Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/22/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200847 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200847.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, I., proti odporkyni: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa XX. A. XXXX, č.j. S../.XXX/XXXX-XXXXXX-O., takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa XX. A. XXXX, č.j. S../.-XXXXXX-O. p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa XX. A. XXXX, č.j. S../.-XXXXXX-O., ktorým mu táto jednorazovú dávku sociálnej pomoci nepriznala, v čase podania žiadosti ho nepovažujúc za občana v hmotnej núdzi a tým nespĺňajúceho podmienky na pomoc v hmotnej núdzi s odvolaním sa na postup podľa ust. § 48 ods. 11 zákona č. 195/1998 Z.z. a § 48 ods. 3 zákona č. 724/2002 Z.z., ktorým bol zákon o sociálnej pomoci novelizovaný. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov - zakúpenie chladničky požiadal dňa XX.XX.XXXX s odôvodnením, že ako poberateľ invalidného dôchodku vo výške len 4.966,- Sk je občanom v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Pri skúmaní, či navrhovateľ spĺňa status občana v hmotnej núdzi odporkyňa vychádzala z novelizovaného znenia ust. § 48 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov účinného od XX.XX.XXXX, podľa ktorého sa u občana, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem len ak v kalendárnom mesiaci, pokiaľ sa jedná o plnoletú fyzickú osobu, tento nepresahuje výšku 2.900,- Sk. Teda za občana v hmotnej núdzi pre poskytnutie dávky sociálnej pomoci ako aj jednorazovej dávky sociálnej pomoci možno považovať len toho, u koho mesačný príjem nepresahoval sumu 2.900,- Sk a potom jednorazová dávka sociálnej pomoci podľa § 48 ods.11 zákona mohla byť poskytnutá len občanovi, ktorého príjem bol 2.900,- Sk alebo nižší, a ktorý poberal dávku sociálnej pomoci z okresného úradu. Odporkyňa ďalej zdôvodnila, že pre toto konanie pri výpočte v čase rozhodujúcom nebolo možné zohľadniť náklady na domácnosť riešené štátnym príspevkom, ani od príjmu odpočítať napr. platené výživné, ktoré v zákone č. 125/1998 Z.z. o životnom minime nebolo určené ako odpočítateľná položka. Vzhľadom na to, že príjem navrhovateľa formou invalidného dôchodku v sume 4.966,- Sk presahoval zákonom určenú a prípustnú hranicu pre uznanie občana v hmotnej núdzi pre poskytnutie dávky sociálnej pomoci a jednorazovej dávky sociálnej pomoci, teda sumy 2.900,- Sk o čiastku 2.066,- Sk, a to i pri možnosti odpočítať skutočné navrhovateľom platené výživné 800,- Sk, potom jeho príjem prekračoval zákonom prípustnú stanovenú hranicu o 1.266,- Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že na kompenzáciu sociálnej núdze občanov boli v hodnotenom období tiež poskytované štátne sociálne dávky ako príspevok na bývanie a kompenzačné príspevky, pri posúdení nároku a výpočte ktorých sa vychádzalo zo sumy životného minima určenej opatrením MPSVaR v tom čase vo výške 3.930,- Sk, resp. jej násobku, ako tak tomu bolo aj v prípade navrhovateľa, ktorému bol Okresným úradom Bratislava III. poskytovaný príspevok na bývanie 588,- Sk a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume 700,- Sk mesačne. V prípade navrhovateľa tiež Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto tomuto poskytoval aj príspevok na stravovanie v sume cca. 400,- Sk mesačne. Všetky tieto uvedené kompenzačné príspevky odporkyňa do príjmu pre posúdenie hmotnej núdze nezapočítala. V danom prípade vychádzajúc z uznesenia miestneho zastupiteľstva Miestnej časti Bratislava - Nové mesto č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo uložené prednostovi Miestneho úradu Bratislava - Nové mesto a Sociálno - zdravotnej a bytovej komisii miestneho zastupiteľstva M.