Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/64/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201092 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1008201092.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: 1/ RNDr. C. L., trvale bytom X. X, I., 2/ A. L., trvale bytom X. X, I., zast.: Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou Dostojevského rad 17, Bratislava proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Odbor stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: A. I. a W. I., obaja bytom L. XX, I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2008/01752-PSO zo dňa 20.5.2008 ako aj prvostupňového rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov Č.j.: SÚ/2007/5836-26/HAN- 27 z 8.11.2007 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na tunajšom súde v zákonnej lehote sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2008/01752-PSO zo dňa 20.5.2008 ktorým žalovaný zamietol ich odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Mestskej časti Bratislava - Ružinov, č. SÚ/2007/5836-26/HAN-27 z 8.11.2007, ktorý prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenil v časti týkajúcej sa dokončovacích prác, ktoré majú uskutočniť stavebníci pomocou vysunutého lešenia z vlastného pozemku stavebníkov a montážnej plošiny a majú dbať, aby prácami nevznikli škody. Vo zvyšnej časti odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalobcovia uviedli, že rozhodnutím č. W-1733/2003-HVR zo dňa 1.12.2003 Krajský stavebný úrad v Bratislave na základe odvolania účastníkov konania A. L. a RNDr. C. L., ktorí sú žalobcovia v tomto konaní, zrušil napadnuté rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu týkajúceho sa zmeny dokončenej stavby „Rekonštrukcia rodinného domu s prístavbou a nadstavbou podkrovia na Krasinského 23“ v spojenom územnom a stavebnom konaní a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Poukazovali na to, že stavebníci, manželia I. začali realizovať zmenu stavby bez právoplatného stavebného povolenia, a preto stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán zastavil rozhodnutím stavebné práce a v novom konaní postupoval podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby. Rozhodnutím č. RSP-2004-10897-11/KUE zo dňa 10.9.2004 zmenu dokončenej stavby dodatočne povolil. Žalobcovia proti tomuto rozhodnutiu opätovne podali odvolanie. Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. A-4478/2004- HVR zo dňa 7.1.2005 zrušil toto prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie a pretože stavba v čase konania bola ukončená, stavebný úrad zlúčil s konaním o dodatočnom povolení stavby aj kolaudačné konanie, ku ktorému stavebníci predkladali dodatočne doklady. Stavebný úrad vydal dňa 8.11.2007 rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutie Č.j.: SÚ/2007/5836-26/HAN- 27 z 8.11.2007 zmenil v časti, týkajúcej sa dokončovacích prác, ktoré sa majú uskutočniť pomocou vysunutého lešenia z vlastného pozemku stavebníkov a montážnej plošiny a majú dbať, aby prácami nevznikli škody. Hlavnou vadou, na ktorú žalobcovia poukazujú a ktorá má podľa nich vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia je to, že oba príslušné stavebné orgány rozhodovali o rekonštrukcii rodinného domu na Krasovského ulici 23, v Bratislave ako o zmene dokončenej stavby, pričom nezistili skutkový stav dostatočne, zo zisteného skutkového stavu nevyvodili správne právne závery a teda nepostupovali pri rozhodnutí v súlade so zákonom. Žalobcovia s prihliadnutím na ust. § 14 zákona č. 403/1990 Zb. majú za to, že stavebník neuskutočnil zmenu dokončenej stavby ale zhotovil novú stavbu na mieste pôvodnej stavby, pretože zbúral pôvodný rodinný dom a garáž, okrem prednej a bočnej steny, čím prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Žalobcovia uvádzajú, že z projektovej dokumentácie je zrejmé, že sa úplne zmenil pôvodný charakter pôvodnej stavby a neostalo zachované vonkajšie pôdorysné ani výškové ohraničenie stavby a na základe tohto stavu vyvodzuje, že stavebné úrady sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia, pričom zároveň porušili aj ust. § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Žalobcovia poukázali na to, že hoci opakovane uvádzali svoje námietky, v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaný sa nimi riadne nevysporiadal, najmä neuviedol, prečo ich považuje za mylné, nesprávne a na základe akých skutočností rozhodol. Takýto postup správneho orgánu je v rozpore s ústavnou zásadou právnej istoty a je v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku. Žalobcovia poukazujú na svoje námietky viažúce sa k existujúcej prípojke a to v tom smere, že kanalizačná prípojka je vo vlastníctve majiteľov nehnuteľností, nakoľko je súčasťou pozemku podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Upozorňuje na to, že stavebníci nemajú oprávnenie z vecného bremena užívať kanalizačnú prípojku, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov, preto odkanalizovanie stavby stavebníkov nemá žiaden právny podklad. Žalobcovia vzhľadom na uvedené považujú postup Krajského stavebného úradu za nesprávny a rozhodnutie č. AA/2007/037695 vydané 23.7.2007 a rozhodnutie č. AA/2007/09762 vydané dňa 11.5.2007 za nezákonné, žiada ich zrušiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným krajskému súdu 6.11.2008 poukazuje na to, že žalobcovia v žalobe jednoznačne nekonštatujú, v čom vidia nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Zopakoval doterajší postup v správnom konaní a okrem iného uviedol, že na základe návrhu stavebníkov na začatie kolaudačného konania dokončenej stavby zo dňa 20.12.2006 stavebný úrad listom zo dňa 26.3.2007 oznámil pokračovanie konania o dodatočnom povolení zmeny stavby zároveň s oznámením, že v prípade ukončenej stavby, ktorú bude možné dodatočne povoliť, bude konanie aj kolaudačným konaním. Dňa 17.4.2007 pri ústnom pojednávaní účastníci konania trvali na svojich námietkach, ktoré boli vyhodnotené v dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia stavebného úradu ako ja opodstatnenosť resp. neopodstatnenosť, pričom otázkou náhrady škody sa stavebný úrad nezaoberal. Pri ústnom pojednávaní účastníci konania žiadali, aby bolo prerušené konanie do doby rozhodnutia súdu o občiansko-právnych námietkach, za ktoré považujú ich nesúhlas s napojením sa na jestvujúcu kanalizačnú prípojku. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že účastníci konania nepreukázali v konaní výlučné vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke. Z tohto dôvodu ustanovenie § 137 stavebného zákona stavebný úrad neaplikoval a nepostupoval podľa neho. V novom konaní stavebný úrad konštatoval, že boli odstránené nedostatky zrušeného rozhodnutia a nakoľko bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, chránenými stavebným zákonom, stavebný úrad konštatoval, že stavbu je možné dodatočne povoliť. K zlúčeniu konania o dodatočnom povolení stavby ako aj s kolaudačným konaním došlo z dôvodu, že stavba bola v čase konania ukončená a stavebníci postupne predložili predpísané doklady stanovené stavebným zákonom a súvisiacimi predpismi. Z tohto dôvodu a na základe zisteného skutkového stavu stavebný úrad vydal napadnuté rozhodnutie dňa 8.11.2007 na stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu - Trnávka, Krasinského 23“ a to zmenu dokončenej stavby rodinného domu pozostávajúcej zo stavebných úprav stávajúceho rodinného domu a garáže, z prístavby a nadstavby jedného podlažia a obytného podkrovia za účelom bývania s tromi bytovými jednotkami na Krasinského ulici č. 23 v Bratislave, parc. č. 22456/1, katastrálne územie J. a zároveň podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. povolil užívať stavbu rodinného domu stavebníkom A. I. a W. I., proti ktorému sa žalobcovia odvolali. Žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a poukazuje na to, že zmena napadnutého rozhodnutia spočívala v doplnení podmienky pre realizáciu, úpravu fasády z dôvodu, aby sa naplnilo časové naplnenie tejto podmienky, čo však nebolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukazuje na to, že stavebníci predložili v konaní stanovisko dodávateľa zatepľovacích systémov PR-MONT, s.r.o., so sídlom Jahodná 2326/8, Poprad - Veľká zo dňa 30.6.2005, v ktorom je uvedené, že zateplenie je možné realizovať bez prístupu na strechu susedného objektu Repná ul. č. 1 pomocou vysunutého lešenia z pozemku stavebníkov a montážnej plošiny MP 27 a týmto konkrétnym riešením dokončenia fasády, stavebníci vyšli žalobcovi v ústrety a vyhoveli jeho pripomienkam a bola zvolená pre žalobcov vhodnejšia alternatíva. Žalovaný taktiež v tejto súvislosti poukazuje, že námietka žalobcov smerovala k uloženiu povinnosti stavebnému úradu, aby boli zaregistrované diagnostikované posúdenia, možné rozsahy škôd a následne o nich rozhodnuté, ktorými boli narušené časti ich rodinného domu. Žalovaný zdôraznil, že takáto povinnosť stavebnému úradu v tomto konaní neprináleží, nakoľko na riešenie námietok smerujúcich k problému odstránenia vzniknutých škôd a možného rozsahu škôd je príslušný súd. Skutočnosť, že stavebný úrad povolil užívanie stavby aj napriek nedokončenej fasáde, nie je v rozpore so zákonom, nakoľko išlo o nedostatok, ktorý neohrozí zdravie a bezpečnosť osôb a nebráni riadnemu a nerušenému užívaniu stavby. Uviedol, že námietku žalobcov, týkajúcu sa dokončenia fasády stavebný úrad akceptoval a určil stavebníkom spôsob vykonania prác, pričom žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí doplnil túto podmienku o lehotu dokončenia prác. Zvolené riešenie v napadnutom rozhodnutí vychádza žalobcom v ústrety, pretože nevyžaduje vstup na ich pozemok za účelom dokončenia fasády. Čo sa týka existujúcej kanalizácie, žalovaný uvádza, že pri posudzovaní odkanalizovania zmeny dokončenej stavby bolo vychádzané zo skutočnosti, že oba pôvodné rodinné domy stavebníkov a žalobcov boli odkanalizované spoločnou kanalizačnou prípojkou s revíznou šachtou umiestnenou v záhrade pozemku žalobcov. Oba rodinné domy boli postavené a dané do užívania v roku 1942. Projektová dokumentácia zmeny dokončenej stavby, ktorou sa rieši napojenie nadstavby a prístavby na rozvody a kanalizačnú prípojku pôvodného rodinného domu stavebníkov vychádza z jestvujúceho stavu odkanalizovania stávajúceho rodinného domu do jestvujúcej spoločnej prípojky vybudovanej v roku 1940. Stavebníci v konaní predložili posúdenie existujúcej dimenzie kanalizačného potrubia prípojky, zaoberajúce sa odvádzaním zvýšeného množstva splaškových vôd z troch bytových jednotiek, oproti pôvodne jednej bytovej jednotke, ktoré vypracoval Ing. Z. D., autorizovaný stavebný inžinier pre technické, technologické vybavenie stavieb a podľa tohto posudku existujúce kanalizačné potrubie prípojky DN 150 je schopné odvádzať maximálnu sekundovú kapacitu odpadovej splaškovej