Zákon č. 495/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.
Cieľom tejto novely je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ“). Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013.
Návrh zákona v súvislosti s transpozíciou citovanej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) a vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, najmä
rozširuje okruh miest, kde môže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu po vstupe na územie Slovenskej republiky,
spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky narodí dieťa žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana,
nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia),
dopĺňa prípady, keď existuje spojenie medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania,
dopĺňa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,
rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana,
stanovuje správoplatnenie výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany,
dopĺňa vymedzenie sociálnej skupiny,
určuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky, namiesto pôvodného jedného roka,
stanovuje konanie o odovzdaní do iného štátu podľa osobitného predpisu [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie)], ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
V zákone č. 480/2002 Z. z. sa tiež navrhuje stanoviť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieľa na vytváraní možností na integráciu cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podieľa sa na postupnom zbližovaní prístupu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, k prijatým integračným programom, a to najmä v súlade s Koncepciou integrácie cudzincov v Slovenskej republike, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 338 zo 6. mája 2009.
K podstatnému zblíženiu postavenia azylanta a postavenia cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, došlo už 1. mája 2013, kedy sa už ani v prípade cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, nevyžaduje povolenie na zamestnanie. Navyše od tohto dátumu sa aj cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a v oblasti prístupu na trh práce tak majú rovnaké postavenie ako azylanti.
V oblasti integračných opatrení uhrádzaných z finančných prostriedkov európskych fondov, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom mimovládnych organizácií, sa už v súčasnosti poskytuje cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, porovnateľná starostlivosť ako azylantom.
Transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa začína v Slovenskej republike druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému. Za začatie druhej etapy budovania spoločného európskeho azylového systému je možné považovať aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktorá je do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 75/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. mája 2013.
V roku 2015 bude Slovenská republika povinná prebrať do právneho poriadku, spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie, ďalšie dve smernice v oblasti azylu, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie). To bude znamenať potrebu ďalšej novelizácie zákona č. 480/2002 Z. z., prípadne aj novelizáciu iných právnych predpisov, avšak predovšetkým navýšenie finančných prostriedkov určených na realizáciu migračnej politiky v oblasti azylu.
Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ si vyžaduje aj novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“) a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“).
V súvislosti s konaním o odovzdaní do iného štátu cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 sa vyžaduje taktiež novelizácia zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. a zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto novely zákona je tiež transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013 a bude prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. a zákona č. 5/2004 Z. z.
Podmienky udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania na území Slovenskej republiky stanovuje zákon č. 404/2011 Z. z. Návrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá stanovuje jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k jednotnému povoleniu zahŕňajúcemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu a má prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch Európskej únie. Do praxe sa zavádza efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie na jednom mieste, čím sa podstatne zjednoduší správne konanie smerujúce k vydaniu tohto individuálneho správneho aktu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chce zamestnať na území Slovenskej republiky, požiada o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý je povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na účel výkonu zamestnania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky na iný účel ako zamestnanie a môžu pracovať, pričom sa im táto skutočnosť vyznačí v doklade o pobyte formou zápisu „oprávnenie pracovať“.
Zavádza sa nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ v prípade, keď príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá na meno žiadateľa o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak nejde o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa udeľuje povolenie na zamestnanie, pričom toto potvrdenie obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta. Na úseku povinností stanovených zákonom č. 404/2011 Z. z. štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, sa zavádza povinnosť oznámiť v lehote do troch pracovných dní policajnému útvaru zmenu údajov v doklade s názvom „Dodatočné údaje o zamestnaní“, ktorý policajný útvar vydáva spoločne s dokladom o pobyte.
V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa stanovuje, že doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, sa vydáva s platnosťou na dva roky.
V zákone č. 404/2011 Z. z. sa ďalej zavádza nové oprávnenie policajta, a to oprávnenie na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu, a to na základe presne špecifikovaných dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie na zaisťovanie tejto kategórie cudzincov.
Podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín v Slovenskej republike upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Povolenia na zamestnanie udeľujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) podľa tohto zákona, ktoré taktiež vydávajú potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu vydáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“).
Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. je najmä
rozšíriť pôsobnosť ústredia zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,
rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,
stanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny,
ktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,
ktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len „modrá karta),
ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,
ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo
u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,
stanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním žiadosti o
vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín,
udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny alebo
vydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,
stanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,
spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.
V nadväznosti na úpravu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v zákone o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti sa novelizuje aj zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a vplyvy na životné prostredie; bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013);
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011);
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011)
2. nelegislatívne akty
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
- nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);
- nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);
- smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);
- smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);
- smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);
- smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008);
- smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009).
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
- napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C465/07, C19/08, v spojených veciach C-175/08, C-176/08, C-178/08 a C-179/08, vo veci C-31/09, v spojených veciach C-71/11 a C-99/11, vo veciach C- 179/11, C-364/11, C-277/11 atď.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
- lehota na prebratie smernice 2003/9/ES bola do 6. februára 2005, smernice 2004/83/ES do 10. októbra 2006, smernice 2003/109/ES do 23. januára 2006 a smernice 2005/85/ES do 1. decembra 2007;
- lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebrať do 24. decembra 2011;
- lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011; - lehota na prebratie smernice 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013;
- lehota na prebratie smernice 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013.
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
- uznesením vlády č. 148 z 27. apríla 2012 ministrovi vnútra do 21. decembra 2013 zabezpečiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotníctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) a vykonať notifikáciu a do 25. decembra 2013 zabezpečiť v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotníctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte a vykonať notifikáciu.
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- nebolo začaté;
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
- smernice Rady 2003/9/ES, 2004/83/ES a 2005/85/ES sú úplne prebraté v zákone 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, smernica Rady 2003/109/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, smernica Rady 2009/50/ES sú prebraté v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona v časti týkajúcej sa novely zákona o službách zamestnanosti (Čl. II návrhu zákona) bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Navrhované zmeny
Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte do právneho poriadku Slovenskej republiky. Účelom tejto smernice je
ustanoviť jednotný postup vybavovania žiadosti vedúci k jednotnému povoleniu, zahŕňajúcemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu,
prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch EÚ,
zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom na území členských štátov.
Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je najmä
rozšíriť pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,
rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,
ustanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny,
ktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len „modrá karta),
ktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,
ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,
ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo
u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,
zjednodušiť podmienky vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny na slovenský trh práce prostredníctvom tzv. jednotného povolenia na pobyt – prechodného pobytu na účel zamestnania, udeleného na základe úradom vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,
ustanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním žiadosti o
vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín,
udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny a
vydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,
ustanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,
spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Zamestnávatelia, ktorí plánujú zamestnávať občanov členského štátu Európskej únie, štátnych príslušníkov tretích krajín a právnické osoby a fyzické osoby, ku ktorým budú štátni príslušníci tretích krajín vysielaní vykonávať prácu.
Počet podnikateľských subjektov a ich odvetvové zameranie nemožno vopred odhadnúť.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Určuje sa lehota povinnosti zamestnávateľa voči úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním:
žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín,
žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny,
žiadosti o vydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny.
Oznamovacia povinnosť pre zamestnávateľa pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie bola zamestnávateľmi v doterajšej praxi vykonávaná na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincov, ktoré vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie. Určuje sa povinnosť tuzemskej právnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania.
Vzhľadom na to, že väčšina administratívnych úkonov, ktoré prinášajú navrhované zmeny, sa v súčasnej praxi už vykonáva, nedochádza k výraznejšiemu zvýšeniu administratívnych nákladov súvisiacich s plnením regulácie.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
V súvislosti s implementáciou návrhu sa predpokladajú administratívne náklady u 700 podnikateľských subjektov.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Návrh nemá vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Určením termínu oznamovacej povinnosti pre zamestnávateľa návrh vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie voľných pracovných miest úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čím sa rozšíri možnosť ich obsadenia evidovanými uchádzačmi o zamestnanie.
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Bez vplyvu.
Kvantifikujte:
Rast alebo pokles príjmov / výdavkov na priemerného obyvateľa
Rast alebo pokles príjmov/ výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
Celkový počet obyvateľstva / domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Návrh bude mať pozitívny vplyv pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania na základe udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a modrej karty vydanej na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (zjednodušením podmienky vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny) a pre vybranú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorej sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie.
Predpokladá sa, že 80 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí doteraz vstupovali na trh práce na základe povolenia na zamestnanie, bude vstupovať na trh práce na základe udeleného povolenia na pobyt na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Bez vplyvu.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Bez vplyvu.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Zavedenie novej e- služby s úrovňou II. ktorá vyplýva z možnosti elektronického oznamovania informácií ohľadne zamestnávania občanov členských štátov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín zo strany relevantných subjektov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Bez vplyvu.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Bez vplyvu.
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Bez vplyvu.
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Bez vplyvu.
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Bez vplyvu.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
V súvislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje viesť evidencia vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysoko-kvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidencia odňatých povolení na zamestnanie, čím sa rozširuje elektronický obsah existujúceho informačného systému, ktorý využíva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pre svoje potreby.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Bez vplyvu.
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Bez vplyvu.
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Bez vplyvu.
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Bez vplyvu.
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Bez vplyvu.
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Bez vplyvu.
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Bez vplyvu.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

