Zákon č. 64/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

Podpredseda vlády Slovenskej republiky a predseda Úradu pre verejné obstarávanie predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá na základe úlohy č. 67 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. Návrhom zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to
zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,
zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.
Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patria:
v oblasti zjednodušenia postupov
úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,
úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,
zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,
používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),
flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,
umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,
umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,
zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,
zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,
postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,
podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena.
v oblasti skrátenia procesu
rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),
úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,
posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,
v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,
mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách.
v oblasti zvýšenia transparentnosti
jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),
zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu.
úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.
Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátanie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.
Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:
automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),
umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,
bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,
zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré sú potrebné vo verejnom obstarávaní.
Procesy verejného obstarávania by mala zjednodušiť a optimalizovať aj Centrálna obstarávacia autorita pre štátne orgány. V súčasnosti túto úlohu čiastočne zastrešuje a zabezpečuje rezort vnútra, ktorý realizuje centrálne nákupy energií pre štátnu správu. Keďže momentálne prebieha na technickej úrovni diskusia o finálnom rozsahu úloh a kompetencií Centrálnej obstarávacej autority, v aktuálnom návrhu zmien zákona o verejnom obstarávaní bude vytvorený predpoklad na jej zriadenie, pričom podrobnosti o rozsahu jej činnosti budú následne upravené naiadením vlády.
Predbežná informácia k návrhu zákona nebola zverejnená z dôvodov podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a predkladá sa s rozpormi uvedenými vo vyhlásení o rozporoch.
Návrh zákona bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 28. júna 2021, ktorá odporučila návrh zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.
Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky 29. júna 2021, ktorá odporučila vláde Slovenskej republiky návrh zákona s pripomienkami schváliť. Pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky sú v novom znení materiálu zapracované.
Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie a na služby pre občana a nemá ani sociálne vplyvy. Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosť a pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Príloha č. 1
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
-
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Máj 2021
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Jún 2021
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
Jún 2021
Definovanie problému
Postupy verejného obstarávania stále vykazujú priestor na úpravu smerom k zrýchleniu a zjednodušeniu, ako aj smerom k posilneniu možností verejných obstarávateľov vysporiadať sa s negatívnymi javmi v rámci súťaže, napr. v podobe špekulatívnych konaní hospodárskych subjektov.
Rovnako právna úprava poskytuje stále priestor pre revíziu z pohľadu povinnej transpozície a pre odstránenie národného goldplatingu.
Oblasť dohľadu v podlimitnom obstarávaní a pri zákazkách s nízkou hodnotou, ako aj dvojinštančnosť dnešného administratívneho konania sú často jednou z oblastí, ktorá má potenciál proces verejného obstarávania predĺžiť.
V neposlednom rade je v procese verejného obstarávania stále priestor na efektívne využitie informatizácie a na revíziu procesov z tohto pohľadu.
Verejné obstarávanie je nástrojom, cez ktorý dochádza k alokácii významného podielu verejných zdrojov, pričom jednou z jeho hlavných úloh je podporovať zdravé súťažné prostredie. Len prostredníctvom férových súťažných podmienok, vytvárajúcich rovnaké príležitosti pre čo najväčší okruh hospodárskych subjektov je možné dosiahnuť vyvážený stav, z ktorého bude profitovať tak nákupca, ako aj podnikateľské prostredie. Ba čo viac, verejné obstarávanie nemusí byť len „obyčajný nákup“, ale je možné využívať ho aj ako nástroj na plnenie strategických cieľov sektorových politík, ako je podpora inovácií, sociálna inklúzia alebo environmentálna udržateľnosť. Ide tak o nástroj, ktorý neslúži len na nákup statkov spotrebného charakteru slúžiacich pre činnosť orgánov verejnej moci, ale aj na podporu a rozvoj rozličných spoločenských vzťahov, ktorý je spôsobilý ovplyvniť život spoločnosti v strednodobom, ako aj v dlhodobom časovom horizonte.
Oblasť verejného obstarávania je značne heterogénnou, a to tak z hľadiska vecného, ako aj personálneho, nakoľko združuje široký okruh subjektov od nákupcov, cez hospodárske subjekty predkladajúce ponuky, poradenské spoločnosti až po kontrolné orgány. Z uvedeného je zrejmé, že ide o subjekty, ktoré sledujú rôzne ciele a záujmy. Napriek tejto skutočnosti je nevyhnutné, aby nákupcovia a dodávatelia boli spokojnými obchodnými partnermi a aby im kontrolné orgány dokázali byť účinnou protiváhou pri akýchkoľvek protisúťažných praktikách. Táto skutočnosť si nepochybne vyžaduje, aby každá zo zúčastnených strán vykonávala svoje činnosti na zodpovedajúcej odbornej úrovni, bez zámeru vedomého porušovania alebo obchádzania zákonných pravidiel. Uvedené skutočnosti tak nesporne legitimizujú požiadavky na zavedenie opatrení týkajúcich sa zvyšovania profesionalizácie verejného obstarávania, pričom z dôvodu potreby zapojenia existujúcich personálnych kapacít a potreby zabezpečovania kontinuálneho vzdelávania, je potrebné vytvoriť systém, ktorý presahuje rámec úrovne vzdelania poskytovaného školským systémom. Politiku profesionalizácie je potrebné nastaviť tak, aby sa stala nástrojom vytvárajúcim možnosti pre neustále zvyšovanie odborných vedomostí pracovníkov vo verejnom obstarávaní, ako aj výmenu ich praktických skúseností. Zároveň sa tým sleduje eliminácia takých nežiaducich javov, ktoré súvisia s vysokou mierou chybovosti verejných obstarávaní, ktoré následne musia nevyhnutne ústiť do podávania námietok zo strany hospodárskych subjektov či do následných pokút a vysokých finančných korekcií, najmä ak ide o zákazky financované z fondov EÚ.
Oporou uvedenému je takisto aj „Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 z 3. októbra 2017 k profesionalizácii verejného obstarávania. Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania“, podľa ktorého je žiadúce vymedziť dlhodobé stratégie profesionalizácie verejného obstarávania a osobitnú pozornosť pritom venovať ľudským zdrojom. V súlade s týmto odporúčaním by sa mali prijať opatrenia, ktoré budú podstatne menej náchylné na politické vplyvy a ktoré zabezpečia možnosti kontinuálneho vzdelávania a celkovo vytvoria predpoklady na to, aby sa vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní stalo atraktívnejším.
Vzhľadom na to, že navrhovaná koncepcia predpokladá realizáciu procesu verejného obstarávania prostredníctvom funkcie tzv. odborného garanta, ide o zavádzanie nového typu regulácie pre výkon činností vo verejnom obstarávaní.
Ciele a výsledný stav
Návrhom zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to
zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,
zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.
Navrhovaná úprava vymedzuje základné formy profesionalizácie verejného obstarávania. Centralizácia nákupu a spoločné verejné obstarávanie, ktoré sú súčasťou platnej právnej úpravy, umožňuje zvyšovať odbornú úroveň osôb realizujúcich verejné obstarávania na základe ich špecializácie. Osobitnou a novou platformou profesionalizácie verejného obstarávania je inštitút odborného garanta na verejné obstarávanie.
Navrhovaná právna úprava zavádza povinnosť pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta na verejné obstarávanie. Výnimku z uvedenej povinnosti predstavujú postupy pri zadávaní zákaziek, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia, ako stanovené finančné limity. Výnimkou z tejto povinnosti je taktiež nadobúdanie tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Samotná centrálna obstarávacia organizácia, ktorá má status verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, samozrejme musí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta.
Odborný garant je povinný sa vzdelávať, vykonávať úkony vo verejnom obstarávaní s odbornou starostlivosťou a pre prípady závažných porušení jeho povinností sa zavádzajú sankčné mechanizmy, spočívajúce v uložení napomenutia, absolvovania preskúšania, pokuty, prípadne vyčiarknutí zo zoznamu odborných garantov, v závislosti od typu a frekvencie výskytu týchto porušení.
Dotknuté subjekty
Subjekty verejného sektora, fyzické osoby a právnické osoby.
Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia nie sú možné, ak sa má dosiahnuť cieľ a výsledný stav. Alternatívny koncept profesionalizácie verejného obstarávania predpokladal vytvorenie samosprávnej stavovskej organizácie.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Predpokladá sa vydanie
nariadenia vlády Slovenskej republiky k ustanoveniu tovarov, služieb a stavebných prác (ktorého účinnosť nemusí byť spojená s účinnosťou predkladaného návrhu zákona),
všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Úradom pre verejné obstarávanie k dotazníku pre zápis do zoznamu elektronických prostriedkov.
Transpozícia práva EÚ
Primárnym cieľom návrhu zákona nie je transpozícia práva EÚ.
Preskúmanie účelnosti
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☐
Áno
☒
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☒
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
Vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu sa nezmení možnosť participácie na verejných zákazkách. Odstránením goldplatingu v podobe vypustenia ustanovení nad rámec transpozičnej povinnosti a v znížení počtu inštancií v konaní o nápravu sa vytvorí priestor aj na, dnes nekvantifikovateľné, zjednodušenie pre podnikateľské prostredie.
Nepredpokladá sa priamy vplyv na životné prostredie. Upravuje sa však povinnosť pre verejného obstarávateľa, ktorý začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Táto zmena má potenciál mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie, ktorý však v tomto momente nie je možné kvantifikovať.
Kontakt na spracovateľa
Peter Rohaľ, Sekcia vládnej legislatívy ÚV SR, [email protected]
Zdroje
živnostenský register SR, databáza odborne spôsobilých osôb vedená Úradom pre verejné obstarávanie, výsledok pripomienkového konania k legislatívnemu procesu LP/2017/620 (https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/620/pripomienky/zobraz)
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K legislatívnemu procesu
Predkladateľ v predloženom materiáli nezapracoval dve zásadné vecné pripomienky MH SR z procesu MPK, ktoré v rámci rozporových konaní akceptoval. Predkladateľ má zaslať materiál na záverečné posúdenie vybraných vplyvov elektronicky na adresu [email protected], a to po vyhodnotení a zapracovaní pripomienok z pripomienkového konania tak, aby proces záverečného posúdenia vybraných vplyvov bol ukončený vydaním stanoviska Komisie ešte pred predložením materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky aj pred predložením materiálu do poradných orgánov vlády Slovenskej republiky.
Komisia informuje predkladateľa, že materiály, ktoré boli zaradené do procesu pripomienkového konania pred 1.6.2021 nemusia byť posudzované v zmysle novely Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Z tohto dôvodu predkladateľ nemusel vypracovávať kalkulačku nákladov, na tento sa materiál ešte nebude vzťahovať mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov a vplyvy na podnikateľské prostredie nebudú zahrnuté vo virtuálnom účte predkladateľa. (LP/2021/233 z 12.5.2021)
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie vplyvov na malé a stredné podniky v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie v bode 9. v Doložke vybraných vplyvov. Táto pripomienka bola uplatnená už v procese MPK, akceptovaná, ale nepremietla sa do Doložky. Negatívne vplyvy na MSP ostali nevyznačené.
Komisia žiada predkladateľa o úpravu Súhrnnej tabuľky nákladov regulácie v časti 3.1.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, aby bola v súlade s metodickým pokynom k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Komisia žiada predkladateľa o doplnenie časti 3.2 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie aj o výsledky uskutočnených konzultácií so spomenutými subjektmi.
Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie časti 3.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Komisia žiada predkladateľa o doplnenie časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie s bližším popísaním ďalších vplyvov materiálu na podnikateľské prostredie.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Za oblasť zamestnanosti bola v rámci MPK uplatnená zásadná pripomienka k negatívnemu rozpočtovo nekrytému vplyvu z dôvodu nárastu agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch, a to zvýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly MS SR na roky 2023 a 2024 o 105 osôb (z toho 30 sudcov a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov v sume 4 850 tis. eur v roku 2023 a 4 480 tis. eur v roku 2024 (v tom osobné výdavky v sume 3 911 tis. eur pre obidva roky.
V nadväznosti na navrhovaný presun kompetencií z ÚVO na MS SR, ako aj skutočnosť že uvedená agenda sa už teraz z časti vykonáva na súdoch, Komisia žiada miesta sudcov, zamestnancov a osobných výdavkov správnych súdov, vrátane výdavkov na prevádzku zabezpečiť z časti delimitáciou zamestnaneckých miest a osobných výdavkov z úradu a z časti v rámci schválených záväzných ukazovateľov kapitoly MS SR bez negatívneho vplyvu na štátny rozpočet.
Podľa podkladov od MS SR mal byť materiál upravený na základe vyhodnotenia pripomienok z MPK.
V súčasne predloženej doložke vplyvov a analýze vplyvov sa uvádza pre MS SR v roku 2023 rozpočtovo nekrytý vplyv 5 350 tis. eur a v roku 2024 4 980 tis. eur (počet zamestnancov a suma osobných výdavkov zostávajú nezmenené, t. j. pre obidva roky 105 zamestnancov a OV v sume 3 911 tis. eur, z toho mzdy 2 920 tis. eur).
V časti „2.1.1. Financovanie návrhu...“ sa uvádza, že návrh na zvýšenie rozpočtu kapitoly MS SR v rokoch 2023 a 2024 je čiastočne krytý rezervou na nové zákonné úpravy v kapitole VPS.
Z analýzy naďalej nie je zrejmé, prečo miesta sudcov, zamestnancov a osobných výdavkov správnych súdov, vrátane výdavkov na prevádzku nie sú zabezpečené z časti delimitáciou zamestnaneckých miest a osobných výdavkov z úradu a z časti v rámci schválených záväzných ukazovateľov kapitoly MS SR. Z tohto dôvodu na uvedenej pripomienke Komisia naďalej trvá.
V rámci MPK bola uplatnená zásadná pripomienka k bodu 45 (§ 15) kde sa navrhuje, že Úrad vlády SR zriadi centrálnu obstarávaciu organizáciu na zabezpečenie strategických tovarov, služieb a stavebných prác pre verejných obstarávateľov. Taktiež sa v čl. I. bode 213 (§ 187 ods. 2) s účinnosťou od 1. januára 2022 navrhuje prechod práv a povinností z štátnozamestnaneckých vzťahov z MV SR a úradu na Úrad vlády SR. Uvedené zmeny neboli zohľadnené v predloženej analýze, čo bolo žiadané doplniť a v analýze vplyvov bolo žiadané kvantifikovať aj výdavky vyplývajúce z § 187 k ods. 4 návrhu, podľa ktorého „Úrad vlády bude hradiť všetky náklady prechodu správy podľa odseku 2 tretej vety.
V súčasne predloženom návrhu zákona sa v § 15 už nehovorí, že úrad vlády zriadi centrálnu obstarávaciu organizáciu, iba že bude zabezpečovať centralizované činnosti vo VO. Zároveň sa v doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov v časti „2.1.1. Financovanie návrhu...“, uvádza, že doložka vplyvov neobsahuje delimitáciu medzi kapitolami ÚV SR, MV SR a ÚVO. Vymedzenie relevantných výdavkov v týchto oblastiach bude predmetom dohody v rámci delimitačných protokolov. Uvedené nebude predstavovať negatívny vplyv na štátnych rozpočet.
Komisia naďalej trvá na tom, aby limity počtu zamestnancov a osobných výdavkov vyplývajúce z delimitácie boli v analýze vplyvov kvantifikované podľa dotknutých subjektov, ekonomickej klasifikácie a s uvedením zdrojového krytia bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
V aktuálne predloženom materiáli pribudol ďalší rozpočtovo nekrytý vplyv týkajúci sa kapitoly ÚVO a ÚV SR. ÚV SR požaduje celkové navýšenie výdavkov (ide najmä kapitálové výdavky) vo výške 60 000 eur (2021), 6 516 000 eur (2022), 2 851 200 tis. eur (2023) a 271 200 tis. eur (2024). ÚVO požaduje celkové navýšenie v roku 2022 v sume 1 817 216 eur (z toho osobné výdavky pre 18 osôb v sume 662 256 eur), v roku 2023 v sume 1 631 018 eur (z toho osobné výdavky pre 28 osôb v sume 1 038 298 eur) a v roku 2024 v sume 2 036 634 eur (z toho osobné výdavky pre 36 osôb v sume 1 332 634 eur). Osobné výdavky ÚVO sú požadované z dôvodu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní. V analýze vplyvov, v časti 2.1.1. sa uvádza, že v rokoch 2022 a 2023 sa predpokladá dodatočné prefinancovanie IT aktivít prostredníctvom projektov EÚ, ktoré však nie sú ešte schválené a preto sú v analýze uvedené ako vplyv na ŠR.
Komisia zásadne žiada, aby potreba navýšenia výdavkov, súvisiacich zmenami vo verejnom obstarávaní (vrátane navýšenia osobných výdavkov a počtu zamestnancov) bola v kapitolách ÚVO a ÚV SR zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly a limitu počtu zamestnancov na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
V nadväznosti na vyššie uvedené pripomienky Komisia zásadne nesúhlasí s nekrytým vplyvom na rozpočet verejnej správy a to až do vyriešenia finančného zabezpečenia materiálu v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 – 2024.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. V analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti 06c_analýza_informatizácia_profesionalizácia_HSR_LRV je však nutné vykonať opravu názvu pri druhej službe a uviesť jej plný názov z MetaIS „Certifikácia a realizácia skúšok z verejného obstarávania“ a pri tretej službe uviesť správny kód „ks_340594“ .
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2021
2022
2023
2024
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom:
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
60 000
8 333 216
9 832 218
7 287 834
z toho:
- vplyv na ŠR
60 000
8 333 216
9 832 218
7 287 834
Rozpočtové prostriedky MS SR
0
0
5 350 000
4 980 000
Rozpočtové prostriedky UVO
1 817 216
1 631 018
2 036 634
Rozpočtové prostriedky UV
60 000
6 516 000
2 851 200
271 200
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
18
133
141
- vplyv na ŠR MS SR
0
0
105
105
- vplyv na ŠR UVO
0
18
28
36
- vplyv na ŠR UV
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
490 752
3 683 392
3 901 504
- vplyv na ŠR MS SR
0
0
2 920 000
2 920 000
- vplyv na ŠR UVO
0
490 752
763 392
981 504
- vplyv na ŠR UV
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
4 467 400
4 467 400
v tom: kapitola VPS
0
0
0
0
4 467 400
0
4 467 400
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
60 000
8 333 216
5 364 818
2 820 434
Tabuľka nezahŕňa delimitácie medzi organizáciami štátnej správy
Možné financovanie z EU:
2022: 3 650 000,- €
2023: 2 150 000,- €
Tabuľka nezahŕňa ani výdavky spojené so zvýšením platovej tarify, resp. tarifného platu odborných garantov, ktorí sú štátnymi zamestnancami a zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť od 1. marca 2024.
Tieto výdavky predstavujú v roku 2024 negatívny, nezabezpečený dopad na rozpočet verejnej správy.
Kvantifikácia vplyvov na rozpočet verejnej správy vo vzťahu k tomuto zvýšeniu platovej tarify, resp. tarifného platu je uvedená v osobitných tabuľkách v časti 2.2.4, keďže vyčíslenie v inej štruktúre nie je k dnešnému dňu možné. Z dôvodu korektnosti sa uvádza aj odhad na rok 2025, keďže časť zvýšenia sa prvýkrát prejaví až v tomto roku.
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh na zvýšenie rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rokoch 2023 a 2024 je čiastočne krytý rezervou na nové zákonné úpravy v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly Úradu vlády SR a Úradu pre verejné obstarávanie v rokoch 2022 až 2024 predstavuje negatívny, nezabezpečený dopad na rozpočet verejnej správy. V rokoch 2022 a 2023 je predpoklad dodatočného prefinancovania IT aktivít prostredníctvom projektov EÚ (v doložke vplyvov je to uvedené ako vplyv na ŠR, keďže projekty nie sú schválené).
Doložka vplyvov neobsahuje delimitácie medzi kapitolami Úradu vlády SR, Ministerstvom vnútra SR a Úradom pre verejné obstarávanie. Vymedzenie relevantných výdavkov v týchto oblastiach bude predmetom dohody v rámci delimitačných protokolov. Uvedené nebude predstavovať negatívny vplyv na štátny rozpočet.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
MS SR:
Legislatívna zmena v oblasti súdnictva – nárast agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch.
UVO:
Návrh sa týka nákladov úradu súvisiacich s novelou zákona o verejnom obstarávaní a s profesionalizáciou vo verejnom obstarávaní
UV SR:
Návrh vytvorí elektronickú platformu na verejné obstarávanie, ktorá vznikne migráciou funkcionality elektronického trhoviska do systému elektronické verejné obstarávanie. Navyše budú implementované ďalšie podporné funkcionality, ako napríklad sledovanie vývoja cien a analytika nad dátami verejného obstarávania vrátane fraud detection.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
MS SR:
Návrh má negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu nárastu agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch, na základe čoho vznikla požiadavka na personálne posilnenie súdov, ktoré budú túto agendu vybavovať. Predpokladá sa navýšenie počtu zamestnancov celkom o 105, z toho 30 sudcov a aparát sudcov v počte 75 štátnozamestnaneckých miest vo výkone súdnictva (vyšší súdny úradník, asistent a 1/2 súdneho tajomníka na jedného sudcu).
V súvislosti s navýšením počtu zamestnancov je potrebné riešiť aj prevádzkové výdavky na zamestnancov, ktoré sú v prvom roku vyššie z dôvodu ich materiálno technického zabezpečenia a tiež prevádzkové výdavky na činnosť súdov, v ktorých sú obsiahnuté aj výdavky na súdne konanie. Prehľad výdavkov je uvedený v nasledovnej tabuľke.
Vecný titul – MS SR
Rok
2023
2024
Osobné výdavky, z toho
4 020 000
4 020 000
Mzdy sudcov (30 osôb, nárok na 13. a 14. plat)
1 624 000
1 624 000
Mzdy zamestnancov (75 osôb vo výkone súdnictva)
1 296 000
1 296 000
Poistné odvody za sudcov
538 000
538 000
Poistné odvody za zamestnancov
453 000
453 000
Bežné transfery
109 000
109 000
Prevádzkové výdavky, z toho
620 000
460 000
Prevádzkové výdavky na zamestnancov
370 000
210 000
Prevádzkové výdavky na činnosť
250 000
250 000
IT výdavky, z toho
210 000
0
Osobný PC, NB, tablet, telefón, licencia
210 000
0
Výdavky celkom
4 850 000
4 480 000
Ďalej je potrebné v súvislosti s navýšením počtu zamestnancov riešiť aj prevádzkové výdavky na priestory, v ktorých budú zamestnanci umiestnení. Predpokladá sa prenájom priestorov vrátane výdavkov na prevádzku priestorov v predpokladanej ročnej výške 500 000 eur.
Predmetný návrh predpokladá preklasifikovanie príjmov štátneho rozpočtu z kaucie hradenej Úradu pre verejné obstarávanie na súdny poplatok, ktorý je príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Celkovo však tento návrh nemá vplyv na príjmy verejnej správy.
UVO:
Mzdy – kategória 610: náklady vychádzajú z priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnancov UVO vrátane odvodov zamestnanca (položka 610)
18 zamestnancov v roku 2022/ 28 zamestnancov v roku 2023/ 36 zamestnancov v roku 2024
Odôvodnenie nárastu zamestnancov: Odborné kapacity budú zabezpečovať činnosti v novej oblasti regulovanej právnou úpravou – profesionalizácia vo verejnom obstarávaní. Uvedení zamestnanci budú v rámci pôsobnosti celej SR zabezpečovať a realizovať odbornú prípravu osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom obstarávaní (budúci garanti), ďalej odborne zabezpečovať a realizovať odborné skúšky týchto osôb. Ďalší zamestnanci budú vykonávať činnosti súvisiace s overovaním splnenia podmienok zápisu do registra garantov ako aj vykonávať zmenu v údajoch, resp. administrovať prihlasovanie na skúšky/odborné vzdelávanie a zabezpečovať tieto činnosti. Zároveň je potrebné zabezpečiť ďalšie odborné kapacity na zastrešenie oblasti správnych konaní vo veciach ukladania sankcií garantom v prípade porušenia ich povinností.
