Zákon č. 564/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby
Zákon 564/2003 Z. z., vyhlásený 20. 12. 2003, aktuálne znenie účinné od 1. 1. 2004. Znenie po paragrafoch zatiaľ nemáme stiahnuté – záväzné znenie je na Slov-Lex. Nižšie je 1 rozhodnutí súdov SR, ktoré predpis citujú.
Dôvodové správy
Dôvodová správa k zákonu č. 564/2003 Z. z. 25. 8. 2003
Zdroj: tlač 378 (3. VO)
Všeobecná časť
Návrh novely zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.
Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť doprivatizovanie podnikov s charakterom prirodzených monopolov a verejnoprospešných služieb.
V nadväznosti na deklarovaný zámer vlády spustenia dôchodkovej reformy a vytvorenia povinného kapitalizačného piliera, na ktorý sa predpokladá vyčleniť nemalé finančné prostriedky, sa vláde umožní doprivatizovať podiely tzv. privatizačných monopolov a v súčinnosti s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy a Fondom národného majetku Slovenskej republiky vyriešiť záväzok prezentovaný v Programovom vyhlásení v tejto oblasti, ktorý nie je krytý finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu.
Z takto získaných finančných zdrojov vláda použije časť na posilnenie štátnych finančných aktív a splácanie úverov a pôžičiek.
O výbere podnikov tzv. prirodzených monopolov, o percentuálnom podiele, ktorý sa bude privatizovať alebo prípadne ostane majetkom štátu, bude rozhodovať z prípadu na prípad vláda SR po predložení týchto návrhov k vyjadreniu NR SR. V rámci rozhodnutia o privatizácii jednotlivých podnikov vláda súčasne rozhodne aj o použití takto získaných finančných prostriedkov. Nie je preto v súčasnosti možné sumárne deklarovať, aké finančné prostriedky a na čo budú použité. Majetok štátu, ktorý potencionálne môže byť predmetom privatizácie, predstavuje cca. sumu 82 mld. Sk.
Spresňuje sa identifikácia majetku, ktorý je v správe SPF podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a nemôže byť v správe ministerstva. V tomto prípade nejde o majetok, ktorý bol odštátnený a nebolo ho možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať. V návrhu zákona sú taktiež zapracované legislatívno-technické úpravy.
Účelom zákona č. 253/1999 Z. z. bolo v procese privatizácie vytvoriť právny základ na založenie, prípadne zachovanie majetkovej účasti štátu alebo fondu na podnikaní v § 10 ods. 2 určených štátnych podnikov a akciových spoločností. Na druhej strane ale podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona, do vlastníctva fondu neprechádza majetková účasť štátu podľa rozhodnutia o privatizácii podnikov a akciových spoločností uvedených v § 10 ods. 2 zákona. Je nutné vziať na zreteľ, že citované ustanovenie sa týka prechodu privatizovaného majetku podniku do vlastníctva fondu v čase zrušenia privatizovaného podniku. V tomto čase majetková účasť štátu, predpokladaná rozhodnutím o privatizácii, už neexistuje a preto nemôže byť súčasťou majetku zrušeného podniku, čiže toto zákonné obmedzenie jej prechodu do vlastníctva fondu nie je realizovateľné.
Vzhľadom na to, že ide o privatizáciu podnikov (§ 10 ods. 2 a § 47d ods. 3 písm. a) a c), ktoré predstavujú veľký objem majetku štátu, predlžuje sa možnosť štátu prostredníctvom prokurátora pri porušení ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov podať návrh na neplatnosť prevodu alebo prechodu vlastníctva z 3 na 10 rokov.