č. BNV spolupracovať pri posudzovaní žiadosti o jednorazovej finančnej výpomoci v čiastke nad 1.000,- Sk, táto komisia na svojom zasadnutí dňa 30.06.2003 preskúmajúc všetky rozhodujúce skutočnosti a sociálne postavenie navrhovateľa potom odporučila žiadosť navrhovateľa zamietnuť, s ktorým stanoviskom sa správny orgán stotožnil, jeho žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel a potom jednorazovú dávku sociálnej pomoci na zakúpenie chladničky vzhľadom na nesplnenie podmienky občana v hmotnej núdzi a tým aj na pomoc v hmotnej núdzi mu nepriznal. Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom proti tomuto v poradí už vo veci vydanému tretiemu rozhodnutiu namietal, že odporkyňa sa odpočiatku od podania žiadosti právnym názorom súdu neriadila, ktoré nerešpektovanie viazanosti právnym názorom súdu treba považovať za nezákonnosť, a potom táto nezákonnosť sama o sebe môže viesť k zrušeniu nového (ďalšieho) správneho rozhodnutia, keď v danom prípade navrhovateľovi doposiaľ nie je známe, prečo odporkyňa nemôže navrhovateľa zaradiť pod režim vo vzťahu k opatreniu MPSVaR pri sume 3.930,- Sk, ale pod režim § 48 ods. 11 zákona do výšky príjmu do 2.900,- Sk platného v čase podania žiadosti. V uvedenom postupe a rozhodovaní správneho orgánu potom navrhovateľ vidí nezákonnosť zásahu do jeho práv a z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Teda v danom prípade navrhovateľom tvrdené len všeobecne nerešpektovanie právneho názoru súdu od podania žiadosti ( XX.XX.XXXX), tu ani necitujúc ktoré rozhodnutie má navrhovateľ na mysli, týmto potom navrhovateľ určil medze odvolania a zároveň obmedzil rozsah preskúmania rozhodnutia, ktorým je súd, vychádzajúc z námietky navrhovateľa viazaný a od ktorého sa súd ani nemôže odchýliť. Odporkyňa vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku zo dňa XX.XX.XXXX, č.j.: S../. zotrvala na svojom právnom názore ako tento z napadnutého rozhodnutia vyplýva, nesúhlasiac s námietkou navrhovateľa ohľadne porušenia zásady viazanosti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XSp XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a neodstrániac vady nepreskúmateľnosti odôvodnenia a neurčitosti a nepresnosti výrokovej časti tak ako jej bolo citovaným rozsudkom uložené. Naopak má za to, že vydaným novým rozhodnutím vytknuté vady odstránila, keď zároveň pripomenula, že v prípade navrhovateľa sa jedná o ďalší prejav zvláštneho právneho výkladu občana Slovenskej republiky, ktorý opakovane kauzálne používa formulácie o nezákonnom zásahu do jeho práv, pričom práve v súvislosti s ním a v čase vydania pôvodného rozhodnutia sa odporkyňa dostala k informáciám o jeho realitných krokoch pri prevode vlastníctva domu v tzv. ľudovej štvrti, s ktorým navrhovateľ spolu s družkou dlhodobo nakladal v neprospech inej spoluvlastníčky nehnuteľnosti tak, že náhradné bývanie tejto spoluvlastníčke mal zabezpečiť úplne nezákonným postupom v rozpore s mestskými úpravami spojenými s nájmom obecného bytu v I. za ním od tejto prevzatú čiastku kúpnej ceny 500.000,- Sk, čo malo podľa jej vedomostí predstavovať úhradu kúpnej ceny bytu v sociálnej ubytovni na D.U. ulici v Z., ktorá spoluvlastníčka je v prítomnosti opäť ubytovaná v sociálnom zariadení pre bezdomovcov vo K. a uvedené skutočnosti môže ako svedok potvrdiť. V ďalšom potom odporkyňa namietala nevhodnosť správania sa navrhovateľa v mieste svojho bydliska, tu poukazujúc na nedodržiavanie poriadku a rušenie nočného kľudu, v závere doporučujúc mu zaradenie do štandardného pracovného pôsobenia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie napadnuté rozhodnutie preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a pri súčasnom splnení podmienok podľa § 250f ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania dňa 11.10.2011, keď tento postup žiaden z účastníkov na výzvu súdu nenamietal, a keď po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa v kontexte jeho námietky nie je možné priznať úspech. Teda v danom prípade len všeobecne uvádzajúc nerešpektovanie právneho názoru súdu od podania žiadosti (XX.XX.XXXX), tu ani necitujúc ktoré rozhodnutie má navrhovateľ na mysli, týmto navrhovateľ určil medze odvolania a zároveň obmedzil rozsah preskúmania rozhodnutia, ktorým je súd vychádzajúc z námietky navrhovateľa viazaný a od ktorého sa súd ani nemôže odchýliť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. V danom prípade súd z obsahu administratívneho spisu vedeného u odporkyne zistil, že navrhovateľ o poskytnutie jednorazovej finančnej výpomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov, a to zakúpenie chladničky požiadal dňa XX.XX.XXXX dôvodiac, že je plným invalidným dôchodcom so zdravotne ťažkým postihnutím, ktorá mu znemožňuje zabezpečiť si vyššiu finančnú životnú úroveň a preklenúť hranicu hmotnej núdze, býva v jednoizbovom byte a po odpočítaní položiek, ktoré mesačne musí uhrádzať, mu zostáva suma uznaná pod hranicou životného minima a potom sa považuje za osobu v stave hmotnej núdze, ktorého príjem činí invalidný dôchodok vo výške 4.966,- Sk a poskytovaný príspevok na bývanie vo výške 588,- Sk. Ako odpočítateľné položky navrhovateľ v žiadosti uviedol nájomné vo výške 2250,- Sk, elektrina 600,- Sk a výživné na maloleté dieťa 1.000,- Sk. Potvrdením Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa XX.XX.XXXX bola osvedčená výška poberaného invalidného dôchodku navrhovateľom v sume 4966,- SK mesačne a potvrdením Okresného úradu Bratislava III. zo dňa XX.XX.XXXX poberanie príspevku na bývanie vo výške 588,-Sk. Z písomnej dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise odporkyne ďalej vyplýva, že tomuto bola v rozhodnom období poskytovaná zľava na stravnom s platnosťou od XX.XX.XXXX v čiastke 19,- Sk z ceny obeda a tiež, že rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č.: XXXX/XXXXX mu Okresným úradom Bratislava III. bola s účinnosťou od januára XXXX upravená výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na sumu 700,- Sk. V spojitosti s mesačnými výdavkami navrhovateľa z platobného dokladu SIPO II súd zistil, že navrhovateľ bol v uvedenom hodnotiacom období platiteľom nájomného celkom vo výške 2.175,- Sk (plyn 70,- Sk, rozhlas 30,- Sk, televízia 75,- Sk a F.-E. 2.000,- Sk) a platiteľom mesačnej zálohy za spotrebu elektrickej energie vo výške 520,- Sk. Vychádzajúc z rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava III. č.k. XC XX/XX právoplatného dňa XX.XX.XXXX, tento mal platiť na maloletého syna P. Z., nar. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 300,- Kčs mesačne, i keď v spise je ďalej založené potvrdenie matky maloletého C. Z. osvedčené ústrižkami poštovej poukážky, že navrhovateľ v mesiacoch január až marec 2003 a bez osvedčenia poštovými poukážkami aj pre mesiace júl až december 2003 platil k rukám matky výživné na maloletého Lukáša vo výške 800,- Sk mesačne. Vydaniu rozhodnutia vo veci predbiehalo posudzovanie žiadosti Sociálno - zdravotnou a bytovou komisiou odporkyne dňa XX.XX.XXXX, ktorá navrhla predmetnú žiadosť navrhovateľa o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov (zakúpenie chladničky) zamietnuť a zároveň prešetriť jeho zdravotný stav (z dôvodu poskytovania príspevku na stravovanie v klube dôchodcov) a tiež jeho celkovú sociálnu situáciu (zápisnica č. X, uznesenieč.X/X/X). Po zrušení vo veci vydaného prvého rozhodnutia odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX č. S..XXX/ XXXX-XXXXXX-O. rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XSp XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX pre nepreskúmateľnosť potom i následné jej rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, č.j. S.. XXX/XXXX-XXXXXX- O. rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XSp XX/XXXX-XX bolo z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušené a vec vrátená odporkyni na ďalšie konanie, pre ktoré súd odporkyni uložil, aby v novom jej rozhodnutí toto riadne a dostatočne a v súlade s ust. § 47 ods. Správneho poriadku odôvodnila, podrobnejšie sa zamerala na odôvodnenie rozdielov medzi hraničnou sumou 2.900,- Sk