Zákon č. 60/2018 Z. z. Zákon o technickej normalizácii

Návrh zákona o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) do legislatívneho procesu predkladá predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) na základe úlohy C.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2016.
Cieľom novej právnej úpravy je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť technickej normalizácie, vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe.
Predmetom návrhu zákona je úprava základných pojmov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. ES L 316 14. 11. 2012) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1025/2012“), pôsobnosti, práv a povinností slovenského národného normalizačného orgánu, hlavných princípov a postupu pri tvorbe slovenských technických noriem, zapojenia zainteresovaných strán prostredníctvom technických komisií do tvorby slovenských technických noriem, nákladov na činnosť slovenského národného normalizačného orgánu, poskytovania technických noriem, ochrany technických noriem a s tým súvisiaci dohľad nad dodržiavaním zákona a ukladanie pokút.
Pojmy definované v návrhu zákona vychádzajú z prepracovanej definície technickej normy používanej v nariadení (EÚ) č. 1025/2012 a ďalšie pojmy sú uvádzané pre potreby technickej normalizácie na národnej úrovni.
V návrhu zákona sa ďalej ustanovujú požiadavky, ktoré musí zabezpečiť slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je úrad. Na zabezpečenie nezávislosti slovenského normalizačného orgánu je pri úrade zriadená Rada pre technickú normalizáciu (ďalej len „Rada“), ktorej poslaním je najmä dohliadanie na dodržiavanie zakladajúcich zásad normalizačnej činnosti, ktorými sú koherencia, transparentnosť, otvorenosť, konsenzus, dobrovoľné uplatňovanie, nezávislosť od osobitných záujmov a efektívnosť, uznaných Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) v oblasti technickej normalizácie a citovaných v nariadení (EÚ) č. 1025/2012.
V návrhu zákona je uvedený postup slovenského národného normalizačného orgánu pri tvorbe, zmene, schvaľovaní, vydávaní a rušení slovenských technických noriem tak, aby bol chránený oprávnený záujem, zároveň upravuje oblasť poskytovania technických noriem.
Poskytovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií za úhradu vyplýva z členstva úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu v európskych normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI). Spravovanie sústavy slovenských technických noriem slovenským národným normalizačným orgánom zároveň zabezpečuje ochranu používateľov technických noriem, a tým aj ochranu spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem, ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochranu práv tvorcov technických noriem, ktorými sú medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány. Poskytovanie technických noriem nemôže byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za úhradu. Ustanovuje sa, že úrad je oprávnený poskytovať slovenské technické normy, a teda aj európske a medzinárodne normy prevzaté do sústavy slovenských technických noriem a samostatne vydané medzinárodné normy verejnosti za úhradu, pričom výška úhrady je podľa splnomocňujúceho ustanovenia určená vo všeobecne záväznom predpise, ktorý vydá úrad. Na úhradu za poskytovanie slovenských technických noriem sa nevzťahuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
V európskom normalizačnom ponímaní je používanie technických noriem vo všeobecnosti dobrovoľné. Z uvedených dôvodov sa pristúpilo k podrobnejšej úprave rozmnožovania alebo rozširovania slovenských technických noriem, ktoré je možné len so súhlasom slovenského národného normalizačného orgánu. Rozmnožovanie alebo rozširovanie sa týka nielen celého textu slovenských technických noriem, ale aj častí ich textov.
Návrh zákona naďalej predpokladá možnosť, aby orgány štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch mohli používať odkazy na slovenské technické normy priamo v texte právneho predpisu. Táto možnosť je však podmienená včasným oznámením takéhoto zámeru slovenskému národnému normalizačnému orgánu a uhradením, resp. refundáciou nákladov súvisiacich so spracovaním a poskytovaním slovenských technických noriem slovenskému národnému normalizačnému orgánu. Toto sa netýka odkazov na slovenské technické normy v právnych prepisoch uvedené v poznámkach pod čiarou, ktoré majú podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky informatívny charakter.
Návrh zákona má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
8. marec 2017 – 29. marec 2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
31. marec 2017 – 24. apríl 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
október 2017
Definovanie problému
V súčasnosti platný zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 264/1999 Z. z.“) upravuje okrem technickej normalizácie aj oblasť posudzovania zhody a vnútrokomunitárne pripomienkové konanie, teda je rámcovým zákonom pre tri oblasti pôsobnosti úradu, ktoré mu vyplývajú zo zákona č .575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. V období prijatia zákona č. 264/1999 Z. z. neexistovala európska legislatívna úprava, ktorá by zastrešovala oblasť európskej normalizácie, akou je v súčasnosti nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. ES L 316 14. 11. 2012) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1025/2012), navyše, pôvodný zákon č. 264/1999 Z. z. vznikal v období pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, a preto nemohol v plnej miere pokryť požiadavky, kladené na činnosť národného normalizačného orgánu, požadované v súčasnosti.
