Zákon č. 96/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dôsledne transponuje smernicu Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014, ďalej len „smernica 2014/87/Euratom“), a vybrané ustanovenia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 01. 2014, ďalej len „smernica 2013/59/Euratom“), spadajúce do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. V zmysle ustanovení oboch smerníc sú členské štáty Európskej únie povinné v stanovenej transpozičnej lehote uviesť do účinnosti vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s predmetnými smernicami a bezodkladne o tom informovať Komisiu. Lehota pre transpozíciu smernice 2014/87/Euratom uplynie dňa 15. augusta 2017 a pre transpozíciu vybraných ustanovení smernice 2013/59/Euratom vecne spadajúcich do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky dňa 6. februára 2018.
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 484 z 24. septembra 2014 určila gestorské ústredné orgány štátnej správy a niektoré orgány verejnej moci zodpovedné za prebratie a aplikáciu smerníc. V bode B. 70. tohto uznesenia uložila predsedníčke Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky úlohu predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/87/Euratom, a to do 30. apríla 2017. Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 151 z 2. apríla 2014 v bode B. 12. taktiež uložila ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s predsedníčkou Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky povinnosť zabezpečiť prebratie smernice 2013/59/Euratom do právneho poriadku Slovenskej republiky a vykonať notifikáciu, a to do 6. februára 2018.
Poslaním navrhovanej zákonnej právnej úpravy je zaručiť vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike tak, aby táto zapadala do spoločného rámca Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Tento rámec bol pôvodne vytvorený smernicou Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 02. 07. 2009, ďalej len „smernica 2009/71/Euratom“), a do právneho poriadku Slovenskej republiky bol prebratý zákonom č. 350/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právna úprava ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, ktorý vychádza z požiadaviek definovaných v Dohovore o jadrovej bezpečnosti a zo základných bezpečnostných princípov formulovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.
Vzhľadom na ďalší vývoj v oblasti mierového využívania jadrovej energie po roku 2009, osobitne s ohľadom na udalosti sprevádzajúce haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime v Japonsku v roku 2011, sa na medzinárodnej úrovni opätovne upriamila pozornosť na potrebu prijatia účinných opatrení na minimalizáciu rizík vzniku nehôd a havárií na jadrových zariadeniach a na zaručenie najvyšších dosiahnuteľných úrovní jadrovej bezpečnosti existujúcich i projektovaných jadrových zariadení. Tento vývoj sa na medzinárodnej úrovni odrazil v ustanoveniach smernice 2014/87/Euratom, ktorá reagovala na zistené nedostatky na úrovni národných dozorných orgánov s pôsobnosťou pre dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení a regulačného rámca ako takého, a pristúpila k precizovaniu a sprísneniu noriem pre zaistenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v členských štátoch Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Euratom“). Predkladaný návrh zákona v tomto kontexte berie do úvahy aj závery obsiahnuté vo Viedenskej deklarácii o jadrovej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v roku 2015 ako reakcia medzinárodného spoločenstva na udalosti vo Fukušime s cieľom definovať dodatočné požiadavky na jadrovú bezpečnosť existujúcich i budúcich jadrových zariadení.
Predkladaný návrh zákona zohľadňuje legislatívne opatrenia prijaté na úrovni členských štátov Euratomu a dôslednou transpozíciou smernice 2014/87/Euratom sleduje cieľ zaistenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike. Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona patrí požiadavka na pravidelné partnerské hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení členských štátov Euratomu, a to formou posudzovania spoločnej špecifickej technickej témy. Partnerské hodnotenie by malo smerovať k vypracovaniu národných akčných plánov a vlastných vnútroštátnych hodnotení, ktorých úlohou by malo byť riešenie partikulárnych nedostatkov zistených v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Požadované partnerské hodnotenia by pritom mali byť postavené na zásade vzájomnej dôvery.
Predkladaná navrhovaná právna úprava taktiež posilňuje postavenie národného dozorného orgánu s vecnou pôsobnosťou pre výkon dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky má vystupovať ako nezávislý orgán pri regulačnom rozhodovaní, čo sa pri zaisťovaní vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti pretavuje do požiadavky nestranného a transparentného rozhodovania bez náležitého ovplyvňovania, ktoré by mohlo ohroziť jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení v Slovenskej republike.
Súčasťou požiadavky na transparentnosť pri rozhodovaní nezávislého dozorného orgánu v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je aj zvýšená informačná povinnosť účastníkov rozhodovacích procesov v tejto oblasti. Konečným cieľom navrhovanej právnej úpravy je poskytnúť verejnosti príležitosť zúčastňovať sa vybraných fáz rozhodovacieho procesu týkajúceho sa jadrových zariadení. V tomto zmysle sa má informovanie verejnosti uskutočňovať v súlade s príslušnou vnútroštátnou legislatívou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pričom sa má pri sprístupňovaní dokumentácie obsahujúcej citlivé informácie podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon“) prihliadať na nadradené záujmy. Takýmito nadradenými záujmami sú typicky bezpečnostné záujmy v rozsahu, v akom sú vymedzené atómovým zákonom a príslušnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä v kontexte čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) a čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14. 02. 2003). Načrtnutý prístup je v súlade s princípmi obsiahnutými v čl. 8 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorý umožňuje vylúčiť prístup verejnosti k niektorým informáciám za predpokladu reštriktívneho výkladu takéhoto ustanovenia. V tomto kontexte sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementujú závery obsiahnuté v náleze Výboru pre súlad (Aarhus Convention Compliance Committee) vo veci ACCC 2013/89/Slovakia.
S ohľadom na cieľ dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení vo všetkých štádiách životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie) sú formulované nové legislatívne požiadavky na podstatné bezpečnostné vylepšenia projektov nových jadrových zariadení. Posudzovanie jadrovej bezpečnosti by mali vykonávať držitelia povolenia podľa atómového zákona, a to ako subjekty zodpovedné za jadrovú bezpečnosť svojich jadrových zariadení, a pod kontrolou príslušného dozorného orgánu, ktorým je Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. S tým súvisí aj legislatívne zakotvenie koncepcie ochrany do hĺbky, ktorá spolu s účinnou kultúrou jadrovej bezpečnosti pôsobí ako rozhodujúci faktor pre dosahovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a jej neustáleho zvyšovania.
Návrh zákona vo zvýšenej miere kladie dôraz na zabezpečenie dostatočne kvalifikovaného personálu s vplyvom na jadrovú bezpečnosť ako u držiteľa povolenia podľa atómového zákona, u jeho dodávateľov a subdodávateľov, tak aj na strane dozorného orgánu. V tomto kontexte je legislatívne vyjadrená požiadavka na zapojenie týchto osôb do kontinuálneho procesu vzdelávania.
Nad rámec transpozície predmetných smerníc reaguje návrh zákona aj na zmenu procesu predkladania žiadostí podľa atómového zákona Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Precizuje sa tak spôsob podávania žiadostí úradu elektronickou formou, zachovávajúc možnosť predkladania žiadostí v listinnej podobe. Návrh zákona taktiež zapracúva niektoré ďalšie naliehavé podnety, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a zo vstupov účastníkov legislatívneho procesu.
V neposlednom rade návrh zákona precizuje právnu úpravu dotýkajúcu sa riadenia havárií a havarijnej odozvy. Formuluje pritom požiadavku adresovanú držiteľovi povolenia podľa atómového zákona, aby tento stanovil záväzné postupy, usmernenia a opatrenia, ktoré sa zaoberajú riešením havárií (vrátane ťažkých havárií), ktoré by mohli nastať vo všetkých prevádzkových režimoch jadrového zariadenia. Tieto opatrenia okrem iného smerujú k požiadavke, aby držiteľ povolenia zabezpečil dostatočný personál, vybavenie a potrebné zdroje pre zvládanie takýchto situácií. Osobitne sa posilňuje informačná povinnosť vo vzťahu k informovaniu verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a k pravidelnej aktualizácii týchto informácií v prípade zasiahnutia obyvateľstva v dôsledku havarijnej situácie.
Keďže predkladaný návrh zákona je návrhom právneho predpisu, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa základných noriem podľa čl. 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, podlieha v zmysle čl. 33 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu notifikačnej povinnosti voči Komisii. Taktiež, ako právny predpis technického charakteru v neharmonizovanej oblasti, predkladaný návrh zákona podlieha aj notifikačnej povinnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17. 09. 2015).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie navrhovaného znenia zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona bude mať vplyvy na informatizáciu (pozitívne), rozpočet verejnej správy (rozpočtovo zabezpečené negatívne vplyvy) a na podnikateľské prostredie (negatívne).
Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na transpozičný termín preberaných smerníc a s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. august 2017. Návrh zákona je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
* Materiál nelegislatívnej povahy
S Materiál legislatívnej povahy
S Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 27.8.2016 Ukončenie: 13.9.2016
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
september 2016
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
január 2017
2. Definícia problému
Návrh zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenia smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a vybrané ustanovenia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom. Návrh zákona taktiež rieši vybrané problémy elektronizácie výkonu verejnej správy v zmysle požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a transpozíciu vybraných ustanovení smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom, spadajúcich do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. V záujme zvýšenia transparentnosti návrh zákona precizuje ustanovenia, ktoré implementujú čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) v reakcii na návrh nálezu Výboru pre súlad (Aarhus Convention Compliance Committee) vo veci ACCC 2013/89/Slovakia.
Navrhovaná právna úprava prispeje k dosahovaniu cieľa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a k jej neustálemu zvyšovaniu. Tento cieľ sa dosiahne posilnením regulačného rámca spadajúceho do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky ako vecne príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, precizovaním povinností držiteľa povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátane stanovenia cieľa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a zavedením povinnosti špecifického tematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení držiteľmi povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zavádzanie nových a precizovanie existujúcich požiadaviek a povinností v predkladanom návrhu bezprostredne vyplýva z ustanovení transponovaných smerníc.
V oblasti elektronizácie výkonu verejnej správy predkladateľ návrhom zákona umožňuje podávanie vybraných žiadostí v elektronickej podobe. Predkladaný materiál tým implementuje požiadavky stanovené zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
4. Dotknuté subjekty
Zmeny obsiahnuté v návrhu zákona sa dotknú Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, vybraných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy spolupracujúcich s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a vybraných držiteľov povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Alternatívne riešenia
V súvislosti s prípravou návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola zvažovaná aj alternatíva, ktorá počítala s predložením nového komplexného zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (ďalej len "nový atómový zákon"). Legislatívne práce na novom atómovom zákone sa dostali do pokročilého štádia, avšak v procese konzultácií s dotknutými podnikateľskými subjektmi a ich zastupiteľskými organizáciami podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov došlo k vzneseniu veľkého množstva pripomienok, zapracovanie ktorých by ohrozilo včasné prebratie povinností vyplývajúcich z dotknutých smerníc do právneho poriadku Slovenskej republiky. Vzhľadom na časovú tieseň Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pristúpil k časovo i vecne jednoduchšej legislatívnej voľbe spočívajúcej vo výlučnom prebratí ustanovení relevantných smerníc do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pri zotrvaní na nulovom variante by bola Slovenská republika vystavená riziku začatia konania o porušení povinnosti členského štátu podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? S Áno * Nie Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení neskorších predpisov
7. Transpozícia práva EÚ
Predkladateľ v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nerozširuje pôsobnosť smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek transponovaných smerníc, nenavyšuje požiadavky definované v smerniciach, a ani nepristupuje ku skoršej implementácii právnych povinností.
8. Preskúmanie účelnosti**
-
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
* Pozitívne
* Žiadne
S Negatívne
S Áno
* Nie
* Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
* Pozitívne
* Žiadne
S Negatívne
* Pozitívne
S Žiadne
* Negatívne
Sociálne vplyvy
* Pozitívne
S Žiadne
* Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
* Pozitívne
S Žiadne
* Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
S Pozitívne
* Žiadne
* Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
* Pozitívne
S Žiadne
* Negatívne
* Pozitívne
S Žiadne
* Negatívne
10. Poznámky
-
11. Kontakt na spracovateľa
Mgr. Monika Kulanová, odbor legislatívno-právny, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, [email protected], tel.: +421 2 58 22 11 23 Mgr. Peter Pavlovič, odbor legislatívno-právny, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, [email protected], tel.: +421 2 58 22 11 56
12. Zdroje
-
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
STANOVISKO KOMISIE (PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE) K NÁVRHU ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 541/2004 Z. Z. O MIEROVOM VYUŽÍVANÍ JADROVEJ ENERGIE (ATÓMOVÝ ZÁKON) A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
I. Úvod:
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky dňa 27. augusta 2016 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu.
II. Pripomienky a návrhy zmien:
Komisia uplatňuje k materiálu nasledujúce pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že predložený materiál nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy a súčasne, že rozpočtové vplyvy nie sú zabezpečené. Uvedené žiada Komisia zosúladiť.
Pripomienka akceptovaná.
Nakoľko z návrhu zákona vyplýva najmä posilnenie postavenia Úradu jadrového dozoru SR (zvyšovanie informačnej povinnosti, zabezpečenie trvaného procesu vzdelávania zamestnancov, evidencia a kontrola vymáhania príspevkov na výkon štátneho dozoru), je Komisia toho názoru, že predložený materiál bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené žiada Komisia prepracovať doložku vybraných vplyvov a uviesť negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zároveň je potrebné vypracovať podrobnú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, uviesť zdrojové krytie a doplniť návrh na úhradu zvýšených výdavkov. S predloženým materiálom bude možné súhlasiť len za podmienky, že z návrhu zákona nebude vyplývať rozpočtovo nezabezpečený vplyv.
Pripomienka akceptovaná.
III. Záver:
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka:
Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok. Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie „Komisie“, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
A
služba_egov_ 7573
Rozhodovanie o stavbách súvisiacich s jadrovým zariadením
4
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
-
-
-
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
-
-
-
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☒
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☐
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Navrhovaná právna úprava sa dotýka veľkých podnikateľských subjektov činných v oblasti jadrovej energetiky (SK NACE 35.11.0). Predpokladá sa dopad na dva veľké podniky aktívne v Slovenskej republike (Slovenské elektrárne, a. s., Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.), výhľadovo (v horizonte približne 10 rokov) sa dá potenciálne očakávať dopad na jeden podnik z kategórie MSP (Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s.) v závislosti od rozhodnutia realizovať projekt nového jadrového zdroja.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predchádzal proces prípravy nového zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Nový návrh zákona komplexne upravujúci otázky mierového využívania jadrovej energie v Slovenskej republike mal zabezpečiť transpozíciu smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (ďalej len "smernica 2014/87/Euratom"), vybraných ustanovení smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (ďalej len "smernica 2013/59/Euratom"), zapracovať ďalšie medzinárodné požiadavky na zaistenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení (napr. požiadavky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a WENRA) a požiadavky, ktoré vyplynuli z praxe. K tomuto návrhu začal Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky dňa 4. mája 2016 proces konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi a ich zastupiteľskými organizáciami elektronickou formou. Konzultácie boli ukončené dňa 6. júna 2016 po obdržaní stanovísk a pripomienok dotknutých podnikateľských subjektov a ich zastupiteľských organizácií.
Vzhľadom na komplexnosť a zložitosť pripravovanej novej právnej úpravy mierového využívania jadrovej energie pristúpil predkladateľ z dôvodu zabezpečenia včasnej transpozície vybraných ustanovení smernice 2013/59/Euratom a smernice 2014/87/Euratom k rozhodnutiu vykonať túto transpozíciu samostatným právnym predpisom, ktorý novelizuje v súčasnosti platný a účinný zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže transpozícia vybraných ustanovení smernice 2013/59/Euratom a smernice 2014/87/Euratom bola zahrnutá (a osobitne identifikovaná) už v návrhu zaslanom do procesu konzultácií dňa 4. mája 2016 a predkladaná novela z tohto návrhu vychádza, má predkladateľ za to, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol predmetom konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi a ich zastupiteľskými organizáciami, a to v dňoch 4. mája až 5. júna 2016.
Dňa 22. augusta 2016 sa za účasti predstaviteľov významných držiteľov povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (menovite Slovenské elektrárne, a. s., Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., VUJE, a. s.) konalo na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky tematické rokovanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podkladové materiály boli účastníkom rokovania zo strany predkladateľa zaslané na oboznámenie sa s navrhovanou právnou úpravou dňa 15. augusta 2016. Subjekty zúčastnené na predmetnom rokovaní boli oboznámené so zámermi a pohnútkami predkladateľa pri vypracovávaní legislatívneho materiálu a následne si vzájomne vyjasnili stanoviská k jednotlivým ustanoveniam predkladaného materiálu.
Predbežná informácia o príprave oboch návrhov zákonov podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola v portáli Slov-lex zverejnená dňa 17. júna 2016 (k zamýšľanému novému zákonu o mierovom využívaní jadrovej energie) a dňa 25. júla 2016 (k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predkladaný návrh zákona nezvyšuje ani neznižuje priame finančné náklady regulácie.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predkladateľ nepredpokladá dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb, ani zvýšenie nákladov súvisiacich so zamestnávaním. Transpozičné ustanovenia predkladaného návrhu zákona len bližšie špecifikujú existujúce povinnosti, ktoré by sa podľa znalosti predkladateľa už v súčasnosti mali uplatňovať v praxi. Vzhľadom na špecifickosť a komplexnosť sektora jadrovej energetiky však identifikácia a bližšia kvantifikácia nepriamych finančných nákladov nie je v možnostiach predkladateľa.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predkladaný návrh zákona ukladá vybraným držiteľom povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prevádzkujúcim jadrové zariadenia podľa tohto zákona povinnosť vykonať špecificky tematicky zamerané hodnotenie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení raz za šesť rokov s prvým hodnotením vykonaným v roku 2017. Pre vyčíslenie predpokladaných administratívnych nákladov spojených s touto povinnosťou použil predkladateľ odporúčanú metódu štandardného nákladového modelu (SCM) s využitím expertného odhadu trvania povinnosti vychádzajúceho z údajov indikovaných v legislatívnom procese zo strany potenciálne dotknutých podnikateľských subjektov a zo svojich vlastných skúseností, poznatkov a odhadov.
Navrhovaná právna úprava by mala mať dopad na celkovo dva podnikateľské subjekty (Slovenské elektrárne, a. s., Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.). Vzhľadom na rozdielnu povahu, zložitosť a početnosť jadrových zariadení vo vlastníctve týchto podnikateľských subjektov očakáva predkladateľ rozdielnu časovú a personálnu náročnosť spracovania požadovaných hodnotiacich správ u týchto podnikateľov. Predkladateľ predpokladá, že navrhovaná právna úprava vyvolá u dotknutých subjektov nasledovné ročné administratívne náklady:
Slovenské elektrárne, a. s.:
- expertný odhad trvania povinnosti spracovať požadovanú správu: 76 800 min. = 1 280 hod. (výpočet zahŕňa prácu 1 interného zamestnanca a 3 externých expertov po dobu 2 mesiacov)
- ročné finančné náklady na splnenie povinnosti: 84 800 eur x 0,167 (koeficient frekvencie) = 14 161,60 eur
- z toho: náklady na prácu 1 interného zamestnanca s tarifou 25 eur/hod. raz za 6 rokov: 320 hod. x 25 =
8 000 eur
náklady na prácu 3 externých expertov s tarifou 80 eur/hod. raz za 6 rokov: 960 hod. x 80 =
76 800 eur
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.:
- expertný odhad trvania povinnosti spracovať požadovanú správu: 57 600 min. = 960 hod. (výpočet zahŕňa prácu 1 interného zamestnanca a 2 externých expertov po dobu 2 mesiacov)
- finančné náklady na splnenie povinnosti: 59 200 eur x 0,167 (koeficient frekvencie) = 9 886,40 eur
- z toho: náklady na prácu 1 interného zamestnanca s tarifou 25 eur/hod. raz za 6 rokov: 320 hod. x 25 =
8 000 eur
náklady na prácu 2 externých expertov s tarifou 80 eur/hod. raz za 6 rokov: 640 hod. x 80 =
51 200 eur
Predkladateľ odhaduje ročné náklady regulácie na celé podnikateľské prostredie vo výške 24 048 eur, v priemere na 1 podnikateľský subjekt 12 024 eur.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
12 024 EUR
24 048 EUR
Celkové náklady regulácie
12 024 EUR
24 048 EUR
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Vzhľadom na charakter sektora jadrovej energetiky predkladateľ nepredpokladá dopady navrhovanej právnej úpravy na konkurencieschopnosť v tomto odvetví národného hospodárstva, ani významné dopady na správanie sa podnikov na trhu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Predkladateľ predpokladá, že predkladaný návrh zákona môže pozitívnym spôsobom stimulovať dotknuté subjekty pri zavádzaní inovácií súvisiacich so sústavným zvyšovaním úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike. Vzhľadom na špecifickosť a komplexnosť posudzovaného tohto sektora národného hospodárstva ale predkladateľ nedokáže bližšie odhadnúť konkrétne dopady navrhovanej právnej úpravy na zavádzanie inovácií do praxe.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2017
2018
2019
2020
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
+ 60 000
0
0
0
v tom: Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (program 080 – Výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou)
+ 60 000
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
+ 60 000
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
+ 60 000
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
60 000
0
0
0
v tom: Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (program 080 – Výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou)
60 000
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh predpokladá zvýšenie výdavkov verejnej správy v odhadovanom objeme približne 60 000 eur periodicky raz za šesť rokov. Zvýšené výdavky majú pokrývať náklady na vypracovanie a predloženie správy ako výstupu z partnerského hodnotenia jadrovej bezpečnosti zavádzanej predkladaným návrhom zákona ako opatrenia prijatého v dôsledku transpozície povinností vyplývajúcich zo smernice Rady 2014/87/Euratom, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Predpokladané zvýšené výdavky sú plne kryté prostriedkami v rozpočtovej kapitole Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenia smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a vybrané ustanovenia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom. Návrh zákona taktiež rieši vybrané problémy elektronizácie výkonu verejnej správy v zmysle požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a transpozíciu vybraných ustanovení smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom, spadajúcich do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. V záujme zvýšenia transparentnosti návrh zákona precizuje ustanovenia, ktoré implementujú čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) v reakcii na návrh nálezu Výboru pre súlad (Aarhus Convention Compliance Committee) vo veci ACCC 2013/89/Slovakia.
Navrhovaná právna úprava prispeje k dosahovaniu cieľa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a k jej neustálemu zvyšovaniu. Tento cieľ sa dosiahne posilnením regulačného rámca spadajúceho do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky ako vecne príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, precizovaním povinností držiteľa povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátane stanovenia cieľa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a zavedením povinnosti špecifického tematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení držiteľmi povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V oblasti elektronizácie výkonu verejnej správy predkladateľ návrhom zákona umožňuje podávanie vybraných žiadostí v elektronickej podobe. Predkladaný materiál tým implementuje požiadavky stanovené zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Zmeny obsiahnuté v návrhu zákona sa dotknú Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, vybraných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy spolupracujúcich s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a vybraných držiteľov povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zavádzanie nových a precizovanie existujúcich požiadaviek a povinností v predkladanom návrhu zákona bezprostredne a takmer výlučne vyplýva z ustanovení transponovaných smerníc. Takmer všetky povinnosti ukladané Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a iným spolupracujúcim ústredným orgánom štátnej správy predkladaným návrhom predstavujú iba terminologické dolaďovanie a spresňovanie už existujúcich povinností tak, aby bolo vyhovené požiadavkám predmetných smerníc. Takýto postup okrem iného podmieňuje aj úspešnosť Slovenskej republiky pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych zdrojov určených na vyraďovanie jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach z prevádzky.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Návrh predpokladá zvýšenie výdavkov verejnej správy v odhadovanom objeme približne 60 000 eur periodicky raz za šesť rokov (expertný odhad). Zvýšené výdavky majú pokrývať náklady na vypracovanie a predloženie správy ako výstupu z partnerského hodnotenia jadrovej bezpečnosti zavádzanej predkladaným návrhom zákona. Toto opatrenie je prijaté v dôsledku transpozície povinností vyplývajúcich zo smernice Rady 2014/87/Euratom, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
2017
2018
2019
2020
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Predkladateľ vzhľadom na zložitosť procesu partnerského hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení nedokáže jednoznačne po položkách kvanitifikovať možné vplyvy na rozpočet verejnej správy. Vo svojom odhade sa opiera o skúsenosť a náklady z minulých období, kedy vypracovával tematicky podobné analýzy.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020
Bežné výdavky (600)
60 000
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
60 000
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
60 000
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2017
2018
2019
2020
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskej únie
- primárnom - čl. 31 a 32 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009) 1. legislatívne akty: - nie je upravená
2. nelegislatívne akty: - smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014, s. 42 – 52),
- smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 01. 2014, s. 1 – 73)
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy) - nie je upravená
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
- 15. 08. 2017 pre smernicu Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014, s. 42 – 52),
- 06. 02. 2018 pre smernicu Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 01. 2014, s. 1 – 73)
b)
lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
- 30. 04. 2017 pre smernicu Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014, s. 42 – 52),
- 06. 02. 2018 pre smernicu Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 01. 2014, s. 1 – 73)
c)
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
d)
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
- preberané smernice nie sú prebraté v žiadnych iných právnych predpisoch
5.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Úplný
6.
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1
Ustanovenie spresňuje jednu zo základných požiadaviek vyjadrenú v čl. 2 ods. 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorou je dosahovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a záujem na jej kontinuálnom zvyšovaní. V oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení dochádza k prelínaniu zodpovednosti a požiadaviek s oblasťou radiačnej ochrany, o čom svedčí aj odkaz smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom na smernicu 2013/59/Euratom. V tomto kontexte sa v návrhu zákona zdôrazňuje, že prevzatím právnej úpravy obsiahnutej v smernici 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom nie sú dotknuté predpisy Spoločenstva na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vznikajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