vody z oboch rodinných domov s dostatočnou kapacitnou rezervou a postačujúcou by bolo aj potrubie so svetlosťou DN 125. Z tohto posúdenia tiež vyplýva, že do kanalizačného potrubia sú odvádzané len splaškové vody stavebníkov. Žalovaný poukazuje na to, že z posudku je jednoznačne zrejmé, že splaškové vody zohľadnené boli, dažďové vody do splaškovej kanalizácie nie je povolené odvádzať. Bolo preukázané zo strany stavebníkov spôsob odvádzania dažďovej vody so stavby predloženým polohopisným a výškopisným plánom vyhotoveným Ing. A. Z. z geodetickej kancelárie GeoOptika, Dúbravská cesta 9, Bratislava zo septembra 2005, z ktorého je zrejmé, že dažďové vody zo stavby sú odvádzané do vsakovacích šácht umiestnených na pozemku stavebníkom, čo bolo overené dňa 21.6.2005 aj stavebným úradom. Žalovaný poukazuje ďalej na skutočnosť, že v priebehu konania zo strany žalobcov bola predložená právna dokumentácia prístavby ich rodinného domu. Otázkou umiestnenia kanalizačnej šachty pod prístavbou sa správne orgány nezaoberali a žalovaný zdôrazňuje, že technická dokumentácia zo strany žalobcov nebola nikdy predložená, ako ani nebol predložený doklad preukazujúci vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke a k šachte. Naopak žalovaný má za to, že zastavaním revíznej šachty, ktorá pôvodne slúžila pre oba rodinné domy, žalobcovia zasiahli nepriamo aj do práv manželov I., nakoľko revízna šachta je spoločná pre obidva domy. Žalovaný preto uvádza, že šachta sa mala premiestniť na nezastavanú časť pozemku. Skutočnosť, že šachta nie je voľne dostupná a prípadné poruchy by bolo možné riešiť len stavebným zásahom do rodinného domu žalobcov práve žalobcovia spôsobili svojou stavebnou činnosťou. Žalovaný sa nestotožnil s pripomienkou žalobcov, aby si stavebníci vybudovali domovú čistiareň odpadových vôd, keďže pôvodný rodinný dom bol legálne napojený na existujúcu kanalizačnú prípojku. Rovnako žalovaný považuje za neopodstatnenú aj ich ďalšiu žiadosť o vybudovanie samostatnej kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu DN 300 v Krasinského ulici, nakoľko podľa zakreslených sietí verejného vodovodu a kanalizácie Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou zo dňa 8.11.2007, sa tu nachádza len dažďová kanalizácia a nie splašková. Odvádzanie odpadových vôd stavebníkov bolo zazmluvnené s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a taktiež žalovaný uvádza, že nie je dôvod, aby reagoval na upozornenie, že existujúcu kanalizačnú prípojku sú pravdepodobne napojené aj ďalšie dva rodinné domy, nakoľko nie je predmetom konania riešenie kanalizačnej siete v celom katastrálnom území J.. K námietke neodborne vykonanej hydroizolácie základov, žalovaný podotýka, že zo strany žalobcov nebol predložený ani jeden relevantný dôkaz ani hodnoverný posudok, že všetka spomínaná škoda, ktorá sa nachádza na ich nehnuteľnosti, bola spôsobená stavebnou činnosťou manželov I.. Poukazuje tiež na to, že stavebný dozor na stavbe bol vykonávaný Ing. W. P., autorizovaným stavebným inžinierom, evidenčné číslo 2253*A*1 a Ing. W. L., osobou odborne spôsobilou na výkon stavebného dozoru pre pozemné stavby, evidenčné číslo 01593*10*, ktorí dňa 30.6.2005 predložili stanovisko, ktoré bolo podložené fotodokumentáciou, zachycujúcou stav pri zakladaní nových častí stavby a prevedenia hydroizolácie základov realizovanej stavby a v stanovisku je uvedené, že previazanie hydroizolácie prístavby domu žalobcov a budovanej časti renovovaného domu I. umožňuje voľnú dilatáciu domov vo zvislej stykovej škáre (od úrovne ± 0,000 domu žalobcov). Žalovaný poukazuje na to, že tvrdenia žalobcov o neodbornom prevedení hydroizolácie, príčinách vzniku škôd nemožnosti napojenia sa na existujúcu kanalizačnú prípojku nikdy neboli podložené relevantnými dôkazmi, výpočtami a meraniami priebehu konania. Žalovaný zastáva názor, že žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý nie je v rozpore s obsahom spisu a bolo dostačujúce na posúdenie veci a dostatočne odôvodnené a žiadal, aby žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4S 64/2008 zo dňa 11.8.2011 podľa ust. § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) krajský súd pribral do konania ako účastníkov správneho konania A. I. a W. I., obaja bytom L. XX, I.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.9.2011. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po nariadenom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a uskutočniť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A-4478/2004-HVR zo dňa 7.1.2004 zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. RSP-2004/10897-11/KUE zo dňa 10.9.2004 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že Mestská časť Bratislava-Ružinov, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. RSP-2004/10897-11/KUE zo dňa 10.9.2004 dodatočne povolil zmenu dokončenej stavby „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava - Trnávka, Krasinského 23“ na pozemku parcela č. 22456/1, 22456/2 v k.ú. J. stavebníkom A. I. a manželke W. I., obaja bytom L. XX, I. podľa projektovej dokumentácie overenej v konaní, ktorú vypracoval PROJEKTING, Ing. W. P., K. XX, I., č. oprávnenia 225 *A*1, ktoré bolo napadnuté odvolaním A. L. a RNDr. C. L., bytom X. X, I.. Listom zo dňa 17.5.2005 Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako stavebný úrad oznámil začatie konania podľa § 88a, §88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava - Trnávka, Krasinského 23“ a zároveň nariadil podľa § 21 správneho poriadku ústne pojednávanie na deň 21.6.2005 o 9,00 hod. so stretnutím prizvaných účastníkov konania, dotknutých orgánov štátnej správy a správcov inžinierskych sietí na MÚ, m.