Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/333/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010897814 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010897814.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Q.. A. V., O. O., Z. X, zast. JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou v Bratislave, Podbrezová 34, proti odporcovi: Q.. Y. Q., O. O., I. XX, zast. JUDr. Tatianou Mazancovou, advokátkou v Bratislave, Grösslingova 71, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. novembra 2009, č.k. 6C/18/1997-476, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa z hnuteľných vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal na výlučného vlastníctva navrhovateľky automatickú pračku zn. ZANUSSI v zostatkovej hodnote 9.191,- Sk a vysávač zn. ETA v zostatkovej hodnote 422,- Sk, spolu v celkovej zostatkovej hodnote 9.613,- Sk (319,09 €) a do výlučného vlastníctva odporcu chladničku zn. CALEX v zostatkovej hodnote 4.782,- Sk, minivežu zn. SONY v zostatkovej hodnote 1.497,- Sk, zrkadlo (obývacia izba) 1 ks v zostatkovej hodnote 1.380,- Sk, obraz (obývacia izba) 1 ks 630,- Sk, plastové dvere 2 ks v zostatkovej hodnote 968,- Sk, medziokenné žalúzie 1 celok v zostatkovej hodnote 3.520,- Sk, kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 1.160,- Sk, 3 - bodové svietidlá - 2 ks v zostatkovej hodnote 600,- Sk, obývačka v zostatkovej hodnote 11.250,- Sk, luster v pracovni v zostatkovej hodnote 2.100,- Sk, koberec v obývačke v zostatkovej hodnote 2.133,- Sk, koberec v spálni v zostatkovej hodnote 2.533,- Sk, koberec v detskej izbe v zostatkovej hodnote 1.392,- Sk, lampa stojanová v zostatkovej hodnote 1.660,- Sk, stôl kuchynský, sklápací, biely v zostatkovej hodnote 750,- Sk, krytina podlahová v kuchyni v zostatkovej hodnote 1.690,- Sk, krytina podlahová v chodbe v zostatkovej hodnote 1.555,- Sk, spolu v celkovej zostatkovej hodnote 39.600,- Sk (1.314,48 €), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom úplného finančného vyrovnania sumu 58.997,69 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, navrhovateľke i odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Bratislava III súdny poplatok 3.558/,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Skonštatoval, že celková hodnota všetkých hnuteľných vecí ku dňu 5.6.1996 predstavuje v zmysle troch podaných znaleckých posudkov sumu 49.213,- Sk (1.633,57 €), keď do výlučného vlastníctva účastníkov pripadli veci tak, ako ich užívali po rozvode manželstva, pričom polovica hodnoty uvedených vecí predstavuje sumu 24.606,50 Sk (816,79 €), takže na vyrovnanie podielov má odporca zaplatiť navrhovateľke sumu 497,69 €, čo predstavuje rozdiel medzi sumou 1.314,48 € (hodnota vecí pripadajúcich odporcovi) a sumou 816,79 € (polovica hodnoty uvedených vecí). Mal za to, že v zmysle podaného znaleckého posudku všeobecná hodnota bytu č. 10, na 4. posch. domu, s. č. 443, I. XX, O., na V.. S. Č.. XXXX/X, S.. Ú.. K. Q. so spoluvlastníckym podielom 14/100 na spoločných častiach a zariadeniach domu ku dňu oceňovania 18. 6. 2009 bez vykonaných stavebných úprav od dátumu 15. 8. 1997 za dodržania pravidelnej bežnej úpravy bola 117.000,- €, jej polovica, ktorú má odporca na vyrovnanie navrhovateľky vyplatiť predstavuje sumu 58.500,- € a teda celková suma, ktorú má odporca povinnosť vyplatiť navrhovateľke titulom úplného finančného vyrovnania predstavuje sumu 58.997,69 €. Mladomanželskú pôžičku nevyporiadal keďže, aj keď jej stav bol ku dňu 5.6.1996 41.474,50 Sk + úroky 1.045,40 Sk, tak do 14.5.2001 ju splácala mesačnými splátkami 350,- Sk navrhovateľka, odvtedy až doposiaľ ju spláca odporca a k 23.5.2008 bol jej stav 4.282,- Sk + príslušné úroky 2,5%, pričom pôžička je prakticky splatená, úroková sadzba bola nízka a boli za ňu kúpené veci, ktoré boli predmetom vyporiadania. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok v sume 3.558,50 € rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/, ods. 3, § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položky 6 písm. b/ časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania, keďže pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké, resp. nezvýšil podiel jedného z účastníkov. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľka i odporca. Odporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí pod bodmi 1, 3, 4, 7, 8, 9, 10, 11 až 15 prikázaných jemu do výlučného vlastníctva, nebolo jednoznačne preukázané, že tieto zostali v jeho užívaní. Mal za to, že prostredníctvom svedeckej výpovede U. I. preukázal, že tieto veci si navrhovateľka zo spoločného bytu odniesla v máji 1995, pričom navrhovateľka opierala svoje tvrdenia o tom, že veci ponechala v jeho byte len o svedecké výpovede osôb, ku ktorým mala blízky vzťah (rodičia, brat, priateľka) a ktoré teda nemožno považovať za nezaujaté. Taktiež mal za to, že rozsudok v tejto časti nie je dostatočne odôvodnený, takže nie je jasné, na základe akých dôkazov dospel súd k záveru, že predmetné veci užíval po rozvode manželstva práve on. Poukázal na to, že pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti mal súd vychádzať zo všeobecnej ceny členského podielu v bytovom družstve, teda z ceny za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k porovnateľnému bytu a nie zo všeobecnej hodnoty bytu v osobnom vlastníctve, keď predmetom vyporadania nie je byt v BSM, ale len členský podiel. Konštatoval, že určenie hodnoty nehnuteľnosti, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa je nesprávne a neodôvodnené, v jeho neprospech, zvlášť za situácie, keď predmetný byt bol pôvodne ako členom družstva pridelený jeho rodičom, ktorý uhrádzali náklady za jeho užívanie v podstate až do roku 1995 a členský podiel previedli na neho v presvedčení, že byt v podstate dávajú len jemu s úmyslom "dať ho výlučne svojmu synovi". Taktiež poukázal na to, že navrhovateľka sa o nadobudnutie členského podielu nijako nepričinila a počas doby, kedy v ňom bývala neprispievala na úhradu nákladov spojených s jeho užívaním. Mal za to, že súd prvého stupňa nezohľadnil princíp zásluhovosti pri nadobúdaní spoločného majetku aspoň do tej miery, že by vychádzal zo všeobecnej ceny členského podielu a nie bytu v osobnom vlastníctve. Navrhovateľka žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej sumu 20.981,07 € do troch dní k rukám JUDr. Eleny Ľalíkovej dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti nie je správne, zákonné a hlavne spravodlivé, pričom nárok na náhradu trov konania má základ len v procesných ustanoveniach a nejde teda o hmotnoprávny nárok, ale o nárok procesný, ktorý má právny základ vo výsledku konania vo veci samej a teda ani v konaní o vyporiadanie BSM nemožno vylúčiť použitie ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Poukázala na to, že dvakrát vyzvala odporcu na mimosúdne vyporiadanie BSM, pričom odporca na to absolútne nereagoval a preto v dôsledku jeho absolútnej neochoty podala návrh na súd, pričom odporca vo vyjadrení k jej návrhu odmietol všetky jej požiadavky a toto svoje stanovisko zmenil až pod ťarchou jej argumentov, ktoré si osvojil aj súd prvého stupňa. Konštatovala, že po 13 rokoch a 43 nariadených pojednávaniach nielenže bolo jej návrhu vyhovené, ale na celkovej výplate z vyporiadania BSM dostala dvakrát viac, čiže vo svojich tvrdeniach absolútne uspela a teda aj na jej zvýšených nákladoch vo forme trov právneho zastúpenia by mal participovať odporca, ktorý úmyselne preťahoval súdny spor. Navrhovateľka žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď odporca v namietaných smeroch neponúkol odvolaciemu súdu žiaden nový dôkaz, ktorý by potvrdil jeho námietky a preto by im nemalo byť vyhovené. Mala za to, že trhovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve možno uznať ako cenu, za ktorú je možné v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, vybavenosti, polohy a pod. a ktorá je teda porovnateľná so všeobecnou, či obvyklou cenou bytu tak, ako to určil súd prvého stupňa. Poukázala na to, že princíp zásluhovosti o nadobudnutie družstevného bytu nemožno hodnotiť v rámci vyporiadania BSM oddelene iba ohľadne tejto veci, mieru pričinenia možno pri hodnotení skutkového stavu a pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM zhodnotiť zásadne ako kvantitatívne a nie kvalitatívne hľadisko a aj v tomto ohľade nie iba u jednej veci. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Z judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Už tento nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bráni zhodnotiť správnosť vyvodených skutkových a právnych záverov a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa inou vadou podľa § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Písomné vypracovanie rozsudku, ktorým sa meritórne končí občianske súdne konanie (§ 152 O.s.p.) a poskytuje sa ním tak potrebná procesná ochrana týkajúca sa veci samej, má vzhľadom k tomuto svojmu dôležitému poslaniu i účinkom, zákonom podrobne predpísaný obsah. Zvýšenú pozornosť je súd povinný venovať odôvodneniu svojho rozhodnutia, pretože až v súvislosti s ním, sa rozsudok stáva pre účastníkov konania zrozumiteľným. Odôvodnenie pritom musí obsahovať odôvodnenie skutkové aj právne, pričom po skutkovej stránke je súd povinný uviesť najprv stručné a výstižné prednesy účastníkov konania a ich konečné návrhy vo veci samej. Zhodnými prednesmi účastníkov, ktoré sa týkajú skutkového stavu veci, nie je však súd so zreteľom na zásadu materiálnej pravdy viazaný a v dôsledku toho, nemôže svoje zistenia bez ďalšieho odôvodniť iba tým, že určité skutočnosti, sú medzi účastníkmi konania nesporné. V odôvodnení musí byť preto vždy uvedené, ktoré skutočnosti mal súd zistené a ktorými dôkaznými prostriedkami, nestačí uviesť iba obsah dôkazov bez uvedenia, z akých dôvodov súd dospel k záveru o ich pravdivosti. Značnú pozornosť je však nutné venovať i formálnej stránke písomného vyhotovenia odôvodnenia. Je predovšetkým nutné sa vyvarovať doslovnému popisovaniu skutkových tvrdení účastníkov konania alebo výsledkov vykonaných dôkazov a v súlade so starostlivosťou o zvýšenú úroveň rozsudkov sa kladie dôraz i na požiadavku, uviesť v odôvodnení všetko, čo malo vplyv na konečný návrh účastníkov a naopak javí sa ako úplne zbytočné uvádzať v ňom to, čo pre vlastné meritórne rozhodnutie nemalo žiadny význam. Súd prvého stupňa sa však uvedeným postupom neriadil, keď v rozpore s citovaným zákonným ustanovením vypracoval svoje rozhodnutie formou nezodpovedajúcou zákonom predpísanej forme, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepostačujúce, nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a jeho odôvodnenie nie je presvedčivé. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jasné, na základe akých dôkazov dospel k svojim záverom. Súd prvého stupňa sa s argumentáciou odporcu vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, keď sa dostatočne nevysporiadal s obranou odporcu, že hnuteľné veci pod bodmi 1, 3, 4, 7, 8, 9, 10, 11 až 15 nezostali v jeho užívaní, svedecké výpovede svedkov nevyhodnotil a taktiež v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktoré svedecké výpovede preukázali, že uvedené hnuteľné veci zostali v užívaní odporcu, pričom odporca namietal, že tieto hnuteľné veci zostali v užívaní navrhovateľky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je taktiež nepreskúmateľné i v časti vyporiadania nehnuteľnosti - bytu, keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa pri vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti vychádzal z ceny bytu v osobnom vlastníctve. Pritom je povinnosťou súdu všetky závery, ku ktorým dospel vykonaným dokazovaním aj náležite zhodnotiť (§ 132 O.s.p.) a dostatočne a presvedčivo v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nakoľko výrok o náhrade trov konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok súviseli s rozhodnutím vo veci samej, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa i v týchto častiach, pričom súd prvého stupňa aj výrok o trovách konania právne neodôvodnil a nevysporiadal sa ani okolnosťami, za akých došlo k samotnému podaniu návrhu a ako bola riešená otázka rozsahu a hodnoty BSM. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.