Ciele a výsledný stav
Cieľom novej právnej úpravy je ustanoviť komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť technickej normalizácie vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe.
Dotknuté subjekty
Podnikateľské subjekty, vrátane malých a stredných podnikov, ako aj širokej technickej verejnosti a spotrebitelia, ktorí pri svojej činnosti môžu využívať poznatky z technických noriem, v ktorých sú stanovené technické požiadavky, ktoré má výrobok a služba spĺňať. Vzhľadom nato, že technická norma obsahuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a kvalitu výrobku a služby, jej dodržanie predpokladá splnenie minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a kvalitu výrobku alebo služby, pričom však je možné uplatniť iné spôsoby ako určuje technická norma na splnenie týchto požiadaviek, preto je použitie technickej normy a tým aj poskytovanie technickej normy dobrovoľné.
Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy, ktoré môžu využívať poznatky z technických noriem na podporu legislatívy.
Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli zvažované.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Vykonávacím predpisom budú upravené podrobnosti o poskytovaní slovenských technických noriem, ako aj výška poplatkov za ich poskytovanie.
Transpozícia práva EÚ
Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
Prijatím návrhu zákona nedôjde k úbytku príjmov rozpočtu verejnej správy a všetky výdavky vyplývajúce z predloženého návrhu zákona sú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctva Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok.
Kontakt na spracovateľa
Ing. Mária Semanová, [email protected], 02/57 485 417.
Zdroje
Výročné správy úradu.
Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila k materiálu súhlasné stanovisko.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Návrh zákona o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) ucelene a samostatne rieši práva a povinnosti slovenského národného normalizačného orgánu, základné princípy tvorby slovenských technických noriem a iných normalizačných dokumentov, financovanie činnosti slovenského normalizačného orgánu a tvorby slovenských technických noriem ako aj poskytovanie slovenských technických noriem za poplatok. V súčasnosti rieši otázku technickej normalizácie zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nový návrh zákona nemení rozsah poskytovaných služieb pre podnikateľské prostredie.
Dotknutými subjektmi sú podnikateľské subjekty vrátane malých a stredných podnikov ako aj široká technická verejnosť, spotrebitelia a orgány štátnej a verejnej správy, ktorí pri svojej činnosti môžu využívať poznatky z technických noriem, v ktorých sú stanovené technické požiadavky, ktoré má výrobok a služba spĺňať.
Výška poplatkov, ktorú je oprávnený vyberať Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) za poskytovanie slovenských technických noriem a za činnosti súvisiace s poskytovaním slovenských technických noriem, bude mať vplyv na špecifické odvetvie hospodárstva - výrobcov, splnomocnených zástupcov, dovozcov a distribútorov výrobkov a služieb. Výška poplatkov sa nemení v porovnaní s aktuálnou výškou poplatkov a bude ustanovená vyhláškou.
Približný počet dotknutých subjektov nie je možné určiť nakoľko nie je známy počet používateľov, ktorým úrad poskytne služby v zmysle návrhu zákona. Približne sa môže určiť počet používateľov elektronickej služby, ktorým sa v minulosti poskytovali služby v zmysle zákona č. 264/1999 Z. z. a sadzobníka a s ktorými je v súčasnosti uzatvorená zmluva. Takýchto zazmluvnených odberateľov je 43. Taktiež je možné určiť počet podnikateľských subjektov, ktorým sa v minulosti poskytli slovenské technické normy a normalizačné dokumenty. Takýchto odberateľov bolo 936.Vzhľadom na dobrovoľnosť slovenských technických noriem a normalizačných dokumentov sa počet podnikateľských subjektov, ktorým úrad poskytne slovenské technické normy a normalizačné dokumenty, môže meniť.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Zapojenie subjektov zainteresovaných do činnosti technickej normalizácie, používateľov slovenských technických noriem a ostatnej verejnosti bolo formou zasielania podnetov a návrhov. Cielene boli oslovení členovia Rady pre technickú normalizáciu ako poradného orgánu predsedu úradu. Výzva na zapojenie do prípravy návrhu zákona bola zverejnená na webovom sídle úradu:
http://www.unms.sk/?TS&sprava=priprava-zakona-o-technickej-normalizacii
Konalo sa jedno stretnutie s prihlásenými účastníkmi, ktorí priamo na stretnutí alebo neskôr e-mailom zaslali pripomienky k návrhu zákona.
Hlavné body konzultácií a výsledky (zapracovanie do návrhu zákona):
Vymedzenie práv a povinností slovenského národného normalizačného orgánu (ďalej len „NNO“) a právna forma NNO
