Zákon č. 94/2013 Z. z. Zákon o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov

Cieľom predkladanej právnej úpravy je odstrániť problémy aplikačnej praxe a komplexne upraviť skúšanie drahých kovov, identifikáciu voľných drahých kameňov, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré uvádzajú na trh výrobky z drahých kovov a neopracovaných diamantov a dohľad štátu nad touto činnosťou.
Návrh zákona definuje, čo sa považuje za výrobky z drahých kovov, upravuje zákonné rýdzosti pre zlatý, strieborný a platinový tovar, nakladanie s tovarom vyrobeným z kompozitných materiálov. Návrh ďalej vymedzuje pôsobnosť Puncového úradu Slovenskej republiky, zjednocuje definíciu pojmov „zodpovednostná značka“ a „výrobná značka“ podľa praxe aplikovanej v štátoch Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava obsahuje aj ustanovenia upravujúce výkon kontroly dodržiavania tohto zákona. Dôležitou súčasťou zákona je vymedzenie priestupkov a iných správnych deliktov za porušenia jednotlivých ustanovení zákona, ktoré sú odstupňované podľa závažnosti porušenia.
Predloženým návrhom zákona sa upravujú z dôvodu zosúladenia s navrhovanou právnou úpravou v jednotlivých článkoch aj súvisiace právne predpisy a to:
zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 455/1991 Zb. živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie novej právnej úpravy bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

čl. I

čl. I § 1 §
Vymedzuje sa predmet zákona, ktorého cieľom je na jednej strane vymedziť práva a povinnosti osôb, ktoré uvádzajú na trh výrobky z drahých kovov a drahých kameňov a na strane druhej dohľad štátu nad touto činnosťou a ukladanie sankcií v prípade nedodržiavania ustanovení zákona. Okrem toho predkladaná právna úprava rešpektuje záujmy občanov tým, že im ponecháva možnosť nechať si preskúšať výrobky z drahých kovov nezávislým orgánom tak z hľadiska obsahu drahého kovu ako aj prípadnej identifikácie drahých kameňov.

čl. I § 2 a 3 §
Definícia drahých kovov vychádza z dlhoročných praktických poznatkov v uvedenej oblasti. Okrem drahých kovov používaných v klenotníckej výrobe (zlato, striebro, platina) sú do definície zahrnuté aj drahé kovy používané pri výrobe dentálnych zliatin a drahé kovy platinovej skupiny, s ktorými Puncový úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pracuje v laboratórnej praxi pri stanovovaní ich obsahu v rôznych priemyselných odpadoch. Pokiaľ ide o drahé kamene tie sú definované v súlade s mineralogickými štandardami a medzinárodnou klasifikáciou. Ustanovenie ďalej vymedzuje výrobkov z drahých kovov, medzi ktoré patria predovšetkým klenotnícke výrobky, pre ktoré je charakteristické spojenie drahého kovu s drahokamami, polodrahokamami, perlami, koralmi, syntetickými kameňmi. Pre bižutérne výrobky z drahých kovov je charakteristická ich strojová výroba väčších sérii. Patria sem predovšetkým rôzne druhy prsteňov, náušníc, retiazok, príveskov, náramkov a náhrdelníkov. Medzi iné výrobky patria napríklad príbory, podnosy, svietniky, tabatierky, pudrenky, predmety kultového charakteru, devocionálie a iné obdobné výrobky. Do uvedenej skupiny, ktorá podlieha povinnej puncovej kontrole, sa nanovo zaraďujú kompozitné výrobky s charakteristickou …

čl. I § 4 §
Oproti doterajšej právnej úprave sa z dôvodu konkurencieschopnosti domáceho trhu s klenotníckym tovarom s trhmi okolitých krajín, najmä poľským a maďarským, zavádzajú pre zlatý tovar nová zákonná rýdzosť 375/1000. Tovar uvedených rýdzosti sa vo svete bežne vyrába. Zákonná rýdzosť 375/1000 pre zlatý tovar bola už na našom území zavedená v roku 1968 ale zákonom č. 539/1992 Zb. bola zrušená. Návrhom sa upravujú aj zákonné rýdzosti pre strieborný a platinový tovar.