čl. I bod 2
Ustanovenie upravuje existujúcu definíciu havarijnej pripravenosti s cieľom zlepšiť jej zrozumiteľnosť a presnejšie zadefinovať subjekty zodpovedné za havarijnú pripravenosť. Táto právna úprava parciálne reflektuje požiadavku vyjadrenú v čl. 8d ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 4
Ustanovenia § 3 ods. 7 a 8 sú systematicky zaradené medzi zásady mierového využívania jadrovej energie, a teda svojou povahou majú ambíciu v najvšeobecnejšej rovine vymedziť postavenie a princípy činnosti dozorného orgánu a záväzným spôsobom formulovať požiadavky na bezpečnú prevádzku jadrových zariadení v kontexte mierového využívania jadrovej energie. Poslaním týchto ustanovení je právne záväzné vyjadrenie zásady, ktorá umožňuje stavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení a uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu v Slovenskej republike výlučne na základe zákonom predvídaného povolenia. V zmysle atómového zákona ide o vydávanie parciálnych povolení pre každú etapu životného cyklu jadrového zariadenia, pričom jadrové zariadenie by sa pred jeho uvoľnením spod regulačnej kontroly nemalo dostať do stavu, v ktorom by držiteľ nedisponoval príslušným povolením podľa atómového zákona relevantným pre danú etapu životného cyklu jadrového zariadenia. Na dosahovanie cieľov vytýčených v atómovom zákone sa v Slovenskej republike zriaďuje vnútroštátny dozorný rámec jadrovej bezpečnosti tvorený súborom právnych, regulačných a organizačných opatrení, ktoré vo vzájomnej interakcii …