Práva a povinnosti NNO sú v návrhu zákona ustanovené v súlade s nariadením č. 1025/2012 (EÚ) o európskej normalizácii (zakladajúce zásady - koherencia, transparentnosť, otvorenosť, konsenzus, dobrovoľné uplatňovanie, nezávislosť od osobitných záujmov a efektívnosť) a s vnútornými pokynmi európskych a medzinárodných normalizačných organizácií. Formulácia zákona zabezpečuje prístup zainteresovaných účastníkov a širokej verejnosti k normalizačnej činnosti a k vydaným normám a normalizačným dokumentom v súlade so záväzkami NNO vyplývajúcimi z povinností člena v uvedených normalizačných organizáciách. V návrhu zákona je explicitne stanovená zodpovednosť úradu za jazykovú a terminologickú správnosť vydanej slovenskej technickej normy a normalizačného dokumentu. Právna forma NNO vychádza zo súčasného stavu a zo skutočnosti, že úrad prešiel úspešne auditom CEN/CENELEC podľa Pokynu CEN/CENELEC č. 20 stanovujúceho kritériá členstva v CEN/CENELEC a bol valným zhromaždením prijatý za člena oboch organizácií, čím bolo preukázané, že spĺňa požadované kritériá. Právna nezávislosť je zabezpečená Radou pre technickú normalizáciu, ktorá je v návrhu zákona definovaná ako nezávislý orgán zriadený pri úrade. Na zabezpečenie finančnej samostatnosti sa zvažuje vyčlenenie rozpočtu pre odbor technickej normalizácie, ktorý zabezpečuje tvorbu slovesných technických noriem v rámci úradu.
Vydávanie slovenských technických noriem v štátnom jazyku
Súčasne platný zákon č. 264/1999 Z. z. aj návrh zákona vymedzuje priority v súvislosti s prekladom technických noriem, ktoré sa zameriavajú na tie oblasti, ktoré súvisia s legislatívou alebo iným spôsobom zabezpečujú oprávnený záujem. Na základe splnomocnenia vyplývajúceho z návrhu zákona stanoví NNO kritériá, na základe ktorých budú určené jednotlivé položky, ktoré budú podmieňovať zavedenie technickej normy v štátnom jazyku (napr. harmonizované normy, normy na posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov stavebných výrobkov, bezpečnostné normy, normy súvisiace s ochranou oprávneného záujmu, normy na podporu legislatívy, priority stanovené technickými komisiami (TK), terminologické normy atď.). Kritériá zostaví NNO a schváli Rada pre technickú normalizáciu.
Počet noriem preberaných v štátnom jazyku je limitovaný personálnym a finančným zabezpečením NNO. Nie je možné zabezpečiť preklad všetkých vydávaných slovenských technických noriem do štátneho jazyka, keďže preklad sa v prevažnej miere hradí zo štátneho rozpočtu. Preto je potrebné stanovovať kritériá výberu na preklad. V zahraničí je bežnou praxou, že podnikateľské subjekty aj finančne prispievajú na tvorbu a preberanie technických noriem tam, kde ich tvorba, resp. prevzatie prispievajú k ich konkurencieschopnosti.
Zozáväzňovanie noriem
Návrh nového zákona počíta aj naďalej v odôvodnených prípadoch s možnosťou uvádzania noriem z pozície ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v rámci ich pôsobnosti vymedzenej kompetenčným zákonom v texte právneho predpisu. V takomto prípade NNO navrhuje, aby príslušné rezorty hradili, resp. refundovali náklady NNO na spracovanie a poskytovanie takýchto noriem. Uvedené normy by v takom prípade boli poskytované verejnosti za zvýhodnené poplatky, resp. bezplatne.
Zodpovednosť za vecnú, jazykovú a terminologickú správnosť technických noriem, neakceptovanie pripomienok k návrhom technických noriem od odborníkov
Zodpovednosť za jazykovú a terminologickú správnosť noriem má podľa zákona NNO. Predpokladá sa, že na norme bude uvedená technická komisia, čo umožní v prípade potreby vyhľadať kontakt na pracovníka NNO zodpovedného za danú oblasť ako tajomníka technickej komisie. V súvislosti s pripomienkou, že sa neakceptujú pripomienky odborníkov, je v návrhu zákona zavedený štatút rozporového konania k návrhu slovenskej technickej normy s pripomienkovateľom v prípade, že bude predložená zásadná pripomienka. Zásadnou pripomienkou je odôvodnený zásadný nesúhlas s technickým riešením.
Zabezpečenie efektívnejšieho a finančne menej náročného prístupu k normám
Tvorba poplatkov za slovenské technické normy vychádza zo skutočných nákladov vynaložených na tvorbu slovenských technických noriem a režijných a vecných nákladov na ich vydávanie.
Poplatok sa tvorí z alikvotných nákladov za preklad, za prácu zamestnanca NNO vykonávajúceho odborné práce na slovenskej technickej norme, z nákladov na grafické úpravy, na tlač a súvisiaci materiál.
Finančné zdroje získané za poskytovanie technických noriem sú príjmom štátneho rozpočtu.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza k zvýšeniu priamych nákladov
K zníženiu priamych finančných nákladov dochádza u spracovateľov pôvodných slovenských technických noriem, ktorým bude poskytnutá pôvodná slovenská technická norma a pôvodný normalizačný dokument za zníženú cenu. Zníženie finančných nákladov závisí od množstva pôvodných slovenských technických noriem a pôvodných normalizačných dokumentov, na ktorých sa budú podielať.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza k zvýšeniu nepriamych nákladov
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza k zvýšeniu administratívnych nákladov
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nemá vplyv.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskej únie
- primárnom článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009) 1. legislatívne akty:
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012)
2. nelegislatívne akty: -
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy) -
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
do 1. januára 2013 pri nariadení (EÚ) č.1025 /2012
b)
lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
nebola určená
c)
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
konanie nebolo začaté
d)
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
zákon č. 51/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
5.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Úplný
6.
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