Vytvorenie štátnozamestnaneckých miest počnúc rokom 2022 zodpovedá potrebe pripraviť celý systém profesionalizácie tak, aby v roku 2023 mohli osoby vykonávajúce činnosti vo verejnom obstarávaní absolvovať skúšky, nakoľko od 1.1.2024 už budú pôsobiť v pozícii garantov.
Ostatné náklady (kategória 630) sú najmä režijnej povahy (prenájom priestorov, náklady na vybavenie zamestnancov, údržba informačných systémov, konferencie, školenia a pod.) alebo povahy nevyhnutnej investície do informačných systémov (700), súvisiacich s oblasťou profesionalizácie, resp. s novelou zákona o verejnom obstarávaní.
UV SR:
Náklady na strane Úradu vlády predstavujú výhradne náklady na vytvorenie elektronickej platformy na verejné obstarávanie (EPVO), ktorá bude vznikne rozšírením systému IS EVO o vybranú funkcionalitu služby EKS a zapracovaním ďalších častí, medzi ktoré patrí napríklad sledovanie vývoja cien. Sledovanie vývoja cien je jedna z podmienok Európskej komisie na poskytnutie prostriedkov za účelom plánu obnovy.
Vyčíslenie predpokladaných vplyvov súvisiacich so zvýšením platovej tarify, resp. tarifného platu odborných garantov, ktorí sú štátnymi zamestnancami a zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme
Právnym základom navýšenia budú ustanovenie § 127 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení účinnom od 1. marca 2024 a § 7 ods. 18 zákona č. 553/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. marca 2024.
Predikcia bola vytvorená z údajov reflektujúcich počet aktívnych verejných obstarávateľov (§7 zákona o VO) na Slovensku v roku 2020, pri územnej samospráve (mestá, obce, VUC) bola tvorená z celkového počtu verejných obstarávateľov (aj neaktívnych) a aktívnych verejných obstarávateľov zriadených týmito samosprávnymi jednotkami.
Základom pre výpočet navýšenia nárokov na štátny rozpočet/rozpočet samospráv je priemerná mesačná nominálna mzda v národnom hospodárstve za rok 2020 v sume 1133 EUR. Uvedená suma bola ako základ vybraná z dôvodu, že môže reálnejšie odzrkadľovať štruktúru a kombináciu základov miezd podľa zákona č. 55/2017 Z.z. (zákon o štátnej službe) a zákona č. 553/2003 Z.z. (zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme).
Následne boli vytvorené 3 kategórie subjektov verejných obstarávateľov, ktorým bol modelovo priradený určitý počet zamestnancov (verejné obstarávanie), vychádzajúc pri tabuľke "Štátna správa" z počtu nadlimitných verejných obstarávaní realizovaných týmito subjektami a to tak, že verejným obstarávateľom, ktorí v priebehu roka realizovali aspoň 10 nadlimitných zákaziek, bolo priradených priemerne 10 zamestnancov a verejným obstarávateľom, ktorí realizovali len zákazky s nízkou hodnotou, bol priradený priemerne 1 zamestnanec. Zvyšným subjektom bolo priradených 5 zamestnancov.
Pri tabuľke "Územná samospráva" bolo delenie realizované podľa princípu, kedy VUC a hlavnému mestu Bratislava a mestu Košice bolo priradených 10 zamestnancov, mestám boli priradení priemerne 3 zamestnanci a obciam priradený 1 zamestnanec. Tieto počty (územná samospráva) boli zároveň doplnené o údaje o aktívnych verejných obstarávateľoch, ktorí boli zriadení týmito subjektmi, zohľadňujúc pri nich už počet realizovaných verejných obstarávaní v roku (aspoň 10 nadlimitných vs. zákazky s nízkou hodnotou).
Následne bol kalkulovaný nárast aktuálnych tarifných platov o 5% jednorazovo (rok 2024) a v ďalšom roku o 0,5%. Pri územnej samospráve zároveň platí, že nie každý zamestnanec je zamestnaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z., t.j. reálny nárast nákladov môže byť výrazne nižší.
Tabuľky „Štátna správa“
VSTUPY
ročná základná mzda v v €
13,596
sociálne náklady - koeficient
34.95%
počet zamestnancov
1,485
jednorazové navýšenie
5%
každoročne
0.5%
verejní obstarávatelia
# subjektov
# zamestnancov
s počtom 10 zamestnancov pre VO
39
390
s počtom 5 zamestnancov pre VO
153
765
s počtom 1 zamestnanca pre VO
330
330
SPOLU
522
1,485
navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - základná mzda
2024
2025
jednorazové navýšenie +5%
1,009,503.00
1,009,503.00
ročné navýšenie +0,5%
-
106,527.80
TOTAL
1,009,503.00
1,116,030.80
navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - odvody zamestnávateľa
2024
2025
jednorazové navýšenie +5%
352,821.30
352,821.30
ročné navýšenie +0,5%
-
37,231.47
TOTAL
352,821.30
390,052.77
navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - celkom
2024
2025
jednorazové navýšenie +5%
1,362,324.30
1,362,324.30
ročné navýšenie +0,5%
-
143,759.27
TOTAL
1,362,324.30
1,506,083.57
Tabuľky „Územná samospráva“
VSTUPY
ročná základná mzda v v €
13,596
sociálne náklady - koeficient
34.95%
počet zamestnancov
5,419
jednorazové navýšenie
5%
každoročne
0.5%
verejní obstarávatelia
# subjektov
# zamestancov
s počtom 10 zamestnancov pre VO
22
220
s počtom 3 zamestnancov pre VO
206
618
s počtom 1 zamestnanca pre VO
4,581
4,581
SPOLU
4,809
5,419
navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - základná mzda
2024
2025
jednorazové navýšenie +5%
3,683,836.20
3,683,836.20
ročné navýšenie +0,5%
-
388,736.82
TOTAL
3,683,836.20
4,072,573.02
navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - odvody zamestnávateľa
2024
2025
jednorazové navýšenie +5%
1,287,500.75
1,287,500.75
ročné navýšenie +0,5%
-
135,863.52
TOTAL
1,287,500.75
1,423,364.27
navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - celkom
2024
2025
jednorazové navýšenie +5%
4,971,336.95
4,971,336.95
ročné navýšenie +0,5%
-
524,600.33
TOTAL
4,971,336.95
5,495,937.28
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Výdavky (v eurách) – MS SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Bežné výdavky (600)
5 350 000
4 980 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
2 920 000
2 920 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
991 000
991 000
Tovary a služby (630)2
1 330 000
960 000
Bežné transfery (640)2
109 000
109 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvis. s úverom, pôžičkou, ... (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
5 350 000
4 980 000
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Výdavky (v eurách) - UVO
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
r+3
Bežné výdavky (600)
1 067 216
1 591 018
1 996 634
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
490 752
763 392
981 504
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
171 504
274 906
351 130
Tovary a služby (630)2
398 480
542 640
651 040
Bežné transfery (640)2
6 480
10 080
12 960
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
750 000
40 000
40 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
750 000
40 000
40 000
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
1 817 216
1 631 018
2 036 634
0
Výdavky (v eurách) – ÚV SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Bežné výdavky (600)
0
0
271 200
271 200
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
271 200
271 200
Bežné transfery (640)2
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
60 000
6 516 000
2 580 000
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
60 000
6 516 000
2 580 000
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
60 000
6 516 000
2 851 200
271 200
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť – sudcovia – MS SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Počet zamestnancov celkom
30
30
14 platov
z toho vplyv na ŠR
30
30
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
3 867
3 867
z toho vplyv na ŠR
3 867
3 867
Osobné výdavky celkom (v eurách)
2 162 000
2 162 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (610)
1 624 000
1 624 000
z toho vplyv na ŠR
1 624 000
1 624 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
538 000
538 000
z toho vplyv na ŠR
538 000
538 000
Zamestnanosť – zamestnanci mimo sudcov – MS SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Počet zamestnancov celkom
75
75
z toho vplyv na ŠR
75
75
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
1 440
1 440
z toho vplyv na ŠR
1 440
1 440
Osobné výdavky celkom (v eurách)
1 749 000
1 749 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (610)
1 296 000
1 296 000
z toho vplyv na ŠR
1 296 000
1 296 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
453 000
453 000
z toho vplyv na ŠR
453 000
453 000
Zamestnanosť - UVO
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
r + 3
Počet zamestnancov celkom
18
28
36
z toho vplyv na ŠR
18
28
36
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
2 272
2 272
2 272
z toho vplyv na ŠR
2 272
2 272
2 272
Osobné výdavky celkom (v eurách)
662 256
1 038 298
1 332 634
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
490 752
763 392
981 504
z toho vplyv na ŠR
490 752
763 392
981 504
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
171 504
274 906
351 130
z toho vplyv na ŠR
171 504
274 906
351 130
Zamestnanosť – ÚV SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
r + 3
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
Príloha č. 3a
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ: Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na webovom sídle MH SR, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
Správny poplatok za zápis do zoznamu odborných garantov 66 EUR/garant – jednorazový poplatok
Poistenie zodpovednosti za škodu (na základe požiadavky verejného obstarávateľa)– od cca 50 EUR
0
C. Nepriame finančné náklady
0
0
D. Administratívne náklady
0
0
Spolu = A+B+C+D
0
0
z toho
E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky
0
N/A
F. Úplná harmonizácia práva EÚ
0
0
VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov
IN
OUT
G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F
66 EUR/garant
N/A
- Uvedená zákonná úprava inštitútu odborných garantov bude mať vplyv na kvalitu a otvorenosť verejných obstarávaní a tým aj priamy vplyv na lepší prístup MSP k verejným obstarávaniam
- Nová úprava § 8 ZVO - cieľom navrhovanej úpravy je v prípade tzv. dotovaných subjektov odstrániť tzv. národný goldplating a zosúladiť legislatívnu úpravu s úpravou čl. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica 2014/24/EÚ). Navrhovaná úprava reflektujúc čl. 13 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje dotovaným subjektom povinnosť postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania len v prípade nadlimitných zákaziek a len stavebných prác a služieb s nimi súvisiacimi. Navrhovanou úpravou sa významné uvoľňujú pravidlá verejného obstarávania pre podnikateľské subjekty, ktoré získali na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti dotáciu, v dôsledku čoho sa rovnako tieto subjekty v zásadnej miere odbremeňujú od výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany úradu. Je však potrebné akcentovať, že vynakladanie verejných zdrojov prostredníctvom dotačných schém adresovaných podnikateľským subjektom bude aj naďalej podliehať iným pravidlám (napr. pravidlá štátnej pomoci) a taktiež budú pod dohľadom iných kontrolných mechanizmov a kontrolných inštitúcií, ako napr. Najvyšší kontrolný úrad, alebo orgánov činných v trestnom konaní. V roku 2020 aktívne realizovalo postupy nadlimitného a podlimitného verejného obstarávania, resp. zákaziek s nízkou hodnotou 709 subjektov podľa §8 zákona.
Príloha č. 3a
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP
Číslo normy
(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia (§, ods.)
Pôvod regulácie:
SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby
Účinnosť
regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet subjektov v dotk. kategórii
Počet subjektov MSP v dotk. kategórii
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvu
In (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
Prílohou žiadosti o zápis do zoznamu odborných garantov je doklad o zaplatení správneho poplatku.
Novelizačný bod 209 -§184f ods. 2
Novelizačný bod - Čl. III – novela zákona č, 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
SK
1.január 2022
Osoby vykonávajúce úkony podľa zákona o verejnom obstarávaní (vrátane MSP, živnostníkov)
Z hľadiska kvantifikácie dotknutých subjektov je možné len všeobecne poukázať na to, že k 26. 9. 2018 bolo v živnostenskom registri SR evidovaných celkovo 5 744 podnikateľských subjektov (FO a PO) s predmetom podnikania „verejné obstarávanie“
Viď stĺpec „Počet subjektov v dotknutej kategórii“
66 EUR/garant – jednorazový poplatok za zápis do zoznamu garantov
66 EUR/garant – jednorazový poplatok za zápis do zoznamu garantov
IN
Ak to požaduje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, je odborný garant povinný mať počas celého výkonu činnosti podľa odseku 2 poistenú svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom činnosti odborného garanta.
Zodpovednosť za škodu však môže byť zmluvne dojednaná už aj v súčasnosti.
Novelizačný bod 209 -
§184b ods. 11
SK
1.január 2024
Osoby vykonávajúce úkony podľa zákona o verejnom obstarávaní (vrátane MSP, živnostníkov), ak to bude verejný obstarávateľ vyžadovať
Z hľadiska kvantifikácie dotknutých subjektov je možné len všeobecne poukázať na to, že k 26. 9. 2018 bolo v živnostenskom registri SR evidovaných celkovo 5 744 podnikateľských subjektov (FO a PO) s predmetom podnikania „verejné obstarávanie“
Viď stĺpec „Počet subjektov v dotknutej kategórii“
Od cca. 50 EUR
Od cca. 50 EUR
IN
Vyššia kvalita verejných obstarávaní, vyššia miera otvorenosti súťaží
SK
1.január 2022
MSP/veľké podniky
MSP/veľké podniky
N/A
V roku 2020 bolo zadaných MSP a veľkým podnikom zákazky v hodnote 4 628,940 mil. EUR (spolu 1608 subjektov)
N/A
N/A
out
Odstránenie národného goldplatingu pre dotované subjekty - § 8 ZVO
SK/EÚ
1.január 2022
MSP/veľké podniky
MSP/veľké podniky
V roku 2020 aktívne realizovalo postupy nadlimitného a podlimitného verejného obstarávania 709 subjektov podľa §8 ZVO
N/A
N/A
out
Príloha č. 3a
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
Novelizačný bod - Čl. III – novela zákona č, 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
Informácia o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania za rok 2020
https://www.uvo.gov.sk/2020-664.html
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Predmetné návrhy boli konzultované vo viacerých etapách ich kreovania a podnety subjektov boli v návrhu v rozsahu, v akom boli akceptovateľné, zohľadnené.
Konzultácie boli vedené o.i. aj s nasledovnými subjektmi:
Slovenský živnostenský zväz
Slovenská komora architektov
Asociácia zamestnávateľov zväzov a združení
Klub 500
Zväz stavebných podnikateľov Slovenska
Asociácia priemyselných zväzov
Republiková únia zamestnávateľov
Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora
Francúzsko - slovenská obchodná komora
Holandská obchodná komora v Slovenskej republike
Americká obchodná komora v Slovenskej republike
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Navrhovanou úpravou sa sleduje precíznejšia regulácia možnosti obmedzenia prístupu hospodárskych subjektov z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať hospodárskeho subjektu so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Zároveň sa týmto ustanovením umožňuje aktívne aplikovanie reciprocity, ktorej význam sa posúva v tom, že nie iba Slovenská republika si otvára trh pre tretie krajiny, ale naopak, že sa Slovenská republika aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tretie krajiny majú často inú právnu kultúru ako Slovenská republika a Európska únia, od formálneho podpísania určitej medzinárodnej zmluvy tieto tretie krajiny mohli prijať množstvo ďalších legislatívnych a nelegislatívnych aktov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v praxi negujú alebo znefunkčňujú. V tejto veci môžu byť verejným obstarávateľom nápomocné napr. Ministerstvo hospodárstva SR a príslušné veľvyslanectvá SR s ich obchodnými oddeleniami. Zároveň sa týmto ustanovením vytvára tlak na tretie štáty, aby otvorili prístup k svojmu verejnému obstarávaniu pre hospodárskej subjekty zo Slovenskej republiky, pretože tretie štáty nemajú žiaden dôvod účinne otvoriť svoj trh verejného obstarávania, pokiaľ Slovenská republika aktívne nevyžaduje reciprocitu vo vzájomných vzťahoch. Navrhované ustanovenie zároveň umožňuje nielen paušálne obmedziť účasť hospodárskych subjektov z tretích krajín, ale taktiež umožňuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vopred paušálne neobmedzoval účasť subjektov z tretích štátov vo verejnom obstarávaní, ale zaoberal sa ich ponukou, ktorá môže byť kvalitnejšia/inovatívnejšia ako ponuky od uchádzačov z EÚ a následne zvážil, či takúto ponuku z tretej krajiny vylúči alebo nie, pričom môže zohľadniť napr. bezpečnostné, hospodárske alebo ekonomické záujmy SR.
Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie možno vnímať predovšetkým snahu návrhu zákona predchádzať a postihovať špekulatívne formy správania sa podnikateľských subjektov pri využívaní revíznych prostriedkov, ktorých následky musia v praxi znášať nielen verejní obstarávatelia (predlžovanie procesu verejného obstarávania, ohrozenie čerpania štrukturálnych fondov a pod..) ale aj čestní podnikatelia, ktorým sa napríklad v dôsledku predlžovania verejného obstarávania uplatňovaním obštrukčných opravných prostriedkov zvyšujú transakčné náklady na účasť vo verejnom obstarávaní, napr. majú dlhší čas viazanú zábezpeku alebo vlastné kapacity alokované na realizáciu zákazky a pod.
Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie je taktiež potrebné poukázať na definíciu environmentálnemu aspektu vo verejnom obstarávaní, ktorého aplikácia na strane verejného obstarávateľa v praxi umožní zrkadlovo rozvíjať tento aspekt aj v rámci podnikateľského sektora a na možnosť splniť si povinnosť vykonávať verejné obstarávanie v určenom percentuálnom podiele aj s použitím týchto aspektov.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
☐ zvyšuje ☐x nemení ☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
☐ zvyšuje ☐x nemení ☐ znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
§184l upravuje sankčný mechanizmus v prípade porušenia odborných povinností garanta, ktoré sú priamym dôsledkom úkonu, činnosti, alebo opomenutia, ktoré vo verejnom obstarávaní vykonával alebo mal vykonať odborný garant. Finančne sankcie sa uplatňujú až po opakovanom porušení týchto odborných povinností alebo ak odborný garant poruší niektorú zo svojich oznamovacích povinností.
Potreba uvedenej regulácie vyplýva zo skutočnosti, že úkony vykonávané osobami v oblasti verejného obstarávania nemajú dopad iba ich vlastnú hospodársku činnosť ale v prípade nesprávnych postupov majú vplyv priamo na rozpočet verejnej správy (napr. následné pokuty alebo finančné opravy v prípade eurofondových zákaziek)
Príloha č. 6
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
B
sluzba_is_1622
Podanie informácie o výsledkoch verejného obstarávania
4
B
as_53102
Podávanie žiadosti o ex ante posúdenie dokumentov
4
B
as_53108
Podávanie žiadosti o certifikáciu systému na uskutočnenie elektronickej aukcie
4
B
as_53109
Žiadosť o registráciu a vytvorenie profilu obstarávateľského subjektu/aktualizácia údajov
4
B
as_53098
Podávanie rozkladu proti rozhodnutiu úradu vydanému v správnom konaní
4
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_449
IS centrálneho spracovania údajov
nie
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
B
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o aké konanie ide.)
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☒
Áno
☐
Nie
(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☒
Áno
☐
Nie
(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o akú evidenciu ide.)
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)
Príloha č. 6
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
B
sluzba_is_1657
Informovanie sa o stave dohľadu nad verejným obstarávaním
4
B
sluzba_is_1622
Podanie informácie o výsledkoch verejného obstarávania
4
B
sluzba_is_1648
Podanie žiadosti o metodické usmernenie ÚVO
4
B
sluzba_is_1644
Podanie žiadosti o zmenu údajov v zoznamoch vedených ÚVO
4
B
as_51799
Podávanie žiadosti o predĺženie platnosti zápisu v Zozname hospodárskych subjektov - fyzická osoba
4
B
as_51800
Podávanie žiadosti o predĺženie platnosti zápisu v Zozname hospodárskych subjektov - právnická osoba
4
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_449
IS centrálneho spracovania údajov
nie
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
B
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o aké konanie ide.)
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☒
Áno
☐
Nie
(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☒
Áno
☐
Nie
(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
☒
Áno
☐
Nie
Konanie podľa § 156 ods. 1 ZVO – „Ak dôjde k zmene údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov, hospodársky subjekt je povinný oznámiť túto zmenu úradu do 30 dní odo dňa zmeny údajov a doložiť ju aktuálnym dokladom preukazujúcim uskutočnenú zmenu. Hospodársky subjekt nie je povinný pri oznámení zmeny údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov doložiť doklad podľa prvej vety, ak možno použiť údaje z informačných systémov verejnej správy.“.
§ 156 ods. 6 ZVO – „Úrad predĺži platnosť zápisu v zozname hospodárskych subjektov, ak hospodársky subjekt najskôr 60 dní a najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti zápisu podá novú kompletnú žiadosť o zápis vrátane všetkých príloh a spĺňa podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 ods. 1 písm. a) až f) a ods. 2, 4 a 5.“ Rovnako platí, že sa nepredkladajú doklady, ak je údaje možné zistiť z ISVS.
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o akú evidenciu ide.)
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)
Príloha č. 6
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
A
ks_340592
Správa účastníkov vzdelávania / profesionalizácie vo VO
4
A
ks_340593
Certifikácia a realizácia skúšok z verejného obstarávania
4
A
ks_340594
Vzdelávanie účastníkov procesu verejného obstarávania
4
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
A
isvs_10805
IS profesionalizácie VO
A
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
B
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o aké konanie ide.)
Uvedené systémy budú o.i. tvoriť podporný systém evidencie odborných garantov a pre vykonávanie skúšok odborného garanta
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☒
Áno
☐
Nie
(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)
Bude upresnené v rámci funkčnej a technickej špecifikácie
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☒
Áno
☐
Nie
(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)
Systém môže podporovať predkladanie žiadosti o zápis odborných garantov
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, o akú evidenciu ide.)
§ 184f Žiadosť o zápis do zoznamu odborných garantov obsahuje
meno, priezvisko, titul, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak je žiadateľom fyzická osoba,
identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, obchodné meno, alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania, ak je žiadateľom obchodná spoločnosť,
identifikácia osoby oprávnenej konať v mene obchodnej spoločnosti podľa písm. b),
Doklad o zaplatení správneho poplatku
Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje úrad zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje úrad zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)
Zoznam odborných garantov
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)
N/A
Systém v budúcnosti takéto údaje môže poskytovať, avšak okruh subjektov – respondentov týchto informácií v danom čase nie je ešte známy
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)
N/A
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)
N/A
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)
Zoznam odborných garantov - § 184h ZVO
Zoznam registrovaných osôb - § 184o ods. 10 ZVO
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.) 4Q 2023
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve, a to
čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)
v sekundárnom práve, a to
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie
Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie
Smernica Rady 92/13/EHS, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie
judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
C-538/07C-531/16C 124/17
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení
nie je,
Informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
nie je,
Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení
Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení
Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014) v platnom znení
Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach
obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra
2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30.
novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája
2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13.
decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013) v platnom znení
Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná
Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení
Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná
Smernica Rady 92/13/EHS, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch
verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení.
Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.
Dôvodová správa

