Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/420/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898749 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010898749.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd V Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: H. I., C. C. X, E. zastúpený: JUDr. Štefan Martinkovič, advokát, Saratovská 2/A , Bratislava, proti odporcom: X.B. K. V., E. XX, Bratislava v 2. rade K. J. N.., nar. XX.X.XXXX, M.. M. R.. B. XX, E. (právny nástupca K. J., nar. XX.X.XXXX), v 3. rade A. A., X. XX, Bratislava, v 4. rade V. J., C. X, E. (právna nástupkyňa H. J., nar. XX.X.XXXX) a v 5. rade C. N., C. XXXX, F., Č. (právna nástupkyňa K. J., Y.. XX.X.XXXX), všetci zastúpení : Mgr. Toni Khuri, advokát, Pribišova 31, Bratislava o určenie vlastníctva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 6C 213/03-353 zo dňa 29.6.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. 6C 213/2003-353 zo dňa 29. 6. 2010 m e n í tak, že u r č u j e , že vlastníckom nehnuteľnosti parc. č. 740 (predtým č. 1793/2) o výmere 989m2, kat. územie Dúbravka - záhrady, zapísanej na LV č. 1982 vedeného na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Bratislava IV, je navrhovateľ v celosti. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním zamietol. O trovách konania nerozhodol. Vo veci šlo v poradí o druhý rozsudok. Prvý krát súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C 213/03-312 zo dňa 16.4.2009, ktorý bol uznesením odvolacieho súdu č.k. 14Co 246/2009-325 zo dňa 19.1.2010 zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že z výpovedí navrhovateľa a svedkov vyplynulo, že sporný pozemok užívali už rodičia navrhovateľa. Následne po ich smrti ho užíval navrhovateľ, ktorý ho v období rokov 1979 -1980 aj oplotil, pričom k vlastníckemu sporu došlo až v roku 2002. Na č.l. 273 súdneho spisu je založené prehlásenie svedka A. S., z ktorého vyplýva, že odporca v 1. rade K. V. sa nechal nahovoriť odporkyňou v 3. rade A.V. A. na krivú výpoveď, a robil si nárok na majetok, ktorý patrí navrhovateľovi. Odôvodnenie rozsudku v časti, týkajúcej sa vydržania sporného pozemku je nepreskúmateľné, pretože súd sa vôbec nevyporiadal s tým, že pozemok nerušene užívali už rodičia navrhovateľa pred svojou smrťou. Aj v prípade ak by bolo potvrdené, že navrhovateľ a jeho rodičia boli v držbe dobromyseľní len do dedičského konania v roku 1986, súd sa nezaoberal tým, či pred touto dobou nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva. Nie je preskúmateľné ani tvrdenie súdu, že navrhovateľ od roku 1986 nemohol byť dobromyseľný, pretože z dedičského konania musel zistiť, že parcela č. 740 nie je a ani nemôže byť totožná s pôvodnou parcelou č. 1793/2. Táto skutočnosť v spore preukázaná nebola. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Po doplnení dokazovania prvostupňový súd opätovne návrh navrhovateľa zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom zo dňa 27.11.2003 žiadal navrhovateľ súd, aby určil, že navrhovateľ je vlastníkom parcely číslo XXX (predtým číslo 1793/2) o výmere 989 m2 v katastrálnom území Dúbravka, zapísanej na LV XXXX. Návrh odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť užíva ako vlastnú minimálne od roku 1986. Odporcovia nesúhlasili s návrhom a žiadali ho zamietnuť. Podľa nich neboli splnené zákonné podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľa približne pred 60. rokmi užíval on alebo jeho právni predchodcovia nehnuteľnosti v katastrálnom území Dúbravka, a to parcely číslo 204 teraz 742/2; 205 teraz 742/1; 