Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/317/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206231063 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1206231063.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: H.. M. E., U., Y. Č.. X, zastúpená JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou, Bratislava, Záhradnícka č. 64 proti odporcom: 1) AQUA, a. s., Bratislava, Sabinovská č. 10, 2) STAVECO - stavebná a. s., Galanta, Ul. Z. Kodálya 769/29, zastúpený JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Banská Bystrica, Skuteckého č. 30 o náhradu škody na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 51 C 111/2007 - 359 zo dňa 7.9.2009 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1) a 2) zaplatiť navrhovateľke 11.849,93 Eur spolu s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 8.12.2006 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť druhého odporcu. Zároveň odporcu 2) zaviazal zaplatiť navrhovateľke 4.244,98 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 8.12.2006 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania nerozhodol s tým, že o týchto bude rozhodovať samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 29.4.2002 uzavrel odporca 1) ako prenajímateľ s navrhovateľkou ako nájomcom Zmluvu č. XXX o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bola kancelária č. XXX, na IV. poschodí v I. etape budovy na Y. I.. Č.. XX T. U. s plochou 75 m2, na účely notárskej kancelárie. V zmysle čl. V, bod 1 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ zodpovedá nájomcovi za škodu, ak bola spôsobená jeho zavineným konaním, nezodpovedá však za škodu zavinenú treťou osobou. Dňa 29.9.2005 uzavrela navrhovateľka ako nájomca s odporcom 1) ako prenajímateľom Dohodu, ktorej predmetom bolo ukončenie ich nájomného vzťahu založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. XXX a to ku dňu 17.10.2005. Odporca 1) ako objednávateľ uzavrel s odporcom 2) ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. XXXX XX XXX, ktorej predmetom bola nadstavba objektu AQUA a.s., Bratislava - byty, s termínom začatia 1.7.2005 a termínom dokončenia do 10 mesiacov od začatia stavby. V článku II., bode 2.4. odporca 2) ako zhotoviteľ vyhlásil, že sa v plnom rozsahu zoznámil s rozsahom a povahou diela, že sú mu známe technické, kvalitatívne a iné podmienky k realizácii diela a že disponuje takými kapacitami a odbornými znalosťami, ktoré sú k zhotoveniu diela potrebné. Podľa článku XI. bodu 11.2 zmluvy o dielo nebezpečenstvo škody na diele ako aj na veciach a materiáloch potrebných na zhotovenie diela znáša zhotoviteľ až do času protokolárneho prevzatia diela alebo jeho časti objednávateľom. Dňa 22.08.2005 (v pondelok) pracovníčka navrhovateľky pani U. E. ráno o 7.30 hod. po príchode do práce zistila, že prenajaté priestory sú zatopené vodou a že zatekaním veľkého množstva vody došlo k značnému poškodeniu vybavenia notárskeho úradu - nábytku a kancelárskej techniky. V tom čase prenajímateľ - odporca 1) vykonával v uvedenom objekte rekonštrukčné stavebné práce prostredníctvom odporcu 2) na základe zmluvného vzťahu s ním, pričom strecha objektu bola v čase vzniku škody odstránená. Objekt nebol počas vzniku škody napriek odstráneniu strechy zabezpečený proti prieniku vody, nebol uzatvorený, zostal počas nočných hodín otvorený. V dňoch 21. a 22.8.2005 došlo k hustým zrážkam, v dôsledku čoho došlo k značnému poškodeniu nábytku, kancelárskej techniky notárskeho úradu žalobkyne i samotného objektu - stavby vodou (premočenie, zvlhnutie a plesnivenie múrov a stien). Navrhovateľka udávala, že došlo vážnemu zanedbaniu všeobecnej zákonom stanovenej prevenčnej povinnosti zo strany oboch žalovaných tým, že v piatok nezabezpečili objekt proti prípadnému dažďu a nechali ho prístupný účinkom poveternostných podmienok počas celého víkendu, a to aj napriek tomu, že pršalo. Podľa záznamov Slovenského hydrometeorologického ústavu výška zrážok dňa 21.8.2005 bola 14,6 mm, čo predstavuje 14,6 l vody na plochu 1 m2 a dňa 22.8.2005 to bolo 7,9 mm, čo predstavuje 7,9 l vody na 1 m2. Zodpovednosť odporcu 1) súd prvého stupňa posúdil v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, a to najmä § 5 ods. 1 v spojení s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prenajímateľ je povinný nebytový priestor udržiavať v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, a to od vzniku nájmu až do jeho skončenia. V nadväznosti na dokazovaním ustálený skutkový stav veci možno konštatovať, že povinnosť udržiavať nebytový priestor v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie nebola žalovaným v 1. rade splnená. Nebytové priestory sa totiž počas trvania nájomného pomeru