čl. I

čl. I bod 1 a 2 (§ 1 ods. 4 a 12)
Úprava rozširujúca výnimky pre in-house verejné obstarávanie v súlade so smernicami, s cieľom využiť v in-house verejnom obstarávaní celý priestor, ktorý smernice ponúkajú. Zároveň platia pre daný postup všetky závery, ako ich vo svojej judikatúre uvádza Súdny dvor k zákazu zvýhodnenia súkromného subjektu pred konkurenciou. K doplneniam § 1 ods. 4 písm. c), ods. 7 a ods. 8 písm. c) je nevyhnutné dodať, že potenciálna účasť súkromného kapitálu okrem toho, že musí splniť ustanovené podmienky, môže vzniknúť len v takých právnických osobách, kde je vyžadovaná osobitným predpisom. Inými slovami, podmienkou na uplatnenie týchto doplnení je, že osobitný predpis ustanoví túto možnosť, ako aj spôsob, akým sa realizuje. Bez osobitnej právnej úpravy vstup súkromného kapitálu nebude v súlade s doplnenými ustanoveniami § 1 ods. 4 písm. c), ods. 7 a ods. 8 písm. c). Pokiaľ ide o kvalitu tejto regulácie osobitného predpisu, musí spĺňať jednak podmienky nekontrolnej a neblokujúcej účasti, ale aj podmienku súladu s primárnym právom. Podrobnosti ustanovuje nový § …

čl. I bod 3 [§ 1 ods. 13 písm. g)]
Legislatívno-technická úprava znenia, ktorou sa zosúlaďuje predmetné ustanovenie so zákonom č. 206/2009 Z. z., podľa ktorého múzeum a galéria nemusia byť právnickou osobou.

čl. I bod 4 a 5 (§ 1 ods. 13 a 14)
Predmetná úprava sa navrhuje na základe požiadavky rezortu školstva, podľa ktorej „vzhľadom na to, že proces verejného obstarávania predstavuje časovú záťaž, ktorá v prípade urgentnej potreby učebníc, učebných textov alebo pracovných zošitov vytvára školám prekážku k efektívnemu a pre školu menej zaťažujúcemu nadobudnutiu potrebných pomôcok“. Navrhovaná úprava ruší dnešnú podlimitnú výnimku v danej oblasti, ktorá nemala všeobecnú personálnu pôsobnosť a namiesto nej zavádza výnimku pre zákazku s nízkou hodnotou v danej oblasti. Ide o návrh, ktorý zohľadňuje požiadavku rezortu a zároveň nie je len rozšírením dnešných výnimiek zo zákona, ale nachádza rovnováhu v tom, že výnimku pre vyššie limity ruší a pre nižšie limity zovšeobecňuje.

čl. I bod 6 (§ 1 ods. 15)
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje finančný limit pre tzv. zákazky malého rozsahu, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona zo súčasných 5 000 eur na 10 000 eur. Uvedené je reakciou na požiadavky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je jedným z cieľov reformy verejného obstarávania jeho zrýchlenie a zjednodušenie. V rámci implementačných opatrení sa ako jedna z najvýznamnejších zmien zákona o verejnom obstarávaní uvádza, cit.: „Úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone.“

čl. I bod 7 a 8 [§ 1 ods. 16, § 2 ods. 5 písm. j)]
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 9 [§ 2 ods. 5 písm. o)]
Navrhovaná úprava § 2 ods. 5 písm. o) reviduje definíciu bežnej dostupnosti. V rámci navrhovanej úpravy sa vypúšťa definičný znak zameraný na „špecifické“ a „jedinečné“ požiadavky predmetu obstarávania, ktorý bol v praxi problematický predovšetkým pri realizácii stavebných prác, ktoré sa z ich vlastnej povahy v podstate vždy zadávajú na základe špecifických požiadaviek aj napriek tomu, že môže ísť o jednoduché stavebné práce, ktoré z pohľadu ich zložitosti, dostupnosti na trhu a konfekčnej povahy môžu napĺňa atribút bežnej dostupnosti.

čl. I bod 10 [§ 2 ods. 5 písm. q)]
Úprava navrhovaná v § 2 ods. 5 písm. q) vychádza z toho, že zákon v súčasnosti ustanovuje pojem „environmentálne hľadiská“ v rámci osobitných podmienok plnenia zmluvy (§ 42 ods.12) ako aj pri kritériách na vyhodnotenie ponúk (§44 ods. 4), avšak jeho obsah nedefinuje. Podľa § 42 ods. 12 zákona verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ak ich uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Osobitné podmienky plnenia zmluvy môžu zahŕňať ekonomické, sociálne, environmentálne hľadiská, hľadiská súvisiace s inováciou alebo zamestnanosťou; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, osobitné podmienky plnenia zmluvy sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok. Podľa § 44 ods. 4 zákona sa najlepší pomer ceny a kvality posúdi na základe ceny alebo nákladov a ďalších kritérií, ktoré zahŕňajú kvalitatívne, environmentálne alebo sociálne hľadiská súvisiace s predmetom zákazky a ktorými sú najmä kvalita vrátane technického prínosu, …

čl. I bod 11 (§ 5 ods. 2)
Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

čl. I bod 12 až 14 (§ 5 ods. 3 až 5)
Navrhovanou úpravou dochádza k revidovaniu finančných limitov, konkrétne sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zvyšuje dolná hranica finančného limitu pre podlimitnú zákazku, čím sa zrkadlovo zvyšuje horná hranica finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšiť flexibilitu nákupov vo verejnom obstarávaní. V snahe zachovať transparentnosť sa v pásme zvyšovanej hornej hranice finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou navrhuje zaviesť povinné zverejňovanie výzvy na predkladanie ponúk. Zároveň sa navrhovanou úpravou v nadväznosti na zvýšenie finančného limitu pre zákazky malého rozsahu zvyšuje dolná hranica finančného limitu pre zákazky s nízkou hodnotou. Úprava finančných limitov je reakciou na požiadavky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je jedným z cieľov reformy verejného obstarávania jeho zrýchlenie a zjednodušenie. V rámci implementačných opatrení sa ako jedna z najvýznamnejších zmien zákona o verejnom obstarávaní uvádza, cit.: „Úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou …

čl. I bod 15 (§ 5 ods. 7)
Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

čl. I bod 16 (§ 6 ods. 1)
Navrhuje sa, aby systém sledovania vývoja cien, prístupný prostredníctvom elektronickej platformy, bol jedným zo spôsobov určovania ceny porovnateľného plnenia. Je nevyhnutné dodať, že tento spôsob nebude ani jediným možným a ani povinne preferovaným, pôjde len o jeden z niekoľkých spôsobov, ktoré dnes zákon ustanovuje ako možné spôsoby určenia predpokladanej hodnoty zákazky. Zároveň platí, že všetky pravidlá pre jej určenie zostávajú zachované, preto aj funkcionalita systému sledovania cien bude všetky pravidlá § 6 spĺňať. Pokiaľ ide o údaje o cenách, pôjde o údaje čerpané z plnenia povinností podľa § 13 ods. 13 a 14 – teda o údaje o „nákupoch“ tovarov, stavebných prác a služieb tak v podlimitných zákazkách, ako aj v iných zákazkách, vrátane tzv. vylúčených zákaziek. Rovnako naďalej platí, že zodpovednosť za určenie predpokladanej hodnoty zákazky má vždy verejný obstarávateľa a obstarávateľ, preto aj výstup tejto funkcionality bude preňho informáciou, ktorú bude brať do úvahy, ale použije ju len, ak bude v súlade s pravidlami na určenie predpokladanej hodnoty …

čl. I bod 17 (§ 6 ods. 8)
Navrhuje sa spresnenie ustanovenia o určení predpokladanej hodnoty zákazky v súlade so smernicami.

čl. I bod 18 (§ 6 ods. 16)
V dôsledku úpravy nového procesného postupu pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou, ktorý predpokladá od určitej hodnoty finančného limitu pre zákazky s nízkou hodnotou osobitný procesný postup naviazaný na zverejnenie výzvy na predkladanie ponúk sa navrhuje súčasne existujúci zákaz delenia predmetu verejného obstarávania za účelom obídenia prísnejších finančných limitov rozšíriť aj na situáciu, kedy by delenie predmetu obstarávania bolo realizované s cieľom vyhnúť sa pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou novo upravenej povinnosti zverejňovať vo vestníku výzvu na predkladanie ponúk. Navrhovaná úprava taktiež reflektuje rozšírenie okruhu verejných obstarávaní pri ktorých nebude možné podať námietky a v tejto súvislosti reprobuje delenie predmetu verejného obstarávania na časti resp. stanovenie predpokladanie hodnoty zákazky, ktorého cieľom je vyhnúť sa uplatňovaniu námietok.