čl. I (zákon o azyle)

čl. I bod 1 (§ 3 ods. 2 písm. b)
Rozširuje sa okruh policajných útvarov príslušných na prijatie vyhlásenia cudzinca o tom, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany (podanie žiadosti o udelenie azylu). Pôjde o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajšej hranici Slovenskej republiky. Súčasne sa vzhľadom na aplikačnú prax ustanovuje, že príslušným na prijatie vyhlásenia bude policajný útvar zriadený pri záchytnom tábore (Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné).

čl. I bod 2 (§ 4 ods. 2,§ 6 ods. 2, § 27 ods. 2, § 27c ods. 1, § 36 ods. 3)
V súvislosti s transpozíciou čl. 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana s ich právami a povinnosťami. Zároveň sa rovnako navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania žiadateľa o udelenia azylu a odídenca s ich právami a povinnosťami, ako aj ustanovenie týkajúce sa predvolávania žiadateľa o udelenie azylu na pohovor.

čl. I bod 3 (§ 4 ods. 4)
Z dôvodu jednoznačnosti sa určuje, že v prípade, ak dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, nadobudne narodením štátne občianstvo Slovenskej republiky, nebude sa považovať za žiadateľa o udelenie azylu. Súčasne sa z dôvodu spresnenia ustanovuje, že konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa.

čl. I bod 4 (§ 4 ods. 6)
Úprava predmetného ustanovenia sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že na uplatňovaní tzv. dublinského nariadenia sa zúčastňujú aj štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie, a to na základe dohody s Európskou úniou.

čl. I bod 5 (§ 10 ods. 1 písm. c)
Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny s maloletým azylantom bez sprievodu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloletého azylanta.

čl. I bod 6 (§ 11 ods. 3)
Ide o zosúladenie textu s ďalšími ustanoveniami zákona č. 480/2002 Z. z. (§ 4 ods. 6, § 11 ods. 1 písm. c) ako aj § 11 ods. 3 druhá veta).

čl. I bod 7 (§ 12 ods. 3)
Ustanovuje sa, kedy zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej nebude limitované 60 dňovou lehotou na vydanie rozhodnutia. Ide o rozhodnutie, keď Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom vnútra podľa zákona č. 480/2002 Z. z., najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu.

čl. I bod 8 (§ 13 ods. 4 písm. a))
Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa neudelenia azylu, ktoré vychádza z vylučovacej klauzuly uvedenej v čl. 1 D Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženeva, 1951) a čl. 12 ods.1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Pri aplikácii predmetného ustanovenia zákona č. 480/2002 Z. z. bude ministerstvo vnútra dôsledne uplatňovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-364/11.

čl. I bod 9 (§ 13 ods. 4 písm. d)
V súvislosti s transpozíciou čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dôvodu na neudelenie azylu.