čl. I

čl. I § 1 §
Ustanovuje sa predmet návrhu zákona.

čl. I § 2 §
​Vymedzujú sa základné pojmy na účely návrhu zákona.

čl. I § 3 §
Uvádzajú sa definície výsledkov normalizačnej činnosti, ako je technická norma, slovenská technická norma a technická normalizačná informácia, a zároveň aj pojmy úzko súvisiace s postupmi a činnosťami nevyhnutnými na tvorbu a spracovanie týchto dokumentov. Pri pojme „technická norma“ zákon v poznámke pod čiarou odkazuje na priamo účinné nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 z dôvodu, aby zákon necitoval definíciu technickej normy z nariadenia. Deklaruje sa dobrovoľný charakter technickej normy podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Zároveň sa striktne uvádza, že technická norma nie je technickým predpisom. Toto ustanovenie je dôležité pre pochopenie rozdielu medzi dobrovoľným používaním technických noriem a povinnosťou dodržiavať všeobecne záväzný právny predpis (technický predpis). Nerozlišovanie týchto pojmov často vedie technickú verejnosť, ale aj zástupcov orgánov verejnej moci k názoru, že technická norma je rovnocenná s technickým predpisom a na základe toho predpokladá, že je záväzná a prístupná bezodplatne. Návrh zákona má ambíciu riešiť tento pretrvávajúci problém jednoznačným stanovením, že technická norma nie je technickým predpisom. Ustanovuje sa značka slovenskej technickej …

čl. I § 4 §
Vymedzuje sa pôsobnosť Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti technickej normalizácie v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 505/2009 Z. z. Oproti platnej právnej úprave sa nerozširuje rozsah pôsobnosti úradu. Ďalej sa určuje povinnosť úradu hradiť členské poplatky v európskych normalizačných organizáciách CEN a CENELEC a medzinárodných normalizačných orgánoch ISO a IEC. Členovia CEN, CENELEC, ISO, IEC o poplatkoch a rozpočte organizácií a orgánov každoročne hlasujú na štatutárnych zasadnutiach/valných zhromaždeniach. Členské poplatky majú každoročne rastúcu tendenciu. Úrad spolupracuje s ETSI na základe Memoranda o porozumení, ktoré je uzatvorené s každou národnou normalizačnou organizáciou, ktorá pôsobí v členskom štáte Európskej únie. Úrad nie je členom ETSI. Ďalej je zakotvená povinnosť úradu uhrádzať náklady súvisiace s povinnosťami a činnosťami, ktoré musí plniť a zabezpečovať slovenský národný normalizačný orgán. Deklaruje sa, že úrad je slovenským národným normalizačným orgánom, …

čl. I § 5 §
Ustanovuje sa zriadenie rady ako odborného poradného orgánu predsedu úradu na zabezpečenie nezávislosti slovenského národného normalizačného orgánu. Členmi rady sú zástupcovia zainteresovaných strán, ktorými sa rozumejú zástupcovia podnikateľov, zástupcovia zamestnávateľov, organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov, profesijných zväzov, zástupcov vedy a výskumu a zástupcovia orgánov verejnej moci. Nezávislosť slovenského národného normalizačného orgánu sa zabezpečí tak, že počet zástupcov orgánov verejnej moci v rade je najviac jedna tretina z celkového počtu členov rady. Ustanovuje sa pôsobnosť rady. Ďalšie náležitosti upraví štatút rady a rokovací poriadok rady, ktorý vydá úrad.

čl. I § 6 §
Dôležitú úlohu v činnosti technickej normalizácie má technická komisia, ktorá sa zúčastňuje pripomienkovania na európskej a medzinárodnej úrovni a na národnej úrovni. Technické komisie sú priamo zainteresované na tvorbe pôvodných slovenských technických noriem a pôvodných technických normalizačných informácií. Vyjadrujú sa k spôsobu zavedenia európskych noriem do sústavy STN a zaradenia do plánu medzinárodných noriem. Ďalšie náležitosti a spôsob rokovania je upravený v štatúte technických komisií, ktorý vydá úrad ako slovenský národný normalizačný orgán.

čl. I § 7 §
Zákon predpokladá pri tvorbe slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie v zmysle čl. 3 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 zapojenie zainteresovaných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie vrátane technickej komisie, orgánu verejnej moci a spracovateľa. Je ustanovená povinnosť postupovať podľa pravidiel európskych normalizačných organizácií, medzinárodných normalizačných orgánov a národného normalizačného orgánu. Ďalej sa uvádza, čo sa rozumie pod tvorbou slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie, ktorá je bližšie špecifikovaná v nasledujúcich paragrafoch.

čl. I § 8 §
Ukladá sa povinnosť zverejnenia plánu technickej normalizácie na webovom sídle slovenského národného normalizačného orgánu. Ďalej sú explicitne uvedené formy prijatia európskych a medzinárodných noriem, európskych normalizačných produktov a iných technických normalizačných informácií do sústavy slovenských technických noriem. Uvedené spôsoby prijatia do sústavy slovenských technických noriem sú určené vo vnútorných predpisoch európskych normalizačných organizácií a medzinárodných normalizačných orgánov a metodických postupov slovenského národného normalizačného orgánu. Zároveň slovenský národný normalizačný orgán určí, či prijme do plánu zámer na spracovanie pôvodnej slovenskej technickej normy a v prípade viacerých predložených zámerov na spracovanie pôvodnej slovenskej technickej normy určí, ktorú spracuje, resp. či je potrebné takúto normu spracovať.

