Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/117/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9009010237 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:9009010237.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: Y. F., občan Ruskej federácie, bytom B. X, L. v zastúpení: G&G IURISCONSULTI, s.r.o., Šancová 48, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: SLV-425/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 233002-2009/00058 zo dňa 25.06.2009, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-425/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 233002-2009/00058 z 25.06.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 537,27 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 23.12.2009 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SLV-425/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie č.j. 233002-2009/00058 z 25.06.2009, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Sž 12/2009-4 zo dňa 09.02.2010 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu miestnej a vecnej príslušnosti.
Žalobca v žalobe uvádza, že touto žalobou napadá v prvom rozsahu uvedené rozhodnutia, pretože tieto sú nezákonné a postup žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore so zákonom.
Podstatou celého problému, ktorý sa dotýka zamietavého stanoviska zo strany žalovaného od samého začiatku spočíva v tom, že štátne občianstvo SR žalobcovi nebolo neudelené len preto, že Slovenská informačná služba neodporučila žalovaného udeliť žalobcovi štátne občianstvo aj napriek tej skutočnosti, že jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva je v záujme Slovenskej republiky, takto ako sa to uvádza v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. V podanom rozklade žalobca podrobne a dostatočne objasnil, že spĺňa všetky podmienky pre udelenie štátneho občianstva SR najmä s poukazom na to, že ide o záujem Slovenskej republiky, čo žalovaný nezobral do úvahy v porovnaní nedoporučením SIS. V rámci konania o udelenie štátneho občianstva mal byť mu udelený, tzv. prísľub pre udelenie štátneho občianstva, ktorý žalobca neobdržal a preto napáda nesprávnosť postupu pri udeľovaní štátneho občianstva SR zo strany žalovaného. Žalovaný, podľa názoru žalobcu, rozhodol v jeho neprospech.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu v tomto svojom rozhodnutí konštatoval, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozkladom napadnutého rozhodnutia a neboli zistené dôvody na prerušenie konania o ktoré žiadal právny zástupca žalobcu na dobu do predloženia nového vyjadrenia Slovenskej informačnej služby.
Žalovaný uvádza, že vzhľadom na bezpečnostné záujmy štátu nebolo žalobcovi štátne občianstvo Slovenskej republiky udelené, aj keď žiadateľ splnil zákonnú podmienku na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa ust. § 7 ods. 2 písm. b/ zák. č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej iba zák. č. 40/1993 Z.z.). Žalovaný uvádza, že si vyžiadal od všetkých zainteresovaných orgánov stanovisko a žalovanému bolo doručené nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby a vzhľadom na toto negatívne stanovisko nemohlo byť žalobcovi udelené štátne občianstvo ani na základe výnimky podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zák. č. 40/1993 Z.z. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní o žiadosti o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky žalovaný podľa § 8a ods. 3 zák. č. 40/1993 Z.z. prihliada na verejný záujem osobitne na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a iných dotknutých orgánov. Správny orgán je povinný brať pri rozhodovaní do úvahy nielen odporúčajúce stanovisko ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ale aj ostatné stanoviská a všetky zistené skutočnosti významné pre rozhodnutie. Na základe nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej služby nemohlo byť žalobcovi udelené občianstvo Slovenskej republiky ani na s prihliadnutím na splnenú výnimku podľa § 7 ods.2 písm. b/ zák. č. 40/1993 Z.z. Žalobca ďalej napáda postup správneho orgánu v rámci konania o udelení štátneho občianstva v tom, že mu mal byť udelený tzv. prísľub pre udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktorý neobdržal a preto napáda rozhodnutie aj ministra a nesprávnosť postupu pri posudzovaní jeho žiadosti. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca je štátnym občanom Ruskej federácie a podľa čl. 5 Zmluvy medzi ČSSR a ZSSR zo dňa 06.06.1980 o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva je udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky občanovi Ruskej federácie závislé od predloženia dokladu o prepustení zo štátneho zväzku Ruskej federácie (nástupníckeho štátu ZSSR). Podľa § 17 zákona v prípade, že medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, upravuje niektoré otázky vo veci štátneho občianstva odlišne od tohto zákona, platí úprava v medzinárodnej zmluve.
