Zákon č. 91/2019 Z. z. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) na základe úlohy p. č. 9 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. Vzhľadom na potrebu rozsiahleho prepracovania v súčasnosti platného a účinného zákona ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo návrh zákona, ktorý v celom rozsahu zruší a nahradí zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „zákon č. 362/2012 Z. z.“). Úloha predložiť návrh zákona má predĺžený termín splnenia.
Zákon č. 362/2012 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2013. Skúsenosti z aplikačnej praxe a poznatky z výkonu kontrol od nadobudnutia účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. preukázali potrebu úpravy v oblasti vymedzenia neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „neprimeraná podmienka“), a v oblasti procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok.
V obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny sa od účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky taxatívne uvedené v zákone č. 362/2012 Z. z. sú obchádzané na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že doterajší výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný. Návrh zákona preto precizuje znenie doterajších neprimeraných podmienok, zavádza nové špecifické neprimerané podmienky a zároveň ustanovuje generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, porušenie ktorej bude sankcionovateľné.
Z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravy kontrolného procesu, a to s poukazom na špecifickosť vzťahov, ktoré sú podľa zákona č. 362/2012 Z. z. kontrolované. Návrh zákona už nerecipuje kontrolný proces upravený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý je primárne aplikovateľný pre výkon kontroly v štátnej správe, ale upravuje samostatný kontrolný proces. V rámci nového kontrolného procesu sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstva pôdohospodárstva (ďalej len „kontrolór“), zjednodušuje sa postup kontroly a zavádzajú sa nové oprávnenia, ktoré prispejú k zefektívneniu kontrol, a tým k efektívnejšiemu odhaľovaniu neprimeraných podmienok.
Doterajšia právna úprava vyžadovala od predkladateľov podnetov uvádzať v rámci podnetov svoje identifikačné údaje, čo v praxi subjekty odrádzalo od ich predkladania. Návrh zákona preto zavádza možnosť predkladať ministerstvu pôdohospodárstva aj anonymné podnety upozorňujúce na výskyt neprimeraných podmienok.
Z dôvodu jednoznačnosti návrh zákona zároveň špecifikuje, že účastníci obchodného vzťahu sú povinní dodržiavať ustanovenia zákona aj v prípade, ak sa ich zmluvné vzťahy riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj v prípade, ak konanie vyúsťujúce do neprimeranej podmienky bolo uskutočnené v cudzine. Podmienkou uplatnenia zákona v citovaných prípadoch je účinok takéhoto konania na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že cieľom predloženého návrhu zákona je:
precizovanie aktuálnych ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky,
zapracovanie nových ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín a na základe skúseností z aplikačnej praxe,
zavedenie generálnej klauzuly neprimeranej podmienky, ktorej porušenie bude sankcionovateľné,
posilnenie postavenia kontrolórov a zefektívnenie kontroly zavedením samostatného kontrolného procesu,
umožnenie predkladať anonymné podnety upozorňujúce na možné porušenie zákona,
aplikácia ustanovení zákona aj v prípade, ak sa zmluvné vzťahy účastníkov obchodného vzťahu spravujú iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Detailné vymedzenie neprimeraných podmienok je potrebné z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované. Neprimerané podmienky sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa vyžadovaním, dohodnutím alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak, výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, ako aj konečných spotrebiteľov, a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.
V uplynulých rokoch sa problematike nekalých obchodných praktík (preklad z pojmu „unfair trading practices“, používaný na európskej úrovni) začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Z uskutočnených analýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov Európskej únie ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a s cieľom ich eliminácie zaviedli alebo plánujú zaviesť legislatívnu reguláciu.
Problematika nekalých obchodných praktík (ako súčasť komplexnej problematiky posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci) bola jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhej polovici roku 2016. Všetky členské štáty Európskej únie sa prihlásili k potrebe riešiť problematiku nekalých obchodných praktík prijatím opatrení na celoeurópskej úrovni.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie tak, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov, nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že návrh zákona bude mať v rokoch 2019 až 2021 pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v sume 1 200 581 eur ročne, ktorý bude spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za správne delikty.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami
3.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve
- Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 101 až 109.
b) v sekundárnom práve
- nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003) v platnom znení, gestor: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008), gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie rozhodnutia
bezpredmetné
b)
Informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení
bezpredmetné
c)
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia, príp. potreby prijatia ďalších úprav
bezpredmetné
5.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
 Materiál nelegislatívnej povahy
 Materiál legislatívnej povahy
 Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 17.8.2017 Ukončenie: 4.9.2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
február 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
október 2018
2. Definícia problému
- v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny sa od účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky taxatívne uvedené v zákone č. 362/2012 Z. z. sa obchádzajú na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia; vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že taxatívny výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný, - z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravy kontrolného procesu s ohľadom na špecifickosť vzťahov, ktoré vznikajú v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, a ktoré sú predmetom kontroly, - legislatívna úprava a vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodným vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, je potrebná z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované. Neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa najmä vyžadovaním alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, aj konečných spotrebiteľov a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.
3. Ciele a výsledný stav
- precizovanie doterajšej právnej úpravy ustanovení o neprimeraných podmienkach s ohľadom na skúsenosti získané kontrolnými orgánmi v aplikačnej praxi, - ustanovenie nových špecifických neprimeraných podmienok vrátane generálnej klauzuly neprimeranej podmienky na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín a na základe skúseností z aplikačnej praxe, - samostatná úprava kontrolného procesu, - zavedenie úlohy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako koordinačného, poradenského a mediačného orgánu v procese uzatvárania zmlúv o dodávke potravín.
4. Dotknuté subjekty
Podnikateľské subjekty v Slovenskej republike, ktorých predmetom činnosti je výroba, dodávanie a následný predaj potravín.
5. Alternatívne riešenia
Alternatíva 0: pretrvávanie problémov v aplikačnej praxi, ktoré sú popísané v druhom bode. Alternatíva 1: nová právna úprava neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?  Áno  Nie Predpokladá sa prijatie vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorá ustanoví zoznam vybraných potravín, pre ktoré bude platiť 15 dňová splatnosť podľa § 3 predkladaného materiálu.
7. Transpozícia práva EÚ
Nie.
8. Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
 Áno
 Nie
 Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Sociálne vplyvy
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
10. Poznámky
Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy spočíva v možnosti uloženia pokuty za porušenia zákona, a to až do výšky 500 000 eur, ktorá je následne príjmom štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva vo vyrovnaní podmienok podnikania pre malých a stredných výrobcov potravín, ktorí nemajú dostatočnú ekonomickú silu (často domáci malí a strední podnikatelia), a veľkých (spravidla nadnárodných) výrobcov potravín. Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva v potenciálnom zmenšení ziskovosti odberateľov potravín (predpoklad, že môže nastať zmenšenie ziskovosti najmä odberateľov s veľkou ekonomickou silou a obratmi). Návrh nebude vyžadovať ďalšie materiálno-technické ani personálne zabezpečenie, ktoré by mali za následok výdavky štátneho rozpočtu.
11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Martin Žaťko, tel.: +421 2 5926 6580, [email protected]
12. Zdroje
