Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/128/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404113319 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1404113319.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY A. súd v B. v senáte zloženom z predsedníčky senátu P.. A. V. a členov senátu P.. B. U. a P.. B. X., v právnej veci v právnej veci žalobcu: Q. bratislavské družstvo, so sídlom L. XX, B., D.: XX XXX XXX, zastúpeného: T. kancelária P.. V. F., s.r.o., so sídlom B. XX, B., proti žalovanému: Q. bytové družstvo B. D.., so sídlom X. X, B., zastúpeného: P.. P. L., advokát so sídlom B. XX, B., o zaplatenie X.XXX,XX,- euro s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku H. súdu B. D. zo dňa X.júna XXXX , č.k. XC XXX/XXXX-XXX , jednohlasne ( pomerom hlasov X:X) takto r o z h o d o l : J. súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. I. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX euro právnemu zástupcovi žalobcu T. kancelárii P.. V. F., s.r.o., so sídlom B. XX, B., a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške X.XXX,XX euro, spolu s úrokmi z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX euro od X.XX.XXXX do X.X.XXXX a vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od X.X.XXXX až do zaplatenia, ako i náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, právnemu zástupcovi žalobcu, spoločnosti T. kancelária P.. V. F., s.r.o. so sídlom B. XX, B.. J. právne odôvodnil ust. § 8a zák. č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov, keď po vykonanom dokazovaní - oboznámení sa s všetkými listinnými dôkazmi predloženými zo strany oboch účastníkov ( X. o konečnom zúčtovaní z XX.X.XXXX, R. dlhu z XX.X.XXXX, faktúry č. XX/XXXX, započítania pohľadávok z XX.X.XXXX, I. o výkone správy č. XXX/XXXX, tabuľkového prehľadu stavuu G. pre XXX bytových domov, odovzdávacieho protokolu údajovej agendy z XX.X.XXXX, protokolov o vysporiadaní G. za objekty v B. - Q. XX, J. Q. XX, V. A. XX-XX, B. 38-40, L. o splátkach z XX.X.XXXX a L. o skončení výkonu správy z XX.X.XXXX ) a po vypočutí svedkyne D.. F. U. dospel k záveru o dôvodnosti žalobného návrhu. V. vzťahu k medzi účastníkmi spornej vecnej legitimácii žalovaného dospel k záveru, že táto námietka žalovaného je neopodstatnená a účelová . A., že z obsahu L. o ukončení výkonu správy vyplýva , že časť vyhradená pre podpisy zmluvných strán neobsahuje podpisy štatutárnych zástupcov žalovaného. K. sú však obaja (D.. G. ako predseda predstavenstva a D.. H. ako člen predstavenstva) podpísaní na prvej strane dohody a ich podpis na dohode nemožno hodnotiť inak, než ako vyslovenie súhlasu žalovaného s uzavretím obsahu dohody ( ide teda súhlasný prejav vôle v zmysle § 43 a nasl. H. zákonníka). X. takýmto spôsobom žalovaný prejavil svoju vôľu uzavrieť túto dohodu, nemôže na tom nič zmeniť ani to, že podpisy štatutárnych zástupcov žalovaného nie sú obsiahnuté naviac aj v časti vyhradenej na podpisy vlastníkov. T. keď v danom prípade išlo o špecifickú situáciu, kedy žalovaný vystupoval súčasne ako správca aj ako vlastník viacerých bytov, za popísaného stavu však nemôže byť nedostatkom, že štatutárni zástupcovia umiestnili svoje podpisy len na prvú stranu zmluvy, a nie aj do časti vyhradenej pre podpisy vlastníkov. Z., vychádzajúc z textu dohody, osobitne z formulácie prejavu vôle uzavrieť dohodu obsiahnutého v úvode dohody, teda "Q. B. D. ako správca a V. bytov a nebytových priestorov konkrétne uvedení v závere tejto zmluvy", nemožno zo zmluvy vyvodiť, že všetci vlastníci XXCo XXX/XXXX-XXX musia byť podpísaní v závere zmluvy, tam sú len uvedení. Q. B. D. je však v závere zmluvy pri jednotlivých bytoch riadne uvedený a iba podpis štatutárnych zástupcov, ktorým vyjadrujú súhlas s uzavretím zmluvy je umiestnený