č. Bratislava - Ružinov. Na predmetnom ústnom pojednávaní vzniesli manželia L. námietky vo veci dodatočného povolenia zmeny dokončenej stavby „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava - Trnávka, Krasinského 23“, kde namietali nesprávne označenie veci, v ktorej sa má konať, nakoľko podľa ich názoru ide o prípad zbúrania pôvodnej stavby a o dodatočné povolenie novej stavby. V tejto súvislosti žiadali, aby sa stavebný orgán zaoberal v konaní otázkou zrušenia stavby bez povolenia ako aj otázkou, či odstránená prístavba rodinného domu bola povolenou stavbou. Taktiež namietali, že tým, že stavebník zbúral pôvodný dom, ktorý bol súčasťou dvojdomu a na jeho mieste vybudoval novú stavbu, ktorá plošne a výškovo podstatne zväčšuje pôvodné rozmery a architektonicky nezapadá do prostredia, bol narušený vzhľad ich rodinného domu a podľa ich názoru nová stavba nespĺňa urbanistické a architektonické požiadavky. Ďalej namietali, že z dôvodu zvýšenia nadstavby o cca 5 metrov oproti pôvodnej úrovni plochej strechy došlo k zacloneniu slnečného žiarenia najmä v dopoludňajších hodinách a k tým podstatnému obmedzeniu využívania terasy členmi domácnosti na oddychové a rekreačné účely a taktiež aj k zníženiu kvality bývania a trhovej hodnoty ich rodinného domu. Poukazovali ďalej na to, že stavebné a búracie práce boli vykonávané bez stavebného dozoru, taktiež sa domáhali v tejto súvislosti kontaktu na stavebný dozor priamo u stavebných robotníkov, ktorí potvrdili opakovane, že stavebný dozor na stavbe nemajú, zastávali názor, že tvrdenie stavebníka, že mal stavebný dozor, je nepravdivé a žiadali, aby pokiaľ bolo zo strany stavebného dozoru písomným prehlásením dosvedčené, že stavebný dozor vykonával, aby boli voči nemu vyvodené dôsledky z dôvodu neohlásenia vykonávania stavebných prác bez platného stavebného povolenia. Taktiež požadovali riešenie otázky neodborne vykonanej hydroizolácie základov, ktorej následky sa môžu prejaviť po dlhšom časovom období aj niekoľko rokov a trvali na pripomienke, aby boli vykonané dodatočné stavebné úpravy, ktorým by sa toto riziko eliminovalo. Požadovali ďalej riešenie otázky narušenia statiky ich rodinného domu, ku ktorému došlo pri búracích prácach, kedy sa objavili prvé trhliny na stene susediacom s rodinným domom na Krasinského 23, ktoré sa zväčšujú v dôsledku sadania novej stavby a požadovali, aby stavebníkovi boli uložené konkrétne technické opatrenia na stabilizáciu základov ich rodinného domu. Vzniesli námietku zmeny riešenia odpadového zvodu a rozvodu vody, ktoré sú umiestnené na strane susediacou so stenou ich rodinného domu, načo bol stavebník upozornený pri štátnom stavebnom dohľade 30.3.2004 a podľa jeho záverov bol stavebník túto otázku zaviazaný riešiť na základe vzájomnej dohody. Zásadne tiež nesúhlasili s napojením prístavby na kanalizačnú prípojku, ktorá je umiestnená pod prístavbou ich rodinného domu z dôvodu niekoľkonásobného zvýšenia množstva odpadových vôd a dažďových vôd. Uvádzali, že v októbri roku 2005 došlo počas zrážkovej činnosti k zatopeniu pivničných priestorov ich rodinného domu, preliatím preplnenej kanalizačnej šachty, ktorá sa nachádza pod prístavbou ich rodinného domu. Túto technickú závadu s následkom poškodenia ich rodinného domu museli riešiť na svoje náklady. Poukazovali ďalej, že nebezpečenstvo porúch na kanalizačnej prípojke a možnosť jej upchávania stále trvá, pričom povinnosť odstrániť poruchy na prípojke zostáva ich vecným a finančným bremenom. Taktiež uviedli, že takéto pripojenie je aj v rozpore s § 23 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Namietali, že doterajšou stavebnou činnosťou vykonávanou bez stavebného povolenia a rešpektovania ich pripomienok a požiadaviek, stavebník spôsobil značné škody (porušenie statiky prejavujúcej sa trhlinami na spoločnej stene, zatečenie domu, vlhnutie spoločnej steny, narušenie izolácie strechy, zatopenie pivničných priestorov, odstránenie technickej závady na kanalizačnej prípojke). Zo strany stavebníka nebola prejavená ochota uhradiť náklady na spoločnom stretnutí, ktoré sa konalo 2.8.2004. Vzhľadom na túto skutočnosť a najmä z dôvodu narušenia statiky ich rodinného domu stavebnými prácami vykonávanými na stavbe stavebníka nesúhlasili, aby akékoľvek dokončovacie práce boli vykonávané v ich pozemku alebo nehnuteľnosti. Návrhom na začatie kolaudačného konania dokončenej stavby zo dňa 18.12.2006 stavebníci A. I. a W. I., bytom L. XX, I., ako stavebníci navrhli začatie kolaudačného konania dokončenej stavby rekonštrukcie rodinného domu stojaceho na pozemkovej parcele č. 22456/1 a 22456/2 v k.ú. J., Krasinského 23, Bratislava s poukazom na to, že v roku 2005 stavebnému úradu predložili všetky doklady, ktoré údajne tvorili prekážku pre vydanie už v poradí tretieho stavebného povolenia, drobný nedostatok (nedorobená omietka zo strany rodinného domu na Repnej č. 1) nie je podľa stavebného zákona prekážkou na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Uviedli, že od ostatného podania vo veci zo dňa 30.6.2005 na vtedy pripravenom stavebnom diele zrealizovali zostatky prác vytvárajúcich predpoklad spôsobilosti pre začatie kolaudačného konania o ukončenej stavbe a pre vydanie rozhodnutia, ktorým sa užívanie stavby povolí. Listom zo dňa 26.3.2007 Mestská časť Bratislava - Ružinov oznámila pokračovanie konania podľa § 88a, 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava - Trnávka, Krasinského 23“ a zároveň oznámila pokračovanie konania vo veci dodatočnej zmeny dokončenej stavby, ktorou je „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava - Trnávka, Krasinského 23“ a zároveň nariadila ústne pojednávanie na deň 17.4.2007 so stretnutím účastníkov konania a dotknutých orgánov na MÚ. m.