čl. I bod 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 7 a 8
Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavku zvyšovania transparentnosti pri sprístupňovaní informácií súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení verejnosti (s osobitným zreteľom na miestne orgány, obyvateľov a zainteresované strany v blízkosti jadrového zariadenia). V tomto zmysle sa má informovanie verejnosti uskutočňovať v súlade s príslušnou vnútroštátnou legislatívou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pričom sa má pri sprístupňovaní dokumentácie obsahujúcej aj citlivé informácie podľa atómového zákona prihliadať na nadradené záujmy. Takýmito nadradenými záujmami sú typicky bezpečnostné záujmy v rozsahu, v akom sú vymedzené v atómovom zákone a v príslušných medzinárodných dohovoroch. Navrhovaná právna úprava umožňuje zverejniť dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie potom, čo sa z nej identifikované citlivé informácie vylúčia. Režim prístupu verejnosti k informáciám v tomto kontexte musí byť vykladaný reštriktívne. Navrhovanou úpravou sa odstraňujú pochybnosti o tom, či sa celá licenčná dokumentácia uvedená v jednotlivých bodoch Prílohy č. 1 k atómovému zákonu považuje za dokumentáciu obsahujúcu výlučne citlivé informácie, a tým ako celok zo zákona nesprístupniteľnú verejnosti. V tomto kontexte …