Vlastné prepočty ministerstiev a úradov . Informácie poskytnuté SPPK, PKS, SAMO, Zväz obchodu SR. Informácie zistené pri kontrolách.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stanovisko komisie
(predbežné pripomienkové konanie)
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny
I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 17. Augusta 2017 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky. II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K doložke vybraných vplyvov
Komisia žiada opraviť časť 9. Vplyvy navrhovaného materiálu doložky vybraných vplyvov tak, že pri pozitívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy nie je potrebné vyznačiť „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“.
K analýze vplyvov podnikateľské prostredie
Komisia odporúča v bode 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty uviesť aj veľkoobchodné reťazce napr. podľa subjektov uvedených v bode 3.2.
V rámci Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú mať za následok, ako predkladateľ uvádza v časti 3.4. „vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín (najmä s veľkou ekonomickou silou) a zlepšenie resp. nediskriminačné podmienky pre všetkých na trhu obchodu s potravinami“, preto Komisia odporúča predkladateľovi doplniť aspoň kvalitatívny popis opatrení, v dôsledku ktorých takýto efekt na podnikateľské prostredie na Slovenska predpokladá, konkrétne:
a)precizovanie znenia doterajších neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny a zavedenie nových špecifických neprimeraných podmienok a zároveň ustanovenie tzv. generálnej klauzuly neprimeranej podmienky (akékoľvek iné obdobné konanie alebo opomenutie konania, ktorého následkom je priame alebo nepriame znevýhodnenie jedného z účastníkov obchodného vzťahu), čím sa doterajší taxatívny výpočet stáva demonštratívnym (doplnenie slova „najmä“ pred výpočet neprimeraných podmienok),
b)úprava kontrolného procesu, v rámci ktorého sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstva, zjednodušuje postup kontroly a zavedenie možnosti predkladať ministerstvu aj anonymné podnety upozorňujúce na možné porušenie zákona,
c)zvýšenie pokuty z rozmedzia 1000-300 000 eur na „až do výšky 500 000 eur“ bez spodnej hranice, ktorú možno uložiť tomu, kto dohodne/uplatní/požaduje neprimeranú podmienku priamo alebo nepriamo znevýhodňujúcu druhého účastníka obchodného vzťahu.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
V predkladacej správe, dôvodovej správe – všeobecná časť a doložke vybraných vplyvov predkladateľ uvádza pozitívny vplyv predmetného materiálu na rozpočet verejnej správy, ktorý podľa analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu má byť v rokoch r až r + 3 v sume 1 200 581 eur ročne. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy má spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za porušenie predmetného zákona.
V súvislosti s odvádzaním pokút predkladateľ navrhuje, aby poriadkové pokuty uložené MPRV SR kontrolovanému subjektu alebo tretej osobe podľa § 17 zákona boli príjmom rozpočtu MPRV SR, zatiaľ čo výnos pokút uložených MPRV SR účastníkovi obchodného vzťahu za správny delikt podľa § 18 zákona bol príjmom štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že predkladateľ v dôvodovej správe – osobitná časť neodôvodnil uplatňovanie odlišného postupu pri odvádzaní poriadkových pokút a pokút uložených za správny delikt, Komisia žiada, aby aj v navrhovanom znení § 17 zákona bolo ustanovené, že uložené poriadkové pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
V záhlaví všetkých tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu žiada Komisia uviesť konkrétne roky, keďže podľa § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov sa pri materiáloch predkladaných na rokovanie vlády SR uvádzajú finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a na tri nasledujúce rozpočtové roky. Vzhľadom na to, že návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2018, nemôže byť vyčíslený pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v bežnom roku (2017).
Súčasne žiada Komisia v tabuľke č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu doplniť subjekt verejnej správy (kapitolu) v riadku “Príjmy verejnej správy celkom, v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť“. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Ing. Rastislav Chovanec, PhD.
predseda Komisie
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
0
600 291
1 200 581
1 200 581
v tom: za MPRV SR
0
600 291
1 200 581
1 200 581
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
600 291
1 200 581
1 200 581
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za MPRV SR
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v objeme 1 200 581 eur bude spočívať vo väčšej efektivite kontrol a predpokladanom náraste právoplatne uložených pokút za správne delikty vrátane poriadkových deliktov.
V súčasnosti však nie je možné vyčísliť výšku predpokladaných pokút.
Pokuty za správne delikty a pokuty za poriadkové delikty budú príjmom štátneho rozpočtu.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Podľa štatistiky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prebiehali kontroly počas rokov 2013, 2014, 2015 a 2016, pričom priemerný výber pokút za rok predstavoval sumu ≐ 723.242,-EUR. Sadzby ukladaných pokút sa v navrhovanom predpise zvyšujú o ≐ 66%. Príjem štátneho rozpočtu na vybraných pokutách sa preto dá štatisticky odhadnúť na ≐ 1.200.581,-EUR. Keďže návrh mení celkový systém a proces kontroly (zvyšuje podstatne efektivitu, a preto je výška 1.200.581,-EUR pravdepodobne najnižší možný štatisticky odhadnutý príjem), je možné predpokladať vyšší príjem pre štátny rozpočet.
Tabuľka č. 3
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
0
600 291
1 200 581
1 200 581
Vybrané pokuty
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
600 291
1 200 581
1 200 581
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
30 908 (zahŕňa výrobcov, baliarne, distribúciu a maloobchodné prevádzky; zdroj: Výročná správa z úradnej kontroly za rok 2016, MPRV SR).
Najväčší dopad bude mať návrh pravdepodobne na veľké obchodné reťazce, ktoré vzhľadom na svoju ekonomickú silu aplikujú neprimerané obchodné podmienky najčastejšie (CBA Slovakia, a.s., TESCO STORES SR, a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., BILLA s.r.o., COOP Jednota, Kaufland Slovenská republika v.o.s.).
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Návrh bol konzultovaný s týmito subjektmi: SPPK, PKS, Slovenské združenie pre značkové výrobky, CBA Slovakia, a.s., SAMO, TESCO STORES SR, a.s., Lidl Slovenská republika, v.o.s., BILLA s.r.o., Zväz obchodu SR, zástupcovia družstiev COOP Jednota.
Všetky konzultácie prebehli ústne počas osobných stretnutí v mesiacoch jún, júl a august 2017. Niektoré zo subjektov zaslali svoje pripomienky aj písomne.
Všetky pripomienky boli vyhodnotené a z časti akceptované a zapracované (najmä problematika kontroly dodávateľa odberateľom, problematika precizovania formulácií jednotlivých neprimeraných podmienok, ako aj formulačné pripomienky). Avšak zásadné pripomienky týkajúce sa vypustenia generálnej klauzuly, splatnosti faktúr, subsidiarity správneho poriadku a fixovania aplikácie návrhu na trhovú silu akceptované neboli.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh bude mať vplyv na vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín (najmä s veľkou ekonomickou silou) a na zlepšenie resp. na zabezpečenie nediskriminačných podmienok pre všetkých na trhu obchodu s potravinami.
V súčasnosti taxatívny výpočet skutkových podstát spôsobuje, že potenciálny porušiteľ ma široké spektrum možností ako sa vyhnúť pokute (napríklad postačuje, ak realizáciu spotrebiteľského prieskumu, ktorú spoplatní odberateľ dodávateľovi – čo je inak zakázané – označí ako „počítačové spracovanie údajov“ a už nenapĺňa skutkovú podstatu neprimeranej obchodnej podmienky). Je preto potrebné pristúpiť k precizovaniu jednotlivých skutkových podstát, aby sa dali pod ne subsumovať v súčasnosti známe a uplatňované neprimerané obchodné podmienky.
V budúcnosti je vzhľadom na dynamiku odvetvia a tendenciu porušovateľov hľadať najsofistikovanejšie metódy obchádzania zákona predpoklad, že orgán kontroly bude prichádzať do styku aj s „novými“ neprimeranými obchodnými podmienkami, ktoré doteraz nepoznal. Je preto nevyhnutné použiť systém generálnej klauzuly, ktorý sa v praxi osvedčil (využívaný napríklad vo Veľkej Británii), doplnený o výpočet v súčasnosti známych skutkových podstát.
Možnosť anonymného podania podnetu je nevyhnutná z dôvodu, že subjekty poškodené neprimeranými obchodnými podmienkami pod hrozbou ukončenia obchodnej spolupráce, od ktorej sú často existenčne závislý („faktor strachu“) spravidla podnet nedajú (v súčasnosti je 90% kontrol vykonávaných z vlastného podnetu). Momentálne sa kontrola spravuje zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý je pre kontrolu súkromných subjektov absolútne nevyhovujúci. Je teda potrebné samostatne upraviť proces kontroly s posilnením postavenia kontrolórov.
Čo sa týka zvýšenia pokút, ide o reakciu na ekonomickú silu (obraty, tržby, marže), ktoré sú pri niektorých potenciálnych porušiteľoch niekoľko násobne vyššie ako v ostatných krajinách Európskej únie. Ide o ekonomicky silné subjekty, pri ktorých horná hranica pokuty tvorí zlomok percenta obratu (pri ochrane hospodárskej súťaže je napríklad horná hranica až 10% obratu).
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Dôvodová správa