čl. I § 9 §
Ustanovuje sa postup spracovania slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií. Je ustanovená povinnosť úradu vybrať spracovateľa podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“). Úrad financuje spracovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií z prostriedkov štátneho rozpočtu, preto má povinnosť postupovať podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Postup pri určení spracovateľa normy v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. je závislý od výšky predpokladanej hodnoty zákazky. Znamená to, že v prípadoch, keď predpokladaná hodnota zákazky neprevýši sumu 50 000,- eur, je v zmysle § 117 zákona č. 343/2015 spôsob výberu spracovateľa určený, a to tak, že verejný obstarávateľ je povinný osloviť minimálne troch potenciálnych uchádzačov o spracovanie normy (napr. pôvodnej slovenskej technickej normy), z ktorých slovenský národný normalizačný orgán vyberie víťazného uchádzača v závislosti od nastavených podmienok a kritérií výberu (tzn. napr. kritériom môže byť cena za preklad …

čl. I § 10 §
Uvádza sa postup pri prijatí a oznámení slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie vo vestníku úradu (ďalej len „vestník“). Ďalej je stanovený postup oznamovania prijatia slovenskej technickej normy, technickej normalizačnej informácie na webovom sídle v odôvodnených prípadoch. Odôvodneným prípadom je situácia, ak európske normalizačné organizácie stanovia skrátené lehoty povinného prijatia európskych noriem do sústavy slovenských technických noriem. Tento postup môže byť použitý, ak napríklad je potrebné urýchlene vydať normu podporujúcu legislatívu, napríklad normy harmonizované so smernicami alebo inými legislatívnymi aktmi EÚ. Keďže periodicita vydávania vestníka je jedenkrát za mesiac, nebolo by možné tieto skrátené lehoty dodržať, preto úrad pristúpil aj k možnosti oznamovania prostredníctvom webového sídla. Ide však len o výnimočné situácie. Následne bude informatívne oznámené prijatie slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácii aj vo vestníku, pričom platnosť takto informatívne oznámenej slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácii bude dňom jej oznámenia na webovom sídle úradu.

čl. I § 11 §
Ustanovuje sa primeraný postup pri tvorbe zmeny slovenskej technickej normy, opravy alebo zrušovaní slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie.

čl. I § 12 §
Ustanovuje sa, že úrad uhrádza náklady na tvorbu slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie v štátnom jazyku za predpokladu, že technická norma alebo technická normalizačná informácia vyhovuje kritériám vysvetleným v osobitnej časti dôvodovej správy k § 4. Ak prijatie technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie prekladom do štátneho jazyka nebude vyhovovať navrhovaným kritériám, úrad prijme technickú normu alebo technickú normalizačnú informáciu prekladom do štátneho jazyka, ak subjekt, ktorý takúto normu požaduje preložiť, uhradí náklady na spracovanie návrhu vrátane verejného prerokovania. Je bežnou praxou, že podnikateľské subjekty finančne prispievajú na spracovanie technických noriem alebo technických normalizačných informácií, ak ich spracovanie, resp. prijatie do sústavy slovenských technických noriem prispieva k ich konkurencieschopnosti. Avšak náklady na vydanie, ktoré uhrádza úrad, sú napr. grafické úpravy, náklady na tlač a súvisiaci materiál. Ďalej je uvedené hradenie nákladov na spracovanie a poskytovanie slovenských technických noriem v štátnom jazyku priamo citovaných v právnom predpise, tým orgánom štátnej správy, ktorý je zodpovedným predkladateľom tohto právneho predpisu. Uvádzanie …

čl. I § 13 §
Uvádza sa odkaz na definíciu harmonizovanej technickej normy podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, ktorá sa v rámci tzv. Nového prístupu používa na podporu právnych aktov Európskej únie, ktoré sú právnymi predpismi s technickým obsahom. Použitie takejto technickej normy je predpokladom splnenia základných požiadaviek technického predpisu, norma si však zachováva dobrovoľný charakter a je len jedným z možných technických riešení. Ak neexistuje harmonizovaná technická norma, zákon ustanovuje určenie technickej normy vhodnej na posudzovanie zhody. V nasledujúcich odsekoch sa upravuje postup uplatnenia námietky proti harmonizovanej technickej norme a návrhu na zrušenie určenia slovenskej technickej normy vhodnej na posudzovanie zhody.