čl. I bod 9
Navrhované ustanovenie spresňuje informačnú povinnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky vo vzťahu k vybraným udalostiam na jadrových zariadeniach. Podstatnou zmenou je povinnosť úradu informovať o týchto udalostiach bezodkladne, pričom vo vzťahu k haváriám mimo územia Slovenskej republiky vzniká informačná povinnosť úradu iba voči takým haváriám, ktoré môžu mať dopad na územie Slovenskej republiky. Toto ustanovenie preberá čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 10 a 11
Na základe záverov Európskej rady z 24. – 25. marca 2011 vykonali príslušné vnútroštátne regulačné orgány spolu s Komisiou v rámci Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) zriadenej rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom zo 17. júla o zriadení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom (Ú. v. EÚ L 195, 27. 07. 2007) v celom Spoločenstve komplexné posúdenia rizika a bezpečnosti jadrových elektrární (tzv. záťažové testy). Záťažové testy po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima preukázali kľúčovú úlohu spolupráce a koordinácie medzi všetkými stranami, ktoré zodpovedajú za jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Partnerské preskúmania spojené s týmito testami sa ukázali ako dobrý prostriedok na budovanie dôvery s cieľom rozvoja a výmeny skúseností a zaistenia spoločného uplatňovania prísnych noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti. Členské štáty by mali vykonávať vnútroštátne samohodnotenie a prijať opatrenia na spoločné partnerské hodnotenie ich vnútroštátnych samohodnotení príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov. Je pritom dôležité zapojiť do takéhoto hodnotenia a následne do partnerského …

