Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/22/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200847 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010200847.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. G. XX, I., proti odporkyni: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 15. marca 2010, č.j. S.. XXX/XXXX-XXXXXX-O., takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č.j. S.. XXX/XXXX-XXXXXX-O. zo dňa 15. marca 2010 z r u š u j e podľa ust. § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 15. marca 2010, č.j. S.. XXX/XXXX- XXXXXX-O., ktorým mu táto jednorazovú dávku sociálnej pomoci nepriznala, v čase podania žiadosti ho nepovažujúc za občana v hmotnej núdzi a tým nespĺňajúceho podmienky na pomoc v hmotnej núdzi s odvolaním sa na postup podľa ust. § 48 ods. 11 zákona č. 195/1998 Z.z. a § 48 ods. 3 zákona č. 724/2002 Z.z., ktorým bol zákon o sociálnej pomoci novelizovaný. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov - zakúpenie chladničky požiadal dňa 09.06.2003 s odôvodnením, že ako poberateľ invalidného dôchodku vo výške len 4.966,- Sk je občanom v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Pri skúmaní, či navrhovateľ spĺňa status občana v hmotnej núdzi odporkyňa vychádzala z novelizovaného znenia ust. § 48 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov účinného od 01.01.2003, podľa ktorého sa u občana, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem len ak v kalendárnom mesiaci, pokiaľ sa jedná o plnoletú fyzickú osobu, tento nepresahuje výšku X.XXX,- Sk. Teda za občana v hmotnej núdzi pre poskytnutie dávky sociálnej pomoci ako aj jednorazovej dávky sociálnej pomoci možno považovať len toho, u koho mesačný príjem nepresahoval sumu X.XXX,- Sk a potom jednorazová dávka sociálnej pomoci podľa § 48 ods. 11 zákona mohla byť poskytnutá len občanovi, ktorého príjem bol X.XXX,- Sk alebo nižší, a ktorý poberal dávku sociálnej pomoci z okresného úradu. Odporkyňa ďalej dôvodila, že pre toto konanie pri výpočte v čase rozhodujúcom nebolo možné zohľadniť náklady na domácnosť riešené štátnym príspevkom, ani od príjmu odpočítať napr. platené výživné, ktoré v zákone č. 125/1998 Z.z. o životnom minime nebolo určené ako odpočítateľná položka. Vzhľadom na to, že príjem navrhovateľa formou invalidného dôchodku v sume X.XXX,- Sk presahoval zákonom určenú a prípustnú hranicu pre uznanie občana v hmotnej núdzi pre poskytnutie dávky sociálnej pomoci a jednorazovej dávky sociálnej pomoci, teda sumy X.XXX,- Sk o čiastku X.XXX,- Sk, a to i pri možnosti odpočítať skutočné navrhovateľom platené výživné XXX,- Sk, potom jeho príjem prekračoval zákonom prípustnú stanovenú hranicu o X.XXX,- Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že na kompenzáciu sociálnej núdze občanov boli v hodnotenom období tiež poskytované štátne sociálne dávky ako príspevok na bývanie a kompenzačné príspevky, pri posúdení nároku a výpočte ktorých sa vychádzalo zo sumy životného minima určenej opatrením MPSVaR v tom čase vo výške X.XXX,- Sk, resp. jej násobku, ako tak tomu bolo aj v prípade navrhovateľa, ktorému bol Okresným úradom Bratislava III. poskytovaný príspevok na bývanie XXX,- Sk a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume XXX,- Sk mesačne. V prípade navrhovateľa tiež Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto tomuto poskytoval aj príspevok na stravovanie v sume cca. XXX,- Sk mesačne. Všetky tieto uvedené kompenzačné príspevky odporkyňa do príjmu pre posúdenie hmotnej núdze nezapočítala. V danom prípade vychádzajúc z uznesenia miestneho zastupiteľstva Miestnej časti Bratislava - Nové mesto č. X/XX zo dňa 11.04.2000, ktorým bolo uložené prednostovi Miestneho úradu Bratislava - Nové mesto a Sociálno - zdravotnej a bytovej komisii miestneho zastupiteľstva M.