čl. I bod 19 (§ 8)
Cieľom navrhovanej úpravy je v prípade tzv. dotovaných subjektov odstrániť pri nadlimitnom verejnom obstarávaní národný goldplating a zosúladiť legislatívnu úpravu s úpravou čl. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica 2014/24/EÚ). Navrhovaná úprava reflektujúc čl. 13 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje dotovaným subjektom povinnosť postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania len v prípade stavebných prác a služieb s nimi súvisiacimi. Navrhovanou úpravou sa významné uvoľňujú pravidlá verejného obstarávania pre podnikateľské subjekty, ktoré získali na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti dotáciu, v dôsledku čoho sa rovnako tieto subjekty v zásadnej miere odbremeňujú od výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany úradu. Je však potrebné akcentovať, že vynakladanie verejných zdrojov prostredníctvom dotačných schém adresovaných podnikateľským subjektom bude aj naďalej podliehať iným pravidlám (napr. pravidlá štátnej pomoci) a taktiež budú pod dohľadom iných kontrolných mechanizmov a kontrolných inštitúcií, ako napr. Najvyšší kontrolný úrad, alebo orgánov činných v trestnom konaní.

čl. I bod 20 (§ 10 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa sleduje precíznejšia regulácia možnosti obmedzenia prístupu záujemcov, uchádzačov a skupiny dodávateľov, ako aj subdodávateľov alebo iných osôb z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať subjektov so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Zároveň sa týmto ustanovením umožňuje aktívne aplikovanie reciprocity, ktorej význam sa posúva v tom, že nie iba Slovenská republika si otvára trh pre tretie krajiny, ale naopak, že sa Slovenská republika aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tretie krajiny majú často inú právnu kultúru ako Slovenská republika alebo Európska únia. Od formálneho podpísania určitej medzinárodnej zmluvy tieto tretie krajiny mohli prijať množstvo ďalších legislatívnych a nelegislatívnych aktov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v praxi negujú alebo znefunkčňujú. V tejto veci môžu byť verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nápomocné …

čl. I bod 21 (§ 10 ods. 7 a 8)
Strategickým dokumentom upravujúcim ciele v oblasti zeleného verejného obstarávania je Stratégia Zelenšie Slovensko (Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030). Konkrétne kroky, akými sa ciele v stratégii majú naplniť, bude definovať až implementačný dokument Národný program pre zelené verejné obstarávanie, ktorý by mal špecifikovať spôsob a pravidlá zavedenia povinnosti zeleného verejného obstarávania. Doplnenie § 10 ods. 7 a 8 nemá suplovať vyššie uvedené a nemá slúžiť ako nástroj na dosiahnutie cieľov spomínanej stratégie. Len z dôvodu, že súčasný zákon ustanovuje povinnú kvótu na verejné obstarávanie s použitím sociálneho hľadiska, navrhuje sa do prijatia vyššie uvedenej stratégie a konkrétnych krokov zaviesť možnosť v rámci tejto kvóty použiť nielen sociálne, ale aj environmentálne hľadisko. Navrhovaná zmena má byť chápaná ako možný príspevok k zmene uvažovania v tom, že environmentálne hľadisko začne byť postupne povinne zohľadňované.

čl. I bod 22 (§ 10 ods. 10)
Na účely znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje upraviť povinnosť zverejňovať súhrnné správy o zmluvách, ktorých uzavretie nepodlieha pôsobnosti zákona so zmluvnými cenami vyššími ako 10 000 Eur. Taktiež sa navrhuje úprava periodicity tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať.

čl. I bod 23 (§ 10 ods. 11)
Legislatívno-technická úprava, vymedzujúca exempciu z pôsobnosti úpravy vymedzujúcej povinnosť notifikovať úradu súhrnné správy.

čl. I bod 24 (§ 11 ods. 1)
Na účely zvýšenia transparentnosti verejného obstarávania navrhovaná úprava obmedzuje možnosť vymenovaných verejných funkcionárov a iných vysokých štátnych úradníkov, ktorí sú konečnými užívateľmi hospodárskych subjektov získavať prostredníctvom verejného obstarávania kontrakty. Cieľom tejto úpravy je eliminovať zvýšené riziko možného konfliktu záujmov, alebo ovplyvňovania priebehu verejného obstarávania, ktoré môže byť prirodzene vyššie, ak sa verejného obstarávania zúčastňuje hospodársky subjekt, ktorý je ovládaný takouto osobou, nakoľko ide o predstaviteľa verejnej moci, resp. o osobu, ktorá môže mať priamu kontrolu nad danými procesmi, a verejné obstarávanie je v podstate verejný nákup uskutočňovaný primárne pre štát a samosprávu, teda pre verejnú moc. U vymenovaných osôb môže priamo ich funkcia v rámci ktorej vykonávajú verejnú moc predstavovať účinný nástrojom na presadzovanie individuálnych záujmov hospodárskeho subjektu, ktorého je konečným užívateľom výhod. Predkladateľ si uvedomuje, že úprava v oblasti získavania „výhod“ z verejných zdrojov pre osoby, ktoré zastávajú verejné funkcie, je ďaleko komplexnejšou otázkou, než návrh v § 11 ods. 1 zákona. Preto ani navrhovaná úprava nemá ambíciu byť …

čl. I bod 25 (§ 11 ods. 2)
Legislatívno-technické úprava vzhľadom na zmeny v § 11 ods. 1.

čl. I bod 26 (§ 12 ods. 6)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje procesný postup rady úradu v rámci konania, ktorého predmetom je vyhotovenie referencie v prípadoch, kedy si verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nesplní zákonnú povinnosť vyhotoviť referenciu.

čl. I bod 27 (§ 12 ods. 8 a 9)
Ide o legislatívno-technickú korekciu, nakoľko údaje súvisiace s evidenciou referencií sú súčasťou informačného systému Evidencia referencií a nie súčasťou údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov.

čl. I bod 28 a 29 (§ 12 ods. 9 a 10)
Z dôvodu snahy o skrátenie trvania verejných obstarávaní sa navrhuje návrat k minulému modelu jednoinštančného administratívneho konania na úrade, spojeného s možnosťou súdneho preskúmania zákonnosti vydaných rozhodnutí. Vzhľadom na skúsenosti z recentnej rozhodovacej praxe úradu sa z pohľadu odbornosti a garancie ochrany práv dotknutých subjektov javí ako dostatočný jednoinštančný model, ktorý zároveň z povahy veci povedie k skráteniu trvania verejných obstarávaní, v ktorých prebiehajú konania o preskúmavaní úkonov kontrolovaného. Predmetné riešenie je plne v súlade s tzv. revíznou smernicou, resp. smernicami, ktoré revízne postupy upravujú. Aj v spojení so zavádzaným špecializovaným správnym súdnictvom sa takto nastavený model javí ako vhodný z hľadiska jeho efektívnosti a zároveň dostatočný z hľadiska ochrany práv účastníkov konania.

čl. I bod 30 až 47 (§ 13 a 14)
V Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v rámci Komponentu 14, Zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma verejného obstarávania, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 221 z 28. apríla 2021 schválila okrem iného aj záväzok, aby sa vybudovala „jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov)“. K jej budovaniu sa má, v zmysle schváleného materiálu, pristúpiť nie ako k budovaniu nového systému, ale ako k úprave a rozšíreniu funkcionalít existujúcich systémov. Vzhľadom na to, že v rámci orgánov verejnej moci sú na takpovediac centrálnej úrovni v súčasnosti prevádzkované dva takéto elektronické prostriedky – elektronické trhovisko (EKS) a informačný systém pre elektronické verejné obstarávanie (IS EVO) – navrhuje sa upraviť ustanovenia o elektronickom trhovisku, zmeniť aj jeho názov, aby bolo zrejmé, že pôjde funkčne o iný, resp. rozšírený systém a následne v prechodných ustanoveniach uložiť povinnosť vybudovať elektronickú platformu pre verejné obstarávanie takpovediac zlúčením oboch …

čl. I bod 48 a 49 (§ 15 ods. 2, 7 a 8)
Centralizácia verejných nákupov predstavuje jednu z foriem profesionalizácie verejného obstarávania založenej na produktovej špecializácií nákupcov a zároveň predstavuje nástroj hospodárneho a efektívneho verejného nákupu založeného na prirodzených úsporách generovaných agregovaním dopytu. Tým, že centralizované činnosti budú vykonávané pre územie celej Slovenskej republiky sa zároveň vytvorí prirodzený priestor aj na delenie zákaziek na časti a tým aj na podporu a využívanie malých a stredných podnikov. Zámerom nie je centralizáciou trh uzamknúť, práve naopak, v komoditách, kde to má praktický zmysel je snahou dať priestor presne opačnej tendencii. Navrhovanou úpravou sa vymedzuje postavenie centrálnej obstarávacej organizácie, ktorej činnosť zabezpečí úrad vlády, a ktorá bude predstavovať pre vybrané tovary, služby a stavebné práce ustanovené nariadením vlády ústredného nákupcu a verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný cez túto organizáciu komodity obstarať. Uvedené nijak nevylučuje, aby od úradu vlády v rámci centralizovaných činností vo verejnom obstarávaní nadobúdali tovary, stavebné práce alebo služby aj iné skupiny verejných obstarávateľov, resp. aj obstarávatelia. …

čl. I bod 50 (§ 19 ods. 1)
Navrhovaná právna úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uplatniť zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy v prípade, ak sa právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže preukáže vymedzenému okruhu osôb, ktoré sú zmluvnou stranou danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, porušenie zákazu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, ktorý je vyjadrený napr. v § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov alebo v Čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predpokladom možnosti uplatnenia tohto zákonného dôvodu odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy je tiež to, že takáto preukázaná dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž spočívala v nedovolenej koordinácii dodávateľa, člena skupiny dodávateľov alebo koncesionára s inými podnikateľmi v akomkoľvek verejnom obstarávaní, teda nielen vo verejnom obstarávaní, ktorého výsledkom je daná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva. Inak povedané, pri každej dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž (bez ohľadu na to či horizontálnej alebo vertikálnej), ktorá bola preukázaná zmluvnému partnerovi …

čl. I bod 51 (§ 19 ods. 3)
V nadväznosti na úpravu zákazu uzavrieť zmluvu s hospodárskym subjektom, ktorého konečným užívateľom výhod je osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c), sa navrhuje tento koncept premietnuť aj do kontraktačnej fázy, a to v podobe explicitnej úpravy fakultatívneho dôvodu odstúpenia od zmluvy a to v prípade, ak sa v priebehu plnenia zmluvy stane konečným užívateľom výhod dodávateľa alebo jeho subdodávateľa takáto osoba. Právo na odstúpenie sa navrhuje viazať na uplynutie lehoty 30 dní, počas ktorej sa ponecháva priestor na prípadné vyriešenie postavenia konečného užívateľa výhod.

čl. I bod 52 (§ 20 ods. 1)
V súvislosti so zavedením zoznamu elektronických prostriedkov sa upravuje povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa používať na účely elektronickej komunikácie výlučne elektronický prostriedok, ktorý je registrovaný v tomto zozname. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy je ustanovená na 1. apríla 2022, t. j. po uplynutí prechodného obdobia potrebného na registráciu elektronických prostriedkov.

čl. I bod 53 (§ 20 ods. 2 až 6)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa sleduje zjednotenie rôznorodej terminológie v § 20, ktorý v jednotlivých ustanoveniach používa buď pojem elektronický prostriedok alebo informačný systém, ktoré je na účely elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní potrebné vnímať ako ekvivalentné pojmy. Zákon v § 2 ods. 5 písm. i) vymedzuje v rámci úpravy základných pojmov práve definíciu elektronického prostriedku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v § 20 upraviť jednotný termín „elektronický prostriedok“, ktorý je v zákone definovaný.

čl. I bod 54 (§ 20 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie.

čl. I bod 55 (§ 20 ods. 11)
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje obligatórna požiadavka na funkcionalitu elektronického prostriedku, v intenciách ktorej musí byť elektronický prostriedok technicky spôsobilý pre doručovanie revíznych prostriedkov (žiadosti o nápravu a námietok) verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý elektronický prostriedok využíva na elektronickú komunikáciu.

čl. I bod 56 až 58 (§ 20 ods. 19 a 20, § 21 a § 22)
Upravuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, poskytnúť prístup úradu, Protimonopolnému úradu, Najvyššiemu kontrolnému úradu, Národnému bezpečnostnému úradu, osobám vykonávajúcim vládny audit, orgánom činným v trestnom konaní alebo riadiacim orgánom k všetkým dokumentom alebo informáciám, ktoré sa v danom prevádzkovanom elektronickom prostriedku nachádzajú. Uvedený prístup je potrebný napr. v situácii, keď sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie odmieta z rôznych dôvodov samotný verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8, a to napriek povinnosti podľa § 24 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní alebo v situácii, keď Protimonopolný úrad má podozrenie, že v určitom verejnom obstarávaní dochádza ku kolúzii a nie je možné kontaktovať dotknutého verejného obstarávateľa, pretože samotný verejný obstarávateľ alebo ním poverená osoba participuje na takejto kolúzii V záujme zabezpečenia efektívnosti a eliminácie zmarenia dohľadových a kontrolných úloh bude takéto sprístupnenie dokumentácie z verejného obstarávania pre dohľadové a kontrolné orgány dotknutému (verejnému) obstarávateľovi oznamovať iba samotný orgán, ktorému bolo takéto sprístupnenie poskytnuté a nie …

čl. I bod 59 (§ 24 ods. 1)
V súvislosti s povinnosťou uchovávania dokumentácie sa navrhuje v prípade ak je zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda kontrahovaná na dlhšie časové obdobie ako 10 rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania uchovávať dokumentáciu do uplynutia troch rokov od skončenia alebo zániku zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Navrhovanou úpravou sa má zabezpečiť dostupnosť dokumentácie pre kontrolné orgány, alebo orgány činné v trestnom konaní vykonávajúce prešetrovanie s dlhším časovým odstupom od ukončenia verejného obstarávania. Navrhovaná úprava zároveň umožňuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ dokumentáciu, ktorá nie je súčasťou elektronickej komunikácie, ako napr. určenie predpokladanej hodnoty zákazky, zápisnice z procesu hodnotenia splnenia podmienok účasti alebo ponúk, čestné vyhlásenia členov komisie na vyhodnotenie ponúk a pod.. zdokumentoval aj v elektronickom prostriedku prostredníctvom ktorého realizuje verejné obstarávanie. Cieľom tejto úpravy je zjednodušiť sprístupňovanie dokumentácie úradu resp. iným kontrolným orgánom, nakoľko v aplikačnej praxi verejní obstarávatelia poskytujú úradu na účely výkonu dohľadu dokumentáciu kombinovane, t. j. časť poskytnú prístupom do elektronického prostriedku …

čl. I bod 60 (§ 24 ods. 3)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 61 (§ 24 ods. 7)
Navrhovaná úprava vymedzuje legislatívny rámec pre poskytovanie súčinnosti medzi verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ktorej predmetom, by mala byť výmena poznatkov, skúsenosti a informácií potrebných pre riadny výkon verejného obstarávania. V praxi verejného obstarávania môžu byť pre verejného obstarávateľa významné napr. doplňujúce informácie pri vyhodnocovaní referencií zúčastnených záujemcov/uchádzačov, alebo pri vyhodnocovaní existencie dôvodu vylúčenia uchádzača naviazaného na neuspokojivú realizáciu predchádzajúcich zmluvných kontraktov. Navrhovaná úprava exaktne viaže poskytovanie tejto súčinnosti len na ukončené verejné obstarávania.

čl. I bod 62 (§ 25 ods. 3)
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je exaktnejšie vymedziť informačnú povinnosť v nadväznosti na uskutočnenú prípravnú trhovú konzultáciu. Z povahy veci vyplýva, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa môže dozvedieť, že do ním vyhláseného verejného obstarávania sa zapojil aj hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastnil prípravných trhových konzultácií najskôr vtedy, keď mu je známy zoznam záujemcov alebo uchádzačov. Keďže ide o skutočnosť, ktorá bezpochyby nastane až po vypracovaní príslušného oznámenia, či výzvy na predkladanie ponúk, navrhuje sa upresniť, že súčasťou takéhoto oznámenia, či výzvy bude informácia o internetovej adrese, na ktorej budú informácie o účasti takýchto hospodárskych subjektov na prípravných trhových konzultáciách dostupné bezodkladne potom, čo sa o nich verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dozvie.

čl. I bod 63 [§ 32 ods. 1 písm. b), c) a f)]
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje legislatívno-technický defekt súčasnej právnej úpravy, nakoľko znenie súčasnej právnej úpravy vzhľadom na použitú spojku evokuje možnosť alternatívneho preukázania predmetnej podmienky osobného postavenia.

čl. I bod 64 [§ 32 ods. 1 písm. g) a h)]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou dôvodov na vylúčenie. K legislatívnej derogácii podmienok osobného postavenia upravených v písmenách g) a h) dochádza z dôvodu ich systematického preskupenia do ustanovenia § 40 ods. 8 v rámci ktorého sa navrhuje tieto podmienky osobného postavenia zohľadňujúc úpravu čl. 57 ods. 4 smernice 2014/24/EÚ koncipovať ako fakultatívne dôvody vylúčenia. Okrem skutočnosti, že návrh je v súlade s prístupom eliminovania národného goldplatingu, reaguje aj na situáciu, že pri oboch v súčasnosti povinných podmienkach účasti v podstate neexistuje verejne prístupná centrálna databáza (napr. rozhodnutí orgánov verejnej moci v príslušnej oblasti), z ktorej by verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli pri vyhodnocovaní týchto podmienok účasti vychádzať. Týmto návrhom sa tak do určitej miery odstraňuje neistota súčasnej aplikačnej praxe. V prípade, ak by v budúcnosti došlo k vytvoreniu jednotnej informačnej databázy (napr. platformy, v ktorej budú zverejnené rozhodnutia orgánov na úseku životného prostredia o závažnom porušení povinností), predkladateľ pristúpi k prehodnoteniu uplatňovania navrhovanej právnej úpravy v praxi a zváži …

čl. I bod 65 (§ 33 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Fakultatívnosť dôvodov vylúčenia v § 40 ods. 8 navrhovaná úprava zohľadňuje vo vzťahu k tretím osobám, ktorých zdroje alebo kapacity majú byť použité na preukázanie podmienok účasti.

čl. I bod 66 (§ 34 ods. 1)
Zámerom predmetnej legislatívnej zmeny je umožniť preukazovanie technickej alebo odbornej spôsobilosti aj prostredníctvom iných relevantných dokladov ako je referencia, a to v prípadoch, ak referencia nie je z rôznych dôvodov vyhotovená (aj bez zavinenia dotknutého hospodárskeho subjektu), čo môže dotknutému hospodárskemu subjektu spôsobovať ťažkosti v účasti na verejných obstarávaniach. Samozrejme aj v týchto prípadoch bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ na účely vyhodnotenia splnenia podmienok účasti tieto iné doklady vyhodnocovať a preverovať, napr. dopytom na konkrétneho verejného obstarávateľa.

čl. I bod 67 (§ 34 ods. 3)
Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Fakultatívnosť dôvodov vylúčenia v § 40 ods. 8 navrhovaná úprava zohľadňuje vo vzťahu k tretím osobám, ktorých zdroje alebo kapacity majú byť použité na preukázanie podmienok účasti.