čl. I bod 12
Povinnosť členských štátov podať správu o vykonávaní smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a povinnosť Komisie vypracovať správu na základe správ jednotlivých členských štátov by mala poskytnúť príležitosť zhodnotiť a posúdiť rôzne aspekty vykonávania tejto smernice, ako aj jej účinnosť. Predmetná správa bude vypracovaná a predložená Komisii najneskôr do 22. júla 2020. Týmto ustanovením sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá čl. 9 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 13
Týmto ustanovením sa výslovne zakotvuje právo Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky určovať, evidovať, kontrolovať a vymáhať príspevky na výkon štátneho dozoru podľa atómového zákona a úroky z omeškania. Komplexná spolupráca v oblasti mierového využívania atómovej energie, odborná koordinácia jadrových záležitostí v rámci Európskej únie a Euratomu a účasť na programoch zameraných na jadrovú bezpečnosť v rámci medzinárodnej spolupráce na úrovni Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Európskej únie, OECD/NEA a Organizácie zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO), ako aj plnenie povinností vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z medzinárodných dohovorov v oblasti jadrovej bezpečnosti, kladú zvýšené požiadavky nielen na prijatie technicko-organizačných opatrení na strane prevádzkovateľov, ale aj na rozvoj nezávislého, odborne vyspelého a tiež dostatočne personálne a materiálne vybaveného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou. Trvalo zvyšujúci sa tlak medzinárodného spoločenstva na vysokú profesionálnu úroveň dozorných orgánov je vyvolaný potrebou neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Zabezpečenie vysokokvalifikovaného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou porovnateľného s podobnými dozornými orgánmi v členských …

čl. I bod 14
Toto ustanovenie rieši otázku stanovenia rozsahu a špecifickej témy pravidelného hodnotenia, ktoré je upravené v bodoch 10 a 11 tohto návrhu zákona. Keďže na európskej úrovni sa rozhodovanie Komisie v tejto oblasti opiera najmä o závery rokovaní ENSREG ako poradnej expertnej skupiny Komisie tak, ako sa to zdôrazňuje v bode 23 recitálu smernice 2014/87/Euratom, je potrebné procesne pretaviť rozhodovanie o smerovaní peer-review z európskej úrovne na úroveň jednotlivých členských štátov a zaviazať držiteľa povolenia podľa atómového zákona individuálnym správnym aktom k určitému obsahu a rozsahu hodnotenia, ktoré v každej hodnotiacej perióde môže byť zamerané na inú oblasť jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

čl. I bod 15
Týmto ustanovením sa preberá povinnosť vyplývajúca z čl. 5 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom na zabezpečenie dostatočne kvalifikovaného personálu dozorného orgánu. Rozvoj týchto kompetencií je nevyhnutný pre plnenie úloh Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a havarijnej pripravenosti, keďže dostatočne kvalifikovaný personál je základným predpokladom pre odborné posúdenie komplexných systémov a podmienok v jadrových zariadeniach.

čl. I bod 16
Dostatočné ľudské a finančné zdroje a zodpovedajúce široké právomoci dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou sú nevyhnutnými predpokladmi pre plnenie povinností vyplývajúcich Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky z atómového zákona, ako aj pre uchovanie kredibility vnútroštátneho systému dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení z medzinárodného a európskeho pohľadu (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Euratom, OECD/NEA). Právomoci Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky sú rámcovo vymedzené najmä v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a detailne v už existujúcej právnej úprave vo svojej komplexnosti v celom atómovom zákone. Osobitne sú ťažiskové právomoci v koncentrovanej podobe zhrnuté v § 4 ods. 1 až 4 atómového zákona. Navrhované ustanovenie zvýrazňuje požiadavku na trvalú udržateľnosť právomocí, ľudských a finančných kapacít na plnenie úloh podľa ustanovení obsiahnutých v § 4. Výkon legislatívnej, posudzovacej, hodnotiteľskej a inšpekčnej činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v špecializovanej oblasti jadrovej bezpečnosti v národnom kontexte s úzkymi väzbami …

čl. I bod 17
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 18
Toto ustanovenie ide nad rámec transpozície smerníc a predstavuje zapracovanie požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznesenej v procese medzirezortného pripomienkového konania. Navrhované znenie má význam najmä pre výkon operatívno-pátracej činnosti na úseku odhaľovania trestnej činnosti súvisiacej s neoprávneným nakladaním s rádioaktívnymi materiálmi.