čl. I § 5 až 8 §
Výkon štátnej správy na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov spadá podľa navrhovaného zákona do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a úradu. Z dôvodov hospodárneho a operatívneho výkonu štátnej správy na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov je sídlo úradu v Bratislave. Z titulu približovania poskytovaných služieb k podnikateľským subjektom podnikajúcim v oblasti drahých kovov má úrad zriadené pobočky a expozitúry v Trenčíne, Košiciach, Leviciach a v Kremnici. Ustanovenie § 7 rámcovo vymedzuje úlohy Puncového úradu. Vychádza sa pritom z doterajšej praxe. Ťažiskom činnosti Puncového úradu je naďalej výkon puncovej kontroly a puncovej inšpekcie. Nemenej dôležitou činnosťou je prideľovanie a zrušovanie zodpovednostných značiek výrobcom a dovozcom tovaru. Novinkou je uznávanie zodpovednostných značiek pridelených úradmi iných krajín na základe žiadosti dovozcu, aby sa predišlo zbytočnému hromadeniu značiek a tým aj sťaženej identifikácii pôvodu tovaru. úrad vykonáva dohľad nad razbou mincí, overuje a zisťuje rýdzosť dentálnych drahých kovov a ostatných výrobkov z drahých kovov, vykonáva identifikáciu drahých kameňov, vedie …

čl. I § 9 §
Upravuje sa správa majetku štátu pri výrobkoch z drahých kovov a drahých kameňov, ktoré nadobudol štát, pričom sa vychádza z toho, že úrad má na výkon tejto činnosti všetky predpoklady tak technické ako aj odborné. V rámci využitia svojho technického a odborného potenciálu poskytuje úrad na základe žiadosti služby aj iným štátnym orgánom.

čl. I § 10 a 11 §
Návrh zákona špecifikuje predmet a rozsah puncovej kontroly a jej jednotlivé súčasti. Zákon nezavádza povinnú puncovú kontrolu všetkého tovaru z drahých kovov. V záujme dosiahnutia cieľa právnej úpravy t.j. ochrany spotrebiteľa je však potrebné podrobiť zo zákona puncovej kontrole a následnému označeniu puncovými značkami tuzemský a cudzí tovar určený na obchodovanie na území Slovenskej republiky, starý tovar určený na ten istý účel a opravený tovar. Puncová kontrola opraveného tovaru sa zavádza preto, aby spotrebiteľ mal uľahčenú pozíciu pri prípadnom obchodovaní s uvedeným tovarom v budúcnosti. Zákon ďalej upravuje fakultatívny výkon puncovej kontroly, ktorý požadujú najmä občania za účelom zistenia rýdzosti vlastného tovaru a jeho prípadnej realizácie na trhu. Z fakultatívneho výkonu puncovej kontroly nie sú samozrejme vylúčené ani fyzické a právnické osoby. Novinkou je zavedenie puncovej kontroly tovaru vyrobeného vrstvením viacerých zliatin drahých kovov. Na skúšanie takýchto výrobkov bol zavedený špeciálny režim skúšania z toho dôvodu, že vzhľadom na spôsob technológie ich výroby nie je možné u finálnych výrobkov dostupnými …

čl. I § 12 §
Postup pri predkladaní cudzieho tovaru na puncovú kontrolu je prakticky taký istý ako pri tuzemskom tovare, iba s tým rozdielom, že dovozca, ktorý dováža tovar i iného štátu, musí predložiť aj doklady o colnom konaní. Lehota na predloženie tovaru je lehotou poriadkovou a jej cieľom je, aby dovezený tovar bol predložený na puncovú kontrolu bez zbytočných prieťahov. Tovar dovážaný z iného štátu, ktorý nie je označený puncovými značkami Dohovoru o kontrole a označovaní tovaru z drahých kovov alebo tovar, ktorý nie je označený nezávislým orgánom príslušného členského štátu ekvivalentným spôsobom v súlade s týmto zákonom, predkladá dovozca spolu s originálom faktúry preukazujúcou jeho pôvod a rozhodnutím v colnom konaní o prepustení cudzieho tovaru do voľného obehu. Cieľom tohto ustanovenia je zabrániť legalizácii nelegálnych dovozov zo štátov mimo Európskej únie a tým aj daňovým a colným únikom.

čl. I § 13 §
So značne voľnejším režimom počíta zákon pri predkladaní starého tovaru, kde sa predpokladá, že vo väčšine prípadov ide o tovar, ktorý je majetkom občanov alebo z tohto majetku pochádza a obchodník iba sprostredkuje jeho predloženie na puncovú kontrolu. Zákon taktiež umožňuje predložiť starý tovar aj inej osobe ako je jeho výrobca alebo dovozca, aby sa umožnilo najmä občanom zistiť rýdzosť vlastného tovaru bez toho, aby tento musel byť predmetom obchodovania. Predložením vymenenej súčasti opraveného tovaru sa dokladuje jeho pôvodné označenie puncovou značkou.