stali nespôsobilé na dohovorené užívanie. Zo strany odporcu 1) teda išlo o porušenie zmluvnej povinnosti. Nakoľko zákon č. 116/1990 Zb., ako osobitná právna úprava upravujúca nájom a podnájom nebytových priestorov, problematiku náhrady škody neupravuje, túto posudzoval súd prvého stupňa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Prenajímateľ zodpovedá nájomcovi za škodu, ktorá mu vznikla tým, že sa prenajaté priestory počas trvania nájmu stali nespôsobilé na dohovorené alebo obvyklé užívanie konaním tretieho subjektu. Dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu 1) bol vznik škody. Výška škody podľa súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 1) spočívala v nákladoch na presťahovanie, zvýšených nákladoch na prekládku výpočtovej a telekomunikačnej techniky (preklad ISDN, DSL a linky) do náhradných nebytových priestorov a následne aj ušlý zisk žalobkyne. Vo vzťahu k odporcovi 1) mal súd prvého stupňa preukázané naplnenie predpokladov zodpovednosti odporcu 1) v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa nemal preukázané naplnenie predpokladov odporcu 1) vo vzťahu k škode navrhovateľky, ktorá mu vznikla poškodením zariadenia nebytového priestoru. Podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, zodpovedá za škodu každý, kto ju spôsobil. V danej veci však škoda na veciach žalobkyne nevznikla v dôsledku porušenia povinnosti odporcom 1) udržiavať nebytový priestor v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, ale bolo spôsobené tretím subjektom. Odporca 1) vo vzťahu k tejto škode neporušil žiadnu povinnosť, nie je preto daná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Zodpovednosť odporcu 2) súd prvého stupňa ustálil v jeho konaní tým, že pri realizácii nadstavby domu nezabezpečil strešné priestory proti možnému zatečeniu. Nesplnil si prevenčnú povinnosť a to malo za následok vznik škody. V prípade odporcu 2) konštatoval naplnené predpoklady jeho zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s kolíziou zodpovednosti odporcu 2) so zodpovednosťou odporcu 1) poukázal na to, že hoci za škodu vzniknutú presťahovaním zariadenia kancelárie a nákladmi na obstaranie náhradných priestorov a presťahovaním sa do nich a ušlý zisk zodpovedá aj odporca 1), pri posudzovaní zodpovednosti odporcu 2) vo vzťahu k tejto škode súd skúmal aj to, či porušenia vyššie uvedenej prevenčnej povinnosti s následným vznikom škody malo za následok aj porušenie relatívneho zmluvného vzťahu (práv a povinností z nájomného vzťahu). V tomto smere dospel k záveru, že porušenie tejto povinnosti žalovaným 2) zasiahlo do právneho vzťahu žalobcu a odporcu 1) takým spôsobom, že odporca 1) nemohol splniť všetky povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a žalobkyňa bola nútená pre dosiahnutie účelu nájmu, tento zabezpečiť iným spôsobom. To si vyžiadalo náklady predstavujúce škodu na jeho strane. Preto súd dospel k záveru, že odporca 2) zodpovedá aj za túto škodu popri odporcom 1). V danom prípade nejedná sa však o solidárnu zodpovednosť. Súd preto vyslovil, že plnenie jedného z odporcov bude mať za následok v rozsahu tohto plnenia zánik záväzku druhého odporcu. Výška škody, za ktorú zodpovedá odporca 2) popri odporcovi 1) spočívajúca v nákladoch na presťahovanie, zvýšených nákladoch na prekládku výpočtovej a telekomunikačnej techniky (preklad ISDN, DSL a linky) do náhradných nebytových priestorov a následne aj ušlého zisku žalobkyne, dosahuje sumu 11.849,93 Eur. Výška škody, za ktorú zodpovedá výlučne len žalovaný 2), spočívajúcej náhrady za poškodenie zariadenia kancelárie, predstavuje 4.244,98 Eur. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľke náhradu škody spolu vo výške 15.302,63 Eur (461.007,03 Sk). Skutočná škoda predstavovala škodu na nábytku v hodnote 2.255,10 Eur (67.937,10 Sk) a škodu na kancelárskej technike 1.197,60 Eur (36.079,- Sk) v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX a 489,81 Eur (14.756,- Sk) v zmysle faktúry č. XXXXXXXX (zníženej o sťahovacie náklady v sume 8.746,50 Sk). Okrem uvedenej škody na zariadení, priznal navrhovateľke náhradu škody spolu v sume 624,78 Eur (18.822,10 Sk) pozostávajúcej z nákladov na inštaláciu PC do siete v sume 1.570,- Sk, z nákladov na sťahovanie počítačovej techniky v sume 8.746,50 Sk a nákladov na sťahovanie nábytku v sume 4.700,- Sk, nákladov na prekládku ISDN vo výške 1.188,80 Sk, ST DSL v sume 1.428,- Sk, prekládku TP v sume 1.188,80 Sk ako aj škodu 11.225,15 euro (338.169,- Sk) predstavujúcu ušlý zisk. Priznal navrhovateľke aj náhradu za vypracovanie znaleckých posudkov spolu v sume 792,28 Eur - a to znaleckého posudku č. XX/XXXX vo veci stanovenia výšky škody na zariadeniach kancelárskej a výpočtovej techniky zo