čl. I bod 19 a 20
Tieto ustanovenia rozširujú okruh všeobecných podmienok pre vydanie súhlasu alebo povolenia podľa atómového zákona fyzickej osobe alebo právnickej osobe o preukázateľné splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť vyžadovanú atómovým zákonom a jeho vykonávacími právnymi predpismi, a to v rozsahu proporcionálne zodpovedajúcemu rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým zariadením a jeho umiestnením.

čl. I bod 21
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 22
Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť zaviesť a uplatňovať také systémy riadenia, v ktorých vystupuje jadrová bezpečnosť jadrových zariadení s náležitým prednostným postavením. Táto požiadavka je v súlade s cieľom dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení požadovaným v čl. 6 písm. d) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 23
Toto ustanovenie zavádza pre držiteľa povolenia podľa atómového zákona informačnú povinnosť voči pracovníkom nachádzajúcim sa na území jadrového zariadenia a verejnosti. Obsahom tejto informačnej povinnosti je poskytovanie informácií o normálnych prevádzkových podmienkach jadrového zariadenia, a to v súlade s komunikačnou politikou držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto ustanovenie preberá čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 24
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 25
Navrhované ustanovenie sleduje cieľ povinného zapojenia vybraných zamestnancov držiteľa povolenia podľa atómového zákona do trvalého procesu vzdelávania, osobnostného a odborného rastu vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vníma odbornú spôsobilosť ako súbor navzájom prepojených faktorov: vedomostí, zručností a postojov. Systém odbornej prípravy personálu má v tomto kontexte reflektovať zásady integrovaného systému manažérstva, ktorý má za úlohu definovať formu, organizáciu a realizáciu požadovanej odbornej prípravy postavenej na princípe systematického prístupu k rozvoju spôsobilostí. Každá spôsobilosť pritom v sebe ukrýva časť požadovaných a vopred definovaných postojov osôb alebo organizácie. Poslaním takéhoto prístupu je eliminácia subjektívnosti v individuálnej hierarchii postojov osôb a organizácií, ako aj rizík spojených s nekorigovaným osobným postojom (napr. slepá dôvera v techniku v prípade havárie jadrovej elektrárne v Černobyle, neakceptovanie návrhov na zlepšenie kultúry bezpečnosti v organizácii v prípade havárie jadrovej elektrárne vo Fukušime). K zlyhaniu osobných postojov dochádza najčastejšie pri zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení …

čl. I bod 26
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 27
Vo vzťahu k novelizačným bodom 10, 11 a 14 návrhu zákona toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť spolupracovať s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky pri vykonávaní hodnotenia požadovaného v čl. 8e smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Prvou úrovňou samohodnotenia je totiž samohodnotenie dozorovaných subjektov, nasledované hodnotením celého právneho a dozorného rámca v oblasti jadrovej bezpečnosti na úrovni členských štátov a medzinárodným partnerským posúdením.

čl. I bod 28
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 29
Navrhované ustanovenie výslovne zakotvuje ako súčasť zodpovednosti držiteľa povolenia za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia aj jeho zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Táto rozšírená zodpovednosť reflektuje znenie čl. 6 písm. a) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom zdôrazňujúc skutočnosť, že prvoradá a neprevoditeľná zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia spočíva v rukách držiteľa povolenia podľa atómového zákona.

čl. I bod 30
Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia ako primárnemu subjektu zodpovednému za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení povinnosť zabezpečiť a udržiavať takú úroveň a kvalitu finančných a ľudských zdrojov, ako aj vhodných pracovných podmienok a primeranej inžiniersko-technickej podpory, aby bolo možné plniť povinnosti jemu uložené atómovým zákonom. Čo do kvality ľudských zdrojov je držiteľ povolenia povinný zabezpečiť kvalifikovaný a odborne spôsobilý personál s predpokladom zapojenia všetkých osôb plniacich úlohy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení do trvalého procesu vzdelávania. Ide o transpozíciu čl. 6 písm. f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 31
Analogicky k novelizačnému bodu 30, toto ustanovenie požaduje od držiteľa povolenia zabezpečenie dostatočných ľudských zdrojov s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou na výkon činností s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení aj u dodávateľov a subdodávateľov držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto legislatívne vyjadrenie je dôsledkom zdôrazňovanej zodpovednosti držiteľa povolenia za činnosť dodávateľov a subdodávateľov s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Ide o transpozíciu čl. 6 písm. f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 32
Navrhované ustanovenie smeruje k priblíženiu systému riadenia k cieľu dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a jej neustáleho zvyšovania. Jedným zo základných faktorov smerujúcich k tomuto cieľu je implementácia účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti držiteľom povolenia podľa atómového zákona. V tomto zmysle sa ako kľúčová javí požiadavka notifikačnej povinnosti vo vzťahu k Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ako aj kontinuálne plnenie a pravidelné vyhodnocovanie plnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť držiteľom povolenia. Referenčnou úrovňou pre dosahovanie cieľa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej kontinuálneho zvyšovania je „najvyššia rozumne uskutočniteľná úroveň“. Pojem „rozumne uskutočniteľné“ (reasonably practicable) je analogický k princípu ALARA (as low as reasonably achievable) uplatňovanému v radiačnej ochrane, avšak je širší v tom zmysle, že sa vzťahuje na všetky aspekty jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. V mnohých prípadoch implementácia moderných štandardov a postupov v oblasti jadrovej bezpečnosti stačí na preukázanie splnenia toho, čo je považované za „rozumne uskutočniteľné“. Pre existujúce reaktory, kde moderné štandardy alebo postupy spojené s novými reaktormi nie …

čl. I bod 33
Navrhované ustanovenie zvyšuje požiadavky na preukazovanie úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení takým spôsobom, aby jeho súčasťou bolo aj overenie praktického zavedenia opatrení na prevenciu havárií a zmiernenie ich následkov, ako aj overenie uplatňovania princípov ochrany do hĺbky vymedzených v § 23a ods. 6, 10 a 11. Opakovane sa zavádza lehota pre výkon pravidelného, komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, a to v intervale najmenej raz za desať rokov tak, ako je tomu v súčasnosti v zmysle požiadaviek Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Toto ustanovenie tiež bližšie definuje cieľ posúdenia jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia podľa novelizačného bodu 32 tým, že ukladá povinnosť zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej bázy a identifikovať možnosti zvyšovania jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia s prihliadnutím na zákonom vymedzené skutočnosti a okolnosti. Za referenčný cieľ hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je určený súbor opatrení a konštrukčných riešení, ktoré majú predchádzať haváriám, zmierňovať ich následky a zabraňovať skorým a veľkým únikom rádioaktívnych látok. Termín „projektová báza/základňa“, síce doteraz nebol …