čl. I bod 68 a 69 (§ 38 ods. 1 a 2)
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívnu úpravu § 40 ods. 6 písm. g).

čl. I bod 70 (§ 39 ods. 8)
Cieľom navrhovanej úpravy je vybalansovanie uplatňovania pravidla jeden krát a dosť. Predovšetkým pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorí realizujú väčšie množstvo verejných obstarávaní môže byť administratívne náročné v prebiehajúcom verejnom obstarávaní dohľadávať doklady preukazujúce podmienky účasti, ktoré boli predložené v predchádzajúcich verejných obstarávaniach. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava stanovuje záujemcovi a uchádzačovi povinnosť identifikovať v ktorom verejnom obstarávaní predložil doklad preukazujúci podmienku účasti a zároveň uviesť časť ponuky alebo žiadosti o účasť v ktorej sa predmetný doklad predložený.

čl. I bod 71 (§ 40 ods. 4)
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí mať v každej fáze verejného obstarávania legislatívnu oporu v tom, aby si od záujemcu alebo uchádzača mohol vyžiadať vysvetlenie, ktoré je potrebné v súvislosti s posudzovaním jednotlivých dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Tak ako každý úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa vo verejnom obstarávaní, aj predmetná žiadosť o vysvetlenie musí byť v súlade s princípom proporcionality, princípom hospodárnosti a efektívnosti a opodstatnená objektívnymi dôvodmi. Verejný (obstarávateľ) by teda nemal zneužívať uvedené oprávnenie a bez dôkazov alebo indícií neprimerane zaťažovať záujemcu alebo uchádzača žiadosťami o vysvetlenie, pretože takéto postupy môžu odradiť hospodárske subjekty od účasti vo verejnom obstarávaní a tým znižujú hospodársku súťaž. Verejný (obstarávateľ) by na jednej strane mal zvážiť skutočnosti, ktoré sú mu známe, a ktoré sa týkajú určitého dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ale zároveň na druhej strane váh by mal sledovať potrebu zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní. …

čl. I bod 72 (§ 40 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Navrhovaná úprava zároveň vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov, ktoré sa týkajú technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) bližšie precizuje, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ zohľadní len také referencie uvedené v evidencii referencií, ktoré existujú ku dňu predloženia žiadosti o účasť alebo ponuky a ktoré záujemca alebo uchádzač identifikuje vo svojej ponuke alebo žiadosti o účasť. Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívniť a zrýchliť proces vyhodnocovania podmienok účasti, v rámci ktorého by sa mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ sústrediť pri hodnotení podmienok účasti podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo b) len na referencie identifikované záujemcom alebo uchádzačom vo svojej ponuke alebo žiadosti o účasť.

čl. I bod 73 a 74 [§ 40 ods. 6 úvodná veta a písm. g)]
V navrhovanom ustanovení sa vyslovene určuje, že jednotlivé dôvody na vylúčenie uvedené v § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa uplatnia kedykoľvek počas procesu verejného obstarávania, teda nielen pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti, ale aj napr. vo fáze pred podpisom zmluvy. Súčasné znenie § 40 ods. 6 písm. g) poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi možnosť vylúčiť uchádzača alebo záujemcu len za predpokladu, že túto možnosť uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Uzavieranie dohôd narúšajúcich hospodársku súťaž je možné považovať za zásadne nežiadúcu obchodnú praktiku, ktorá deformuje trhové prostredie, v dôsledku čoho dochádza k navýšeniu cien, bráneniu prístupu inovatívnych riešení a pod. Preto by malo byť v záujme samotných verejných obstarávateľov, aby takéto praktiky nevznikali a keď sa tak aj stane, aby boli jednoznačne odmietnuté. Spôsobujú totiž ujmu v prvom rade im samotným. Na základe toho má navrhovaná legislatíva ambíciu stanoviť, aby uchádzač alebo záujemca mohol byť podľa § 40 …

čl. I bod 75 [§ 40 ods. 6 písm. h)]
Legislatívna zmena precizuje znenie predmetného ustanovenia vylučovacieho dôvodu, keď explicitne stanovuje, že k naplneniu tohto dôvodu na vylúčenie dochádza (iba) v prípade, ak uchádzač alebo záujemca nepredložil vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v určenej lehote po písomnej žiadosti podľa § 40 ods. 4, t.j. ide o písomnú žiadosť o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v prípade, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. So zreteľom na ultima ratio charakter inštitútu vylúčenia z verejného obstarávania je potrebné dôsledne skúmať, či bez vysvetlenia alebo doplnenia predložených dokladov naozaj nemožno posúdiť platnosť predložených dokladov alebo splnenie podmienky účasti, tak ako to stanovuje § 40 ods. 4.

čl. I bod 76 [§ 40 ods. 6 písm. m)]
Dopĺňa sa nový dôvod obligatórneho vylúčenia, ktorý nadväzuje na úpravu navrhovanú v § 10 ods. 4. K dôvodom tejto úpravy bližšie pozri odôvodnenie k zmenám v § 10 ods. 4.

čl. I bod 77 (§ 40 ods. 8)
Navrhovaná úprava vymedzuje fakultatívne dôvody vylúčenia. V nadväznosti na zmeny v podmienkach osobného postavenia, v písmenách b) a c) sú upravené ako dôvody vylúčenia skutkové podstaty, ktoré súčasná právna úprava vymedzuje v § 32 ods. 1 písm. g) a h) ako podmienky osobného postavenia. Novo koncipovaným dôvodom vylúčenia je úprava v písmene a), ktorá je explicitne zameraná na nepoctivých dodávateľov, ktorí sa v rámci zmluvného plnenia zákazky alebo koncesie dopustili závažného porušenia zmluvných povinností, v dôsledku, ktorých verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ odstúpil od zmluvy, alebo, v dôsledku ktorých bola verejnému obstarávateľovi spôsobená závažná škoda alebo iná závažná ujma (napr. ujma na živote alebo zdraví). Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnúť verejným obstarávateľom pri uplatňovaní týchto dôvodov vylúčenia väčšiu mieru flexibility a to predovšetkým v konfrontácií s dodávateľmi, ktorí sa dopustili závažného porušenia zmluvných povinností. V písmene d) je premietnutý dnešný dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. g) s už spomínaným vypustením podmienky predchádzajúceho uvedenia tohto dôvodu v oznámení. Uvedený …

čl. I bod 78 (§ 40 ods. 9)
Uplatnenie tzv. samoočisťovacieho mechanizmu musí byť aktívnym dialógom z obidvoch strán. Teda uchádzač alebo záujemca nemôže predkladať len dôkazy v podobe opatrení na vykonanie nápravy, ktoré mu vyhovujú, ale je povinný komplexne objasniť dotknuté skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, tak ako to vyplýva (okrem iného) z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-124/17, Vossloh. Ustanovenie sa koncipuje všeobecne pre hospodárske subjekty, teda nielen pre uchádzača a záujemcu, ale aj pre subdodávateľov a inú osobu podľa § 33 ods. 2 a 34 ods. 3 zákona. Zároveň sa navrhovanou úpravou upresňuje, že pokiaľ uchádzač v čase prípravy ponuky vie alebo mohol vedieť o dôvodoch na jeho vylúčenie, je povinný opatrenia na vykonanie nápravy uviesť vo svojej ponuke. Rovnako to platí aj v prípadoch žiadostí o účasť v súvislosti s tzv. viackolovými postupmi.

čl. I bod 79 a 80 (§ 40 ods. 10 a § 41 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou nového § 40 ods. 8.

čl. I bod 81 (§ 41 ods. 2)
Ustanovenie nadväzuje na úpravu navrhovanú v § 10 ods. 4. K dôvodom tejto úpravy bližšie pozri odôvodnenie k zmenám v § 10 ods. 4.

čl. I bod 82 (§ 42 ods. 12)
Navrhuje sa spresniť možnosti uvádzať osobitné podmienky plnenia zmluvy v súlade so smernicami.

čl. I bod 83 (§ 44 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava, precizujúca kontext ekonomickej výhodnosti ponúk. S ohľadom aj na relatívne časté dopyty zo strany aplikačnej praxe týkajúce sa posudzovania ponúk uchádzačov s rôznymi daňovými statusmi a s tým súvisiaceho domnievaného neoprávneného zvýhodňovania niektorých uchádzačov na úkor ich konkurentov sa navrhuje upresniť, že verejný obstarávateľ určuje a vyhodnocuje kritériá na vyhodnotenie ponúk takým spôsobom, že hľadá ponuku, ktorá je najvýhodnejšia pre neho samotného. Jednoducho povedané, ak si verejný obstarávateľ napríklad určí kritérium najnižšiu cenu, hľadá takú ponuku, ktorá ho bude stáť najmenej peňazí. Takýto prístup koreluje napríklad aj so znením čl. 67 ods. 2 smernice 2014/24/EÚ.

čl. I bod 84 (§ 44 ods. 12)
Na základe požiadavky rezortov z dôvodu, že smernice nevylučujú použitie kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je dĺžka záruky, sa navrhuje vypustenie tohto kritéria z kategórie nedovolených kritérií na vyhodnotenie ponúk, a to aj z dôvodu širšej možnosti pre verejných obstarávateľov na aplikáciu iných kritérií ako len najnižšia cena. Predmetné kritérium je uplatňované aj v iných členských štátoch EÚ a je priamo odporúčané EK. Predkladateľ má z minulosti skúsenosti, že takáto úprava nebude smerovať k ekonomickej výhodnosti zákazky, keďže aj v minulosti, keď bolo použitie tohto kritéria možné, reálne dochádzalo v konečnom dôsledku k predraženiu zákazky. Preto aj tento návrh vníma ako odstraňovanie goldplatingu s tým, že až podľa skutočných dopadov v praxi bude možné vyhodnotiť, či práve takýto goldplating neslúži na posilnenie hospodárnosti a šetrenie verejných zdrojov.

čl. I bod 85 (§ 46 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 56.

čl. I bod 86 (§ 47 ods. 1)
Navrhuje sa upraviť možnosť nielen povoliť, ale aj vyžadovať predkladanie variantných riešení, a to v súlade so smernicami.

čl. I bod 87 (§ 49 ods. 6)
Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa dostáva do kolízie s právom EÚ (najmä s judikatúrou SD EÚ – napr. rozsudky C-538/07 a C-531/16), keďže vytvára nevyvrátiteľnú domnienku kolúzie vo verejnom obstarávaní pokiaľ uchádzač predložil ponuku samostatne a zároveň ako člen skupiny dodávateľov. Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní teda vedie k automatickému vylúčeniu z verejného obstarávania, bez možnosti preukázania opaku zo strany dotknutého uchádzača. Pravidlo, že uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku je však potrebné zachovať. Zároveň sa do zákona o verejnom obstarávaní dopĺňa pravidlo, ktoré uplatňuje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ak uchádzač predloží viac ponúk v tom istom verejnom obstarávaní. Toto pravidlo je založené na princípe akceptovania ponuky, ktorá bola v lehote na predkladanie ponúk predložená ako posledná, pričom sa však toto pravidlo nevzťahuje na situáciu, ak konkrétny uchádzač predloží ponuku a zároveň je tento uchádzač v tom istom verejnom obstarávaní členom skupiny dodávateľov, ktorá predloží ponuku, nakoľko v tejto …

čl. I bod 88 (§ 49 ods. 7 a 8)
Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť, aby súčasťou ponuky mohli byť aj kópie alebo skeny dokladov. Tým sa predovšetkým reflektuje na skutočnosť, že aj keď podstatná časť verejných obstarávaní, ako aj výkonu verejnej moci (vrátane vydávania dokladov) v súčasnosti prebieha elektronicky, bežná obchodná prax je stále zvyknutá niektoré úkony realizovať v listinnej (papierovej) forme. Navrhovanou úpravou sa tak má predchádzať zbytočnej administratívnej záťaži spojenej napr. so zaručenou konverziou dokumentov. Súčasne sa navrhuje legislatívne zakotviť, že pravidlá týkajúce sa predkladania ponúk sú relevantné aj pre predkladanie žiadostí o účasť. Povinnosť primeraného použitia je potrebné chápať tak, že sa použijú všetky pravidlá, ktoré je možné pri žiadostiach o účasť aplikovať.

čl. I bod 89 (§ 51 ods. 1)
Navrhovaná úprava plastickejšie reflektuje na možný interdisciplinárny charakter procesu hodnotenia ponúk. Vyhodnocovanie ponúk je spravidla komplexnou činnosťou, v rámci ktorej sa neposudzuje len splnenie požiadaviek z hľadiska atribútov obstarávanej komodity ako takej, ale vyžaduje sa posúdenie celkovej “perfektnosti ponuky”, tak z hľadiska požiadaviek stanovených v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, ako aj z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z rôznych všeobecne záväzných predpisov (napr. na úseku pracovného práva, práva životného prostredia, pravidiel štátnej pomoci a pod.), noriem a pod. Rovnako je potrebné akcentovať, že od komisie sa očakáva aj vyhodnotenie ponúk na základe kritérií, ktoré sa môžu skladať z viacerých prvkov rôzneho charakteru. Cieľom návrhu je odstrániť možné interpretačné problémy súčasnej právnej úpravy pri kreovaní komisie na vyhodnotenie a ozrejmiť, že členom komisie na vyhodnotenie ponúk nemusí byť výlučne len ten, kto disponuje vzdelaním alebo odbornou praxou zodpovedajúcou predmetu zákazky. Zároveň sa navrhovaným ustanovením vymedzuje pravidlo na účely prijímania rozhodnutí komisie pri vyhodnocovaní ponúk. Navrhované znenie pritom nevyžaduje na účely vyhodnotenia ponúk …

čl. I bod 90 (§ 51 ods. 8)
Návrh vymedzuje povinnosť doplniť členov komisie ak sa ich počet v priebehu verejného obstarávania zníži pod minimálny počet stanovený zákonom. V prípade, ak v dôsledku zníženia členov komisie neklesne ich počet pod kvórum stanovené zákonom, bude na rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či členov komisie doplní alebo nie.

čl. I bod 91 (§ 52 ods. 2)
V súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania sa v navrhovanom ustanovení vymedzujú pravidlá pre otváranie ponúk v prípade ak sa predkladajú prostredníctvom elektronického prostriedku. V prípade elektronického predkladania ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ otvára ponuky ich sprístupnením v stanovenom rozsahu prostredníctvom funkcionality elektronického prostriedku. Z dôvodu uplatnenia pripomienok zo strany verejných obstarávateľov a podnikateľského sektora sa za účelom eliminácie možnej kolúzie vo verejnom obstarávaní navrhuje zredukovať rozsah zverejňovaných informácií v tomto štádiu verejného obstarávania, konkrétne sa navrhuje obmedziť zverejnenie identifikácie uchádzačov, ktorí predložili ponuku. V nadväznosti na uvedené však v kontexte zabezpečenia transparentnosti zostali zachované informačné povinnosti v profile.

čl. I bod 92 (§ 54 ods. 6)
Navrhovaným ustanovením sa reflektujúc úpravu čl. 35 ods. 5 smernice 2014/24/EÚ explicitne vymedzuje povinnosť pred začatím elektronickej aukcie vyhodnotiť splnenie podmienok účasti a posúdiť dôvody vylúčenia podľa § 40. Cieľom navrhovanej úpravy je vyzvať na účasť v elektronickej aukcii len tých uchádzačov, ktorí neboli vylúčení z dôvodu nesplnenia podmienok účasti resp. z iného obligatórneho dôvodu.

čl. I bod 93 (§ 55)
Navrhovaná úprava v odseku 1 v komparácií so súčasnou právnou úpravou nelimituje počet uchádzačov, u ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ popri úspešnom uchádzačovi povinný vyhodnotiť aj splnenie podmienok účasti alebo požiadaviek na predmet zákazky. Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnúť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v rámci postupu po vyhodnotení ponúk väčšiu flexibilitu. V rámci odseku 2 navrhovaná úprava definuje na účely oznamovania výsledku vyhodnotenia ponúk okruh dotknutých uchádzačov, ktorým verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznamuje výsledok vyhodnotenia ponúk. Navrhovaná úprava je projekciou úpravy čl. 2a ods. 2 smernice 89/665/EHS. Navrhovaná úprava zároveň za účelom účinnejšieho a efektívnejšieho využívania revíznych nástrojov definuje obsahové náležitosti informácie o vyhodnotení ponúk zasielanej dotknutým uchádzačom. V tejto súvislosti navrhovaná úprava reflektuje požiadavky európskej judikatúry (napr. rozhodnutia T-741/17, C-327/00, C-54/18). Poskytnuté informácie musia byť spôsobilé vysvetliť, prečo verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ považoval ponuku úspešného uchádzača za takú, ktorá spĺňa ním stanovené požiadavky na predmet zákazky a podmienky účasti bez ohľadu na to, či pôjde o dodanie tovarov, …

čl. I bod 94 (§ 56 ods. 6)
Navrhovanou úpravou sa stanovuje výnimka zo zákazu uzavrieť zmluvu v prípade podania námietok v postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 1 000 000 eur a zároveň nižšia ako 5 350 000 eur. Cieľom navrhovaného opatrenia je významné zrýchlenie priebehu verejného obstarávania. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje navrhovanú úpravu v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, kedy úrad v prípade podania námietok v rámci podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky od 1 000 000 eur nebude vydávať rozhodnutie s revíznym výrokom, ale obdobne ako v prípade výkonu dohľadu po uzavretí zmluvy bude vydávať rozhodnutie s deklaratórnym výrokom.

čl. I bod 95 (§ 56 ods. 8 až 13)
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje explicitná limitácia uchádzačov umiestnených v poradí s ktorými môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ v prípade neposkytnutia riadnej súčinnosti na uzavretie zmluvy alebo nesplnenia osobitných zmluvných podmienok uzavrieť zmluvu. Zároveň navrhovaná úprava zdôrazňuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa pred uzavretím zmluvy s ďalším uchádzačom v poradí postupovať podľa § 55. So zreteľom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti aprobovanú v § 10 ods. 2 sa legislatívne zavádza možnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa uskutočniť s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi rokovania o znížení navrhovanej zmluvnej ceny. Táto možnosť má reflektovať na skutočnosť, že v praxi môže nastať situácia, keď je v dôsledku trhových mechanizmov aj ponuková cena predložená úspešným uchádzačom ku dňu predkladania ponúk vyššia ako cena, za ktorú je predmet zákazky dostupný na trhu v čase uzatvárania zmluvy. S cieľom zabezpečiť legislatívny podklad pre zjednodušenú možnosť „dorovnania“ zisteného cenového rozdielu smerom k zníženiu zmluvnej ceny sa tak legislatívne zavádza možnosť uskutočniť s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi rokovania smerujúce …

čl. I bod 96 (§ 56 ods. 14 a 15)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 56.