na prvej strane zmluvy. V. na vyššie uvedené súd prvého stupňa dohodu o skončení výkonu správy so žalovaným a následne uzavretú zmluvu o výkone správy so žalobcom posúdil ako platné právne úkony zakladajúce vecnú legitimáciu oboch účastníkov v predmetnom konaní. G. sa týka vecnej stránky sporu ( v ktorom sa žalobca ako súčasný správca predmetného bytového domu domáhal vyplatenia zostatku peňažných prostriedkov nevyčerpaného fondu prevádzky, údržby a opráv predmetného bytového domu, teda majetku vlastníkov zo strany žalovaného ako pôvodného správcu, ktorý vykonával správu bytového domu do XX.X.XXXX) súd prvého stupňa prihliadol na to, že žalovanému povinnosť takéto peňažné prostriedky previesť novému správcovi vyplýva z ustanovenia § 8a zák.č. o vlastníctve bytov. M. takejto povinnosti žalovaný namietal len s poukazom na to, že nemal možnosť disponovať s prostriedkami na účte domu, nakoľko s týmito prostriedkami mohol disponovať práve žalobca. A. súd v tejto súvislosti uviedol, že použitá argumentácia žalovaného by bola na mieste, pokiaľ by sa predmetné peňažné prostriedky nachádzali na účte, ku ktorému mal žalobca dispozičné právo, v ktorom prípade by nebolo možné od žalovaného splnenie tejto povinnosti vyžadovať. V prípade predmetných prostriedkov však išlo o prostriedky, ktoré sa nachádzali a doposiaľ nachádzajú (nebol preukázaný opak) na účte žalovaného č. XXX/XXXX v X. (teraz R. bank Q., a.s.), prípadne na účte č. XXXXXXX/XXXX v D., ku ktorým však žalobca žiadny prístup nemal ani nemá. X. súd v tomto smere obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. V. vzťahu k výške uplatnenej sumy dospel k záveru, že z vykonaných dôkazov vyplynula žalobcom tvrdená výška zostatku ku dňu ukončenia výkonu správy. K tomuto záveru súd dospel aj na základe obsahu uznania dlhu ním vyhodnoteného ako platné uznanie dlhu v zmysle § 558 H. zákonníka, keďže obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a z vykonaných dôkazov nevyplynula žiadna taká skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť neplatnosť tohto uznania dlhu. V nadväznosti na námietku žalovaného, že uznanie nie je relevantné a je neplatné, nakoľko bolo vystavené až dňa XX.X.XXXX, avšak osvedčuje výšku dlhu k XX.XX.XXXX uviedol, že táto okolnosť nie je pre posúdenie tohto právneho úkonu významná. X. uznania zo strany žalovaného totiž nie je uznanie dlhu vo výške XXX.XXX,XX,- Q. ku dňu XX.X.XXXX, ale uznanie existencie dlhu v tejto výške ku dňu XX.XX.XXXX ; za takýchto okolností potom aj prípadné prírastky, či úbytky vo fonde údržby a opráv medzi dňom XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX nie sú relevantné a nemajú žiadny vplyv na tento právny úkon. Q. prvého stupňa pri ustálení výšky neprevedeného zostatku peňažných prostriedkov prihliadol na úkon uznania zo strany žalovaného v spojení s potvrdením zo dňa XX.X.XXXX, započítaním pohľadávky z XX.X.XXXX a rovnako v spojení s tabuľkovým vyčíslením zostatkov podpísaným dňa XX.X.XXXX D.. G. a D.. U. a so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne D.. U.. Z. základe týchto skutočností potom konajúci súd dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná výška zostatku fondu, ktorý bol žalovaný povinný vyplatiť (previesť) žalobcovi ako novému správcovi v sume XX.XXX,XX,- Q., ktorej časť v sume XX.XXX,- Q. zanikla v dôsledku započítania dňa X.X.XXXX, čím sa dlžná suma znížila na XX.XXX,XX,- Q., t.j. X.XXX,XX euro; keďže žalovaný žalobcovi na účet vlastníkov túto zvyšnú dlžnú sumu neuhradil, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie. O príslušenstve pohľadávky - úrokoch z meškania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust.§ 517 ods. 2 H. zákonníka, v spojení s § 3 Z. vlády Q. č. XX/XXXX Z.z. prihliadajúc k tomu , že žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy istiny vo výške XX.XXX,XX,- Q. prvým dňom po márnom uplynutí XX dňovej lehoty v zmysle § 8a zák.č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov, pričom výška istiny sa dňom X.X.XXXX znížila na XX.XXX,XX,- Q., t.j. X.XXX,XX euro, v prípade ktorej omeškanie pretrvávalo aj v čade rozhodovania súdu. XXCo XXX/XXXX-XXX O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške XXX,XX euro za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume XX,XX euro a náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. v celkovej výške XXX,XX euro ( zo základu X.XXX,XX euro ) za úkony právnej pomoci : X/ prevzatie a príprava zastúpenia - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ podanie žaloby - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ písomné podanie z X.X.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ písomné podanie z XX.XX.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, keď tarifná odmena je pri úkonoch pod bodom 4 - 9 je zvýšená o L. ( pri úkonoch v roku XXXX o XX % a v roku XXXX o XX % L.), nakoľko právny zástupca žalobcu, ktorý žalobcu zastupoval pri týchto úkonoch je platiteľom L.. X. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný o namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci - keď námietky žalovaného neboli prvostupňovým súdom akceptované. H. sa domnieval, že vykonaným dokazovaním a vyhodnotením jeho výsledkov súd prvého stupňa dospel k mylnému záveru, že žalovaný je dlžný vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. X. O. č. XX v B. ( ďalej len „ vlastníci“) v ktorom mal žalovaný status správcu - mal vykonávať na zmluvnom základe ( zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi ) správu bytov a nebytových priestorov. H. poukázal na fakt, že na základe písomnej mandátnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa XX.XX.XXXX vykonával žalobca namiesto žalovaného komplexný výkon správy v spomínanom bytovom dome, a to i napriek tomu, že žiadny z účastníkov nemal od vlastníkov oprávnenie na takýto postup a zmluvné prenesenie celého výkonu správy v predmetnom bytovom dome bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Z.z.. I. ako právnická osoba ( družstvo) bol založený fyzickými osobami, ktoré v tom čase boli členmi predstavenstva žalovaného, ktorého kreovanie bolo realizované v rozpore vtedy platnými vnútrodružstevnými predpismi žalovaného a z personálneho, ako aj vecného aspektu sa jednalo o konanie orientované na vedomé, zámerné poškodenie ekonomických záujmov žalovaného tým, že dôjde k evidentnému privodeniu prospechu žalobcovi. Q., ktorý vznikol uzatvorením spomínanej mandátnej zmluvy je zrejmý z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. E. a ďalšie dôkazy potvrdzujú, že vo februári XXXX žalobca zriadil na jeho meno ( nie na meno vlastníkov ) účet v K. banke a.s., kde vlastníci poukazovali platby až do skončenia formálno-právneho výkonu správy žalovaným ako správcom - dispozíciu s peňažnými prostriedkami na tomto účte, resp. s účtom ako takým, mal výlučne žalobca . Z. základe písomného potvrdenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX bol vykázaný údajný nedoplatok žalovaného voči vlastníkom ( XX.XXX,XX,-Sk ), na základe čoho sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej istiny, potom ako započítavacím prejavom redukoval pôvodnú výšku dlhu ( záväzku žalovaného ). X. z uvedeného dňa nebolo v dispozícii žalobcu, žalobca v uvedenom čase vystavenia potvrdenia nebol oprávnený, konal nad rámec jeho oprávnení , a ani k tomu nemal mať a nemal podklady. I. po skončení výkonu správy žalovaným kontinuálne pokračoval v disponovaní s účtom v K. banke a.s. od XX.XX.XXXX, kedy sa na zmluvnom základe s vlastníkmi stal správcom namiesto