Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/21/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106225317 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1106225317.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu MACHNAČ a.s., Bratislava, Slávičie údolie 4131, IČO 35 806 851, zast. advokátom JUDr. László Lengyel, Bratislava, Ružová dolina 6, proti žalovanému INTERNATIONAL INVESTMENTS AND SECURITIES HOLDING a.s., Bratislava, Račianska 109/B, IČO 35 742 780, zast. advokátom JUDr. Dušan Repák, Bratislava, Krížna 47, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodu práva a iné a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 33 Cb/58/2006-397 z 30. októbra 2008 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33 Cb/58/2006-397 zo dňa 30.10.2008 m e n í tak, že žalobca je vo výške XXXX/XXXX spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. K., V. D. - K. Č. I. K., V. D. X., evidovaných na Q. Č.. XXXX, N.. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX K.X, N.. Č.. XXXX/X záhrady o výmere XX K.X a rozostavaná stavba súp. č. XXXX na parceliach č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX O. 2280/12, vo zvyšku napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdzuje a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania mení tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca jednak domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z 10. novembra 2005 v znení jej dodatku zo 16. marca 2006 a ďalej určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na Q. Č.. XXXX N.. Č.. XXXX/X ako zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX K.X, N.. Č.. XXXX/X ako záhrady o výmere XXmX a rozostavaná plocha súp. č.XXXX na N.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX J.. Ú.. I. K. C. N. XXXX/XXXX-T.. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 19.290,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä obsahu zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 28. februára 2006 a jej dodatku z 21. marca 2006, účastníkmi uzatvorenej mandátnej zmluvy zo 14. novembra 2002 a k nej pripojenej zmluvy o zabezpečení záväzku zo 14. novembra 2002, rozhodnutia I. J. pre H. K. I. W. D., Č.. C.-XXXX/XX z 9. marca 2006, prípisu žalobcu z 21. marca 2006 na I. J. pre H. K. D., ktorými mal za preukázané, a to posudzujúc zmluvu, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha v súvislosti so všetkými účastníkmi uzatvorenými zmluvami a vyjadreniami účastníkov zmluva spĺňa všetky materiálne, ako aj formálne náležitosti. So zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania ďalej vyslovil záver, že v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzatvorením spornej zmluvy sledovali účel, ktorý odporoval zákonu alebo ho obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom. Ďalej vyslovil, že ustanovenie § 553 Obč. zák. v znení platnom v čase podpisu zmluvy, nemožno vykladať tak ako to robí žalobca, pretože by tak mohlo dôjsť k oslabeniu princípu záruk občianskoprávnych úkonov, najmä by mohlo nastať zneistenie zásady ochrany poctivého veriteľa. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva bola podpísaná už 14. novembra 2002 za nepravdivé, keďže žalobca v tom čase predmetnú nehnuteľnosť nevlastnil a hoci bola ako príloha podpísaná pravdepodobne z dôvodu zabezpečenia vyššej právnej istoty účastníkov, nejedná sa o samostatnú vkladuschopnú listinu, za platne uzatvorenú považoval súd aj účastníkmi uzatvorenú mandátnu zmluvu zo dňa 14. novembra 2002, keďže hoci je pravdou, že ich vzťah má veriteľsko-dlžnícky charakter, avšak so zreteľom na ich snahu o spoločné podnikanie a spoločné investičné záujmy budovať polyfunkčný objekt, ktoré vyplývajú z celého systému uzatvorených zmlúv, nemal rozpor medzi ich záujmami za preukázaný. Ako ďalšiu skutočnosť, pre ktorú zmluva neodporuje § 39 Obč. zák. uviedol nie nezanedbateľný zostatok nesplateného dlhu žalobcu voči žalovanému. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, uviedol, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva, skutočným účelom ktorej je uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že mu predmet zabezpečenia zostane navždy v jeho vlastníctve, pokiaľ jeho pohľadávka nebude včas a riadne uhradená, je pre rozpor s účelom zákona a pre jeho obchádzanie podľa § 39 Obč. zák. neplatná. Ak je na základe zmluvy, tak ako v tomto prípade, možné dosiahnuť nielen zabezpečenie pohľadávky, ale aj prechod vlastníckeho práva k majetkom vo väčšej hodnote ako je výška dlhu, ide o rozpor s dobrými mravmi. Z dôvodu kolízie záujmov účastníkov, nemal žalovaný oprávnenie v mene žalobcu zmluvu podpísať, a preto táto zmluva nie je prejavom vôle žalobcu. Podmienkou uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je existencia pohľadávky veriteľa. Pohľadávky, na zabezpečenie ktorých bola zmluva uzavretá však nie sú pohľadávkami žalovaného. Zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávok, ktoré mali vzniknúť žalovanému zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. novembra 2002 a zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 14. novembra 2002. Pohľadávka uvedená v zmluve o postúpení pohľadávky však nie je pohľadávkou žalovaného, ale spoločnosti BCI Slovakia s.r.o. a žalovaný je iba tzv. „platobným miestom“. Ďalej uviedol, že daňový dlh spoločnosti HOZA s.r.o. v sume 613.908,- Sk nezaplatil Daňovému úradu D. X. žalovaný, a preto zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 14. novembra 2003 je zdanlivým právnym úkonom. Žalobca súdu prvého stupňa tiež vytýkal, že bez povšimnutia nechal rozsudky Najvyššieho súdu SR, ČR, ako aj Krajského súdu v Košiciach, ktoré predložil na podporu správnosti svojich tvrdení. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že účastníkmi uzatvorená zmluva zodpovedá § 553 Obč. zák. v znení platnom aj účinnom v čase jej uzatvorenia. Rozhodnutia žalobcom predložené nie sú prameňom práva v Slovenskej republike, a preto pre súd prvého stupňa neboli záväzné, a preto nebol dôvod sa nimi riadiť v prejednávanej veci. Za správny označil aj záver súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal ním tvrdenú kolíziu v záujmoch účastníkov, existenciu ktorej nepochybne vyvracia konanie X.. U.. Skutočnosť, že žalovaný za spoločnosť HOZA s.r.o. zaplatil daňový dlh v sume 613.908,- Sk žalovaný preukázal výpisom z účtu. Pokiaľ ide o sumu 4.986.466,- Sk zo znenia bodu 2 čl. 11 zmluvy o postúpení pohľadávky nepochybne vyplýva, že postupom upraveným v tomto ustanovení vzniká pohľadávka voči postupníkovi. Rozsudkom z 3. júna 2009 č.k. 3 Cob/12/2009-431 Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33 Cb/58/2006-397 z 30.10.2008 a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 64,15 eur k rukám právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. keď po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke a to z dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v odôvodnení jeho rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. mája 2010 sp. zn. 4 Obdo 31/2009 odmietol žalobcom podané dovolanie a rozhodol, že žalovanému trovy dovolacieho konania nepriznáva. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom I. ÚS 342/2010-53 z 8. decembra 2010 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 31/2009 z 28. mája 2010 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob/12/2009 z 3. júna 2008 (správne: 2009) zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Za nesprávny označil postup odvolacieho súdu, ktorý sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. len stotožnil so závermi súdu prvého stupňa bez toho, aby bol reagoval na námietky odvolateľa. Konštatoval súčasne, že námietky odvolateľa signalizovali možnosť ich podstatného vplyvu na právne posúdenie veci v otázke ústavne/zákonne konformného výkladu § 553 ods. 1 Obč. zák. vychádzajúc z účelu v § 553 ods. 1 Obč. zák. uvedeného zabezpečovacieho právneho inštitútu. Ústavný súd dal za pravdu právnej argumentácii sťažovateľky o zabezpečovacom/dočasnom charaktere zmluvy podľa § 553 ods. 1 Obč. zák. a to bez ohľadu na pôvodné neskôr zmenené znenie tohto zákonného ustanovenia, ktoré výslovne nehovorilo o dočasnosti tam uvedeného zabezpečovacieho prevodu práva, relevantná súdna prax k obdobiu aj spred 1. januára 2008 pomerne jednoznačne prijala záver, že takýto prevod môže byť iba zabezpečovací/dočasný. Poukázal pritom napr. na rozhodnutie sp. zn. 2 MCdo/2/2006. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je v celom rozsahu vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal nielen určenia, že je spoluvlastníkom v žalobe konkretizovaných nehnuteľností ale aj určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 10. novembra 2005 a jej dodatku zo dňa 16. marca 2006. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho postavenie neisté. Cieľom žaloby je nepochybne zmena zápisu spoluvlastníka sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností. V zmysle § 35 zák. 162/95 Z.z. dostatočným podkladom pre vykonanie záznamu v katastri je rozsudok súdu určujúci, že žalobca je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a nie je nevyhnutné za týmto účelom rozhodovať rozsudkom aj o neplatnosti zmluvy. Otázkou neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 10. novembra 2005 v znení dodatku zo dňa 16. marca 2006 sa súd nevyhnutne musí zaoberať avšak iba ako otázkou predbežnou. Nakoľko pre dosiahnutie účelu sledovaného žalobou nie je nevyhnutné rozhodovať súčasne aj o samotnej neplatnosti zmluvy a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nepreukázal naliehavý právny záujem na tomto požadovanom určení a preto v časti týkajúcej sa neplatnosti zmluvy rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd prihliadnuc na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým je podľa § 56 ods. 6 zák. 38/1993 Z.z. viazaný, dospel k záveru, že v súlade s § 553 Obč. zák., ktorý v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy síce výslovne nehovoril o dočasnosti zabezpečovacieho prevodu práv, prijal záver, že takýto prevod môže byť iba zabezpečovací teda dočasný a nemá funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon a je teda v zmysle § 39 Obč. zák. neplatné. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Vychádzajúc z obsahu zápisnice z pojednávania konaného pred súdom prvého stupňa dňa 30. októbra 2008, dospel odvolací súd k záveru, že účastníci boli súdom v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, na otázku súdu, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, odpovedali obidvaja negatívne, so zreteľom na ktorú skutočnosť odvolací súd dospel k záveru, že na dôkazy predkladané žalovaným až v odvolacom konaní už nemožno prihliadať. Podľa názoru odvolacieho súdu navyše žalovaným predložené doklady týkajúce sa ním vynaložených finančných prostriedkov by mohli mať právny význam iba v konaní o vrátenie bezdôvodne získaného obohatenia žalobcom v dôsledku zhodnotenia spoločnej nehnuteľnosti žalovaným, ktorej je spoluvlastníkom aj žalobca. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva z 10. novembra 2005 v znení dodatku zo 16. marca 2006 bola účastníkom uzatvorená aj na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi BCI Slovakia s.r.o., Bratislava a žalobcom a to na zabezpečenie pohľadávky, ktorá predstavuje odplatu za postúpenie pohľadávky v sume 4 986 466,- Sk. Podľa čl. II bodu 2 tejto zmluvy je postupník povinný zaplatiť žalovanému uvedenú sumu (odplatu žalobcu) a tým vzniká pohľadávka voči postupníkovi (žalobcovi). Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu, že z tohto ustanovenia zmluvy nevznikla žalovanému pohľadávka priamo proti žalobcovi, a že žalovaný je iba platobným miestom, nakoľko žalovaný nie je účastníkom tejto zmluvy a ak by žalobca neplnil, oprávneným vymáhať zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky by bola podľa názoru odvolacieho súdu výlučne spoločnosť BCI Slovakia s.r.o.. Nanajvýš mohlo ísť o plnenie dlhu dlžníkom teda žalobcom v zmysle § 562 Obč. zák. inej osobe ako veriteľovi. Ani v tomto prípade sa však podľa názoru odvolacieho súdu tretia osoba v danom prípade žalovaný nestáva veriteľom žalobcu. So zreteľom na uvedené týkala sa zmluva o zabezpečení záväzku iba záväzku uvedeného v čl. 1 bod 4 zmluvy vo výške 613 908,- Sk. Vzhľadom na hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou predmetu zabezpečenia uvedeného v čl. II bod 1 zmluvy o zabezpečení záväzku z 10. novembra 2005 považoval odvolací súd túto zmluvu za neplatnú aj v zmysle § 39 Obč. zák. ako uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. v časti týkajúcej sa určenia, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností v žalobe špecifikovaných zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel. Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj v súvisiacom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania, tak že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov prvostupňového konania právo a to v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. so zreteľom na pomer úspechu účastníkov v konaní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. taktiež vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v odvolacom konaní tak, že žiadny z účastníkov nemá na ňu právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.