1793/1 teraz 741; vrátane parcely číslo 1793/2 teraz číslo 740 o výmere 989 m2, ktorá je predmetom tohto sporu. Podľa informácií rodičov navrhovateľa označenú parcela číslo 740, predtým číslo 1793/2, bola rôznymi písomnými aj ústnymi dohodami rozriešená tak, že zostala vo vlastníctve matky navrhovateľa, neskôr i otca, pričom polovica parcely patrila tete navrhovateľa A. N.. Vyplynulo to z pôvodného listu vlastníctva číslo 4 katastrálneho územia Dúbravka. Po smrti tety A.Y. N. navrhovateľ zdedil jednu polovicu parcely číslo 740, predtým číslo 1793/2. Od tejto doby navrhovateľ užíval spornú nehnuteľnosť ako vlastnú a až v roku 2002 mu odporkyňa v 3. rade oznámila, že je v jej spoluvlastníctve s ostatnými odporcami. Súd z listinných dôkazov konštatoval, že v rámci dedičského konania po nebohej A. I., P. XX.X.XXXX - matke navrhovateľa na Štátnom notárstve Bratislava - mesto číslo D 1242/64 nebola prejednaná sporná nehnuteľnosť pod číslom 1793/2, a to ani v dodatočnom prejednaní dedičstva, ktoré vykonal Okresný súd Bratislava IV pod číslom D 1692/93. Rovnako nebola prejednaná ani v dedičskom konaní po nebohom Ľ. I. - otcovi navrhovateľa, zomrelom dňa 16.2.1965 na Štátnom notárstve Bratislava - mesto pod číslom D 320/65. Zo spisu Štátneho notárstva Bratislava IV súd zistil, že navrhovateľ bol dedičom po A. N. - sestre jeho matky, ktorá zomrela 11.5.1986 a nadobudol medzi iným jednu polovicu parcely číslo 740, záhrada 771 m2 na LV číslo X. Z úplného výpisu z Pozemkovej knihy súd zistil, že sporná parcela predtým číslo 1793/2 bola najskôr vedená v PK vložke číslo 50, o výmere 988 m2 a ako jej spoluvlastníci nikdy neboli uvedení právni predchodcovia navrhovateľa. V súčasnosti je sporná parcela vedená na LV číslo XXXX ako parcela číslo 740 o výmere 989 m2. Z úplného výpisu listu vlastníctva číslo 4 súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom parcely číslo 4120/1 o výmere 2956 m2 orná pôda a parcely číslo 741 o výmere 255 m2 zastavaná plocha, na základe geometrického plánu číslo 27/2003. Parcela číslo 740 zanikla na základe geometrického plánu číslo 27/2003. Z listu vlastníctva číslo XXXX súd zistil, že odporcovia 1 až 5 sú vedení ako vlastníci parcely 740 o výmere 989 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu číslo 27/2003 a pôvodná parcela č. 1793/2 zanikla. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov Q.. K. W., N.. A. S., G. B., K. E., R. P., A. I., Ľ. I., Ľ.M. C., N.. K. R., N. N., I. B., A. S., z ktorých zistil, že navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia rodičia a teta, predmetnú nehnuteľnosť užívali dlhé desaťročia a nebolo im v tom nijakým spôsobom bránené, a nikomu zo svedkov nebolo známe, že by malo byť sporné vlastníctvo k tomuto pozemku. Z výsluchu geodeta svedka Ing. R. X., ktorý vypracoval geometrický plán č. 27/2003, na základe ktorého vznikla parcela číslo 740 o výmere 989 m2 súd zistil, že účelom geometrického plánu bolo obnovenie právneho stavu pôvodnej parcely 1793/2. Pri obnovení právneho stavu tejto parcely nová parcela číslo 740 mala zníženú výmeru o časť, ktorá je teraz vyznačená ako parcela číslo 742/3. Sporná časť parcely 740 vznikla pričlenením parcely číslo 742. Nová parcela 740 vznikla z dielu 4 pôvodnej parcely číslo 793/2. Geometrický plán je len technický podklad, neurčuje vlastnícke práva a tam kde uviedol mená ako vlastníkov pravdepodobne vychádzal z listu vlastníctva pre THM. Znalec vylúčil, že by nová parcela 740 mohla vzniknúť z parcely číslo 1793/1. Pôvodná parcela 740 a súčasná parcela 740 sú totožné len čiastočne, v časti bývalej parcely 1793/2. Súd poukázal na § 868; 870; 872 ods. 6; 130; 132; 134 a 135 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vydržanie je originálne nadobudnutie vlastníckeho práva prisvojením si veci. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci. Disponuje ňou, prípade vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav môže byť v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec, alebo právo v skutku patrí. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, musí vychádzať z presvedčenia držiteľa, že mu vec patrí, a toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť, napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby. Súčasne musí existovať aj úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Po zhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že návrh na určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti je nedôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal dobromyseľnosť užívania spornej nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním bola síce preukázaná dlhoročná a nepretržitá držba navrhovateľa a jeho právnych predchodcov k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú užívali ešte rodičia navrhovateľa, avšak nehnuteľnosť nebola obsahom dedičského konania po ich úmrtí. Nebol zistený ani právny dôvod na základe ktorého začali rodičia navrhovateľa nehnuteľnosť užívať. Podľa navrhovateľa mala byť navyše táto nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve s jeho nebohou tetou A. N., sestrou matky navrhovateľa, ktorá zomrela dňa 11.5.1986. V tomto prípade mohlo dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti len v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platného od roku 1983. Desaťročná vydržacia lehota rodičov mohla uplynúť 1.4.1984 za predpokladu, že podľa skutkových tvrdení navrhovateľa, by teta navrhovateľa nebohá A. N., nebola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov u rodičov navrhovateľa ako jeho právnych predchodcov nemožno hovoriť o dobromyseľnej držbe. Pre navrhovateľa by mohol byť právnym dôvodom nadobudnutia nehnuteľnosti rozhodnutie v dedičskej veci po tete A. N. v roku 1986, kedy aj v prípade neprejednania spornej parcely, resp. jej polovice v dedičskom konaní po rodičoch navrhovateľa, mohol navrhovateľ vzhľadom na dlhoročnú držbu a dedičské rozhodnutie po A. N. byť dobromyseľným držiteľom. Navrhovateľ však nepreukázal dobromyseľnosť svojej držby, keď subjektívne presvedčenie musí mať oporu v skutkových okolnostiach. Z úplného výpisu listu vlastníctva Č. X vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom parcely 4120/1 o výmere 2956 m2 a parcely číslo 741 o výmere 255 m2 na základe geometrického plánu číslo 27/2003. Pôvodná parcela číslo 740 zanikla na základe geometrického plánu číslo 27/2003. Ako vyplýva z výsluchu svedka Q.. R. X. účelom geometrického plánu bola obnova právneho stavu parcely číslo 1793/2 a nie parcely číslo 1793/1. Desaťročná vydržacia lehota, by pri započítaní držby navrhovateľa začala plynúť 11.5.1986 smrťou A. N. a mohla uplynúť 11.5.1996. Držbu rodičov navrhovateľa započítať nemožno. Navrhovateľ z dedičského rozhodnutia štátneho notárstva po nebohej A. N. musel zistiť, že napriek tomu, že jeho rodičia nežijú, obsahom dedičského rozhodnutia je len jedna polovica bývalej parcely číslo 740 a nič mu nebránilo zistiť, že bývalá parcela 740 vznikla z parcely 1793/2 a že je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k spornej nehnuteľnosti. Po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave dospel