čl. I bod 10 a 32 (§ 13a, § 20 ods. 4)
Predmetné ustanovenia je potrebné upraviť v súvislosti s návrhom uvedeným v bode 33 (§ 21 ods. 1). O doplnkovej ochrane sa v rámci konania o udelenie azylu nebude rozhodovať iba vtedy, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia alebo ak už má udelený azyl.

čl. I bod 11 (§ 13b ods. 1 písm. c)
Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa poskytne doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny s maloletým bez sprievodu, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloletého cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Zároveň sa rovnako, ako v prípade udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny, dopĺňa podmienka písomného súhlasu maloletého cudzinca so zlúčením rodiny.

čl. I bod 12 (§ 13c ods. 4 písm. b))
V súvislosti s transpozíciou čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dôvodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany.

čl. I bod 13 (§ 13c ods. 4 písm. c))
Navrhuje sa predmetné ustanovenie uviesť do súladu s čl. 17 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.

čl. I bod 14 (§ 14 ods. 4)
Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká azyl udelený podľa § 9 (humanitné dôvody) alebo § 10 (zlúčenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má udelený azyl napr. na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania (§ 8).

čl. I bod 15 a 16 (§ 15 ods. 2 písm. d), § 15 ods. 2 písm. e))
Vzhľadom na transpozíciu čl. 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa aktualizujú podmienky, ktoré ministerstvo vnútra skúma pri odňatí azylu podľa § 15 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 480/2002 Z. z.

čl. I bod 17 (§ 15 ods. 2 písm. g))
V súlade s čl. 14 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že dôvody uvedené v § 13 ods. 3 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 480/2002 Z. z. budú tiež dôvodmi na odňatie azylu podľa § 15 ods. 2 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

čl. I bod 18 a 29 (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 2)
Azyl podľa § 10 sa udeľuje prvýkrát na tri roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. azyl zaniká uplynutím času, na ktorý bol udelený len v prípade, ak azylant nepodal v lehote podľa § 20 ods. 2 žiadosť o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že azyl trvá aj v prípade, ak sa o odňatí azylu alebo o žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú nerozhodne v lehote, na ktorú bol azyl udelený prvýkrát.

čl. I bod 19 (§ 15a ods. 4)
Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13b (zlúčenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia (§ 13a).

čl. I bod 20 (§ 15b ods. 1 písm. a))
Ide o transpozíciu čl. 16 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Dopĺňa sa nová podmienka, ktorú je ministerstvo vnútra povinné skúmať pri zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.

čl. I bod 21 (§ 15b ods. 1 písm. b))
V súlade s čl. 19 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že aj dôvody uvedené v § 13c ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. budú dôvodom na zrušenie doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.

čl. I bod 22 a 31 (§ 15b ods. 3, § 20 ods. 3)
Doplnková ochrana sa poskytuje na jeden rok a predlžuje sa vždy o dva roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. doplnková ochrana zaniká uplynutím času, na ktorý bola poskytnutá len v prípade, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že doplnková ochrana trvá aj v prípade, ak sa o zrušení doplnkovej ochrany alebo o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany nerozhodne v lehote, na ktorú bola doplnková ochrana poskytnutá.

čl. I bod 23 (§ 17a ods. 1)
Z dôvodu, aby sa predišlo možným rozdielnym výkladom predmetného ustanovenia sa určuje, že na advokáta sa nevzťahuje podmienka, že zvoleným zástupcom účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka, môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony.

čl. I bod 24 a 25 (§ 19a ods. 2, § 19a ods. 3 písm. d))
V súlade s čl. 4 ods. 4 a ods. 5 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa spresňujú predmetné ustanovenia.

čl. I bod 26 (§ 19a ods. 5)
Doplnenie nového odseku sa navrhuje v súvislosti s transpozíciou čl. 10 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Ministerstvo vnútra už v súčasnosti pri praktickej aplikácii zákona č. 480/2002 Z. z. venuje týmto aspektom náležitú pozornosť.

čl. I bod 27 (§ 19a ods. 7)
V súlade s čl. 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa predmetné ustanovenie zákona č. 480/2002 Z. z., týkajúce sa ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, dopĺňa o ďalšie podmienky, ktoré majú byť pri poskytovaní takejto ochrany splnené, a to, že ochrana je účinná a nie je iba dočasná. Ďalej sa z dôvodu transpozície čl. 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ v § 19a ods. 7 v zákone č. 480/2002 Z. z. ustanovuje, že existencia spojenia medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania je splnená aj vtedy, keď existuje spojenie medzi činmi prenasledovania a chýbajúcou ochranou proti takýmto činom. To znamená, že v prípade, ak subjekty uvedené v § 19a ods. 7 (štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia), nebudú z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. (rasa, náboženstvo, národnosť, atď.), schopné alebo ochotné poskytnúť žiadateľovi ochranu pred prenasledovaním, bude …

čl. I bod 28 (§ 20)
Navrhuje sa vypustiť predmetný nadpis, vzhľadom na jeho neaktuálnosť.

čl. I bod 30 (§ 20 ods. 3)
V súlade s čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky.

čl. I bod 33 (§ 21 ods. 1)
Navrhuje sa vylúčiť možnosť podať opravný prostriedok proti pozitívnym rozhodnutiam vydaným v konaní o azyle (v konaní o udelenie azylu alebo konaní o predĺženie doplnkovej ochrany). Pôjde o rozhodnutia o udelení azylu, rozhodnutia o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutia o predĺžení doplnkovej ochrany. V týchto prípadoch nadobudnú uvedené rozhodnutia právoplatnosť ich doručením. Predmetné ustanovenie v spojitosti s bodom 10 (§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.) a bodom 32 (§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.) ustanovuje, že rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany už nebude závislé od rozhodnutia o neudelení azylu. To znamená, že v prípade, ak sa v konaní o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a súčasne sa rozhodne o poskytnutí doplnkovej ochrany, rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany nadobudne právoplatnosť doručením takéhoto rozhodnutia. Podľa súčasnej právnej úpravy takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť až rozhodnutím o neudelení azylu v časti o neudelení azylu. Uvedené ustanovenie je zároveň v súlade so smernicou Európskeho parlamentu …

čl. I bod 34 (§ 22 ods. 1)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe ako aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2011-116 zo dňa 13. januára 2012, ktorý sa o. i. týkal aplikácie § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. v spojitosti s § 19 ods. 1 písm. i) a ods. 3 citovaného zákona. Navrhuje sa oprávnenie žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viazať na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu. Ak bude rozhodnutie vydané v konaní o udelenie azylu vykonateľné, žiadateľ už nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na základe zákona č. 480/2002 Z. z., a pokiaľ nemá udelený pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z. z., získava status osoby s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky, a je voči nemu možné použiť príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z.

