KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 10. 2011plný textcitované 3×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/83/2010 z 19. 10. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. októbra 2011, sp. zn. 2CoKR/83/2010, ECLI:SK:KSBA:2011:1109251639.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/83/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109251639
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109251639.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská investičná
a obchodná, s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 36 798 665, zastúpeného M.. Z.P. A., G..
XX.X.XXXX, P. X, XXX XX K., proti žalovanému: JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, 811 07 Bratislava
správca konkurznej podstaty úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35
744 251, o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/44/2009-177 zo dňa 27.7.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/44/2009-177 zo dňa 27.7.2010
v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa prvým výrokom návrh žalobcu zo dňa 7.5.2010 na
prerušenie konania zamietol. Druhým výrokom zamietol žalobu v celom rozsahu a tretím výrokom
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal na to, že konal v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca bol na
pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a nepožiadal o odročenie z dôležitého
dôvodu. Svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 23.7.2010 (doručeným súdu dňa 26.7.2010) a ako
dôvod uviedol čerpanie zákonnej dovolenky zástupcu žalobcu. Argument čerpania dovolenky, oznámený
súdu deň pred pojednávaním, súd vyhodnotil ako nepreukázaný, nedostatočný a účelový, nakoľko
zástupca žalobcu nepredložil súdu dovolenkový lístok od zamestnávateľa z dátumu pred prevzatím
predvolania na pojednávanie. Neprítomnosť účastníka nie je prekážkou, aby súd mohol prejednať a
rozhodnúť na základe doposiaľ predložených dôkazov.

Zamietnutie návrhu žalobcu zo dňa 7.5.2010 na prerušenie konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. §
197 ods. 5 ZKR, podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ani prerušenie konania.

Pokiaľ ide o druhý výrok rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca svoj nárok na vylúčenie
presne špecifikovaných nehnuteľností zo všeobecnej podstaty úpadcu odôvodnil tým, že na majetok
úpadcu bol dňa 29.5.2008 vyhlásený konkurz. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava
I, obec BA-m.č. Staré mesto, k.ú. Staré mesto, súd zistil, že žalobca je vlastníkom pozemkov: parc. č.
XXXXX/XX o výmere XXX M.X, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX M.X, parc. č. XXXXX/
XX o výmere XXX M.X, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX M.X, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX
M.X (ďalej len predmetné parcely), pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva Z.-XXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1. Dňa 12.10.2009 žalovaný zapísal do súpisu všeobecnej



podstaty predmetné parcely ako majetok tretej osoby, z dôvodu neplatnosti právnych úkonov, ktorými
žalobca nadobudol zapísaný majetok. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. § 78
ods. 1, 80 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), pričom v rámci dokazovania zistil, že žalovaný
nadobudol vlastnícke právo k majetku podniku Výskumný ústav inžinierskych stavieb, š.p. (vrátane
parcely, ktorej geometrickým rozčlenením vznikli predmetné parcely) na základe Zmluvy o predaji
podniku č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len Zmluvy o predaji podniku) za kúpnu cenu
10.000.000,-Sk. Súhlasom zo dňa 3.9.2002 Fond národného majetku SR (ďalej len FNM SR) s použitím
majetku na nepeňažný vklad do základného imania Lamačská, spol. s r.o. súhlasil za dodržania určitých
podmienok. Listom zo dňa 3.3.2003 FNM SR oznámil žalovanému, že považuje jeho záväzok vyplývajúci
zo Zmluvy č. XXXX/XXXX v znení dodatkov za nesplnený.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 19a ods. 2, 4 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby v znení platnom ku dňu podpisu Zmluvy o predaji podniku a § 36 ods. 2, 5 Obč.
zák. dospel k záveru, že FNM SR ako predávajúci zo Zmluvy o predaji podniku udelil žalovanému
ako kupujúcemu podmienený súhlas s vložením predmetných parciel do základného imania Lamačská,
spol. s r.o., výhradne za podmienky splatenia finančného záväzku vyplývajúceho z Dodatku č. 2 Zmluvy
o predaji podniku. Žalovaný v konaní preukázal nesplnenie tejto podmienky, a tým stratu súhlasu FNM
SR s vložením predmetných parciel do Lamačská, spol. s r.o.. Výkladom súhlasu FNM SR s použitím
majetku súd prvého stupňa konštatoval, že FNM SR určil v zmysle § 36 ods. 2 Obč. zák. rozväzovaciu
podmienku, nakoľko tým udelil súhlas, ktorý podmienil splnením povinnosti žalovaného v budúcnosti.
Z tohto dôvodu účinky právneho úkonu - súhlasu - nesplnením povinností žalovaného pominuli dňa
11.11.2002, teda v čase vloženia predmetných parciel do Lamačská, spol. s r.o., už žalovaný súhlas
nemal. Aj v prípade, že by súd v zmysle § 36 ods. 5 Obč. zák. vyhodnotil podmienku FNM SR ako
odkladaciu, tak by musel konštatovať, že žalovaný súhlas FNM SR v zmysle ust. § 19a ods. 2 zák. č.
92/1991 Zb. nikdy nemal, a to spôsobilo absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 Obč. zák..