žalovaného . T. prostriedky vlastníkov boli vedené na viacerých samostatných účtoch, mal XX dní pred skončením výkonu správy, resp. najneskôr v deň skončenia výkonu správy žalobca ako reálny faktický správca vykonať, resp. zabezpečiť prevod všetkých finančných prostriedkov vlastníkov, pretože žalovaný v období po uzatvorení mandátnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX žiadny výkon správy nerealizoval, pretože tým zmluvne poveril žalobcu. I. nemal možnosť disponovať s účtom vedeným v K. banke a.s. a prostriedkami vlastníkov na ňom, a od XX.XX.XXXX bol zostatok prostriedkov na tomto účte naďalej v dispozícii žalobcu . I. po skončení výkonu správy, XXCo XXX/XXXX-XXX ku ktorému fakticky reálne došlo v súvislosti a na základe mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, nebol nositeľom povinnosti, ktoré od neho prostredníctvom návrhu na začatie konania požaduje žalobca . H. ďalej uviedol, že uznávací prejav uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX sa v evidenciách ani v účtovníctve žalovaného nenachádza, nemá žiadne identifikačné označenia a neakceptuje ho aj z iných viacerých dôvodov. P. absurdné, aby žalobca po XX.XX.XXXX ( právne účinne ) platne konal v mene žalovaného na základe mandátnej zmluvy zo dňa Y..Y..XXXX potom, ako žalovaný dňa XX.XX.XXXX preukázateľne ukončil formálno-právny výkon správy pre vlastníkov a od XX.XX.XXXX ju vykonával žalobca vo vlastnom mene na zmluvnom základe s vlastníkmi. X. zo dňa XX.XX.XXXX o výške dlhu žalobca vydal v mene žalovaného neoprávnene, nebol na to splnomocnený, ani inak oprávnený, a preto musí byť právne neúčinné. H. namietol z časového a vecného kritéria nevieryhodnosť tvrdení svedkyne D.. U., ktorá bola zamestnancom žalovaného, a ktorou bola dňa XX.XX.XXXX vyhotovená prehľadová tabuľka schválená D.. G., ktorý v uvedenom čase nebol oprávnený schvaľovať za žalovaného objektívnosť a vieryhodnosť deklarovaných údajov. X. súd v konaní absolútne neskúmal, či žalobca bol zmluvným nositeľom povinnosti správcu na základe spomínanej mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v deň skončenia výkonu formálno-právnej správy zo strany žalovaného dňom XX.XX.XXXX. F. uviedol, že v čase skončenia výkonu správy dňa XX.XX.XXXX boli preukázateľne existujúce nedoplatky vlastníkov z dôvodu, že nie všetci riadne a včas uhradili za rozhodné obdobie roka XXXX ( niektorí aj pred tým ) všetky predpísané zálohové plnenia, ako aj ročné vyúčtovania správcovi. I. ako reálny správca mal povinnosť s vymáhania nedoplatku vlastníkov, jednak v zmysle zákona, ako aj mandátnej zmluvy, ktorú si evidentne nesplnil. V ním vystavenom potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX niet žiadnej zmienky o prípadnej existencii nedoplatkov vlastníkov za obdobie do XX.XX.XXXX, ktoré preukázateľne existovali. X. žalovaného je absolútne vylúčená eventuálna existencia jeho dlhu tak, ako je deklarovaná v uznávacom prejave z XX.XX.XXXX, keď dlh nemá oporu v skutočnom stave veci, ani disponibilných podkladoch žalovaného za situácie, kedy účtovníctvo žalovaného mal odplatne ( zmluvne ) viesť žalobca, ktorý si riadne nesplnil všetky ním zmluvne prevzaté povinnosti. S odstupom času žalovaný klasifikuje konanie žalobcu pri uzatvorení mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX a ďalšej obdobnej zmluvy v roku XXXX, ako jeho cielený nekalý súťažný postup , ktorý zmluvným delegovaním komplexného výkonu správy na seba, ako faktického správcu vytvoril podmienky, za ktorých neskôr v krátkom čase zbavil, pripravil žalovaného o výkon správy a začal ju vykonávať sám. I. bol minimálne po XX.XX.XXXX nositeľom právne relevantných informácií o aktuálnom stave výkonu správy (ktorý sám realizoval počas obdobia do XX.XX.XXXX), mal prehľad o stave platieb od