čl. I bod 35 (§ 22 ods. 9)
Ustanovuje sa, že na povolenie pobytu mimo pobytového tábora sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

čl. I bod 36 (§ 23 ods. 2)
Nanovo sa upravuje povinnosť, ktorej je žiadateľ o udelenie azylu povinný podrobiť sa po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora. Žiadateľ bude povinný, ak ministerstvo vnútra nerozhodne inak, podrobiť sa len fotografovaniu.

čl. I bod 37 (§ 23 ods. 4 písm. i))
Aktualizuje sa povinnosť žiadateľa o udelenie azylu podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov. Túto povinnosť budú mať aj žiadatelia, ktorí majú povolený pobyt mimo pobytového tábora.

čl. I bod 38 a 39 (§ 23c, § 23c ods. 2)
Navrhuje sa, aby sa na žiadateľov o udelenie azylu, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, nevzťahovala povinnosť dostaviť sa do 24 hodín od podania vyhlásenia do záchytného tábora. Súčasne sa navrhuje, že sa na takýchto žiadateľov nebude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., ale sa na nich bude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z. Zavádza sa nová povinnosť pre žiadateľov o udelenie azylu, ktorým zanikol udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Vážnymi dôvodmi, ktoré môžu brániť takémuto žiadateľovi dostaviť sa do pobytového tábora, bude napr. jeho hospitalizácia v zdravotníckom zariadení alebo jeho zaistenie.

čl. I bod 40 (§ 27a ods. 3)
Ustanovuje sa možnosť ubytovať cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore. Pôjde napríklad o prípady, ak je potrebné zachovať celistvosť rodiny, nakoľko rodinný príslušník takéhoto cudzinca je žiadateľom o udelenie azylu a je umiestnený v pobytovom tábore. Rovnakú možnosť zákon č. 480/2002 Z. z. už v súčasnosti ustanovuje v prípade azylantov. Zároveň sa navrhuje zrušiť ustanovenie týkajúce sa zariadenia na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, vzhľadom na skutočnosť, že dočasné ubytovanie pre túto skupinu cudzincov sa poskytuje už v súčasnosti prostredníctvom mimovládnych organizácií z prostriedkov európskych fondov.

čl. I bod 41 (§ 27a ods. 4)
V súvislosti s integráciou cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, sa navrhuje zaviesť nová povinnosť pre ministerstvo vnútra.

čl. I bod 42 (27b písm. e))
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nového znenia § 27a ods. 3.

čl. I bod 43 (§ 27b písm. e))
V nadväznosti na ustanovenie možnosti ubytovať cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore, sa navrhuje pre túto skupinu cudzincov zaviesť ďalšiu povinnosť.

čl. I bod 44 (§ 46a až 46c)
Predmetné ustanovenia sa navrhujú v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej len „prepracované znenie tzv. dublinského nariadenia). Uvedené nariadenie nahradilo v súčasnosti platné nariadenie Rady (ES) 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny. Navrhuje sa v zákone 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenia o konaní o odovzdaní do iného štátu príslušného na konanie o udelení azylu v prípade, ak ide o cudzinca, ktorý má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a v inom členskom štáte je žiadateľom o udelenie azylu alebo v tomto štáte už bola jeho žiadosť o udelenie azylu právoplatne zamietnutá alebo vzal svoju žiadosť o udelenie azylu …

čl. I bod 45 až 47 (§ 48 ods. 1 písm. f), g) a h))
V nadväznosti na bod 44 sa navrhuje rozšíriť okruh osobných údajov, ktoré ministerstvo vnútra vedie vo svojom informačnom systéme.

čl. I bod 48 (§ 50)
Predmetný nadpis sa vypúšťa v súvislosti s bodom 49.

čl. I bod 49 (§ 50 písm. c)
Na trovy konania v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní.

čl. I bod 50 (§ 53a)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 51 a 52 (§ 53b ods. 1, odkaz 22b)
Predmetné ustanovenie a aktualizácia poznámky pod čiarou sa navrhuje z dôvodu prijatia prepracovaného znenia tzv. dublinského nariadenia, ktoré je právne záväzným aktom Európskej únie.

čl. I bod 53 (§ 54c)
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2014.

čl. I bod 54 (príloha č. 2 bod 42)
Ide o zosúladenie s terminológiou používanou v tomto zákone.

čl. I bod 55 (príloha č. 2)
Doplnenie poznámky v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu sa navrhuje z dôvodu, že predmetné údaje nie sú potrebné na konanie podľa tzv. dublinského nariadenia ani jeho prepracovaného znenia.

čl. I bod 56 (príloha č. 5)
Ide o zosúladenie s legislatívnymi pravidlami.

čl. I bod 57 (príloha č. 5)
Navrhuje sa vypustiť z transpozičnej prílohy k zákonu č. 480/2002 Z. z. smernicu Rady 2004/83/ES.

čl. I bod 58
Predmetné ustanovenie informuje o zabezpečení implementácie ďalšieho právneho aktu Európskej únie, a to prepracovanej kvalifikačnej smernice.