Z praxe vyplynula potreba riešenia vlastníctva k obytným domom, ktoré spravovali zrušené a z obchodného registra vymazané štátne podniky. Ministerstvo ako správca majetku štátu nemá oprávnenie tieto domy, pri výkone správy, prenajímať. Ak nie je 100% záujem nájomníkov o kúpu týchto bytov, ministerstvo nemôže vstupovať do nájomného vzťahu. Preto sa navrhuje prevod vlastníctva takýchto bytov na obce. Prevod týchto obytných domov medzi ministerstvom a obcami sa bude uskutočňovať na základe zmluvy s vysporiadaním všetkých vzťahov k tomuto majetku.
Dôsledky zákona na štátny rozpočet:
Schválením zákona nevzniknú požiadavky na štátny rozpočet, naopak použitie časti prostriedkov získaných z privatizácie umožní znížiť výdavky spojené s obsluhou štátnych dlhov, ale napríklad aj realizáciu reformy dôchodkového systému
Dôsledky zákona na životné prostredie, zamestnanosť, rozpočty obcí a vyšších územných celkov:
Prijatie zákona nebude mať žiadne negatívne environmentálne vplyvy, nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov,
V rámci práva Európskej únie predložený návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.
Doložka zlučiteľnosti je pripojená.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi.
Doložka zlučiteľnosti
legislatívneho materiálu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ legislatívneho materiálu:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov legislatívneho materiálu:
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
neexistujú
- nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody
o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Problematika návrhu právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
nie je upravená v práve Európskej únie.
Stupeň zlučiteľnosti legislatívneho materiálu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
žiadna – ide o vnútroštátny charakter spravovanej problematiky. Stupeň zlúčiteľnosti legislatívneho materiálu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je bezpredmetný.
Osobitná časť (27 bodov)
čl. I.
čl. I bod 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
čl. I bod 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.
čl. I bod 3
Ide o upresnenie znenia ustanovenia o ktorej majetkovej účasti štátu alebo fondu rozhoduje vláda SR. Na jednej strane sú akciové spoločnosti, ktoré nezaložil FNM SR v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov napr.: Slovenské telekomunikácie, Transpetrol. Na druhej strane sú akciové spoločnosti založené FNM SR napr.: SPP, Energetika.
Taktiež ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné vykonať v súvislosti s prijatím právnej úpravy zákona o Železniciach Slovenskej republiky a v súvislosti so zrušením štátnych podnikov uvedených v doteraz platnej právnej úprave a zlúčením do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica a vznikom akciových spoločností v energetike. V navrhovanom ustanovení sú vymenované podniky, ktoré spĺňajú charakter tzv. prirodzených monopolov.
čl. I bod 4
Podľa § 4 zákona NR SR č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sú definované kategórie železničných dráh, ktoré sa členia na celoštátne dráhy, regionálne dráhy a vlečky.
čl. I bod 5
Ide o úpravu odseku v súvislosti s upresnením, ktorý majetok štátu nemôže byť predmetom privatizácie.
čl. I bod 6
Vypustením tohto odseku sa umožní doprivatizovať podiely u podnikov s charakterom prirodzeného monopolu. Tým sa odstraňuje tzv. blokačné ustanovenie zákona.
čl. I bod 7
Umožňuje sa orgánu, ktorý rozhoduje o privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu v súlade so zabezpečením ekonomických, politických a iných záujmov štátu, zachovať prípadný podiel štátu alebo fondu u týchto podnikov.
čl. I bod 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko podľa súčasného platného zákona č. 92/1991 Zb. Fond národného majetku Slovenskej republiky nevydáva rozhodnutie o privatizácii.
čl. I bod 9 a 10
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
čl. I bod 11
Prechod privatizovaného majetku do vlastníctva fondu je právnym následkom zrušenia podniku bez likvidácie v procese privatizácie. Pred vykonanou novelizáciou zákona zákonom č. 253/1999 Z. z. bol upravený v § 11 ods. 2 zákona takto:
„Uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo bola vyňatá časť majetku podniku, prechádza privatizovaný majetok do vlastníctva fondu“.
