Zákon č. 550/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákonom č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako "zákon" alebo "zákon o jadrovom fonde") bol zriadený štátny účelový fond – Národný jadrový fond (ďalej ako "jadrový fond").
Účelom prijatia zákona bolo zabezpečenie zdrojov na záverečnú časť jadrovej energetiky, pričom tieto zdroje mali byť podľa Dôvodovej správy k zákonu o jadrovom fonde tvorené prevádzkovateľmi jadrových zariadení a vedené oddelene od investičných a prevádzkových finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení. Od účinnosti zákona prevádzkovatelia jadrových zariadení odvádzajú počas prevádzky daného zariadenia tzv. povinný príspevok [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona]. Príjmy z povinného príspevku sú samostatne vedené na jednotlivých podúčtoch, resp. analytických účtoch jadrového fondu a majú byť použité na záverečnú časť jadrovej energetiky v danom jadrovom zariadení.
Zákon o jadrovom fonde riešil aj pokrytie tzv. historického dlhu, ktorý možno definovať ako deficit finančných prostriedkov, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky, vytvorených počas prevádzky jadrových zariadení na účely výroby elektriny, ktorý tvorí rozdiel potrebných finančných prostriedkov na realizáciu záverečnej časti jadrových zariadení, na ktoré neboli odvedené finančné prostriedky v potrebnej výške počas ich prevádzky.
Navrhované zmeny a doplnenia reagujú na právnoaplikačné skúsenosti s aplikáciou zákona, ktoré ukázali, že niektoré ustanovenia (týkajúce sa najmä rozdeľovania prostriedkov jadrového fondu) v praxi pripúšťali dvojaký výklad. Vzhľadom na objem finančných prostriedkov ako aj na skutočnosť, že orgány verejnej moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je možnosť dvojitého výkladu nežiaduca. Navrhované znenie preto spresňuje zákonné formulácie a zamedzuje nejasnému alebo dvojitému výkladu. Zároveň sa však z hľadiska účelu zákona pridŕža pôvodnej schémy predpokladanej zákonom o jadrovom fonde (a dôvodovou správou k nemu), ako aj Stratégiou záverečnej časti jadrovej energetiky schválenou uznesením vlády č. 328 z 21. mája 2008 (ďalej ako "stratégia"). Ide teda len o legislatívno-technické spresnenie.
Návrh okrem toho nadväzuje na nariadenie vlády č. 426/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a spôsobe jeho výberu pre Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej ako "nariadenie" alebo "nariadenie vlády o odvode"). Nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2011 implementuje odvod predpokladaný už zákonom, ktorým sa má pokryť historický dlh. Vzhľadom na skutočnosť, že odvod nebol od roku 2006 do roku 2011 vyberaný, bol jadrový fond nútený použiť v zmysle platnej legislatívy na priebežné krytie historického dlhu (v súvislosti s vyraďovaním jadrovej elektrárne A 1) finančné prostriedky určené na budúce krytie vyraďovania iných jadrových zariadení. Keďže odvod je v súčasnosti vyberaný, je potrebné uskutočniť v zmysle platnej legislatívy spätný prevod finančných prostriedkov určených na vyraďovanie iných jadrových zariadení na jednotlivé podúčty a analytické účty vedené vo vzťahu k týmto jadrovým zariadeniam, aby v budúcnosti na týchto podúčtoch a analytických účtoch boli dostatočné prostriedky na záverečnú fázu jadrovej energetiky.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na obyvateľstvo, štátny rozpočet a ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na zamestnanosť, na životné prostredie a ani na podnikateľské prostredie.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

