Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/99/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106227785 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1106227785.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bytkomfort-BA, a.s., Železničiarska 8, Bratislava, zastúpený: JUDr. Oľga Kudolániová, advokátka, Hrobáková 1, Bratislava, proti odporkyni: Ľ. V., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XX, O., zastúpená: JUDr. Zuzana Motáčková, advokátka, Kellenbergerova 2, Modra, o zaplatenie 37 772,- Sk, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25C /21/2007-148 zo dňa 9.10.2008 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 25C/21/2007-154 zo dňa 7.11.2008, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 9.10.2008, č.k. 25C/21/2007-148 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 7.11.2008, č.k. 25C/21/2007-154 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi čiastku 19 948,50 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobným návrhom doručeným na súd dňa 30.8.2006 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť mu sumu 37 772,- Sk. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka je vlastníčkou bytu v bytovom dome súp.č. 2935, postavenom na parcele č. 8272 od 11.10.2000. Bytový dom má dva samostatné vchody, a to z Vysokej ul. č. 35 a z Kollárovho nám.č. 35. Fyzicky bytový dom tvoria dva samostatné domy. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je správcom bytového domu, a to na základe Zmluvy o výkone správy č. 161/99 uzavretej podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákona č. 151/1995 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzatvorenej dňa 12.5.1999.Výlučnou užívateľkou časti bytového domu, a to vchodu Vysoká 35 je odporkyňa. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že odporkyňa písomne listom zo dňa 23.10.2002 vypovedala zmluvu o výkone správy, avšak pre nedostatok potrebného kvóra užívateľov bytov je táto výpoveď neplatným právnym úkonom s poukazom na § 14 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov účinnom ku dňu výpovede. V konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či navrhovateľ reálne vykonával a mohol vykonávať správu v časti bytového domu na Vysokej ul. č. 35, keďže bytový dom je fyzicky oddelený na dve technicky samostatné časti. Súd sa ako predbežnou otázkou zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Právna zástupkyňa odporkyne namietala premlčanie vzneseného nároku za obdobie od 1.1.2001 do 30.8.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 30.8.2006 súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou je za uvedené obdobie premlčaný s poukazom na uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 OZ. Dospel k záveru, že vo zvyšnej časti, t.j. za obdobie od 1.9.2003 do 30.8.2006, je uplatnený nárok navrhovateľa dôvodný. Navrhovateľ ako správca bytového domu súp. č. 2935 vykonával správu domu na základe platnej zmluvy o výkone správy. Jeho zákonnou povinnosťou bolo v zmysle ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. správu aj reálne vykonávať. Odporkyňa sa zaviazala v zmluve o vstavbe bytu pristúpiť k zmluve o výkone správy ihneď po kolaudácii bytu, teda počnúc právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia č. ŽP 2001/17478-2002/05582/II/70 Šv zo dňa 4.3.2002.Od uvedeného dátumu je podľa názoru súdu odporkyňa pasívne legitimovaná v konaní. Odporkyňa ako vlastníčka bytu a nebytových priestorov v bytovom dome bola povinná od 4.3.2002 sprístupniť navrhovateľovi priestory za účelom výkonu správy a reálne mu umožniť správu vykonávať. Odporkyňa však svojim prístupom porušila ustanovenia zákona o vlastníctve bytov, keď navrhovateľovi výkon správy znemožnila svojvoľným uzatvorením domu. Mal za to, že predložené faktúry za kominárske služby, za odber zrážkovej vody a za deratizáciu svedčia o tom, že navrhovateľ sa snažil, a aj reálne za danej situácii vykonával správu domu aj v objekte Vysoká 35, za čo mu prináleží účtovaný a zmluvne objednaný poplatok za výkon správy vo výške 172,- Sk mesačne. Odporkyňa ako vlastníčka bytu a nebytových priestorov bola povinná prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Okrem poplatku za výkon správy vo výške 172,- Sk mesačne a príspevku do fondu opráv vo výške 362,- Sk mesačne si navrhovateľ nárokoval aj náklady na uskutočnené kominárske služby, náklady za zrážkovú vodu a za deratizáciu. Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že deratizácia sa v objekte na Vysokej 35 reálne aj vykonala, tieto náklady uplatnené vo výške 103,80 Sk navrhovateľovi nepriznal. Náklady vyúčtované za kominárske služby vykonané v roku 2004 vo výške 305,- Sk (105,- Sk x 3) a za zrážkovú vodu vo výške 301,50 Sk vyúčtované Bratislavskými vodárňami v roku 2004 sa súdu javili ako dôvodné, keďže odporkyňa vyčistenie troch komínov potvrdila svojim podpisom a samotná zrážková voda odteká aj z vchodu Kollárovo námestie do odkvapov domu na Vysokej 35. Súdom priznaná čiastka 19 948,50 Sk (rok 2003: 537,-Sk x 4 mesiace, rok 2004: 537,- Sk x 12 mesiacov, rok 2005: 537,- Sk x 12 mesiacov, rok 2006 do 30.8. : 537,- Sk x 8 mesiacov) predstavuje príspevok do fondu opráv a poplatkov za výkon správy vo výške 19 332,- Sk a náklady na čistenie komína vo výške 315,- Sk a za zrážkovú vodu vo výške 301,50 Sk. Vzhľadom na úspešne uplatnenú námietku premlčania súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Čo sa týka iných konaní prebiehajúcich medzi tými istými účastníkmi, a to konanie 2 Ro 1485/06 začaté dňa 30.8.2006, t.j. v ten istý deň ako toto konanie, a konanie 1 Ro 2298/05 začaté už dňa 9.8.2005, súd dospel k záveru, že za daného stavu nie je možné ustáliť prípadnú prekážku litispendencie. Uviedol, že v týchto konaniach nebolo doposiaľ rozhodnuté vo veci samej, a v tomto prípade, ak nedôjde k späťvzatiu, bude v nich zrejme nevyhnutné vykonať dokazovanie za účelom špecifikácie žalovanej sumy a žalovaného obdobia. Preto sa súdu javilo vhodné rozsúdiť túto konkrétnu vec, keď prípadne neskôr môžu účastníci namietať prekážku veci rozsúdenej. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 7.11.2008 súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 19 948,50 Sk počnúc dňom 6.8.2006 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia vyplýva, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou priznanej sumy vo výške 19 948,50 Sk najneskôr dňom 6.8.2006, keď mesačný preddavok a odmena za výkon správy je podľa Zmluvy o výkone správy, článok V, bod 2 splatná mesačne do 5. dňa príslušného mesiaca. Najneskôr dňa 5.8.2006 bola teda splatná úhrada za mesiac august 2006, pričom splatnosť predchádzajúcich mesačných platieb nastala ešte pred týmto dátumom. Výška základnej úrokovej sadzby NBS platnej ku dňu 6.8.2006 bola vo výške 4,5 % ročne. Dvojnásobok predstavuje požadovaných 9% ročne. Proti týmto rozsudkom podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 29.12.2008. Poukázala na to, že evidenčný list platný od 1.1.2001 neobdržala. Evidenčný list predložený navrhovateľom na pojednávaní bol s dátumom spracovania 7.4.2006, a následne bol predložený rovnaký evidenčný list s dátumom 8.1.2001, pričom v oboch listoch m2 nesúhlasia ani s pôvodným a ani terajším stavom a počet členov domácnosti je uvedený 0. Navrhovateľ tvrdil, že evidenčný list jej dal do schránky. Počas rekonštrukcie domu v roku 2001 však schránku na dome nemala, nakoľko tam bolo stavenisko, čo mal správca ak vykonával správu vedieť. Evidenčný list nikdy nedostala a ani nevedela, koľko má platiť, kedy a komu. Dozvedela sa o tom až na súdnom pojednávaní, keď na jej výzvu navrhovateľ založil do spisu evidenčný list. Preto má za to, že sa nemohla dostať do omeškania s platením úhrad. Prevádzku, opravy, odvoz a aj prenájom priestorov na Vysokej 35 si zabezpečuje sama, čo preukázala aj zmluvami s dodávateľmi energií a nájomnými zmluvami. Reálne, fakticky tak správu vykonáva ona a nie návrhovateľ. Svedok navrhovateľa, ktorý u neho pracoval jediný mesiac počas doby platnosti zmluvy o výkone správy tvrdil, že odporkyňa s navrhovateľom nespolupracovala. Toto tvrdenie však nijako nepreukázal. Vzhľadom na uvedené, bola toho názoru, že navrhovateľ správu reálne neuskutočňoval. Vymáhanie platenia neposkytnutých služieb je v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by byť priznané. Preto navrhla, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 3.5.2010. Uviedol, že odporkyňa napriek tomu, že sa podľa Zmluvy o vstavbe bytu č. 010073499 uzavretej s Hlavným mestom SR Bratislavou dňa 26.1.2000 zaviazala, že po kolaudácii bytu č. 3 a nadobudnutí vlastníctva k bytu pristúpi k zmluve o výkone správy, nesplnila túto podstatnú náležitosť zmluvy. Táto náležitosť zmluvy bola v tom čase podmienkou nadobudnutia účinnosti zmluvy (znenie § 21 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. účinné do 31.3.2010). Tým, že si odporkyňa nesplnila túto povinnosť uviedla do omylu nielen predávajúceho: Hlavné mesto SR Bratislavu, ale aj správu katastra. Odporkyňa svojvoľne zamurovala a tým aj zrušila spoločný prechod z vchodu Kollárovo nám. č. 16 do vchodu Vysoká č. 35 v Bratislave napriek tomu, že doteraz pre tento bytový dom je spoločný rozvod vody a jedná sa o jeden stavebný celok. Či stavebný úrad za takýto zásah do spoločných častí domu uložil odporkyni sankciu, navrhovateľovi nie je známe. Zároveň uviedol, že odporkyňa pred súdom prvého stupňa tvrdila, že od roku 2002 vybavuje rozdelenie bytového domu na dva samostatné domy so samostatnými súpisnými číslami. Doteraz však k rozdeleniu bytového domu súp. č. 2935 v k.