Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/404/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899696 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010899696.1 Uznesenie D. súd v I. v právnej veci navrhovateľa: U.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, F., L. republika, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. A. spravodlivosti S., Y. nám. XX, I., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu I. I z XX. júna.XXXX a XXXX č.k. XXC XX/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : F. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : E. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu náhrady škody XX.XXX.XXX,- Sk s príslušenstvom podľa zák. č. XX/XXXX Y.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zák. XX/ XXXX Y..“) a zák.č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák.č. XXX/XXXX Z.z.“) za nesprávny úradný postup exekútorov a súdov. K. právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. X, § 4 ods. 1 a ods. X, § 18 ods. 1 a § 20 zák.č. XX/XXXX Y.., § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod X, § 5 ods. X, § 6 ods. 1 a ods. X, § 15 ods. X, § 16 ods. X, § 17 ods. 1 a ods. X, § 27 ods. 1 zák.č. XXX/XXXX Z.z. Z. rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu navrhovateľom označených súdnych a exekútorských spisov. Z rozhodnutia D. súdu v D. z XX.XX.XXXX č.k. XX X. XXXX/XXXX zistil, že navrhovateľovi bola týmto rozhodnutím priznaná pohľadávka XX.XXX,- Sk s príslušenstvom proti F. G.. K. tejto pohľadávky bol uznesením D. súdu v D. z XX.XX.XXXX č.k. XZp XXXX/XXXX poverený exekútor K. K., ktorý bol neskôr rozhodnutím Okresného súdu vo K. nad J. z exekúcie vylúčený a jej vykonaním bol poverený exekútor U.. K. K., ktorý v priebehu rokov XXXX až XXXX vymohol len asi X% pohľadávky. Okresný súd vo K. nad J. uznesením z XX.XX.XXXX č.k. C. XXXX/XXXX-XXX v spojení s uznesením C. XXX/ XXXX začatú exekúciu zastavil. X. Okresného súdu vo K. nad J., vydané XX.XX.XXXX, posudzoval podľa zák.č. XXX/XXXX Z.z., úradný postup od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX posudzoval podľa zák.č. XX/XXXX Y.. a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX podľa zák.č. XXX/XXXX Z.z. K návrhu na priznanie náhrady škody spôsobenej prieťahmi v exekučnom konaní zn. C. XXXX/XXXX v spojení s konaním zn. C. XXX/XXXX v rokoch XXXX až XXXX a v rokoch XXXX až XXXX uviedol, že otázku, či došlo týmto k nesprávnemu úradnému postupu, je treba posúdiť podľa okolnosti prípadu. Vzhľadom k tomu, že v C. poriadku, ktorým sú exekútori viazaní, nie sú prieťahy definované, definované nie sú ani v zák. č. XX/ XXXX Y.. a ani v zák.č. XXX/XXXX Z.z., prieťahy v súdnom konaní nepovažoval za nesprávny úradný postup podľa § 18 zák.č. XX/XXXX Y.. a ani podľa § 9 zák.č. XXX/XXXX Z.z. S poukazom na ustanovenie čl. XX ods. 2 V. S., podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov vyjadril záver, že všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o tom, či ústavné právo občana na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahov, v danom prípade exekútormi K. K. a U.. K. K., boli porušené alebo nie alebo riešiť túto otázku ako predbežnú, a z tohto dôvodu žalobný návrh zamietol. Na obranu odporcu, že exekútori podľa ustanovenia § 3 vety prvej a § 33 ods. 1 vety prvej zák.č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (C. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. XXX/XXXX Z.z.“) vykonávajú svoju činnosť nestranne a nezávislé a že zodpovedajú za škodu priamo tomu, komu ju spôsobili v súvislosti so svojou činnosťou podľa C. poriadku neprihliadol, a to s ohľadom na ustanovenie § 2 zák.č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého je exekútor štátom určenou osobou splnomocnenou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a/ bodu 3 zák.č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekútorskej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, vo veciach náhrady škody podľa tohto zákona koná A. spravodlivosti S.. Z návrhu na začatie konania a z vykonaného dokazovania mal za to, že navrhovateľ sa domáha i náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Okresného súdu vo K. nad J. z XX.XX.XXXX č.k. C. XXXX/XXXX-XXX v spojení s rozhodnutím č.k. C. XXX/XXXX, ktorým bola exekúcia začatá na základe rozhodnutia D. súdu v D. z XX.XX.XXXX č.k. XZp XXXX/XXXX, zastavená. Keďže súdu predpokladom zodpovednosti za škodu podľa osobitných zákonov, ktoré na vec aplikoval, je zrušenie predmetného rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom, a navrhovateľ neuviedol a ani nepredložil rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie Okresného súdu vo K. nad J. z XX.XX.XXXX č.k. C. XXXX/XXXX-XXX v spojení s rozhodnutím č.k. C. XXX/XXXX zrušené, a nárok na náhradu škody odvodzovaný od nezákonného rozhodnutia vopred neprerokoval s odporcom (§ 15 ods. 1 zák.