čl. I bod 34
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 35
Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť určiť vhodné havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia za účelom zaistenia efektívnej odozvy na nehody a havárie. Konečným cieľom prijatých postupov a opatrení je zamedziť nepriaznivým následkom takýchto udalostí alebo ich zmierniť v prípade, že nastanú. Súčasťou takto stanovených postupov a opatrení majú byť aj návody pre riadenie ťažkých havárií a havarijné postupy súvisiace s vyžiadaním vonkajšej pomoci a zabezpečením jej prijatia. Vonkajšou pomocou sa rozumejú technické, materiálne a personálne prostriedky a zdroje v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činností, ktoré už držiteľ povolenia podľa atómového zákona nedokáže zvládnuť vlastnými silami (napr. sily a prostriedky Hasičského a záchranného zboru pri zdolávaní požiaru, technické prostriedky Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri preprave zamestnancov držiteľa povolenia podľa atómového zákona, ak sú komunikácie zničené, vyžiadanie a prijatie pomoci zo zahraničia). Zákon ďalej uvádza ďalšie požiadavky na havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia. Toto ustanovenie preberá požiadavky vymedzené v čl. 6 písm. e) …

čl. I bod 36
Toto ustanovenie precizuje povinnosť držiteľa vo vzťahu k dokumentácii a vyhodnocovaniu bezpečnostne významných prevádzkových skúseností s vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Ide o transpozíciu čl. 8b ods. 2 písm. b) v súvislosti s čl. 6 psím. c) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 37
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 38
Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. u) ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť dbať o náležité dodržiavanie požiadaviek kultúry bezpečnosti aj u svojich dodávateľov a subdodávateľov. Ide o praktické naplnenie zásady, podľa ktorej nesie primárnu zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia držiteľ povolenia podľa atómového zákona, pričom tejto zodpovednosti sa zodpovedný subjekt nemôže zbaviť. Toto ustanovenie transponuje čl. 8b ods. 2 písm. a) v súvislosti s čl. 6 písm. a) a f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. V § 23 ods. 2 písm. v) je držiteľovi povolenia podľa atómového zákona uložená povinnosť zabezpečiť vlastnými zamestnancami technickú špecifikáciu zadania, hodnotenie, preberanie a vstupnú kontrolu dodávaných tovarov a služieb, ako aj prác dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Týmto opatrením sa realizuje výhradná zodpovednosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia s cieľom dosahovania jej vysokej úrovne so súčasným zohľadnením požiadavky na tzv. inteligentného zákazníka adresovanej držiteľovi povolenia. Toto ustanovenie preberá čl. 6 písm. a), d) …

čl. I bod 39
Ustanovenie § 23a ods. 1 až 7 zavádza v atómovom zákone legislatívne definície pojmov abnormálna prevádzka, projektová báza, projektová havária, ťažká havária, závažné podmienky, bezpečnostné limity a ochrana do hĺbky. Z terminologického hľadiska sú tieto pojmy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení mimoriadne významné a uplatňujú sa v aplikačnej praxi počas celého životného cyklu jadrového zariadenia. Väčšina uvedených pojmov je v praxi a v komunikácii s držiteľmi povolenia podľa atómového zákona dlhodobo zaužívaná. V súčasnosti sú tieto pojmy definované iba na úrovni podzákonných predpisov (vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v znení neskorších predpisov používa pojmy abnormálna prevádzka, projektová havária, ťažká havária, ochrana do hĺbky), resp. v bezpečnostných návodoch Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (BNS I.1.2/2014 Rozsah a obsah bezpečnostnej správy, BNS I.7.4/2016 Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti). Pojem „závažné podmienky“ zavádza až smernica 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, pričom v sebe zahŕňa dva typy havárií: havárie v podmienkach rozšíreného projektu …

čl. I bod 40
Toto ustanovenie ide nad rámec transpozície smerníc a predstavuje zapracovanie požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznesenej v procese medzirezortného pripomienkového konania. Na základe § 26 ods. 8 platného atómového zákona je Policajný zbor povinný vyhovieť v rámci súčinnosti žiadosti o fyzickú ochranu jadrového zariadenia, ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, a uzavrieť s ním na tento účel zmluvu. Dotknutá zmluva však môže obsahovať ustanovenia, ktoré sú utajovanými skutočnosťami; pokiaľ preto držiteľ povolenia podľa atómového zákona nie je aj držiteľom potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, nebude v zmysle navrhovanej právnej úpravy oprávnený oboznamovať sa s obsahom tejto zmluvy.

čl. I bod 41
V zmysle požiadavky vyjadrenej v čl. 3 ods. 7 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom je v atómovom zákone precizovaná definícia nehody. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa tak, že sa zdôrazňuje jej neintencionálny charakter, a ako kvalifikačné kritérium sa pridávajú jej skutočné alebo potenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti. Pre kvalifikáciu prevádzkovej udalosti ako nehody sa pritom požaduje, aby tieto dôsledky (skutočné alebo hroziace) neboli zanedbateľné (z pohľadu radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti).

čl. I bod 42
V zmysle požiadavky vyjadrenej v čl. 3 ods. 6 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom je v atómovom zákone precizovaná definícia havárie. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 3 písm. c) sa dopĺňa tak, že sa zdôrazňuje jej neintencionálny charakter, a ako kvalifikačné kritérium sa pridávajú jej skutočné alebo potenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti. Pre kvalifikáciu prevádzkovej udalosti ako havárie sa pritom požaduje, aby tieto dôsledky (skutočné alebo hroziace) dosahovali vyšší stupeň závažnosti (z pohľadu radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti).

čl. I bod 43
Ustanovenie spresňuje ohlasovaciu povinnosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona pri ohlasovaní prevádzkovej udalosti alebo udalosti pri preprave. Ohlasovacia povinnosť držiteľa povolenia voči viacerým ústredným orgánom štátnej správy súvisí s plnením ich úloh pri odozve na vybrané udalosti a s potrebou včasného prístupu k informáciám nevyhnutným pre prijímanie rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike sú kompetencie zabezpečujúce ochranu obyvateľstva rozdelené medzi viaceré štátne orgány, je nevyhnutné poskytnúť okamžité informácie o vzniku nehody alebo havárie všetkým vecne príslušným orgánom. Z legislatívno-technického hľadiska sa zlučujú ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d) a § 27 ods. 5 atómového zákona. Toto ustanovenie preberá povinnosti vyplývajúce z čl. 8d 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a čl. 69 smernice 2013/59/Euratom.