čl. I § 14 §
Základnou skúškou rýdzosti tovaru je nedeštruktívna skúška na skúšobnom kameni. V praxi však môže nastať situácia, kedy úrad nebude schopný touto skúškou objektívne zistiť rýdzosť a preto musí mať možnosť vykonať deštruktívnu chemickú skúšku rýdzosti. Chemickú skúšku rýdzosti vykoná úrad vždy, ak je tuzemský alebo cudzí tovar vyrobený z inej ako registrovanej zliatiny. V rozdielnom prevedení skúšky rýdzosti tovaru spočíva výhodnosť používania registrovaných zliatin na výrobu tovaru. Aby sa predišlo rozbíjaniu tovaru, ponecháva sa predkladateľovi možnosť predložiť vzorku tovaru. Dôvodom zavedenia poplatku za výkon chemickej skúšky je časová a finančná náročnosť. U starého alebo opraveného tovaru, ktorý je vo väčšine prípadov majetkom občanov, je možné pristúpiť k vykonaniu chemickej skúšky len so súhlasom predkladateľa.

čl. I § 15 a 16 §
Uvedené ustanovenia definujú predpísaný stav, ktorý musí tovar spĺňať, okrem zákonnej rýdzosti, aby mohol byť úradne označený. Vzhľadom na fyzikálne vlastnosti drahých kovov je preto niekedy nevyhnutné vyrobiť niektoré súčasti tovaru potrebné na dosiahnutie požadovanej pevnosti a pružnosti z obyčajných kovov alebo iných materiálov. Iné použitie obyčajných kovov je možné len so súhlasom úradu, aby sa predišlo nekontrolovateľným kombináciám. Obmedzenie kombinácií legujúcich kovov v klenotníckych zliatinách je základným predpokladom k tomu, aby mohol úrad vykonávať nedeštruktívne skúšky rýdzosti tovaru na skúšobnom kameni. Z uvedeného dôvodu sa ukladá výrobcom alebo dovozcom klenotníckych zliatin na výrobu tovaru, ktoré nie sú registrované, povinnosť zabezpečiť ich chemické preskúšanie, aby sa predišlo následnému rozbíjaniu tovaru. Problémy pri nedeštruktívnej skúške rýdzosti spôsobuje aj povlak z obyčajných kovov, preto je jeho používanie zákonom zakázané. Obdobná prax je uplatňovaná prakticky vo všetkých európskych krajinách. Pri starom klenotníckom tovare nie je možný takýto striktný postup a je ponechané na úvahu úradu, aby posúdil, či stav starého tovaru môže viesť …

čl. I § 17 až 19 §
Trvalým označením tovaru sa rozumie nielen klasické mechanické vyrazenie puncovej značky, ale aj ďalšie vhodné spôsoby trvalého označenia, ktoré so sebou priniesol technický pokrok ako napríklad laserové označenie, elektroerozívne označenie, holografické označenie. Ak sa v zákone hovorí iba o „označení“ tovaru, myslia sa tým všetky možné spôsoby včítane „netrvalého označenia,“ akým je napríklad zavesenie plomby s puncovou značkou alebo vydanie osvedčenia o rýdzosti. Uvedené ustanovenie sa netýka len označovania puncovými značkami, ale aj zodpovednostnými značkami. Trvalé označenie tovaru puncovou značkou je najspoľahlivejším a kontrolovateľným označením, a preto je hlavným spôsobom označovania nového tovaru. Použitie iného označenia nového tovaru je možné len po predchádzajúcej dohode s úradom, alebo ak je to najmä z dôvodu charakteru, tvaru alebo rozmerov tovaru účelné. Úrad na žiadosť vykoná označenie tovaru značkou úradu a tzv. spoločnou kontrolnou značkou podľa Dohovoru o kontrole a označovaní tovaru z drahých kovov. Pre každú zákonnú rýdzosť a pre každý drahý kov je ustanovená puncová značka, osobitné puncové značky sú pre …