č. XXX/XXXX Z.z.), žalobný návrh zamietol. Z. pritom na obsah prislúchajúcich spisov Okresného súdu vo K. nad J. a D. súdu v D. preukazujúcich, že v exekúcii sa pokračovalo až do roku XXXX a teda, že predmetné rozhodnutie nebolo zrušené. Vzhľadom na to, že nemal právomoc skúmať prieťahy v exekučnom konaní a že navrhovateľ nepreukázal, že rozhodnutie Okresného súd vo K. nad J. bolo ako nezákonné zrušené, neboli splnení základné predpoklady pre náhradu škody a preto sa z dôvodu hospodárnosti jej výškou nezaoberal. O trovách konania rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odporcovi však náhradu trov konania nepriznal preto, že si žiadnu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť pre jeho nesprávnosť, predčasnosť a nepreskúmateľnosť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S. prvého stupňa vytkol, že zistil skutkový stav len za dobu od roku XXXX do roku XXXX, hoci celé konanie trvalo od roku XXXX do roku XXXX. Z. na to, že D. súd v D. vo veci XXRob XXXX/XX, po viac ako XX rokoch, XX.XX.XXXX zaslal dlžníkovi platobný rozkaz z XX.XX.XXXX, aby mu tak protiprávne umožnil podať proti nemu, po XX rokoch, odpor. A. mu vytkol, že ignoroval prieťahy a nezákonnosti vo veci C. XXXX/XX i C. XXX/XX exekútora U.. K. v rokoch XXXX-XXXX a vo veci C. XXXX/XX exekútora K. v rokoch XXXX - XXXX, ako aj to, že bez povšimnutia nechal jeho W. prieťahov a nesprávneho úradného postupu zaslanú súdu XX.XX.XXXX a nevysvetlil prečo tak urobil. E., že súd prvého stupňa nebral do úvahy ani jeho vyjadrenie, že z nemajetkovej ujmy XX mil. Sk považuje 1 mil. Sk a zvyšných XX mil. Sk žiada ako náhradu za poškodenie zdravia XX- ročnými prieťahmi v konaní zn. E XXXX/XX a tým, že v ich dôsledku sa on sám stal neplatičom a vedú sa voči nemu exekúcie. Y. doplniť dokazovanie potvrdeniami lekárov o jeho zdravotnom stave. S. prvého stupňa vytkol aj to, že sa nezaoberal výškou prvotnej škody XX.XXX.XXX,- Sk k XX.XX.XXXX a objasnením príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorú on špecifikoval v podaní z XX.XX.XXXX. V rokoch XXXX - XXXX podľa neho povinný ešte mal majetok a prieťahy v konaní súdov a exekútorov zapríčinili, že sa majetku zbavil a v roku XXXX už tvrdil, že majetok nemá. Súd sa podľa neho účelovo a bez vysvetlenia vyhol výsluchu ním navrhnutých svedkov a vykonaniu iných dôkazov a nechal bez povšimnutia i to, že zo spisu exekútora U.. K. bol odcudzený rozvrh výťažku dražby. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, pretože v odvolaní navrhovateľa nie sú uvedené nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť jeho zmenu. F. súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Y., že prvostupňový súd výsledky vykonaného dokazovania síce podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, preukázané aj podriadil pod prislúchajúce právne normy, avšak niektoré z nich si nesprávne vyložil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. E. právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že prislúchajúci právny nesprávne vyložil, poprípade ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zák.č. XXX/XXXX Z.z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Y. č. XXX/XXXX Z.z. nadobudol účinnosť XX.XX.XXXX. Y. za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z.z. a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi (§ 27 ods. 2 zák.č. XXX/XXXX Z.z.). F. súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. D. má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.s.p.). V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6 O.s.p.). Podľa čl. XX ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V. základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. S. prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. W. právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. XX ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. V. právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. V. XX/XX). Z uvedeného tak možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom (až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva (t.j. práva zaručeného čl. XX ods. 2 ústavy). Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ teda navrhovateľovi bola spôsobená škoda v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, že vznikli ešte za účinnosti zákona č. XX/XXXX Y.., pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z.z. bolo potrebné o navrhovateľom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť podľa tohto zákona. Podľa § 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. J. zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Q. ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: X. nesprávny úradný postup, X. vznik škody, X. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. J. dodať, že zákon je vo vzťahu k F. zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia F. zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Z. súd prvého stupňa vychádzal z toho, že navrhovateľa nemôže v tomto konaní odškodniť za prieťahy, pretože na to nemá právomoc, je právny názor nebol správny. W. keď zákon č. XX/XXXX Y.. nedefinoval "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho- ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Z. úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. E. úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. XX ods. 2 V. S. republiky). E. ustanovenie § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z. už výslovne ustanovuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že postupom súdu a exekútorov v exekučnom konaní mu bola spôsobená škoda tým, že v dôsledku ich nekonania bola zmarená možnosť uspokojenia jeho pohľadávky. Z. zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 F. zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 F. zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). S. škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). S. škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Q. zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu). X. (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. U. majetkovú hodnotu má súdom priznané peňažné plnenie, ktoré veriteľ môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať voči "bonitnému" dlžníkovi, a inú hodnotu, ak dlžník v čase realizácie exekúcie buď nemá alebo ho síce má, no je nepatrný alebo nemôže byť postihnutý pri exekúcii. T. majetkovej ujmy má preto aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ak k jej zmareniu došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. X. finančné výdavky (zaplatenie súdneho poplatku, odmeny advokátovi a pod.), znižujúce majetkový stav oprávneného, zakladajú vznik jeho majetkovej ujmy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. A. ujmou inej povahy je strata majetkového prínosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by získal pri výkone rozhodnutia v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. K. všetkých uvedených súvislostiach ale treba osobitne zdôrazniť, že otázku vzniku majetkovej ujmy a jej výšky treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu a reálne možnosti výsledku exekučného konania [napr. s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky, majetok povinného, ktorého sa nariadený výkon týka, a v neposlednom rade tiež na práva ďalších subjektov. K. majetkovej ujmy, ktorá prípadne vznikla nesprávnym úradným postupom súdu, resp. exekútorov v exekučnom konaní však nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. A. ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade je preto významné, či nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa pohľadávka oprávneného (navrhovateľa ) neuspokojila z majetku povinného. Keďže v danej veci súd prvého stupňa pri zisťovaní existencie nesprávneho úradného postupu ako predpokladu zodpovednosti štátu podľa ustanovení § 18 zák. č. XX/XXXX Y.. a § 9 zák. XXX/XXXX Z.z. postupoval odchylne, ide o rozhodnutie po právnej stránke nesprávne v tejto časti. V dôsledku tohto svojho nesprávneho právneho posúdenia veci sa potom súd prvého stupňa nezaoberal ani ďalšími okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie v zmysle vyššie naznačeného právneho názoru odvolacieho súdu. L. sa možno stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v danej veci neboli splnené predpoklady pre zodpovednosť štátu za nezákonne rozhodnutie, ktorým malo byť uznesenie Okresného súd vo K. nad J. č.k. C. XXXX/XXXX-XXX, ktorým bola exekúcia zastavená. F. súd na jeho odôvodnenie poukazuje a zdôrazňuje len, že toto rozhodnutie nebolo právoplatné a následne zrušené ako nezákonné, ale bolo zrušené v riadnom odvolacom konaní uznesením D. súdu v Z. zo X. marca XXXX č.k. XCoE XX/XXXX-XXX a v konaní sa ďalej pokračovalo. Z vyššieuvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza v podstatnej časti z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa riadne zistiť skutkový stav veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.), vec posúdiť podľa prislúchajúcich zákonných ustanovení v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a vyvodené závery dostatočne odôvodniť podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. J. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.