čl. I

čl. I bod 1
Z pohľadu udržateľnosti finančných prostriedkov NJF, je hlavnou požiadavkou stanoviť, či definovaná výška príspevkov a odvodov do NJF vytvorí dostatok finančných prostriedkov pre celú záverečnú časť mierového využívania jadrovej energie v SR. Na riešenie tejto požiadavky je v rámci aktualizácie Stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky v SR spracovaný rozbor bilancie zdrojov a čerpania finančných prostriedkov z NJF, ktorý vychádza zo súčasných podmienok a predpokladov o rozsahu činností pri vyraďovaní jadrových zariadení, z predpokladov o množstvách a druhoch spracovávaných rádioaktívnych odpadov a používaných technológií, z existujúcich legislatívnych požiadaviek na zabezpečovanie týchto činností, ako aj zo súčasných odhadov cien tovarov a služieb a ľudskej práce. Hospodárenie s finančnými prostriedkami Národného jadrového fondu v dlhodobom horizonte musí byť vyrovnané. Takýto stav sa dá dosiahnuť za dodržania predpokladov navrhovaný v návrhu zákona. Z dôvodu zabezpečenia dostatku finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení v budúcnosti a zabezpečenia vyrovnanej bilancie príjmov a výdavkov jadrového fondu v dlhodobom horizonte sa navrhuje valorizovať výšku fixnej časti povinného príspevku …

čl. I bod 2
Navrhované ustanovenie nemení spôsob rozdeľovania prostriedkov jadrového fondu predpokladaný zákonom a stratégiou, legislatívno-technicky však upresňuje právny rámec, ktorý podľa doterajšej úpravy nebol jednoznačný. Podľa navrhovanej úpravy sa budú prostriedky jadrového fondu na jednotlivé podúčty a analytické účty rozdeľovať nasledovne: a) V prvom rade sa zo všetkých prostriedkov jadrového fondu za kalendárny rok rozdelia prostriedky na správu jadrového fondu v maximálnej výške 1% zo zdrojov jadrového fondu [§ 9 ods. 1 písm. g)]. b) Po rozdelení prostriedkov podľa písm. a) sa alikvotná časť zdrojov z povinných príspevkov držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu, rozdelí na jednotlivé podúčty, ktoré podľa zákona nemajú samostatne stanovený zdroj prostriedkov, t. j. podúčty podľa § 8 ods. 1 písm. e) (úložiská rádioaktívneho odpadu), písm. f) (inštitucionálna kontrola úložísk) a písm. g) (skladovanie vyhoretého paliva), podľa potreby na nasledujúci rok v zmysle stratégie. c) Po rozdelení prostriedkov podľa písm. a) a písm. b) sa zdroje z povinných príspevkov držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení, …

čl. I bod 3
Vzhľadom na súčasný stav prostriedkov na jednotlivých podúčtoch a analytických účtoch jadrového fondu je potrebné predĺžiť dobu na vrátenie prostriedkov prevedených podľa § 13 ods. 10 a 11 do 31. decembra 2020.

čl. I bod 4
Navrhované ustanovenie rieši situáciu, ktorá vznikla v dôsledku nejasnosti zákona a nevyberania odvodu predpokladaného § 7 ods. 1 písm. b) od účinnosti zákona o jadrovom fonde (1. júl 2006) až do účinnosti nariadenia vlády o odvode (1. január 2011). V dôsledku uvedeného stavu dlhodobo neexistoval jeden z predpokladaných zdrojov jadrového fondu. Jadrový fond preto iné zdroje (najmä príspevky od držiteľov povolenia na prevádzku jadrovej elektrárne V 1, jadrovej elektrárne V 2 a jadrovej elektrárne v lokalite Mochovce v rokoch 2008, 2009 a 2010) rozdelil okrem iného aj na analytický účet podľa § 8 ods. 1 písm. a) bod 1. jadrová elektráreň A 1. Uvedený spôsob bol umožnený novelizáciou zákona o národnom jadrovom fonde zákonom č. 528/2006 Z. z.. Uvedený spôsob krytia nákladov, ktoré neboli kryté v dôsledku nevyberania odvodu, predpokladá v zmysle platnej legislatívy spätný prevod finančných prostriedkov, ktorý sa musí uskutočniť do 31.12.2017. Vzhľadom na to, že v súčasnosti už dochádza k výberu odvodu podľa § 7 ods. 1 …

čl. II
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2012. Bratislava 21. septembra 2011 Iveta Radičová predsedníčka vlády Slovenskej republiky Juraj Miškov minister hospodárstva Slovenskej republiky