čl. I § 20 až 22 §
Účelom rozbitia nového tovaru predloženého na puncovú kontrolu, ktorý nezodpovedá ustanoveniam zákona, je zabrániť jeho ďalšiemu predaju a v konečnom dôsledku zastaviť jeho výrobu alebo dovoz. Rozbitie tovaru sa vykonáva najčastejšie jeho rozstrihaním alebo stavením do zliatku. Okamžité rozbitie tovaru zákon oddiaľuje v prípade, keď predkladateľ nového tovaru využije právo podať proti výsledku puncovej kontroly námietky. Predkladateľ cudzieho tovaru má právo chybný tovar vyviezť späť do zahraničia. Zmyslom spätného vývozu je umožniť dovozcovi jeho reklamáciu u zahraničného dodávateľa. Nie je totiž účelom právnej úpravy tovar rozbíjať, ale iba zabrániť jeho uvedeniu na trh. K tomu slúži v prípade tovaru z dovozu peňažná zábezpeka, ktorej výška je stanovená tak, aby prípadný ďalší predaj neoznačeného tovaru nebol pre obchodníka výhodný. Starý a opravený tovar, ktorý nemá predpísaný stav alebo rýdzosť, nie je možné rozbiť z dôvodu, že často ide o rodinné šperky, ku ktorým majú ich vlastníci citový alebo iný vzťah. Uvedený tovar sa vracia predkladateľovi neoznačený. Účelom oprávnenia Puncového úradu odstrániť …

čl. I § 23 §
V záujme ochrany výrobcov a obchodníkov je účelné poskytnúť im právo na podanie námietok a umožniť im tak overiť si správnosť vykonanej skúšky. Má sa tým obmedziť pôsobenie určitých subjektívnych vplyvov, ktoré nie je možné nikdy vylúčiť. Lehota pre podanie námietok bola zvolená tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu puncovej kontroly a predkladateľ mal dosť času na zváženie svojho postupu. Ak námietky smerujú proti výsledku skúšky rýdzosti vykoná sa opakovaná skúška rýdzosti tovaru, ktorá sa musí vykonať chemicky, na inom pracovisku ako sa vykonala prvá skúška. O námietkach rozhoduje riaditeľ úradu. Označenie tovaru je možné na základe výsledkov opakovanej skúšky rýdzosti tovaru potvrdiť, zmeniť alebo odstrániť. Rozhodnutie riaditeľa je konečné. Ak opakovaná skúška rýdzosti tovaru preukáže, že tovar nemá deklarovanú rýdzosť, náklady na túto skúšku znáša predkladateľ.

čl. I § 24 §
Ustanovenie vymedzuje tovar, ktorý nepodlieha povinnej puncovej kontrole preto, že ho nie je možné bez poškodenia skúšať alebo označiť puncovou značkou alebo preto, že hmotnosť drahých kovov vzhľadom k hmotnosti drahých kameňov, perál, koralov je zanedbateľná (ide napríklad o uzávery, obruby, úchyty kameňov, ušká). V prípade tovaru s veľmi nízkou hmotnosťou, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, je dôvodom vylúčenia z puncovej kontroly veľká pracnosť a obtiažnosť skúšania a označovania a tiež skutočnosť, že takého drobné výrobky nepredstavujú z cenového hľadiska veľkú hodnotu. Tuzemský tovar určený na vývoz môže byť predmetom puncovej kontroly a ak vyhovuje puncovým predpisom môže byť označený slovenskými puncovými značkami alebo značkami Dohovoru o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov, ak takýto tovar vývozca predloží. Inak tento tovar puncovej kontrole nepodlieha. Označenie tovaru uľahčuje vývozcom realizovať obchod v zahraničí a pre úrad je ekonomickým prínosom. Mince z drahých kovov sú vylúčené z puncovej kontroly preto, že skúška rýdzosti by mala nenapraviteľné následky. Došlo by k …

čl. I § 25 §
V záujme ochrany spotrebiteľa sa ukladá výrobcom a obchodníkom trvalo označovať tovar s veľmi nízkou hmotnosťou, ktorý nepodlieha puncovej kontrole zodpovednostnou značkou a rýdzostným číslom. Označenie tovaru puncovou značkou, inej rýdzosti ako je skutočná rýdzosť tovaru je sankcionované.

čl. I § 26 §
Navrhované ustanovenie výslovne upravuje zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla na predloženom tovare, ktorý podlieha povinnej puncovej kontrole. Úrad nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikne na tovare jeho poškodením v dôsledku chemickej skúšky, ktorá bola vykonaná v súlade so zákonom. Taktiež nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikne výrobcovi alebo obchodníkovi rozbitím tovaru podľa tohto zákona. Vo všetkých ostatných prípadoch nesie úrad plnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla pri výkone puncovej kontroly, podľa ustanovení osobitného predpisu.