čl. II (zákon o službách zamestnanosti)

čl. II bod 1 a 2 (§ 2 ods. 1 písm. n), § 2 ods. 3)
Úprava v § 2 ods. 1 písm. n) sa navrhuje nadväzne na spresnenú definíciu pojmu „členský štát Európskej únie“ v § 2 ods. 3. Účelom návrhu nového znenia odseku 3 v § 2 je spresnenie definície pojmu členský štát Európske únie na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

čl. II bod 3 (§ 3 ods. 2 písm. d))
Novým písm. d) v § 3 ods. 2 sa na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje rozšírenie definície zamestnávateľa o právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať do pracovného pomeru štátneho príslušníka tretej krajiny.

čl. II bod 4 (§ 6 ods. 3)
V § 6 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým odsekom 9 v § 23b.

čl. II bod 5 (poznámka 18)
Ide o legislatívno-technické úpravy v poznámke pod čiarou k odkazu 18 z dôvodu zosúladenia s navrhovanými úpravami v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).

čl. II bod 6 až 9 (§ 12 písm. o), x), z))
Návrhom sa v § 12 písm. o) rozširuje pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Zároveň sa v predmetnom ustanovení v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b navrhuje legislatívno-technická úprava (zrušenie legislatívnej skratky). V § 12 písm. w) ide o technickú úpravu kompetencie ústredia v súvislosti so zverejňovaním štatistických informácií, nakoľko ústredie sleduje, spracúva a zverejňuje štatistické informácie o nezamestnanosti a nie o zamestnanosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR. Účelom nového znenia 3. bodu v § 12 písm. z) je rozšíriť pôsobnosť ústredia o vedenie centrálnej evidencie vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a odňatých povolení na zamestnanie. V § 12 písm. z) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

čl. II bod 10 až 15 (§ 13 ods. 3)
Navrhovaná úprava v § 13 ods. 3 písm. b) súvisí s návrhom na doplnenie nového písmena d) v § 13 ods. 3. V § 13 ods. 3 písm. c) ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novelizačným bodom 6. Návrhom nového znenia písmena d) v § 13 ods. 3 sa v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b rozširuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) vydať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zároveň sa ustanovuje kompetencia úradu udeliť a odňať povolenie na zamestnanie v zmysle príslušných ustanovení § 22 a 23. Nadväzne na uvedené sa v § 13 ods. 3 písm. e) treťom bode rozširuje pôsobnosť úradu viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidenciu udelených a odňatých povolení na zamestnanie. V § 13 ods. 3 písm. e) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b. Účelom nového znenia písmena f) …

čl. II bod 16 (§ 21 a 21a))

čl. II § 21
V súvislosti s navrhovanými úpravami v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, v súlade s článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len „smernica“), článkom 14 smernice Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, ako aj za účelom zosúladenia so zákonom o pobyte cudzincov a článkom 14 Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa návrhom nového znenia odseku 1 v § 21 ustanovuje na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ na území SR môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len „modrá karta), má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,, …

čl. II § 21a
Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21a je zosúladiť pravidlá pre postup ústredia a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, so smernicou. Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť ústrediu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru. Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť ústrediu preskúmať situáciu na trhu práce, pred vydaním potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a posúdiť, že doklad potvrdzujúci vyššiu odbornú kvalifikáciu štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovedá požiadavkám na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve, alebo v prísľube zamestnávateľa. V navrhovanom odseku 4 sa …

čl. II bod 17 (§ 21b)
Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21b je zosúladiť pravidlá pre postup úradu a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta so smernicou. Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť úradu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru. Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť úradu preskúmať situáciu na trhu práce v územnom obvode, v ktorom bude štátny príslušník tretej krajiny vykonávať zamestnanie a zároveň pri vydávaní tohto potvrdenia prihliadať na situáciu na trhu práce, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu, ktoré je prílohou k žiadosti podľa odseku 2. V navrhovanom odseku 4 sa upravuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých úrad neprihliada na situáciu na trhu práce pri vydávaní …

čl. II bod 18 (§ 22)
Navrhované nové znenie § 22 upravuje, v súvislosti s novým ustanovením § 21b a za účelom zosúladenia so smernicou a zákonom o pobyte cudzincov, podmienky pri vydávaní povolenia na zamestnanie a zároveň definuje skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa vyžaduje povolenie na zamestnanie a u ktorých sa povolenie na zamestnanie môže vydať bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce. V navrhovanom odseku 1 sa ustanovuje možnosť úradu udeliť povolenie na zamestnanie na základe písomnej žiadosti a súčasne sa určuje, kto túto žiadosť podáva. Ustanovuje sa povinnosť úradu skúmať pri udeľovaní povolenia na zamestnanie situáciu na trhu práce, t.j. či voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť občanom Slovenskej republiky, uchádzačom o zamestnanie alebo občanom Európskej únie. Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie. Návrh odseku 3 určuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, v prípade jej predkladania zamestnávateľom alebo …

čl. II bod 19 až 24 (§ 23)
Úprava v § 23 ods. 1 písm. d) spresňuje dôvody zániku platnosti povolenia na zamestnanie na základe poznatkov aplikačnej praxe, v písm. e) dopĺňa dôvod zániku povolenia na zamestnanie pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a v novom písmene g) dôvod zániku povolenia na zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte EÚ. Novým znením odseku 2 v § 23 sa určujú dôvody, na základe ktorých môže úrad odňať povolenie na zamestnanie. Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 3 nadväzne na navrhované úpravy. Zároveň sa spresňuje dĺžka celkovej doby, na ktorú sa udeľuje povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania. Cieľom návrhu v § 23 ods. 4 je spresniť celkovú dobu udelenia povolenia na zamestnanie v prípade jeho opakovaného predĺženia. Návrhom v § 23 ods. 5 sa spresňuje podmienka predĺženia povolenia na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. …

čl. II bod 25 (§ 23a)
V navrhovanom novom § 23a sa vymedzujú skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa pri vstupe na trh práce v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa táto kategória štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje, za účelom skoršieho nadobudnutia ekonomickej sebestačnosti, profesijnej realizácie, rozvoja odborných a pracovných zručností a tiež sociálno-kultúrnej integrácie s občanmi prijímajúcej krajiny pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana a ktorému bol: predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi (písm. aa), udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života (písm. ab), udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho prítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania (písm. ac). Zároveň sa v súvislosti s plnením Opatrenia č. 1, časti 2.2., podkapitoly 2.2.4. Akčného …

