Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/200/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223311 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1209223311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v U. v senáte zloženom z predsedníčky senátu H.. T. X. a členiek senátu H.. G. F. a H.. G. Y. v právnej veci navrhovateľa: G. J., bytom H. XX, D. S., zast. H.. Veronikou X., advokátkou v U., M. X, proti odporcovi: J. Y., s.r.o., E. XX/C, U., Z.: XX XXX XXX, zast. G. kancelária H., s.r.o., X. X, U., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenie, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a zaplatenie odmeny X.XXX,- € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu U. Z. zo dňa XX. marca XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : K. súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Q. čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti o určenie, že skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom dohodou zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá, ako aj v časti o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť mu náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru X.XXX,- € mesačne od X.XX.XXXX do jeho skutočného nástupu do práce spolu s X% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia zamietol s tým, že o nároku navrhovateľa na zaplatenie odmeny X.XXX,- € s X% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozsudku. J. za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že pracovný pomer navrhovateľa a odporcu bol založený písomnou pracovnou zmluvou uzavretou dňa X.X.XXXX medzi spoločnosťou G. U., s.r.o. U. ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom, že po predaji časti podniku G. U., s.r.o. odporcovi, prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov z pôvodného zamestnávateľa navrhovateľa G. U., s.r.o. na odporcu (§ 31 ods. 1 M.. práce) a na základe dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, uzavretého medzi účastníkmi konania dňa X.X.XXXX, došlo k predĺženiu pracovného pomeru navrhovateľa a odporcu, pôvodne dohodnutého na dobu určitú do XX.X.XXXX, na dobu neurčitú. J. tiež za nesporné medzi účastníkmi, že odporca vyslal navrhovateľa na pracovnú cestu do I., ktorá mala trvať od XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX a že išlo o tretiu podobnú pracovnú cestu navrhovateľa do I.. T. zo zhodnej výpovede navrhovateľa a konateľa odporcu Z.. H. T., že dňa XX.XX.XXXX sa v I. uskutočnil ich osobný rozhovor, v rámci ktorého Z.. T. oznámil navrhovateľovi nespokojnosť s jeho prácou a v tento deň uzavreli aj písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej sa dohodli, že ich pracovný pomer skončí dňom XX.XX.XXXX. G. keď predmetná dohoda bola písomne vypracovaná Z.. H. T. v meste B. v I. a na rovnakom mieste bola aj oboma účastníkmi podpísaná, pričom na jej písomnom vyhotovení je uvedené, že k uzavretiu tohto právneho úkonu došlo v U., vychádzal z toho, že v konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že k vlastnoručnému podpisu tejto dohody účastníkmi došlo v I. a nie v U., ktoré miesto uzavretia nepovažoval za nevyhnutnú náležitosť dohody o skončení pracovného pomeru a túto skutočnosť posúdil len ako chybu v písaní, nemajúcu vplyv na platnosť uzavretej dohody. J. za to, že medzi účastníkmi uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru obsahuje všetky formálne náležitosti tohto právneho úkonu podľa § 60 M.. práce v spojení s § XX a nasl. K.. zák.. W. navrhovateľa o nedostatku jeho slobodnej vôle uzavrieť predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru nemal v konaní žiadnym spôsobom preukázané, zo zhodných výpovedí navrhovateľa a konateľa odporcu H. T. mal zistené, že pri uzavieraní tejto dohody o skončení pracovného pomeru nebol prítomný žiadny svedok a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil a nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by bolo možné preukázať jeho tvrdenia, že pred uzavretím predmetného právneho úkonu alebo počas jeho uzatvárania odporca vyvíjal na neho akýkoľvek psychický alebo fyzický nátlak. C. vyhrážanie sa odporcu navrhovateľovi nevydaním letenky považoval za nelogické bez reálnej opodstatnenosti a bez žiadneho vplyvu na slobodu vôle navrhovateľa uzavrieť alebo neuzavrieť spornú dohodu o skončení pracovného pomeru a mal za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenie odporcu, že cena letenky