dňa 23.8.2005 vypracovaného znalcom: ÚEOS - Komercia, a.s. zapísaného v znaleckom denníku č. 3 vo výške 363,41 Eur (10.948,- Sk) v zmysle faktúry č. XXXXXX/XXXX dňa 8.11.2005, znaleckého posudku č. XXX/XXXX vo veci stanovenia výšky škody na nábytku a bytových doplnkoch kancelárie notárskeho úradu, vypracovaného znalcom: Z.. S. K., O.., znalcom v odbore bytové zariadenia a drevospracovanie zo dňa 29.5.2005 v sume 428,87 eur (12.920,- Sk) v zmysle faktúry č. XXX/XXXX zo dňa 26.9.2005, nakoľko ich vypracovanie bolo nevyhnutým pre vyčíslenie výšky škody, ktorú si žalobkyňa v konaní uplatnila. Uhradením odmeny znalcom za vypracovanie znaleckých posudkov došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľky, a teda náklady na ich vypracovanie rovnako predstavujú škody, ktorá vznikla navrhovateľke v súvislosti so zatopením predmetných priestorov. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal na náhradu škody v tejto časti odporcu 2), nakoľko tieto znalecké posudky sa týkali vyčíslenia škody na zariadení kancelárie. Nepriznal navrhovateľke náhradu za náklady za vyhotovenie stanoviska SHMÚ v sume 132,11 Eur, nakoľko tieto náklady súd nepovažoval za nevyhnutné pre uplatnenie si nároku na náhradu škody v tomto konaní. Priznal navrhovateľke ušlý zisk za obdobie od 22.8.2005 do 31.12.2005. Vychádzal z toho, že v období od 22.8.2005 do 17.10.2005 (do okamihu presťahovania sa žalobkyne do nových priestorov dňa 18.10.2005), navrhovateľka vykonávala svoju činnosť na Y. I. v priestoroch, ktoré boli poškodené zatečením v obmedzenom rozsahu, ako to vyplynulo aj z výsledkov dokazovania. Z priloženej fotodokumentácie ako aj výpovedí svedkov mal preukázané, že predmetné priestory jednoznačne neboli vhodnými na výkon akejkoľvek úradnej činnosti notára. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že za toto obdobie predstavoval ušlý zisk sumu 139.604,- Sk - 230.740,- Sk. Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie od 18.10.2005 do 31.12.2005, teda obdobie kedy už žalobkyňa vykonávala svoju činnosť v nových priestoroch, má súd za to, že vzhľadom na charakter činnosti žalobkyne je zrejmé, že rozsah poskytovania jednotlivých činností a množstvo úkonov závisí od vedomosti občanov ako potencionálnych klientov o mieste sídla notárskeho úradu. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že aj v tomto období došlo k poklesu príjmov žalobkyne, pričom výška ušlého zisku sa pohybovala v rozpätí od 139.851,- Sk do 166.143,- Sk. Súd mal za to, že uvedený pokles príjmov bol spôsobený zmenou miesta sídla príslušného notárskeho úradu, keď časť verejnosti v novom mieste notárskeho úradu nemala vedomosť o jeho umiestnení, a preto jeho služby nevyužívala a naopak, tí klienti, ktorí využívali služby notárskeho úradu v mieste jeho pôvodného sídla, ich prestali využívať, nakoľko došlo k zmene miesta sídla žalobkyne. Pokles zisku žalobkyne teda bol spôsobený tým, že jednak po určitú dobu vo svojom pôvodnom sídle nemohla vykonávať všetky notárske úkony z dôvodu poškodenia priestorov, ktoré boli predmetom nájmu spôsobenom zatečením a v nasledujúcom období došlo k poklesu jej príjmov z dôvodu zmeny jej sídla, pričom obe tieto skutočnosti boli jednoznačne podmienené nemožnosťou využívania pôvodných priestorov v dôsledku ich zatečenia, ktoré bolo následkom zlej izolácie strechy na objekte na Y. I. T. U.. Súd ustálil výšku ušlého zisku na základe znaleckého dokazovania v spojení s jeho doplnením znalcom na pojednávaní a odborným stanoviskom, na sumu 11.225,15 Eur (338.169,- Sk), určením priemeru oboch metód v súlade s odporučením znalca (279.455,- Sk + 396.883,- Sk/2). Preto, keďže žalobkyňa si uplatnila ušlý zisk vo výške 13.174,10 Eur (396.883,- Sk), predstavujúci hornú hranicu rozpätia ušlého zisku stanovenú znalcom, súd jej návrh v časti 1.948,95 zamietol. Navrhovateľka si návrhom uplatnila aj náhradu škody za kopírovací stroj CANNON NP 6218, ktorého hodnota v znaleckom posudku bola určená na sumu 16.183,- Sk. Túto sumu žalobkyňa odpočítala zo škody na zariadení v zmysle znaleckého posudku a uplatnila si náhradu škody v hodnote 51.896,- Sk, predstavujúcej kúpnu cenu za nový kopírovací stroj KYOCERA KM 1620, nakoľko pôvodný stroj zn. CANON NP 6218 sa nedal v potrebnej kvalite opraviť. Súd priznal žalobkyni len škodu vo výške 16.183,- Sk, ktorá predstavuje hodnotu kopírovacieho stroja zn. CANON NP 6218 stanovenú v znaleckom posudku a v časti prevyšujúcej túto sumu návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko kúpou nového zariadenia došlo k zhodnoteniu majetku navrhovateľky. Navrhovateľka si návrhom uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 19.719,16 Eur od 8.12.2006 do 31.12.2008 a vo výške 10,5 % ročne zo sumy 