súd k záveru, že nielenže nie sú splnené podmienky pre vydržanie spornej nehnuteľnosti u navrhovateľa, ale ani u jeho rodičov. Návrh navrhovateľa preto zamietol v celom rozsahu. Rozsudok napadol v zákonnej lehote navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 5.8.2010. Namietol, že pri spochybnení dobromyseľnosti navrhovateľa sa prvostupňový súd jednoznačne opieral o nesprávne právne dôvody napriek tomu, že existujú skutočnosti, ktoré svedčia v prospech navrhovateľa a na ktoré súd neprihliadal. Autor geometrického plánu č. 27/2003 Q. X. potvrdil, že základom parcely č. 740 bola pôvodná parcela 1793/2. Z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom polovice nehnuteľností, ktoré zdedil po tete A. N. a neskôr za celok platil dane aj všetky poplatky. Odporcovia žiadnym dôkazom nevyvrátili, že so spornou nehnuteľnosťou navrhovateľ a jeho rodičia nakladali ako so svojou vlastnou. V spise je celý rad nespochybniteľných dôkazov o nepretržitosti tejto držby. Vo veci ide o pozemok, ktorý navrhovateľ a jeho predchodcovia dlhé roky používali pre svoju potrebu a bývanie. Prvostupňový súd nepribral do konania znalca, pretože účastníci navrhli len výsluch svedka Fronca. Z jeho výpovede vyplynulo, že dôvodom geom. plánu č. 27 v roku 2003 bolo obnovenie právneho stavu p.č. 740, ktorej základom bola p.č. 1793/2, pričom do celkovej výmery p.č. 740 pribral aj p.č. 742/2, a vyčlenil p.č. 743/2. Podstatné v spore je, že p.č. 740 vznikla z p.č. 1793/2, a nie z p.č. 1793/1 ako to tvrdí prvostupňový súd. Vo vzťahu k svojej dobromyseľnosti navrhovateľ zdôraznil, že nebola žiadna skutočnosť, ktorá by ho počas držby nútila niečo vyporiadať. Ani jeho a ani jeho rodičov nikto neupozornil, že užívajú pozemok neoprávnene a neboli v tejto súvislosti žalovaní. Už rodičia navrhovateľa tzv. prvú polovicu pozemku dávno vydržali, pričom aj táto doba sa musí sa do držby navrhovateľa započítať. Svoje závery v tomto smere prvostupňový súd relevantným spôsobom nezdôvodnil. S tým nemá nič spoločné, že navrhovateľ tzv. druhú polovicu neskôr zdedil. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrhu navrhovateľa vyhovel. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca navrhovateľa založil do spisu jeho písomné vyjadrenie, pretože sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť pojednávania na odvolacom súde. Podľa jeho názoru p.č. 1793/2 užívali jeho rodičia minimálne 30 rokov a ich držba nebola nikým rušená. Pôvodné p.č. 1793/1 a 1793/2 boli a sú susediacimi parcelami. Na pôvodnej p.č. 1793/1 (neskôr p.č. 741 a teraz p.č. 741/1) bol a je postavený jeho rodinný dom. Na p.č. 1793/2, teraz p.č. 740, bola a je záhrada situovaná pred a naboku sprava jeho rodinného domu a takto bola aj vždy užívaná. Jeho teta A. N. získala nehnuteľnosť po svojej matke, ktorá je sestrou jeho matky. Geometrický plán č. 27/2003 objednal a zaplatil on sám na podnet správy katastra a o zmene parciel sa dozvedel až po doručení tohto plánu. On sám nemal v tejto veci jasno rovnako ako jeho otec, ktorý sa písomne dožadoval úpravy p.č. 1793/2 u vtedajšieho ONV, avšak nebolo mu vyhovené, pričom nemali dôvod, aby sa o to ďalej zaujímali. Právny zástupca odporcov vo vyjadrení z 15.6.2013 k nároku navrhovateľa uviedol, že on a ani jeho rodičia nedisponujú právnym titulom na základe ktorého mohli dobromyseľne užívať parcelu č. 1793/2, pretože takýto titul neexistuje. Parcely č. 1793/1 a 1793/2 sú susediace parcely, pričom p.