vlastníkov, spracovával ročné vyúčtovanie, riešil reklamácie a pod., bol teda nositeľom informácii o stave účtovníctva, ktoré namiesto žalovaného realizoval. I. ( dlh ) žalovaného v tejto dobe a výške ako ho deklaruje súd v napadnutom rozsudku preukázateľne neexistoval, nemohol existovať, preto ho žalobca nie je v stave účtovne, ani inak spoľahlivo preukázať, čo je na jeho ťarchu, keď zmluvne, odplatne mal vykonávať účtovníctvo namiesto žalovaného ako správcu a túto povinnosť si evidentne riadne neplnil ( dôkazom toho sú aj závery súdnych znalcov z analogických súdnych sporov potvrdzujúce objektívnosť tvrdenia žalovaného, kde predmetnom sporu bolo zaplatenie peňažných prostriedkov po skončení výkonu správy rovnakým žalovaným ). X. dôkazného bremena na žalovaného, ktorý má vyvrátiť uznaný dlh osobami, ktorých kolízia interesoch je transparentná ( D.. G., D.. H. sú bývalí členovia predstavenstva žalovaného a momentálne sú oprávnení konať za žalobcu ), keď žalobca nie je v stave preukázať existenciu žalovanej istiny ku dňu XX.XX.XXXX je potom nedôvodné. V. právnej domnienky existencie dlhu žalovaného voči vlastníkom bolo realizované úspešne, istina ako taká v čase skončenia formálno-právneho výkonu správy žalovaným k XX.XX.XXXX neexistovala a rovnako tak absentovala aj povinnosť na strane samotného žalovaného previesť nevyčerpaný zostatok fondových peňažných prostriedkov, keďže na základe mandátnej zmluvy prevzal povinnosti správcu dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca, ktorý sa dňom XX.XX.XXXX stal správcom po žalovanom na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s vlastníkmi. XXCo XXX/XXXX-XXX I. v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zároveň spravodlivé a žiada aby ho odvolací súd potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. I. uviedol, že rozsiahle odvolanie žalovaného čo do obsahu v zásade opakuje argumentáciu ignorujúcu základné právne vzťahy účastníkov, resp. vlastníkov, ktorých žalobca v tomto konaní ako správca zastupuje a žalovaného ako bývalého správcu, ktorá bola už predmetom skúmania prvostupňovým súdom, s ktorým sa tento vysporiadal a svoj právny záver v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil. I. počas celej doby vedenia sporu nepredložil žiadny hodnoverný a právne relevantný písomný dôkaz vychádzajúci z účtovníctva, ktorý by spochybňoval nárok vlastníkov. Z. skutočnosti, že v tomto konaní žalobca opakovane zdôrazňuje, že vystupuje v konaní ako aktívne legitimovaný účastník, nie na vlastný účet, ale v súlade s ust. § 8b ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení predpisov za vlastníkov bytov a nebytových priestorov, žalovaný tento zákonný dôsledok jeho postavenia ako správcu neberie na vedomie a aj v odvolaní zavádza súd prezentáciou interpersonálnych problémov medzi žalobcom a žalovaným. K. otázku ( zámeny účastníka na strane žalobcu v čase zmeny právnej úpravy ) už vyriešil súd v priebehu konania a vyriešil ju v totožných konaniach právoplatne aj A. súd v B., keď táto okolnosť je žalovanému známa. A. v danej veci bolo začaté na základe návrhu vlastníkov samotných, avšak procesný postup vlastníkov - zámenou účastníkov na strane žalobcu je logickým postupom, nakoľko pri danom počte vlastníkov by bolo značne nehospodárne. K. argumentáciou uvádzanou žalovaným na viacerých miestach odvolania nie je potrebné sa obšírnejšie zaoberať, nakoľko nemá žiaden právny význam pre rozhodnutie vo veci samej. M., platnosť, resp. neplatnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi je vecou obchodno- záväzkového vzťahu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, a pre posúdenie dobromyseľnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov tretích osôb, vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ul. X. O. XX