čl. I bod 97 (§ 57 ods. 2)
Z dôvodu odstraňovania národného goldplatingu sa navrhuje vypustiť povinnosť zdôvodňovať uzavretie zmluvy v prípade predloženia jednej ponuky. Táto informačná povinnosť má v kontexte jej povahy a výpovednej hodnoty charakter „odôvodňovania pre odôvodnenie“ v dôsledku čoho sa v aplikačnej praxi aplikuje rýdzo mechanicky a viac-menej dochádza len k recyklovaniu identických odôvodnení.

čl. I bod 98 (§ 58 ods. 3)
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje fakultatívnosť zriadenia komisie na vyhodnotenie ponúk na účely zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Navrhovaná úprava zároveň umožňuje využitím dynamického nákupného systému uzavrieť rámcovú dohodu najviac na šesť mesiacov.

čl. I bod 99 až 101 (§ 61 ods. 4 a § 64 ods. 1)
Z dôvodu zamedzenia kolúzie medzi hospodárskymi subjektmi kvalifikovanými v dynamickom nákupnom systéme sa navrhuje neverejné otváranie ponúk a nezverejňovanie zápisníc z otvárania ponúk v prípade zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Z uvedeného dôvodu sa taktiež navrhuje v prípade zákaziek zadávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému obmedziť zverejňovanie predložených ponúk, zápisnicu z otvárania ponúk a zápisnicu z vyhodnotenia ponúk v profile. Navrhovaná úprava za účelom zníženia administratívnej záťaže upravuje povinnosť zverejňovať v profile len ponuku úspešného uchádzača a doklady, ktoré predložil za účelom preukázania splnenia podmienok účasti a neexistencie dôvodov na vylúčenie. Navrhuje sa tiež rozšíriť výnimku z publikačných povinností v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) a c) aj o odkazy na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy.

čl. I bod 102 (§ 66 ods. 7)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 54 ods. 6.

čl. I bod 103 (§ 82 ods. 2)
Navrhovaná úprava explicitne vymedzuje rozsah podmienok účasti, ktorých splnenie je potrebné vyhodnotiť v postupe zadávania zákazky priamym rokovacím konaním. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje potrebu flexibilne reagovať na potreby okamžite realizovať nákup v prípade špecifických situácií ako napr. pandémia covid-19, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nebude musieť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti.

čl. I bod 104 (§ 98 ods. 2)
Navrhovaná úprava deroguje odkaz na ustanovenie § 82 ods. 2 a to v dôsledku jeho legislatívnej úpravy. Navrhovaná úprava je teda reflexiou na ustanovenie § 38 ods. 2, na základe ktorej stanovenie podmienok účasti vrátane podmienok osobného postavenia je pre obstarávateľa dobrovoľné.

čl. I bod 105 (§ 107a)
Navrhovaná úprava zohľadňujúc čl. 74 až 76 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje osobitný, zjednodušený režim zadávania zákaziek na sociálne a iné služby s výnimkou pátracích a bezpečnostných služieb, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona. Uvedené je v súlade so zámerom odstraňovania národného goldplatingu, nakoľko na základe súčasnej právnej úpravy sa pri zadávaní zákaziek na sociálne a iné osobitné služby uplatňuje rovnaký postup, ako pri iných zákazkách (rozdielna je len výška finančných limitov).

čl. I bod 106 (§ 108)
V nadväznosti na zriadenie elektronickej platformy pre verejné obstarávanie, ktorá bude povinným nástrojom pre elektronické verejné obstarávanie podlimitných zákaziek, sa navrhuje v § 108 vyjadriť základné pravidlo, že pri podlimitných zákazkách sa postupuje elektronicky podľa pravidiel § 112 až 116, pričom je na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či pri bežne dostupných tovaroch a službách využije zjednodušený postup, známy dnes z elektronického trhoviska, resp. využije nový zjednodušený postup pre služby podľa prílohy č. 1 k zákonu.

čl. I bod 107 až 110 (§ 109 až 111)
V súčasnej úprave použitia elektronického trhoviska sa navrhuje vykonať legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na zriadenie elektronickej platformy a úpravu § 108. Na účely systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách zadaných podľa § 109 a 110. Navrhuje sa tiež legislatívno-technická úprava v § 111 ods. 4, súvisiaca s úpravou § 13.

čl. I bod 111 (§ 111a)
Zrkadlovo k navrhovanej úprave § 99a sa navrhuje, už v celom rozsahu služieb podľa prílohy č. 1 k zákonu, upraviť možnosť využiť zjednodušený režim ich obstarávania v rámci podlimitnej zákazky.

čl. I bod 112 až 119 (§ 112)
V § 112 ods. 1 sa navrhuje vyjadriť novú povinnosť realizovať postup zadávania podlimitnej zákazky prostredníctvom elektronickej platformy. Úpravy nadpisu nad paragrafom, ako aj úpravy v odsekoch 5, 6, 7 a 11 sú legislatívno-technické, reagujúce na zmeny v § 32 ods. 1, § 40, 54 ods. 6 a § 108 ods. 1, zmeny v možnosti vyžadovať variantné riešenia, ako aj zmeny korigujúce vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona. Zmena v odseku 13 má za cieľ mierne skrátiť lehotu na predkladanie ponúk a zároveň skorigovať „umelé“ skrátenie tejto lehoty v prípadoch, kedy do nej spadajú aj iné ako pracovné dni. Počítanie v pracovných dňoch zároveň zodpovedá aj lehote pre úrad na zverejnenie výzvy vo vestníku.

čl. I bod 120 až 127 (§ 113)
Navrhované úpravy v odseku 1, odseku 2 písm. g), h) a i), odseku 4 a 5 sú legislatívno-technickými zmenami súvisiacimi so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie a úpravou spôsobu otvárania elektronických ponúk. Zverejňovacím miestom zostáva vestník, čo vyplýva z § 116 ods. 1. Úprava v odseku 2 písm. c) explicitne vymedzuje, že podmienky účasti a doklady, ktorými ich možno preukázať sú povinnou náležitosťou výzvy na predkladanie ponúk, len ak neboli podmienky účasti spolu s dokladmi uvedené v súťažných podkladoch zverejnených podľa § 113 ods. 5. V odseku 7 sa navrhuje výslovne ustanoviť, že oznámenie vysvetlenia je možné realizovať aj jedným úkonom vo vzťahu ku všetkým dopytom, pričom povinnosť bezodkladného vybavovania žiadostí o vysvetlenie týmto ostáva zachovaná (prvá veta ustanovenia sa totiž nemení).

čl. I bod 128 až 131 (§ 114)
Obsah legislatívno- technických úprav v § 114 súvisí so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie, ako aj s úpravou fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 sods. 8 a s úpravou v § 56. V odseku 5 sa navrhuje na účely jasnejšieho vyprecizovania aplikácie § 40 v rámci úpravy podlimitných zákaziek. Súčasná právna úprava vymedzuje povinnosť posudzovať dôvody na vylúčenie upravené v § 40 ods. 6 len odkazom na toto ustanovenie. Navrhovaná právna úprava za účelom jasnejšieho vymedzenia explicitne upravuje aj textáciu, že verejný obstarávateľ je povinný posudzovať dôvody na vylúčenie podľa § 40. V súvislosti s dôvodom na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) sa upravuje pri podlimitných zákazkách diskrečná právomoc verejného obstarávateľa pre použitie tohto dôvodu na vylúčenie.

čl. I bod 132 a 133 (§ 114a)
Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona, resp. reagujúca na zmenu v § 112.

čl. I bod 134 až 137 (§ 115)
Navrhovaná úprava odsekov 2 a 3 explicitne vymedzuje rozsah podmienok účasti, ktorých splnenie je potrebné vyhodnotiť pri podlimitnom postupe zadávania zákazky priamym rokovacím konaním. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje potrebu flexibilne reagovať na potrebu okamžitej realizácie nákupu v prípade špecifických situácií ako napr. pandémia COVID-19, kedy verejný obstarávateľ nebude musieť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti. Navrhovaná úprava vymedzuje osobitný dôvod použitia priameho rokovacieho konania v prípade, ak v priebehu zmluvného plnenia na základe zmluvy, ktorá bola výsledkom súťažného postupu zadávania podlimitnej zákazky z dôvodov na strane zmluvného dodávateľa nemožno pokračovať v realizácii zmluvného plnenia. V takomto prípade bude môcť verejný obstarávateľ pristúpiť k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorý sa v predchádzajúcom postupe zadávania zákazky umiestnil na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk ako ďalší v poradí. Cieľom navrhovanej úpravy je riešiť pre verejných obstarávateľov komplikované situácie, spôsobené závažným porušením zmluvných povinností zo strany zmluvného dodávateľa. Nadväzne na to sa v novom odseku 4 navrhuje explicitne ustanoviť, čo má byť pri použití priameho rokovacieho …

čl. I bod 138 až 140 (§ 116)
Obsah legislatívno- technických úprav v § 116 súvisí so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie a úpravou lehoty na zverejnenie oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

čl. I bod 141 až 145 (§ 117)
Úpravou odseku 1 sa navrhuje zaviesť povinný elektronický postup cez elektronickú platformu pre verejné obstarávanie aj v zákazkách s nízkou hodnotou v prípadoch, kedy sa verejný obstarávateľ rozhodne osloviť viacero hospodárskych subjektov. Inak povedané, tieto oslovenia, ktoré je dnes možné realizovať akoukoľvek formou komunikácie sa budú dať realizovať len prostredníctvom elektronickej platformy. Navrhovanou úpravou odseku 3 sa zavádzajú osobitné pravidlá pre predkladanie ponúk v inom ako štátnom jazyku v rámci zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami. Navrhovaná úprava odseku 4 vymedzuje dôvody pri splnení ktorých nie je verejný obstarávateľ povinný použiť elektronickú platformu a taktiež nie je povinný postupovať podľa novokoncipovaných „súťažných pravidiel“ pre zákazky s nízkou hodnotou podľa odsekov 6 až 9. V podstate ide o dôvody, ktoré pri nadlimitných a podlimitných verejných obstarávaniach zakladajú použitie priameho rokovacieho konania. V nadväznosti na úpravu dôvodu vylúčenia podľa § 40 ods. 8 písm. d) sa pri zákazkách s nízkou hodnotou navrhuje v odseku 5 úprava, ktorá bude umožňovať verejnému obstarávateľovi odmietnuť uzavrieť …

čl. I bod 146 (§ 118 ods. 4 a 5)
Na účely systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách s nízkymi hodnotami a súhrnnej správy o podlimitných koncesiách. Navrhovaná úprava koriguje periodicitu tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať. Navrhovaným ustanovením sa zároveň v intenciách všeobecnej úpravy § 24 dĺžka lehoty uchovávania dokumentácie pri podlimitných koncesiách predlžuje na 10 rokov.

čl. I bod 147 (§ 119 ods. 1)
V rámci demonštratívneho výpočtu vecného zamerania súťaže návrhov sa dopĺňa aj oblasť informačno-komunikačných technológií.

čl. I bod 148 (§ 120 ods. 2)
Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

čl. I bod 149 (§ 121 ods. 5)
V rámci úpravy pravidiel pre súťaž návrhov sa navrhuje v prípade ak na súťaž návrhov nadväzuje zadanie zákazky na poskytnutie služby priamym rokovacím konaní podľa § 81 písm. h) alebo § 98 ods. 1 písm. i) možnosť si stanoviť v rámci súťaže návrhov podmienky účasti podľa § § 32 až 34 a to z dôvodu, že z pohľadu legislatívnej systematiky je súťaž návrhov upravená v rámci samostatnej časti zákona, ktorá nie je systematicky „prelinkovaná“ s druhou časťou zákona. V prípade ak na súťaž návrhov nadväzuje zadanie zákazky priamym rokovacím konaním sa javí ako praktickejšie a vhodnejšie stanovovať a vyhodnocovať podmienky účasti už v rámci súťaže návrhov Uvedené umožňuje predísť situácií, aby súťaž návrhov vyhral hospodársky subjekt, ktorý napríklad nie je oprávnený poskytovať služby, ktoré majú byť predmetom zákazky zadanej nasledujúcim priamym rokovacím konaním. V rámci navrhovaného ustanovenia sa osobitne pre súťaž návrhov upravuje možnosť účastníka súťaže návrhov nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti jednotným európskym dokumentom alebo čestným vyhlásením. …

čl. I bod 150 (§ 139 ods. 3)
Dopĺňa sa upresnenie, že pri zadávaní iných ako nadlimitných a podlimitných zákazkách v oblasti obrany nie je verejný obstarávateľ povinný uplatňovať pravidlá stanovené v § 20

čl. I bod 151 (§ 140 ods. 2)
Navrhovaná úprava nového odseku 2 predstavuje explicitnú legislatívnu deklaráciu nezávislosti a nestrannosti úradu, ktorá vyplýva z povahy a pôsobnosti úradu, ktorý je primárne konštituovaný ako kontrolný orgán.

čl. I bod 152 (§ 140 ods. 4)
Úprava súvisiaca so zrušením rady.

čl. I bod 153 (§ 140 ods. 5)
Navrhovaná úprava nového odseku 5 vymedzuje legislatívny rámec pre verejnú politiku otvorenej komunikácie, ktorú si na návrh úradu vo svojom obsahu osvojilo aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024. Verejnú politiku otvorenej komunikácie je možné vnímať aj ako komplementárne nadväzujúcu na medzinárodnú Iniciatívu pre otvorené vládnutie (Open Government Partnership), ku ktorej sa od roku 2011 pridalo 79 členských krajín vrátane Slovenska a 20 miestnych vlád, ktoré spoločne pracujú na záväzkoch, ktoré smerujú k posilňovaniu princípov otvoreného vládnutia a teda k tomu, aby ich vlády boli otvorenejšie, transparentnejšie a zodpovednejšie. Táto verejná politika má stanoviť základné premisy fungovania úradu pri podpore informovanosti a komunikácie vo vzťahu k zástupcom občianskej spoločnosti, investigatívnej novinárskej obce, tretiemu sektoru, samospráve, predstaviteľom a účastníkom pracovných a podnikateľských vzťahov a ďalším subjektom konajúcimi vo verejnom záujme. Cieľom má byť základné definovanie verejnej politiky otvorenej komunikácie, ktorá zvyšuje dôveru spoločnosti v činnosť štátu (verejnej moci) a posilňuje prevenciu a verejnú kontrolu. Potreba inštitucionalizovania …

čl. I bod 154 až 156 (§ 141 a 142)
V záujme posilnenia princípu nezávislosti úradu sa ustanovuje nový spôsob výberu predsedu úradu. V rámci procesu výberu kandidáta na predsedu úradu sa upravujú pravidlá verejného vypočutia kandidátov, keďže zapojenie verejného vypočutia sa osvedčilo ako prvok posilnenia transparentnosti a lepšieho informovania verejnosti o procese výberu. V záujme právnej istoty sa výslovne ustanovuje počet podpredsedov úradu. Navrhovaná úprava v rámci nových statusových požiadaviek na výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedov úradu upravuje požiadavku aktívnej znalosti anglického, nemeckého alebo francúzskeho jazyka, čo je odôvodnené predovšetkým tým, že predseda úradu, príp. aj podpredsedovia úradu sa aktívne zúčastňujú na zahraničných pracovných cestách a rokovaniach s partnerskými úradmi a taktiež komunikujú s predstaviteľmi orgánov Európskej únie, vzhľadom k čomu je potrebná aktívna znalosť cudzieho jazyka. V súvislosti s požiadavkou na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa právna úprava síce nevymedzuje konkrétny typ vysokoškolského vzdelania, avšak vzhľadom na vecnú agendu úradu predstavuje v prípade predsedu úradu prirodzenú výhodu vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického …

čl. I bod 157 (§ 143 až 146)
Úprava súvisiaca so zrušením rady.

čl. I bod 158 a 159 [§ 147 písm. e) až j)]
Navrhuje sa stav verejného obstarávania v Slovenskej republiky odpočtovať nielen voči vláde, ale aj voči Národnej rade Slovenskej republiky, a to zavedením povinnosti pre predsedu úradu pravidelne predkladať správu o stave verejného obstarávania Národnej rade Slovenskej republiky. V nadväznosti na novokoncipovaný zoznam elektronických prostriedkov sa do katalógu kompetencií úradu zavádza vedenie zoznamu elektronických prostriedkov. V písmene j) sa navrhuje pre odstránenie nejasností explicitne vyjadriť kompetenciu ukladania sankcií za priestupky, napriek tomu, že aj v dnešnom znení je zahrnutá v rámci pojmu „správny delikt“.

čl. I bod 160 [§ 147 písm. k)]
Úprava nadväzujúca na zriadenie jednej elektronickej platformy pre verejné obstarávanie.

čl. I bod 161 [§ 147 písm. l)]
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 162 [§ 147 písm. n)]
Navrhovaná úprava vzhľadom na snahu zefektívniť v trestnoprávnej rovine postih nekalých praktík vo verejnom obstarávaní explicitne vymedzuje v kompetenčnom rámci úradu poskytovanie súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní pri postihu trestnej činnosti súvisiacej s verejným obstarávaním. Dlhodobé nízke čísla osôb obvinených z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe môžu byť do značnej miery spôsobené latentnou povahou páchania týchto trestných činov. Odborné konzultácie najmä orgánov činných v trestnom konaní s odborníkmi na verejné obstarávanie majú zásadným spôsobom prispieť k úspešnejšiemu odhaľovaniu trestných činov súvisiacich s verejným obstarávaním a následnému postihu týchto trestných činov.

čl. I bod 163 (§ 149 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novým označením písmen v § 147.

čl. I bod 164 (§ 158a a 158b)
Navrhovanou úpravou sa zavádza zoznam elektronických prostriedkov. V rámci predmetného zoznamu budú povinne registrované elektronické prostriedky používané na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ bude podľa § 20 ods. 1 povinný používať výlučne elektronickú prostriedok zapísaný v tomto zozname. Zoznam elektronických prostriedkov bude viesť úrad a bude dostupný na webovej stránke úradu. Registračná povinnosť v tomto zozname sa bude vzťahovať na prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. Úrad bude zapisovať elektronické prostriedky do tohto zoznamu na základe žiadosti jeho prevádzkovateľa v lehote do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o zápis.. Zákonná úprava v tejto súvislosti vymedzuje obligatórne obsahové náležitosti tejto žiadosti. Prevádzkovateľ elektronického prostriedku bude povinný v rámci tejto žiadosti predložiť čestné vyhlásenie, že ním prevádzkovaný elektronický prostriedok spĺňa požiadavky stanovené v § 20 a vo vyhláške vydanej úradom podľa § 186 ods. 6 a zároveň bude musieť predložiť vyplnený dotazník, ktorý sa bude týkať základných informácií o elektronickom prostriedku. Obsahové náležitosti tohto dotazníka budú upravené vo vykonávacom …

čl. I bod 165 a 166 (§ 164 ods. 2 a 3)
V súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania sa navrhuje v prípade doručovania žiadosti o nápravu prostredníctvom elektronického prostriedku exaktne vymedziť možnosť „elektronického podpisovania“ žiadosti o nápravu. V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje povinnosť používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní.