č. BNV spolupracovať pri posudzovaní žiadosti o jednorazovej finančnej výpomoci v čiastke nad X.XXX,- Sk, táto komisia na svojom zasadnutí dňa 30.06.2003 preskúmajúc všetky rozhodujúce skutočnosti a sociálne postavenie navrhovateľa potom odporučila žiadosť navrhovateľa zamietnuť, s ktorým stanoviskom sa správny orgán stotožnil, jeho žiadosti zo dňa 09.06.2003 nevyhovel a potom jednorazovú dávku sociálnej pomoci na zakúpenie chladničky vzhľadom na nesplnenie podmienky občana v hmotnej núdzi a tým aj na pomoc v hmotnej núdzi mu nepriznal. Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom proti tomuto v poradí už vo veci vydanému tretiemu rozhodnutiu namietal, že odporkyňa sa od počiatku od podania žiadosti právnym názorom súdu neriadila, ktoré nerešpektovanie viazanosti právnym názorom súdu treba považovať za nezákonnosť, a potom táto nezákonnosť sama o sebe môže viesť k zrušeniu nového (ďalšieho) správneho rozhodnutia, keď v danom prípade navrhovateľovi doposiaľ nie je známe, prečo odporkyňa nemôže navrhovateľa zaradiť pod režim vo vzťahu k opatreniu MPSVaR pri sume X.XXX,- Sk, ale pod režim § 48 ods. 11 zákona do výšky príjmu do X.XXX,- Sk platného v čase podania žiadosti. V uvedenom postupe a rozhodovaní správneho orgánu potom navrhovateľ vidí nezákonnosť zásahu do jeho práv a z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku zo dňa 08.04.2010, č.j.: S.. XXX/XXXX zotrvala na svojom právnom názore ako tento z napadnutého rozhodnutia vyplýva, nesúhlasiac s námietkou navrhovateľa ohľadne porušenia zásady viazanosti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XSp XX/XXXX-XX zo dňa 23.02.2010 a neodstrániac vady nepreskúmateľnosti odôvodnenia a neurčitosti a nepresnosti výrokovej časti tak ako jej bolo citovaným rozsudkom uložené. Naopak má za to, že vydaným novým rozhodnutím vytknuté vady odstránila, keď zároveň pripomenula, že v prípade navrhovateľa sa jedná o ďalší prejav zvláštneho právneho výkladu občana Slovenskej republiky, ktorý opakovane kauzálne používa formulácie o nezákonnom zásahu do jeho práv, pričom práve v súvislosti s ním a v čase vydania pôvodného rozhodnutia sa odporkyňa dostala k informáciám o jeho realitných krokoch pri prevode vlastníctva domu v tzv. ľudovej štvrti, s ktorým navrhovateľ spolu s družkou dlhodobo nakladal v neprospech inej spoluvlastníčky nehnuteľnosti tak, že náhradné bývanie tejto spoluvlastníčke mal zabezpečiť úplne nezákonným postupom v rozpore s mestskými úpravami spojenými s nájmom obecného bytu v Bratislave za ním od tejto prevzatú čiastku kúpnej ceny XXX.XXX,- Sk, čo malo podľa jej vedomostí predstavovať úhradu kúpnej ceny bytu v sociálnej ubytovni na Kopčianskej ulici v Petržalke, ktorá spoluvlastníčka je v prítomnosti opäť ubytovaná v sociálnom zariadení pre bezdomovcov vo Vrakuni a uvedené skutočnosti môže ako svedok potvrdiť. V ďalšom potom odporkyňa namietala nevhodnosť správania sa navrhovateľa v mieste svojho bydliska, tu poukazujúc na nedodržiavanie poriadku a rušenie nočného kľudu, v závere doporučujúc mu zaradenie do štandardného pracovného pôsobenia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie napadnuté rozhodnutie preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a pri súčasnom splnení podmienok podľa § 250f ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. vo veci pôvodne rozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania dňa 11.10.2011, keď tento postup žiaden z účastníkov na výzvu súdu nenamietal. Rozsudkom č.k. XSp XX/XXXX-XX súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil, keď v danom prípade mal za to, že jedná sa o všeobecný opravný prostriedok pri absencii konkrétnych dôvodov zásahu do práv navrhovateľa bez ich právnej kvalifikácie v zákonom možnej lehote na vznesenie námietok, vytýkajúc navrhovateľovi absenciu osobitných náležitostí opravného prostriedku. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR uznesením vo veci sp.zn. XSžso/X/XXXX zo dňa 27.2.2013 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k. XSp XX/XXXX-XX zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie nestotožňujúc sa s názorom krajského súdu o absencii osobitných náležitostí opravného prostriedku. Najvyšší súd ďalej vyslovil, že navrhovateľ nezákonnosť rozhodnutia odporkyne vidí v tom, že pri posudzovaní jeho žiadosti o jednorazový príspevok v rozpore s povinnosťou uloženou jej rozsudkom č.k. XSp XX/XXXX-XX neozrejmila, prečo vychádzala z hranice príjmu X.XXX,- Sk a nie z hranice príjmu X.XXX,- Sk, neodôvodnila čo spadá pod režim a pre potreby sumy určenej ako životné minimum a čo vo vzťahu k občanovi v hmotnej núdzi tak, aby uvedený rozdiel bol zrozumiteľný a zrejmý nielen správnemu orgánu, ale aj navrhovateľovi. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. V danom prípade súd po zrušení skoršieho rozsudku uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.2.2013 a vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie vec opätovne preskúmal a riadiac sa právnym názorom najvyššieho súdu vo veci vyslovením citovaným uznesením potom dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je treba priznať úspech. Ako skonštatoval Najvyšší súd SR i toto napadnuté rozhodnutie odporcu totiž trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď ani v ňom nie je daná jasná a celkom konkrétna odpoveď, prečo odporkyňa pri posudzovaní žiadosti o jednorazový príspevok neozrejmila a prečo v danom prípade vychádzala z hranice príjmu X.XXX,- Sk a nie z hranice príjmu X.XXX,- Sk, ako to žiada navrhovateľ. Ani neodôvodnila, čo spadá pod režim a pre potreby sumy určenej ako životné minimum a čo vo vzťahu k občanovi v hmotnej núdzi tak, aby uvedený rozdiel bol celkom zrejmý a zrozumiteľný nielen správnemu orgánu, ale aj navrhovateľovi. Z uvedeného dôvodu potom súd napadnuté rozhodnutie odporkyne pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne vec znovu prejednať a vo veci znovu rozhodnúť, keď svoje rozhodnutie odporkyňa riadne a dostatočne súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodní a v tomto novom rozhodnutí sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľom vo veci vznesenými. Podľa § 250r O.s.p. správny orgán je pri novom prejednaní veci viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol pri vyhlásení rozsudku podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku v lehote 30 dní. Zároveň súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote 3 dní doručil súdu a osvedčil špecifikáciu hotových výdavkov tvoriacich nim vyčíslenú sumu XXX,XX,- Eur, ktorú podľa jeho názoru majú tvoriť: XXX,- Eur výdajky spojené s dopravou invalidného dôchodcu so ZŤP-S; XX,XX,- Eur výdavky spojené s administratívou a XX,- Eur odmena za advokátsku radu, keďže tieto navrhovateľ súdu k termínu pojednávania neosvedčil, tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu a navrhovateľ vo veci nie je ani zastúpený advokátom. Tejto výzve súdu uvedenej v zápisnici z pojednávania zo dňa 26.11.2013, strana 2 ods. 6 zápisnice, navrhovateľ nevyhovel a riadnu špecifikáciu osvedčením hotových výdavkov súdu nedoručil. Z uvedeného dôvodu potom súd pri vyhotovení písomného rozsudku využil zákonnú možnosť odchýlenia sa od vyhláseného výroku o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 2 O.s.p a potom navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súd považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.