čl. I § 27 až 30 §
Dohľad úradu nad razbou mincí alebo overovanie rýdzosti dentálnych drahých kovov nemá už charakter klasickej puncovej kontroly, ktorej výsledkom je označenie puncovou značkou a je v zákone upravený iba rámcovo. Avšak aj u týchto výrobkov zákon požaduje určitú kvalitu najmä pokiaľ ide o dodržanie predpísanej rýdzosti. Tá sa v prípade mincí overuje na predložených vzorkách z razby. V prípade dentálnych drahých kovov je rýdzosť overovaná odoberaním vzoriek pri výkone puncovej inšpekcie. Pred uvedením na trh musia tieto výrobky spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Na základe žiadosti vykoná úrad skúšku rýdzosti drahých kovov obsiahnutých v rôznych veciach a súčasne tieto veci môže so súhlasom predkladateľa pretaviť do zliatkov alebo inak upraviť. Môžu to byť rôzne klenotnícke zlomky, starý nepotrebný klenotnícky tovar, dentálne drahé kovy a výrobky z nich, rôzne priemyselné odpady, laboratórne náčinie, ktoré predkladateľ už nebude ďalej užívať. Úradné označenie zliatkov má význam pri ďalšom nakladaní napríklad ak ho zákazník mieni použiť ako protihodnotu na zákazkovú výrobu šperku alebo …

čl. I § 31 §
Oproti doteraz platnej právnej úprave sa upravuje rozsah oznamovaných údajov; kvôli zníženiu administratívneho zaťaženia podnikateľov sa už nepožaduje pri plnení ohlasovacej povinnosti dokladať úradne overené živnostenské oprávnenie a výpis z obchodného registra nakoľko sú tieto verejne prístupné. Dôvodom oznamovať predaj tovaru na predajných trhoch, výstavách, internete tri dni vopred je, aby sa úrad mohol na výkon puncovej inšpekcie na danom mieste pripraviť. Zároveň sa má zabrániť tomu, aby sa takéto subjekty vyhýbali výkonu puncovej inšpekcie. Zákon ďalej ustanovuje, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na osoby, ktoré predávajú tovar, ktorý je výsledkom ich tvorivej činnosti, zahraničné osoby, ktoré realizujú predaj tovaru na našom trhu.

čl. I § 32 §
Zodpovednostná značka je významným prvkom ochrany spotrebiteľa. Označením tovaru touto značkou preberá výrobca alebo obchodník záruku za kvalitu predávaného tovaru. Musí byť preto nielen v záujme úradu, ale aj v záujme výrobcu a obchodníka, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu na iné účely.

čl. I § 33 §
Povinnosti uvedené v tomto ustanovení slúžia k tomu, aby úrad bol schopný efektívne a kvalitne vykonávať dozor nad výrobou a predajom tovaru. Konkrétnym zákonným ustanovením mať na každom mieste, kde dochádza ku styku so zákazníkom určené váhy, nie je možné sa tejto povinnosti vyhnúť.

čl. I § 34 až 36 §
V záujme ochrany spotrebiteľských záujmov nie je dovolené obchodovať s neoznačeným tovarom. Ten istý režim je požadovaný aj pre tovar, ktorý je výsledkom duševnej tvorivej činnosti napríklad umelcov a pod. Povinnosť vystavovať tovar rôznych rýdzosti a rôznych drahých kovov oddelene (napríklad zlatý od strieborného, pozlátený strieborný od zlatého, 14 karátový od 18 karátového a pod.) vyplýva z toho, že môže ľahko dôjsť k ich zámene a uviesť tak spotrebiteľa do omylu. Je preto v záujme ochrany spotrebiteľa zakotviť takúto povinnosť priamo v zákone. Náležitosti nákupného dokladu slúžia na identifikáciu tovaru v prípade jeho reklamácie a slúžia tak na ochranu oprávnených záujmov nielen spotrebiteľa, ale aj obchodníka. V niektorých záložniach, bazároch a pod. je snahou vydávať najmä zlatý tovar ponúkaný na predaj za tovar bižutérny, vyhotovený z obyčajných kovov, ktorého predaj nepodlieha ustanoveniam puncového zákona a tak sa beztrestné vyhýbať povinnostiam súvisiacim s predajom tovaru z drahých kovov. Z uvedeného dôvodu sú takého snahy zahrnuté v navrhovanej právnej úprave pod pojem …