Citovanou novelou zákona bolo toto ustanovenie doplnené o slová „s výnimkou určenej majetkovej účasti štátu podľa rozhodnutia o privatizácii podnikov a akciových spoločností uvedených v § 10 ods. 2“. Na prípady, keď ide o privatizáciu štátneho podniku túto právnu úpravu však nie je možné aplikovať.
Vecne sa síce vykonaná zmena javí ako zamedzenie prechodu majetkovej účasti štátu do vlastníctva fondu, je však nutné vziať na zreteľ, že citované ustanovenie sa týka prechodu privatizovaného majetku podniku do vlastníctva fondu v čase zrušenia privatizovaného podniku, teda v čase, kedy majetková účasť štátu, predpokladaná rozhodnutím o privatizácii, už neexistuje a teda logicky nemôže byť súčasťou majetku zrušeného podniku, čiže akékoľvek zákonné zamedzenie jej prechodu do vlastníctva fondu nie je realizovateľné.
čl. I bod 12
Upresňujú sa podstatné náležitosti zmluvy o predaji privatizovaného majetku tak, aby sa zabránilo špekulatívnym prenájmom privatizovaného majetku zo strany nadobúdateľov.
čl. I bod 13
Upravuje a spresňuje sa povinnosť nadobúdateľov privatizovaného majetku uhradiť čo do výšky záväzky z prevzatia štátnej záruky v prípade rozdelenia privatizovaného majetku medzi viacerých nadobúdateľov.
čl. I bod 14 a 15
Ide o úpravu ustanovení, ktoré nadväzujú na bod 11 návrhu zákona.
čl. I bod 16
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa spresňuje okruh právnických osôb na ktoré vzťahuje toto ustanovenie.
čl. I bod 17
Navrhovaným znením sa upresňuje pojem majetku, ktorý na fond prechádza v dôsledku odstúpenia od zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti. Súčasne umožňuje fondu nadobudnúť i taký majetok, ktorý síce nebol predmetom zmluvy, avšak súvisí s prevádzkovaním privatizovaného podniku alebo jeho časti.
Presným definovaním pojmu „majetok, ktorý fond nadobudne po odstúpení od zmluvy o predaji podniku“ bude jednoznačne upravené, že odstúpením od zmluvy prechádzajú na fond len tie veci, práva a záväzky, ktoré boli predmetom predaja podľa zmluvy, od ktorej sa odstúpilo a súčasne ktoré ku dňu odstúpenia od zmluvy existujú (v praxi došlo k prípadom, kedy prvonadobúdateľ trval na tom, aby fond prevzal i jeho záväzky, ktoré mu vznikli v období po predaji a pred odstúpením od zmluvy).
čl. I bod 18
Týmto ustanovením sa vyriešia problémy vznikajúce pri nakladaní s majetkovou účasťou na podnikaní iných právnických osôb v tých prípadoch ak došlo k založeniu obchodnej spoločnosti fondom (resp. fond je spoluzakladateľ), avšak bez predchádzajúceho rozhodnutia o privatizácii, príp. schváleného privatizačného projektu. Rozhodovanie bude v kompetencii vlády, pričom návrhy bude podávať fond, ktorý má možnosť posúdiť najvýhodnejšie možnosti nakladania s predmetnými účasťami na podnikaní (napr. Banka Slovakia).
čl. I bod 19
V súvislosti s prechodom niektorých kompetencií na VÚC bola zohľadnená možnosť prevodu majetku fondu aj na tieto novovytvorené orgány štátnej správy.
čl. I bod 20
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spresňuje výklad ustanovenia. Z praxe vyplýva, že podniky si toto ustanovenie vykladajú odlišne. Na jednej strane sú organizácie, ktoré majú viac odštepných závodov s právnou subjektivitou a súhlas pri prevode vlastníctva štátu podľa § 45a ods. 3 žiadajú aj pri zlúčení tohto majetku v jednotlivých podnikoch. Na druhej stranne sú podniky, ktoré si vykladajú toto ustanovenie tak, že ide o samostatné subjekty, hodnotu prevádzaného majetku nezaratávajú a preto o výnimku nežiadajú.