č. 1793/1 predtým patrila otcovi navrhovateľa a jeho tete A. N.. Na tejto parcele stojí rodinný dom navrhovateľa. Parcela č. 1793/2 bola používaná ako záhrada, pričom každý z vlastníkov jednej alebo druhej parcely mal svoj prístup. Do vypracovania geom. plánu bola táto parcela vedená ako roľa. Z listu vlastníctva Správy katastra pre hl. m. Bratislavu z 23.5.2008 vyplýva, že na základe zisteného nesúladu výmery pôvodného pozemku 1793/1 - výmera 255 m2 a pozemku zameraného pri THM p.č. 740 - výmera 770m2, bol pozemok zapísaný na LV č. 4, p.č. XXX, označený ako právne neusporiadaný, čo vyplýva z poznámky na LV, aj z geom. plánu č. 27/2003.. Táto parcela nie je totožná so spornou parcelou č. 240 o výmere 989 m2, pretože parcela č. 740 zapísaná na LV č. X bola označená ako majetkovoprávne neusporiadaná. Potvrdil to aj zástupca Katastra pre hl. mesto vo svojej výpovedi na pojednávaní 17.6.2008. Právni predchodcovia odporcov, resp. odporcovia vždy mali jasno v otázke vlastníctva k spornej parcele. Ako dôkazy predložili výpisy z Pozemkovej knihy vo vložke 1230, ktoré osvedčujú ich vlastníctvo, a súčasne aj príslušné dedičské rozhodnutia. Sporná parcela nebola nikdy vo vlastníctve A. N. a nemohla prejsť do vlastníctva navrhovateľa. Odporcovia sa nikdy nedomáhali určenia vlastníctva k spornej parcele, len jej užívania, pretože navrhovateľ im v tom bránil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal odvolanie odporcu v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v prítomnosti zástupcov oboch účastníkov, pričom dospel k záveru, že je dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil výsledky dokazovania, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal okrem právnych zástupcov aj osobne všetkých účastníkov konania. Navrhovateľ sa na pojednávania nedostavil z vážnych zdravotných dôvodov. Z odporcov sa na pojednávanie dostavili odporca v 2. rade K. J. N.., odporkyňa v 3. rade A. A. a odporkyňa v 4. rade V. Haraslínová. Odporcovia v 2. a 4. rade nevedeli uviesť žiadne konkrétne okolnosti významné pre meritum veci. Odporkyňa v 3. rade uviedla, že v roku 1979 si navrhovateľ spornú parcelu svojvoľne oplotil a pustil tam psa. Preto žiadali o pomoc obecný úrad, ktorý dal odpíliť zámok na bránke. Navrhovateľ ho však opätovne nasadil a tento stav pretrváva doposiaľ. Právny zástupca odporcov svoje písomné vyjadrenie doplnil a uviedol, že okrem geometrického plánu neexistuje žiadny technický podklad k spornej parcele. V Pozemkovej knihe boli zaknihované len pôvodné parcely č.1793/1 a 1793/2, ktoré boli všetky prededené. Vlastníčkou p.č. 1793/1 bola v polovici A. N. a túto časť zdedil navrhovateľ. Odporcovia preukázali dedenie p.č. 1793/2. Nesúhlasia s tvrdením navrhovateľa, že parcela č. 740, ktorá vznikla z p.č. 1793/2, je totožná so súčasnou p.č. 740. Pôvodnú parcelu č. 740 vlastnili výlučne odporcovia. Navrhovateľ ju nezdedil po svojom otcovi a nepatrila ani jeho tete A. N.. Navrhovateľ nemohol byť dobromyseľný, pretože dedičské rozhodnutia po jeho rodičoch boli jasné. Pokiaľ ide o geometrický plán č. 27/2003 a vznik novej parcely č. 740 uviedol, že ide len o zhodu čísel a táto parcela nemá nič spoločné s históriou, t.j. z pôvodnou p.č. 740. Z listu vlastníctva č. 1982 vyplývajú právne tituly, na základe ktorých sú odporcovia vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a je nesporné, že p.č. 740 vznikla z pôvodnej parc. č. 1793/2. Navrhovateľ neuviedol začiatok plynutia vydržacej lehoty nehnuteľnosti a omylom sa dostal ako vlastník na LV č. X, hoci nepreukázal právny titul k tomuto vlastníctvu, pretože nezdedil túto nehnuteľnosť po svojich rodičoch. Rodičia navrhovateľa a ani jeho teta A. N. nikdy nevlastnili par. č. 1793/2 len parc. č. 1793/1. Navrhovateľ pri dostatočnej opatrnosti mal zisťovať dôvod svojho vlastníckeho práva. Pritom v roku 1993 požiadal o obnovu dedičského konania po svojej matke a musel presne vedieť čo zdedil. Pre oprávnenosť držby nestačia len subjektívne pocity, ale rozhodujúce sú objektívne skutočnosti. Dôležitá skutočnosť je aj to, že p.č. 740 o súčasnej výmere 989 m2 má o 200 m2 viac ako pôvodná parcela o výmere 771 m2. O vedomosti navrhovateľa kto je vlastníckom spornej nehnuteľnosti svedčí aj skutočnosť, že v roku 1989 rokoval s odporcami o kúpe pozemku, avšak sa nedohodli. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a priznal im aj náhradu trov konania. Právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom odvolaní a doplnil, že navrhovateľ a jeho rodičia neboli v držbe pozemku žiadnym spôsobom rušení a užívali ho dobromyseľne. Otec navrhovateľa mal len pochybnosti, či výmera sporného pozemku nie je kratšia ako 980 m2. Navrhovateľova dobromyseľnosť vyplývala z faktu, že sa domnieval, že polovicu zdedil po rodičoch a polovicu po svojej tete. V tejto viere ho utvrdili dokumenty z katastra nehnuteľností. Podľa ich názoru p.č. 1793/1 je totožná so súčasnou p.č. 741, ktorá sa delí na dve časti, a to p.č. 741/1 - pozemok pod domom a 741/2 - pozemok okolo domu, ktorý zasahuje aj do spornej p.č. 740, ktorá bola pôvodne označená ako p.č. 1793/2. Pôvodná a aj súčasná p.č. 740 sú totožné. Ak vznikli rozpory ide o chyby v dedičských rozhodnutiach. Podľa výpisu z Evidencie nehnuteľností z 26.7.1986, z LV č. X k p.č. 740 - záhrada o výmere 771 m2 patrí v polovici navrhovateľovi na základe výkazu zmien pod č. 39/1965, a v polovici jeho tete A. N.. Na tomto LV je nesprávne uvedená poznámka, že p.č. 740 je pôvodná p.č. 1793/1, hoci ide o p.č. 1793/2. Kataster však stále trvá na tomto pochybení. Aj podľa rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava IV č. D362/86 zo dňa 14.10.1986 sa stal navrhovateľ dedičom polovice p.č. 740 - záhrady o výmere 771 m2 podľa LV č. X. Podľa výpisu registra C k p.č. 740 v katastrálnom území Dúbravka z 5.9.2002 bola p.č. 740 o výmere 771 m2 - záhrady vedená na navrhovateľa ako vlastníka v pomere 1/1. Nesúhlasia s tvrdením odporcov, že p.č. 740 je novovytvorená parcela na základe geom. plánu č. 27/2003. Vyplýva to aj z výkazu výmer z Pozemkovej knihy, kde pod č. vložky PK 50 je vedená p.č. 1793/2 o výmere 989 m2 - roľa, z ktorej vznikla p.č. 740 o rovnakej výmere a p.č. 1793/2 zanikla. Pri tejto parcele nie je uvedené žiadne meno vlastníka. Podľa doterajšieho stavu v uvedenom výkaze výmer sa z p.č. 740 - záhrady o výmere 771 m2 vytvoril nový stav, a to p.č. 740 - záhrady o výmere 989 m2, ku ktorej je ako vlastník uvedený navrhovateľ. Navrhovateľ mal pozemok v dlhodobej držbe a tieto dôkazy ho utvrdzovali vo vedomí, že mu nehnuteľnosť patrí. Platí pritom pravidlo, že v prípade pochybností o držbe platí prezumcia, že držba je oprávnená. K výpovedi odporkyne v 3. rade zástupca navrhovateľa uviedol, že nie je pravdou, že navrhovateľ má oplotený obecný majetok, pretože po vytvorení geometrického plánu v roku 2003 sa posunul plot tak, že navrhovateľ je na svojej parcele a obecná parcela je pod č. 742/3. Pokiaľ bol navrhovateľ po roku 1965 vedený na LV č. X ako polovičný spoluvlastník spornej parcely so svojou tetou a po nej prededil druhú polovicu, dokazuje to jeho dobrú vieru, že mal v držbe svoje výlučné vlastníctvo. Žiadajú preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu a odporcov zaviaže na náhradu trov konania. Odvolací súd na pojednávaní nariadil doplnenie dokazovania čítaním dôkazov, ku ktorým sa mali možnosť zástupcovia oboch strán vyjadriť na pojednávaní dňa 9.7.2013: · výpis z listu vlastníctva č. XXXX z 26. 9. 2003 k parc. č. 740 o výmere 989 m2, · znalecký posudok zo dňa 2. 10. 1986 Q.. S. do dedičského konania po A. N., predmetom ktorého bola aj parc. č. 740 o výmere 771m2, · Výpis z listu vlastníctva č. X k 16. 5. 1997, z poznámky ktorého sa dá zistiť, žeby mal súvisieť s p.č. 740, ktorá mala predtým č. 1793/1 a ktorého je výlučným vlastníkom navrhovateľ. Právny zástupca navrhovateľa k tomuto dôkazu uviedol, že ešte v 90-tich rokov bol tento list vlastníctva úplne kompletný aj s majetkovou podstatou, pričom kataster tento list vlastníctva zachoval. Nie je však jasné prečo z neho zmizla majetková podstata. Je zaujímavé, že je tu uvedený ako vlastník navrhovateľ a v poznámke je nesprávny odkaz, že parcela č. 740 súvisí s parcelou 1973/1. V roku 1986 na tomto LV poznámka ešte nebola, · Výkaz výmer z Pozemkovej knihy, na ktorý poukázal právny zástupca navrhovateľa, a ktorý obsahuje okrem iného aj zmeny súvisiace s p.č. 1793/2 - roľa o výmere 989 m2, ktorá zanikla. Parcela č. 740 o výmere 771 m2 - záhrady bola zmenená na p.č. 740 o výmere 989 m2 - záhrady, ktorej vlastník je H. I. (navrhovateľ). Právny zástupca odporcov k tomuto dôkazu uviedol, že je súčasťou geometrického plánu z roku 2003, · Kópia dedičského rozhodnutia D 828/84 z 2. 2. 1985, · Osvedčenie o dedičstve č. k. 22D 598/2000 po N. J. z 15. 11. 2000, na základe ktorého sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti odporca v 4. a 5.rade, · Geometrický plán č. 27 z 31. 3. 2003, · Výpoveď Ing. R. X. - geodeta na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 3. 6. 2010. · Výpis z parcely z registra C k listu vlastníctva č. 4 na parc. č. 740, k 5. 9. 2002, na ktorom je ako vlastník uvedený navrhovateľ. Právny zástupca odporcov k tomu uviedol, že ide o neverejnú listinu a je nepoužiteľná na právne úkony, · Výpis z evidencie nehnuteľností, z listu vlastníctva č. 4 k 26. 9. 1986, na ktorom je opätovne navrhovateľ uvedený ako vlastník p.č. 740. K tomuto dôkazu právny zástupca odporcov uviedol, že navrhovateľ sa tu musel dostať omylom, pretože k jeho vlastníctvu neexistuje žiadny právny titul a pokiaľ spoluvlastnícky podiel neprededil po rodičoch, čo bolo preukázané, mal na katastri uviesť, že je vyznačené jeho vlastníctvo. Išlo teda o odstrániteľný omyl. V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil návrhom nárok na určenie jeho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka z titulu vydržania. Vo veci nebolo sporné, že navrhovateľ a jeho rodičia mali nehnuteľnosť v dlhoročnej držbe. Aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudkom dospel na základe výpovedí svedkov k skutkovému záveru, že navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia - rodičia a teta, predmetnú nehnuteľnosť užívali dlhé desaťročia a nebolo im v tom nijakým spôsobom bránené. Nikomu zo svedkov nebolo známe, že by malo byť sporné vlastníctvo k tomuto pozemku. Svoje zamietajúce rozhodnutie prvostupňový súd založil na skutkovom závere, že navrhovateľ a ani jeho rodičia nemohli byť dobromyseľní pri svojej držbe k celej parcele, pretože polovicu parcely za života vlastnila teta A. N., od ktorej ju navrhovateľ prededil. Navrhovateľ preto musel vedieť, že druhá polovica nebola predmetom dedičského konania po jeho rodičoch. Nič mu navyše nebránilo zistiť, že bývalá parcela vznikla z p.