Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/430/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104141236 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1104141236.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY D. súd v I. v senáte zloženom z predsedníčky senátu O.. K. D., členiek senátu O.. W. G. a O.. O. T. v právnej veci navrhovateľov: X/ A.. O. A., bytom Z., D. XX, X/ A.. A. Malíková, bytom Z., D. XX, X/ A.. W. A., bytom I. I., O. XX, X/ O. A., bytom Z., D. XX, proti odporcom: X/ S.-A. financií S., K. X, I., X/ S.- A. spravodlivosti S., Y. námestie XX, I., X/ S.- A. vnútra S., Z. X, I., X/ S.- A. hospodárstva S., A. XX, I., X/ S.- M. prokuratúra S. republiky, K. X, I., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľov X/ až X/ proti rozsudku Okresného súdu I. I zo dňa XX. mája XXXX č.k. XXC XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : F. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom X/ až X/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : E. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov X/ až X/, ktorým sa domáhali od odporcov náhrady škody spôsobenej im nesprávnym úradným postupom orgánov štátu podľa §18 a nasl. zák. č. XX/XXXX Y.. a odporcom X/ až X/ nepriznal náhradu trov konania. K. názor, že štát podľa cit. zákonného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie skúmal, a to či navrhovateľom vznikla škoda, či sa odporcovia dopustili nesprávneho úradného postupu a či je škoda navrhovateľov v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázaný nesprávny úradný postup odporcu ako jednu z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa §18 zák. č. XX/XXXX Y.. D., že odporca X/ pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. o kolektívnom investovaní môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, kedy by muselo ísť o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií, o ktorý spôsob činnosti však zo strany I.. U. s.r.o. a I. družstva na základe uzavretých zmlúv nešlo. Preto nečinnosť odporcu X/ v tomto smere nemohla založiť nesprávny úradný postup. Z. na to, že na druhej strane ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá, na základe čoho bolo umožnené aj obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv a navrhovatelia tak dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s nimi, teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia. K. pritom z toho, že štát sa má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb, inak by zasiahol do občianskoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. XX ods. 1 V. S., pretože by tým obmedzil, resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uzavretých zmlúv. K. ďalej, že podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola daná kompetencia odporcu X/ podľa § 62 ods. 4 zákona zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona (§ 1 písm. b/)bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom (§ 11) a z takto zhromažďovaného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, preto ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť obchodných spoločností I. a B. družstva činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti. V čase uzavretia predmetných zmlúv bol už tiež kompetentný výkonom štátneho dozoru V. pre finančný trh. D. tiež, že nebankové subjekty pôsobili na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem F. a Obchodného zákonníka vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv, ktoré sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Preto nebola daná kompetencia E. zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru E. a navrhovatelia ani neuviedli skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že E. v tom čase mala vedomosť o uzatváraní zmlúv. Z. navrhovatelia vo vzťahu k odporcom X/ až X/ poukazovali na zásadu oficiality, ktorú orgánom činným v trestnom konaní ukladá ust. § 2 ods. 4 J.. por. v trestnom konaní, ktoré je konaním podľa J. poriadku (§ XX ods. XX J.. por.), neuvádzajú žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní spočívajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a postupovať určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej normy. A. tiež za to, že okrem toho orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu kompetencie zakázať či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť, či uzatváranie zmlúv s občanmi. E. navrhovateľmi za uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že reklama nebankových subjektov v médiách naplnila skutkovú podstatu klamlivej reklamy (§ 45 F.. zák.). W. vo vzťahu k odporcovi X/ nepovažoval za danú príčinnú súvislosť medzi nečinnosťou S. obchodnej inšpekcie a vznikom škody, pretože táto nevznikla navrhovateľom tým, že vložili finančné prostriedky do nebankových subjektov v dôsledku klamlivej reklamy, ale môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti nebankových subjektov splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie. K. tiež, že to boli práve samotní navrhovatelia, ktorí zanedbali prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, preto musia následky s tým spojené znášať sami, pričom mali postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať zvážiť možnú mieru rizika. E. za danú ani zodpovednosť odporcov podľa § 415 F.. zák., lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zák. č. XX/XXXX Y.. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia X/ až X/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ich návrhu na náhradu škody vyhovieť z dôvodu, že štát Slovenská republika je vinný zo zodpovednosti za škodu vzniknutú im znehodnotením majetku v nebankových subjektoch, keď štátne orgány proti nebankovým subjektom nekonali resp. konali nedostatočne a oneskorene. A. za to, že vláda S. a orgány činné v trestnom konaní mali dostatok informácií o nebankových subjektoch a o ich protizákonných praktikách, páchaní trestnej činnosti a podvodoch, ktorými oklamali svojich veriteľov. K. dozor nad kapitálovým trhom mal podľa nich zistením nezákonnej činnosti a nedostatkov v hospodárení takýmto spoločnostiam pozastaviť činnosť, navrhnúť orgánom činný, v trestnom konaní použiť inštitút obstavenia ich účtov, majetku, nútenej správy, prípadne ich zrušiť. K. súdu prvého stupňa nedostatočné zistenie skutkového stavu . Odporcovia žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. F. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s dôvodmi jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) Y. podľa § 18 ods.1 zák. č. XX/XXXX Y.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu /bez ohľadu na zavinenie/, keď štát zodpovedá za škodu, pokiaľ by boli splnené tri podmienky, t.j. existencia škody/ majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch/,nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Y. č. XX/XXXX Y.. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu nekonkretizuje, podľa obsahu však môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. V súvislosti s pojmom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou ide vlastne o objasnenie príčin, ktoré viedli k vzniku určitého výsledku, t.j. v danom prípade k zisteniu, či by navrhovateľom škoda nevznikla, nebyť nimi označovaného nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, v dôsledku ktorého nemohla pri obvyklom priebehu veci docieliť návratnosť vložených finančných prostriedkov, a to preto, že odporcovia porušili dôležitú povinnosť vyplývajúcu im zo zákona. Z. zmluva o pôžičke, o tichom spoločenstve či iná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká súhlasným prejavom vôle jeho účastníkov a pre svoju platnosť vyžaduje, aby netrpeli vadami, ktoré by ich robili neplatnými, čo by bolo vtedy, keby neboli uzavreté slobodne a vážne, t.j. keby trpeli vadami vôle, alebo by neboli uzavreté určite a zrozumiteľne, t.j. keby trpeli vadami prejavu vôle /§ 37 F.. Y../, alebo vtedy, keby boli urobené osobou konajúcou v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ktorá by ju pre tento právny úkon robila neschopnou /§ 38 ods.2 F.. zák./, t.j. takou osobou, ktorá nedokáže posúdiť následky svojho konania. V danom prípade navrhovatelia ničím nepreukázali, že by im odporcovia svojou nečinnosťou spôsobili škodu, pretože na základe vlastnej vôle uzavreli predmetné zmluvy z objektívneho hľadiska nevzbudzujúce pochybnosti o zamýšľaných právnych účinkoch, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. U. o prejav vôle účastníkov, či do určitého právneho vzťahu vstúpia alebo nie, či na seba prevezmú právo alebo určitú právnu povinnosť a aký bude obsah a forma tohto právneho vzťahu. Z. zmluvne dohodnuté podmienky potom obe strany akceptovali a spočiatku zrejme aj plnili, nebolo možné, aby do týchto súkromno-právnych vzťahov zasahovali štátne orgány, t.j. odporcovia, nakoľko by tým porušili zmluvnú autonómiu účastníkov. Z týchto dôvodov možno vylúčiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods.1 zák. č. XX/XXXX Y.., príčinnú súvislosť medzi škodou a postupom odporcov, ako aj ich zodpovednosť podľa § 415 F.. zák., preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. X, § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcom X/ až X/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnili. J. rozhodnutie senát D. súdu v I. prijal pomerov hlasov X:X. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.