Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 28Cb/100/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002897719 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1002897719.10 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave rozhodol v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Glončákovej a členov senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Incheba, a.s., IČO 00 211 087, Viedenská cesta 3-7, Bratislava, zast. JUDr. J. Havlátom, advokátom proti žalovanému v 1. rade Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičová 12, Bratislava o 2 245 303,62 Eur /67 642 017,-Sk/ s prísl. r o z h o d o l : Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta. Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.03.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2008 č. k. 28Cb 100/2002 v časti týkajúcej sa žalovanému v 1. rade z dôvodu, že nebolo dostatočne odôvodnené rozhodnutie o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade. Žaloba si žalobou došlou dňa 8.11.2002 uplatnil právo z nekalosúťažného konania podľa ust. § 44 a nasl. Obch. zákonníka s tým, že navrhol aby súd zaviazal žalovaného v 2. rade Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, š.p., Výstavná 4, Nitra k povinnosti zdržať sa organizovania, usporadúvania a realizácie výstav a veľtrhov. Ďalej aby žalovaný v 1. rade bol povinný zosúladiť zriaďovateľskú listinu žalovaného v 2. rade so všeobecne záväznými právnymi predpismi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a k povinnosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 39 311 000,-Sk a nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá vznikla dňa 24.11.1989. Žalobca bol založený ako účastinná spoločnosť na ustanovujúcom valnom zhromaždení dňa 21.11.1989. Štátne povolenie vzniku účastinnej spoločnosti schválilo Federálne ministerstvo zahraničného obchodu s predmetom podnikania, okrem iných: poskytovanie služieb v súvislosti s poriadaním a zabezpečovaním veľtrhov a výstav, účasti československých a zahraničných osôb na veľtrhoch a výstavách a iných akciách obchodnej povahy na území ČSSR a v zahraničí, vrátane projektovania, výroby a inštalácie zariadení od 24.11.1989 do 15.11.1994 a služby v oblasti výstavníctva od 16.11.1994. Žalovaný v 2. rade bol zriadený rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR účinnosťou od 1.1.1989 a predmetom činnosti vykonávanie výstavnej, výstavarensko - reprodukčnej, projekčnej a zámočníckej činnosti v rezorte poľnohospodárstva a výživy SSR. Ministerstvom pôdohospodárstva SR dňa 26.04.1996 bola vydaná rozhodnutím ministra aktualizovaná zriaďovacia listina príspevkovej organizácie Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, ktorá obsahuje súhlas k vykonávaniu podnikateľskej činnosti nad rámec hlavnej činnosti. Okresný úrad v Nitre vydal dňa 10.06.1997 Agrokomplexu - Výstavníctvo Nitra živnostenské oprávnenie s predmetom činnosti organizovanie, usporiadanie a realizácia veľtrhov a výstav s dňom začatia živnosti 04.06.1997. Žalobca s odvolaním sa na zákon č. 592/1990 Zb. a vyhl. č. 126/1991 Zb. v nadväznosti na zákon č. 567/1992 Zb., vyhl. č. 638/1992 Zb. a zákon č. 303/1992 Zb., má za to, že vykonávanie, usporiadanie a organizovanie výstav a veľtrhov nemožno podľa názoru žalobcu považovať za plnenie základných verejných funkcií štátu a rovnako ani za činnosť a služby, ktoré sú na základe osobitých predpisov úplne alebo sčasti financované zo štátneho rozpočtu, ako to ustanovoval § 14 ods. 1 vyhl. č. 126/1991 Zb.. Žalovaný v 1. rade si nesplnil svoju právnu povinnosť a nevykonal žiadne opatrenia na zosúladenie činnosti žalovaného v 2. rade, predovšetkým dostatočnou kontrolou činnosti žalovaného v 2. rade a s následnou zmenou jeho zriaďovacej listiny, v ktorej by vymedzil základný účel a tomu zodpovedajúci predmet činnosti. Dôsledkom toho bolo, že žalovaný v 2. rade v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi vykonával ako svoju hlavnú činnosť takú, ktorú by pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov mohol vykonávať len ako vedľajšiu hospodársku činnosť so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Niet pochýb, že žalobca a žalovaný v 2. rade sa z hľadiska predmetu svojej činnosti, ktorou bolo poskytovanie služieb v oblasti výstavníctva, stretávali na trhu na strane ponuky poskytovaných služieb a boli vzájomne si kontrujúcimi subjektami hospodárskej súťaže. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 2. rade poskytoval služby v oblasti výstavníctva v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, keď súhlas zriaďovateľa, teda Ministerstva pôdohospodárstva SR, mu bol daný až dňa 26.04.1996, kedy bola vydaná aktualizovaná zriaďovacia listina a Živnostenské oprávnenie získal až dňom 04.06.1997. Porušením všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich činnosť príspevkových organizácií zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, získaval žalovaný v 2. rade oproti iným súťažiteľom poskytujúcim služby v oblasti výstavníctva, a teda aj oproti žalobcovi, úplne neodôvodnenú súťažnú výhodu. Takéto konanie je nepochybne konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Súťažné výhody spočívali najmä vo vstupe do hospodárskej súťaže s kapitálovou vybavenosťou, v získavaní fixného kapitálu bez tvorby a použitia vlastných zdrojov, v získavaní prostriedkov na financovanie z rozpočtu zriaďovateľa, resp. formou dotácií. Žalovaný v 1. rade sa na nekalosúťažnom konaní žalovaného v 2. rade podieľal svojou nečinnosťou, hoci podľa všeobecne záväzných právnych predpisov mal právnu povinnosť konať, a to konkrétne kontrolovať činnosť žalovaného v 2. rade a v prípade zistených nedostatkov prijať potrebné opatrenia. Okrem toho žalovaný v 1. rade poskytoval žalovanému v 2. rade ako príspevkovej organizácii príspevok zo štátneho rozpočtu vo rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Touto svojou činnosťou a nečinnosťou sa podieľal na nekalosúťažnom konaní žalovaného v 2. rade a sám sa takto hospodárskej súťaže zúčastnil, dôsledkom čoho bol vznik škody u žalobcu. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi, bola zapríčinená tak nekalosúťažným konaním žalovaného v 2. rade ako aj nečinnosťou a nekalosúťažným konaním žalovaného v 1. rade. Žalobca má za to, že žalovaný v 1. rade vyššie popísaným konaním vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a svojou nečinnosťou v rozpore so všeobecne záväzkami právnymi predpismi obmedzil hospodársku súťaž pri poskytovaní služieb v oblasti výstavníctva na trhu Slovenskej republiky čoho dôsledkom je vznik škody u žalobcu. Žalobcovi vznikla škoda ako majetková ujma, a to v podobe ušlého zisku spočívajúcej v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku žalobcu, ktoré nebyť nekalosúťažného konania žalovaného v 2. rade a nekalosúťažnej nečinnosti a nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže žalovaným v 1. rade, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakáva, a to predovšetkým pri organizovaní, usporadúvaní a realizácii konkurenčných výstav žalobcom, teda výstav v rovnakej oblasti, ktorými boli najmä podľa tejto tabuľky: žalobca konkurujú si (od - do) žalovaný v 2. rade Dunajský veľtrh 1990 -1995 Nábytok a bývanie Maddom /Clentech 1995 Nábytok a bývanie Danubius Gastro * 1991 Gastra, Alimenta Ekotechnika 1995 Enviro Pedagogika 1997 Medacta Coneco / Racioenergia 1998 1993 1993-1999 2000 1998 1999 Aquatherm Strojársky veľtrh Conex Interier-Conex Strechy - Plášťe - Izolácie Stavmech Autosaló/Autoservis 1993 Autosalón Intertech 1994 Strojársky veľtrh MCHV Incheba 1993 1996 Strojársky veľtrh Chemplast Vianočné trhy/Dni Vianoc 1991 Vianočné trhy ITF Slovakiatour 1994 2002 Dovolenka REgiontour * v rokoch 1994-1997 sa výstavu nepodarilo zrealizovať Celková suma ušlého zisku žalobcu predstavuje podľa vyčíslenia v žalobe sumu 39 113 000,-Sk. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby súd žalovanému v 1. rade povinnosť zosúladiť zriaďovateľskú listinu žalovaného v 2. rade so všeobecne záväznými právnymi predpismi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň s povinnosťou žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 39 311 000,-Sk a nahradiť mu trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplýva, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave predmetom činnosti žalobcu sú okrem iného „služby v oblasti výstavníctva“. Na rozdiel od tohto definovaného predmetu činnosti žalovaného v 2. rade podľa živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom v Nitre vykonáva „organizovanie a poriadanie veľtrhov a výstav“, čo je činnosť diametrálne odlišná a nezameniteľná od činnosti žalobcu, a preto jeho tvrdenie, že sa stretávajú na trhu na strane ponuky služieb a že sú vzájomne si konkurujúcimi subjektmi hospodárskej súťaže sa nezakladá na pravde. Žalovaný v 1. rade je ústredný orgán štátnej správy, ktorý z titulu svojho postavenia je vylúčený z okruhu právnických osôb zúčastnených na hospodárskej súťaži, musí však konať tak, aby nedovolene neobmedzoval hospodársku súťaž. Ak tak koná je povinný obmedzovanie ukončiť tak, ako mu to uloží Protimonopolný úrad SR v súlade s ust. § 18 zákona č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, teda nie podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaži. Žalobca síce dal podnet ustanovením zákona, Úrad po prešetrení veci konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil. Žalovaný v 1. rade sa teda nezúčastňuje na hospodárskej súťaži, nemôže vyvolať svojim konaním nekalú súťaž a preto nie je v spore pasívne legitimovaný. Je zriaďovateľom žalovaného v 2. rade, ktorému uložil v zriaďovacej listine plniť základné verejno-prospešné činnosti a verejné funkcie. Žalovaný v 2. rade vykonáva vedľajšiu podnikateľskú činnosť na základe súhlasu zriaďovateľa v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Pritom zriaďovateľ nie je oprávnený určovať a ani žiadny právny predpis nelimituje rozsah vedľajšej podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie. Žalovaný v 1. rade ako zriaďovateľ žalovaného v 2. rade sleduje a vyhodnocuje metódami finančnej kontroly hospodárenie žalovaného v 2. rade, najmä či dodržiava ust. § 42 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Žalovanému v 2. rade v priebehu jeho existencie neboli poskytnuté žiadne dotačné prostriedky na podporu jeho vedľajšej podnikateľskej činnosti, nepoužil príspevky z rozpočtovej kapitoly žalovaného v 1. rade na iné než verejnoprospešné účely v rámci plnenia úloh hlavnej činnosti pre ktorú bol zriadený, náklady na podnikateľskú činnosť pokrývajú výnosmi z nej a prispieval týmito výnosmi na skvalitnenie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti. Žalovaný v 2. rade, teda nedisponuje žiadnou neodôvodnenou výhodou, ktorá by sa dala charakterizovať ako nekalá súťaž v širšom ponímaní. Nemohol preto z dôvodu nekalosúťažného konania spôsobiť navrhovateľovi škodu ani inú majetkovú ujmu alebo získať súťažnú výhodu. Žalovaný v 1. rade k predmetu sporu v doplňujúcom vyjadrení okrem iného uviedol, že podľa ust. § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 58/1969, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Žalobca si túto zákonnú povinnosť nesplnil. Z hodnoty ušlého zisku k 31.08.2008, si žalobca upravil uplatnený nárok na sumu 67 642 017,-Sk istiny spolu s úrokom, v zmysle pripustenej zmeny návrhu. Súd z predložených dokladov zistil, že žalobca vznikol dňom 24.11.1989, ako účastinná spoločnosť , na základe štátneho povolenia vzniku účastinnej spoločnosti Incheba, schváleného Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu rozhodnutím zo dňa 20.11.1989. Z výpisu o zápise žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave má súd ďalej za preukázané, že podľa rozhodnutia Federálneho ministerstva zahraničného obchodu Praha zo dňa 28.11.1989 č. 7198/62/89 majetok a záväzky