Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/420/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898749 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1010898749.1 Uznesenie Krajský súd V Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ervin Pikna, Strmé sady 3, Bratislava zast.: JUDr. Štefan Martinkovič, advokát, Saratovská 2/A , Bratislava proti odporcom: 1) Jaroslav Lenčan, Bieloruská 25, Bratislava 2) Ján Haraslín, ulica Kapitána Rašu 27, Bratislava 3) Amália Aulová, Sedáková 36, Bratislava 4) Emil Haraslín, Suhvezdná 6, Bratislava a 5) Simona Michálková, Strojařu 1152, Chrudim ČR, všetci zast. : Mgr. Toník Khurík, advokát, Pribišová 31, Bratislava, o určenie vlastníctva na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 6C 213/03-312 zo dňa 16.4.2009 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 6C 213/03-312 zo dňa 16.4.2009 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu a o trovách konania nerozhodol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobným návrhom zo dňa 27.11.2003 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom parc. č. 740 (predtým č. 1793/2) o výmere 989 m2 v katastrálnom území Dúbravka, zapísaných na LV 1782. Tento nárok odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť užíva ako vlastnú minimálne od roku 1986. Odporcovia s týmto návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť, pretože podľa ich názoru neboli splnené podmienky na vydržanie nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ približne pred 60-timi rokmi užíval spornú nehnuteľnosť, resp. užívali túto nehnuteľnosť jeho právny predchodcovia, a to parcelu č. 204, ktorá má v súčasnosti parc. č. 742/2, parcelu 205 v súčasnosti 742/1 a 1793/1 v súčasnosti 741 vrátane parcely č. 1793/2 v súčasnosti parcely č. 740 o výmere 989 m2 , ktoré sú predmetom tohto sporu. Podľa informácií rodičov navrhovateľa, spornú parcelu č. 1793/2 teraz č. 740,bola rôznymi písomnými aj ústnymi dohodami vyriešená tak, že zostala vo vlastníctve matky navrhovateľa, neskôr aj jeho otca, pričom 1 parcely patrila tete navrhovateľa Antónii Mikletičovej. Vyplynulo to z pôvodného listu vlastníctva č. 4 katastrálneho územia Dúbravka. Po smrti tety Antónii Mikletičovej navrhovateľ zdedil 1 parcely č. 740. Od tejto doby užíval spornú nehnuteľnosť ako vlastnú, a až v roku 2002 mu odporkyňa v treťom rade oznámila, že je v jej spoluvlastníctve s ostatnými odporcami. Súd sa oboznámil s obsahom dedičských spisov D 1242/64 o prejednaní dedičstva po nebohej Anne Piknovej, matke navrhovateľa, pričom v tomto konaní nebola prejednávaná sporná nehnuteľnosť. Taktiež v dedičskom spise D 320/65 po nebohom Ľudovítovi Piknovi - otcovi navrhovateľa, súd zistil, že nebola predmetom tohto dedičského konania sporná nehnuteľnosť. Zo spisu Štátneho notárstva Bratislava IV súd zistil, že navrhovateľ bol dedičom po Antónii Mikletičovej, sestra jeho matky, ktorá zomrela 11.5.1986 a nadobúdal medzi iným aj 1 parcely č. 740 a to záhradu vo výmere 771 m2 . Z úplného výpisu z pozemkovej knihy súd zistil, že sporná parcela, predtým označená pod č. 1793/2, bola najskôr vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 50 o výmere 988 m2 , a ako jej spoluvlastníci nikdy neboli uvedený právny predchodcovia navrhovateľa . V súčasnosti je sporná parcela vedená na LV č. 1982 ako parcela č. 740 o výmere 989 m2 . V listu vlastníctva č. 4 súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom parcely 4120/1 o výmere 2956 m2 a parc. č. 741 o výmere 255 m2, pričom parcela č. 740 zanikla na