č. Bratislava - Ružinov. Na predmetnom ústnom pojednávaní účastníci konania, manželia Fatuloví predložili písomné pripomienky k dodatočnému povoleniu stavby, ktoré sa týkajú opätovných námietok k omietnutiu fasády stavby zo strany ich nehnuteľnosti, napojenia stavby stavebníkov na kanalizačnú prípojku a pripomienok vznesených pri konaní dňa 21.6.2005, pričom žiadali, aby stavebníci sa zaviazali uhradiť doterajšie náklady, ktoré vznikli ako dôsledok nepovolenej stavby. Zároveň žiadali, aby bolo prerušené konanie do doby rozhodnutia súdu o občiansko-právnych námietkach a aby sa stavebný úrad vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s ich námietkami. Rozhodnutím Č.j.: SÚ/2007/5836-26/HAN-27 zo dňa 8.11.2007 prvostupňový správny orgán Mestská časť Bratislava - Ružinov podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a, § 66 ods. 1 stavebného zákona vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava-Trnávka, Krasinského 23“ stavebníkom A. I. a manželke W. I., obaja bytom L. XX, I. na Krasinského ulici č. 23, Bratislava, pozemok parc. č. 22456/1, k.ú. J. (podľa GP zamerania prestavby, úradne overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 24.6.2005 pod č. 461/05) ako druh stavby zmena dokončenej stavby rodinného domu pozostávajúca zo stavebných úprav stávajúceho rodinného domu a garáže, z prístavby a nadstavby jedného podlažia a obytného podkrovia na účely bývania s tromi bytovými jednotkami s tým, že stavebníkom sa pre dokončenie fasády určuje podmienka, že sú povinní dbať, aby čo najmenej rušili užívanie susednej stavby, zateplenie a konečnú úpravu fasády zo strany susednej nehnuteľnosti realizovať pomocou vysunutého lešenia z vlastného pozemku a montážnej plošiny, aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. V prípade, že pri prácach dôjde k poškodeniu susednej stavby, po skončení sú stavebníci povinní uviesť susednú stavbu do pôvodného stavu a ak to nie je možné, alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (občiansko-právne predpisy). Námietkam účastníkov konania A. L. a manželky RNDr. C. L. týkajúcich sa riešenia odpadového zvodu, rozvodu vody, umiestnenia sanitárnych zariadení a námietke týkajúcej sa ukončenia fasády bolo vyhovené. Ostatným námietkam nebolo vyhovené. Súčasne podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, bolo povolené užívanie stavby rodinného domu stavebníkov A. I. a manželke W. I. na D. ulici č. XX, súp. číslo XXXX I., pozemok parc. č. 22456/1, k.ú. J.. V odôvodnení stavebný úrad po vysporiadaní sa a zhodnotení námietok zo strany účastníkov konania manželov L. uviedol, že boli odstránené nedostatky zrušeného rozhodnutia. Na základe predložených dokladov bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, a preto stavebný úrad konštatoval, že je možné stavbu dodatočne povoliť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Nakoľko stavba bola v čase konania ukončená, stavebný úrad zlúčil s konaním o dodatočnom povolení stavby aj kolaudačné konanie na stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava - Trnávka, Krasinského 23“ v súlade s § 81 stavebného zákona, nakoľko stavebníci postupne predložili predpísané doklady stanovené stavebným zákonom a súvisiacimi predpismi. Proti tomuto rozhodnutiu podali účastníci konania A. L. a RNDr. C. L., odvolanie, v ktorom namietali jednak podmienky pre dokončenie fasády, v ktorých uvádzali, že stavebný úrad nevychádzal z požadovanej obhliadky terajšieho stavu ich rodinného domu, na ktorom boli vykonané predchádzajúci rok stavebné úpravy (výmena stavebníkom porušenej strešnej krytiny, oprava napojenia styčných plôch susediacich stien oboch rodinných domov z dôvodu odstránenia zatekania dažďových vôd spôsobených zásahom stavebníka, odstránenie popraskanej dlažby a obnovenie povrchu rovnej strechy poškodenej zásahom stavebníka), pričom na základe obhliadky by bolo možné zistiť, či vôbec uvedená podmienka je možná, t.j. vysunuté lešenie a montážna plošina bude nad sedlovou a rovnou časťou strechy, ale najmä je možné aj zdokumentovať rozsah možného narušenia časti ich rodinného domu. Tiež vzniesli námietku ku kolaudačnému rozhodnutiu, že pokiaľ nebola v kolaudačnom rozhodnutí určená lehota na vykonanie prác na dokončenie fasády, stavebný úrad má povinnosť určiť spôsob týchto prác, ako aj určiť konečnú lehotu na ich realizáciu a poukazovali na to, že rozhodnutie neobsahuje spôsob vykonania a lehotu na ich zabezpečenie. Ďalej vzniesli námietku vo veci pripojenia na existujúcu kanalizáciu, kde uviedli, že poukazovali na skutočný stav napojenia pôvodného rodinného domu na kanalizačnú prípojku, ktorej časť spolu s revíznou šachtou je vedená pod zastavenou časťou ich rodinného domu a nakoľko nie je voľne dostupná, prípadné poruchy na tejto časti prípojky je možné riešiť len stavebným zásahom do ich rodinného domu. Namietali tiež nedostatok technickej dokumentácie