§ 1 §
Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy. Návrh zákona sa dotýka vymedzenia neprimeraných podmienok, úpravy procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok, ktorá na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy podľa zákona č. 362/2012 Z. z. nerecipuje pravidlá kontroly ustanovené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona súčasne ustanovuje podmienky deliktuálnej zodpovednosti účastníkov obchodných vzťahov za porušenie zákazu požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku.

§ 2 §
Ustanovením sa precizuje a rozširuje doterajší súbor legálnych definícií. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe dochádza k úprave legálnych definícií obsiahnutých v zákone č. 362/2012 Z. z., ako aj k zavedeniu nových, pre kontrolnú a rozhodovaciu činnosť potrebných, legálnych definícií. Za osobitne dôležitú legálnu definíciu možno považovať legálnu definíciu služby. V zmysle písmena f) sa za službu budú považovať najmä marketingové aktivity a techniky na zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o potravine, ako sú reklamné akcie a letákové akcie, vrátane tlače, spotrebiteľské súťaže, rozhlasová produkcia v prevádzkarni, vystavenie potraviny v prevádzkarni, ochutnávky, logistika vrátane skladovania, poradenský manažment, administratívne a finančné služby, poskytovanie informácií o trhu. Spoločné pre všetky takto poskytované služby je ich súvislosť s dodávkou potraviny. Návrh zákona špecifikuje, že do pojmu služba patrí aj pojem distribúcia, ktorý je na účely zákona bližšie definovaný v písmene g). Potreba definovať pojem distribúcia súvisí so súčasnou praxou fakturovania tzv. logistických bonusov, ktoré neúmerne prekračujú reálnu cenu prepravy potraviny.

§ 3 ods. 1 §
Návrh zákona v odseku 1 zakazuje neprimerané podmienky, a to vo fáze požadovania (jednostranný úkon), dohodnutia (dvojstranný úkon) alebo uplatňovania (jednostranný úkon). Týmto ustanovením sa výraznejšie precizuje ochrana poskytovaná dodávateľsko-odberateľským vzťahom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré dodávateľovi a odberateľovi zakazuje dohodnúť neprimeranú podmienku, avšak nepokrýva štádium konania smerujúce k dohodnutiu neprimeranej podmienky, ani štádium realizácie neprimeranej podmienky.

§ 3 ods. 2 §
Ustanovenie odseku 2 sa dotýka neprimeraných podmienok, ktoré sa viažu na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie medzi účastníkmi obchodných vzťahov: - písmeno a): za neprimeranú podmienku bude považované peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie nielen za zaradenie dodávateľa do registra vedeného odberateľom, ale aj za následne vykonané zmeny v takomto registri. - písmeno b): za neprimeranú podmienku bude považované peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie nielen za zaradenie potraviny do evidencie odberateľa, ale aj za zmeny v takejto evidencii. V praxi sa predmetné plnenia označujú ako tzv. listing (zalistovacie poplatky). - písmeno c): jedná sa o ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za obnovovanie alebo rozširovanie obchodnej siete účastníka obchodného vzťahu (odberateľ alebo dodávateľ); za obchodnú sieť účastníka obchodného vzťahu je možné považovať najmä výrobné alebo administratívne priestory, prevádzkarne, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením logistiky vrátane dopravných prostriedkov, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením finančných operácií. - písmeno d): ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za nižší zisk alebo maržu odberateľa ako kompenzáciu …

§ 3 ods. 3 a 4 §
Filozofiou odsekov 3 a 4 je umožniť peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za služby, ktoré môžu objektívne prispieť k zlepšeniu predaja potraviny dodávateľa. Z dôvodu presnejšieho výkladu sa oproti doterajšiemu zneniu zavádza výnimka pre peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, ktoré nebude považované za neprimeranú podmienku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že na to, aby nebolo peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie považované za neprimeranú podmienku, musia byť kumulatívne splnené všetky zákonom ustanovené skutočnosti, t.j. musí ísť o plnenia v zákonom povolenej výške počítanej z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom sa poskytuje služba resp. v ktorom dôjde k splneniu dohodnutej podmienky, musí ísť o plnenie za konkrétne vymedzené špecifické služby a plnenie musí byť vopred písomne dohodnuté. Z písomnej dohody musí byť zrejmé, v akej výške a akou formou bude plnenie uplatnené. Konkrétne špecifické služby, na ktoré sa vzťahuje výnimka sú: Služba odberateľa zameraná na propagáciu dodávateľa alebo jeho potraviny (služby …

§ 3 ods. 5 §
V nadväznosti na odseky 2 a 3 sa ustanovujú ďalšie známe konania a opomenutia konania, ktoré je potrebné zaradiť do katalógu neprimeraných podmienok: - písmeno a): ustanovenie sa týka obsahu zmluvy, na základe ktorej sa dodáva potravina. Ak niektorá z ustanovených náležitostí bude v zmluve absentovať, pôjde o neprimeranú podmienku. Na druhej je potrebné dodať, že ustanovenie žiadnym spôsobom nezasahuje do obligatórnych náležitostí ustanovených v Obchodnom zákonníku pre jednotlivé zmluvné typy. - písmeno b): zákon zakazuje vykonať kontrolu priestorov dodávateľa alebo rozborov a skúšok potraviny odberateľom, okrem prípadov, ak kontrola bude vykonávaná v primeranom rozsahu, so súhlasom dodávateľa a na náklady odberateľa. Primeraným rozsahom sa rozumie frekvencia kontrol, ktorá nesmie presiahnuť mieru, ktorá by ovplyvnila výrobu alebo chod prevádzky dodávateľa, rovnako sa ním rozumie zákaz vykonávania tzv. šikanóznych kontrol, ktoré spočívajú v nútení dodávateľa, aby prijal opatrenia, ktoré nemajú žiadny vplyv na výrobu a kvalitu potraviny (napríklad zmena farby ochranných pomôcok alebo zariadení, ktoré inak spĺňajú všetky technické požiadavky). - …

§ 4 až 12 §
Oproti doterajšej právnej úprave (zákon č. 362/2012 Z. z.), ktorá recipovala proces kontroly podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, návrh zákona ustanovuje samostatný kontrolný proces pre kontrolu neprimeraných podmienok. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe a závery kontrolnej činnosti ministerstva pôdohospodárstva možno konštatovať, že proces upravený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, primárne určený pre kontrolu v štátnej správe, nie je postačujúci. Samostatný kontrolný proces sa zavádza za účelom zefektívnenia kontrol a posilnenia postavenia ministerstva pôdohospodárstva pri ich výkone s prihliadnutím na špecifickosť obchodných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín.

§ 4 §
Návrh zákona zavádza možnosť začať kontrolu neprimeraných podmienok aj na základe anonymného podnetu, keďže medzi povinné náležitosti podnetu nezaraďuje identifikačné údaje predkladateľa podnetu. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe možno vyvodiť záver, že povinnosť uvádzať v rámci podnetu identifikačné údaje predkladateľa upravená v predchádzajúcej právnej úprave odrádzala subjekty od nahlasovania podozrení z možného porušenia zákona. S poukazom na cieľ zákona, ktorým je chrániť účastníka obchodného vzťahu s menšou ekonomickou silou, je v rámci celého kontrolného procesu a prípadného následného správneho konania nevyhnutné umožniť anonymitu predkladateľov podnetu. V rámci podnetu musia byť uvedené identifikačné údaje toho proti komu je podaný tak, aby nebolo možné zameniť ho s iným subjektom. Podnet by mal predovšetkým obsahovať obchodné meno, sídlo, IČO, ak je pridelené. Zároveň je v rámci podnetu potrebné opísať skutočnosť, z ktorej možno vyvodiť porušenie zákona. Návrh zákona recipuje ustanovenia § 24 až 25a správneho poriadku o doručovaní písomností. Vzhľadom na princíp štyroch očí, ktorý je všeobecne zaužívaný aj v iných kontrolných …

§ 5 §
Základným predpokladom objektívneho výkonu kontroly je nezávislosť kontrolórov vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu a predmetu kontroly. Predpojatosť môže napríklad vzniknúť v situácii, ak bol v minulosti kontrolór v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, konateľom, alebo prokuristom kontrolovaného subjektu, druhého účastníka obchodného vzťahu alebo tretej osoby, ak v kontrolovanom subjekte alebo u druhého účastníka obchodného vzťahu pôsobí blízka osoba kontrolóra, alebo ak blízka osoba kontrolóra uskutočňuje obchodnú činnosť podobnú obchodnej činnosti kontrolovaného subjektu. Pri výskyte uvedených skutočností nie je bez ďalšieho náležitého posúdenia možné automaticky predpokladať existenciu predpojatosti. Pri individuálnom posudzovaní predpojatosti je predovšetkým potrebné určiť, aký vplyv môže mať daná skutočnosť na objektívnosť kontrolóra pri výkone kontroly, do akej miery môžu pozitívne alebo negatívne zistenia kontrolórov ovplyvniť kontrolóra alebo jeho blízke osoby a či pri výkone kontroly možno identifikovať konflikt záujmov.