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa právny úkon - vyhlásenie vkladateľa zo dňa
18.11.2002 (7 dní po strate súhlasu FNM SR s použitím pozemku), ktorým žalovaný vložil predmetné
parcely do základného imania Lamačská, spol. s r.o., v nadväznosti na ust. § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991
Zb. v spojení s ust. § 39 Obč. zák. posúdil ako absolútne neplatný, nakoľko odporoval zákonu. V zmysle
§19a ods. 4 zák. č. 92/1991 Zb. sa všetky právne úkony nadväzujúce na tento právny úkon stali tiež
absolútne neplatnými.

Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedených zistení konštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné
bremeno a preukázal oprávnenosť zápisu predmetných parciel do súpisu majetku žalovaného (úpadcu)
s tým, že preukázal neplatnosť právneho úkonu vkladu predmetných parciel ako nepeňažného vkladu
do základného imania Lamačská, spol. s r.o.. Z týchto dôvodov druhým výrokom zamietol žalobu na
vylúčenie predmetných nehnuteľností zo všeobecnej podstaty úpadcu.

Nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobcovi
v konaní nevznikli trovy konania.

Proti všetkým výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že konaním a rozhodnutím súdu prvého stupňa
v neprítomnosti žalobcu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zástupca žalobcu sa riadne
ospravedlnil z dôvodu čerpania mimoriadnej dovolenky, pričom zákon neukladá povinnosť predložiť
dovolenkový lístok z dátumu pred prevzatím predvolania a súd zástupcu nevyzval, aby tak urobil.
Zdôraznil, že súd, napriek námietkam k procesnej spôsobilosti žalovaného - z dôvodu nezákonného
konkurzu na majetok úpadcu - sa týmto nezaoberal a ani nevysporiadal. Podľa názoru odvolateľa vo
veci rozhodoval vylúčený sudca, nakoľko navrhovateľ listom doručeným súdu dňa 4.6.2010 žiadal,
aby sudca prehodnotil, či sa necíti vo veci zaujatý. Sudca sa k uvedenému nevyjadril a konal, čo je v
rozpore s jeho vyjadrením vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Cbi/7/2009 v spojitosti s vecou
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2NCb/22/2009, že je zaujatý. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že
právny úkon - vyhlásenie vkladateľa - VUIS NOVA, spol. s r.o. zo dňa 18.11.2002 je absolútne neplatný