č. 1793/2 a je potrebné k nej usporiadať vlastnícke vzťahy. Rozhodujúce v spore bolo preukázanie zákonnej podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti navrhovateľom - jeho dobrú vieru, že mu nehnuteľnosť patrí. Dobrá viera znamená domnienku držiteľa, že vec je jeho vlastníctvom, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí mať základ v konkrétnej skutkovej alebo právnej okolnosti, na základe ktorej mohla byť takáto domnienka držiteľa opodstatnená a musela trvať po celú dobu vydržania. Oprávnená držba sa pritom nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí aby bol aj domnelý. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny dôvod svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 207/2005). Prvostupňový súd sa pri svojich záveroch vôbec nevyporiadal s viacerými dôkazmi predloženými navrhovateľom v prvostupňovom konaní, ktorými preukazoval oprávnenosť svojej držby. Konkrétne s nasledovnými dôkazmi: 1. Výpis z registra C k p.č. 740 k 5.9.2002, podľa ktorého bol na LV č. X navrhovateľ vedený ako vlastník p-č- 740 o výmere 771 m2 - záhrady v pomere 1/1. Nepodarilo sa pritom zistiť dôvody prečo bol z tohto LV neskôr ako vlastník vyradený, 2. Výpis z evidencie nehnuteľnosti - LV č. 4 z 26.9.1986, na ktorom sú k p.č. 740 - záhrada o výmere 771 m2 vedení ako vlastníci Ervín Pikna (navrhovateľ) a jeho teta A. N., každý v 1, 3. Výkaz výmer z Pozemkovej knihy, ktorý preukazuje, že p.č. 740 o výmere 989 m2 - roľa bola vytvorená z p.č. 1793/2 o rovnakej výmere, ktoré zanikli. Ako ich vlastník bol vedený navrhovateľ. Ako nová bola vytvorená p.č. 740 o výmere 989 m2 - záhrady a ako vlastník bol opätovne uvedený navrhovateľ, 4. Znalecký posudok do dedičského konania pod č. D362/1986 po A. N. na záhradu p.č. 740 o výmere 771 m2 z 2.10.1986, 5. Výpoveď svedka Q.. R. X., ktorý potvrdil, že p.č. 740 vznikla z pôvodnej p.č. 1793/2. Tieto dôkazy dostatočne osvedčili, že navrhovateľ mohol mať počas dlhoročnej nerušenej držby nehnuteľnosti oprávnene presvedčenie, že patrila jeho rodičom a tete, a neskôr výlučne jemu. Odvolací súd sa pritom stotožnil s názorom vzhľadom na obsah týchto dôkazov, že sporná p.č. 740 vznikla z pôvodnej p.č. 1793/2 - záhrady, a nie z p.č. 1793/1, na ktorej je postavený dom navrhovateľa. Preto dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky podľa§ 134 OZ pre určenie, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je na základe oprávnenej držby po dobu viac ako 10 navrhovateľ. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Na druhej strane treba konštatovať, že existoval duálny právny stav, keď odporcovia boli a sú ako vlastníci nehnuteľnosti p.č. 740 zapísaní v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, na základe predložených dedičských rozhodnutí, ktorými v spore osvedčovali právny titul ich vlastníctva. Tento stav bol veľmi pravdepodobne zapríčinený pochybeniami v prechode zápisov k spornej nehnuteľnosti z Pozemkovej knihy do evidencie a neskôr katastra nehnuteľnosti. Je zjavné, že ani kataster nehnuteľnosti sa s tým nedokázal jasne vyporiadať, keď napriek uvedeným dôkazom doposiaľ tvrdí, že p.č. 740 vznikla z p.č. 1793/1. Nie sú najmä jasné zmeny zápisov na LV č. X, z ktorého pôvodne navrhovateľ osvedčoval svoj vlastnícky titul k p.č. 1793/2. Túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v prospech odporcov ako dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania. O náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením vzhľadom na to, že v napadnutom rozsudku o trovách konania nerozhodol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.