§ 6 §
Predpokladom pre výkon kontroly je poverenie na výkon kontroly neprimeraných podmienok. Z poverenia musí byť zrejmé vo vzťahu k akému kontrolovanému subjektu bolo vydané, a preto je potrebné uviesť identifikačné údaje kontrolovaného subjektu v takom rozsahu, aby nebolo možné zameniť ho s iným subjektom. V rámci identifikačných údajov je preto potrebné uviesť najmä obchodné meno, názov, sídlo, IČO subjektu, ak ho má pridelené. Kontrolovaný subjekt bude mať možnosť z poverenia identifikovať v akom rozsahu môžu kontrolóri zasiahnuť do jeho práv. Vzhľadom na uvedené sa do poverenia zavádza povinná náležitosť – poučenie o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Na účely zákona postačí, ak sa v rámci poverenia uvedie odkaz na ustanovenia tohto zákona upravujúce práva a povinnosti kontrolórov a kontrolovaného subjektu. Ak po vydaní poverenia nastanú skutočnosti, na základe ktorých je potrebné údaje v poverení zmeniť, najmä zmena sídla, obchodného mena kontrolovaného subjektu alebo zmena členov kontrolnej skupiny, ministerstvo pôdohospodárstva môže vydať dodatok k povereniu, pričom postup pri vydávaní dodatku bude …

§ 7 §
Návrh zákona posilňuje postavenie a právomoci kontrolórov tak, aby bol výkon kontroly vo vzťahu k identifikovaniu neprimeraných podmienok efektívnejší. Všetky oprávnenia kontrolórov môžu byť uplatnené až po začatí kontroly. Oprávnenia kontrolórov zasahujúce do práv a oprávnených záujmov kontrolovaného subjektu musia byť vždy uplatňované s prihliadnutím na princíp proporcionality a subsidiarity. Všetky oprávnenia môžu byť využité len v nevyhnutnom rozsahu a na čas potrebný pre výkon kontroly. Oprávnenie kontrolórov podľa písmena a) platí len, ak sa pre vstup nepoužije postup podľa iných právnych predpisov, najmä podľa § 99 až 103 Trestného poriadku. Návrh zákona precizuje oprávnenie kontrolórov vyžadovať úradne overené preklady relevantných písomností do slovenského jazyka. Nová právna úprava zavádza oprávnenie kontrolórov zapečatiť priestory s výnimkou obydlia alebo záznamy dát na pamäťových médiách kontrolovaného subjektu. Zapečatením možno predovšetkým predchádzať možnému manipulovaniu s dôkaznými prostriedkami potrebnými na účely kontroly. Zapečatenie môžu kontrolóri využiť v prípade, ak je potrebné zabezpečiť dôkazné materiály pred ich stratou, zničením, pozmenením alebo poškodením. Taktiež možno zapečatiť záznamy …

§ 8 §
Po vydaní poverenia sú kontrolóri povinní oznámiť kontrolovanému subjektu začiatok kontroly. V oznámení musí byť zároveň uvedený predmet kontroly tak, aby bolo zrejmé, na čo sa kontrola bude zameriavať. Ak sa v rámci kontroly predpokladá vstup do priestorov kontrolovaného subjektu podľa § 7 písm. a), v oznámení by mal byť určený termín vstupu. Oznámenie by malo byť urobené s dostatočným predstihom. Kontrolóri môžu oznámenie urobiť najneskôr pri vstupe do priestoru kontrolovaného subjektu pokiaľ hrozí znehodnotenie, zničenie alebo pozmenenie dôkazných materiálov. Kontrolóri sú povinní preukázať sa poverením spravidla pri prvom vstupe do priestorov kontrolovaného subjektu. Pri odobratí dokladov a iných písomností alebo záznamov dát na pamäťových médiách sú kontrolóri povinní kontrolovanému subjektu potvrdiť ich odobratie a originály odovzdať bezodkladne po skončení kontroly. Kontrolóri sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontrolnej činnosti. Pôjde predovšetkým o skutočnosti týkajúce sa bankového tajomstva, obchodného tajomstva alebo osobných údajov. Povinnosť kontrolórov zachovávať mlčanlivosť sa neuplatňuje vo vzťahu k ich vedúcim …

§ 9 §
Povinnosti kontrolovaného subjektu a tretej osoby sú odvodené od oprávnení kontrolórov.

§ 10 §
Oprávnenia kontrolovaného subjektu sú odvodené od povinností kontrolórov.

§ 11 §
Návrh zákona zavádza povinnosť orgánov verejnej správy poskytnúť orgánu kontroly súčinnosť.

§ 12 §
Oproti zákonu č. 362/2012 Z. z. sa zjednodušuje a sprehľadňuje režim upravujúci výstupy z kontroly. Podľa doterajších predpisov sa v prípade neidentifikovania zistení vypracoval záznam a v prípade záverov kontrolnej skupiny identifikujúcich porušenie zákona, kontrolná skupina vypracovala protokol. Po doručení protokolu kontrolovanému subjektu následne kontrolovaný subjekt predložil námietky, s ktorými sa kontrolóri vysporiadali. V prípade akceptovania predložených námietok bol následne vypracovaný dodatok protokolu, čo v aplikačnej praxi často spôsobovalo nejasnosti ohľadom finálneho znenia kontrolných zistení a celkovú neprehľadnosť výsledného znenia protokolu. Vzhľadom na uvedené sa v rámci nového samostatného kontrolného procesu zavádza nový prehľadnejší režim. Podľa novej právnej úpravy sa z každej vykonanej kontroly v prípade, ak nebolo identifikované porušenie zákona, vypracuje záznam o vykonanej kontrole (ďalej len „záznam“). Ak kontrolou bolo zistené porušenie zákona – t. j. došlo k identifikovaniu neprimeraných podmienok, vypracuje sa návrh protokolu o vykonanej kontrole (ďalej len „návrh protokolu“), a po vysporiadaní sa s námietkami kontrolovaného subjektu sa vypracuje protokol o vykonanej kontrole (ďalej len …

§ 13 §
Z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti zákona a efektívneho výkonu kontroly neprimeraných podmienok bude mať ministerstvo pôdohospodárstva aj naďalej oprávnenie ukladať za nesplnenie povinností ustanovených zákonom poriadkové pokuty, avšak nielen kontrolovanému subjektu, ale aj tretej osobe. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa zvyšuje horná sadzba poriadkových pokút tak, aby bol zabezpečený ich primeraný preventívny a represívny charakter. Zaplatením pokuty sa kontrolovaný subjekt alebo tretia osoba nezbavia svojej povinnosti, nesplnenie ktorej bolo pokutované a poriadkové pokuty bude možné uložiť aj opakovane. Ak k splneniu povinnosti nedôjde ani po právoplatne uloženej poriadkovej pokute, budú kontrolovaný subjekt alebo tretia osoba nútení k jej splneniu opakovanými poriadkovými pokutami.

