Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/382/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104120167 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Erbenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1104120167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Erbenovej a členiek senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Anny Savkovej v právnej veci žalobcu: Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16, Bratislava, IČO: 36 063 606, proti žalovanému: Hlavné mesto SR, Primaciálne nám. 1., Bratislava, IČO: 603 481, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.6.2010, č.k. 30 Cb 225/2004-157, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.6.2010, č.k. 30 Cb 225/2004-157 p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že určil, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXXX/X, záhrady o rozlohe XXX m2, parcely č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o rozlohe XXX m2, parcely č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o rozlohe XXX m2, parcely č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o rozlohe XX m2, zapísaných na LV č. X, katastrálne územie S. mesto, okres I. I, obec I., m.č. S. mesto a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.5.2004 doplnenou dňa 13.3.2008 domáhal určenia vlastníctva k parcelám č. XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X a XXXX/X, zapísaných na LV č. X katastrálne územie S. mesto, okres I. 1, obec I. m.č. S. mesto. Po stručnom zhrnutí skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko je nesporné, že stavby Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých na Javorinskej 7a v Bratislave sú vlastníctvom žalobcu, lebo sporové strany akceptovali, že ide o účelový objekt Občianskej vybavenosti určený pre potreby sociálnej starostlivosti, ku ktorému patrilo právo hospodárenia národnému výboru ku dňu účinnosti zak. č. 369/1990 Zb. Sporným sa stal osud vlastníckeho práva k pozemkom pod stavbami Domova a pozemkov priľahlých k týmto stavbám, vlastníctvo ktorých svedčí podľa súčasného zápisu žalovanému. Na základe konania žalovaného má súd za to, že žalovaný svojim konkludentným konaním v plnej miere akceptoval, že budovy na Javorinskej 7a sú zariadením sociálnych služieb, a tým akceptoval, že vlastnícke právo k nim prešlo na žalobcu. Žalovaný nikdy nepodal žalobu na určenie vlastníckeho práva žalovaného k budovám v zmysle výnimky podľa § 3, písm. e/, zák. č. 138/1991 Zb., ktorého zmyslom a účelom /ako aj zák. č. 446/2001 Z.z./ určite nebolo vytvárať komplikované vlastnícke vzťahy, ktoré by v budúcnosti viedli k súdnym a iným sporom/ iný vlastník budov a iný vlastník pozemkov/. V tomto zmysle bolo preto potrebné pristúpiť aj k riešeniu otázky vlastníctva k uvedeným pozemkom, a preto žalovaný, už v čase delimitácie pozemkov mohol využiť výnimku uvedenú v § 3, písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. a preukázaním vybudovania areálu domova v akcii Z mohol získať vlastnícke práva nielen k pozemkom, ale aj k budovám. Súd mal za to, že v rámci „pásového“ prepisu vlastníckych práv z Československého štátu na žalovaného si žalovaný, či už vedome alebo nevedome, nechal na seba prepísať len pozemky a odkontroloval delimitáciu a zápis vlastníckych práv k budovám na žalobcu. S poukazom na horeuvedené konštatoval, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na žalobe a dôvodnosť určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcu, a preto súd rozhodol tak, že nároku žalobcu vyhovel. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. V odôvodnení odvolania uviedol, že pozemky par. č. XXXX/X, 2, 4, X a X sú vedené v katastri nehnuteľností na LV č. X pre katastrálne územie S. mesto v prospech vlastníctva - hlavné mesto SR Bratislava. Od roku 1980 bol predmet sporu vedený na Československý štát - Obvodný národný výbor Bratislava I, teda subjekt, od ktorého sa odvádza vlastnícke právo obce, nebola predložená žiadna listina preukazujúca dispozíciu s predmetom sporu smerom k inému subjektu, časť pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu, sa navyše nachádzajú mimo uzavretého areálu domova sociálnych služieb a je na ňom vybudovaná účelová komunikácia, ktorá slúži nielen domovu, ale aj okolitým rodinným domom. K tejto časti nebol zo stany žalobcu preukázaný akýkoľvek právny vzťah, a to ani v súvislosti s prevádzkovaním sociálneho zariadenia. Existencia stavby na cudzom pozemku nepredstavuje v praxi nijako výnimočnú, či neriešiteľnú situáciu. Popri viacerých možnostiach, ktoré v rámci svojich dispozičných slobôd môžu realizovať vlastník pozemku a vlastník stavby, na takéto situácie pamätá aj ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Nikdy však vlastník stavby nemá silnejšie právne postavenie ako vlastník pozemku. Nárok žalobcu uplatnený touto žalobou teda nie je možné subsumovať ani pod jednom zo zákonných ustanovení, ktoré vo svojom návrhu použil žalobca, a preto odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa neobstojí. Ak by sa aj preukázalo, že majetok neprešiel do majetku obce / čo však žalovaný nepripúšťa/, nebolo by možné subsumovať vzniknutý právny stav pod ust. § 4a, ods. 1, písm. a/ zák. č. 446/2001 Z.z., a teda absentuje právny titul, od ktorého žalobca odvádza svoje vlastnícke právo, čo má vplyv aj na jeho aktívnu legitimáciu i naliehavý právny záujem na určení v zmysle žalobného petitu. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že nárok žalobcu zamietne a neprizná mu trovy konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného sa obsahovo nedotýka žalobného návrhu. Vo fotokópii prikladá judikát NS SR č.k. 4MCdo 6/2008 a žiada, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Krajský súd ako súd odvolací /§ 10 ods. 1 O.s.p./ preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je určenie vlastníctva k pozemkom, ktoré patria k stavbe Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých na Javorinskej ulici 7/A v Bratislave, ktorá je vlastníctvom žalobcu, lebo sporové strany v konaní akceptovali, že ide o účelový objekt občianskej vybavenosti určený pre potreby sociálnej starostlivosti, ku ktorému patrilo právo hospodárenia národnému výboru ku dňu účinnosti zák. č. 369/1990 Zb., o majetku obcí. Predmetom sporu je teda vlastnícke právo k pozemkom pod stavbami Domova a pozemkom priľahlým k týmto stavbám, vlastníctvo ktorých svedčí podľa súčasného zápisu v evidencii nehnuteľností žalovanému. Podľa § 3 písm. d/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v platnom znení, podľa ktorého sa majetkom obce nestáva majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým neprešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu na obec a niektoré ustanovenia pôvodného návrhu a to: 1/ účinnosťou zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, t.j. dňom 19.12.1990 sa stal Obvodný úrad Bratislava I podľa § 3, ods. 3, písm. i/ zriaďovateľom Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých /v tom čase Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež a dospelých, Javorínska 7A, 811 03 Bratislava/. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 543/1990 Zb., o štátnej správe sociálneho zabezpečenia spravoval Obvodný úrad Bratislava I, vtedajší Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež a dospelých, teraz Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých, Javorínska 7A, Bratislava. Účinnosťou zák. č. 222/1996 Z.z., o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo v súlade s § 12 písm. a/ k zrušeniu obvodných úradov a v súlade s § 13 ods. citovaného zákona, prešli majetkoprávne vzťahy zo zrušeného Obvodného úradu Bratislava I voči Domovu sociálnych služieb pre deti a dospelých, Bratislava, Javorínska 7, na Krajský úrad v Bratislave, na Bratislavský samosprávny kraj /žalobcu/, teda prešla v zmysle § 3 písm. e/ bod 1 zák. č. 416/2001 Z.z., o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v platnom znení a vo väzbe na § 112 i/ zák. č. 195/1998 Zb., o sociálnej pomoci v platnom znení, samosprávna pôsobnosť voči Domovu sociálnych služieb pre deti a dospelých, Bratislava, Javorínska ul. č. 7a. Bratislavský samosprávny kraj /žalobca/ sa teda stal podľa § 4a, ods. 1, písm. a/, zák. č. 446/2001 Z.z., o majetku vyšších územných celkov, v platnom znení, vlastníkom majetkového práva k nehnuteľnému majetku, ktorý tvorí areál Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých, Bratislava, Javorínska 7a, ktorý bol v užívaní tohto zariadenia, a ku ktorému prešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu na vyšší územný celok, ktorým je v súlade s § 112 i/ zák. č.195/1998 Zb., o sociálnej pomoci, v platnom znení samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých 811 03 Bratislava, ul. Javorínska č. 7a. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V tomto prípade odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne z dôvodu, že pozemky, ktoré sú predmetom súdneho sporu, sa podľa § 3, písm. d/ zák. č. 138/1991 Zb., nestali vlastníctvom obce /zostali vo vlastníctve štátu/. V katastri nehnuteľností bol preto na LV č. X vykonaný neoprávnene zápis vlastníckeho práva k týmto pozemkom v prospech žalovaného. Totožne s právnym názorom súdu prvého stupňa je odvolací súd toho názoru, že žalobca je vlastníkom nielen stavieb domova, ale aj sporných pozemkov v zmysle zák. č. 446/2001 Z.z.. Na neho totiž prešli z majetku štátu zariadenia sociálnych služieb, ktoré zriadil príslušný krajský úrad /ako posledný právny predchodca žalobcu/ v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podľa predpisov platných do 31.12.2003, keďže zriaďovateľská funkcia k nim prešla podľa § 112i, ods. 1 zák. č. 195/1998 Zb., do samosprávnej pôsobnosti príslušného samosprávneho kraja. Súd prvého stupňa vo veci vykonal riadne dokazovanie, dôkazy posúdil každý jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 132 O.s.p. a vyvodil z nich i správny právny záver. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa jednohlasne v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v ostatných dôvodoch stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani mu nevznikli, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.