čl. I bod 167 (§ 165 ods. 4)
Navrhovaná úprava reflektuje na problémy aplikačnej praxe, pričom jej cieľom je jasnejšie a explicitnejšie vymedziť uplatňovanie princípu „res iudicata“ na vybavovanie žiadosti o nápravu. Navrhovaná úprava explicitne vymedzuje, že v prípade ak identický žiadateľ opakované podá žiadosť o nápravu v tej istej veci verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa ňou nebude zaoberať. Ak však žiadosť o nápravu podá iný žiadateľ v tej istej veci, ktorá už bola predmetom žiadosti o nápravu iného žiadateľa je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný túto žiadosť o nápravu vybaviť.

čl. I bod 168 (§ 165 ods. 5)
Z dôvodu zmeny v § 170 ods. 7 a rozšírenia katalógu postupov, voči ktorým nie je možné podať námietku, sa síce zachováva možnosť podať žiadosť o nápravu, ale zároveň je potrebné upraviť ustanovenie o oprávnení podať námietku, aby nedochádzalo k výkladovej kolízii s § 170 ods. 7.

čl. I bod 169 (§ 166)
Z dôvodu zvýšenia efektivity a potreby prioritizácie v činnosti úradu (výkon dohľadu nad verejným obstarávaním najmä v dôležitých prípadoch) sa zavádza zákonná možnosť pre úrad vykonať preskúmavanie na účely zistenia, či je dôvod na začatie formálneho procesu výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. Zároveň za účelom preverenia informácií o určitom verejnom obstarávaní doručených úradu napr. v podnete od tretej osoby, bude úrad oprávnený vyžiadať si skutočnosti alebo informácie, požadovať veci, dokumenty alebo doklady nielen od samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa postupom podľa § 24 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ale aj od orgánov verejnej moci, fyzických alebo právnických osôb. Za nesplnenie povinnosti podľa § 166 ods. 2 hrozí orgánu verejnej moci, fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokuta do 10 000 eur, ktorú ukladá úrad. Zároveň sa v predmetnom ustanovení § 166 upravuje postavenie znalca alebo odborníka pri vypracovaní znaleckého posudku alebo odborného stanoviska na účely preskúmavania alebo výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním.

čl. I bod 170 (§ 167 ods. 1)
Precizovanie predmetného ustanovenia v súlade s § 147 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, resp. § 31 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tzv. kompetenčný zákon). Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie a o.i. vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním, ktoré môže byť aprobované aj v iných právnych predpisoch, ako je zákon o verejnom obstarávaní (napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktoré sa ako právny akt Európskej únie s priamym účinkom do vnútroštátneho právneho poriadku netransponuje a zároveň má podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky).

čl. I bod 171 (§ 167 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava v rámci ktorej sa upravuje namiesto pojmu „pokuta“ všeobecnejší pojem „sankcia“, nakoľko podľa úrad podľa § 182 ukladá okrem peňažných pokút aj ďalšie typy sankcií ako napr. zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

čl. I bod 172 (§ 167 ods. 3)
Navrhovaná úprava legislatívno-technicky precizuje súčasnú úpravu povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo väzbe na novo upravený inštitút nazerania do spisu. Navrhovaná úprava zároveň rozširuje okruh subjektov, ktorým je možné poskytnúť informácie na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

čl. I bod 173 (§ 167 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava spolupráce medzi Úradom pre verejné obstarávanie a Generálnou prokuratúrou SR v zmysle podpísaného memoranda o spolupráci. Konkrétna forma spolupráce bude dohodnutá ad hoc v jednotlivých prípadoch.

čl. I bod 174 (§ 167 ods. 7 až 9)
Navrhované ustanovenie sa týka súčinnosti Úradu pre verejné obstarávanie a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Zároveň sa predmetným ustanovením vyslovene upravuje, že rozhodnutia a úkony verejného obstarávateľa/obstarávateľa a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa týkajú dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní nezakladajú pre Protimonopolný úrad prekážku res iudicata. V rámci navrhovanej úpravy sa zavádza možnosť preskúmavania alebo výkonu dohľadu na mieste, t. j. v priestoroch verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8. Navrhovaná úprava taktiež odstraňuje niektoré aplikačné problémy súvisiace s oprávnením konať v mene kontrolovaného alebo hospodárskeho subjektu v konaniach pred úradom na základe plnomocenstva, poverenia, či osobitných zákonných inštrumentov oprávňujúcich na konanie v mene iného (štatutárny orgán, prokúra, osobitné zmluvné typu podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka). Voľnou inšpiráciou úpravy bola úprava zastupovania podľa Daňového poriadku.

čl. I bod 175 a 176 (§ 169 ods. 2 a 3)
Na základe požiadavky rezortov sa navrhuje upraviť kontrolu pred uzavretím zmluvy pre nadlimitné zákazky, čo aj z časti financované z prostriedkov EÚ tak, aby bola zachovaná v rozsahu aktuálneho § 169 ods. 1 (z vlastného podnetu Úradu pre verejné obstarávanie, na základ podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej republiky alebo riadiaceho orgánu, na základe námietok). Podstatou zmeny je, aby táto kontrola bola jednostupňová, len na jednom orgáne s tým, že možnosť riadiaceho orgánu obrátiť sa s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie bude stále zachovaná Dôvodom je, že dnešná úprava značne predlžuje proces verejného obstarávania a vytvára prekážku skoršieho uzavretia zmluvy. Prijímateľ príspevku z EŠIF, alebo riadiaci orgán zodpovedný za vykonávanie operačného programu by sa na základe navrhovanej úpravy iba dobrovoľne rozhodol, či podá podnet na výkon kontroly na Úrad pre verejné obstarávanie vo fáze pred podpisom dodávateľskej zmluvy. Pozornosť Úradu pre verejné obstarávanie by tak bola sústredená na tie nadlimitné zákazky, …

čl. I bod 177 (§169 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje rozsah v akom by mali byť zákazky s nízkou hodnotou predmetom kontroly zo strany úradu. Navrhovaná úprava v tejto súvislosti stanovuje, že úrad by mal vykonávať výlučne kontrolu zákaziek s nízkou hodnotou na základe podnetu vymedzených orgánov a na základe prioritizačného princípu, premietnutého do plánu kontrolnej činnosti na príslušný kalendárny polrok. Cieľom navrhovanej úpravy je v prvom rade pri zákazkách s nízkou hodnotu vzhľadom na ich menší finančný rozsah a význam pre trh presunúť ťažisko ich kontroly na orgány vnútornej kontroly, s tým, že úrad by vykonával kontrolu na základe prioritizačného prístupu, v rámci ktorého by kontroloval prioritne verejné obstarávania na základe podnetu vymedzených orgánov a verejné obstarávania zaradené do plánu kontrolnej činnosti, vykazujúce vyššiu mieru rizika porušenia pravidiel verejného obstarávania napr. v prípade existujúcich plošných schém, alebo systémových porušení.

čl. I bod 178 (§ 169 ods. 5)
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy subjektívna a objektívna lehota na začatie konania, ktorej začiatok plynutia je naviazaný na porušenie zákona. Výnimku predstavujú verejné obstarávanie financované z prostriedkov Európskej únie, nakoľko pravidlá čerpania týchto prostriedkov môžu vyžadovať výkon kontroly verejného obstarávania z väčším časovým odstupom od ukončenia verejného obstarávania.

čl. I bod 179 (§ 170 ods. 1)
Navrhovanou úpravou sa explicitne vymedzuje, že ak je účastníkom procesu verejného obstarávania skupina dodávateľov je aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok člen skupiny dodávateľov len za predpokladu, že podáva námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, pričom táto skutočnosť musí byť zrejmá z podaných námietok. V kontexte uvedeného, ak člen skupiny dodávateľov podá námietky, pričom z ich obsahu nebude zrejmé, že tieto sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, budú takto podané námietky zaťažené nedostatkom aktívnej legitimácie, v dôsledku čoho nebudú splnené procesné podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia o námietkach.

čl. I bod 180 (§ 170 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 165 ods. 4.

čl. I bod 181 (§ 170 ods. 5)
Úprava v písmene f) je legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 175 ods. 2. V písmene g) sa v súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania navrhuje v prípade doručovania námietok prostredníctvom elektronického prostriedku exaktne vymedziť, že vyjadrenie súhlasu s obsahom a vykonaním tohto právneho úkonu sa okrem vlastnoručného podpisu môže vykonať aj elektronickým spôsobom, a to buď autorizáciou alebo na to určeným elektronickým prostriedkom, ktorý je súčasťou funkcionality elektronického prostriedku, ktorým sa verejné obstarávanie realizuje. Navrhovaná úprava v kontexte štatistických ukazovateľov obmedzuje podávanie námietok v segmente, ktorý nie je z pohľadu celkového počtu námietok dominantný. V roku 2019 bolo podaných celkovo 10 námietok (z celkového počtu 269 námietok), ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby a 38 námietok, ktoré sa týkali podlimitných stavebných prác s PHZ do 1 000 000 eur. V roku 2020 bolo podaných celkovo 20 námietok (z celkového počtu 342 námietok), ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby.

čl. I bod 182 (§ 170 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 170 ods. 1 písm. d).

čl. I bod 183 (§ 170 ods. 7)
Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje okruh postupov vo verejnom obstarávaní v rámci ktorých nemožno podať námietky. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa rozširuje diapazón postupov vyňatých z pôsobnosti konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

čl. I bod 184 (§ 170 ods. 8)
Konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy resp. zmlúv vo verejnom obstarávaní. Z rôznych dôvodov im napr. vyhovuje doterajšia zmluva, ktorá však nemusí byť výhodná pre verejného obstarávateľa. Cez zneužívanie podávania námietok si tiež niektorí podnikatelia vytvárajú nadradenú pozíciu alebo nátlak vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi. Aby nedošlo k ohrozeniu realizácie určitého projektu, tak v praxi sú potom verejní obstarávatelia ochotní robiť rôzne ústupky týmto podnikateľom, s tým aby nepodávali alebo stiahli svoje námietky. Ďalšou stratégiou zneužívajúcou námietky je napr. ich podanie uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, a to s tým, aby sa bez ohľadu na záujmy verejného obstarávateľa (a aj úspešného uchádzača) dohodol s týmto úspešným uchádzačom napr. na subdodávateľskom kontrakte, pričom v takom prípade budú tieto námietky týmto uchádzačom späťvzaté. Zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov EÚ, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre …

čl. I bod 185 (§ 170 ods. 9)
V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje povinnosť používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní.

čl. I bod 186 (§ 170 ods. 10)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 187 (§ 171 ods. 2)
Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonať autoremedúru pri podaní námietok aj v prípade, kedy podaniu námietky predchádzalo podanie žiadosti o nápravu.

čl. I bod 188 a 189 (§ 171 ods. 4 a 5)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

čl. I bod 190 a 191 (§ 172 ods. 1 a 5)
Navrhovanou úpravou dochádza k revízií pravidiel v rámci inštitútu kaucie. Za účelom zrýchlenia a zefektívnenia rozhodovania úradu o procesných podmienkach konania sa navrhuje, aby kaucia bola pripísaná na účet úradu najneskôr do dvoch pracovných dní po doručení námietok. Zároveň navrhovaná právna úprava precizuje povinnosť skladať kauciu za každé smerovanie námietok, ak v rámci jedného podania navrhovateľ namieta z pohľadu smerovania námietok viacero skutočností podľa § 170 ods. 3 písm. a) až g). Teda navrhovaná úprava neodvodzuje počet kaucií od počtu namietaných skutočností v rámci jedného smerovania námietok podľa § 170 ods. 3 písm. a) až g) ale od počtu smerovaní namietaných skutočností podľa § 170 ods. 3 písm. a) až g). V kontexte úpravy inštitútu zjavne nedôvodných námietok sa navrhuje prepadnutie kaucie v plnej výške v prípade, ak úrad zastaví konanie z dôvodu podania zjavne nedôvodných námietok. Za účelom eliminovania špekulácií sa taktiež navrhuje zvýšenie podielu prepadnutej kaucie v prípade späťvzatia námietok zo súčasných 35% na 50%.

čl. I bod 192 (§ 173 ods. 1)
Zámerom legislatívnej úpravy je bližšie špecifikovať koncentračnú zásadu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, keď sa explicitne stanovuje, že na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po doručení kompletnej dokumentácie a zároveň doručené po siedmich dňoch odo dňa doručenia námietok úrad neprihliada.

čl. I bod 193 (§ 173 ods. 2)
Navrhovaná úprava reaguje na potreby aplikačnej praxe a umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi na účely konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného predložiť úradu fotokópiu dokumentácie, ak kontrolovaný zároveň potvrdí, že fotokópia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie. Navrhované ustanovenie explicitne stanovuje postup úradu v prípadoch, keď do dispozičnej sféry úradu bola doručená dokumentácia ku konkrétnemu verejnému obstarávaniu (napr. z dôvodu omylu alebo nesprávneho administratívneho postupu), ale úrad konanie k tomuto verejnému obstarávaniu nezačal alebo nevedie.

čl. I bod 194 (§ 173 ods. 3)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

čl. I bod 195 (§ 173 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa precizujú pravidlá pri prerušení konania z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie v originály.

čl. I bod 196 (§ 173 ods. 10)
Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

čl. I bod 197 (§ 173 ods. 11)
Navrhovaná úprava súvisí s úpravou niektorých osobitných pravidiel konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok stanovených v rámci postupu zadávania podlimitných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ktorých predpokladaná hodnota je vyššia ako 1 000 000 eur, resp. konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného na podnet úradu, kontrolovaného, úradu vlády a riadiaceho orgánu v podlimitných zákazkách, podlimitných koncesiách a zákazkách s nízkou hodnotou. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto postupe zadávania zákazky námietky nebudú mať odkladný účinok na uzavretie zmluvy a úrad v konaní nebude vydávať rozhodnutie s revíznym výrokom je bezpredmetné, aby úrad v tomto konaní vydával predbežné opatrenie.

čl. I bod 198 (§ 173 ods. 13)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

čl. I bod 199 (§173 ods. 14)
Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona. Na účely ukladania pokuty zníženej o 50% v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa vymedzuje úprava objektívnej lehoty, ktorej uplynutie má prekluzívny charakter. Zároveň navrhovaná úprava precizuje obsah priznania kontrolovaného na účely uloženia zníženej pokuty.

čl. I bod 200 (§ 173 ods. 16 až 18)
Navrhovaná úprava aprobuje v konaniach o preskúmanie úkonov kontrolovaného inštitút nazerania do spisov. Úprava exaktne vymedzujú subjekty, ktoré budú oprávnené nazerať do spisov a zároveň vymedzuje, ktoré dokumenty nemožno v rámci nazerania do spisu sprístupniť. V rámci navrhovanej úpravy sa na účely doručovania zavádza exaktné pravidlo, že v prípade ak má účastník konania zástupcu na celé konanie, písomnosti adresované účastníkovi konania sa doručujú iba zástupcovi.

čl. I bod 201 [§ 174 ods. 1 písm. b)]
Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasne platného a účinného zákona.

čl. I bod 202 až 204 [§ 174 ods. 1 písm. h), n) a o)]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

čl. I bod 205 [§ 174 ods. 1 písm. q)]
Navrhuje sa, aby procesným dôsledkom podania zjavne nedôvodných námietok bolo zastavenie konania o námietkach. V spojení s následkom prepadnutie kaucie v plnom rozsahu v prospech štátneho rozpočtu by mohlo ísť o vhodný spôsob eliminácie neodôvodnených námietok.

čl. I bod 206 (§ 174 ods. 3)
V kontexte úpravy inštitútu zjavne nedôvodných námietok sa explicitne ustanovuje vznik zodpovednosti za škodu, spôsobenú inému podaním špekulatívnych námietok.

čl. I bod 207 (§ 175 ods. 1 a 2)
Navrhovanou úpravou odseku 1 sa v rámci úpravy v písmene c) pri postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia 1 000 000 eur, resp. konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného na podnet úradu, kontrolovaného, úradu vlády a riadiaceho orgánu v podlimitných zákazkách, podlimitných koncesiách a zákazkách s nízkou hodnotou, vymedzuje osobitný režim, kedy úrad v konaní o preskúmanie úkonov pred uzavretím zmluvy nebude vydávať rozhodnutie s klasickým revíznym výrokom upraveným v písmene a) a b) ale bude vydávať rozhodnutie s deklaratórnym výrokom, v ktorom uvedie identifikované porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Teda v tomto osobitnom prípade výkonu dohľadu pred uzavretím zmluvy sa z pohľadu typu rozhodnutia bude vydávať rozhodnutie, ktoré úrad vydáva pri výkone dohľadu po uzavretí zmluvy. V prípade konania na základe námietok úrad v rozhodnutí uvedie porušenia v rozsahu namietaných skutočností. Navrhovaná úprava odseku 2 reaguje na zavedenie odklonu pravidiel revíznych postupov pri …

čl. I bod 208 (§ 175 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

čl. I bod 209 (§ 175 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 210 (§ 175 ods. 11)
Navrhovanou úpravou sa zužuje okruh subjektov, ktorým úrad doručuje rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy podľa § 175 ods. 1 – vypúšťa sa povinnosť doručovania všetkým úradu známym záujemcom (povinnosť doručovania všetkým úradu známym uchádzačom a účastníkom zostáva nedotknutá). Možnosť oboznámenia sa s rozhodnutím vo vzťahu k záujemcom sa zabezpečuje prostredníctvom zverejnenia rozhodnutia bez zbytočného odkladu po nadobudnutí právoplatnosti na webovom sídle úradu a v profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Zámerom uvedenej zmeny je zefektívniť a zracionalizovať doručovanie rozhodnutí podľa § 175 ods. 1, keď úrad v praxi opakovane zaznamenáva problémy s doručovaním vo vzťahu k subjektom v postavení záujemcu sídliacim v krajinách mimo EÚ.

čl. I bod 211 (§ 175 ods. 12)
Z dôvodu zrušenia druhej inštancie konania sa navrhuje doplniť ustanovenie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia súdom.

čl. I bod 212 (§ 176 ods. 2)
Navrhuje sa povinná náhrada trov konania pre navrhovateľa a to v prípade ak navrhovateľ vzal späť podané námietky alebo podal zjavne nedôvodné námietky a úradu vznikli v tomto konaní trovy v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku.