§ 14 §
Návrhom zákona sa oproti v súčasnosti platnému a účinnému zákonu č. 362/2012 Z. z. precizuje definícia správneho deliktu. Podľa novej právnej úpravy sa správneho deliktu dopustí účastník obchodného vzťahu, ktorý požaduje, dohodne alebo uplatní neprimeranú podmienku znevýhodňujúcu druhého účastníka obchodného vzťahu. Nová právna úprava presnejšie definuje filozofiu zákona – chrániť subjekty s menšou ekonomickou silou a vyjednávacou pozíciu. Napríklad pri predaji potraviny pod nákupnú cenu nemusí z daného konania účastníkovi obchodného vzťahu, ktorý takúto neprimeranú podmienku uplatňuje priamo plynúť prospech, ale je nepochybné, že priamo či nepriamo takto znevýhodňuje konkrétnych dodávateľov donútených znižovať ceny potravín. Oproti doterajšej právnej úprave sa zvyšuje horná hranica pokuty za správny delikt na 500 000 eur tak, aby bola zabezpečená preventívna a represívna funkcia sankcií. Pre ustanovenie sadzby pokuty za správny delikt volí návrh zákona dualistický prístup, ktorý vychádza z charakteristiky neprimeranej podmienky. Pre správne delikty zahŕňajúce neprimerané podmienky, ktoré spočívajú v peňažnom plnení alebo v nepeňažnom plnení, platí princíp určenia pokuty s ohľadom na …

§ 15 §
Ministerstvo pôdohospodárstva bude aj naďalej na svojom webovom sídle priebežne zverejňovať informáciu o počte začatých a o počte ukončených kontrol a výrok právoplatného rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva o uložení pokuty vydaného v správnom konaní.

§ 16 §
Zákonom sa zavádza povinnosť pre účastníkov obchodného vzťahu dodržiavať ustanovenia tohto zákona aj v prípade, ak sa ich zmluvné vzťahy riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo ak bolo požadovanie, dohodnutie alebo uplatnenie neprimeranej podmienky uskutočnené v cudzine, pokiaľ jeho účinky nastali alebo mohli nastať na území Slovenskej republiky. V takomto prípade je kontrolná právomoc ministerstva pôdohospodárstva daná aj vtedy, ak sa zmluvné vzťahy účastníkov obchodného vzťahu spravujú cudzím právnym poriadkom. Rovnako sa kontrolná právomoc ministerstva pôdohospodárstva uplatní aj pre prípad, ak ku konaniu vedúcemu k existencii neprimeranej podmienky dôjde mimo územia Slovenskej republiky, ale účinky môžu nastať alebo nastali na území Slovenskej republiky. Takýto režim je možný pri aplikácii čl. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008). Obdobný režim, kedy sa vnútroštátna právna norma uplatní bez ohľadu na zvolený právny poriadok, je v rámci slovenského právneho …

§ 17 a 18 §
V § 17 sa ministerstvo pôdohospodárstva splnomocňuje na ustanovenie zoznamu vybraných potravín. V § 18 ods. 1 a 2 ide o klasické prechodné ustanovenia, ktorým sa začaté kontroly a konania ponechávajú v režime zákona č. 362/2012 Z. z. Zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred účinnosťou zákona musia sa uviesť do súladu so zákonom do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Počas prechodného obdobia podľa § 18 ods. 3 sa za porušenie zákona nebude považovať, ak zmluva, na základe ktorej sa dodáva potravina, ktorá bola uzatvorená pred tým, ako nadobudol účinnosť, nebude v rozpore s týmto zákonom. Po skončení prechodného obdobia však všetky zmluvy musia byť v súlade v týmto zákonom.

§ 19 §
Zákonom sa v celom rozsahu zruší v súčasnosti platný a účinný zákon č. 362/2012 Z. z.

§ 20 §
Zákon nadobúda účinnosť dňa 1. apríla 2019. Skalica, 6. novembra 2018 Peter Pellegrini predseda vlády Slovenskej republiky Gabriela Matečná podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka A N 1. Príprava tvorby právneho predpisu 1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu? ☒ ☐ 1.2 Identifikácia problému a alternatív Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení? ☒ ☐ 1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☒ ☐ 1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☒ ☐ 2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu 2.1 Rozsah informácií Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☒ ☐ Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho …

čl. XXXIX (Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potrav

čl. XXXIX bod 1 a 2 §
Navrhovaním ustanovením sa upravujú časti ustanovenia § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10, ktoré vylučovali odkladný účinok podaného rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty a rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

čl. XXXIX bod 3 §
V súvislosti s novelizačným bodom 1 a 2 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty alebo konania o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovaným znením sa dopĺňa definícia pojmu odberateľ uvedená v ustanovení § 2 písm. b) o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom a odoberá potravinu od dodávateľa. Pod touto právnickou osobou sa má rozumieť orgán verejnej moci v zmysle čl. 2 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/633, ktorým sú národné, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami, ktorí nakupujú potraviny. Orgán verejnej moci má pri nákupe potravín dodržiavať rovnaké normy ako potravinársky podnik, ak koná ako odberateľ. Definícia odberateľa sa dopĺňa v súlade so smernicou (EÚ) 2019/633 aj o združenie odberateľov, ktoré môže byť účastníkom obchodného vzťahu. Ide o združenia, ktoré majú právnu subjektivitu ako napr. nákupné aliancie. Navrhovaným znením sa dopĺňa v súlade so smernicou (EÚ) 2019/633 aj definícia pojmu dodávateľ uvedená v ustanovení § 2 písm. c) o združenie dodávateľov, ktoré môže byť účastníkom obchodného vzťahu. Ide o združenia, ktoré majú právnu subjektivitu ako napr. predajné …

čl. I bod 2 §
Vzhľadom na nahradenie skutkovej podstaty neprimeranej podmienky v obchode s potravinami (ďalej len ,,neprimeraná podmienka“) v ustanovení § 3 ods. 5 písm. l) (novelizačný bod 6) stráca definícia pojmu „predajná akcia“ opodstatnenie.