podniku zahraničného obchodu Incheba so sídlom v Bratislave k tomuto dňu prechádzajú na preberajúcu akciovú spoločnosť Incheba. Pri vzniku žalobcu mal predmet činnosti obsiahnutý vo vykonávaní zahranično- obchodnej činnosti v rozsahu, okrem iného poskytovaním služieb v súvislosti s poriadaním a zabezpečovaním veľtrhov a výstav, účasti československých a zahraničných osôb na veľtrhoch a výstavách a iných akciách obchodnej povahy na území ČSSR a v zahraničí, vrátane projektovania, výroby a inštalácie zariadení. V priebehu existencie žalobcu bolo niekoľko zasadnutí valného zhromaždenia na ktorých bola schválená zmena stanov. Vo výpise z Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30.10.2002 má prednosť činnosti upravený tak, že tam okrem iných činností patrí i „služby v oblasti výstavníctva“. Žalovaný v 2. rade bol zriadený rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR zo dňa 21.12.1998 s účinnosťou od 01.01.1989. Predmet činnosti bol špecifikovaný ta, že okrem iných činností sa zaoberá vykonávaním výstavnej, výstavarensko - reprodukčnej, projekčnej a zámočníckej činnosti v rezorte poľnohospodárstva a výživy SSR i pre iné socialistické organizácie a komplexne organizuje ústredné a špeciálne výstavy v ČSSR a v zahraničí, atď.. Minister pôdohospodárstva SR rozhodol dňa 26.06.1996 č. 4597/86/1996-250 o vydaní aktualizovanej zriaďovacej listiny žalovaného v 2. rade s vymedzením základných verejnoprospešných činností alebo verejných funkcií a tomu zodpovedajúceho predmetu činnosti - vykonávanie výstavnej činnosti pre štátne orgány a organizácie rezortu pôdohospodárstva v SR a v zahraničí, atď. Podľa výpisu zo živnostenského registra vydaného Okresným úradom v Nitre zo dňa 05.12.2002 ž.r.č. 403-9880 predmet podnikania je organizovanie, usporiadanie a realizácia veľtrhov a výstav od 04.06.1997, a ďalšie činnosti. Za štát v jeho mene vystupujú ústredné orgány štátnej správy podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. . Žalovaný v 1. rade, ako ústredný orgán štátnej správy je oprávnený zriaďovať na plnenie verejných funkcií štátu rozpočtové a príspevkové organizácie. Žalovaný v 1. rade nesie zodpovednosť za plnenie úloh štátu. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade za nesprávny úradný postup, alebo zdĺhavý, ako o ňom tvrdí žalobca v žalobe a ďalších písomných podaniach doložených do súdneho spisu, je v danom prípade vylúčená. Vychádzajúc z predmetu činnosti žalobcu, žalobca svojím vznikom dňa 24.11.1989 okrem iného vstúpil do konania v hospodárskej súťaži, s prihliadnutím na existenciu žalovaného v 2. rade na slovenskom trhu, jeho zriadením s účinnosťou od 01.01.1989. Súd vychádza z už prijatej judikatúry, kde bol ustálený názor, že hospodárska súťaž predpokladá existenciu najmenej dvoch súťažiacich subjektov. Hospodársku súťaž pritom nie je možné zúžiť iba na súperenie priamo si konkurujúcich poskytovateľov služieb v danom prípade súvisiacich s poriadaním a zabezpečovaním výstav. Podľa ust. § 41 Obch. zákonníka fyzické a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti, sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. V ust. § 1 ods. 1 zákona č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže je upravená hospodárska súťaž, ktorá sa uskutočňuje na trhu výrobkov a výkonov. Účelom súťaže je, aby sa podnikatelia presadzovali na trhu vyššou kvalitou, nižšími cenami, lepšími službami pre svojich zákazníkov. Napr. i nápaditá reklama môže byť považovaná za ekonomický prínos. Podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Podľa ust. § 44 ods. 2 Obch. zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä a/ klamlivá reklama b/ klamlivé označovanie tovaru a služieb, c/ vyvolávanie nebezpečenstva zámeny d/ parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e/ podplácanie, f/ zľahčovanie, g/ porušovanie obchodného tajomstva, h/ ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. Ak má byť niektoré z týchto konaní, ktoré sú