čl. I § 37 §
Upravuje sa vedenie registra výrobcov a obchodníkov úradom v súlade s platnou právnou úpravou v oblasti ochrany osobných údajov a vedenia informačných systémov orgánmi štátnej správy. Vedenie registra nie je samoúčelné a má veľký význam pre výkon puncovej inšpekcie. Bez registra by bol výkon puncovej inšpekcie chaotický, vyhľadávanie subjektov by bolo časovo náročné, spojené s nemalými finančnými nákladmi. Nebolo by možné zachovať periodicitu výkonu inšpekcie u jednotlivých subjektov. Zverejnenie verejnej časti registra na webovom sídle úradu priaznivo vplýva na rozvoj malého podnikania, pretože drobní podnikatelia majú možnosť nadväzovať obchodné kontakty bez vynaloženia finančných prostriedkov na reklamu.

čl. I § 38 a 39 §
Puncový dozor nie je možné realizovať bez priamej kontroly výroby a predaja tovaru. Z uvedeného dôvodu sa preto upravujú práva a povinnosti inšpektorov na vykonanie potrebných úkonov pri zachovaní nevyhnutnej ochrany kontrolovaných osôb proti neoprávneným alebo nadbytočným zásahom do ich činnosti. Zároveň sa ukladá kontrolovanej osobe poskytnúť potrebnú súčinnosť, aby sa výkon inšpekcie zbytočne nepreťahoval. Vykonávanie kontrolných nákupov sa javí ako jediná možnosť kontroly elektronického obchodovania, ktoré by inak zostalo celkom mimo dosahu puncovej inšpekcie. Zmyslom utajenia identity kupujúceho je to, aby sa predávajúci predčasne nedozvedel, že uzatváraný obchod má povahu kontrolného nákupu, čím by bol jeho zmysel zmarený. Kontrolný nákup pod utajenou identitou bude možné použiť aj pri priamom predaji, predovšetkým v prípadoch, keď obchodník tvrdí, že žiadny tovar na predaj nemá, aj keď je z okolností jasné, že tomu tak nie je. Lehoty boli ustanovené tak, aby poskytovali obchodníkovi dostatočnú právnu istotu a úradu dostatok času na korešpondenciu a preskúmanie tovaru. Prerušenie plynutia lehoty je potrebné v prípade, …

čl. I § 40 až 42 §
Porušovanie ustanovení puncového zákona zo strany výrobcov a obchodníkov je sankcionované v správnom konaní. Skutkové podstaty sú rozlíšené podľa závažnosti protiprávneho konania. Výška uloženej pokuty závisí od závažnosti, spôsobu, doby trvania a následkov protiprávneho konania a včasnosti a účinnej súčinnosti pri ich odstraňovaní. Ochrana záujmov štátu a spotrebiteľov si vyžaduje, aby úrad mohol vykonávať puncový dohľad aj nad právnickými a fyzickými osobami, prípadne občanmi, ktorí vyrábajú alebo obchodujú s tovarom alebo inými výrobkami z drahých kovov bez príslušného, či už živnostenského alebo iného oprávnenia. Práve u týchto osôb je najväčší predpoklad, že nimi uvádzané výrobky na trh nevyhovujú všeobecne záväzným právnym predpisom, čo môže mať za následok poškodenie spotrebiteľov. Zvláštnym prípadom je oprávnený verejný predaj iných predmetov ako tovaru, pri ktorom môže tak isto dôjsť ku klamlivému označeniu. Napríklad oprávnený predajca bižutérie z obyčajných kovov bude tieto označovať za tovar z drahých kovov. Nepôjde pritom o obchodníka podľa tohto zákona, ani o osobu vykonávajúcu činnosť bez príslušného povolenia. Za marenie …

čl. I § 43 a 44 §
Okrem toho, že zodpovednostná značka je dôležitým prvkom v systéme puncovníctva, slúži zároveň na identifikáciu výrobcu alebo obchodníka. Z uvedeného dôvodu sú základne podmienky pre jej pridelenie ustanovené zákonom. Aplikačná prax ukázala, že nie je vhodné ani účelne prenechať zodpovednostnú značku zanikajúceho subjektu, subjektu nastupujúcemu. Ustanovenie upravuje uznávanie iných zodpovednostných značiek na základe žiadosti obchodníka. Dôvodom pre zavedenie povinnosti požiadať po ukončení činnosti o zrušenie zodpovednostnej značky je zabezpečenie prehľadnosti registra.