čl. I bod 3 §
Precizovanie ustanovenia upravujúceho tzv. „logistický bonus“ tak, aby bolo zrejmé, že logistický bonus je možný iba v prípade, ak je vopred písomne dohodnutý, v limite 3% z ročného obratu dodávateľa a dodávateľovi pri dodaní potraviny nevznikli s dodaním žiadne náklady. Tzv. ak dodávateľ dodá potravinu do logistického centra (centrálneho skladu) alebo priamo do maloobchodných prevádzok odberateľa, podmienka v ustanovení § 3 ods. 4 písm. c) nebude splnená, a odberateľ nebude môcť od dodávateľa požadovať peňažné alebo nepeňažné plnenie za využitie distribúcie odberateľa. Rovnako peňažné alebo nepeňažné plnenie nebude môcť odberateľ požadovať od dodávateľa, ak dodávateľ dodá potravinu do logistického centra (centrálneho skladu) a z logistického centra (centrálneho skladu) do maloobchodných prevádzok distribúciu potraviny zabezpečí odberateľ, pretože dodávateľovi už vznikli náklady s dodaním potraviny, a to tým, že dodal potravinu do logistického centra (centrálneho skladu). To znamená, že odberateľ nemôže požadovať peňažné alebo nepeňažné plnenie od dodávateľa za využitie distribúcie odberateľa, ak odberateľ zabezpečuje distribúciu potraviny z logistického centra (centrálneho skladu) …

čl. I bod 4 §
Skutková podstata neprimeranej podmienky uvedenej v § 3 ods. 5 písm. f) sa dopĺňa o výnimky určené priamo v čl. 3 smernice (EÚ) 2019/633. Neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti podľa § 3 ods. 5 písm. f) sa nebude vzťahovať na platby vykonávané v rámci školského programu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení a na platby vykonávané verejnoprávnymi subjektmi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť podľa § 340b ods. 5 Obchodného zákonníka.

čl. I bod 5 §
Navrhovaná úprava vyplýva z aplikačnej praxe. Pri súčasnom znení ustanovenia je potrebné naplnenie obidvoch podmienok (objednanie a prevzatie), pričom v praxi častejšie dochádza k situácii naplnenia len jednej z nich.

čl. I bod 6 §

čl. I § 3 ods. 5 písm. l) §
Navrhovaným ustanovením sa nahrádza neprimeraná podmienka v ustanovení § 3 ods. 5 písm. l), keďže bol identifikovaný jej nesúlad s čl. 3 ods. 2 písm. c) smernice (EÚ) 2019/633, novou skutkovou podstatou neprimeranej podmienky v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c) smernice (EÚ) 2019/633. Obligačný dvojstranný akt predpokladá pri zmene podmienok dohodu oboch zmluvných strán, t. j. jednostranná zmena podmienok je neprípustná.

čl. I § 3 ods. 5 písm. m) §
Navrhovaným ustanovením sa nahrádza neprimeraná podmienka v ustanovení § 3 ods. 5 písm. m) novou skutkovou podstatou neprimeranej podmienky v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2019/633. Podstatou novej neprimeranej podmienky je neodôvodnené (nie spôsobené nedbalosťou alebo zavinením dodávateľa) prenášanie zodpovednosti za stratu alebo znehodnotenie potravín na dodávateľa. Pôvodná skutková podstata neprimeranej podmienky v ustanovení § 3 ods. 5 písm. m) sa nahrádza z dôvodu, pretože bol Protimonopolným úradom Slovenskej republiky identifikovaný jej nesúlad so zákonom č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ochrane hospodárskej súťaže“). Podľa Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri zisťovaní výrobných nákladov odberateľmi ide o zosúladený postup podnikateľov podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a ustanovením § 3 ods. 5 písm. m) sa ukladá …

čl. I § 3 ods. 5 písm. u) §
Navrhovaním ustanovením sa nahrádza neprimeraná podmienka v ustanovení § 3 ods. 5 písm. u) novou skutkovou podstatou neprimeranej podmienky v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2019/633. Podľa novej skutkovej podstaty neprimeranej podmienky zmluva o dodávke potraviny nemusí byť obligatórne písomná, avšak v prípade žiadosti o písomné potvrdenie objednávky musí byť táto objednávka potvrdená, pričom v opačnom prípade dôjde k porušeniu zákona. Pôvodná skutková podstata neprimeranej podmienky v ustanovení § 3 ods. 5 písm. u) sa nahrádza z dôvodu jej zásahu do záväzkových vzťahov medzi odberateľom a spotrebiteľom. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami sa má vzťahovať výlučne len na obchodné záväzkové vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi. Predmetné ustanovenie považovalo za neprimeranú podmienku predaj potraviny spotrebiteľovi za cenu nižšiu, ako bola jej kúpna cena okrem výnimiek uvedených v tomto ustanovení. Dodávateľovi bola kúpna cena zo strany odberateľa uhradená v dohodnutej výške a predaj spotrebiteľovi nemal na uvedenú skutočnosť vplyv. Zníženie kúpnej ceny na pulte teda …

čl. I bod 7 §
Navrhovaným znením sa do ustanovenia § 3 ods. 5 dopĺňajú v súlade so smernicou (EÚ) 2019/633 nové skutkové podstaty neprimeraných podmienok, a to: 1. skutková podstata v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. g) smernice (EÚ) 2019/633. Porušenie obchodného tajomstva bude nie len porušením v súkromnoprávnej rovine (kde má subjekt možnosť žalovať náhradu škody a pod.), ale aj porušením verejného práva, pričom sa nároky vzájomne nevylučujú, 2. skutková podstata v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. h) smernice (EÚ) 2019/633. V praxi často dochádza k situácii, že účastník obchodného vzťahu po uplatnení svojich práv, prípadne po podaní podnetu čelí tzv. odvetným opatreniam (najčastejšie ide o neodôvodnené prerušenie dodávok zo strany odberateľa). Pokiaľ je preukázaná príčinná súvislosť medzi vyššie uvedeným konaním dodávateľa a napr. zrušením objednávky odberateľom, dôjde k porušeniu zákona. Ide napríklad o podanie dodávateľa na ministerstvo pôdohospodárstva alebo o spoluprácu dodávateľa s ministerstvom pôdohospodárstva počas kontroly, 3. skutková podstata v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. i) smernice (EÚ) …

čl. I bod 8 §
Zjednodušenie formulácie, keďže podnet účastníka obchodného vzťahu a podnet, ktorý podala iná osoba možno spolu označiť ako „podnet inej osoby“.

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická úprava ustanovenia súvisiaca s novelizačným bodom 8.