vymenované v ust. § 44 ods. 2 Obch. zákonníka a podrobnejšie upravené v nasledujúcich ustanoveniach zákona č. 513/1991 Zb. v znení jeho zmien a doplnkov kvalifikované ako nekalá súťaž musia byť súčasne splnené všetky všeobecné podmienky obsiahnuté v generálnej klauzule. Žalobca si uplatnil právo z generálnej klauzuly, pričom sa na niektorých zo skutkových podstát nekalej súťaže priamo neodvoláva. Žalobca súdu nepreukázal, že by žalovaný v 1. rade konal v rozpore s dobrými mravmi a týmto konaním spôsobil žalobcovi ujmu. Spôsobilosť privodiť ujmu je samostatným znakom nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly. Na základe listu zo dňa 02.08.2004 má súd za preukázané, že žalovaný v 2. rade nedostával na výstavné akcie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR žiadnu podporu. Primerané zadosťučinenie je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy materiálneho charakteru, nie ako náhrada materiálnej škody. Výška peňažnej čiastky, ktorú súd môže priznať ako primerané zadosťučinenie, nie je v zákone stanovená určitou sadzbou, kritériom tu je primeranosť. Náhrada škody z dôvodu nekalej súťaže sa riadi ust. § 757 v spojení s ust. § 373 a nasl. Obch. zákonníka. Náhrada škody sa vzťahuje i na prípady povinností vyplývajúcich z úpravy nekalej súťaže. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nekalou súťažou sa uplatní princíp objektívnej zodpovednosti. Podľa ust. § 53 Obch. zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Osobne ako pri náhrade škody ani pri uplatnení práva na primerané zadosťučinenie žalobca dostatočne neodôvodnil, že nekalosúťažným konaním žalovaní zasiahli do dobrej povesti žalobcu. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 14.09.2011 okrem iného uviedol, že od 01.11.2010 podľa ust. § 3 písm. d) zákona č. 372/2010 Z.z. je žalovaný v 1. rade v znení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade nezodpovedá za údajný nesprávny postup štátu, ktorý podľa žalobcu spočíva v samotnom nekalosúťažnom konaní. Žalobca sa vo svojom návrhu zo dňa 08.11.2002 domáha náhrady škody, ktorá mu mala údajne vzniknúť aj tým, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydalo rozhodnutím č. 4597/86/1996-250 zo dňa 26.06.1996 (podpísané ministrom a právoplatne) zriaďovaciu listinu pre odporcu 2 (Agrokomplex), ktorá ho oprávňuje organizovať, usporiadávať a realizovať veľtrhy a výstavy. Podľa názoru žalobcu ide o nezákonné rozhodnutie. Znenie obsahu zriaďovacej listiny je úplne v súlade v tom čase s platným ustanovením § 21 ods. 4 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 8 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (zrušený zákonom č. 523/2004 Z.z.). Preto žalovaný 2/; v tom čase príspevková organizácia nebol povinný byť zapísaný v obchodnom registri, ale postačovalo iba zapísanie v živnostenskom registri, čo bolo vykonané. V obchodnom registri je žalovaný 2/ zapísaný až teraz, keď sa stal dňom 01.01.2008 štátnym podnikom, a to rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydaným podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. V čase podania žaloby (08.11.2002) platil vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť , dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný (právoplatné rozhodnutie o vydaní zriaďovateľskej listiny doposiaľ pre nezákonnosť nezrušil žiaden príslušný orgán). Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bolo potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky aj v tom čase bolo ústredným orgánom štátnej správy, ale žalobca si túto zákonnú povinnosť nesplnil. Keďže návrh bol podaný až dňa 08.11.2002 a žalobca žiada náhradu škody už od roku 1990 o škode sa musel dozvedieť už skôr, a to dňom vydania zriaďovacej listiny dňa 26.06.1996, najneskôr dňom 11.11.1998, kedy sa žalobca dozvedel, že žalovaný v 2. rade získal živnostenské oprávnenie na predmet činnosti, ktorý mu vadí a prekáža. Zákonná trojročná premlčacia lehota začala plynúť od 