čl. I § 14 §
​Ochrana slovenských technických noriem podľa § 5 Autorského zákona (č. 185/2015 Z. z.) nie je zabezpečená, pretože technická norma je vyňatá z jeho pôsobnosti. Technické normy sú preto chránené týmto zákonom. Pravidlá šírenia a rozmnožovania slovenských technických noriem, technických normalizačných informácií uvedené v návrhu zákona sú v súlade s európskymi princípmi a s povinnosťami, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z členstva v európskych normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI) hlavne z dôvodu zabezpečenia ochrany používateľov technických noriem, a tým aj ochrany spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem, ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochrany práv tvorcov noriem, ktorými sú medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány, keďže šírenie technických noriem nemôže byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za úhradu. Ďalej sú presne vymedzené označenia jednotlivých dokumentov a povinnosť nepoužívať ich grafické vyobrazenie na iné dokumenty. Ustanovuje sa povinnosť zabezpečenia slovenskej technickej normy, normalizačného dokumentu a inej technickej normy poskytovaných v listinnej alebo v …

čl. I § 15 §
Slovenská technická norma, technická normalizačná informácia, iná technická norma a jej zmena a vestník sa poskytujú za úhradu. Vzhľadom na to, že vestník sa poskytuje za úhradu, majú používatelia k dispozícii aj bezodplatný zoznam noriem vydaných v danom mesiaci na webovom sídle úradu, čo ustanovuje § 4 ods. 2 písm. j). Ustanovujú sa rôzne formy poskytovania slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií. Pod sprístupnením slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie v elektronickej podobe sa rozumie sprístupnenie buď prostredníctvom portálu (stiahnutie .pdf súboru) alebo doručenie .pdf súboru na CD (záleží na type objednávky používateľa). Normy v elektronickej podobe je možné objednať iba cez portál a sú k dispozícií v troch verziách: – iba na čítanie bez možnosti tlače - umožňuje prezeranie obsahu, – na čítanie s možnosťou elektronického kopírovania obsahu, – na čítanie s možnosťou elektronického kopírovania obsahu a s možnosťou tlače (1 kus). Každá z verzií je k dispozícií pre rôzny počet licencií (počítačov, resp. používateľov v danom …

čl. I § 16, 17 a 18 §
​Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov a správnych deliktov a sankcie za porušenie zákona. Pre každý delikt je vymedzené tzv. pokutové pásmo, t. j. pokuta je určená hornou aj dolnou hranicou.

čl. I § 19 §
Ustanovuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu – vyhlášky o výške úhrady za poskytovanie technickej normy, technickej normalizačnej informácie. Súčasťou vyhlášky je vzor žiadosti o udelenie súhlasu na citovanie časti slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie. Výška úhrady a zľavy z úhrady sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Úhrada za poskytnutie slovenskej technickej normy je tvorená z nákladov súvisiacich s ich tvorbou, vydávaním a poskytovaním. Tieto náklady však nie sú ani len reálnymi nákladmi, ktoré v súvislosti s uvedenými činnosťami vzniknú a sú spätne využívané na prípravu a tvorbu technických noriem. Používateľom slovenských technických noriem je umožnené pred spoplatneným poskytnutím technickej normy v listinnej podobe alebo na nosiči dát alebo formou on-line prístupu do nej nahliadnuť na týchto miestach: Infocentrum Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Karloveská 63, Bratislava, Slovenská národná knižnica v Martine, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Štátna vedecká knižnica v Košiciach.

čl. I § 20 §
​Ustanovujú sa prechodné ustanovenia vyplývajúce z potreby zosúladenia právnych vzťahov s navrhovanou právnou úpravou, napr. zosúladenie niektorých zmlúv, ktoré počas prechodného obdobia budú v súlade s právnymi predpismi účinnými pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

čl. II
​Ide o novelizáciu zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vzhľadom na vyčlenenie časti „technickej normalizácie“ do samostatného návrhu zákona.

čl. III
Ustanovuje sa účinnosť návrhu zákona, ktorá sa navrhuje od 1. apríla 2018, čím sa zabezpečí dostatočne dlhá legisvakačná doba, okrem čl. I § 14 ods. 6 písm. a) vety za bodkočiarkou, ktorá nadobúda účinnosť 1. apríla 2020, z dôvodu, aby bol dostatočne dlhý časový priestor na vytvorenie a sprevádzkovanie automatizovaného systému, prostredníctvom ktorého budú subjekty žiadať slovenský národný normalizačný orgán o udelenie súhlasu na citáciu časti slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie.

čl. III prílohe zákona č. .../2018 Z. z.
Ustanovuje sa vyobrazenie značky slovenskej technickej normy, predbežnej slovenskej technickej normy a technickej normalizačnej informácie. Bratislava 8. novembra 2017 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Pavol Pavlis v. r. predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

čl. III
Navrhuje sa doplnenie zákona o technickej normalizácii, ktoré umožní bezplatné poskytovanie technických noriem v prípade, keď európska normalizačná organizácia alebo medzinárodný normalizačný orgán rozhodne o bezplatnom sprístupnení technických noriem v súvislosti s európskou legislatívou.

čl. VIII
Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení zákona č. 215/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa o povinnosť podľa prílohy I nariadenia (EÚ) 2018/1724 časť M – Tovar bod 3 nariadenia (EÚ) 2018/1724, ktorú predstavujú technické normy z dôvodu, že úrad je okrem povinností podľa prílohy I nariadenia (EÚ) 2018/1724 časť M - Tovar body 1, 2 a 4 nariadenia (EÚ) 2018/1724 zodpovedný aj za technické normy.

čl. XVI
V čl. XVI sa navrhuje novela zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov.