Významnú úlohu tu má časový faktor, keď ten istý podnik napr. vyčlení v januári daného roka na prevod majetku štátu v hodnote 3 milióny Sk a vo februári ďalší majetok v hodnote 3 milióny Sk. Prevody vysvetľujú ako jednotlivé, so sebou nesúvisiace a preto o výnimku nežiadajú.
čl. I bod 21
Ide o zosúladenie § 47c ods. 1 s § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
čl. I bod 22
Prevodom vlastníctva k bytovým domom na obec, táto bude plniť funkciu vlastníka s ohľadom na skutočnosť, že nájomcami bytov sú občania príslušnej obce. Ide o riešenie zostatkového majetku do roku 1996 nakoľko do toho času zákonom č. 92/1991 Zb. nebola riešená otázka prechodu vlastníctva bytových domov v privatizačnom projekte. Nedá sa vylúčiť výskyt takéhoto majetku v procese privatizácie aj v súčasnej dobe. Tento majetok sa bude prevádzať zmluvne s vysporiadaním všetkých vzťahov medzi ministerstvom a obcami.
čl. I bod 23
Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona v nadväznosti na úpravu § 11 ods. 2 tohto legislatívneho materiálu.
čl. II.
Nakoľko ide o veľký objem majetku štátu a z privatizácie týchto podnikov vyplývajúci objem finančných prostriedkov, je potrebné umožniť štátu prostredníctvom prokurátora aj
predĺžením lehoty väčšiu kontrolu a možnosť nápravy privatizácie podnikov pri nedodržaní ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré privatizáciu upravujú.
V lehote 10 rokov možnosť nápravy pochybení svoje právo upravuje Francúzsko a Nemecká republika, Anglicko si vyhradilo právo do 50 rokov uplatňovať svoje právo k navráteniu majetku, hlavne u uhoľných baní, železníc a v oblasti energetických podnikov.
čl. III.
čl. III bod 1
Podnet na úpravu navrhovanej zmeny v § 3 si vyžiadala premena Reštitučného investičného fondu, a. s. založeného fondom na Reštitučný otvorený podielový fond v súlade so zákonom č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, kde sa akcie Reštitučného investičného fondu, a. s. nahradili podielovými listami Reštitučného otvoreného podielového fondu. Fond národného majetku doposiaľ poskytoval v zmysle § 2 zákona č. 173/1993 Z. z. peňažnú náhradu povinnej osobe vo výške vypočítanej podľa vzorca uvedeného v zákone v prípade, že predmetom privatizácie bol priamy predaj majetku. Použitie obdobnej formy náhrady sa navrhuje upraviť aj v § 3, kde fond poskytne povinnej osobe peňažnú náhradu, ktorej nominálna hodnota zodpovedá účtovnej hodnote, v akej bol vydaný majetok vložený do obdobnej spoločnosti.
čl. III bod 2
Navrhovaná zmena upravuje uplatnenie nároku na poskytnutie náhrady, ktorú si uplatní povinná osoba, do ktorej fond vložil majetok, ktorý je predmetom vydania. Povinná osoba si uplatní nárok na fonde písomne do šiestich mesiacov odo dňa vydania majetku oprávnenej osobe, inak právo zaniká. K žiadosti je povinná pripojiť doklady preukazujúce, že majetok vydala oprávnenej osobe v súlade s osobitnými predpismi.
čl. IV.
Účinnosť zákona sa navrhuje k 1. decembru 2003.
V Bratislave dňa 21. 8. 2003
Mikuláš D z u r i n d a v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Robert N e m c s i c s v. r.
podpredseda vlády a minister hospodárstva
Slovenskej republiky
Vzťahy predpisu
Mení predpisy (2)
- 92/1991 Zb. Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
- 173/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby
Zdroj: Slov-Lex, „Vzťahy predpisu“ k aktuálnej verzii; pri novelách pozri aj časové verzie vyššie.