čl. II bod 26 (§ 23b)
Návrhom nového znenia § 23b (pôvodne § 23a) sa upravujú a spresňujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s § 21b a súčasne sa sleduje zosúladenie so smernicou. V odseku 1 sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny, a to vyžadovať od štátneho príslušníka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo zákona o azyle a kópiu uvedených dokladov uchovávať najmenej počas trvania zamestnania. V odseku 2 je upravená povinnosť zamestnávateľa písomne informovať úrad o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania občana EÚ a štátneho príslušníka tretej krajiny. Pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny sa zamestnávateľovi rozširuje povinnosť priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a písomne alebo elektronicky informovať ústredie o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty. …

čl. II bod 27 (§ 24)
V § 24 ide o aktualizáciu vzhľadom na účinnosť nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

čl. II bod 28, 31 až 34 a 37 (§ 29 ods. 1, § 35, § 44, § 50, § 50j, § 50k, §53d,
Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s prečíslovaním poznámok pod čiarou.

čl. II bod 29 (§ 32 ods. 8)
Nadväzne na spresnenie definície pojmu „členský štát Európskej únie“ (novelizačný bod 2) sa navrhuje úprava v § 32 ods. 8.

čl. II bod 30 (§ 32 ods. 9)
V § 32 ods. 9 sa navrhuje miestna príslušnosť úradu pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana.

čl. II bod 35 (poznámka 59aba)
Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou k odkazu 59aba v § 53d za účelom zosúladenia so zákonom č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 36 (67 ods. 4)
Návrhom sa zabezpečuje, že ústredie a úrad môžu spracúvať osobné údaje v rozsahu ustanovenom v prílohách č. 1 až 3. zákona.

čl. II bod 38 (§ 72u)
V novom § 72u sa upravujú prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám v tomto zákone ku dňu nadobudnutia účinnosti.

čl. II bod 39 a 40 (príloha č. 1 písm. D)
V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov sa vzhľadom na navrhované úpravy navrhuje zoznam osobných údajov a iných údajov spracúvaných na účely tohto zákona doplniť o: stupeň dosiahnutého vzdelania a výšku mesačnej mzdy v Prílohe č. 1 Písm. D, písm. a), kontaktné údaje zamestnávateľa v Prílohe č. 1 Písm. D, písm. b).

čl. II bod 41
Navrhovanou úpravou sa v prílohe č. 4 dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných právnych aktov Európskej únie o predmetnú smernicu.

čl. III (zákon o sídlach a obvodoch súdov SR)

čl. III bod 1 a 2 (§ 14)
Navrhovaná zmena zákona o sídlach a obvodoch súdov má za cieľ zovšeobecniť znenie § 14 tak, aby nebolo nutné s každou zmenou zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov zavádzajúcou nové typy konaní v týchto zákonoch meniť aj zákon o sídlach a obvodoch súdov. Na tento účel sa vymedzí pôsobnosť súdov v § 14 vo všeobecnej rovine. Pôsobnosť súdov na konania je primárne daná zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá dikcia „v konaní o azyle podľa osobitného predpisu“ a zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu bude zodpovedať dikcia „v konaní podľa predpisov o pobyte cudzincov“. Navrhovaná zmena nezasahuje do pôsobnosti súdov, ani do ich územných obvodov.

čl. IV (zákon o nelegálnej práci)

čl. IV bod 1 a 2 (§ 2 ods. 1, 2)
V nadväznosti na úpravu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín obsiahnutú v čl. II sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.

čl. V (zákon o bezplatnej právnej pomoci)

čl. V bod 1, 9 a 10 (§ 4 ods. 1 písm. c), § 24a písm. c) a § 24b)
V súlade s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia sa navrhuje doplniť, že na účely právnej pomoci sa pod azylovou vecou rozumie aj konanie o odovzdaní cudzinca do iného štátu a taktiež sa navrhuje doplniť, kedy a kde sa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podáva.

čl. V bod 2 a 3 (§ 5a ods. 2)
Bez zasahovania do vecnej stránky a zloženia Rady Centra právnej pomoci sa precizuje režim menovania členov Rady Centra právnej pomoci, s cieľom zvýšiť mieru transparentnosti a výberu zástupcov v Rade Centra právnej pomoci ministrom spravodlivosti.

čl. V bod 4 až 6 (§ 5b ods. 2, § 5b ods. 4, § 5d ods. 2)
Z dôvodu procesnej ekonómie sa výslovne zavádza nemožnosť advokáta alebo mediátora podať odvolanie proti rozhodnutiam centra o určení advokáta alebo mediátora a rozhodnutiam o zmene mediátora alebo advokáta. Nemožnosť odvolania má značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o určení advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania konkrétnej právnej pomoci, osobitne pokiaľ ide o režim predbežnej právnej pomoci. Pokiaľ ide o určenie mediátora alebo advokáta, z pohľadu aplikačnej praxe sú mediátor alebo advokát pred ich určením kontaktovaní centrom a ich ustanovenie je realizované s predchádzajúcim súhlasom. V prípade advokáta, má tento pri určení, prirodzene zachovaný režim zákona č. 586/2003 Z. z., a teda môže zo zákonných dôvodov odmietnuť poskytovanie právnych služieb, a rovnako je zo zákonných dôvodov oprávnený ukončiť zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Z týchto dôvodov dôjde prirodzene aj k zániku zastupovania určeným advokátom a centrum bude povinné určiť nového advokáta. Rozhodnutie o zmene v osobe mediátora alebo advokáta je výsledkom návrhového konania vyvolaného …

čl. V bod 7 a 8 (§ 10 ods. 5, § 14 ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 ods. 2)
Z dôvodu procesnej ekonómie sa zavádza nový režim nemožnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uvedená zmena má za cieľ čo najskoršie správoplatnenie rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania právnej pomoci. Zároveň sa precizuje režim podania opravného prostriedku, ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva. Tento možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Na rozdiel od predchádzajúceho stravu sa z dôvodu procesnej ekonómie ustanovuje, aby sa odvolanie vždy podávalo na centrum, ktoré odvolanie spolu so spisovým materiálom a prípadným vyjadrením predloží príslušnému krajskému súdu. Uvedenou zmenou sa odbremení jednak osoba podávajúca odvolanie, keďže nebude musieť zisťovať príslušný krajský súd a jednak dôjde k procesnej úspore aj na strane súdu, ktorý nebude musieť osobitne centrum vyzývať na predloženie spisového materiálu a stanoviska k prejednávanej veci. Uvedená zmena sa …

čl. V bod 11 (§ 24b)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko ustanovenie § 24a nemá odseky.