čl. I bod 44
V súlade s cieľom zvýšiť transparentnosť pri poskytovaní nevyhnutných informácií v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení sa v ustanovení § 27 ods. 4 písm. f) upravuje informačná povinnosť držiteľa povolenia v súvislosti s nehodami alebo haváriami ako prevádzkovými udalosťami na jadrovom zariadení. V tomto zmysle sa zavádza povinnosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona okamžite poskytnúť informácie osobám nachádzajúcim sa na území jadrového zariadenia o prevádzkovej udalosti a o opatreniach a činnostiach, ktoré sa majú vykonať v prípade ich vzniku na predchádzanie alebo zmierňovanie škôd na živote, zdraví, majetku a životnom prostredí. Držiteľ povolenia v medziach svojej zodpovednosti poskytuje tieto informácie v rámci svojej komunikačnej politiky. Toto ustanovenie preberá čiastočne čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a čl. 71 smernice 2013/59/Euratom

čl. I bod 45
Vzhľadom na precizovanie textu zákona došlo k spojeniu ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d) a § 27 ods. 5. Z tohto dôvodu sa odsek 5 vypúšťa.

čl. I bod 46
V záujme jednoznačného vymedzenia činností spadajúcich do havarijného plánovania a havarijnej pripravenosti podľa § 28 atómového zákona sa k existujúcej definícii havarijnej pripravenosti obsiahnutej v § 2 atómového zákon dopĺňa legislatívna definícia havarijnej odozvy. Vymedzuje sa tým kontext, v rámci ktorého pôsobí držiteľ povolenia podľa atómového zákona a relevantné orgány verejnej správy pri riešení vybraných prevádzkových udalostí na jadrových zariadeniach a udalostí pri preprave. Takisto sa definíciou predpokladajú činnosti preventívneho charakteru, ako aj možný reálny zásah v prípade vzniku nehody alebo havárie. Táto definícia vytvára vhodné predpolie pre praktické uplatňovanie ďalších ustanovení týkajúcich sa havarijnej odozvy, ktoré sú do právneho poriadku Slovenskej republiky zavádzané v dôsledku transpozície ustanovení čl. 8d smernice 2014/87/Euratom a čl. 2 ods. 2 písm. e) a čl. 98 smernice 2013/59/Euratom.

čl. I bod 47
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 48
Pri riešení problematiky predchádzania nehodám alebo haváriám podľa atómového zákona a zmierňovania ich následkov má držiteľ povolenia vytvoriť takú organizačnú štruktúru, aby boli jednoznačne vymedzené zodpovednosti a zabezpečená koordinácia medzi organizačnými jednotkami zabezpečujúcimi havarijnú odozvu počas celej doby trvania nehody alebo havárie. V nadväznosti na haváriu v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima preukázali záťažové testy kľúčovú úlohu mechanizmov posilnenej spolupráce a koordinácie medzi všetkými zúčastnenými stranami, ktoré sa podieľajú na havarijnej odozve. Toto ustanovenie transponuje požiadavku obsiahnutú v čl. 8d ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 49
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 50
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 51
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 52
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 53
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 54
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 55 a 56
Navrhované ustanovenia transponujú požiadavky obsiahnuté v čl. 70 a 71 smernice 2013/59/Euratom a v jej Prílohe XII. Ich cieľom je prispieť k posilňovaniu transparentnosti a informačnej povinnosti štátnych orgánov a držiteľov povolenia podľa atómového zákona voči verejnosti, osobitne vo vzťahu k jej časti potenciálne alebo skutočne zasiahnutej v dôsledku nehody alebo havárie podľa atómového zákona. V prípade informácií určených príslušníkom verejnosti, ktorí by mohli byť postihnutí následkom nehody alebo havárie vymedzenej v atómovom zákone, predpokladá návrh zákona ich oznamovanie bez nutnosti vyžiadania zo strany verejnosti a ich priebežnú aktualizáciu a šírenie v pravidelných intervaloch a vždy, keď dôjde k ich významnej zmene. Vo vzťahu k informáciám určeným verejnosti skutočne postihnutej nehodou alebo haváriou podľa atómového zákona sa zdôrazňuje časový faktor, t. j. bezodkladnosť informovania o skutočnostiach týkajúcich sa takejto udalosti, o krokoch, ktoré je potrebné podniknúť a o prípadných relevantných opatreniach na ochranu zdravia.

čl. I bod 57
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 58
Ustanovenie čiastočne preberá čl. 76 a 99 smernice 2013/59/Euratom a čl. 8 ods. 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky plní úlohu styčného miesta pre plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovoru o poskytovaní pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie a rozhodnutia Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ú. v. ES L 371, 30. 12. 1987). Túto úlohu plní úrad prostredníctvom svojej organizačnej jednotky, poverením konkrétneho zamestnanca alebo vytvorením špecializovanej štruktúry počas havarijnej situácie. Navrhované ustanovenie spresňuje existujúce zákonné požiadavky na tok informácií o jadrovej alebo radiačnej udalosti tým, že precizuje úlohy styčného miesta, ktoré sú v súčasnosti upravené v § 4 ods. 1 písm. f) a g) atómového zákona. Návrh ukladá vybraným orgánom štátnej správy, ktoré prichádzajú alebo by mohli prísť do kontaktu s informáciami, pri ktorých sa vyžaduje zdieľanie s inými štátmi a …

čl. I bod 59
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 60
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 61
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 62
Navrhované znenie ponecháva možnosť predkladania žiadosti podľa atómového zákona v listinnej podobe, avšak zároveň upravuje aj možnosť predkladania žiadosti ako elektronického dokumentu cez elektronickú schránku Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS). Na základe doterajších skúseností s predkladaním dokumentácie k žiadostiam je zachovaný princíp výlučného predkladania dokumentácie elektronicky na pamäťovom médiu a v listinnej podobe aj v prípade predloženia žiadosti ako elektronického dokumentu. Vzhľadom na znenie § 2 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov sú žiadosti na začatie konania, ktorých podkladom je dokumentácia obsahujúca utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, vrátane dokumentácie predkladané úradu v listinnej podobe a elektronicky na pamäťovom médiu.

čl. I bod 63
Ustanovenie dopĺňa smernicu 2013/59/Euratom a smernicu 2014/87/Euratom do Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie tvoriacich Prílohu č. 4 k atómovému zákonu.

čl. II
Vzhľadom na dodržanie transpozičného termínu a termínu na splnenie si oznamovacej povinnosti (oznámenie údajov potrebných na komunikáciu medzi členským štátom a Komisiou) a vzhľadom na prechodné ustanovenia smerníc 2014/87/Euratom a 2013/59/Euratom sa navrhuje účinnosť zákona od 1. augusta 2017. Bratislava, 11. januára 2017 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Marta Žiaková, v. r. predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky