Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109219951 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1109219951.1 Uznesenie U Z N E S E N I E Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. Ď.P., bytom Hrebendova 38, Bratislava, proti odporcovi: Spoločnosť 7 PLUS s.r.o., IČO: 31 347 291 so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, o ochranu osobnosti, o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C 155/09-35 zo dňa 9. augusta 2010 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovení zástupcu z radov advokátov s poukazom na ustanovenie § 103 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku dôvodiac tým, že súdu prvého stupňa bráni v konaní pokračovať prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. 21C 155/09-25 zo dňa 21. apríla 2010 súd nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň mu neustanovil právneho zástupcu z radov advokátov, pretože pre takýto postup neboli splnené podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2010. Navrhovateľ dňa 27.6.2010 opätovne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Okrem skutočnosti, ktoré vyplývajú už z pôvodného návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov, navrhovateľ v novom návrhu uviedol, že je v súčasnosti nezamestnaný, pričom dňa 19.5.2010 požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň uviedol, že je spoločníkom a konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach, z čoho však nemá žiaden príjem. Vychádzajúc z uvedeného stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ vo svojom návrhu doručenom súdu dňa 28.6.2010 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť ku zmene pôvodného rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov, súd toto rozhodnutie považoval za prekážku veci rozhodnutej a o tejto veci nie je možné rozhodovať opätovne. Uznesenie v zákonnom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia dôvodiac tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že návrhom zo dňa 10.5.2009 požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov z dôvodu, že sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, má občasný príjem nedosahujúci ani hranicu životného minima, nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok a v danom prípade nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Návrh zo dňa 28.6.2010 bol odôvodnený inými skutkovými okolnosťami a to, že dňa 19.5.2010 požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o príjme za rok 2009 priložil, z ktorého vyplýva, že príjem pozostával výlučne z pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody. Uviedol, že je spoločníkom a konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach, v ktorých nemal žiaden príjem, o čom predložil potvrdenie daňového úradu, že príjem v roku 2009 nedosiahol výšku potrebnú pre vznik daňovej povinnosti na dani z príjmu fyzických osôb. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Žije s manželkou a dcérou v spoločnej domácnosti. BSM bolo zúžené notárskou zápisnicou z 3.6.1998. Nevlastní žiadne aktíva, má vyživovaciu povinnosť na jedno plnoleté nezaopatrené dieťa. Má záväzok voči Slovenskej republike vo výške 9.000.740,- Sk na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.10.2008 sp. zn. 4To 2/2008. Zásadným rozdielom medzi uvedenými návrhmi je aj skutočnosť, že navrhovateľ bol v roku 2009 vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol čiastočne zaradený do práce a poberal občasný príjem. Dňa 18.5.2010 bol navrhovateľ z výkonu trestu odňatia slobody prepustený a dňa 19.5.2010 požiadal o zaradenie do evidencie nezamestnaných. Nemá žiaden príjem. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., túto prejedal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie je v celom rozsahu dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať. Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle citovaného ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia v zásade nič nebráni zastaviť konanie aj o procesnom návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej, avšak za predpokladu, že po predchádzajúcom súdnom rozhodnutí nenastali nové skutočnosti, ktoré by samé osebe, alebo spolu so skutočnosťami, boli už posúdené v predchádzajúcom rozhodnutí mohli byť podkladom pre záver o nesplnení pomerov v zmysle § 138 ods. 1 a § 30 O.s.p. V posudzovanej právnej veci sa navrhovateľ opätovne domáhal písomným podaním zo dňa 27.6. 2010 oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov po tom, čo Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 21C 155/09-25 zo dňa 21. apríla 2010 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň mu neustanovil právneho zástupcu z radov advokátov na základe žiadosti zo dňa 10.5. 2009, pretože pre takýto postup neboli splnené podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Ak súd prvého stupňa konanie o neskoršom návrhu zastavil pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nebol jeho postup vecne správny, pretože medzi návrhom zo dňa 10.5. 2009 ( o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 21C 155/09-25 zo dňa 21. apríla 2010) a návrhom zo dňa 27.6. 2010 sú zásadné rozdiely spočívajúce v tom, že návrh zo dňa 27.6.2010 bol odôvodnený inými skutkovými okolnosťami a to, že navrhovateľ bol dňa 18.5.2010 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a dňa 19.5.2010 požiadal o zaradenie do evidencie nezamestnaných, predložil potvrdenie o príjme za rok 2009, z ktorého vyplýva, že príjem pozostával výlučne z pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody. Uviedol, že je spoločníkom a konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach, v ktorých nemal žiaden príjem, o čom predložil potvrdenie daňového úradu, že príjem v roku 2009 nedosiahol výšku potrebnú pre vznik daňovej povinnosti na dani z príjmu fyzických osôb. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Žije s manželkou a dcérou v spoločnej domácnosti, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zúžené notárskou zápisnicou z 3.6.1998. Nevlastní žiadne aktíva, má vyživovaciu povinnosť na jedno plnoleté nezaopatrené dieťa, má záväzok voči Slovenskej republike vo výške 9.000.740,- Sk na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.10.2008 sp. zn. 4To 2/2008. Zásadným rozdielom medzi uvedenými návrhmi je aj skutočnosť, že navrhovateľ bol v roku 2009 vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol čiastočne zaradený do práce a poberal občasný príjem. Berúc do úvahy vyššie opísaný poznateľný stav, je potrebné konštatovať, že nie je splnená podmienka totožnosti skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov, pretože tento sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v dobe pôvodného posúdenia nároku a súd z nich v pôvodnom rozhodnutí nevychádzal. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a svojím postupom navrhovateľovi ako účastníkovi konania odňal možnosť realizovať zákonom priznané procesné práva, z dôvodov ktorých odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 3 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) a jeho úlohou bude posúdiť návrh navrhovateľa v zmysle § 138 ods. 1 a § 30 O.s.p. v kontexte skutkových tvrdení uvedených v návrhu zo dňa 27.6. 2010. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.