čl. I § 45 §
Cieľom vydávania a odnímania osvedčení o odbornej spôsobilosti pre uchádzačov žiadajúcich prevádzkovanie živnosti „zlievanie drahých kovov“ je zabrániť už v počiatkoch tomu, aby uvedenú činnosť mohli vykonávať osoby, ktoré nie sú technicky, technologicky, prístrojovo ani personálne dostatočne vybavené k prevádzkovaniu tak náročnej živnosti, pretože by to mohlo spôsobiť v procese výroby, ako aj v procese puncovej kontroly nemalé problémy. Klenotnícke zliatiny bez zabezpečenia spoľahlivého výkonu kontroly rýdzosti môžu v konečnom dôsledku spôsobiť problémy pri puncovej kontrole, kde nedodržanie predpísanej zákonnej rýdzosti má za následok rozbitie tovaru. Ustanovenie upravuje podmienky, za ktorých je možné vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ako aj náležitosti žiadosti o vydanie povolenia. Odbornú spôsobilosť posudzuje komisia vymenovaná riaditeľom úradu. Zriadenia a činnosť komisie, rozsah skúšky, priebeh skúšky a vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

čl. I § 46 §
Výhody spojené s registráciou klenotníckych zliatin súvisia predovšetkým s výkonom puncovej kontroly (skúšky rýdzosti). Tovar vyrobený z registrovaných zliatin sa skúša nedeštruktívnym spôsobom na skúšobnom kameni, čo je značnou výhodou oproti tovaru vyrábanému z neregistrovaných zliatin, kde sa vykonáva deštruktívna chemická skúška, ktorá je navyše oproti predchádzajúcej právnej úprave spoplatnená. Požiadavka na získanie potrebného množstva zliatiny, aj za úhradu, je odôvodnená tým, že bez toho si úrad nemôže zhotoviť skúšobné štandardy potrebné k vykonávaniu nedeštruktívnej skúšky na skúšobnom kameni.

čl. I § 47 §
Pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o kontrole a označovaní tovaru z drahých kovov je Slovenská republika povinná uznávať spoločné puncové značky a zabezpečovať výkon puncovej kontroly v súlade s prijatými záväzkami z neho vyplývajúcimi.

čl. I § 48 §
Za úkony Puncového úradu ustanovené osobitným predpisom (pridelenie, zrušenie a uznanie zodpovednostnej značky a zápis registrovanej zliatiny do registra) sa vyberajú správne poplatky. Ostatné úkony sa vykonávajú za úhradu, ktorej druh a výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

čl. I § 49 §
Navrhuje sa, aby sa konanie vo veciach upravených týmto zákonom vzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v tomto zákone (konanie podľa § 23).

čl. I § 50 §
Opis a vyobrazenie puncových značiek, označenia „METAL“, značky úradu, úradného znaku na označovanie zliatkov, podrobnosti vykonávania puncovej kontroly a skúšania výrobkov a veci z drahých kovov, zloženie klenotníckych zliatin, rýdzosť spájok, tovar s nízkou hmotnosťou, starý tovar, ktorý nepodlieha puncovej kontrole, spôsob výberu vzoriek z razby mincí na overenie rýdzosti, podrobnosti označovania zliatkov upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

čl. I § 51 §
Tak výrobná ako aj zodpovednostná značka majú jediný cieľ - identifikovať výrobcu alebo obchodníka. Preto sa v súlade s európskou praxou pristúpilo k zavedeniu jednotného názvu „zodpovednostná značka“. To však nezakladá dôvod na to, aby sa už pridelené výrobné značky menili alebo rušili, ale sa ponechávajú v platnosti a odo dňa účinnosti zákona sa považujú za zodpovednostné. Kvôli doplneniu chýbajúcich údajov do registra má podnikateľ povinnosť tieto údaje doplniť. Termín troch mesiacov je možné považovať za postačujúci, pretože väčšinu údajov má úrad k dispozícii. Lehota na označenie všetkého tovaru ponúkaného na predaj zodpovednostnými značkami z dôvodu identifikácie pôvodu tovaru do 31. decembra 2013 je dostatočná na to, aby obchodník takýto tovar v prechodnom období odpredal. V opačnom prípade je povinný tovar označiť alebo nechať označiť úradom.