základe geometrického plánu č. 27/2003. Z listu vlastníctva 1982 súd zistil, že odporcovia v prvom až piatom rade sú vedený ako vlastníci parcely č. 740 o výmere 989 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 27/2003 a pôvodná parcela 1793/2 zanikla. Súd vypočul aj svedkov, z výpovedí ktorých zistil, že navrhovateľ a jeho právny predchodcovia - rodičia, predmetnú nehnuteľnosť užívali dlhé desaťročia a nebolo im v tom nejakým spôsobom bránené, pričom nikomu zo svedkov nebolo známe, že by malo byť sporné vlastníctvo k tomuto pozemku. V danom prípade mal súd za preukázanú dlhoročnú a nerušenú držbu navrhovateľa a jeho právnych predchodcov k predmetnej nehnuteľnosti. Za oprávnenie by ju však súd mohol chápať len vtedy, keby presvedčenie navrhovateľa, že ju užíva ako vlastnú vychádzalo z toho, že jeho právny predchodcovia - rodičia boli jej vlastníkmi ,a že toto ich vlastnícke právo nebolo prejednané v dedičskom konaní. Navrhovateľ svoju dobromyseľnosť odvodzuje od tých skutkových tvrdení, že táto nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve jeho matky a tety, a že 1 tejto nehnuteľnosti zdedil v dedičskom konaní po tete Antónii Mikletičovej v roku 1986. Je síce pravdou, že rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava IV č. D 362/86 zo dňa 14.10.1986 medzi iným, navrhovateľ zdedil 1 parcely č. 740 avšak parcela č. 740 nebola nikdy totožná so súčasnou parcelou 740 a teda ani predtým s parcelou č. 1793/2. táto parcela nikdy nebola zapísaná na liste vlastníctva č. 4. Obsahom zápisu na liste č. 4 bola pôvodná parcela 1793/1, ktorá zanikla ba základe geometrického plánu č. 27/2003. Zároveň v tomto pláne bola zriadená parcela č. 740 v parcely č. 1793/2. Preto súd dospel k záveru, že od dedičského konania v roku 1986 nemohol byť navrhovateľ dobromyseľný z ohľadu na všetky okolnosti, ktoré sa týkali spornej nehnuteľnosti, že užíva vec ako vlastnú odvodzujúcu aj právo od svojich rodičov. Navrhovateľ mohol zistiť, že parcela č. 740 v dedičskom konaní nie je a ani nemôže byť totožná s pôvodnou parcelou 1793/2. Dlhoročná nerušená držba sama o sebe nie je a nemôže byť základom pre vydržanie nehnuteľnosti. Navyše v tomto prípade mohlo dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti len v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka platného od 1.4.1983. 10- ročná vydržiaca lehota by uplynula v prípade, že by navrhovateľ odvodzoval svoje právo len od rodičov odo dňa 1.4.1984. Navrhovateľ však odvodzoval svoje právo od dedičského konania v roku 1986 a preto nemohlo v jeho prípade byť vôbec hovorené o dobromyseľnej držbe. Preto súd žalobný návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 1.6.2009. Namietol že, súd prvého stupňa rozhodol vo veci predčasne a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozpory v niektorých častiach rozsudku, konkrétne súd prvého stupňa na strane 2 uviedol, že parcela č. 740 zanikla na základe geometrického plánu č. 27/2003, ktorý si dali vytvoriť navrhovatelia z dôvodu správneho zápisu do listu vlastníctva č. 4 a to na základe požiadavky správy katastra a neskôr bol tento istý geometrický plán zneužitý pri zápise vlastníckeho práva v prospech odporcov. Na druhej strane súd uviedol, že parcela č. 740 o výmere 989 m2 vznikla na základe spomínaného geometrického plánu, pričom vraj pôvodná parcela 1793/2 zanikla. Ďalej súd tvrdí, že parcela, ktorú zdedil navrhovateľ nebola nikdy totožná so súčasnou parcelou č. 740, a teda ani s pôvodnou parcelou č. 1793/2. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, pretože z priložených listín ako aj geometrického plánu č. 27/2003 jasne vyplýva, že základom parcely č. 740 od počiatku bola pôvodná pozemno-knižná parcela 1793/2 a neskôr následnými geometrickými plánmi parcela č. 740, ktorá však môže mať inú výmeru vo vzťahu toho, ktorého vytvoreného geometrického plánu, čo dokazuje aj geometrický plán č. 27/2003. Súd sa vôbec nevysporiadal s ďalšími problémovými skutočnosťami, ktoré označil navrhovateľ, a ktoré majú priamy vplyv na otázku vydržania parcely č. 740. Súd vôbec nezobral do úvahy tú skutočnosť, že nehnuteľnosť užívali rodičia navrhovateľa, pričom ani oni nikdy neboli v predmetnej držbe rušení a s nehnuteľnosťou nakladali ako so svojou. Súd vo veci veľmi povrchne skúmal okolnosti, za ktorých došlo k vydržaniu. Nie je pravdivé ani tvrdenie súdu, že navrhovateľ mohol zistiť, že parcela č. 740, ktorú v polovici nadobudol dedičstvom po Antónii Mikletičovej nie je totožná s pôvodnou parcelou č. 1793/2. Doterajšie katastrálne mapy jednoznačne preukazujú, že pôvodnou parcelou č. 740 bola parcela č. 1793/2 a táto parcela z hľadiska rôznorodosti výmery mohla byť geometrickými plánmi niekoľkokrát zmenená. Dobromyseľní boli aj jeho rodičia, ktorí parcelu č. 740 užívali nerušene a vedomí, že im patrí bez ohľadu na jej väčšiu, alebo menšiu výmeru a nakladali s ňou ako s vlastnou. Navrhovateľ tvrdí, že vydržacia doba bola naplnená oprávnenou držbou nehnuteľnosti, pretože on a jeho právny predchodcovia ju fakticky ovládali a trvalým nepretržite zakladajúcej oprávnenosť. Súd skutkové tvrdenia správy katastra nevyhodnotil, iba si ich mechanicky osvojil bez toho aby ich podrobil právnej a vecnej analýze a prijal kvalifikovaný záver. Súd mal z vlastnej iniciatívy skúmať aj tú okolnosť, že ak sa sporná nehnuteľnosť právoplatne určí odporcom bude porušené právo navrhovateľa a jeho rodiny na bývanie a domovú nedotknuteľnosť, ochranu obydlia a osôb, pričom táto skutočnosť je súdu známa, keďže vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ a jeho rodina za tejto situácie nebudú mať priestor ani možnosť ako sa dostať do svojej domovej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné dokazovať a vyhodnotiť celý rad dokumentov a podkladov, aby na ich základe mohol prijať správne závery. Preto žiadajú, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Alternatívne, aby súd žalobe navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Odvolanie navrhovateľa podali vyjadrenie odporcovia zast. prostredníctvom svojho právneho zástupca podaním doručeným súdu dňa 8.7.2009. Uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú za absolútne správne a podané odvolanie považujú za účelové. Navrhovateľ nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval prevod vlastníctva medzi právnymi predchodcami odporcov a právnymi predchodcami navrhovateľa. Naopak súd iniciatívne prevzal úlohu navrhovateľa a zabezpečil dedičské spisy po právnych predchodcoch navrhovateľa, z týchto dôkazov však nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa. Keďže bol navrhovateľ účastníkom dedičského konania boli prístupné aj jemu, avšak ich zámerne nenavrhoval ,lebo vedel , že nesvedčia v jeho prospech. V rámci vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že detencia nebola premenená na oprávnenú držbu. Celé dokazovanie zo strany navrhovateľa bolo nedostatočné na to, aby preukázal oprávnenosť držby, ktorá by sa transformovala na vlastníctvo. Počas konania bola preukázaná len detencia nehnuteľnosti. Navrhuje preto žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.