čl. XVI bod 1 §
Doplnenie nového odseku do § 15a umožní Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „ÚNMS SR“) rozhodnúť o udelení súhlasu na bezodplatné poskytnutie pôvodných slovenských technických noriem (ďalej len „STN“) alebo pôvodných technických normalizačných informácií (ďalej len „TNI“) širokému okruhu subjektov, nakoľko pôvodné STN alebo TNI budú bezodplatne sprístupnené na webovom sídle ÚNMS SR po dobu trvania mimoriadnej situácie. Na toto rozhodnutie ÚNMS SR sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Mimoriadnou situáciou sa v zmysle zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa uvedeného zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Vybrané pôvodné STN alebo pôvodné TNI môžu v čase mimoriadnej situácie pomôcť napríklad …

čl. XVI bod 2 §
Upravuje sa spôsob udeľovania súhlasov citovania časti pôvodnej slovenskej technickej normy alebo časti pôvodnej technickej normalizačnej informácie v nadväznosti na novelizačný bod 1.

čl. I

čl. I bod 1 §
Vo vzťahu k § 3 ods. 1 zákona ide o precizovanie existujúceho pojmu „technická norma“, tak aby bolo zrejmé, že technickou normou je medzinárodná norma, európska norma, harmonizovaná norma a národná norma, ktoré sú prijímané do sústavy slovenských technických noriem so značkou STN. Ďalej sa navrhuje doplnenie základných princípov tvorby technickej normy ustanovené v nariadení. Navrhuje sa doplnenie aj odkazov na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14. 11. 2012) v platnom znení (ďalej len „nariadenie“), kde sú bližšie definované predmetné pojmy. Zároveň sa ustanovuje, tak ako doteraz, že technická norma nie je technickým predpisom.

čl. I bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na bod 1.

čl. I bod 3 §
Navrhuje sa doplnenie nového pojmu „preverovanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie“, ktorý bol síce v zákone č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) použitý, avšak nebol definovaný. Cieľom preverovania slovenskej technickej normy (ďalej len „STN“) alebo technickej normalizačnej informácie (ďalej len „TNI“) je zistenie, či je STN alebo TNI aktuálna alebo je potrebné zabezpečiť jej revíziu alebo pre jej neaktuálnosť a nemožnosť aktualizovania, jej zrušenie. Prax pravidelných preverovaní vyplýva z vnútorných pokynov medzinárodných normalizačných orgánov a európskych normalizačných organizácií a metodických postupov úradu.

čl. I bod 4 §
Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu, že v praxi úrad upravil ďalšie označenia, ktorými sa môže doplniť značka „STN“ alebo „TNI“ v metodickom postupe, ktorý vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle.

čl. I bod 5 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 6 §
Pôvodné ustanovenie § 4 zákona bude rozdelené do dvoch samostatných paragrafov ako § 4 a § 4a. Nové ustanovenie § 4 zákona ustanovuje práva a povinnosti úradu ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť technickej normalizácie.

čl. I bod 7 §
Pôvodné ustanovenie § 4 ods. 2 zákona bolo zmenené na nový samostatný § 4a z dôvodu lepšej prehľadnosti zákona. Nový § 4a v návrhu zákona ustanovuje práva a povinnosti slovenského národného normalizačného orgánu, ktorým je v súčasnosti úrad. V ostatných členských štátoch Európskej únie je štandardom, že je technická normalizácia oddelená od orgánu štátnej správy. Aktuálne znenie zákona neumožňuje úradu poveriť vykonávaním činností v oblasti technickej normalizácie inú právnickú osobu, avšak prax ukázala, že aktuálny spôsob zabezpečovania napríklad poskytovania STN a TNI nie je vyhovujúci. Súčasné zabezpečovanie činností národného normalizačného orgánu v rámci ústredného orgánu štátnej správy považujú európske normalizačné organizácie CEN a CENELEC za krajné riešenie a nie je úradu známe, že iný člen Európskej únie zabezpečuje výkon činností národného normalizačného orgánu obdobne ako v súčasnosti Slovenská republika. Úrad môže právnickú osobu vo svojej zakladateľskej pôsobnosti, ktorá nebola založená za účelom dosahovania zisku (ďalej len „poverená právnická osoba“) poveriť vykonávaním všetkých alebo niektorých činností slovenského národného normalizačného orgánu z …

čl. I bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu ustanovenia § 4a písm. c) návrhu zákona.

čl. I bod 9 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vytvorenie legislatívnej možnosti poveriť vykonávaním niektorých alebo všetkých činností slovenského národného normalizačného orgánu poverenú právnickú osobu. Ak dôjde k preneseniu postavenia slovenského národného normalizačného orgánu z úradu na poverenú právnickú osobu, Rada pre technickú normalizáciu (ďalej len RTN“), bude jej poradným orgánom.

čl. I bod 10 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 6 a 7.

