Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/188/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224375 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509224375.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O. D. C. M. I., so sídlom I. X, B. - XXXX W., Š., zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: S.Ó. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, T., zast. opatrovníčkou Ľ. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV, Saratovská 1/a, Bratislava, o zaplatenie 677,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. januára 2011 č.k. 40C 194/2010-59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vrátenia nesplatenej časti úveru vo výške 627,13 eur, spolu s úrokom z omeškania 0,08% denne zo sumy 627,13 eur od 21.12.2009 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 50,17 eur a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vykonaním dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť U. B. J., I..J.., V. 7, H. uzavrel s odporcom dňa 25.01.2006 úverovú zmluvu č. 3601129575, ktorej premetom bolo poskytnutie úveru vo výške 26.990,- Sk. Jeho vrátenie si zmluvné strany dohodli v 10 pravidelných mesačných splátkach po 2.699,-Sk, odporca prestal splácať úver, v dôsledku čoho sa nesplatený zvyšok úveru 627,13 eur stal splatným 27.09.2006 (podľa úverových podmienok poskytovateľa úveru, hlava 7, § 3, písm. a/. Nárok uplatňovaný navrhovateľom, ktorý získal postúpením pohľadávky zmluvou z 31.10.2007, podľa súdu prvého stupňa vyplýva z predmetnej úverovej zmluvy, ktorú považoval za spotrebiteľskú zmluvu (§ 54 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. po zmene vykonanej zák. č. 150/2004 Z.z.). Na námietku opatrovníčky odporcu sa vo veci ako prvou zaoberal otázkou premlčania a dospel k záveru, že uplatňované právo je premlčané. Právo na vrátenie zvyšku nesplateného úveru bolo možné uplatniť po prvýkrát 28.09.2006, trojročná premlčacia lehota stanovená § 101 ods. 1 Obč. zák. uplynula 28.09.2009, a keďže návrh na začatie konania vo veci bol doručený súdu až 18.12.2009 a opatrovníčka odporcu uplatnila námietku premlčania, nemohol žalobnému návrhu vyhovieť. Napriek charakteru zmluvného vzťahu účastníkov konania ako absolútneho obchodu (§ 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka), mal za to, že je v záujme zvýšenej ochrany odporcu, vystupujúceho v postavení spotrebiteľa, potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako premlčacia doba, upravená v ust. § 397 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodoval podľa ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odporcovi však náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, jeho návrhu vyhovieť a priznať mu aj náhradu trov konania. Mal za to, že súd prvého stupňa daný právny vzťah posúdil nesprávne ako občianskoprávny a nesprávne vo veci aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Obč. zák. Predmetná úverová zmluva č. 3601129575, doplnená úverovými podmienkami spoločnosti U., jej ust. Hlavy I, § 3, je zmluvou podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obch. zák., na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. ako na záväzkový vzťah charakterizovaný ako absolútny obchod, bez ohľadu na to, kto je účastníkom tohto vzťahu. Poukázal na podstatu úverovej zmluvy, ktorou bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peniaze a záväzok dlžníka peniaze vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok, pričom táto zmluva je konsenzuálna, čím sa líši od zmluvy o pôžičke uzatváranej podľa Občianskeho zákonníka reálnym odovzdaním peňazí dlžníkovi a čo bráni tomu, aby bol na vzťah aplikovaný Občiansky zákonník. Na predmetnú úverovú zmluvu sa vzťahuje aj zák. č. 258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ako lex specialis k Obch. zák. Použitie Občianskeho zákonníka na zmluvu o úvere považoval za možné do 31.12.2007 len podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. a len vtedy, ak niektoré otázky neboli Obchodným zákonníkom riešené. Ďalší dôvod, ktorý bráni aplikácii Obchodného zákonníka na predmetnú úverovú zmluvu videl v prechodnom ustanovení § 879j Obč. zák., s ktorým sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. Úverové zmluvy sa stali spotrebiteľskými zmluvami až 01.01.2008, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák.č. 568/2007 Z.z. a podľa ustanovenia § 879j Obč. zák. sa vznik právnych vzťahov spred 01.01.2008, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 posudzujú podľa Občianskeho zákonníka účinného pred 1.1.2008. Z toho vyvodil, že predmetná úverová zmluva nepatrí medzi spotrebiteľské zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007, nakoľko až do 31.12.2007 táto zmluva, ktorou jednou zo strán bola osoba spĺňajúca označenie spotrebiteľ, medzi spotrebiteľské zmluvy nepatrila. Súdu prvého stupňa vytkol nesprávny výklad ustanovenia § 266 ods. 5 Obch. zák., platného v dobe rozhodovania, ktoré bolo do Obch. zák. zahrnuté novelou vykonanou zák.č. 657/2007 Z.z. a účinného od 01.01.2008. K aplikácii ustanovenia § 54 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007, podľa ktorého sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka.) v neprospech spotrebiteľa uviedol, že toto treba vnímať ako špeciálne výkladové pravidlo stanovujúce jednostrannú kogentnosť všetkých noriem Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, ale len za predpokladu, že sa na danú právnu otázku má aplikovať Občiansky zákonník a za rešpektovania pôsobnosti Občianskeho a Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 Obč. zák. podľa neho nie je takou normou, ktorá by rozširovala vecnú pôsobnosť Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a vylučovala aplikovanie iných právnych predpisov. Súd prvého stupňa mal preto na úverovú zmluvu aplikovať Obchodný zákonník, účinný ku dňu omeškania odporcu so splácaním dlhu a premlčanie posudzovať podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a § 397 Obch. zák., podľa ktorého je všeobecná lehota, uplynutím ktorej sa právo premlčí, štyri roky. Keďže v danej veci návrh na konanie podal pred uplynutím 4- ročnej premlčacej lehoty nebolo jeho právo na vrátenie úveru v uplatnenom rozsahu premlčané. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. podľa uplatnených dôvodov na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Predmetom konania v danej veci bolo plnenie z úverovej zmluvy, uzavretej dňa 25.01.2006, ktorej jednou stranou bol spotrebiteľ. Pre rozhodnutie bolo podstatné podľa ktorého zákona je potrebné posudzovať premlčanie, namietané v konaní odporcom, teda či aplikovať na daný prípad úpravu premlčania stanovenú Občianskym alebo Obchodným zákonníkom. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. V danej veci sa súd prvého stupňa z dôvodu hospodárnosti konania správne zaoberal ako prvou námietkou premlčania práva uplatnenou opatrovníčkou odporcu. Predmetnú úverovú zmluvu uzavretú 25.01.2006 posudzoval podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom od 01.04.2004 po novele Obč. zák. vykonanej zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 150/2004 Z.z.“), a ktorým sa do Občianskeho zákonníka doplnila úprava spotrebiteľských zmlúv (nová piata hlava (§52 až §60) vrátane nadpisu) pričom prihliadol na ustanovenie § 266 ods. 5 Obch. zák., ako na špeciálne interpretačné pravidlo pre výklad obsahu zmluvného vzťahu, ak je jednou stranou spotrebiteľ, a dospel k záveru, že napriek charakteru tohto zmluvného vzťahu ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.), je v záujme zvýšenej ochrany odporcu ako spotrebiteľa, vzťahovať na tento premlčaciu dobu stanovenú § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák. S ohľadom na to, že v danej veci trojročná premlčacia doba stanovená § 101 Obč. zák. uplynula pred podaním návrhu na súd, tento zamietol pre premlčanie. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pri právnom posudzovaní zisteného skutkového stavu nepostupoval správne, ak premlčanie uplatneného nároku posudzoval podľa ustanovenie § 101 Obč. zák. s poukazom na ustanovenia § 54 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. zaradené do Obč. zák. zákonom č. 150/2004Z.z., pretože tieto na tento vzťah nedopadajú. Pokiaľ súd prvého stupňa považoval ustanovenie § 54 Obč. zák. v znení účinnom od 1.4.2004 za také, že na jeho základe bolo možné vylúčiť aplikáciu Obchodného zákonníka na danú vec, jeho úvaha nebola správna, pretože toto sa vzťahovalo len na posudzovanie dohodnutých zmluvných podmienok a nie nárokov, vyplývajúcich priamo zo zákona. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou navrhovateľa v odvolaní, že súd prvého stupňa pri posudzovaní neprihliadol na ustanovenie § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom od 01.01.2004, a v dobe uzavretia predmetnej zmluvy (k 25.01.2006), a jeho následnú zmenu vykonanú zák.č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.č. 568/2007 Z.z.), neporovnal tieto úpravy a nezisťoval podľa prechodného ustanovenia v zák.č. 568/2007 Z.z., § 879j Obč. zák., ktoré z týchto právnych ustanovení treba aplikovať na daný vzťah. Ustanovením § 52 ods. 1 Obč. zák., v znení platnom do 31.12.2007, ktoré platilo i v dobe, kedy bola uzavrela predmetná úverová zmluva, za spotrebiteľskú zmluvu bola označená kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Spoločné označenie „spotrebiteľské zmluvy“ zavedené novelou Obč. zák. vykonanou zák. č. 150/2004 Z.z. pre akékoľvek zmluvy upravené v ôsmej časti Obč. zák. uzatvorené medzi tzv. dodávateľom a spotrebiteľom nie sú novým zmluvným typom, nestoja teda vedľa iných zmlúv (napr. kúpnej, zmluvy o dielo), ale sú akýmsi autonómnym odvetvím súkromného práva. Až po novelizácii § 52 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák., vykonanej zák. č. 568/2007 Z.z., účinnej od 01.01.2008 a platnej doteraz bolo ustanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Z uvedeného treba podľa odvolacieho súdu vyvodiť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Obč. zák. sa na zmluvy o úvere vzťahujú až od novelizácie Obč. zák. vykonanej zák.č. 568/2007 Z.z. preto, že až táto za spotrebiteľskú zmluvu označila každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Pre rozhodnutie o námietke premlčania bolo ďalej potrebné zistiť, ako túto otázku posudzovať pri predmetnej úverovej zmluve, ktorá sa stala spotrebiteľskou zmluvou až po novele Obč. zák. vykonanej zák.č. 568/2007 Z.z., a to s ohľadom na prechodné ustanovenie v § 879j Obč. zák. prijaté k tejto zmene. Podľa tohto § 879j, ustanoveniami tohto zákona (zák.č. 568/2007 Z.z.) sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Inak vyjadrené, toto ustanovenie určuje, že ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách sa vzťahujú aj na zmluvy uzavierané (v bankovníctve (o úvere)) podľa Obch. zák. (absolútne obchody podľa Obch. zák.). Pre zistenie odpovede na otázku o premlčaní zostáva vyložiť, či nárok z takejto zmluvy, v danej veci úverovej, vzniknutý pred 01.01.2008 sa premlčuje podľa ustanovenia § 397 Obch. zák., podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky a ktorý bolo jednoznačne treba vzťahovať na posudzovaný právny vzťah do vykonanej zmeny Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z. Zákon č. 568/2007 Z.z., v prechodnom ustanovení § 879j Obč. zák. stanovuje, že nároky vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. I keď výslovne neuvádza, že sa vzťahuje aj na premlčanie práva, resp. neuvádza, aká je premlčacia doba pre uplatnenie práva z právnych vzťahov upravovaných zákonom a vzniknutých pred 01.01.2008 (medzi ktoré sú zahrnuté i úverové zmluvy) platí, že táto je upravená ustanoveniami Obch. zák. pre obchodné záväzkové vzťahy. Vyplýva to jednak z vyjadrenia „nároky vzniknuté z právnych vzťahov pred 01.01.2008“ v prechodnom ustanovení k vykonanej zmene Obč. zák., ako aj z princípu ochrany minulých právnych skutočnosti. Za podstatu právneho nároku sa považuje vynútiteľnosť subjektívneho občianskeho práva, i práva právnickej osoby, donútením štátom (autoritatívne), v oblasti občianskeho i obchodného práva to je najmä súdnym rozhodnutím a jeho núteným výkonom. Právny nárok v uvedenom zmysle je pravidelnou súčasťou (vlastnosťou) subjektívneho práva. V prejednávanej veci premlčacia doba na uplatnenie navrhovateľovho nároku začala plynúť 27.09.2006, kedy sa stal splatným celý úver, a to za právneho stavu, keď táto zmluva ešte nebola zaradená medzi spotrebiteľské zmluvy. Posudzovať beh premlčacej doby na uplatnenie práva na vrátenie úveru na základe úpravy v Obč. zák. (§ 100 až 110 Obč. zák.) účinnej od januára 2008, by za tejto situácie bolo v rozpore zo znením ustanovenia § 879j Obč. zák. a znamenalo by uplatňovanie (neprípustnej) pravej spätnej účinnosti zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotiť podľa ustanovenia § 132 O.s.p., a vyvodené závery dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.