podľa § 48 ods. 3 zákona č. 724/2002 Z.z. a sumou 3930,- Sk určenou opatrením MPSVaR SR vo vzťahu k pomerom navrhovateľa a jeho žiadosti zo dňa 09.06.2003 o poskytnutie jednorazovej dávky sociálnej pomoci na úhradu zakúpenia chladničky, a to bližším výpočtom, čo spadá pod režim a pre potreby sumy určenej ako životné minimum. Vychádzajúc z tohto zrušujúceho rozsudku súdu odporkyňa po vrátení veci o žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX opätovne rozhodla dňa XX.XX.XXXX napadnutým rozhodnutím tak, že zaraďujúc navrhovateľa ako žiadateľa o poskytnutie jednorazovej dávky sociálnej pomoci pre tieto potreby do režimu v postupe podľa zákona č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov potom tomuto jednorazovú dávku sociálnej pomoci nepriznala, keď tohto v čase podania žiadosti nepovažovala za občana v hmotnej núdzi a nespĺňajúceho podmienky na pomoc v hmotnej núdzi, odvolávajúc sa pritom na ust. § 48 ods. 3a a 11 zákona o sociálnej pomoci v platnom znení. Svoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že pri skúmaní, či navrhovateľ spĺňa status občana v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov vychádzala z novelizovaného znenia ust. § 48 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci účinného od 01.01.2003, podľa ktorého sa u občana, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, dávkou sociálnej pomoci sa môže doplniť jeho príjem len ak v kalendárnom mesiaci, pokiaľ sa jedná o plnoletú fyzickú osobu, tento neprevyšuje sumu 2.900,- Sk. Teda za občana v hmotnej núdzi pre poskytnutie dávky sociálnej pomoci ako aj jednorazovej dávky sociálnej pomoci možno považovať len toho, u koho mesačný príjem nepresahoval sumu 2.900,- Sk a potom len takémuto mohla byť jednorazová dávka sociálnej pomoci podľa § 48 ods.11 zákona poskytnutá, a ktorý poberal dávku sociálnej pomoci z Okresného úradu. Odporkyňa zároveň zdôraznila, že pri výpočte v čase rozhodujúcom pre priznanie jednorazovej dávky sociálnej pomoci nebolo možné zohľadniť náklady na domácnosť, ktoré boli riešené štátnym príspevkom, ani odpočítať od príjmu platené výživné, keďže toto v zákone č 125/1998 Z.z. o životnom minime nebolo určené ako odpočítateľná položka. Vzhľadom na to, že príjem navrhovateľa predstavujúci poberaný invalidný dôchodok v sume 4.966,- Sk presahoval zákonom určenú a prípustnú hranicu pre uznanie občana v hmotnej núdzi pre poskytnutie dávky sociálnej pomoci a jednorazovej dávky sociálnej pomoci (2.900,- Sk) o čiastku 2.066,- Sk, a to i pri odpočítaní skutočne navrhovateľom plateného výživného 800,- Sk, potom jeho príjem prekračoval zákonom prípustnú stanovenú hranicu o 1.266,- Sk, čím zákonnú podmienku pre priznanie statusu občana v hmotnej núdzi nesplnil a potom tu ani jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, tu pre účel zakúpenia chladničky, navrhovateľovi nebolo možné priznať. Odporkyňa ďalej pripomenula, že na kompenzáciu sociálnej núdze občanov boli v hodnotenom období tiež poskytované štátne sociálne dávky ako príspevok na bývanie a kompenzačné príspevky, pri posúdení nároku a výpočte ktorých sa už vychádzalo zo sumy životného minima určenej opatrením MPSVaR (v tom čase vo výške 3.930,- Sk, resp. jej násobku), čo v prípade navrhovateľa predstavoval poskytovaný príspevok na bývanie 588,- Sk a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume 700,- Sk mesačne. Navrhovateľovi bol tiež Miestnym úradom I. - E. A. poskytovaný príspevok na stravovanie v sume cca. 400,- Sk mesačne, čo však všetky tieto menované kompenzačné príspevky neboli do jeho príjmu pre posúdenie hmotnej núdze započítané. Vychádzajúc z uznesenia miestneho zastupiteľstva Miestnej časti I. - E. A. č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX žiadosť navrhovateľa navrhla zamietnuť tiež Sociálno - zdravotná a bytová komisia miestneho zastupiteľstva Mestskej časti I. - E. A. na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX preskúmajúc všetky uvádzané skutočnosti a sociálne postavenie navrhovateľa, s ktorým stanoviskom sa správny orgán stotožnil a potom žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel a jednorazovú dávku sociálnej pomoci na zakúpenie chladničky vzhľadom na nesplnenie podmienky občana v hmotnej núdzi a na pomoc v hmotnej núdzi mu nepriznal. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality správnemu orgánu vecne a miestne príslušnému na konanie a rozhodovanie vo veci ukladá povinnosť zachovávať v procese ako predpisy procesné, tak aj predpisy hmotnoprávne, keď správny orgán musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX, č.j.: S..XXX/ XXXX-XXXXXX-O., ktorým táto navrhovateľovi nepriznala jednorazovú dávku sociálnej pomoci, keď jeho žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovela s tým, že navrhovateľa nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi a osobu spĺňajúcu podmienky na pomoc v hmotnej núdzi (§ 48 ods. 3 a 11 zákona č. 195/1998 Zb. v platnom znení), a to všetko v kontexte jedinej a pritom všeobecnej námietky navrhovateľa ako je táto v opravnom prostriedku obsiahnutá (okrem citácie zákonných ustanovení Správneho poriadku a zákona o sociálnej pomoci), a to, či skutočne odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nerešpektovala právny názor súdu vyslovený ako uviedol navrhovateľ doposiaľ od podania jeho žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, bez konkretizácie o ktoré súdne rozhodnutie sa má jednať. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne v kontexte tejto námietky navrhovateľa hranične ani len k poslednému rozhodnutiu súdu sa neviažucej súd dospel k záveru, že takémuto opravnému prostriedku nie je možné priznať úspech, a to z nasledovných dôvodov: Vychádzajúc z ust. § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je pre konanie o opravnom prostriedku osobitná úprava oproti konaniu o žalobách, v uvedenom rozsahu sa primerane i na konanie o opravných prostriedkoch, teda pre konanie postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., čo je aj prípad podaného odvolania navrhovateľa, aplikujú ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov). Náležitosti žaloby sú uvedené v ustanovení § 249 ods. 2 O.s.p. osobitne tu majúc na zreteli konkretizáciu skutočností, z ktorých žalobca, tu navrhovateľ vyvodzuje porušenie zákona. V kontexte s týmto konkrétnym vymedzením medzí žaloby, či opravného prostriedku, potom obligatórnou náležitosťou žaloby, ale tiež opravného prostriedku je povinnosť žalobcu (navrhovateľa) v zákonom stanovenej lehote na jej podanie (tu v lehote 30 dní) tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto svoje tvrdenie musí konkrétne aj právne odôvodniť. Uvedený preskúmavací princíp je nevyhnutné dodržať aj vzhľadom na zásadu „iudex ne eat ultra petita partium“ (sudca nech nejde nad návrhy strán ). V danom prípade navrhovateľ v postupe odporkyne pri rozhodovaní o jeho žiadosti zo dňa X.X.XXXX namietal nerešpektovanie právneho názoru súdu od podania tejto žiadosti ani bližšie a celkom konkrétne neurčujúc v čom sa mala odporkyňa a od ktorého konkrétneho právneho názoru a vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu rozhodnutiu konajúceho súdu a ako odchýliť, zároveň v tomto počínaní konkrétne ktoré zákonné ustanovenie mala odporkyňa porušiť. Uvedená všeobecnosť pri absencii konkrétnych dôvodoch bez ich právnej kvalifikácie v zákonom možnej lehote na vznesenie námietok navrhovateľom bola potom dôvodom, že takémuto opravnému prostriedku navrhovateľa nebolo možné priznať úspech. Vzhľadom na vyššie uvedené potom bolo povinnosťou súdu napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250 q ods. 2 O.s.p. potvrdiť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keď základným zákonným predpokladom priznania náhrady trov konania je úspech navrhovateľa v konaní, čo sa nejedná o prípad tu neúspešného navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.