čl. I § 52 §
Návrh zákona rieši aj problém vyplývajúci zo skutočnosti, že puncová služba je na území dnešnej Slovenskej republiky vykonávaná takmer dve storočia. Tovar označený v priebehu tohto obdobia resp. jeho majiteľov nie je možné znevýhodniť a požadovať od nich opätovné predloženie na puncovú kontrolu. Tým by sa poprela správnosť vykonávania tejto služby štátom v minulosti. Výnimku tvorí iba tovar, ktorý bol označený na zabratých územiach počas druhej svetovej vojny cudzími štátmi, pretože tieto značky sa v týchto krajinách ďalej používali aj v povojnovom období (Maďarsko, Rakúsko). Avšak protektorátne puncové značky a puncové značky Slovenského štátu sa uznávajú. Ďalšiu výnimku predstavujú predmety z drahých kovov, ktoré nie je možné označiť za tovar, ale v minulosti boli úradne označované. Ide o predmety zo zlata o rýdzosti 333/1000, ktorých výrobu a distribúciu povoľoval zákon č. 2/1928 Zb.

čl. I § 53 §
Obsahuje informáciu o tom, že zákon bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania podľa článku 15 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických, nakoľko ide o technický predpis, tzv. neharmonizovanej oblasti, ktorý podlieha notifikačnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie sa premietol aj do oblasti puncovníctva a skúšania drahých kovov. Aj keď Európska únia nemá pre oblasť puncovníctva spoločnú právnu úpravu a táto sa ani v dohľadnej dobe neočakáva, platnou právnou úpravou zostávajú jednotlivé národné úpravy, pričom vzájomný obchod sa riadi príslušnou judikatúrou. Zásadný judikát vyniesol Európsky súdny dvor dňa 15. septembra 1994, ktorým bolo konštatované, že nie je možné požadovať nové preskúšanie a označenie importovaného tovaru, ktorý už bol preskúšaný a zrozumiteľným a rozpoznateľným spôsobom označený nezávislým …

čl. I § 54 §
Obsahuje zrušovacie ustanovenie.

čl. II
Upravuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu zosúladenie s navrhovanou úpravou puncového zákona.

čl. III
Upravuje sa zákon č. 455/1991 Zb. živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) z dôvodu zosúladenia s navrhovanou právnou úpravou.

čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. apríla 2013. Bratislava 9. januára 2013 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Malatinský v. r. minister hospodárstva Slovenskej republiky

čl. XXXI (Zákon č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový
Ustanovením už nemá výrobca alebo obchodník povinnosť trvalo označiť alebo nechať označiť všetok tovar, ktorý sám vyrobil alebo doviezol, ale jeho povinnosť sa obmedzuje už len na tzv. nadlimitný tovar.

čl. II
V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z..

čl. II bod 1 §
Podľa súčasnej úpravy povinnej puncovej kontrole nepodlieha tovar s veľmi nízkou hmotnosťou ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 24 ods. 1 písm. a) tretí bod). Podľa § 25 ods. 1 musí byť takýto tovar trvalo označený zodpovednostnou značkou a rýdzostným číslom. Predložený návrh ruší povinnosť označovať takýto tovar zodpovednostnou značkou. Dôvodom predkladanej zmeny je zrušenie administratívnej záťaže, ktorú toto označovanie predstavuje.

čl. II bod 2 a 3 §
V súčasnosti zákon stanovuje, že určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň; to platí aj na predaj tovaru mimo prevádzkarne. Navrhovaná úprava zavádza z tejto povinnosti výnimku pre tých obchodníkov, ktorí obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pri ktorom hmotnosť jedného kusu neprevyšuje 10 gramov. Týmto opatrením dôjde k odbremeneniu a zníženiu finančnej aj administratívnej záťaže uvedenej skupiny obchodníkov; ide predovšetkým o tých obchodníkov u ktorých strieborný tovar tvorí len doplnkovú položku k hlavnému typu tovaru (napr. bižutéria, módne doplnky, suveníry, oblečenie a pod.). Zaobstaranie určených meradiel na každú prevádzku a ich pravidelné metrologické overovanie predstavujú pre túto skupinu obchodníkov neúmerne vysokú finančnú záťaž v pomere k príjmom z predaja strieborného tovaru. V nadväznosti na túto zmenu odpadáva pre obchodníkov obchodujúcich výlučne so strieborným tovarom do 10 gramov povinnosť uvádzať hmotnosť predaného tovaru na doklade pri predaji tovaru.

čl. II bod 4 §
Novelizačným bodom dochádza k aktualizácii poznámky pod čiarou k odkazu 25.