Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/86/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107228133 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1107228133.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu : INTERNATIONAL INVESTMENTS AND SECURITIES HOLDING, a.s., Bratislava, Račianska 109/B, IČO : 35 742 780, zastúpená JUDr. Pavlom Polakovičom, Bratislava, Detvianska 14, proti žalovaným : 1/ BELVEDER PLUS, s.r.o., Bratislava, Slávičie údolie č. 4131, IČO : 35 926 201, 2/ E. D.Ž., nar. XX. X. XXXX, bytom K. na V. XXX, K. na V., žalovaní 1, 2 zastúpení Advokátskou kanceláriou Mojžiš a partneri, s.r.o., Bratislava, Sasinkova 10, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1, 2 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 4. 2016 č.k. 7C/74/2007 - 271, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a v celom rozsahu. Žalovaní 1, 2 m a j ú voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1, 2 povinnosť vypratať priestory v katastrálnom území I. K., zapísané na LV č. XXXX rozostavaná stavba, súpisné číslo XXXX, na parcelnom čísle XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, nachádzajúce sa na 1. NP - dočasná rampa, predajňa, sklad odpadkov, šatňa a na 1. PP - sklady, šatne, WC, umyvárne, podesta, schody, v rozsahu podľa priloženej projektovej dokumentácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si vyhradil rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že spoluvlastníkmi rozostavanej stavby so súp.č. XXXX, vedenej na LV č. XXXX pre okres D. X., kat. úz. I. K., podľa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aktuálneho listu vlastníctva, sú žalobca v podiele XXXX/XXXX a spoločnosť K., a.s. v podiele XXXX/XXXX. Spoločnosť K. a.s. spoluvlastnícky podiel nadobudla titulom rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. 12. 2011, č.k. 3Cob/21/2011 - 832. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia, zo dňa 5. 3. 1999 č. ŽP-98-99/28229-01172/H/304/Mich súd prvej inštancie zistil, že bolo povolené predčasné užívanie stavby Polyfunkčného objektu - I.časť „Potraviny“ na ulici I. Ú. XXXX v D. na pozemku parc.č. XXXX/X kat. úz. I. K. na obchodné účely a to do 30. 9. 1999. Dňa 14. 11. 2002 uzavrela spoločnosť International Investments & Securities Holding a.s. ako budúci spoluvlastník I. (žalobca) a spoločnosť Machnáč, a.s. ako budúci spoluvlastník II. zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy o užívaní spoločnej veci. V zmysle čl. I zmluvy sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že spoluvlastník I. je budúcim spoluvlastníkom v podiele XXXX/XXXX k celku a budúci spoluvlastník II. je budúcim spoluvlastníkom v podiele XXXX/XXXX Q. celku k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. D. - I. K., vedených na LV č. XXXX, a to dom so súp. č. XXXXXX, parc.č. XXXX/X, pozemok o výmere XXX K.X, vedený ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X pozemok o výmere XXX K.X druh pozemku záhrada, parc. č. XXXX/X. V zmysle čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že po dokončení dostavby a kolaudácii polyfunkčnej budovy, ktorá sa stavia ako tzv. etapa II. na nehnuteľnostiach uvedených v čl. I zmluvy, uzatvoria zmluvu o užívaní spoločnej veci. Podľa čl. II bod 3 písm. a) zmluvy budúci spoluvlastník I. výslovne súhlasil, aby budúci spoluvlastník II. bol časovo neobmedzeným výlučným užívateľom priestorov, ktoré vzniknú po dokončení stavby a budú zodpovedať priestorom označeným v priložených výkresoch ako priestory. 2/ Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 29. 3. 2005 spoločnosť Machnáč, a.s. ako prenajímateľ a spoločnosť Belveder Plus, s.r.o. (žalovaný 1) ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v kat. úz. D. - I. K., zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 1. NP XXX K.X a 1.PP sociálne zariadenie o výmere XX K.X, podľa výkresu č. X a č. X a nebytový priestor (denný bar) o výmere XX K.X + XX K.X podľa výkresu č. XX/X, pozícia XX/XX, s tým, že nájomca bol oprávnený užívať predmet nájmu na maloobchodnú činnosť v rozsahu svojho živnostenského oprávnenia (prevádzkovanie potravín - lahôdky, denný bar). Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do celkovej kolaudácie objektu. Mestská časť D. - I. K. listom zo dňa 22. 12. 2005 č. I.-XXXX, V., XXXX/Xo/X vyzvala žalobcu a spoločnosť Machnáč, a.s. ako užívateľov stavby, na okamžité zdržanie sa užívania, s poukazom na to, že predčasné povolenie na užívanie bolo udelené len do 30. 9. 1999. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ďalším listom zo dňa 21. 6. 2006 č. I.-XXXX/XXXXX/XXXXX-V. vyzvala žalobcu na predloženie stavebného a užívacieho povolenia, ktoré ho oprávňujú realizovať a užívať stavbu so súp. č. XXXX pod hrozbou postupu podľa §88a ods. 2 stavebného zákona. Žalobca listom zo dňa 28. 5. 2007 vyzval žalovaných na okamžité vypratanie nehnuteľnosti, s upozornením, že priestory užívajú bez právneho titulu, v rozpore so zákonom a výzvou na ukončenie prevádzky, ktorú vydala príslušná mestská časť a rovnako aj napriek nesúhlasu žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti. Predmetný list bol podľa podacieho lístka (č.l. 5) podaný na poštovú prepravu dňa 31. 5. 2007. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre kat. úz. D. - I. K. ku dňu 15. 7. 2007 (č.l. 6) bol žalobca v tomto období výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. 3/ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom označených nehnuteľností, s podielom XXXX/XXXX k celku. V zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák. je tak žalobca ako väčšinový spoluvlastník oprávnený rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou samostatne. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že druhým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť Machnáč, a.s. a ide preto o nerozlučné spoločenstvo, je nedôvodná. O tzv. nútené spoločenstvo by išlo v prípade, ak by výrok súdu zaväzoval (resp. mal zaväzovať) všetkých spoluvlastníkov, akoby tomu bolo napr. v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Predmetom súdenej veci je však vypratanie nehnuteľnosti žalovanými 1, 2, pričom výrokom rozhodnutia nebude druhý spoluvlastník - spoločnosť Machnáč, a.s. - žiadnym spôsobom zaviazaný. V súvislosti s otázkou aktívnej vecnej legitimácie, resp. vecnej legitimácie vôbec, podporil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie poukazom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 2 Cdo/80/02, ktoré sa predmetnou otázkou dôkladne zaoberá : „V preskúmavanej veci ide o vlastnícku žalobu na ochranu práv spoluvlastníkov vydaním celej spoločnej veci. Sporná je otázka, či má čo aj len jeden zo spoluvlastníkov aktívnu legitimáciu na takúto žalobu. Odvolací súd vyslovil názor, že spoluvlastník (niektorí zo spoluvlastníkov) nemá na uvedenú vlastnícku žalobu aktívnu legitimáciu, keďže na strane spoluvlastníkov ide o nerozlučné spoločenstvo, ktoré zakladá spoločné práva a povinnosti, teda aj návrh na vypratanie spoločnej veci musia podať všetci; inak mu nemožno vyhovieť. S názorom odvolacieho súdu nemožno jednoznačne súhlasiť. Takýto záver z platnej právnej úpravy spoluvlastníctva nevyplýva. Každý zo spoluvlastníkov má v zásade právo nerušene držať spoločnú vec (celú spoločnú vec). Jeho právo je obmedzené len rovnakým právom ostatných spoluvlastníkov. Z toho potom plynie, že každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového spoluvlastníka) je oprávnený podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej veci. Nie je rozhodujúce, či je spoluvlastník podľa dohody s ďalšími spoluvlastníkmi sám oprávnený celú spoločnú vec užívať. Nejde tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka k tretej osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Právne postavenie spoluvlastníka je tu obdobné postaveniu jedného zo solidárnych veriteľov, z ktorých v zmysle § 513 Obč. zák. každý má právo sám žiadať o splnenie celého dlhu, teda aj právo podať žalobu na zaplatenie