a taktiež sú neplatné všetky právne úkony nadväzujúce na tento právny úkon. Odvolateľ uviedol, že je
nepochybné, že FNM SR neodstúpil od Zmluvy a spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o., splnila podmienku -
podpísala Dodatok č. 2 k Zmluve a splatila finančný záväzok. Súhlas ani Dodatok č. 2 nemá ustanovenia
a neupravuje to ani zákon, že úkon - použitie majetku - je možné až po splatení finančného záväzku a
že splatenie musí byť v lehotách stanovených zmluvou v znení dodatkov. Keďže FNM SR neodstúpil
od Zmluvy a prijal plnenie od VUIS NOVA, spol. s r.o., tento právny úkon je platný. V závere svojho
odvolania uviedol, že súd mu v rozpore so zákonom odňal právo konať pred súdom. Zároveň navrhol,
aby vec bola z dôvodu vhodnosti pridelená na iný krajský súd.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) podľa § 212
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Najvyšší súd SR na základe návrhu odvolateľa, aby bola vec z dôvodu vhodnosti pridelená na iný
odvolací súd, svojím uznesením č.k. 5 Ndob/10/2011 zo dňa 2.6.2011 rozhodol, že vec vedená na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 CoKR/83/2010 sa neprikazuje na prejednanie odvolania inému
krajskému súdu.

Odvolací súd v prvom rade skúmal, či odvolateľovi tým, že súd prvého stupňa konal a rozhodol v
neprítomnosti zástupcu žalobcu, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký neprípustný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v
občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na
uplatnenie ich práv. Musí teda ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak
účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený
napr. nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, byť predvolaný na súdne pojednávanie, zúčastniť sa pojednávania vo veci a pod..

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd
vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že M.. Z. A., G.. XX.X.XXXX, K. P. X, K., je zástupcom
žalobcu na základe generálnej plnej moci zo dňa 29.4.2008. Pojednávanie nariadené na deň 2.3.2010
a 10.5.2010 bolo odročené, nakoľko súd akceptoval ospravedlnenie jedného z konateľov žalobcu
ako i zástupcu žalobcu. Pojednávanie nariadené na termín 7.6.2010 bolo zrušené a súd nariadil nové
pojednávanie na deň 27.7.2010. Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené žalobcovi, ktorý ho
prevzal dňa 24.6.2010. Dňa 26.7.2010 bol súdu doručený list zo strany zástupcu žalobcu, ktorým
ospravedlnil neúčasť žalobcu z dôvodu, že on ako splnomocnený zástupca žalobcu čerpá zákonnú
dovolenku. Zástupca žalobcu nesúhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Z listu zástupcu žalobcu je nesporné, že zástupca vedel o termíne pojednávania. Z udelenej plnej
moci M.. Z. A. nevyplýva, že by bol zamestnancom žalobcu a ani nepreukázal iný pracovný pomer,
v rámci ktorého by čerpal riadnu dovolenku. To však neznamená, že čerpanie dovolenky nemohol
preukázať, napr. cestovným lístkom, potvrdením rezervácie hotela a pod.. Preto odvolací súd dospel k
záveru, že v čerpaní dovolenky v čase pojednávania nemožno vidieť dôležitý dôvod pre jeho odročenie
(napr. R 10/1994, R 79/1994). Predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalobcovi s
dostatočným časovým predstihom a ten si mohol zabezpečiť svoju účasť iným spôsobom. Zástupca
žalobcu ani nezdôvodnil neúčasť žalobcu na pojednávaní dňa 27.7.2010. Žalobca počas celého súdneho
konania nevyužil možnosť doplniť dokazovanie, navrhnúť vykonanie dôkazov a uplatniť iné procesné



práva. Na pojednávaní dňa 27.7.2010 súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, ku ktorým by
sa žalobca mohol vyjadriť.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že tým, že súd prvého stupňa prejednal a
rozhodol vec v neprítomnosti zástupcu žalobcu, neodňal mu možnosť konať pred súdom. Odvolateľ iný
dôvod odňatia možnosti konať pred súdom neuviedol. Odvolací súd napriek tomu zistil, že súd prvého
stupňa predvolal na pojednávanie konané dňa 27.7.2010 žalobcu, hoci ten bol zastúpený M.. Z. A.
na základe generálnej plnej moci. Odvolací súd je však viazaný dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo
znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na
podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť nemôže, aj keby takéto
pochybenie zistil. Odvolací súd má z úradnej povinnosti prihliadať iba na také vady konania, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vyššie uvedené procesné pochybenie nemalo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa (okrem dôvodov rozväzovacej
podmienky) a k odvolacím dôvodom žalobcu zaujal nasledovné stanovisko.

Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu majetkových podstát
je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Výsledkom takéhoto uplatnenia žaloby je
vylúčenie určitého majetku zo súpisu majetkových podstát a tým strata správcovho oprávnenia nakladať
s týmto majetkom. Zápis majetku do súpisu majetkových podstát iba deklaruje navonok skutočnosť, že
správca úpadcu považuje takýto majetok za majetok podstaty. V návrhu na vylúčenie majetku zo súpisu
majetkových podstát sa posudzuje oprávnenosť nároku na základe existujúcich dokladov osvedčujúcich
vlastníctvo k predmetnej veci. Hmotnoprávna legitimácia žalobcu (tretej osoby) spočíva na subjektívnom
princípe. Táto osoba bude vo vylučovaní úspešná len vtedy, ak preukáže, že jej patrí subjektívne právo
(napr. vlastnícke právo), ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu majetkových podstát. Skutočnosť,
že nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností na navrhovateľa (tretiu osobu), ešte neznamená,
že sú zapísané právom. Zápis v katastri nehnuteľností síce zakladá vlastnícke právo, ale toto nie je
nemeniteľné. Platí to dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.). Do súpisu
majetkových podstát sa zapisuje aj majetok tretích osôb, ktorý tieto nadobudli na základe neplatných
právnych úkonov. Takýto majetok správca konajúci s odbornou starostlivosťou môže a musí zapísať
do súpisu majetkových podstát. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadnuť ex offo a vyriešiť otázku
neplatnosti ako prejudiciálnu.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti druhého výroku napadnutého rozhodnutia je, či súd prvého
stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď rozhodol, že právny úkon - vyhlásenie vkladateľa zo
dňa 18.11.2002, ktorým úpadca vložil predmetné parcely do základného imania Lamačská, spol. s r.o.,
v nadväznosti na ustanovenie § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. a § 39 Obč. zák., je absolútne neplatný
právny úkon a tým aj všetky ostatné právne úkony nadväzujúce na tento právny úkon sú tiež absolútne
neplatnými.

Je nesporné, že predmetné parcely, ktoré žiada navrhovateľ vylúčiť zo súpisu všeobecnej podstaty,
nadobudol žalovaný od zrušeného Výskumného ústavu inžinierskych stavieb, štátny podnik, Zmluvou o
predaji podniku č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril žalovaný ako kupujúci s Fondom
národného majetku SR ako predávajúcim. Dňa 18.11.2002 žalovaný vyhlásil, že zvyšuje základné
imanie v spoločnosti Lamačská, spol. s r.o., prevzatím záväzku na nový nepeňažný vklad vo výške
8.614.000,-Sk a do vyššie uvedenej spoločnosti vkladá nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v k.



ú. Staré mesto, zapísané na LV č. XXXX, a to parcelu č. XXXXX/XX o výmere XXXX M.X, zastavané
plochy a parcelu č. XXXXX/XX o výmere XXXX M.X, zastavané plochy, v celosti (oddelené od pôvodnej
parcely podľa W. Č.. B.-XX/XXXX J. V. XX.XX.XXXX). Vklad do katastra nehnuteľností na nového
vlastníka Lamačská, spol. s r.o., bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave pod č. Z.-XXXX/XX J.
V. XX.X.XXXX.

Zo Zmluvy o predaji podniku čl. VII bod 3 vyplýva, že do splatenia celej kúpnej ceny a splnenia záväzku
investovania podľa čl. V ods. 1 tejto zmluvy je prevod majetku alebo jeho časti, ktorý je predmetom
predaja podľa tejto zmluvy, na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie
v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho. Ak kupujúci
nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, sú prevod tohto majetku alebo jeho časti alebo
jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb neplatné. V zmysle
bodu 4, ak predávajúci vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa ods. 3 tohto článku, je kupujúci
povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči predávajúcemu
v zmysle tejto zmluvy. Podľa bodu 5 úkony vykonané kupujúcim v rozpore s ustanoveniami ods. 3 a 4
tohto článku a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.