19.719,16 Eur od 1.1.2009 do zaplatenia. Úroky žiadala priznať odo dňa doručenia žaloby na súd, t. j. 7.12.2006. Keďže súd je viazaný návrhom žalobkyne a v tejto časti nemôže prekročiť jej návrh, priznal navrhovateľke úroky z omeškania tak ako si ich uplatnila v návrhu, teda odo dňa nasledujúceho po dni od doručenia žaloby na súd, teda od 8.12.2006, (hoci podľa názoru súdu žalobkyňa mala nárok na zaplatenie týchto úrokov od skoršieho okamihu). Pri určení výšky priznaných úrokov z omeškania, súd vychádzal z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a aktuálnou výškou základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska k prvému dňu omeškania. Zamietol návrh v časti úpravy úrokov tak, ako si ich uplatnila navrhovateľka, teda vo výške 9,5 % ročne zo sumy 19.719,16 Eur od 8.12.2006 do 31.12.2008 a vo výške 10,5 % ročne zo sumy 19.719,16 eur od 1.1.2009 do zaplatenia, nakoľko pre určenie výšky úrokov z omeškania je rozhodujúca doba od kedy začalo plynúť omeškanie a v nasledujúcich obdobiach, aj napriek tomu, že dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby, táto výška úrokov z omeškania sa nemení. Preto súd aj v tejto časti návrh zamietol. O náhrade trov konania súd nerozhodol s tým, že o týchto rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu zložitosti veci. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd vyhovel návrhu navrhovateľky podali včas odvolanie obaja odporcovia. Odporca 1) žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť. Nesúhlasil so závermi súdu, že zodpovedá za škodu, pretože porušil voči navrhovateľke nájomnú zmluvu, keďže nebytové priestory sa stali nespôsobilými na dohovorené užívanie. Stalo sa tak výlučne v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti odporcu 2), čo odporca 1) nemohol ovplyvniť. Navrhovateľka a ani odporca 2) nepreukázali odporcovi 1) žiadne porušenie právnej povinnosti v príčinnej súvislosti s ktorým došlo k vzniku škody navrhovateľky. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti so zatečením nebytových priestorov navrhovateľky spôsobené odporcom 2). Namietal tiež, že súd nevzal do úvahy námietky odporcu 1), že navrhovateľka nesplnila riadne svoje povinnosti prevencie pred vznikom škody, resp. jej zvýšenia. Odporca 1) ihneď po vzniku škodovej udalosti vstúpil do kontaktu s navrhovateľkou a ponúkol jej - z jeho strany všetky možné - riešenia, ktoré by vznik škody minimalizovali. Navrhovateľka žiaden návrh neprijala a volila z vlastnej vôle, bez toho, že by to bolo nevyhnutné - odsťahovanie sa. Súd mal posúdiť mieru zodpovednosti odporcov 1) a 2) v zmysle protiprávneho konania, v príčinnej súvislosti s ktorým došlo k škodovej udalosti. Škodu zavinil výlučne odporca 2), preto zaviazanie k náhrade škody odporcu 1) je v rozpore s právom. Odporca 2) žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že pokiaľ ide o náklady na sťahovanie žalobkyne, prekládku techniky a ušlého zisku nemožno hovoriť o spoluzodpovednosti žalovaného 2) na vzniku tejto škody, lebo neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného 2) s touto časťou škody. Žalobkyni boli ponúknuté zo strany žalovaného 1) iné vhodné priestory, ktoré žalobkyňa bezdôvodne odmietla. Dôvodom odsťahovania sa z priestorov bolo rozhodnutie žalobkyne po tom, čo jej žalovaný nechcel dať do nájmu obchodné priestory, o ktoré mala záujem. Keďže nie je splnená ani jedna zo základných podmienok zodpovednosti za škodu, nie je možné hovoriť o spolu zavinení žalovaného 2). Zo strany žalovaného 2) nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti a teda nie je splnená ani táto podmienka zodpovednosti za škodu. Je potrebné aplikovať § 441 Občianskeho zákonníka o spolu zavinení žalobkyne ako poškodenej a zisťovať, či bola účasť žalobkyne ako poškodenej jednou z viacerých príčin alebo jedinou príčinou vzniku tejto škody, mieru zavinenia žalobkyne ako poškodenej. Žalobkyňa odmietala ponúknuté priestory, ktoré boli identické s priestormi, ktoré užívala a ktoré boli o poschodie nižšie. Ponúknuté priestory neboli vôbec zatečené a ani iným spôsobom neboli poškodené. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že priestory, ktoré jej boli ponúknuté boli nevyhovujúce. Išlo o priestory identické s priestormi, ktoré užívala, boli v tej istej budove, napriek tomu, že boli o poschodie nižšie žalovaný 1) nežiadal vyššie nájomné. Žalobkyňa sa však rozhodla pre obchodné priestory, kde je výška nájomného omnoho vyššia a žiadala, aby jej boli dané do užívania za nižšie ako obvyklé nájomné a dokonca, aby jej v nájme boli zohľadnené stavebné úpravy, ktoré tam vykoná. Návrh bol pre žalovaného 1) neprijateľný v dôsledku narušenia obchodných vzťahov došlo k skončeniu nájomného vzťahu. Odmietnutie žalobkyňou identických priestorov v tej istej budove o poschodie nižšie je potrebné hodnotiť ako jej spoluzavinenie na vzniku škody a preto bolo potrebné, aby sa súd zaoberal výškou aj jej podielu na vzniku tejto škody. Aj v prípade škody na zariadení kancelárie je taktiež potrebné aplikovať § 441 Občianskeho zákonníka. Z dôkazov vyplynulo, že žalovaný 1) informoval žalobkyňu o tom, že sa ide robiť sonda strechy a preto bola žalobkyňa povinná v súlade s § 420 a § 441 Občianskeho zákonníka vykonať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie a ochranu svojho majetku - ako napr. prikrytie počítačovej a inej techniky, prikrytie spisov, resp. ich uskladnenie v iných priestoroch. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že sa vykonania tejto sondy bála, avšak nevykonala žiadne opatrenia. Toto konanie žalobkyne je potrebné hodnotiť ako je spoluzavinenie. Nesúhlasil ani so spôsobom súdu pri určení výšky škody na ušlom zisku. Navrhovali doplnenie znaleckého posudku o vyčíslenie ušlého zisku zvlášť za jednotlivé činnosti notárskeho úradu, t. j. zvlášť za spisovanie notárskych listín, osvedčenie významných skutočností, prijatie vecí do notárskej úschovy, dedičské konanie. V prípade dedičských konaní žalobkyňa ako súdny komisár mala možnosť sama si naplánovať pojednávania v dedičskej veci, tieto mohla odročiť a určiť nový termín, pričom odmena súdneho komisára jej bola vyplatená neskôr, teda po skončení dedičského konania. V prípade osvedčovania právne významných skutočností tieto úkony úrad navrhovateľky vykonával počas celého obdobia. V danom prípade ide o príjem, ktorý mala žalobkyňa istý, o tento príjem neprišla. Pri vyčíslení ušlého zisku by znalec nemal brať do úvahy príjmy získané v minulosti z dedičských konaní a z osvedčovania právne významných skutočností. Vyčíslenie ušlého zisku za jednotlivé činnosti notára boli za obdobia od 22.8.2005 do 31.8.2005 od 1.9.2005 do 29.9.2005 od 29.9.2005 do 17.10.2005 od 18.10.2005 do 31.12.2005 z dôvodu, že zo stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva vyplýva, že pri posúdení výšky škody a ušlého zisku je dôležitý hlavne časový faktor, t. j. kedy došlo k udalosti a ako dlho trvali jej následky, prípadne kedy bola príčina odstránená. Žalovaný 2) odstránil následky zatečenia v lehote do 31.8.2005, kedy bolo možné priestory užívať, dňa 29.9.2005 uzavreli žalobkyňa a žalovaný 1) dohodu o skončení nájmu k 17.10.2005, pričom žalovaný 2) nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť tento výsledok rokovania, do 18.10.2005 došlo k zmene sídla u žalobkyne. Bez doplnenia predmetného dokazovania o vyššie uvedené nemohol súd dostatočným spôsobom zistiť výšku prípadného ušlého zisku a určenie výšky ušlého zisku priemerom nepovažujú za dostatočné a spravodlivé. Namietal aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodov, že z rozhodnutia nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s jeho tvrdeniami uvedenými v záverečnej reči ohľadom spoluzavinenia žalobkyne ako poškodenej a potreby aplikovania § 441 Občianskeho zákonníka, ako sa vyporiadal s tvrdeniami ohľadom doplnenia znaleckého dokazovania, prečo súd určil výšku práve tzv. „priemerovou metódou“ a akými úvahami sa riadil pri tomto rozhodovaní. K odvolaniam odporcov 1) a 2) sa vyjadrili všetci účastníci, jednak navrhovateľka, ako aj obaja odporcovia. Odporca 2) vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1) uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho odvolania. Odporca 1) vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2) uviedol, že zastáva jednoznačný názor, že medzi konaním žalovaného 2) a vznikom škody, či už priamej alebo následnej, je príčinná súvislosť. Žalovanému 1) nebolo preukázané, že by sa dopustil protiprávneho konania, preto nemôže byť ani príčinná súvislosť medzi skutkom a vznikom škody. Žalovaný 1) sa stotožňuje so žalovaným 2), že navrhovateľka porušila povinnosti prevencie vzniku škody, resp. jej zníženia, pretože nevykonala žiadne preventívne opatrenia a naviac neprijatie návrhov na možné navrhnuté riešenia zo strany žalovaného 1) a jej rozhodnutie skončiť nájomný vzťah a odsťahovať sa bolo slobodnou vôľou navrhovateľky. Otázka výšky priznanej ďalšej náhrady škody (ušlý zisk) sa žalovanému 1) javí ako sporná, nedoriešená, pričom nárok na túto škodu nebol riadne preukázaný. Žalovaný 2) sa stotožňuje so žalovaným 1) v tvrdení, že rozsudok je chybný aj z procesného hľadiska (nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť). Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že súd prvého stupňa venoval veci dostatočnú pozornosť, vykonal rozsiahle dokazovania aj výsluchom svedkov, vykonaním znaleckých posudkov aj vypočutím znalcov a vzal do úvahy všetky listinné dôkazy i fotografie zobrazujúce nebytové priestory užívané navrhovateľkou bezprostredne po vzniku škody. Žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať odporcov k náhrade trov konania. Vo svojom doplňujúcom podaní k odvolaniam odporcov uviedla, že ani jeden z odporcov nikdy nerozporoval vznik škody a jej existenciu, ani spôsob vzniku škody. Odporcovia sa len účelovo bránia po tom, ako zistili, že poisťovňa im odmietla škodu uhradiť po nedostatočnom nahlásení poistnej udalosti a musia ju navrhovateľke zaplatiť sami. Z uvedeného dôvodu sa snažia svoju zodpovednosť minimalizovať, resp. vylúčiť. Odporcovia stále akcentujú, že navrhovateľka nedodržala prevenčnú povinnosť. Prevenčná povinnosť, ako ju chápu odporcovia, je nepochopením tohto inštitútu. Nikto nemôže predsa žiadať od nájomcu, a už vôbec nie od notára, aby sa každý večer vysťahoval z prenajatých kancelárskych priestorov (a je otázne kam), aby zabránil náhodnému zatečeniu priestorov v nočných hodinách, prípadne cez víkend. V prípade prikrývania nábytku by došlo ku škode rovnako, lebo voda tiekla prúdom, vsakovala sa do koberca a odtiaľ sa vpíjala do nábytku. Navyše kancelárska technika sa nedá stále odpájať, skladať a premiestňovať. Navrhovateľka mala právo na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s odporcom 1) riadne užívať kancelárske priestory pre účely prevádzky notárskeho úradu a za to platila odplatu. Prenajímateľ, odporca 1), bol povinný priestory na tento účel neustále udržiavať. Navrhovateľka nedostala žiadnu zľavu na nájomnom z titulu zhoršenia podmienok počas rekonštrukcie (realizácie nadstavby budovy), v ktorej sa kancelárske priestory nachádzali. Od navrhovateľky si prenajímateľ nikdy nežiadal súhlas na vykonanie stavebných prác počas plnej prevádzky budovy, ani ju neinformoval o ich postupe. Tieto sa vykonávali na základe samostatnej zmluvy medzi odporcami. Odporca 2) porušil svoje povinnosti tým, že priestory riadne nezabezpečil proti zatečeniu a nekontroloval priebežne situáciu, keď uskutočňoval na streche budovy sondáž, hoci pravdepodobnosť zatečenia posledného poschodia pod strechou je vysoká - 80 %. Sondáž sa realizovala v piatok. Je až nepochopiteľné, že odporca 2) nechal priestory bez kontroly celý víkend. Práve v tomto období si mal nielen odporca 2), ale odporca 1) ako prenajímateľ a objednávateľ stavebných prác plniť svoju prevenčnú povinnosť a monitorovať situáciu vo svojom objekte aj cez víkend, keďže došlo k zásahom na streche a zrážkam. Odporca 1) tak neučinil, čo potvrdil aj p. H. X.. Náhradné priestory ponúkané odporcom 1) pod kanceláriou navrhovateľky boli už taktiež čiastočne zatečené a preto ich navrhovateľka logicky odmietla. Iné vhodné priestory ponúknuté neboli. Tvrdenie odporcu 2) v odvolaní je preto nepravdivé. K výške ušlého zisku poukázala na to, že tento bol stanovený znaleckým posudkom, odborným stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a odborným posudkom Z.. R. Y.. Súd stanovil výšku ušlého zisku na základe odporúčania znalca priemerovou metódou, čo je podľa názoru navrhovateľky nanajvýš spravodlivé voči všetkým účastníkom. Nezmyselnosť segmentovania činností notárskeho úradu a časových úsekov pre presnejšie stanovenie výšky ušlého zisku odôvodnila navrhovateľka vo svojom podaní z 20.5.2009. Tvrdenie odporcu 2), že následky zatečenia odstránil 31.8.2005, kedy bolo možné priestory užívať je nepravdivé. Keby tomu tak bolo, tento súdny spor neexistuje. Odporca 2) zrejme odstránil príčinu zatekania vody, avšak kancelárske priestory boli naďalej vlhké, zatuchnuté, so známkami plesne a navrhovateľke nikto škodu nenahradil - a to ani čiastočne. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcov 1) a 2) podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Predmetom odvolacieho konania zostal nárok navrhovateľky na náhradu škody voči odporcovi 1) a odporcovi 2) vo výške 11.849,93 Eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 8.12.2006 do zaplatenia a nárok na náhradu škody voči odporcovi 2) vo výške 4.244,98 Eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 8.12.2006 do zaplatenia. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach, v opačnom prípade sa skúma, či nebola porušená prevenčná povinnosť. Jej porušenie sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Ustanovenie § 420 je ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu fyzických ako aj právnických osôb. Je to ustanovenie všeobecné, generálne, ktoré sa použije dovtedy, pokiaľ škodová udalosť nespadá pod niektorý z iných prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (napr. interné bezpečnostné predpisy, stanovy, pracovné poriadky a pod), zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia § 415. Pod pojmom škoda podľa § 442 ods. 1 (skutočná škoda aj ušlý zisk) treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčina a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla len jednu príčinu, treba rozlišovať medzi hlavnými príčinami a príčinami vedľajšími, pričom ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Občiansky zákonník umožňuje zbaviť sa zodpovednosti (tzv. exkulpácia). Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať, t.j. všeobecnej zodpovednosti sa zbaví v zmysle Občianskeho zákonníka ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V zmysle uvedeného poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením a dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce exkulpovať, musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie vinu. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že dňa 29.4.2002 uzavrel odporca 1) ako prenajímateľ s navrhovateľkou ako nájomcom Zmluvu č. XXX o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bola kancelária č. XXX, na IV. poschodí v I. etape budovy na Y. I.. Č.. XX T. U. s plochou 75 m2, na účely notárskej kancelárie. V zmysle čl. V, bod 1 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ zodpovedá nájomcovi za škodu, ak bola spôsobená jeho zavineným konaním, nezodpovedá však za škodu zavinenú treťou osobou. Odporca 1) ako objednávateľ uzavrel s odporcom 2) ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. XXXX XX XXX, ktorej predmetom bola nadstavba objektu AQUA a.s., Bratislava - byty, s termínom začatia 1.7.2005 a termínom dokončenia do 10 mesiacov od začatia stavby. V článku II., bode 2.4. odporca 2) ako zhotoviteľ vyhlásil, že sa v plnom rozsahu zoznámil s rozsahom a povahou diela, že sú mu známe technické, kvalitatívne a iné podmienky k realizácii diela a že disponuje takými kapacitami a odbornými znalosťami, ktoré sú k zhotoveniu diela potrebné. Podľa článku XI. bodu 11.2 zmluvy o dielo nebezpečenstvo škody na diele ako aj na veciach a materiáloch potrebných na zhotovenie diela znáša zhotoviteľ až do času protokolárneho prevzatia diela alebo jeho časti objednávateľom. Navrhovateľka dňa 22.8.2005 (v pondelok) zistila, že prenajaté priestory sú zatopené vodou a že zatekaním veľkého množstva vody došlo k značnému poškodeniu vybavenia notárskeho úradu - nábytku a kancelárskej techniky. V tom čase prenajímateľ - odporca 1) vykonával v uvedenom objekte rekonštrukčné stavebné práce prostredníctvom odporcu 2) na základe zmluvného vzťahu s ním, pričom strecha objektu bola v čase vzniku škody odstránená. Objekt nebol počas vzniku škody napriek odstráneniu strechy zabezpečený proti prieniku vody, nebol uzatvorený, zostal počas nočných hodín otvorený. V dňoch 21. a 22.8.2005 došlo k hustým zrážkam, v dôsledku čoho došlo k značnému poškodeniu nábytku, kancelárskej techniky notárskeho úradu navrhovateľky i samotného objektu - stavby vodou (premočenie, zvlhnutie a plesnivenie múrov a stien). Dňa 29.9.2005 uzavrela navrhovateľka ako nájomca s odporcom 1) ako prenajímateľom Dohodu, ktorej predmetom bolo ukončenie ich nájomného vzťahu založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. XXX a to ku dňu 17.10.2005 z dôvodu, že odporca 1) nevedel navrhovateľke zabezpečiť riadne užívanie prenajatých priestorov, ako aj nebol schopný a ochotný jej prenajať iné zodpovedajúce priestory pre výkon jej notárskeho úradu. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 O. s. p. ho potvrdil. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na dôvody súdu prvého stupňa v jeho rozhodnutí, s ktorými sa stotožňuje. K námietkam odporcu 1) uvedeným v odvolaní odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 415 Občianskeho zákonníka vlastník domu, ktorý vykonáva stavebné úpravy, je v rámci povinností konať tak, aby nedochádzalo ku škodám a je povinný dbať i na to, aby v dome boli vykonané opatrenia, ktoré zabraňujú či znižujú možnosť vzniku škody na zdraví, na majetku a iných hodnotách. Povinnosťami vlastníka domu a prenajímateľa vo vzťahu k nájomcom bytov, prípadne nebytových priestorov sú nielen povinnosti výslovne v zákone vymenované - prenajímateľ má povinnosť zabezpečiť nájomníkovi plynulý a nerušený výkon práv spojených s užívaním ním prenajatých priestorov a spoločných priestorov v dome, ale aj ďalšie povinnosti, ktoré zákon podľa § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému, a to vo vzťahu ku všetkým subjektom. Teda tieto povinnosti sa vzťahujú i na vlastníka nehnuteľnosti pri vykonávaní stavebných prác. Povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám, znamená pre vlastníka nehnuteľnosti povinnosť užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať i o