Žalovaný postupoval v konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky občanovi Ruskej federácie v súlade s citovanou zmluvou a podľa § 17 zákona. Ak žiadateľ splní všetky zákonom ustanovené podmienky je vyzvaný na doloženie dokladu o prepustenie zo štátneho zväzku Ruskej federácie a do predloženia dokladu je jeho konanie udelenie štátneho občianstva podľa § 29 ods. 1 spojený s § 19 ods. 3 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov prerušené. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že nemohol takto postupovať, pretože žalobca nesplnil všetky podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky - nesplnil bezpečnostné hľadisko. Vzhľadom na uvedené poukazuje žalovaný na to, že na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok ani po splnení zákonných podmienok a štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno odobrať. Je to trvalý zväzok medzi občanom a štátom a preto pri jeho udeľovaní žalovaný postupuje mimoriadne dôkladne. Vzhľadom na uvedené žiada súd, aby žalobu žalobcu zamietol.
Žalobca podal súdu doplňujúce vyjadrenie v ktorom uvádza, že dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva publikovaná v zbierke zákonov ako vyhl. č. 71/1981 Zb., ktorá má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou je podľa názoru viacerých právnych expertov pre štátne občianstvo pri Rade Európy vo viacerých bodoch v rozpore s Európskym dohovorom o občianstve, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 01.03.2000. Žalobca uvádza, že žalovaný porušil čl. 11 Európskeho dohovoru o občianstve s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol obsah stanoviska bezpečnostných orgánov, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti o udelenie štátneho občianstva.
Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v
súlade s § 250j ods. 3 O.s.p, pretože rozhodnutia oboch správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Úlohou súdu bolo v predmetnej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci neudelenia štátneho občianstva žalobcovi a či vydané prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie bolo v súlade so zák. č. 40/1993 Z.z., v súlade so Správnym poriadkom a zák.č. 418/2000 Z.z.
Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 09.10.2006 požiadal žiadosťou o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, oddelenie štátneho občianstva k tejto žiadosti boli priložené požadované doklady a to: dotazník, žiadosť, životopis, rodný list, cestovný pas, výpis z registra trestov, potvrdenie o znalosti slovenského jazyka, potvrdenie o podnikaní, vyjadrenie OOPZ, vyjadrenie cudzineckej polície a žiadosť o vyjadrenie mestskej časti Bratislava - Petržalka. Po obdržaní takto vyplnenej žiadosti prvostupňový správny orgán zaslal na dotknuté orgány žiadosť o zaujatie stanoviska k udeleniu štátneho občianstva Slovenskej republiky ide o stanoviská Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor správy informačných systémov polície, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií. Taktiež bola požiadaná o zaujatie stanoviska aj Slovenská informačná služba.
Všetky tieto stanoviská boli kladné a z vyjadrenia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca dlhoročne spolupracuje s uvedeným ministerstvom pri rozvoji cestnej dopravy Slovenskej republiky, pri rozvoji bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a pri pomoci v uplatnení sa slovenských dopravcov v Ruskej federácie. Z uvedených dôvodov odporúča minister udeliť žalobcovi výnimku na udelenie štátneho občianstva podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zák. č. 40/1993 Z.z. a to z dôvodu, že sa významne zaslúžil o prínos pre Slovenskú republiku v ekonomickej oblasti. Negatívne stanovisko zaslala iba Slovenská informačná služba.
Potom čo sa žalobca dozvedel o negatívnom stanovisku Slovenskej informačnej služby a na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.06.2009 podal žalobca rozklad, ktorý obdržal prvostupňový správny orgán dňa 10.08.2009. V spise sa taktiež nachádza podanie žalobcu zo dňa 23.09.2009 a to žiadosť o prerušenie konania - rozklad. Taktiež sa tu nachádza aj žiadosť o prehodnotenie vyjadrenia k udeleniu štátneho občianstva Slovenskej republiky adresované riaditeľovi Slovenskej informačnej služby.