Účastníci Zmluvy o predaji podniku do článku VII bod. 3, 4 zahrnuli do zmluvy ustanovenia z § 19a ods.
2, 3, 4 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení platnom ku dňu
podpisu Zmluvy o predaji podniku.

Z citovaných ustanovení Zmluvy o predaji podniku ako i zo zák. č. 92/1991 Zb. vyplýva, že v prípade,
ak kupujúci nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom postup určený FNM SR, je vklad tohto majetku do
obchodnej spoločnosti neplatný.

Následne FNM SR a VUIS NOVA, spol. s r.o., uzatvorili dňa 18.7.2002 Dodatok č. 1, ktorým bola v čl.
III. ods. 1 písm. b/ Zmluvy zmenená splatnosť 3. a 4. splátky tak, že 3. splátka je splatná
do 31.7.2002 a 4. splátka do 30.6.2003. Na základe žiadosti VUIS NOVA, spol. s r.o., o použitie majetku
spoločnosti na splatenie nepeňažného vkladu zo dňa 23.7.2002 FNM SR listom zo dňa 3.9.2002 oznámil
žiadateľovi, že súhlasí s použitím majetku spoločnosti na splatenie nepeňažného vkladu do spoločnosti
Lamačská, s.r.o. s podmienkou, že VUIS NOVA, spol. s r. o., podpíše Dodatok č. 2 k Zmluve o predaji
podniku a splní finančný záväzok z nej vyplývajúci. Dodatkom č. 2 k Zmluve o predaji podniku zo dňa
12.9.2002 sa zmluvné strany v čl. III. ods. 1 písm. b/ dohodli, že „ak kupujúci zaplatí 3. splátku kúpnej
ceny vo výške 3.000.000,-Sk splatnú k 31.7.2002 a predčasne časť 4. splátky vo výške
1.200.000,-Sk spolu vo výške 4.200.000,-Sk najneskôr do 60 dní odo dňa uzavretia tohto dodatku,
predávajúci kupujúcemu započíta zostávajúcu časť 4. splátky kúpnej ceny vo výške 800.000,-Sk splatnej
do 30.6.2003 na investície vložené do rozvoja privatizovaného majetku v termíne do 31.10.2002.

Z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že úhradu 3. splátky kúpnej ceny vo výške 3.000.000,-Sk
žalovaný uhradil dňa 19.6.2002. V termíne určenom Dodatkom č. 2 do 11.11.2002 žalovaný uhradil zo
4. splátky 600.000,-Sk dňa 8.11.2002 a 300.000,- Sk dňa 11.11.2002, spolu uhradil k 11.11.2002 čiastku
3.900.000,-Sk namiesto čiastky 4.200.000,-Sk. Sumu 1.100.000,-Sk ako poslednú časť 4. splátky zaplatil
VUIS NOVA, spol. s r.o., na účet fondu dňa 30.6.2003. VUIS NOVA, spol. s r.o., bola teda povinná čiastku
4.200.000,-Sk splatiť najneskôr do 11.11.2002. Nesplatením celej čiastky 4.200.000,- Sk do stanovenej
lehoty 11.11.2002, žalovaný ako kupujúci nedodržal pri nakladaní s majetkom postup uvedený FNM SR
(súhlas daný listom zo dňa 3.9.2002) a jeho vklad do obchodnej spoločnosti Lamačská, spol. s r.o., je
neplatný.

Preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že „účinky právneho úkonu - súhlasu- nesplnením
povinnosti žalovaného pominuli 11.11.2002, čiže v čase vloženia predmetných parciel do spoločnosti
Lamačská, spol. s r.o., už žalovaný súhlas nemal“.

Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia.
Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez
návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). Preto súd prvého stupňa správne prejudiciálne konštatoval,
že právny úkon - vyhlásenie vkladateľa zo dňa 18.11.2002, ktorým úpadca vložil majetok spoločnosti
na splatenie nepeňažného vkladu do základného imania Lamačská, spol. s r.o., v nadväznosti na ust. §



19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. je absolútne neplatný. Z tohto dôvodu v rámci zásady nemo plus iuris
in alium transferre potest, quam ipse habet (z nepráva nemôže vzniknúť právo) nemohla VUIS NOVA,
s.r.o., nehnuteľnosti vložiť ako nepeňažný vklad do spoločnosti Lamačská, spol. s .r.o., pretože nebols
nositeľom žiadnych práv k nehnuteľnosti, a teda nemala čo previesť. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemohlo ani dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva na ďalšie spoločnosti Onkels
& onkels, s.r.o., Šuma Fuk, s.r.o. a následne na Bratislavskú investičnú a obchodnú, s.r.o.. Nie je možné
uvažovať o ochrane vlastníckych práv, hoci i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné
za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej
viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám (napr. Rozsudok
NS SR sp. zn. 3Cdo 144/2010 z 30.3.2011, Uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010 z 10.2.2010).

Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
vyhlásenie vkladateľa zo dňa 18.11.2002, ktorým úpadca vložil predmetné parcely do základného imania
Lamačská, spol. s r.o., v nadväznosti na čl. VII bod 3 Zmluvy o predaji podniku a ust. § 19a ods. 2 zák.
č. 92/1991 Zb. je absolútne neplatný právny úkon.

Žalovaný v konaní nepreukázal, že mu patrí vlastnícke, prípadne iné právo, ktoré vylučuje zapísanie
majetku do súpisu všeobecnej podstaty.

Súd prvého stupňa si však nesprávne vyložil súhlas FNM SR s použitím majetku na splatenie
nepeňažného vkladu, že ide o rozväzovaciu podmienku v zmysle § 36 ods. 2 Obč. zák., nakoľko FNM
SR udelil súhlas, ktorý podmienil splnením povinností úpadcu v budúcnosti. Dohodnutie rozväzovacej
podmienky by muselo byť dohodnuté obidvoma zmluvnými stranami. V danej veci išlo o jednostranný
právny úkon zo strany FNM SR, ktorým určil postup pre VUIS NOVA, spol. s r.o., pre vklad majetku do
obchodnej spoločnosti v zmysle čl. VII bod 3 Zmluvy o predaji podniku, a to v nadväznosti na ustanovenie
§ 19a zák. č. 92/1991 Zb..

Pokiaľ odvolateľ namieta nedostatok procesnej spôsobilosti správcu úpadcu z dôvodu nezákonného
konkurzu na majetok úpadcu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konkurz na majetok dlžníka
VUIS NOVA, spol. s r. o., bol vyhlásený Okresným súdom Bratislava I uznesením zo dňa 29.5.2008
sp. zn. 6K/15/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2008. Ďalšia namietaná skutočnosť, že vo
veci rozhodoval sudca, ktorý vo veci 1Cbi/7/2009 uviedol, že je zaujatý, je právne irelevantná, nakoľko v
predmetnej veci žiaden z účastníkov konania nevzniesol voči konajúcemu sudcovi námietku zaujatosti
v súlade s § 15a O.s.p.. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľa, že FNM SR mal v prípade
nedodržania podmienok odstúpiť od Zmluvy o predaji podniku. Neplatnosť právneho úkonu totiž vyplýva
priamo z čl. VII bod 3 Zmluvy o predaji podniku a ust. § 19a ods. 2 zák. č.92/1991 Zb..

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd
trovy odvolacieho konania nepriznal.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1109251639)

  1. 27. 7. 2010Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Cbi/44/2009 z 27. 7. 2010potvrdené
  2. 19. 10. 2011Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/83/2010 z 19. 10. 2011 (toto rozhodnutie)