do I. a späť bola odporcom zaplatená šte pred uskutočnením samotnej pracovnej cesty, na začiatku októbra XXXX a že prebukovaním letenky sa zmenil iba dátum odletu z I., na odlet z I. do T. navrhovateľ samotnú letenku nepotreboval, ani finančné prostriedky na jej zakúpenie, ale iba informáciu o dátume, čase odletu a leteckej spoločnosti, ktorými informáciami navrhovateľ disponoval. T., že skutočnosť, že odporca pred uzavretím predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru vyčítal navrhovateľovi nespokojnosť s jeho prácou a zároveň ho upozornil, že závažné porušenie pracovnej disciplíny môže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, nemožno považovať za nátlak, vydieranie, resp. bezprávne vyhrážanie sa odporcu navrhovateľovi, nakoľko možnosť okamžite skončiť pracovný pomer je jedným zo zákonom aprobovaných spôsobov skončenia pracovného pomeru (§ 59, § 68 M.. práce). Y. sa s názorom odporcu, že nie je povinný vystavovať navrhovateľovi ďalší rovnopis dohody o skončení pracovného pomeru. J. účastníkmi mal za nesporné, že odporca si túto svoju zákonnú povinnosť splnil, keď po podpise predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru jedno jej vyhotovenie odovzdal navrhovateľovi a jedno vyhotovenie si ponechal a skutočnosť, že navrhovateľ svoj rovnopis dohody stratil neznamená, že odporca bol povinný na jeho žiadosť vyhotoviť ďalší rovnopis alebo úradne osvedčenú fotokópiu tejto listiny. X. odporcu, ktorý túto žiadosť navrhovateľa neakceptoval, nehodnotil ako protiprávne konanie alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľom navrhnutý dôkaz výsluchom svedka K. Goossensa za účelom preukázania, ako odporca jednal so svojimi zamestnancami, akú používal formu, rétoriku a vyhrážanie, nevykonal s odôvodnením, že jeho výpoveď by žiadnym spôsobom neprispela k objasneniu skutkového stavu veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.), pretože zo zhodných výpovedí navrhovateľa a Z.. H. T. vyplynulo, že pri uzavieraní predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru nebol tento navrhovateľom navrhnutý svedok prítomný, ani žiadni iní svedkovia, teda vykonaním tohto dôkazu by nemohli byť preukázané tvrdenia navrhovateľa o nedostatku jeho slobodnej vôle uzavrieť spornú dohodu (§ 1 ods. 4 M.. práce v spojení s § 37 ods. 1 K.. zák.) a spôsob jednania, resp. komunikácie odporcu s jeho zamestnancami nepovažoval v tomto spore za relevantné. D. tak k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázať existenciu dôvodov neplatnosti spornej dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá spĺňa všetky formálne náležitosti tohto právneho úkonu podľa § 60 M.. práce v spojení s § 36 a nasl. K.. zák. a považoval ju za platný právny úkon, na základe ktorého došlo dňom XX.XX.XXXX k platnému skončeniu pracovného pomeru účastníkov konania. Z tohto dôvodu nemal za daný ani nárok navrhovateľa voči odporcovi na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie odmeny X.XXX,- € s X% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia je samostatným nárokom priamo nesúvisiacim s platnosťou dohody o skončení pracovného pomeru, pre zisťovanie dôvodnosti ktorého je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, považoval za účelné rozhodnúť najskôr len o časti prejednávanej veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrade mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a o zvyšnej časti uplatneného nároku a náhrade trov konania rozhodnúť v konečnom rozsudku (§ 152 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. T. súdu prvého stupňa, že rozhodol vo veci na jedinom pojednávaní bez pripustenia ním navrhnutého dôkazu, konkrétne výsluchom svedka K. E., prípadne iných svedkov, ktorí by mohli dosvedčiť správanie sa odporcu k svojim podriadeným a po prednese právnej zástupkyne odporcu k navrhnutému dôkazu bez výzvy, či účastníci majú ešte nejaké návrhy na doplnenie dokazovania, vyhlásil dokazovanie za skončené a odňal tak možnosť účastníkom navrhnúť aj iné dôkazy, nepoučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a nemohol tak označiť skutočnosti alebo predložiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa. I., že svedok E. bol v takej situácii ako on, avšak tento podsúvanú dohodu nepodpísal. J. za to, že nielen účastníci, ale aj súd môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a práve vzhľadom na to, že pri skončení pracovného pomeru boli len dvaja, mal súd dôslednejšie dbať na to, aby bol uplatnený bez výhrad jeden zo základných princípov súdnictva, a to zistenie materiálnej pravdy. R. na to, že ak bol odporca presvedčený, že nastúpil na dovolenku bez predchádzajúceho súhlasu, mal s ním okamžite skončiť pracovný pomer a nie mu schváliť služobnú cestu a vyslať ho do I. a tam sa mu vyhrážať a nútiť ho k skončeniu pracovného pomeru dohodou. Odporca mu odmietol dňa XX.X.XXXX prevziať písomnosť- nesúhlas so skončením pracovného pomeru a doručil mu ju prostredníctvom advokátskej kancelárie. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa, že si osvojil vyhodnotenie porušení pracovnej disciplíny ním pri výkone práce, prednesené odporcom, tieto označil ako pravdivé, bez konkrétnej špecifikácie týchto porušení a zistenia, či vôbec došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Q. postoj odporcu voči nemu označil za neseriózny a za v rozpore s dobrými mravmi. V tiesni, v ktorej sa nachádzal, nevedel doceniť následky, vedel len, že ak nepodpíše dohodu, mal si sám znášať spiatočné náklady a bol bez prostriedkov. J. za to, že súd prvého stupňa si nesprávne vyložil aj otázku návratu. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že počas konania bolo preukázané, že pracovný pomer s navrhovateľom bol platne uzavretý so spoločnosťou G. U., s.r.o., z ktorého došlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru na neho, dohoda o skončení pracovného pomeru bola platne uzavretá, mala všetky náležitosti požadované zákonom pre jej platné uzavretie a že nebolo v konaní preukázané, že pri jej uzavretí by bolo došlo z jeho strany k vytváraniu akéhokoľvek nátlaku, či už fyzického alebo psychického. D. navrhnuté navrhovateľom nepovažoval za súvisiace s prejednávanou vecou a mal za to, že ak by ich bol súd prvého stupňa aj pripustil, ich vykonanie by v žiadnom prípade neobjasnilo skutočnosť, či pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru bol alebo nebol navrhovateľ pod nátlakom. K. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého správne vyhodnotil a správne vec posúdil aj po právnej stránke. S právnym a vecným odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu bez akýchkoľvek výhrad stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky navrhovateľa neboli dôvodné. Za opodstatnenú námietku odvolací súd nepovažoval námietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa rozhodol na jedinom pojednávaní nepripustiac ním navrhovaný dôkaz výsluchom svedka K. E. a že nepoučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., v dôsledku čoho nemohol bez svojej viny označiť skutočnosti alebo predložiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a nevykonaním doplneného dokazovania dôkazmi navrhnutými navrhovateľom neodňal mu účasť konať pred súdom. Q. dôkazov navrhnutých účastníkom nie je totiž postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. G. do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci a umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (Q. C. súdu Y. I.C. XX/XX). R. ani vykonanie navrhovateľom navrhovaného dôkazu výsluch svedka K. E., ktorý mu mal dosvedčiť správanie sa odporcu k svojim podriadeným, by výsledok dokazovania vo veci nezmenilo a v danom prípade by bolo bez právneho významu. W. totiž nebol prítomný pri jednaní navrhovateľa a konateľa odporcu a podpisovaní predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru a jeho prípadné vyjadrenie o správaní sa odporcu voči podriadeným nemá vplyv na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu predmetnej dohody. Q. námietka navrhovateľa, že mu bola odňatá možnosť navrhnúť dôkazy na doplnenie dokazovania, nebola dôvodná aj z dôvodu, že sám uviedol, že súd prvého stupňa ním navrhnutý dôkaz výsluchom svedka E. nevykonal a zo zápisnice z pojednávania nepochybne vyplýva, že navrhol doplniť dôkazovanie výsluchom svedkov, ktoré súd prvého stupňa len nevykonal. H. námietka, že súd prvého stupňa mohol vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, taktiež nebola dôvodná, pretože vykonané dokazovanie bolo dostatočné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy. Z týchto dôvodov odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvdil. K. súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol vzhľadom k tomu, že o trovách konania, vrátane odvolacieho konania, rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozsudku (§ 152 ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.