čl. I bod 10 §
Novým odsekom 4 sa dopĺňa informačná povinnosť pre ministerstvo pôdohospodárstva, ktorú má voči podávateľovi podnetu, a to za predpokladu, že sú známe jeho identifikačné údaje. Nová informačná povinnosť spočíva v informovaní podávateľa podnetu o spôsobe, akým bolo s podnetom naložené, samozrejme za predpokladu, že nejde o anonymný podnet. Novokoncipovaným odsekom 5 sa zavádza v súlade s čl. 5 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/633 povinnosť ministerstva pôdohospodárstva utajiť totožnosť podávateľa podnetu, ako aj utajiť informácie, ktorých zverejnením by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov podávateľa podnetu, ak o to podávateľ podnetu pri podaní podnetu požiada spolu s určením všetkých informácií, ktoré požaduje utajiť. V súvislosti s náležitou ochranou podávateľa podnetu ministerstvo pôdohospodárstva aj na základe ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) nesprístupní informáciu o totožnosti podávateľa podnetu alebo informáciu, ktorej zverejnenie by mohlo viesť k poškodeniu jeho záujmov, ak podávateľ podnetu so …

čl. I bod 11 §
Navrhovanou úpravou sa preberá čl. 5 ods. 6 smernice (EÚ) 2019/633. Keďže je každá kontrola iná, aj rozsah kontrolovaných skutočností je iný, preto sa text smernice (EÚ) 2019/633 preberá v znení ,,v primeranej lehote“. Kontrola začne ihneď po vydaní poverenia, a to ako dlho bude trvať a kedy sa ukončí, nie je možné určiť, z tohto dôvodu možno v národnej právnej úprave použiť len slovné spojenie v znení ,,v primeranej lehote“.

čl. I bod 12 §
Legislatívno-technická úprava § 5 súvisiaca s novelizačným bodom 10.

čl. I bod 13 §
Návrhom zmeny definičného znaku správneho deliktu nedochádza k zmene obsahu doteraz platného ustanovenia správneho deliktu (§ 14 ods. 1 zákona), ale iba k jeho legislatívno-technickému spresneniu. Aj v súčasne platnom a účinnom znení sa za porušenie zákona považuje požadovanie, dohodnutie a uplatnenie, t. j. aj štádia v právnej teórií označované ako príprava alebo pokus. K precizovaniu súčasného znenia správneho deliktu sa pristúpilo z dôvodu, že definícia správneho deliktu neumožňovala preukázať znevýhodnenie druhého účastníka obchodného vzťahu vo forme požadovania a taktiež dohodnutia neprimeranej podmienky. Ide tu len o potenciálne znevýhodnenie, a preto je potrebná uvedená zmena. Nejde o snahu zovšeobecniť definíciu správneho deliktu. Aj z recitálu smernice vyplýva, že nemusí dôjsť k samotnému znevýhodneniu, ale postačuje aj hrozba, potenciálne znevýhodnenie: „V rámci poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca sa bežne vyskytuje výrazná nerovnováha vo vyjednávacej pozícii medzi dodávateľmi a odberateľmi poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. Táto nerovnováha vo vyjednávacej pozícii môže viesť k nekalým obchodným praktikám, keď sa väčší obchodní partneri so silnejšou …

čl. I bod 14 §
Navrhovaným znením ustanovenia sa nové skutkové podstaty neprimeraných podmienok zaraďujú do sankčného systému zákona, pričom sú v sankčnom systéme zohľadnené aj nové skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré nahradili vypustenie skutkových podstát neprimeraných podmienok uvedených v § 3 ods. 5 písm. l), m) a u) (novelizačný bod 6).

čl. I bod 15 §
V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje povinnosť pre ministerstvo pôdohospodárstva zverejňovať každoročne výročnú správu v rozsahu, v akom to požaduje smernica (EÚ) 2019/633, a to vždy do 5. marca za predchádzajúci rok. V súlade s touto smernicou je zakotvená i povinnosť ministerstva pôdohospodárstva zaslať výročnú správu najneskôr do 15. marca príslušného roka Európskej komisii. Výročná správa obsahuje najmä počet prijatých podnetov, počet začatých kontrol a počet skončených kontrol za predchádzajúci rok. V prípade skončených kontrol výročná správa obsahuje aj súhrnný opis skutočností, ktoré boli predmetom kontroly, výsledok kontroly a prijaté rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt. Ochrana podávateľa podnetu musí byť zachovaná v súlade s novým ustanovením § 4 ods. 5 (novelizačný bod 12).

čl. I bod 16 §
Návrhom ustanovenia sa ustanovuje spolupráca ministerstva pôdohospodárstva v oblasti neprimeraných podmienok s orgánmi presadzovania práva ostatných členských štátov Európskej únie a s Európskou komisiou, a to najmä v prípadoch, v ktorých má kontrola cezhraničný rozmer, t. j. odberateľ alebo dodávateľ majú sídlo v rozdielnych členských štátoch Európskej únie.

čl. I bod 17 §

čl. I § 18b ods. 1 §
Prechodným ustanovením sa upravuje režim, ktorým sa vzťahy vznikajúce zo zmlúv v oblasti neprimeraných podmienok po 1. máji 2021 budú spravovať. To znamená, že zmluvy uzavreté medzi účastníkmi obchodného vzťahu do 30. apríla 2021 sú účastníci obchodného vzťahu povinní uviesť do súladu s týmto zákonom najneskôr do 31. decembra 2021, avšak s výnimkou zmlúv uzavretých na dobu určitú do 31. decembra 2021. Na právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv sa vzťahujú ustanovenia týchto zmlúv najneskôr do 31. decembra 2021. Zmluvné podmienky dohodnuté v dodávateľsko-odberateľských zmluvách po 31. decembri 2021, ktoré účastníci obchodných vzťahov nedajú do súladu s navrhovanou právnou úpravou zákona do 31. decembra 2021, a ktoré naplnia znaky skutkových podstát neprimeraných podmienok podľa navrhovanej právnej úpravy, budú od. 1. januára 2022 sankcionované podľa novej právnej úpravy zákona v znení účinnom od. 1. mája 2021.

čl. I § 18b ods. 2 a 3 §
Upravuje sa, že kontrola začatá a neskončená do 30. apríla 2021 sa dokončí podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2021. Zároveň sa ustanovuje, že konanie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začalo na základe kontroly začatej do 30. apríla 2021, bez ohľadu na to, či do 30. apríla skončila alebo nie, sa dokončí podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2021.

čl. I § 18b ods. 4 §
Upravuje sa situácia, keď konanie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. apríla 2021 sa dokončí podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2021.

čl. I § 18c §
Ustanovením § 18c sa zavádza odkaz na transpozičnú prílohu.

čl. I bod 18 §
Navrhovaním ustanovením sa zákon dopĺňa o transpozičnú prílohu.