čl. V bod 12 (§ 25c)
Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa právoplatne neskončené konania dokončia podľa doterajších predpisov.

čl. VI (zákon o pobyte cudzincov)

čl. VI bod 1, 2, 12, 22 a 66 (§ 23 ods. 1 a 2, § 33 ods. 3, § 34 ods. 4, § 111 o
Účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ do návrhu zákona je stanovenie podmienok vydávania jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky. Ide o nový postup pri udeľovaní pobytov, kedy jeden štátny orgán kompletne rozhoduje o žiadosti na jednom mieste. To znamená, že ak štátny príslušník tretej krajiny chce prísť na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, celý proces povolenia bude prebiehať na jednom mieste a nebude potrebné, aby si dopredu vybavoval iné doklady na iných štátnych orgánoch Slovenskej republiky. Podmienkou na získanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie je vydanie potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré sa vydá na základe žiadosti príslušného policajného útvaru, ktorý koná vo veci udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania.

čl. VI bod 3 (§ 23 ods. 5, písm. e) a f))
Navrhuje sa rozšíriť okruh činností, pri vykonávaní ktorých štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od začiatku pobytu na území SR.

čl. VI bod 4 (odkaz 50)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmien v zákone č. 5/2004 Z. z.

čl. VI bod 5, 14, 18, 24 až 26, 79 a 80 (§ 29 ods. 1, § 33 ods. 4 a 7, § 34 ods.
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nových odsekov 3, 5 a 10 v § 33.

čl. VI bod 6, 11, 32, 40 (§ 31 ods. 6, § 32 ods. 5 písm. c), § 37 ods. 4 písm. f
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 2 v § 23.

čl. VI bod 7 (§ 32 ods. 1)
Uvedená zmena je výsledkom transpozície príslušného článku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá vyžaduje, aby policajný útvar prijal aj neúplnú žiadosť. Podmienka predloženia platného cestovného dokladu k žiadosti je potrebná z dôvodu preukázania totožnosti žiadateľa.

čl. VI bod 8 (§ 32 ods. 4)
Rozširuje sa okruh dokladov preukazujúcich účel pobytu, ktoré môžu byť staršie ako 90 dní.

čl. VI bod 9 (§ 32 ods. 5 písm. a))
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu zjednodušenia postupu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je živnostníkom, pri preukazovaní účelu prechodného pobytu na účel podnikania.

čl. VI bod 10 (§ 32 ods. 5 písm. b))
Uvedené ustanovenie je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ. Upravuje, akými dokladmi preukáže štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania ako jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.

čl. VI bod 13 (§ 33 ods. 5)
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia osobitného dôvodu prerušenia konania v prípadoch, kedy si štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 27 skôr, ako sa rozhodne o udelení trvalého pobytu alebo prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.

čl. VI bod 15 až 17 (§ 33 ods. 6 písm. g), h) a i))
Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavedenie tohto dôvodu je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ a slúži na ochranu pracovného trhu na území Slovenskej republiky.

čl. VI bod 19 (§ 33 ods. 10)
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia možnosti rozhodnúť o udelení prechodného pobytu s neskorším dátumom začiatku udeleného pobytu ako je dátum rozhodnutia o žiadosti. Ide o prípady, kedy je policajný útvar povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu skôr ako začne štátny príslušník tretej krajiny vykonávať účel pobytu na základe dokladu, ktorým preukazuje účel pobytu.

čl. VI bod 20 (§ 34 ods. 2 druhá veta)
Navrhuje sa rovnaká právna úprava pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vo vzťahu k bezvládnemu rodinnému príslušníkovi ako pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu, teda že žiadosť môže podať štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým bezvládny cudzinec žiada zlúčenie rodiny.

čl. VI bod 21 (§ 34 ods. 3 písm. d))
Keďže cudzinci s postavením Slováka žijúceho v zahraničí nepreukazujú zabezpečenie ubytovania pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 29, navrhuje sa, aby tento doklad neprikladali ani k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

čl. VI bod 23 (§ 34 ods. 9)
Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu potrieb aplikačnej praxe a zjednodušuje preukazovanie zabezpečeného ubytovania pre toho štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu a k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil nájomnú zmluvu, ktorá je naďalej v platnosti aspoň šesť mesiacov od obnovenia prechodného pobytu.

čl. VI bod 27 až 29 (§ 36 ods. 1 a § 39 ods. 1)
Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu.

čl. VI bod 30 (§ 36 ods. 3 písm. c))
Navrhuje sa rozšíriť ochrannú 30-dňová dobu pri zrušení prechodného pobytu v prípade riadneho skončenia štúdia na vysokej škole aj na štipendistov vlády Slovenskej republiky, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, nakoľko študujú na vysokých školách na území Slovenskej republiky za obdobných podmienok ako vysokoškolskí študenti, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel štúdia.

čl. VI bod 31 (§ 37 ods. 3)
Navrhuje sa nanovo upraviť, akým dokladom je možné preukázať vyššiu odbornú kvalifikáciu. Podľa súčasnej právnej úpravy je jedným z dokladov na preukázanie vyššej odbornej kvalifikácie doklad o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu. Táto problematika spadá do gescie Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR a v súčasnosti je porovnanie dokladu o vykonaní praxe s vysokoškolským štúdiom nevykonateľné, nakoľko v tejto oblasti neexistuje príslušná legislatíva. Ministerstvo školstva pripravuje zákon o uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a po jeho schválení bude možnosť preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe opätovne zapracovaná do zákona č. 404/2011 Z. z.