11.11.1998. Vzápätí dňa 18.11.1998 žalobca podal na žalovaného v 2. rade trestné oznámenie, v ktorom žiadal prešetriť, či žalovaný v 2. rade nespáchal trestný čin neoprávneného podnikania, prípadne porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Aj týmto dňom, kedy žalobca podal trestné oznámenie, sám preukázal súdu, že o vzniku škody vedel; opakovane vznáša podal ust. § 22 ods. 1 prvá veta zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom námietku premlčania práva na náhradu škody. Žalovaný v 1. rade nezodpovedá za fiktívne vyčíslenú výšku náhrady škody žalobcovi, pretože doposiaľ nikto ani žalobca ani iný príslušný orgán nepreukázal žalovanému v 1. rade súčasne splnenie troch zákonných podmienok objektívnej zodpovednosti za škodu a to; existenciu škody; nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci i príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Navyše v celej právnej veci absolútne absentuje príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V tejto právnej veci nie je preukázaná žalobcom ani iným príslušným orgánom príčinná súvislosť medzi škodou, ktorú uvádza žalobca a nesprávnym úradným postupom, ako jedným z troch ustanovených predpokladov vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V tom čase platný zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale aj súčasne platný zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadrená v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Z zvedeného vyplýva, že nemožno v tomto celom prípade hovoriť o skutočnej škode alebo ušlom zisku žalobcu. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd žalobu voči nemu zamietol. Súd s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného v 1. rade ako aj konštatovania žalovaného v 1. rade a nepreukázaní uplatneného nároku na náhradu škody žalobcu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Žalovaného v 1. rade nie je možné považovať za súťažiteľa zúčastňujúceho sa na hospodárskej súťaži v zmysle ust. § 41 Obch. zákonníka. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade pri vydávaní zriaďovacej listiny žalovanému v 2. rade, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, š.p., v rozhodnutí č. 4597/86/1996-250 zo dňa 26.06.1996 porušil zákon, alebo týmto rozhodnutím zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalobcu. V neposlednom rade nebolo preukázané, že by žalobca, v prípade, ak sa domnieval, že došlo k porušeniu jeho práv žiadal žalovaného v 1. rade o vykonanie opatrení na zosúladenie činnosti žalovaného v 2. rade a zmenou jeho zriaďovacej listiny. Následne o náhradu škody spôsobenú vyššie uvedeným rozhodnutím, podľa zákona č. 58/1969 Zb., a túto žiadal prerokovať na úrovni ústredného orgánu štátnej správy. Ak by aj súd uznal nárok žalobcu za oprávnený, čo sa na daný prípad nevzťahuje, musel by sa zaoberať námietkou premlčania v zmysle ust. § 397 Obch. zákonníka. Zriaďovacia listina pre žalovaného v 2. rade bola vydaná dňa 26.06.1996. Žaloba bola podaná dňa 8.11.2002. Žalobca podal dňa 18.11.1998 na žalovaného v 2. rade trestné oznámenie žiadajúc prešetrenie, či žalovaný v 2. rade nespáchal trestný čin neoprávneného podnikania, príp. porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku, tzn. s informáciou o zriaďovacej listine pre žalovaného v 2. rade disponoval pred uvedeným dátumom. Ak by súd nárok žalobcu uznal za dôvodný tak by sa následne zaoberal aj zisťovaním, kedy presne sa žalobca dozvedel o zriaďovacej listine v nadväznosti na dátum podania žaloby, čo v danom prípade nepovažovali za potrebné. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný v 1. rade mal vo veci plný úspech a preto by sa mu priznala plná náhrada trov konania, ak by si náhradu trov konania uplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné odôvodniť podľa ust. § 205 ods. 2 OSP. Ak žalobca nesplní dobrovoľne povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom je možné podať návrh na vykonanie exekúcie.