to, aby pri vykonávaní stavebných úprav v jeho vlastnom dome boli vykonané opatrenia zamedzujúce, či znižujúce vzniku škody na zdraví, na majetku a iných hodnotách. Ak vlastník domu a prenajímateľ bytov, prípadne nebytových priestorov, ktoré sú užívané, vykonáva v dome stavebné úpravy (práce), je jeho povinnosť zabezpečiť primerané technické vybavenie a odborný dozor nad vykonávaním stavby tak, aby bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia nájomníkov a tretích osôb. Ak vlastník nehnuteľnosti (domu) ako stavebník uvedenú povinnosť nesplní a vznikne niekomu v dôsledku toho škoda, zodpovedá za ňu vlastník nehnuteľnosti podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka neporušila § 415 Občianskeho zákonníka. Nie je možné v neprospech navrhovateľky vykladať citované zákonné ustanovenie v tom, že mala predpokladať, že po otvorení strešného priestoru odporcovia 1) a 2) nezabezpečia strechu a ak prípadne začne pršať a preto podľa názoru odporcu 2) mala svoj majetok zabezpečiť proti takejto udalosti. Ako uviedol odvolací súd vyššie ku škode došlo v dôsledku porušenia práv navrhovateľky aj odporcom 1). Navrhovateľka nemohla predvídať, že odporca poruší zákon tým, že si nesplní svoje povinnosti vyplývajúce jednak zo zmluvy o nájme, ako aj § 415 Občianskeho zákonníka. Ak by odporca 1) postupoval v súlade so zákonom škoda navrhovateľke by nevznikla. V tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu, s ktorými vyjadreniami sa odvolací súd stotožňuje. Taktiež odvolací súd nesúhlasí s námietkami odporcu 2), v ktorých nesúhlasil, že zodpovedá za náklady na sťahovanie navrhovateľky, prekládku techniky a ušlého zisku, kde nemožno hovoriť o spoluzodpovednosti odporcu 2) na vzniku tejto škody, lebo neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním odporcu 2) s touto časťou škody. Navrhovateľke boli ponúknuté zo strany odporcu 1) iné vhodné priestory, ktoré navrhovateľka bezdôvodne odmietla. Dôvodom odsťahovania sa z priestorov bolo rozhodnutie navrhovateľky po tom, čo jej odporca 1) nechcel dať do nájmu obchodné priestory, o ktoré mala záujem. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že po zatečení priestorov, ktoré mala navrhovateľka prenajaté a ktoré slúžili na výkon jej činnosti - notárskeho úradu, tieto priestory nemohla užívať. Zatečenie priestorov bolo spôsobené ako porušením povinností odporcu 1), tak aj odporcom 2), lebo porušili svoju právnu povinnosť zabezpečiť priestory po odstránení strešnej krytiny proti prípadným škodám. Nemožnosťou užívať priestory a nemožnosť (prípadne neochota prenajímateľa - odporcu 1)) poskytnúť iné priestory v rovnakom objekte a z tohto dôvodu na základe samotného návrhu odporcu 1) na ukončenie zmluvy o nájme a presťahovanie priestorov je škodou. Ak by nedošlo k zatečeniu priestorov, nezmenšil by sa navrhovateľke majetok s vynaložením nákladov na presťahovanie. Okrem toho, ak by sa navrhovateľka presťahovala do iných priestorov aj v rovnakom objekte nie je možné predpokladať, že presťahovanie do iných priestorov by bolo bez nákladov. Rovnako by sa museli vykonať prekládky telekomunikačných spojení, náklady na presťahovanie zariadenia notárskeho úradu a pod.. Ide teda o následnú škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s prvotným porušením povinností odporcu 2) a to nezabezpečením priestorov tak, aby nevznikla škoda vytopením. Nie je možné ani súhlasiť s námietkami odporcu 2) týkajúcich sa vyčíslenia náhrady škody na ušlom zisku. Akékoľvek znefunkčnenie notárskeho úradu, ktorý vykonáva činnosť určenú mu zákonom, či už ako súdny komisár pre súdy, prípadne iná činnosť ako je overovanie podpisov, účasť notára na úkonoch, ktoré určuje zákon sa nutne prejaví na plnení týchto povinností určených zákonom. Niektoré činnosti nemôže vykonávať vôbec, prípadne v obmedzenej miere a ďalšie činnosti, ktoré nemôže odmietnuť (výkon činnosti ako súdny komisár) musí následne pre akýkoľvek výpadok v činnosti notárskeho úradu dosiahnuť zvýšením úsilia nielen prácou vlastnou, ale aj zamestnancami notárskeho úradu a prípadne aj nadčasmi. Odporca 2) by si mal uvedomiť, že najmä pokiaľ ide o výkon notárskeho úradu, kde vykonáva činnosť pre súdy ako súdny komisár obmedziť nemôže, lebo prideľovanie prípadov (dedičských konaní) je určené Rozvrhom práce príslušného súdu, ku ktorému je ten ktorý notár ako súdny komisár zaradený. Prípadné znefunkčnenie notárskeho úradu nemôže a nemá dosah na prípadnú zmenu Rozvrhu práce príslušného súdu. O trovách odvolací súd nerozhodol s prihliadnutím na rozhodnutie súdu prvého stupňa, že o trovách rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s prihliadnutím na § 224 ods. 4 O. s. p.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.