dlhu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že niet dôvodu na zamietnutie žaloby spoluvlastníka na vypratanie a vydanie spoločnej veci len poukázaním na nedostatok jeho aktívnej legitimácie. Žaloba spoluvlastníka by neobstála len vtedy, ak by s preukázalo, že žalovaný drží spoločnú vec oprávnene, napr. na základe nájomnej zmluvy uzavretej spoluvlastníkmi väčšinou, počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov (§ 139 ods. 2 Obč. zák.). Ak teda odvolací súd žalobu žalobcov v druhom až šiestom rade zamietol pre nedostatok ich aktívnej legitimácie, nerozhodol správne. V tomto smere je dovolacia námietka opodstatnená, aj keď argumentácia dovolateľa odkazom na ust. § 139 ods. 1 Obč. zák. nie je celkom na mieste. Toto ustanovenie sa vzťahuje na právne úkony spoluvlastníka, týkajúce sa spoločnej veci, ktorého znaky vymedzuje ust. § 34 Obč. zák. podanie žaloby však takýmto občianskoprávnym úkonom nie je . je to procesný úkon, ktorý nezakladá pre ďalších spoluvlastníkov žiadne práva ani povinnosti. Rozsudok vydaný na základe takej žaloby bude pôsobiť len medzi účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 OSP). Ak však žalovaný vydá nehnuteľnosť žalobcovi na jeho podklade, nemôžu už ostatní spoluvlastníci úspešne žiadať od neho jej vydanie. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na užívaní spoločnej veci spôsobom podľa § 139 ods. 2 Obč. zák., pôjde o spor medzi nimi a nie medzi spoluvlastníkmi a treťou osobou.“ 4/ K otázke platnosti nájomnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní poukazovali na to, že hoci aj predmetné priestory neužívajú, podľa nich nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 29. 3. 2005 uzatvorenou medzi žalovaným 1 a spoločnosťou Machnáč, a.s. stále trvá, nakoľko zmluva je platná a nedošlo k jej vypovedaniu. S týmto názorom žalovaných sa súd prvej inštancie nestotožnil. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 29. 3. 2005, t.j. v čase, kedy predmet nájmu už nebolo možné užívať. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia, zo dňa 5. 3. 1999 č. Ž.-XX-XX/XXXXX-XXXXX/H/XXX/Mich mal za preukázané, že predmet nájmu mohol byť predčasne užívaný len do 30. 9. 1999. Od uvedeného dátumu nebolo vydané iné rozhodnutie, ktorým by bolo predčasné užívanie rozostavanej stavby povolené. V prípade, ak nejde o časovo obmedzené povolenie na užívanie stavby podľa § 83 stavebného zákona, je možné stavby užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. V danom prípade kolaudačné rozhodnutie vydané nebolo, nakoľko ide do dnešného dňa o rozostavanú stavbu. Nájomná zmluva, keďže odporuje zákonu a zároveň užívanie predmetu nájmu bolo nemožné, odporuje tak § 37 ods. 2 ako i § 39 Obč. zák., v dôsledku čoho je neplatná, keďže nemožno prenechať nájomcovi do užívania predmet nájmu v rozpore so zákonom. Žalovaní 1, 2 sa tiež v konaní bránili tvrdením, že nehnuteľnosti od r. 2009 neužívajú. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1 má sídlo zriadené na adrese I. Ú. XXXX, 811 02 Bratislava, t.j. v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Zo súdneho spisu tiež vyplynulo, že žalovaný 1 na adrese sídla preberá poštu (poštové doručenky č.l. 210). Z obsahu súdneho spisu rovnako vyplynulo, že poštu na adrese I. Ú. XXXX, XXX XX D., preberá aj žalovaný 2. Súd žalovanému 2 doručoval písomnosti na adresu K. na V., avšak doručenky sa súdu vrátili s prečiarknutou adresou a vyznačenou novou adresou : I. Ú. XXXX, XXX XX D.. Žalovaný 2 poštu na tejto adrese aj prevzal dňa 18. 7. 2014 a následne dňa 6. 2. 2015 (č.l. 210, 211). Z týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že tak žalovaný 1 ako aj žalovaný 2 predmetné nehnuteľnosti užívajú, s poukazom na vyššie uvedené dôvody bez právneho titulu a v rozpore s vôľou väčšinového spoluvlastníka nehnuteľností, preto žalobu žalobcu posúdil ako dôvodnú a vyhovel jej. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dodal, že nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom predsedu predstavenstva spoločnosti Machnáč, a.s., prípadne iného povereného zástupcu spoločnosti, keď výsluch bol navrhovaný za účelom objasnenia skutočností o nájomnej zmluve medzi žalovaným 1 a spoločnosťou Machnáč, a.s. a okolností prevodu zariadenia baru a potravín na základe ústneho prevodu. Súd prvej inštancie vysvetlil, že existencia nájomnej zmluvy v konaní nebola sporná, spornou bola jej platnosť ako celku, čo je právna otázka a nie skutková, ktorú by objasnil svedok. Skutočnosť, či došlo k prevodu tovaru na základe ústnej dohody zo žalovaného 1 na spoločnosť Machnáč, a.s. bola v danej právnej veci irelevantná. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd o ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 5/ Uvedený rozsudok napadli v zákonom stanovenej odvolacej lehote žalovaní 1, 2, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne, alebo zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaní 1, 2 v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom predsedu predstavenstva spoločnosti Machnáč, a.s., prípadne iného jej povereného zástupcu. Poukazovali na to, že v konaní sp. zn. 3Co 21/2011 Krajský súd v Bratislave rozhodol, že spoluvlastníkom označených nehnuteľností je práve aj spoločnosť Machnáč a.s., na základe čoho potom žalobca nemá oprávnenie disponovať s nehnuteľnosťou, keďže jeho nakladanie je obmedzené. Keďže nedošlo k rozšíreniu účastníkov na strane žalobcu, žalobca nemá spôsobilosť byť subjektom s vecnou aktívnou legitimáciou, nakoľko v postavení spoločníkov je nutné prihliadať na nerozlučné hmotnoprávne spoločenstvo. Súd sa vôbec nezaoberal tvrdením žalovaného 1, že práve na spoločnosť Machnáč, a.s. previedol tovar, ktorý sa v predmetných priestoroch nachádzal, pričom ostatné zariadenie priestorov bolo vo vlastníctve spoločnosti Machnáč, a.s. vykonaním navrhovaného dôkazu by sa preverila skutočnosť, či žalovaní 1, 2 majú majetok alebo tovar v predmetných priestoroch a teda či tieto priestory sú povinní vypratať. Súd prvej inštancie teda neúplne zistil skutkový stav veci na základe neúplného a nesprávne zisteného skutkového stavu rozhodol. súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie navrhnutého dôkazu považoval za irelevantné, avšak nevysvetlil, prečo. Ďalej žalovaní 1, 2 v odvolaní namietali, že neobstojí výrok súdu o povinnosti vypratať priestory podľa priloženej projektovej dokumentácie. Výrok rozhodnutia musí obsahovať všetky náležitosti, na ktoré sa odvoláva, t.j. nemôže odkazovať na projektovú dokumentáciu, ako súčasť rozsudku, lebo len rozsudok môže mať dopad na práva a povinnosti účastníkov; projektová dokumentácia nie je vymedzená presnejšie a zrozumeteľnejšie. Žalovaní 1, 2 ďalej vytýkali súdu prvej inštancie , že v prípade nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 29. 3. 2005 opomenul fakt, že z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zo dňa 5. 3. 1999 mal súd za preukázané, že bolo povolené predčasné užívanie stavby Polyfunkčného domu - I. časť Potraviny. T.j. spoločnosť Machnáč, a.s. mala oprávnenie uzavrieť nájomnú zmluvu so spoločnosťou Belveder Plus, s.r.o., s tým, že nájomca bol oprávnený užívať predmet nájmu na maloobchodnú činnosť v rozsahu svojho živnostenského oprávnenia - teda prevádzkovanie potravín. Táto zmluva dodnes nebola vypovedaná. Avšak ako už bolo uvedené, žalovaní tieto priestory neužívajú, preto nemožno vypratať niečo, čo v priestoroch nie je, nakoľko tovar previedli na spoločnosť Machnáč, a.s. a tejto spoločnosti tiež patrí vybavenie priestorov. 6/ Na odvolanie žalovaných 1, 2 sa žalobca nevyjadril. 7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, na odvolacom pojednávaní (§ 379, § 385 ods. 1, ods. 2 CSP), v neprítomnosti žalobcu, žalovaných 1, 2, ako aj ich právnych zástupcov, keď právni zástupcovia strán sporu sa na odvolacie pojednávanie nedostavili, napriek riadne a včas vykázanému doručeniu predvolania. Na odvolacom pojednávaní odvolací súd doplnil dokazovanie podľa § 384 ods. 4, v spojení s § 204 a § 378 ods. 1 CSP, čítaním listinných dôkazov : a to výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie Bratislava - Staré Mesto, okres Bratislava I, (č.l. 308, 309 spisu), výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sro, vložka č. XXXX/B týkajúci sa spoločnosti K.S.I. spol., s r.o., (č.l. 305, 306, 307 spisu). Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nutné zmeniť. 10/ Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D. - I. K., okres D. X. vyplýva, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na rozostavanej stavbe súp. č. XXXX, na parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX je spoločnosť K.S.I., spol. s r.o., a to v podiele XXXX/XXXX k celku, na základe kúpnej zmluvy pod V XXXXX/XXXX zo dňa 2. 8. 2016; spoločnosť K.S.I., spol. s r.o. je rovnako tak na uvedenom LV č. XXXX pre kat. úz. I. K. vlastníkom aj zvyšného spoluvlastníckeho podielu na označenej rozostavanej stavbe XXXX/XXXX k celku, na základe kúpnej zmluvy pod V XXXXX/XX zo dňa 19. 9. 2016. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D. I. K. teda plynie, že žalobca a ani spoločnosť Machnáč a.s. už ako predchádzajúci vlastníci označenej rozostavanej stavby nefigurujú, keď táto prešla do vlastníctva spoločnosti K.S.I., spol. s r.o. Obchodná spoločnosť K.S.I. spol. s r.o. bola podľa výpisu z Obchodného registra pri Okresnom súde Bratislava I založená dňa 21. 7. 1992 (vtedy pod obchodným menom International Club of Officiers, spol. s r.o.), so sídlom na adrese J. XX, D. - N. (od 27. 9. 2018), IČO : 31 329 357. Porovnaním s výpisom z Obchodného registra pri Okresnom súde Bratislava I, týkajúceho sa žalobcu - spoločnosti International Investments and Securities Holding, a.s. je zrejmé, že súčasný aktuálny vlastník rozostavanej nehnuteľnosti, vypratanie ktorej je predmetom tohto konania, nie je právnym nástupcom žalobcu. Súdu tiež nebol doručený žiadny procesný návrh žalobcu, aby na jeho miesto vstúpil nový (aktuálny) vlastník, t.j. subjekt, na ktorý boli prevedené (spolu)vlastnícke práva k rozostavanej stavbe. 11/ Odvolací súd po zistení zmeny vlastníka označenej rozostavanej stavby teda musel skúmať otázku, či je naďalej daná aktívna vecná legitimácia žalobcu - International Investments and Securities Holding, a.s. v spore o vypratanie nehnuteľnosti, keďže žalobca (ako jediná žalujúca strana) prestal byť jej spoluvlastníkom. Pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, t.j. svedčí len tým osobám (fyzickým alebo právnickým), ktoré sú subjektami sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade žalobcu, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotnoprávneho vzťahu; o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane žalovaného vtedy, ak mu z tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká povinnosť. Vzhľadom na stratu (spolu) vlastníckeho práva žalobcu k rozostavanej stavbe - ktorý toto spoluvlastnícke právo previedol na nového vlastníka, obchodnú spoločnosť K.S.I., spol. s r.o. - žalobca súčasne stratil aktívnu legitimáciu v spore, t.j. oprávnenie domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, nakoľko takéto oprávnenie prináleží len vlastníkovi nehnuteľnosti. Bolo už uvedené, že v spore nebol podaný procesný návrh na zmenu na strane žalobcu, ktorý by reflektoval skutočnosť, že na základe kúpnej zmluvy došlo k zmene vlastníka rozostavanej nehnuteľnosti. Potom je nutné uzavrieť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP), sa vypratania nehnuteľnosti domáhal subjekt, ktorému po strate vlastníckych práv k nehnuteľnosti chýba aktívna legitimácia v konaní. Záverom odvolací súd poznamenáva, že keďže posudzovanie či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, bol odvolací súd povinný ex offo skúmať vecnú legitimáciu, t.j. aj bez toho, že by žalovaní 1, 2 namietali stratu aktívnej legitimácie žalobcu v spore. 12/ Odvolací súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (§ 388 CSP). 13/ O nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1, 2 priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).