v B. je jeho obsah právne irelevantný. V. vlastníkom na základe platnej zmluvy o výkone správy domu v danom prípade zodpovedá žalovaný. I. v celom obsahu odvolania zámerne ignoruje skutočnosť, že na strane aktívne legitimovaného účastníka sú vlastníci bytov a nebytových priestoroch v bytovom dome, v ktorom aktuálne vykonával správu. X. G. sú majetkom vlastníkov a nie správcu a žalobca sám z výsledku sporu nemá žiaden benefit. Q., že vo februári XXXX žalobca zriadil na základe mandátnej zmluvy pre bytový dom samostatný účet XXXXXXXXXX/XXXX nemôže byť hodnotená na ťarchu vlastníkov, tá bola len dôsledkom neplnenia povinností namiesto žalovaného z dôvodu zmeny právnej úpravy zákona č. XXX/ XXXX Z.z., keď bolo zákonnou povinnosťou viesť pre G. každého bytového domu samostatný účet. A. dňu skončenia správy žalovaného však na ňom boli len finančné prostriedky, ktoré tam poukázali vlastníci odo dňa jeho zriadenia a prostriedky G. odo dňa vzniku domu až do zriadenia účtu, ktoré vlastníci poukazovali na účet žalovaného v X., tento nikdy vlastníkom nepreviedol. X. tohto konania nie sú prostriedky na účte bytového domu v K. banke zriadeného žalobcom, ale tie prostriedky, ktoré mal výlučne žalovaný na svojich podnikateľských účtoch. K namietanej údajnej neexistencii záväzku žalovaného voči vlastníkom z dôvodu namietanej údajnej neplatnosti uznania dlhu, vystaveného potvrdenia, neoprávnenosti odsúhlasenia zostatkov G. k XX.XX.XXXX žalovaný počas celej doby vedenia sporu, t.j. od roku XXXX nepredložil žiadny hodnoverný a právne relevantný písomný dôkaz spochybňujúci nárok vlastníkov. I. žiadneho právneho predpisu nevypláva, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu je vyčíslenie výšky dlhu ku konkrétnemu dátumu. X. žalovaný uznal dňa XX.XX.XXXX dlh vyčíslený ku dňu XX.XX.XXXX, vzniká právna domnienka existencie uznaného dlhu v uznanej výške ku dňu XX.XX.XXXX a žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, že dlh v uznanej výške ku dňu XX.XX.XXXX neexistoval. Q. tvrdenie o nespornej existencii nedoplatkov vlastníkov v danom čase žalovaný ničím v konaní nepreukázal, i napriek tomu, že v zmysle právnych predpisov na G. bytového domu nemohli byť ( a ani neboli ) nedoplatky, keď prípadné preplatky a nedoplatky vlastníkov vznikali len pri úhradách za služby, ktoré sa každoročne vysporiadali v ročnom vyúčtovaní. V prípade, že by žalovaný použil prostriedky G. na vykrytie nedoplatkov, bol by tento postup v rozpore s § 10 zák. č. XXX/XXXX Z.z.. Z vyjadrení XXCo XXX/XXXX-XXX žalovaného nie je jasné v akej výške, a voči ktorým vlastníkom uplatňuje pohľadávku titulom nedoplatkov, nakoľko túto v konaní riadnym procesným úkonom nešpecifikoval, nevyčíslil a nie je jasné, či nejde o nedoplatky bytov vo vlastníctve žalovaného samotného. K. žalovaného, že nemal k dispozícii listinné doklady o ktoré vlastníci opierajú svoj nárok je vedome nepravdivé, pri skončení platnosti mandátnej zmluvy boli všetky doklady protokolárne odovzdané žalovanému . K., že D.. G. na rokovaní zástupcov žalobcu a žalovaného dňa XX.XX.XXXX nebol za žalovaného oprávnený schvaľovať ( odsúhlasovať objektívnosť a vierohodnosť údajov ) je prekrúcaním skutkového stavu. F. štatutár sa rokovania nezúčastnil za žalovaného, ale za žalobcu ako správcu v čase rokovania spravujúceho bytové domy . B. internou vecou žalovaného koho poverí svojim zastupovaním a je bez právnej relevancie, že ekonomická námestníčka žalovaného neskôr ukončila svoj pracovný pomer u žalovaného. V. k skutočnosti, že žalovaný nikdy nespochybnil ani neoznámil žalobcovi, že ekonomická námestníčka práve v tejto veci by nebola oprávnená konať za žalovaného, žalobca konal v dobrej viere v súlade s § 15 ods. 1 písm. c/ H. zákonníka ( kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza). X. o konečnom finančnom vysporiadaní z XX.XX.XXXX vystavil mandatár v mene mandanta na základe vtedy platnej mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX platiacej do XX.XX.XXXX a následne podľa mandátnej zmluvy, ktorá bola uzavretá XX.XX.XXXX, z ktorého ale len podporne vyplýva výška zostatku na fonde opráv ku dňu skončenia správy bytového domu žalovaným - samotný základ nároku je nespochybniteľný a vyplývajúci z účtovnej evidencii a listiny uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX a zostatkov odsúhlasených žalovaným samotným XX.XX.XXXX. K sumám uvedeným v tomto potvrdení doložil žalobca v konaní doklady preukazujúce výšku zostatku v potvrdení, pričom je pre vlastníkov na ul. X. O. XX v B. nepochopiteľné, prečo v prípade iných bytových domov na základe uvedených dokladov žalovaný plnil a sám prijímal plnenia, a v tomto konaní na základe totožných dokladov tvrdí, že vlastníkom nedlží nič, resp. že dlh žalovaného v tejto podobe a výške neexistoval. I. záveru podaného odvolania nie je zrejmá súvislosť navrhovanej aplikácie ust. § 3, XX a XX H.. zákonníka, údajného nekalosúťažného konania žalobcu voči žalovanému vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. X. O. 8 v B., ako aj opakované tvrdenie, že vo vzťahu k vlastníkom bol nositeľom povinnosti zo I. o výkone správy, jeho zmluvný partner na základe iného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. I. právne absurdné tvrdenie označil žalobca konštatovanie žalovaného uvedené v závere odvolania o tom, že absentovala povinnosť na strane samotného žalovaného previesť nevyčerpaný zostatok fondových peňažných prostriedkov - toto tvrdenie je vzhľadom na zmluvný vzťah vlastníkov a žalovaného ako správcu, ako aj jednoznačné znenie zák.č. XXX/XXXX Z.z. za právne absurdné. H. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Q. prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zaplatenie sumy X.XXX,XX euro s príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). X. § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu XXCo XXX/XXXX-XXX prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške X.XXX,XX euro, spolu s úrokmi z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX euro od X.XX.XXXX do X.X.XXXX a vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od X.X.XXXX až do zaplatenia; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. X. ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. X. hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). A. výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Q. má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. H. namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (D.. Y. XXani X/XX), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, t.zn. aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. Y. XX/XX) a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (D.. Y. X/XX, D.. Y. XXX/XX). X. žalovaný v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Z. právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Z vyššie uvedených dôvodov prihliadajúc i na správnosť záverov súdu vo výroku, ktorým podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume XXX,XX euro ( za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhl.č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov XXCo XXX/XXXX-XXX za poskytovanie právnej pomoci ), odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XX,XX euro vyčíslených podľa ust. § 10 ods. 1 , § 14 ods.X, písm. c/, § 16 ods.X, § 18 ods.3 vyhl.č. XXX/XXXX Z.z. v platnom znení za úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa k odvolaniu z X.X.XXXX s odmenou XX,XX euro + režijný paušál X,XX euro + XX% L. vo výške XX,XX euro; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.