čl. I bod 213 (§ 177)
V nadväznosti na zrušenie rady úradu a s tým súvisiacich procesných ustanovení sa navrhuje, vzhľadom na procesné odchýlky, upraviť inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania priamo v zákone o verejnom obstarávaní a nepoužiť úpravu Správneho poriadku. Z hľadiska úpravy ide o štandard správneho konania, odchýlky sú v tom, že rozhodnutie nie je možné zrušiť a vrátiť na nové konanie, ale len zmeniť (teda meritórne rozhodnúť inak) a voči rozhodnutiu v preskúmaní nie je opravný prostriedok, len preskúmanie súdom. Ustanovenie § 177 umožňuje začať konanie len na podnet predsedu úradu. Uvedené však nevylučuje možnosť podania podnetu predsedovi úradu zo strany či už verejnosti, alebo napr. riadiaceho orgánu, certifikačného orgánu alebo orgánu auditu, pričom ak sa predseda úradu s podnetom stotožní, nič mu nebráni začať konanie v danej veci z vlastnej iniciatívy.

čl. I bod 214 (§ 178 až 179a)
Úprava súvisiaca so zrušením rady.

čl. I bod 215 (§ 180)
Navrhovaná úprava stanovuje materiálny korektív pri uplatňovaní návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zo strany úradu. Cieľom navrhovanej úpravy je uplatňovanie tejto dohľadovej kompetencie úradu takým spôsobom, aby zohľadňovala účelnosť využitia tohto dohľadového nástroja, a to predovšetkým v kontexte, či plnenie zmluvného vzťahu už nie je zrealizované alebo ukončené, nakoľko v takom prípade podávanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zbytočne zaťažuje súdny systém akademickými spormi. V spojení s možnosťami, ktoré ponúka tzv. revízna smernica sa navrhuje, aby aj v prípade konania o neplatnosti, ktoré iniciuje návrhom úrad bolo možné použiť ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 a 14, ako aj odsek 10 – teda ponechať zmluvu v platnosti, resp. zrušiť ju len čiastočne alebo zrušiť ju s účinkami k neskoršiemu dátumu. Dôvodom zmeny je, že na účely posúdenia možnosti ponechania zmluvy v platnosti, resp. jej „modifikovaného zrušenia“ nie je podstatné, kto je žalobcom v konaní, či úrad, alebo oprávnená osoba podľa § 181.

čl. I bod 216 (§ 181 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

čl. I bod 217 a 218 (§ 181 ods. 7 a 10)
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak ustanoviť explicitne to, čo zo súčasného zákona vyplýva len implicitne, a teda, že súd v určitých prípadoch o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy a rámcovej dohody (na účely odôvodnenia tohto bodu ďalej len „zmluva“) nerozhodne, resp. môže rozhodnúť inak, nadväzne na to umožniť rozhodnúť dvomi „novými“ spôsobmi a posilniť výklad obsahu pojmu „všeobecný záujem“ ako autonómneho pojmu. Inšpiráciou tejto úpravy bola úprava navrhovaná pôvodne v návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, preto aj ďalej uvádzame odôvodnenie, ktoré predkladateľ vo svojom návrhu použil, keďže zodpovedá navrhovanej zmene § 181 ods. 7. V odseku 7 písmeno a) prvom bode sa transponuje ustanovenie čl. 2d ods. 3 smernice 89/665 a 92/13 a čiastočne aj čl. 60 ods. 3 smernice 2009/81, ktoré dovoľujú v prípadoch prevažujúcich dôvodov všeobecného záujmu nezrušiť zmluvu, aj keby na to inak boli splnené podmienky. V týchto prípadoch neprichádza do úvahy nielen zrušenie zmluvy od počiatku, ale …

čl. I bod 219 [§ 182 ods. 1 písm. d)]
Navrhovanou úpravou sa mení skutková podstata správneho deliktu naviazaná na plnenie povinnosti podľa § 11, a to vo vzťahu k subdodávateľom tak, že relevantný bude len subdodávateľ v zmysle definície podľa tohto zákona (t. j. nie aj podľa zákona o RPVS). Zároveň musí ísť o subdodávateľa, ktorého uchádzač identifikoval pred uzavretím zmluvy.

čl. I bod 220 a 222 [§ 182 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. d)]
Navrhovanou úpravou sa diferencovane stanovuje deliktuálna kvalifikácia pre porušenie pravidiel zmeny zmluvy a to v nadväznosti na objektívnu možnosť kvantifikovať zmluvnú cenu ako základ pre výpočet pokuty. Ak pri porušení pravidiel zmeny zmluvy bude možné na základe pravidiel vymedzených v odseku 5 určiť zmluvnú cenu uloží sa pokuta podľa odseku 1 a naopak, ak pri zmene zmluvy dôjde k revidovaniu takých zmluvných parametrov, pri ktorých nebude možná ich cenová kvantifikácia bude uložená pokuta podľa odseku 2.

čl. I bod 221, 223, 227 a 228 [§ 182 ods. 2 písm. b) a e) a § 182 ods. 3]
Úprava nových správnych deliktov. V nadväznosti na úpravu povinností súvisiacich s elektronickou komunikáciou a úpravou požiadaviek na elektronické prostriedky upravených v § 20 zákona sa navrhuje upraviť uloženie sankcie za ich porušenie. Taktiež sa v tejto súvislosti navrhuje úprava sankcií pre prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. S cieľom postihovať špekulatívne formy konania pri uplatňovaní revíznych prostriedkov vo verejnom obstarávaní sa taktiež navrhuje uloženie sankcie v prípade, ak s podaním námietok alebo odvolania nebude zložená kaucia. V prípade nezloženia kaucie z preukázateľné objektívnych dôvodov bude možné zvažovať aplikáciu liberácie podľa navrhovaného § 182 ods. 8. Zároveň v súvislosti s úpravou novej skutkovej podstaty správneho deliktu za porušenie § 166 ods. 2 je potrebné uviesť, že navrhovaná sankčná úprava nie je cielená na súčinnosť štátnych orgánov, ktoré navzájom spolupracujú na základe zákonných kompetencií alebo uzatvorených dohôd spolupráci (memoránd).

čl. I bod 224 a 226 [§ 182 ods. 2 písm. p) a s)]
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 225 [§ 182 ods. 2 písm. r)]
Úprava správneho deliktu za porušenie povinnosti realizovať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborných garantov.

čl. I bod 229 (§ 182 ods. 4)
. Snahou navrhovanej úpravy je explicitnejšie potvrdiť, že absorpčná zásada pri správnom trestaní vo verejnom obstarávaní sa vždy posudzuje výlučne v konkrétnom verejnom obstarávaní a teda absorpčnú zásadu nie je možné aplikovať na porušenia, ktoré sa týkajú samostatných verejných obstarávaní, nakoľko v takom prípade, by ukladanie trestu neplnilo svoju preventívnu a represívnu funkciu. Navrhovaná úprava taktiež explicitne vymedzuje recidívu ako okolnosť, ktorú je vždy potrebné zohľadniť pri individualizácii sankcie.

čl. I bod 230 (§ 182 ods. 5)
Navrhovanou úpravou sa pre prípad, kedy nemožno stanoviť zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky pokuty ani z predpokladanej hodnoty zákazky stanovuje pravidlo, že za zmluvnú cenu sa v takom prípade bude považovať finančná hodnota skutočne poskytnutého plnenia uhradená verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom ku dňu začatia konania o uložení pokuty.

čl. I bod 231 (§ 182 ods. 6 až 10)
Navrhovaná úprava reaguje na zavedenie odklonu od pravidiel revíznych postupov pri podlimitnej zákazke na uskutočnenie stavebných, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia 1 000 000 eur, kedy námietky nebudú mať ex lege odkladný účinok na uzavretie zmluvy a úrad bude vydávať rozhodnutia s deklaratórnym výrokom. V prípade podania námietok bude preto na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek podaným námietkam pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie o námietkach. V prípade, ak verejný obstarávateľ v priebehu konania o námietkach uzavrie zmluvu a úrad vydá rozhodnutie podľa § 175 ods. 1 písm. c), úrad uloží verejnému obstarávateľovi okrem pokuty za správny delikt aj povinnosť uhradiť hospodárskemu subjektu, ktorý podal námietky paušálnu náhradu výdavkov vo výške kaucie, ktorú zložil hospodársky subjekt spolu s podaním námietok. Navrhuje sa tiež upraviť zvýšenie pokuty v prípadoch, kedy bude preto na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek prebiehajúcemu konaniu na podnet úradu, kontrolovaného, úradu vlády alebo riadiaceho orgánu pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie úradu. Táto …

čl. I bod 232 (§ 182 ods. 11)
Legislatívno-technická úprava smerujúca k precizovaniu ustanovenia, aby bolo zrejmé, že rozhodnutím v druhej vete sa myslí rozhodnutie úradu v danom konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy a rovnako sa uplatní aj objektívna lehota troch rokov podľa prvej vety.

čl. I bod 233 (§ 184a až 184n)
Verejné obstarávanie je odbornou činnosťou, ktorá sa nepochybne vyznačuje interdisciplinárnym charakterom. Na základe toho združuje široký okruh subjektov, a to od profesionálnych nákupcov, ktorí ďalej môžu byť špecializovaní v závislosti od obstarávaných komodít, pracovníkov kontrolných orgánov, cez hospodárske subjekty predkladajúce ponuky, až po podnikateľské subjekty vykonávajúce poradenské činnosti v tejto oblasti. Verejné obstarávanie je taktiež prostriedkom, cez ktorý dochádza k alokácii významného podielu verejných zdrojov, pričom jednou z jeho hlavných úloh je podporovať zdravé súťažné prostredie. Jedným z nástrojov, ktorý by nepochybne mal prispieť k zlepšovaniu kvality prostredia verejného obstarávania, je zvyšovanie vedomostí, ako aj praktických zručností všetkých zúčastnených strán. Dôraz by pritom nemal byť kladený na splnenie formálnych požiadaviek zákonnej úpravy, ale na to, akým spôsobom dosiahnuť kvalitné riešenie. Okrem toho vzhľadom na meniace sa spoločenské potreby, ako aj trhové prostredie je žiadúce, aby zvyšovanie, resp. prehlbovanie odbornej úrovne bolo zabezpečované na kontinuálnej báze. Podpora profesionalizácie verejného obstarávania patrí aj medzi jednoznačné odporúčania Európskej komisie, ktorá sa v jej …

čl. I bod 234 (§ 185)
Legislatívno-technická úprava záverečných ustanovení vymedzujúca konania, v ktorých sa subsidiárne aplikuje správny poriadok. Navrhovaná úprava zároveň vymedzuje ustanovenia správneho poriadku, ktoré sa v konaniach podľa zákona o verejnom obstarávaní nepoužijú. Navrhovanou úpravou sa vylučuje uplatňovanie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku v prípade rozhodnutí vydaných v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného a taktiež v konaniach, ktorých predmetom je ukladanie sankcií za správne delikty. V novom odseku 3 má úprava za cieľ ustanoviť kauzálnu príslušnosť na konanie a rozhodovanie o správnych žalobách podaných vo veciach podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ak by sa neupravila kauzálna príslušnosť navrhovaným spôsobom, tak by bola v zmysle všeobecných zásad správneho súdneho konania daná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave, t.j. príslušnosť jedného z najviac zaťažených súdov v oblasti správneho súdnictva. Snahou je teda nastaviť kauzálnu príslušnosť tak, aby bol zvolený súd, ktorý nie je vyťažený týmto spôsobom. Nie menej dôležitým benefitom je taktiež aj to, že pôjde o súd, ktorý sídli mimo sídla orgánu, ktorého rozhodnutia …

čl. I bod 235 (§ 185a)
V nadväznosti na zmenu, podľa ktorej sa konkrétne finančné limity navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, sa navrhuje ustanoviť generálne pravidlo pre postup v súťažiach, ktoré sa začali pri účinnosti predošlej úpravy finančných limitov a dokončujú sa po zmene týchto limitov. Ide o generálne vyjadrenie pravidla, ktoré sa v súčasnosti zvykne upravovať ako prechodné ustanovenie vo vyhláškach Úradu pre verejné obstarávanie.

čl. I bod 236 (§ 187h až 187n)
V § 187h sa navrhuje sa štandardná úprava prechodných ustanovením vo vzťahu k prebiehajúcim verejným obstarávaniam a konaniam. Zároveň sa v § 187i a 187j navrhuje na prechodné obdobie jedného roka ponechať druhý stupeň v administratívnom konaní, ktorým však, vo väzbe na zrušenie rady úradu, bude konanie o rozklade, v ktorom bude rozhodovať predseda úradu. Dôvodom je dosiahnuť postupný nábeh na model jednoinštančného administratívneho konania spojeného so súdnym prieskumom a rozložiť tak zaťaženie, ktoré bude maž na súdy. Z hľadiska mechanizmu sa teda navrhuje „živé“ konania na rade dokončiť predsedom úradu, konaniam vo verejných obstarávaniach, ktoré boli začaté do 28. februára 2022 zachovať druhostupňové konanie vždy, vrátane odkladného účinku podaného rozkladu a vo verejných obstarávaniach, začatých od 1. marca 2022 zaviesť druhý stupeň administratívneho konania pre rozhodnutia, ktoré budú vydané v roku 2022, pričom odkladný účinok podaného rozkladu bude viazaný len na konania, kde sa nevydáva rozhodnutie s deklaratórnym výrokom. Dôvodom je, aby sa o hospodárskym subjektom a účastníkom konaní, …

čl. I bod 237 (§ 189)
Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o finančných limitoch sa navrhuje zrušiť vyhlášku Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá dnes tieto limity ustanovuje.

čl. I bod 238 a 239
Navrhuje sa generálne nahradiť pojmy „elektronické trhovisko“ a „ministerstvo vnútra“ v ustanoveniach, ktoré nie sú v novele dotknuté a tieto pojmy používajú.

čl. II (zákon o súdnych poplatkoch)
Cieľom doplnenia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je nanovo nastaviť súdne poplatky spojené s konaním o správnych žalobách proti rozhodnutiam Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré bude úrad vydávať podľa § 175 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom súdneho poplatku je správna žaloba proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Výška súdneho poplatku sa odvíja od súdneho poplatku podľa položky 9a sadzobníka súdnych poplatkov, pričom novo navrhovaný súdny poplatok je v porovnaní s položkou 9a znížený o polovicu.

čl. III (zákon o správnych poplatkoch)
V súvislosti s úpravou odborných garantov na verejné obstarávanie sa upravuje v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov správny poplatok za zápis do zoznamu odborných garantov na verejné obstarávanie.

čl. IV (infozákon)
Na účely zjednotenia miesta zverejňovania zmlúv sa navrhuje dnešnú vypustiť výnimku zo zverejňovania v centrálnom registri zmlúv, ktorá je ustanovená pre samosprávu. Argument dostupnosťou zverejňovania v centrálnom registri zmlúv v súčasnosti už nemôže byť dôvodom odlišného spôsobu zverejňovania pre jednotlivé skupiny orgánov verejnej moci. Osobitne to platí z dôvodu existencie dostupných riešení, umožňujúcich elektronickú komunikáciu obce na účely výkonu verejnej moci, napr. prostredníctvom rozšíreného riešenia dátového centra územnej samosprávy obcí a miest.

čl. V (kompetenčný zákon)
Navrhuje sa premietnuť do kompetenčného zákona nové kompetencie úradu vlády, ktoré sú založené návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní.

čl. VI (odmeňovanie pri výkone práce vo verejnom záujme)
Na základe požiadaviek pripomienkujúcich rezortov a vychádzajúc z toho, že odborný garant bude musieť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je zloženie skúšky a zápis do zoznamu odborných garantov, bude zodpovednou osobou za vymedzené činnosti vo verejnom obstarávaní priamo zo zákona a bude sa od neho vyžadovať osobitná úroveň odbornosti a kontinuálneho vzdelávania, navrhuje sa reflektovať tieto skutočnosti aj vo zvýšení platu.

čl. VII (zákon o registri trestov)
V nadväznosti na zmeny v zákone o verejnom obstarávaní a z dôvodu vyžadovania odpisu registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti pri kandidátoch na predsedu úradu sa dopĺňajú nové dôvody pre vydanie odpisu registra trestov.

čl. VIII (daňový poriadok)
Cieľom navrhovaného ustanovenia v nadväznosti na proces verejného obstarávania je umožniť verejným obstarávateľom so statusom štátnej rozpočtovej organizácie, si počas realizácie zmluvného plnenia ako výsledku verejného obstarávania započítať voči pohľadávke dodávateľa zmluvného plnenia, ktorá mu vznikla v dôsledku dodania predmetu zmluvného plnenia verejnému obstarávateľovi pohľadávku štátu na nezaplatenej dani dodávateľa (ak je dodávateľ zmluvného plnenia daňový dlžník). Navrhovaná legislatívna úprava by mala prispievať k prirodzenej motivácii platiť dane a teda zvyšovať platobnú disciplínu daňovníkov pri plnení ich daňových povinností.

čl. IX (zákon o EŠIF)
Vzhľadom na zrušenie rady úradu pre verejné obstarávanie a zavedenie nových typov rozhodnutí v zákone o verejnom obstarávaní je nevyhnutné upraviť dnes účinné ustanovenie § 41 ods. 11 tak, aby ako bežné pravidlo korešpondovalo so zmenami v zákone o verejnom obstarávaní a zároveň doplnené prechodné ustanovenie zabezpečilo možnosť použitia žaloby aj na rozhodnutia rady úradu.

čl. X (zákon o štátnej službe)

čl. X bod 1 (§ 1 ods. 8)
Úprava spojená so zrušením rady úradu pre verejné obstarávanie.

čl. X bod 2 (§ 3 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava.

čl. X bod 3 a 4 (§ 127)
Na základe požiadaviek pripomienkujúcich rezortov a vychádzajúc z toho, že odborný garant bude musieť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je zloženie skúšky a zápis do zoznamu odborných garantov, bude zodpovednou osobou za vymedzené činnosti vo verejnom obstarávaní priamo zo zákona a bude sa od neho vyžadovať osobitná úroveň odbornosti a kontinuálneho vzdelávania, navrhuje sa reflektovať tieto skutočnosti aj vo zvýšení platovej tarify.

čl. XI (účinnosť)
Účinnosť sa navrhuje od 1. marca 2022 s tým, že trojmesačný odklad účinnosti sa navrhuje pre povinnosť používať elektronické prostriedky zapísané v zozname (na účely umožnenia realizácie zápisu do zoznamu) a dvojročný odklad účinnosti sa navrhuje pre povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta (na účely vytvorenia priestoru pre absolvovanie skúšky a zápis do zoznamu garantov) a s tým súvisiace úpravy zvýšenia platovej tarify, resp. tarifného platu. Bratislava 30. júna 2021 Eduard Heger v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Štefan Holý v. r. podpredseda vlády Slovenskej republiky