Zákon č. 51/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Anna Zemanová a Martin Klus.
Predložená novela reaguje na aplikačnú prax, ktorá preukázala nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona. Návrh napráva nedostatok súčasnej zákonnej úpravy, podľa ktorej musia aj drobní odberatelia podzemnej vody podstupovať zbytočne zaťažujúci administratívny proces, a to získať rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o schválení záverečnej správy podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach s výpočtom množstiev podzemnej vody. Uvedenou povinnosťou je aj nadmieru zahltená Komisia pre klasifikáciu zdrojov a zásob podzemných vôd, ktorá musí ku každej správe vykonávať oponentúru a podklad pre vydanie rozhodnutia.
Návrh zákona taktiež zmierňuje tvrdosť zákona vo vzťahu k odberateľom podzemných vôd, ktorí využívajú podzemné vody ako vodárensky zdroj. Ide predovšetkým o vodárenské zdroje určené pre zásobovanie pitnou vodou obyvateľstva a pre poľnohospodárskym podniky, ktoré podzemnú vodu využívajú najmä na napájanie a na ošetrovanie hospodárskych zvierat. Novela sa týka tých odberateľov, ktorých odbery sú riadne evidované na SHMU a spoplatnené podľa tohto zákona. Riadne evidované znamená, že sa na vodárenských zdrojoch vykonáva minimálne dva roky režimové meranie na mesačnej báze a prostredníctvom certifikovaných vodomerov. Títo odberatelia budú mať povinnosť požiadať o nové povolenie na odber, avšak bez povinnosti výpočtu zásob podzemných vôd, pokiaľ ich odber bude povolený v množstve doterajšieho odberu podzemných vôd, podľa režimových kontinuálnych meraní minimálne za ostatné dva roky.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ktoré vyplývajú z oslobodenia jednotlivých odberateľov podzemnej vody pri malých odberoch a pre odberateľov, ktorí sú riadne dlhodobo evidovaných odberateľov podzemnej vody z existujúcich studní. Oslobodením od platenia finančnej čiastky za zhotovovanie záverečnej správy a príslušných geologických prác sa odstráni tvrdosť zákona, pri zachovaní potrebnej minimálnej miery vykazovania údajov pre hydrogeologické účely.
Ak by nedošlo k zmene súčasného stavu, tak by sa celý rad odberateľov, okrem fyzických osôb, tak aj obcí a miest a poľnohospodárskych podnikov so živočíšnou výrobou, dostalo do problémov v súvislosti s realizáciou čerpacích skúšok na permanentne využívaných studniach, a to najmä tým, že by muselo dôjsť k odstávke vodných zdrojov pri realizácii časti čerpacích skúšok, čo by muselo byť riešené náhradným zásobovaním domácností, či prevádzok pitnou vodou.
Z vyššie uvedeného dôvodu tento návrh zákona dopĺňa § 21 o odseky 8, 9 a 10, kde sa navrhuje oslobodenie presne zadefinovaných existujúcich odberateľov podzemnej vody od povinnosti získať rozhodnutie MŽP SR o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody.
Predložený návrh taktiež odkladá povinnosť fyzických a právnických osôb uviesť do súladu so zákonom účinným od 15. januára 2015 povolenia a rozhodnutia vydané do 14. januára 2015 a to z pôvodného termínu 30. septembra 2017 na 31. decembra 2018. Týmto posunutím lehoty sa dá do súladu s § 45b, odsek 4 zákona NR SR č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), ktorý definuje, že záverečnú správu s výpočtom zásob ložísk nevyhradených nerastov, záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnú správu s výpočtom množstva geotermálnej energie, ktoré neboli schválené ministerstvom podľa predpisov platných a účinných od 1. júla 1988, organizácia alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd odovzdá ministerstvu podľa § 18 ods. 2 geologického zákona najneskôr do 31. decembra 2018.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie a životné prostredie a nepredpokladá sa negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

čl. I

čl. I bod 1
Pri povoľovaní odberu podzemných vôd je orgán štátnej vodnej správy je viazaný hladinou podzemnej vody, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich (ďalej len „minimálna hladina podzemných vôd“) a rozhodnutím ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody. Podľa ostatnej novely zákona sa táto povinnosť zaviedla aj spätne pre existujúce vodné zdroje bez ohľadu na množstvo odoberanej vody, miesto odberu, či skutočnosť, že odber je dlhodobo režimovo monitorovaný. Spätne zavedená povinnosť je veľkou finančnou záťažou pre drobných odberateľov, fyzické i právnické osoby, zároveň je aj administratívnou záťažou pre Komisiu pre výpočet zásob, pričom získané dáta nijakým spôsobom nebudú mať vplyv na zásoby podzemných vôd. Pri väčších odberateľoch, ktorí odbermi môžu vplývať na celkové zásoby podzemných vôd sa bude povinnosť vzťahovať iba na prípady, ak by pri obnovení povolenia na odber požadovali väčšie povolené množstvá ako preukázateľne odoberali za ostatné dva roky kontinuálnych odberov podzemných vôd, ktoré boli riadne evidované …

čl. I bod 2
Navrhuje sa odklad povinnosti fyzických a právnických osôb uviesť do súladu so zákonom účinným od 15. januára 2015 povolenia a rozhodnutia vydané do 14. januára 2015 a to z pôvodného termínu 30. septembra 2017 na 31. decembra 2018, čím sa dáva do súladu uvedená povinnosť s lehotou uloženou v geologickom zákone.