Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/303/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213938 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208213938.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Y., a.s., so sídlom M. G. XX, K., IČO: XX XXX XXX (predtým A. -A., a.s., so sídlom O. XX, G. M. nad Z.), zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Majcherovou, so sídlom Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, proti odporkyni: F. nemocnica K., so sídlom O. X, K., IČO: XX XXX XXX, (predtým Y. nemocnica s poliklinikou K., so sídlom O. X, K.,) o zaplatenie 32.026,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. mája 2010 č.k. 15C/56/2010-78, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur, k rukám JUDr. Zuzany Majcherovej, advokátky v Bratislave, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 19. mája 2010 č.k. 15C/56/2010-78 súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške XX,XX% ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a náhradu trov konania v sume X.XXX,XX eur, v časti zaplatenia istiny XX.XXX,XX eur konanie zastavil a priznal navrhovateľovi vrátenie súdneho poplatku v sume XXX,XX eur. Vychádzal zo zistenia, že pôvodný veriteľ A. -A., a.s., G. M. nad Z., dodal odporkyni lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré dodávky odporkyňa prebrala, o čom svedčia faktúry - dodacie listy č. XXXXXXX na cenu tovaru XXX.XXX,- Sk zo dňa XX.XX.XXXX, splatná XX.XX.XXXX a č. XXXXXXX na cenu tovaru XXX.XXX,- Sk zo dňa XX.XX.XXXX splatná dňa XX.XX.XXXX. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi za dodaný tovar podľa uvedených faktúr - dodacích listov po lehote splatnosti, a to XX.XX.XXXX sumu spolu XXX.XXX,-Sk (XX.XXX,XX eur). Mal za preukázané, že rozhodnutím M. zdravotníctva A. č. P.. G. - XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX bolo odporkyni povolené poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni s individuálnou prípravou liekov a že odporkyňa je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou M. zdravotníctva A. od XX.XX.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporkyni vznikol zo záväzkových vzťahov medzi nimi ako podnikateľskými subjektmi v rámci výkonu ich podnikateľskej činnosti, keď navrhovateľ vykonával podnikateľskú činnosť, t.j. veľkoobchodnú a veľkodistribučnú činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom a odporkyňa, ako štátna príspevková organizácia, v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim, uspokojovala verejné potreby, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, vo verejnom záujme. S poukazom na uvedené uzavrel, že podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obch. zákonníka sa na predmetné záväzkové vzťahy medzi účastníkmi obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Pokiaľ sa odporkyňa dostala do omeškania so splnením peňažných záväzkov vzniknutých zo záväzkových vzťahov upravených Obchodným zákonníkom, dôvodil, že navrhovateľovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že úroky z omeškania neboli účastníkmi upravené dohodou, konštatoval, že navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom do XX.XX.XXXX, teda sadzbou o XX % vyššou ako bola najvyššia prípustná sadzba stanovená zákonom, resp. na základe zákona. Nestotožnil sa s argumentáciou odporkyne a uviedol, že uplatnením zákonného nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške jedným z účastníkov záväzkového vzťahu, na ktorý sa obligatórne uplatňuje úprava Obchodného zákonníka, proti druhému účastníkovi tohto vzťahu, ktorý svoju povinnosť zo záväzku nesplnil riadne a včas, nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ani v rozpore s dobrými mravmi a zdôraznil, že príspevková organizácia má rovnaké postavenie s ostatnými účastníkmi záväzkových vzťahov a nie je možné, aby bola v týchto vzťahoch zvýhodňovaná v prípade, že si svoje záväzky nesplní riadne a včas. Preto vyhovel žalobe vo zvyšku príslušenstva pohľadávok v celom rozsahu, v časti zaplatenia istiny konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a o vrátení súdneho poplatku za návrh v sume XXX,XX eur rozhodol v súlade s § 11 ods. 1,6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech navrhovateľa v časti uplatňovaných úrokov z omeškania priznal mu náhradu trov konania. Pokiaľ pre správanie sa odporkyne, ktorá zaplatila navrhovateľovi žalovanú pohľadávku v časti istiny až po podaní návrhu, navrhovateľ vzal návrh späť konštatoval, že navrhovateľ vzal späť návrh dôvodne podaný v tejto časti, a preto mu priznal podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. aj v tejto časti náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúcej časti, podala včas odvolanie odporkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac nesprávnym právnym posúdením záväzkového vzťahu účastníkov konania ako obchodno-právneho vzťahu. Poukázal na to, že je štátnou príspevkovou organizáciou založenou na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s jej poskytovaním, pričom nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi činnosti, ktorými nesleduje podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme. Dôvodila tým, že dodaný tovar výlučne slúžil na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, odoberala ho ako konečný spotrebiteľ a tento tovar neslúžil pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Výpočet úrokov z omeškania, resp. použitú sadzbu považovala za neprimerane vysokú a namietala, že pokiaľ to nie je zmluvne dojednaná sadzba úrokov, nie je v občiansko-právnom vzťahu, akým právny vzťah účastníkov je rozhodne primeraná. Podľa jeho názoru predmetný vzťah je občiansko-právnym vzťahom, a teda aj úroky z omeškania treba posudzovať v zmysle noriem Občianskeho práva. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku a námietky odporkyne uvedené v jej odvolaní považoval za nedôvodné. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je aj v napadnutej časti vecne správne. Súd prvého stupňa vykonal v preskúmavanej veci náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie ním požadovaných úrokov z omeškania odporcom za oneskorené uhradenie ceny za dodané lieky a zdravotnícke pomôcky (§ 120 ods. 1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnemu skutkovému záveru, že odporca sa dňom XX.XX.XXXX a dňom XX.XX.XXXX dostal do omeškania so zaplatením fakturovanej kúpnej ceny za dodávku tovaru, na základe čoho následne vyvodil správne právne závery, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania je podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. zák. obchodno-právnym vzťahom, a preto aj úroky z omeškania je potrebné posudzovať podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. V posudzovanej veci je nepochybne zrejmé, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal navrhovateľ odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky do nemocničnej lekárne, s úhradou ceny za dodávku ktorých sa dostal dňom XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX odporca do omeškania, pričom v konaní zostalo sporným posúdenie charakteru záväzkového vzťahu, keď navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah, a preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a odporca tvrdil, že ide o občianskoprávny vzťah, a preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania platný podľa občianskoprávnych noriem. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca je, ako štátna príspevková organizácia zriadená M. J. A., zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti (nemocnica) poskytujúcim zdravotnú starostlivosť na základe povolenia (§ 4 písm.a/, bod 1, § 7 ods. 1 písm.b/, ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2007). Zdravotná starostlivosť, okrem iného, zahŕňa aj poskytovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, pričom sa vykonáva vo forme ambulantnej, ústavnej a lekárenskej starostlivosti (§ 2, § 7 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti). Lekárenskú starostlivosť upravoval do X.XX.XXXX osobitný zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch, podľa ktorého táto zahŕňala zabezpečovanie, prípravu, kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov; podľa uvedeného zákona sa lekárenská starostlivosť poskytuje aj v nemocničných lekárňach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť a sú určené na prípravu a výdaj liekov oddeleniam tohto zdravotníckeho zariadenia na základe objednávky (§ 34 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3). Lekárenskú starostlivosť v nemocničnej lekárni poskytuje zdravotnícke zariadenie na základe povolenia M. J. A. (§ 35 ods. 5). Z uvedeného je zrejmé, že odporca realizoval nákupom liekov do nemocničnej lekárne lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou poskytovania zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa nepovažujú za živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní; odporca teda nákupom liekov nevykonával žiadne zo živnostenských oprávnení v rámci svojej zapísanej podnikateľskej činnosti, ktorú môže vykonávať popri svojej hlavnej činnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich. Na základe uvedeného odvolací súd dovodil, že medzi účastníkmi konania nevznikol obchodno-záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Obchodno-právnym vzťahom podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka však môže byť záväzkový vzťah medzi štátom, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, pričom na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva uspokojovanie verejných potrieb. So zreteľom na uvedené bolo potrebné v danej veci posúdiť, či vzťah medzi navrhovateľom (podnikateľom) a odporcom (štátnou organizáciou) by bolo možné subsumovať pod ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo predpokladá vyriešenie zásadnej otázky, či sa uzavretá kúpna zmluva týka uspokojovania verejných potrieb. Obchodný zákonník bližšie nedefinuje, čo je potrebné považovať za verejnú potrebu, a jej vymedzenie je tak ponechané na úvahu súdu podľa okolností konkrétne prípadu. Verejnou potrebou treba rozumieť nielen potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale i potrebu na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem; pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej či sociálnej, pokiaľ sú zabezpečované štátom, a to jednotne, pre všetky subjekty, ktoré ich na danom území môžu hromadne využívať. Na základe takto vymedzeného chápania verejnej potreby zastáva odvolací súd názor, že zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojovanie verejnej potreby. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v tom, že treba vychádzať z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje v rámci práva na ochranu zdravia každému občanovi právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky, čomu korešponduje záväzok štátu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu tohto práva. Za účelom splnenia povinnosti implikovanej v článku 40 Ústavy SR štát zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti prostredníctvom jej poskytovateľov (§ 4 ods. 1 zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v spojení s § 4 zákona č. č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve), a to zabezpečením vytvorenia verejnej minimálnej siete poskytovateľov, ktorá predstavuje usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť (§ 5 ods. 1 zákona č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve). V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na novelu z.č. 489/2008 Z.z zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, účinnú od XX.XX.XXXX, ktorou sa v ust. § 4 ods. 1 definovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti ako služba vo všeobecnom hospodárskom záujme, čo nasvedčuje chápaniu zdravotnej starostlivosti ako verejnej potreby. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na odvolanie odporcu, v ktorom sám uvádza, že nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi činnosti, ktorými nesleduje podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme. So zreteľom na uvedené úvahy odvolací súd uzavrel, že v danej veci bolo obsahom kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorých zabezpečením do nemocničnej lekárne odporca, ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, realizoval lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako verenej potreby v rámci ústavne garantovaného práva na ochranu zdravia, na základe čoho dospel odvolací súd ku zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že záväzkovo-právny vzťah účastníkov konania z kúpnej zmluvy spadá pod ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto je potrebné ho považovať za obchodno-právny vzťah, na základe čoho správne súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi z jednotlivých dlžných súm úroky z omeškania vo výške XX,XX % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., keď navrhovateľ mal plný úspech v konaní v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a dôvodom zastavenia konania v časti o zaplatenie istiny bolo späťvzatie dôvodne podaného návrhu navrhovateľom v tejto časti v dôsledku správania odporkyne, ktorá po začatí konania žalovanú istinu zaplatila. So zreteľom na uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktorých založila odporkyňa svoje odvolanie, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi na základe jeho návrhu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. vznikol právnej zástupkyni navrhovateľa nárok na odmenu za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur (z hodnoty sporu X.XXX,XX eur), paušálnu náhradu v sume X,XX eur a k tomu XX% DPH v sume XX,XX eur, t.j. spolu vo výške XXX,XX eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.