čl. I bod 11 §
Kritériá sú stanovené európskymi normalizačnými organizáciami (napr. CEN, CENELEC), ktoré kontrolujú ich splnenie zo strany národných normalizačných organizácii, ktoré sú ich členom, a preto nemôže RTN posudzovať, či úrad tieto kritériá spĺňa. RTN dohliada na činnosť slovenského národného normalizačného orgánu pri plnení úloh podľa § 5 ods. 1 písm. a) návrhu zákona, a teda kontroluje plnenie povinností slovenského národného normalizačného orgánu, ktoré mu vyplývajú z členstva v európskej normalizačnej organizácii alebo medzinárodnom normalizačnom orgáne.

čl. I bod 12 §
Ide o precizovanie ustanovenia zákona, nakoľko RTN schvaľuje aj kritéria na tvorbu TNI v štátnom jazyku.

čl. I bod 13 §
Úlohou RTN je okrem iného zabezpečiť aj účasť zainteresovaných strán, ktoré tvoria odbornú verejnosť, ktorej sa predovšetkým technická normalizácia dotýka, a ktoré majú najväčší záujem na jej rozvíjaní a riadnom fungovaní.

čl. I bod 14 §
Ide o precizovanie textu predmetného ustanovenia, nakoľko RTN v skutočnosti nehodnotí každý podnet odbornej verejnosti, ale vyjadruje sa k ročnému plánu tvorby pôvodných STN a pôvodných TNI, ktoré sa predkladajú RTN na vyjadrenie do konca januára každého kalendárneho roka.

čl. I bod 15 §
Technické komisie si môžu v prípade potreby vytvoriť ad hoc pracovné orgány, ktorými sú pracovné skupiny, ktoré riešia čiastkové úlohy v pôsobnosti technickej komisie (napr. tvorba pôvodnej STN). Ak neexistuje technická komisia pre určitú oblasť, ktorá je predmetom tvorby STN alebo TNI, tak slovenský národný normalizačný orgán vytvára projektovú komisiu, ktorá pracuje počas tvorby STN alebo TNI. Projektová komisia ukončuje svoju činnosť dňom oznámenia prijatia normalizačného dokumentu do sústavy slovenských technických noriem.

čl. I bod 16 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na bod 7.

čl. I bod 17 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové znenie ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona (zavedenie vypustenej skratky).

čl. I bod 18 §
Úprava sa navrhuje aj z dôvodu, že pojem „iná technická norma“ zahŕňa aj pojem „medzinárodná norma“.

čl. I bod 19 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na bod 7.

čl. I bod 20 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou vykonanou v ustanovení § 6 (bod 15).

čl. I bod 21 §
Úrad môže zodpovedať len za jazykovú a terminologickú správnosť pôvodných STN a pôvodných TNI, nakoľko ostatné technické normy sa prekladajú z cudzieho jazyka a v prípade nejasností alebo rozporov, je potrebné vždy vychádzať z originálneho znenia danej technickej normy.

čl. I bod 22 §
V § 10 ods. 2 zákona sa navrhuje doplnenie lehoty „bezodkladne“ za účelom zabezpečenia splnenia danej povinnosti a taktiež z dôvodu jednoznačnosti a predchádzaniu problémom v aplikačnej praxi.

čl. I bod 23 a 24 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 6 a 7.

čl. I bod 25 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na bod 2.

čl. I bod 26 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súlade s bodom 5.2. Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. I bod 27 §
Cieľom doplnenia nového písmena c) v § 14 ods. 4 zákona, je umožniť spracovateľom pôvodných STN alebo TNI rozširovať jej časť za účelom zvyšovania informovanosti a vzdelávania odbornej verejnosti.

čl. I bod 28 §
Ide o formulačnú úpravu, ktorej potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

čl. I bod 29 §
Navrhuje sa doplnenie nového odseku 8 v § 15 zákona v nadväznosti na nové ustanovenie § 15a ods. 2 zákona, ktoré bolo do zákona doplnené v rámci tzv. „kilečka 2“. Úrad rozhodne o bezodplatnom poskytnutí pôvodnej STN alebo pôvodnej TNI, ak je to potrebné z dôvodu zabezpečenia nevyhnutnej ochrany oprávneného záujmu v čase mimoriadnej situácie a v takomto prípade, tomu, kto si už takúto pôvodnú STN alebo pôvodnú TNI zakúpil prostredníctvom služby STN-online, nevznikne nárok na vrátanie uhradenej úhrady.

čl. I bod 30 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na bod 9.

čl. I bod 31 §
Zmena hornej hranice pre za iný správny delikt pre fyzickú osobu – podnikateľa a pre právnickú osobu sa navrhuje z dôvodu jej zosúladenia s § 16 ods. 1 písm. a) a b) zákona.

čl. I bod 32 §
Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia v nadväznosti na doplnenie § 4a písm. n).

čl. I bod 33 a 34
Vzhľadom na vytvorenie legislatívnej možnosti (bod 7) poverenia právnickej osoby vykonávaním niektorých alebo všetkých činností slovenského národného normalizačného orgánu a taktiež z dôvodu sprehľadnenia zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa navrhuje vypustenie slovného spojenia „úrad ako“, ktoré sa používalo v spojitosti „úrad ako slovenský národný normalizačný orgán“ a slúžilo na rozlíšenie činností, ktoré Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) vykonáva ako slovenský národný normalizačný orgán od činností, ktoré úrad vykonáva ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť technickej normalizácie podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.