o existujúcej kanalizačnej prípojke, ktorá bola vybudovaná v 40-rokoch minulého storočia. Preto ani nebol overený profil, sklon dna a fyzický stav jestvujúcej kanalizačnej prípojky, čo je podkladom pre prepočet vhodnosti jej kapacity vzhľadom na zvýšené množstvo odpadových vôd z pôvodne jednej na súčasné tri bytové jednotky. Uviedli tiež, že je technická závada na kanalizačnej prípojke (zatopenie pivničných priestorov pod ich rodinným domom), ku ktorej došlo v októbri 2004, pravdepodobne ako dôsledok odvádzania zvýšeného množstva splaškových vôd ako aj zrážkových vôd, čo preukazuje jej nedostatočnú kapacitu, pričom odstránenie tejto závady riešili na vlastné náklady. Poukázali na to, že túto závažnú pripomienku, ktorú zobral do úvahy aj Krajský stavebný úrad, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 7.1.2005 usmernil ďalší postup tak, že v novom konaní je potrebné vyhodnotiť skutočnosti zastavania revíznej kanalizačnej šachty, nutnosť jej existencie a v prípade jej nutnosti jej nahradenie inou v nezastavanej časti pozemku. Alternatívne môžu stavebníci vyriešiť napojenie svojej kanalizácie na domovú čistiareň odpadových vôd, o ktorej povolenie môžu požiadať príslušný vodoprávny orgán, čo napadnuté rozhodnutie neakceptuje. Namietali, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s druhou časťou citovaného rozhodnutia o potrebe vybudovania samostatnej domovej čistiarne, napriek tomu, že bol v novom konaní týmto rozhodnutím viazaný a nezaoberal sa ani s ich odbornými pripomienkami k posudku zo dňa 6.7.2005, v ktorom okrem iného poukazovali na požadovanú svetlosť potrubia kanalizačnej prípojky, ktorá má byť DN 150 a sklon prípojky minimálne 2 ‰ a skutočnosť, že v popise existujúceho stavu nebolo uvedené, odkiaľ boli získané použité východiskové údaje v dimenzii kanalizačnej šachty DN 1000 a kanalizačného potrubia DN 150, nakoľko z doterajšej projektovej dokumentácie sa svetlosť existujúcej prípojky uvádzala DN 125. Uviedli, že posudzovateľ nezohľadnil pri posudzovaní celkového množstva odvádzaných vôd kanalizačnej prípojky zrážkové a splaškové vody z ich rodinného domu a nebol zhodnotený fyzický stav jestvujúcej kanalizačnej prípojky, overený profil a sklon na prípojky a nebol braný do úvahy fakt, že kanalizačná prípojka sa nachádza pod zastavanou časťou ich rodinného domu a nebolo vzaté do úvahy, že už v minulosti došlo k zatečeniu pivničných priestorov pravdepodobne z preťaženia a nedostatočnej dimenzie jestvujúcej kanalizačnej prípojky. Ďalej upozorňovali, že na stávajúcu kanalizačnú prípojku sú pravdepodobne napojené najmenej 2 rodinné domy, pretože vstávajúca prípojka pokračuje smerom cez dve nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádzajú tieto rodinné domy. Namietali, že prvostupňový stavebný úrad nebral do úvahy ani stanovisko správcu verejnej kanalizácie z listu zo dňa 2.2.2005, kde bolo uvedené, že stavebnému úradu m.č. Ružinov doporučuje nariadiť stavebníkovi bytového domu s tromi bytovými jednotkami vybudovať samostatnú kanalizačnú prípojku s napojením na verejnú kanalizáciu DN 300 v Krasinskej ulici, pričom projekt kanalizačnej prípojky má byť predložený na odsúhlasenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s., Bratislava až na základe kladného stanoviska ich spoločnosti ukončiť stavebné konanie na stavbu. Uviedli, že nakoľko stavebný úrad nepovažoval za povinnosť vysporiadať sa so stanoviskom tohto účastníka konania, porušil zákon týmto postupom o správnom konaní ako aj ustanovenia stavebného zákona. Taktiež poukázali na zásah do ich vlastníckych práv v konaní, nakoľko považujú prípojku vedenú na ich pozemku za nehnuteľnosť v ich vlastníctve, s čím je spojená aj povinnosť starať sa o jej údržbu a riadnu prevádzku, ktorú doteraz správca kanalizácie ale aj ostatní účastníci konania nespochybňujú, a preto požadovali na tomto právnom základe prerušenie konania podľa § 137 stavebného zákona, ktorú stavebný úrad zamietol z dôvodu, že účastníci konania nepreukázali v konaní výlučné vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke. Poukazovali ďalej aj na nedoriešenú problematiku neodborne vykonanej hydroizolácie základov, ktorá bola predmetom konania na všetkých stupňoch, s ktorou sa stavebný úrad v rozhodnutí nezaoberal s odôvodnením, že stavebný dozor a projektant predložil technický popis s fotodokumentáciou so zachytením technickej dokumentácie. Rozhodnutím č. A-2008/01752- PSO zo dňa 20.5.2008 Krajský stavebný úrad v Bratislave, odbor stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/2007/5836-26 HAN-27 zo dňa 8.11.2007 tak, že podmienka pre dokončenie fasády znie nasledovne: stavebníci sú povinní dbať, aby čo najmenej rušili užívanie susednej stavby, zateplenie a konečnú úpravu fasády zo strany susednej nehnuteľnosti sú povinní realizovať pomocou vysunutého lešenia z vlastného pozemku a montážnej plošiny, aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť a to v lehote do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení a zároveň povolení užívania predmetnej stavby. Stavebníci sú povinní oznámiť vlastníkovi susednej stavby nehnuteľnosti začatie dokončovacích prác ešte pred ich zahájením, ukončenie týchto prác sú stavebníci povinní oznámiť stavebnému úradu. V prípade, že pri prácach dôjde k poškodeniu susednej stavby po ich ukončení sú stavebníci povinní uviesť susednú stavbu do pôvodného stavu a ak to nie je možné, alebo hospodársky účelné poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (občiansko-právne predpisy). Vo zvyšnej časti odvolací orgán rozhodnutie potvrdil. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 81 ods. 1 cit. zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Podľa § 81 ods. 2 cit. zákona ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou. Podľa § 82 ods. 1 cit. zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) cit. zákona stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, Podľa § 88a ods. 1 cit. zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 cit. zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 3 cit. zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Podľa § 88a ods. 4 cit. zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 5 cit. zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88 a ods. 6 cit. zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Podľa § 88a ods. 7 cit. zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 88a ods. 9 cit. zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Podľa § 137 ods. 1 cit. zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa § 137 ods. 2 cit. zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa § 140 cit. zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b) označenie stavby, c) vymedzenie účelu užívania stavby, d) podmienky pre užívanie stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, e) lehotu na odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby, ktoré vo svojom súhrne nebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 cit. zákona rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 cit. zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 cit. zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1 cit. zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Krajský súd v Bratislave z priebehu konania ako aj zo spisového materiálu zistil, že žalovaný rozhodnutím č. A-2008/01752-PSO zo dňa 20.5.2008 zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov Č.j.: SÚ/2007/5836-26/HAN- 27 z 8.11.2007 tak, že vo výroku rozhodnutia uviedol nasledovný text: podmienka pre dokončenie fasády znie nasledovne: stavebníci sú povinní dbať, aby čo najmenej rušili užívanie susednej stavby, zateplenie a konečnú úpravu fasády zo strany susednej nehnuteľnosti sú povinní realizovať pomocou vysunutého lešenia z vlastného pozemku a montážnej plošiny, aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť a to v lehote do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení a zároveň povolení užívania predmetnej stavby. Stavebníci sú povinní oznámiť vlastníkovi susednej stavby nehnuteľnosti začatie dokončovacích prác ešte pred ich zahájením, ukončenie týchto prác sú stavebníci povinní oznámiť stavebnému úradu. V prípade, že pri prácach dôjde k poškodeniu susednej stavby po ich ukončení sú stavebníci povinní uviesť susednú stavbu do pôvodného stavu a ak to nie je možné, alebo hospodársky účelné poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (občiansko- právne predpisy). Vo zvyšnej časti žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán v konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona ako aj zákona o správnom konaní ako aj vyhlášok Ministerstva životného prostredia č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím Č.j.: SÚ/2007/5836-26/ HAN-27 zo dňa 8.11.2007 podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a, § 66 ods. 1 stavebného zákona vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu I.-Trnávka, D. 23“ stavebníkom A. I. a manželke W. I., obaja bytom L. XX, I. na Krasinského ulici č. XX, Bratislava, pozemok parc. č. 22456/1, k.ú. J. (podľa GP zamerania prestavby, úradne overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 24.6.2005 pod č. 461/05) ako druh stavby zmena dokončenej stavby rodinného domu pozostávajúca zo stavebných úprav stávajúceho rodinného domu a garáže, z prístavby a nadstavby jedného podlažia a obytného podkrovia na účely bývania s tromi bytovými jednotkami, jedná sa o druh stavby zmena dokončenej stavby rodinného domu, zastavaná plocha 217,0 m2, so sedlovou strechou, s výškou stavby ± 0,000m = 136,090m n.m. Bvp=úroveň podlahy prízemia stávajúceho rodinného domu, hrebeň sedlovej strechy +10,260m od ± 0,000m s podlažnosťou suterén, prízemie, poschodie, podkrovie s tým, že stavebníkom sa pre dokončenie fasády určuje podmienka, že sú povinní dbať, aby čo najmenej rušili užívanie susednej stavby, zateplenie a konečnú úpravu fasády zo strany susednej nehnuteľnosti realizovať pomocou vysunutého lešenia z vlastného pozemku a montážnej plošiny, aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. V prípade, že pri prácach dôjde k poškodeniu susednej stavby, po skončení sú stavebníci povinní uviesť susednú stavbu do pôvodného stavu a ak to nie je možné, alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (občiansko-právne predpisy). Námietkam účastníkov konania A. L. a manželky RNDr. C. L. týkajúcich sa riešenia odpadového zvodu, rozvodu vody, umiestnenia sanitárnych zariadení a námietke týkajúcej sa ukončenia fasády bolo vyhovené. Ostatným námietkam vzhovené nebolo. Súčasne podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, povolil užívanie stavby rodinného domu stavebníkom A. I. a manželke W. I. na Krasinského ulici č. 23, súp. číslo 3384 Bratislava, pozemok parc. č. 22456/1, k.ú. J.. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán zhodnotil námietky žalobcov a vysporiadal sa s nimi, pričom postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona ako aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. zo strany žalobcov uviedol, že boli odstránené nedostatky zrušeného rozhodnutia. Na základe predložených dokladov bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, a preto stavebný úrad konštatoval, že je možné stavbu dodatočne povoliť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Nakoľko stavba bola v čase konania ukončená, stavebný úrad zlúčil s konaním o dodatočnom povolení stavby aj kolaudačné konanie na stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava - Trnávka, Krasinského 23“ v súlade s § 81 stavebného zákona pretože stavebníci postupne predložili predpísané doklady stanovené stavebným zákonom a súvisiacimi predpismi. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-4478/2004-HRV zo dňa 7.1.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.12.2005 a ktorým bolo zrušené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. RSP-2004/10897-11/KUE zo dňa 10.9.2004 je nesporné stanovisko odvolacieho správneho orgánu, že pokiaľ z pôvodnej stavby ostala iba predná stena a časť bočnej steny do výšky prvého podlažia, jedná sa podľa stavebného zákona o zmenu dokončenej stavby, ktorá spočíva v stavebných úpravách, nadstavbe a prístavbu, nejedná sa teda o novostavbu, a preto prvostupňový správny orgán nemohol takúto stavbu posudzovať ako novostavbu ani z hľadiska jej umiestnenia a dodržania odstupových vzdialeností voči susednej stavbe a odvolací správny orgán sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu, ktorým odmietol požiadavky žalobcov na dodržanie odstupových vzdialeností za opodstatnený. Na základe tejto skutočnosti je jednoznačne preukázané, že sa v tomto prípade jedná o zmenu dokončenej stavby „Rekonštrukcia rodinného domu Bratislava - Trnávka, Krasinského 23“, a preto súd námietku žalobcu, že sa jedná o novostavbu považuje za neopodstatnenú. Zo stanoviska dodávateľa zatepľovacích systémov PR-MONT, s.r.o., Poprad - Veľká zo dňa 30.6.2005 vyplýva, že zateplenie fasády je možné realizovať bez prístupu na strechu domu žalobcov, pomocou vysunutého lešenia z pozemku stavebníkov manželov I. a montážnej plošiny MP 27. Z posudku Ing. Z. D., autorizovaného inžiniera pre technické, technologické vybavenie stavieb vypracovaného dňa 20.6.20058 vyplýva, že existujúce kanalizačné potrubie prípojky DN 150 je schopné odvádzať maximálnu sekundovú kapacitu 2,7 lit/sek odpadovej splaškovej vody z oboch rodinných domov s dostačujúcou kapacitnou rezervou, pričom by bolo postačujúce aj potrubie so svetlosťou DN 125 a je ďalej uvedené, že do kanalizačného potrubia sú odvádzané iba splaškové vody stavebníkov. Z vyjadrenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 2.2.2005 vyplýva iba odporúčanie k riešeniu problému a jednoznačne nejde o uloženie povinností, pričom technické prevedenie prípojky nebolo odbornou organizáciou spochybnené. Zo zmluvy č. D21-14300-0 zo dňa 30.3.2004 uzatvorenej medzi Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a.s. Bratislava a stavebníkom A. I. je preukázaná skutočnosť zazmluvnenia dodávky vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou z odberného miesta Krasinského 23, Bratislava. Zo spisového materiálu je preukázané, že stavebný dozor na stavbe bol vykonávaný Ing. W. P., autorizovaným stavebným inžinierom, evidenčné číslo 2253*A*1 a Ing. W. L., osobou odborne spôsobilou na výkon stavebného dozoru pre pozemné stavby, evidenčné číslo 01593*10*, ktorí v stanovisku zo dňa 30.6.2005, ktoré bolo podložené fotodokumentáciou, zachycujúcej stav pri zakladaní nových častí stavby a prevedenia hydroizolácie základov realizovanej stavby uviedli, že previazanie hydroizolácie prístavby domu žalobcu a budovanej časti renovovaného domu I. umožňuje voľnú dilatáciu domov vo zvislej stykovej škáre (od úrovne ± 0,000 domu žalobcu). Skutočnosti preukazujúce vlastníctvo žalobcu ku kanalizačnej prípojke nie sú zo strany žalobcu preukázané žiadnym relevantným dokladom, a preto postup správnych orgánov, ktorým nebolo vyhovené požiadavke žalobcu na prerušenie konania podľa § 137 ods. 2 zákona č. 50/1976 súd považoval za súladný so cit. zákonom. Súd ďalej konštatuje, že je síce pravda, že samotný výrok rozhodnutia žalovaného podrobne nešpecifikuje tie námietky žalobcu, ktorým nevyhovel, avšak súd má za to, že žalovaný sa s nimi dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a z obsahu rozhodnutia žalovaného ako celku je zrejmé, ako správny orgán vec z hmotnoprávneho hľadiska posúdil, s čím sa súd stotožnil s prihliadnutím na to, že účelom správneho konania nie je veci riešiť iba po formálnej stránke. Súd konštatuje, že prvostupňový ako aj odvolací správny orgán sa pri rozhodovaní vysporiadali v celom rozsahu s námietkami žalobcu, ktoré boli tie isté ako v konaní pred správnymi orgánmi ako aj v súdnom konaní, dospel k záveru, že postup aj rozhodnutie správnych orgánov boli v súlade so zákonom a nie je dôvod na zrušenie ich rozhodnutí, a preto želobu zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250 k ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Žalobcom preto, že v konaní neboli úspešní, pribratí účastníci konania A. I. a W. I. si trovy konania neuplatnili a žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania zo zákona. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 O.s.p.