čl. VI bod 33, 34, 36 až 38 (§ 38 ods. 5, § 38 ods. 10, § 40 ods. 5, § 40 ods. 6
Zmeny sa zavádzajú v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, nakoľko jej ustanovenia sa vzťahujú aj na modrú kartu Európskej únie.

čl. VI bod 35 (§ 39 ods. 1 písm. f))
Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty z dôvodu, ak ústredie práce vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

čl. VI bod 39 (§ 47 ods. 6)
Zmena sa zavádza z dôvodu jednotného posudzovania žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt manžela štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike.

čl. VI bod 41 (§ 61 ods. 1 písm. b)
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. VI bod 42 a 43 (§ 73 ods. 3, § 73 ods. 10)
Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, podľa ktorej sa v povolení na pobyt uvádzajú informácie súvisiace s oprávnením pracovať bez ohľadu na typ povolenia.

čl. VI bod 44 (§ 73 ods. 11)
Zmena sa zavádza v súvislosti so zmenou zákona č. 480/2002 Z. z. (transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ), podľa ktorej sa doplnková ochrana predlžuje o dva roky. Z toho dôvodu sa doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, vydáva s platnosťou na dva roky.

čl. VI bod 45 (§ 73 ods. 17)
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa navrhuje, aby policajný útvar vydával štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje jednotné povolenie, aj doklad, v ktorom budú uvedené dodatočné údaje o zamestnaní.

čl. VI bod 46 až 57 (§ 77 ods. 1, § 82 a 83)
Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES“) a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá nevychádza z predpokladu možnosti, ale nutnosti administratívneho vyhostenia v stanovených prípadoch. V ostatných prípadoch, ktoré nevychádzajú zo smernice sa ponecháva možnosť administratívneho vyhostenia.

čl. VI bod 58 (§ 84 ods. 9)
Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, nakoľko doterajšia právna úprava kontroly výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa javila ako nedostačujúca.

čl. VI bod 59 (§ 87 ods. 3)
Navrhuje sa doplnenie § 87 o povinnosť zaznamenania uloženého zákazu vstupu alebo trestu vyhostenia občanovi Únie alebo jeho rodinnému príslušníkovi do evidencie nežiaducich osôb, ako aj dôvody ich vyradenia z tejto evidencie.

čl. VI bod 60 a 61 (§ 88 ods. 1 písm. c) a d))
Ide o zosúladenie s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia.

čl. VI bod 62 (§ 88 ods. 4)
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe pri zaisťovaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. Celková doba zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa nemení, ale na základe navrhovanej právnej úpravy bude mať policajný útvar možnosť počas tejto doby zaistenie opakovane predlžovať do maximálnej dĺžky 6 mesiacov alebo pri ďalšom zaistení do maximálnej dĺžky 12 mesiacov. To znamená, že policajný útvar bude môcť rozhodnúť o zaistení napríklad na 2 mesiace, následne, ak budú naďalej trvať dôvody zaistenia, znovu na 3 mesiace a následne ešte na 1 mesiac do celkovej dĺžky zaistenia 6 mesiacov. Následne, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov, môže policajný útvar rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia o ďalších najviac 12 mesiacov. Týchto 12 mesiacov zaistenia bude môcť policajný útvar tiež rozdeliť na niekoľko častí, …

čl. VI bod 63 a 64 (§ 88, § 88a)
Zavádza sa nová právna úprava zaistenia žiadateľov o udelenie azylu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Z toho dôvodu sa navrhuje vypustenie odseku 12 z § 88, kvôli jasnejšej interpretácii oprávnenia na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu. Dôvodom je navrhované doplnenie nového ustanovenia § 88a, ktoré upravuje dôvody zaistenia žiadateľov o udelenie azylu, pričom celková prípustná dĺžka ich zaistenia je šesť mesiacov. Výnimkou je zaistenie z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, kedy je možné zaistenie predĺžiť o 12 mesiacov.

čl. VI bod 65 (§ 96 ods. 2)
Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá explicitne zakotvuje právo štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako 15 rokov, ktorý je umiestnený v zariadení, na prístup k vzdelávaniu a záujmovým aktivitám, vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané jeho veku.

čl. VI bod 67 (§ 111 ods. 2 písm. a))
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu nesprávnej gramatickej konštrukcie zákonného ustanovenia.

čl. VI bod 68 (§ 111 ods. 4 písm. b))
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny v § 38 ods. 5.

čl. VI bod 69 (§ 115 ods. 1)
Navrhuje sa stanoviť ústrediu práce novú ohlasovaciu povinnosť voči policajnému útvaru.

čl. VI bod 70 a 75 až 77 (§ 115, § 125)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vloženia nového odseku v § 34.

čl. VI bod 71 (§ 118 ods. 5)
Navrhuje sa, aby sa neoprávnený pobyt cudzinca, ktorý sa rozhodne dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu, nepovažoval za priestupok.

čl. VI bod 72 a 73 (§ 122 písm. b) a d))
Úprava sa navrhuje z dôvodu, že povinnosť osvedčiť podpis na nájomnej zmluve, čestnom vyhlásení a inom doklade predkladanom v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov rieši § 126 ods. 5 zákona.

čl. VI bod 74 (§ 122 písm. e))
Navrhuje sa vypustiť doklad, ktorým štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel výskumu a vývoja, preukazuje ubytovanie, keďže takúto povinnosť nemá.

čl. VI bod 78 (§ 125 ods. 10)
Navrhuje sa spresniť oznamovaciu povinnosť policajného útvaru vo vzťahu k úradom práce a ústrediu práce.

čl. VI bod 81 (§ 126 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu; podmienky na vstup do pracovnoprávneho vzťahu upravuje zákon č. 5/2004 Z. z.

čl. VI bod 82 (§ 131b)
Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014.

čl. VI bod 83 (príloha č. 2)
Do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa nová smernica.

čl. VII (účinnosť)
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona 1. januára 2014. Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 18. septembra 2013. Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Robert Kaliňák podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky