Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 44Cbi/75/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002899145 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2009 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2009:1002899145.16 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : JUDr. Drahomír Kubičina, advokát, Nám. Slobody 16, Nové Mesto nad Váhom, správca konkurznej podstaty úpadcu NAZA, spol. s r.o., Kasárenská 9, Trenčín, zastúpený Mgr. Juliana Sumková, advokátka, AK Nám. Slobody 16, Nové Mesto nad Váhom, proti odporcovi : Mgr. Branislav Dufala, advokát, Palisády 36, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu NAZA-Z, a.s., Kasárenská 9, Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Č., U..W.., G. V. B. SR, Q. XX, O. a za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : P. O. W., U..W.., Z. XX, Ž. /. V., U..W.., Z. XX, Ž., o odporovateľnosti právnych úkonov a vydanie peňažnej náhrady vo výške 531.102,70 eur /16.000.000,- Sk/, takto r o z h o d o l : 1/ Súd určuje, že vloženie majetku úpadcu /NAZA, spol. s r.o., Kasárenská 9, Trenčín/ pri založení spoločnosti NAZA- Z, a.s., Kasárenská 9, Trenčín zakladateľskou zmluvou zo dňa 29.4.1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme Notárskej zápisnice č. K. XXX/XX, K. XXX/XX, ako aj schválenie založenia NAZA-Z, a.s., Notárskou zápisnicou K. XXX/XX, K. XXX/XX zo dňa 29.4.1999 je voči konkurzným veriteľom úpadcu NAZA, spol. s r.o., Kasárenská 9, Trenčín, p r á v n e n e ú č i n n é . 2/ Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú náhradu vo výške 489.473,21 eur /14.745.870,- Sk/ do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 3/ Vo zvyšku vymáhanej čiastky sa žaloba zamieta. 4/ Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 448,12 eur /13.500,- Sk/ a trovy právneho zastúpenia Mgr. Juliany Sumkovej, advokátke vo výške 657,45 eur /19.806,34 Sk/, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 5/ Odporca je povinný zaplatiť na účet S. W. B. Bratislave č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, B. : XXXXXXXXXX, Š. V., svedočné vo výške 29,87 eur /900,- Sk/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím č. k. 6Obo 72/2008-524 zo dňa 24.3.2009 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 44Cbi 75/2002-502 zo dňa 14.11.2007 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa úplne zistiť skutkový stav a vykonať navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotiť a zaoberať sa predpokladmi vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 15 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní /ďalej len ZKV/ a posúdiť, či vzniklo právo navrhovateľovi na vrátenie sumy 16.000.000,- Sk do konkurznej podstaty úpadcu NAZA, spol. s r.o., Trenčín. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Súd v naznačenom smere doplnil dokazovanie, zaoberal sa doplneným vyjadrením navrhovateľa i odporcu a všetky vykonané dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Odporca v doplnenom vyjadrení zo dňa 30.6.2009 a 6.10.2009 zdôraznil, že predmetný právny úkon - rozhodnutie o založení spoločnosti NAZA-Z, a.s. je jednostranným právnym úkonom úpadcu NAZA, spol. s r.o. o založení právnickej osoby a nejde o dvojstranný právny úkon medzi právnickými osobami, ako tvrdí navrhovateľ. Spoločnosť NAZA- Z, a.s. v rámci napadnutého právneho úkonu nebola druhou zmluvnou stranou a ani nemohla byť, pretože v čase napadnutého právneho úkonu neexistovala a podľa § 62 ods. 1 Obč. zák. vznikla až zápisom do obchodného registra dňa 9.6.1999. Namietal tiež pasívnu legitimáciu jeho ako správcu konkurznej podstaty úpadcu NAZA-Z, a.s., nakoľko nie je osoba, ktorá mala z napadnutého právneho úkonu prospech v zmysle § 16 ods. 2 ZKV. Tiež nebola splnená podmienka, že by ako tretia osoba mala vedomosť o okolnostiach napadnutého právneho úkonu, pretože o tomto právnom úkone mala možnosť sa dozvedieť najskôr dňom ustanovenia do funkcie správcu konkurznej podstaty. Pohľadávku navrhovateľa v žalovanej sume 16.000.000,- Sk v prípade úspechu žalobcu v bode 2 petitu žaloby nie je možné uspokojiť podľa ust. ZKV platného k 31.7.2000. Kogentné ustanovenie § 32 ZKV s poukazom na ust. § 31 ods. 2 ZKV /platného do 31.7.2000/ takúto pohľadávku a uspokojenie takejto pohľadávky nepozná a žiadna iná pohľadávka, ako tie pohľadávky, ktoré sú vymenované v cit. ustanoveniach, nie je pohľadávkou proti podstate, a teda nemôže byť ani predmetom rozhodovania správcu konkurznej podstaty a konkurzného súdu o jej priznaní v rozvrhovom uznesení v zmysle § 30 ods. 1 ZKV. V predmetnej veci vznikla neriešiteľná situácia, kedy navrhovateľ i odporca sú v konkurze. Z hľadiska konkurzného konania vedeného proti NAZA-Z, a.s. ust. § 15 a nasl. ZKV možnosť tretej osoby /aktívnu legitimáciu inej osoby okrem správcu alebo veriteľa NAZA-Z, a.s./ na podanie žaloby o odporovateľnosť právnych úkonov neupravuje. Ust. § 15 a nasl. ZKV totiž vôbec neupravujú možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka na úkor podstaty alebo za účelom úbytku majetku z podstaty. Celý inštitút upravený v § 15 a nasl. ZKV upravuje možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka výlučne na prospech podstaty /§ 16 ods. 4 ZKV/. Nepozná žiadne ustanovenie ZKV, ktoré by mu umožňovalo uprednostniť pohľadávku navrhovateľa pred ostatnými pohľadávkami proti podstate. Navrhovateľ žalovanú pohľadávku ani neprihlásil konkurznou prihláškou podľa § 20 ZKV. K prevodu nehnuteľného majetku došlo až 15.1.2003 povolením vkladu do katastra nehnuteľností, navrhovateľ teda v čase podania tejto žaloby mal možnosť uplatniť u správcu konkurznej podstaty NAZA-Z, a.s. právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa § 19 ods. 2 ZKV. Ďalej poukázal na ust. § 2 ods. 2 ZKV, kde je uvedený účel zákona. Ak by súd uložil správcovi konkurznej podstaty vydať výnos zo speňaženia konkurznej podstaty v sume 16 mil. Sk navrhovateľovi, vytvoril by protiprávny stav, ktorý je v rozpore s citovaným ustanovením. Došlo by k uprednostneniu navrhovateľa pred všetkými veriteľmi úpadcu NAZA- Z, a.s., ktorí si svoje pohľadávky riadne prihlásili v súlade s § 20 ZKV, ako i k uprednostneniu P. O., U..W., ktorá má u odporcu prihlásenú a uznanú pohľadávku v sume 111 mil. Sk. Namietal tiež výšku uplatnenej sumy 16 mil. Sk, pretože zo strany navrhovateľa sa jedná o požiadavku vydať celý výnos zo speňaženia konkurznej podstaty, hoci predmetom napadnutého právneho úkonu bol len vklad nehnuteľného majetku do podniku úpadcu NAZA-Z, a.s.. Pohľadávky proti podstate v súčasnosti predstavujú cca 8,5 mil. Sk. Pokiaľ by súd vyhovel petitu žaloby a zaviazal odporcu k zaplateniu 16 mil. Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, súd by svojim rozsudkom uložil správcovi také povinnosti, ktoré sú v režime konkurzného konania v rozpore s ust. § 31 a § 32 ZKV. Navrhovateľ v doplnenom vyjadrení zo dňa 9.9.2009 k tvrdeniu odporcu, že rozhodnutie o založení spoločnosti NAZA-Z, a.s. je jednostranný právny úkon, poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 24.3.2009, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 3Obo 344/99 zo dňa 12.10.2000. Tiež zdôraznil, že navrhovateľ nežaluje priamo Q.. O. P. ako fyzickú osobu, ale ako správcu konkurznej podstaty, ktorému patrí nielen dispozičné právo, ale aj výkon práv a povinností, ktoré by inak mal vlastník majetku. K vyjadreniu odporcu ďalej uviedol, že žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu podal dňa 12.7.2002, pričom v zmysle § 16 ods. 4 ZKV právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný, všetko o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V čase podania žaloby bol majetok, ktorého sa odporovateľnosť právneho úkonu týka, už speňažený a nebolo v tom čase možné namietať žalobou o vyňatie majetku zo súpisu podstaty. Do dnešného dňa nebol navrhovateľ vyzvaný na podanie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa § 19 ZKV, a preto nemožno hovoriť o tom, že žaloba nebola podaná včas. V prípade vloženia majetku úpadcu do novovytvorenej spoločnosti NAZA- Z, a.s. je jednoznačné, že došlo k zníženiu majetku v hodnote prevedeného majetku podľa znaleckých posudkov na nehnuteľnosti H.. X. Š. vo výške 72.344.740,- Sk, spoločnosti Korund, s.r.o. vo výške 98.170.000,- Sk, teda v priemere vo výške 85.257.370,- Sk a hnuteľného majetku podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Staňu vo výške 15.391.000,- Sk, Ing. Jozefa Mercella vo výške 13.186.000,- Sk, teda v priemere v hodnote 99.545.870,- Sk. Na základné imanie spoločnosti bola započítaná z majetku čiastka 84.800.000,- Sk, teda rozdiel zostáva vo výške 14.745.870,- Sk. Je pravdou, že akcie spoločnosti boli predané, avšak uspokojený bol výlučne jeden veriteľ, a to spoločnosť PKB, a.s., Žilina, t.j. vedľajší účastník na strane odporcu. Z tohto dôvodu by ani nemohol byť konkurzným veriteľom úpadcu NAZA, spol. s r.o., keďže jeho pohľadávka bola v plnej výške uspokojená. Neboli uspokojené pohľadávky konkurzných veriteľov, ktorí boli prevodom majetku do spoločnosti NAZA-Z, a.s. ukrátení. Keďže nie je možné navrátenie do predošlého stavu, navrhovateľ žiada vydanie peňažnej náhrady vo výške 16.000.000,- Sk, ktorá bola získaná predajom majetku. Krajský súd v Bratislave vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, vyjadreniami navrhovateľa i odporcu, ako i doplňujúcimi vyjadreniami, Notárskou zápisnicou Č.. K. XXX/XX, Č.. K. XXX/XX G. P. XX.X.XXXX, K. G. Č.. K. XXX/XX, Č.. K. XXX/XX zo dňa 4.6.1999, Notárskou zápisnicou č. XXX/XX, Č.. K. XXX/XX zo dňa 29.4.1999, Správou o majetku dlžníka zo dňa 9.4.2001, pohľadávkami a záväzkami úpadcu /navrhovaetľa/, vypočutím svedkov: H.. X. G., V. F., H.. X.Í. X., H.. B. H., H.. Jozefa B., zmluvami o termínovanom úvere, notárskou zápisnicou č. K. XXX/XX, Č.. K. XXX/XX, zmluvou o odkúpení akcií zo dňa 22.12.1999, Súvahou k 31.12.1999, Zmluvou o predaji podniku v konkurze zo dňa 3.12.2001, Dohodami o prevzatí dlhu, Protokolmi o prevzatí hnuteľných vecí, kúpnymi zmluvami, ako aj ostatnými dokladmi na vec sa vzťahujúcimi a po takto vykonanom dokazovaní, ako aj doplnení dokazovania v naznačenom smere na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo 72/2008-524 zo dňa 24.3.2009, mal zistený nasledovný skutkový stav : Súd pojednával bez prítomnosti účastníkov konania, ktorí boli s termínom pojednávania oboznámení na pojednávaní dňa 28.10.2009, pričom súd nemal k dispozícii ospravedlnenie odporcu a jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Po pojednávaní a vyhlásení rozsudku sa súd dozvedel o ospravedlnení odporcu so žiadosťou o odročenie pojednávania. Zároveň odporca trval na vypočutí svedka Ing. Q. Tašku. Súd na základe oznámenia PZ SR listom zo dňa 18.11.2009 o tom, že sa nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávania svedkovi, H.. Q. I. z dôvodu, že sa v mieste svojho trvalého bydliska už dlhší čas nenachádza a jeho iný pobyt nie je známy, návrhu odporcu na jeho vypočutie nevyhovel a navrhovaný dôkaz podľa § 120 ods. 1 O.s.p. veta druhá nevykonal. Súd poukazuje na to, že tým, že konal bez účasti odporcu na pojednávaní dňa 16.12.2009, mu neodňal možnosť konať pred súdom, nakoľko predmetný spor trvá už dlhšiu dobu, stanoviská účastníkov konania boli dostatočne ujasnené a dokazovanie tiež bolo vykonané v takom rozsahu, že už ani prípadné ďalšie dôkazy by neovplyvnili spôsob vybavenia predmetnej veci. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č. k. 7K 295/99 zo dňa 10.5.2001 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka NAZA, spol. s r.o., Kasárenská 9, Trenčín. Za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Drahomíra Kubičinu, advokáta. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č. k. 9K 45/00 zo dňa 26.6.2000 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka NAZA-Z, a.s.., Kasárenská 9, Trenčín. Za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil Mgr. Branislava Dufalu, advokáta. Navrhovateľ svojím podaním doručeným súdu dňa 12.7.2002 a doplnením návrhu zo dňa 19.9.2007 žiadal o určenie, že vloženie majetku úpadcu NAZA, spol. s r.o. pri založení spoločnosti NAZA-Z, a.s., zakladateľskou zmluvou zo dňa 29.4.1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme Notárskej zápisnice č. K. XXX/XX, Č.. K. XXX/XX, ako aj schválenie založenia akciovej spoločnosti NAZA-Z, a.s., Notárskou zápisnicou č. K. XXX/XX, Č.. K. XXX/XX zo dňa 29.4.1999, je voči veriteľom úpadcu právne neúčinné. Navrhovateľ zároveň žiadal od odporcu vydanie sumy 16. mil. Sk získanej za predaj majetku, ktorý bol napadnutým právnym úkonom prevedený z NAZA, spol. s r.o. na NAZA-Z, a.s.. Predmetom sporu je určenie, či právny úkon - vloženie majetku úpadcu NAZA, spol. s r.o. pri založení spoločnosti NAZA-Z, a.s., zakladateľskou zmluvou zo dňa 29.4.1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme Notárskej zápisnice č. N XXX/XX, Č.. K. XXX/XX, ako aj schválenie založenia akciovej spoločnosti NAZA-Z, a.s., Notárskou zápisnicou č. N XXX/XX, č. K. XXX/XX G. P. XX.X.XXXX - je voči veriteľom úpadcu NAZA, spol. s r.o. právne neúčinné. Teda, či na základe nich došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku ktorého došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 ZKV mal súd preukázané, že navrhovateľ - keďže je správcom konkurznej podstaty - je na podanie žaloby vecne aktívne legitimovaný. Keďže navrhovateľ odporuje právnemu úkonu dlžníka, urobenému v lehote kratšej ako tri roky pred vyhlásením konkurzu, a ešte neuplynula premlčacia lehota na podanie žaloby, súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas. Túto skutočnosť nespochybnil ani Najvyšší súd SR. Pasívna vecná legitimácia odporcu je daná tým, že bol druhou stranou toho právneho úkonu, ktorému navrhovateľ v tomto konaní odporuje. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žaloba smeruje proti odporcovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz. Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že nie je daná pasívna legitimácia jeho ako správcu konkurznej podstaty úpadcu NAZA-Z, a.s., nakoľko nie je osoba, ktorá mala z napadnutého právneho úkonu prospech v zmysle § 16 ods. 2 ZKV. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV /účinného do 31.7.2000/ vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Z cit. ust. vyplýva, že úpadca nestráca vyhlásením konkurzu procesnú spôsobilosť. Vyhlásením konkurzu však prechádza oprávnenie nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu. Odporca je v tomto konaní žalovaný nie ako fyzická osoba, ale ako správca konkurznej podstaty. Odporovateľnosť právnych úkonov v konkurze teda je osobitným právnym inštitútom, slúžiacim za podmienok daných v ustanoveniach § 15 a § 16 ZKV na ochranu konkurzných veriteľov. Súd nárok navrhovateľa posúdil podľa § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV, podľa ktorého odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a/ a b/ majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. Odporovaný môže byť aj úkon, keď dlžník v úmysle uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky použije časť svojho majetku ako vklad pri založení obchodnej spoločnosti. Podľa týchto ustanovení je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ak nimi došlo k ukráteniu veriteľovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak tu nebol úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa za predpokladu, že medzi dlžníkom je personálne a kapitálové prepojenie spôsobom uvedeným v týchto odsekoch. V tomto prípade sa nemusí dokazovať úmysel dlžníka ani jeho vedomosť o tomto úmysle. Pre úspešnú odporovateľnosť stačí preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Zákon však umožňuje druhému účastníkovi v konaní namietať, že nemohol pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka, ukrátiť konkurzného veriteľa. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na odporcovi. Z prednesov a písomných podaní účastníkov a listinných dôkazov predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že vloženie majetku úpadcu NAZA, spol. s r.o. pri založení spoločnosti NAZA-Z, a.s., zakladateľskou zmluvou zo dňa 29.4.1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme Notárskej zápisnice č. N XXX/XX, Č.. K. XXX/XX, ako aj schválenie založenia akciovej spoločnosti NAZA-Z, a.s., Notárskou zápisnicou č. K. XXX/XX, Č.. K. XXX/XX zo dňa 29.4.1999, je odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV, nakoľko spoločnosť NAZA, spol. s r.o. založením spoločnosti NAZA- Z, a.s. sa stala jej 100 % akcionárom. Navrhovateľ Správou o majetku dlžníka /č. l. 70/, pohľadávkami k 31.12.2000, záväzkami k 31.12.2000/ č. l. 73-77/, súvahou k 31.12.1999 /č. l. 182/ preukázal, že právnym úkonom dlžníka boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich v konkurznom konaní zákonom stanoveným spôsobom prihlásili, pričom musí ísť o ukrátenie takých pohľadávok, ktoré mali veritelia voči dlžníkovi už v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu dlžníkom; ukrátenie sa netýka pohľadávok tých veriteľov, ktorým postavenie veriteľa zaniklo. Záväzky navrhovateľa predstavovali k 31.12.2000 čiastku 17.823.244,88 Sk. Zo súvahy k 31.12.1999 vyplýva, že navrhovateľ mal záväzky z obchodného styku vo výške 51.862.000,- Sk a finančné prostriedky len vo výške 160.000,- Sk. Vložením nepeňažného vkladu v hodnote cca 99.500.000,- Sk úpadca NAZA, spol. s r. o. nebol schopný pokračovať vo svojej výrobnej činnosti, pretože nemal žiadne priestory, stroje ani zariadenia. Nemal ani žiaden iný majetok, z ktorého by mu mohli plynúť ďalšie príjmy na uspokojenie veriteľov. V majetku spoločnosti NAZA, spol. s r.o. ostali iba dlhy, nedobytné pohľadávky a zamestnanci, ktorých prepožičiaval na základe dohody odporcovi, ktorý prevzala všetku výrobnú činnosť. Úmysel ukrátiť veriteľov vyplýva i zo skutočnosti, že X. G. uznal dlh spoločnosti NAZA, spol. s r.o. voči Č., U..W.. vo výške 7.454.149,60 Sk a zaviazal sa ho splácať v čase, keď už vyše mesiaca bola ním podpísaná notárska zápisnica a zakladateľská listina o založení NAZA- Z, a.s.. Z obsahu celého spisu sa javí, že V., U..W.., ktorá iniciovala vytvorenie NAZA-Z, a.s., sledovala uspokojenie svojej pohľadávky. Navrhovateľ teda dostatočne preukázal, že odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, čím je splnená prvá podmienka odporovateľnosti právnych úkonov. Dlžníkov úmysel v tomto prípade nie je potrebné dokazovať, ten sa predpokladá. Zákon umožňuje druhému účastníkovi v konaní namietať, že nemohol pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka, ukrátiť konkurzného veriteľa. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na odporcovi, pričom pre možnosť námietky nevedomosti o úmysle dlžníka /dobromyselnosti/ musí byť splnená podmienka náležitej starostlivosti. Z výpovede svedka H.. X. G. mal súd za preukázané, že spoločnosť NAZA-Z, a.s. bola založená za tým účelom, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľa V., U..W., pričom sa počítalo s tým, že spoločnosť NAZA, spol. s r.o. bude zlikvidovaná. Odporca túto skutočnosť nevyvrátil. Za účelom zistenia, či odporca mohol pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka, ukrátiť konkurzného veriteľa, súd vypočul H.. X. X. - podpredsedu