Napriek žalobcom podanému rozkladu ako aj podanej žiadosti na prehodnotenie stanoviska Slovenskej informačnej služby žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým rozkladom potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rozklad žalobcu zamietol.
Podľa § 7 ods. 2 písm. c/ zák. č. 40/1993 Z.z., žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/ , ak tento zákon neustanovuje inak, ak má na území Slovenskej republiky nepretržitý trvalý pobyt najmenej päť rokov pred dosiahnutím 18 rokov veku.
Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 40/1993 Z.z., ministerstvo pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, ako aj na stanoviská dotknutých štátnych orgánov a Policajného zboru. Ak ide o žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b/, ministerstvo si vyžiada vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu. Dotknutý štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú udelenie výnimky z podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. a/, h/.
Podľa § 8a ods. 3 zák. č. 40/1993 Z.z., ministerstvo si vyžiada od dotknutého štátneho orgánu oznámenie, či sa proti žiadateľovi viedlo trestné stíhanie, vydávacie konanie, konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, konanie o jeho administratívnom vyhostení alebo konanie odňatie azylu. Ak sa takéto konanie proti žiadateľovi vedie, ministerstvo preruší konanie o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky; ministerstvo v konaní pokračuje len čo sa dozvie o rozhodnutí, ktorým sa trestné stíhanie, vydávacie konanie, konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o odňatie azylu skončilo. Toto rozhodnutie je orgán, ktorý ho vydal, povinný oznámi ministerstvu.
Súd po oboznámení sa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.06.2009 zistil, že v odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že na udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok ani po splnení zákonných podmienok a štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno odobrať. Je to trvalý zväzok medzi občanom a štátom a preto treba pri jeho udeľovaní postupovať mimoriadne dôkladne. Dôležitou súčasťou pri posudzovaní žiadosti je aj zabezpečenie ochrany záujmov Slovenskej republiky, práv a slobôd občanov a z toho vyplývajúce stanovisko bezpečnostných orgánov Slovenskej republiky. Vzhľadom na negatívne stanovisko Slovenskej informačnej služby žalovaný nevyhovel žiadosti o udelení štátneho občianstva žalobcu.
Súd konštatuje, že v zbierke zákonov bolo uverejnené oznámenie Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky č. 418/2000 Z.z., ktorým v Slovenskej republike nadobudol platnosť dňom 01.03.2000 Európsky Dohovor o občianstve.
Podľa čl. 11 oznámenia č. 418/2000 Z.z., každý zmluvný štát zabezpečí, aby rozhodnutie týkajúce sa nadobudnutia, zachovania, straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva obsahovali písomné odôvodnenie.
Podľa čl. 12 oznámenia č. 418/2000 Z.z., každý zmluvný štát zabezpečí, aby rozhodnutia týkajúce sa nadobudnutia, zachovania, straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva boli preskúmateľné v správnom alebo súdnom konaní v súlade s jeho vnútroštátnou právnou normou.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie nepreskúmateľné pre neúplnosť správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Základným predpokladom pre realizáciu preskúmavacej právomoci súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku je úplné poznanie a vyhodnotenie všetkých podkladov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádza.
Súd konštatuje, že rozhodnutia oboch správnych orgánov boli vydané v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože z uvedených rozhodnutí nevyplýva akými úvahami boli vedené správne orgány pri vydaní zamietavých rozhodnutí ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Z rozhodnutí vyplýva iba strohé konštatovanie, že správne orgány rozhodli na základe negatívneho stanoviska Slovenskej informačnej služby, avšak tieto rozhodnutia v tejto časti sú zo strany súdu nepreskúmateľné, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a to zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- eur a trovy právneho zastúpenia vyúčtované podľa § 11 ods. 4 a § 16 ods.3 a § 18 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci zo dňa 19.10.2011, pojednávanie dňa 25.10.2011), 3x 123,50 eur; 3x režijný paušál á 7,41 eur. Súd priznáva žalobcovi aj DPH vo výške 20% čo predstavuje čiastku 78,55 eur a spolu trovy právneho zastúpenia 471,27 eur. Celková čiastka trov konania je 537,27eur. Trovy uhradí žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.