ú. Staré Mesto nedošlo a preto bol povinný spravovať celý objekt, aj keď mu v tom odporkyňa z vchodu Vysoká 35 dlhodobo bránila (pri osobnej návšteve správcu neotvorila) a na jeho písomné výzvy na plnenie povinnosti nereagovala. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu rozsudku v napadnutej časti. Je dôvodná odvolacia námietka odporkyne, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku dostatočne nevyporiadal s jej tvrdeniami a listinnými dôkazmi. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď v prejednávanej veci vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi existoval. Súd prvého stupňa vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ ako správca bytového domu súp. č. 2935 vykonával správu domu na základe platnej zmluvy o výkone správy. Preto bolo jeho zákonnou povinnosťou v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. správu aj vykonávať. Odporkyňa sa zaviazala v zmluve o vstavbe bytu pristúpiť k zmluve o výkone správy ihneď po kolaudácii bytu (teda do budúcna), počnúc právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia zo dňa 4.3.2002. Podľa názoru súdu prvého stupňa od uvedeného dátumu, bola odporkyňa pasívne legitimovaná v konaní. Odvolací súd predovšetkým skúmal základ sporu, od ktorého navrhovateľ odvodzuje žalované nároky, teda či v danom prípade skutočne vznikol zmluvný vzťah o výkone správy medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ odvodzoval zmluvný vzťah jednak zo zmluvy o vstavbe bytu č. 010073499 zo dňa 26.1.2000, z ktorej však vyplýva len záväzok odporkyne do budúcna, že uzavrie dohodu o výkone správy domu. Taktiež odvodzoval svoj zmluvný vzťah z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu by malo byť obligatórne aj vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o výkone správy. Splnenie záväzku, na ktorý sa odporkyňa zaviazala, si tak vyžadovalo aj ďalší právny úkon z jej strany. Súd nemal preukázané, že by k tomuto zo strany odporkyne došlo (k vyhláseniu o pristúpení k zmluve o výkone správy). Tento stav trval od roku 2002, kedy sa byty a nebytové priestory skolaudovali a boli dané do faktického užívania odporkyni. Navrhovateľ ako správca domu však tento stav neriešil. Až následne vyúčtoval odporkyni platby, ktoré neboli podľa neho zaplatené. Odvolací súd dospel k záveru, že ak nie je preukázaný základ sporu, nie je možné z neho uplatňovať žalované nároky. Do úvahy prichádza len bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne za predpokladu, ak by prevzala nejaké plnenia a služby zo strany navrhovateľa, ktorých cenu, resp. hodnotu musí navrhovateľ preukázať. Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní v merite veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a v tomto smere vykonal aj dokazovanie, je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Navyše závery súdu prvého stupňa o existencii zmluvného vzťahu medzi účastníkmi sú nepreskúmateľné, pretože nezdôvodnil na základe akých skutkových a právnych skutočností k tomuto dospel. Ďalšou významnou skutočnosťou je možná zákonná prekážka litispendencie, ktorú v napadnutom rozsudku súd síce skonštatoval, ale nevyporiadal sa s ňou. Litispendencia je zákonná prekážka v konaní, na ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu konania. Ak existujú už skôr začaté konania, ktoré pokrývajú rovnaké obdobia a rovnaké služby navrhovateľa, súd v prípade takéhoto zistenia musí konanie zastaviť z dôvodu prekážky litispendencie. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. V novom konaní sa súd vyporiada so všetkými tvrdeniami navrhovateľa a odporkyne, vykoná dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým či odporkyňa prijala od navrhovateľa bezzmluvné plnenie, ktoré nebolo uhradené. Rozhodnutie vo veci samej súd presvedčivo a dostatočne odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti podľa ustanovenia § 157 O.s.p.. V súlade s § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí vo veci samej súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.