predstavenstva spoločnosti NAZA-Z, a.s., H.. X. B. - člena predstavenstva. Z ich výpovede vyplýva, že nemali vedomosť o problémoch spoločnosti NAZA, spol. s r.o., ani že by sa založením spoločnosti NAZA-Z, a.s. sledovalo ukrátiť veriteľov NAZA, spol. s r.o.. Taktiež si nepamätali na žiadne úkony, ktoré vykonávali. Preto nie je možné hovoriť o konaní členov s náležitou starostlivosťou. Súd skonštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno. Keďže navrhovateľ preukázal základ žaloby, teda zmenšenie majetku dlžníka a v dôsledku toho ukrátenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov, bolo potrebné žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Nakoľko navrhovateľ právnemu úkonu dlžníka odporoval úspešne, súd sa zaoberal aj otázkou vydania prospechu z úkonu neúčinného voči konkurzným veriteľom podľa § 16 ods. 4 ZKV. Pokiaľ ide o určenie výšky, o ktorú boli konkurzní veritelia navrhovateľa ukrátení, súd vychádzal z ustanovenia § 16 ods. 4 ZKV, podľa ktorého právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Je nesporné, že celý hnuteľný i nehnuteľný majetok bol predaný za čiastku 16 mil. Sk na základe opatrenia konkurzného súdu sp. zn. 9K 45/00 zo dňa 23.11.2001 a nie je ho už možné vrátiť do konkurznej podstaty navrhovateľa. Keďže to nie je možné, je potrebné vrátiť finančnú náhradu, ale iba tú, o ktorú boli konkurzní veritelia ukrátení. Pri určení tejto výšky súd vychádzal zo znaleckých posudkov na nehnuteľnosti H.. X. Š. vo výške 72.344.740,- Sk, spoločnosť Korund, s.r.o. vo výške 98.170.000,- Sk, teda v priemere vo výške 85.257.370,- Sk a hnuteľného majetku podľa znaleckého posudku H.. X. W. vo výške 15.391.000,- Sk, H.. X. Q. vo výške 13.186.000,- Sk, teda v priemere v hodnote 99.545.870,- Sk. Na základné imanie spoločnosti bola započítaná z majetku čiastka 84.800.000,- Sk, teda rozdiel zostáva vo výške 14.745.870,- Sk. Súd z tohto dôvodu zaviazal odporcu v zmysle § 16 ods. 4 ZKV na vrátenie peňažnej náhrady navrhovateľovi vo výške 489.473,21 eur /14.745.870,- Sk/. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že pohľadávku navrhovateľa v žalovanej sume 16.000.000,- Sk v prípade úspechu žalobcu v bode 2 petitu žaloby nie je možné uspokojiť podľa ust. ZKV platného k 31.7.2000 s poukazom na ustanovenie § 32 ZKV a § 31 ods. 2 ZKV, ako aj o tvrdenie, že navrhovateľ žalovanú pohľadávku ani neprihlásil konkurznou prihláškou podľa § 20 ZKV, ani nevyužil právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa § 19 ods. 2 ZKV, súd považoval za nutné zdôrazniť, že neúčinnosť právneho úkonu, ktorému navrhovateľ úspešne odporoval, nastáva až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, preto navrhovateľ si túto pohľadávku nemohol prihlásiť podľa § 20 ZKV. Takisto neprichádza do úvahy ani podanie vylučovacej žaloby podľa § 19 ZKV, nakoľko navrhovateľ v čase podania žaloby už nebol vlastníkom hnuteľných a nehnutuľných vecí a nemohol by vlastníctvo k veci osvedčiť. Takáto žaloba by bola bezpredmetná. Prinavrátenie predmetných hnuteľných a nenuteľných vecí do konkurznej podstaty bolo možné iba podaním tejto žaloby. Súd dospel k právnemu záveru, že v danom prípade nejde o pohľadávku proti podstate, nakoľko odporca by mal navrhovateľovi do konkurznej podstaty vrátiť celý majetok, ktorým boli ukrátení veritelia navrhovateľa. Toto vrátenie by sa malo uskutočniť mimo rozvrhového uznesenia. Keďže to v danom prípade / z dôvodu predaja majetku/ nie je možné, musí sa navrhovateľovi do podstaty vrátiť peňažná náhrada. Keďže ide o náhradu za predaný hnuteľný a nehnuteľný majetok, i tá sa musí vrátiť mimo rozvrhového uznesenia. Tieto vrátené prostriedky sa použijú na uspokojenie pohľadávok veriteľov navrhovateľa, pretože na úspešné odporovateľné úkony sa hľadí, ako by sa neboli stali. Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. určil odporcovi 15 dňovú lehotu na vrátenie peňažnej náhrady. Vzhľadom na široký rozsah argumentácie sporových strán konajúci súd v závere konania vyhodnotil iba dôkazy, ktoré priamo súviseli a mali rozhodujúci vplyv na posúdenie oprávenosti nároku navrhovateľa. Všetky ostatné dôkazy predložené odporcom, a to zmluvy o termínovanom úvere, notárska zápisnica č. K. XXX/XX, Č.. K. XXX/XX, Zmluva o odkúpení akcií zo dňa 22.12.1999, Zmluva o predaji podniku v konkurze zo dňa 3.12.2001, Dohody o prevzatí dlhu, Protokoly o prevzatí hnuteľných vecí, ako i ostatné predložené dôzaky, sú pre posúdenie oprávnenosti nároku navrhovateľa právne irelevantné. Nakoľko súd zaviazal odporcu na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške výške 489.473,21 eur /14.745.870,- Sk/, t.j. vo výške, o ktorú bol ukrátený majetok úpadcu /navrhovateľa/, vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 3.000,- Sk, súdneho poplatku za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenie vo výške 500,- Sk, súdneho poplatku za podanie odvolania vo výške 10.000,- Sk. Odporca bol zaviazný aj na zaplatenie svedočného vo výške 900,- Sk, ktoré bolo vyplatené Krajským súdom v Bratislave svedkom Ing. Jozefovi Vavrovi v sume 360,- Sk a Ing. Vojtechovi Iršovi v sume 540,- Sk. Súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľa Q.. X. W., advokátke trovy právneho zastúpenia vo výške 657,45 eur /19.806,34 Sk/ podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách advokátov za posyktovanie právnych služieb a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za posyktovanie právnych služieb v platnom znení, vyhlášky č. 238/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení za tieto úkony právnej pomoci : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia / 26.8.2002/……………...……………………....1.170,- Sk paušál……………………………………………………………………...…………117,- Sk 2/ návrh na vstup vedľajšieho účastníka /18.6.2003/…………...……………………1.281,- Sk paušál……………………………………………………………………………...…128,- Sk 3/ účasť na pojednávaní dňa 14.11.2007………...………………………….………..1.371,- Sk paušál…………………………………………………………………………..…….178,- Sk 4/ podanie odvolania dňa 4.12.2007………………...……………………………….1.371,- Sk paušál…………………………………………………………………………..…….178,- Sk spolu………………………………………………………………….5.794,- Sk /192,33 eur/ 5/ účasť na pojednávaní dňa 16.9.2009………………………………….……...…….53,49 eur paušál………………………………………………………………………….……..6,95 eur 6/ účasť na pojednávaní dňa 28.10.2009-1/4………………………………………….13,37 eur 7/ cestovné dňa 14.11.2007……………………………………………………………64,96 eur 8/ cestovné dňa 16.9.2009 a 28.10.2009………….…………………………...……..128,12 uer 9/ náhrada za stratu času dňa 14.11.2007 /6 x 297,- Sk/…………….…..1.782,- Sk /59,15 eur/ 10/ náhrada za stratu času dňa 16.9.2009 a 28.10.2009../12 x 11,59 eur/….....…….139,08 eur Spolu……..…………………………………………………………657,45 eur /19.806,34 Sk/ Súd nepriznal právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 19.9.2007, nakoľko sa pojednávania nezúčastnila. Z toho istého dôvodu jej nepriznal ani cestovnú náhradu za tento deň ani náhradu za stratu času. Nepriznal jej ani trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie zo dňa 14.10.2007, nakoľko toto vyjadrenie vypracoval navrhovateľ a nie Mgr. Sumková. Súd pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal zo skutočnosti, že konanie o odporovateľnosti právnych úkonov, ktorého súčasťou je i právo na vydanie prospechu z úkonu neúčinného voči konkurzným veriteľom podľa § 16 ods. 4 ZKV, je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku. Preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Podľa § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV platného do 31.7.2000 z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu písomne, dvojmo. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 OSP a je ho možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 OSP.