Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1T/46/2001 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001896653 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1001896653.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Karola Kováča v trestnej veci obžalovaného Q. Q. a spol, pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom v čase spáchania skutku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. septembra 2012 v Bratislave, takto r o z h o d o l : Obžalovaní : X./Miroslav Q., nar. XX. XX.X XXX/XXXX v V., trvale bytom V., S. XXXX/XX 2./ Ing. B. F., nar. XX. XX.XXXX/XXX v V. O., trvale bytom O., O. XX 3./JUDr. H. G., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v O., trvale bytom Q., K. XXX s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch, ž e v bode I. obžalovaný Q. Q., majiteľ firmy P., W. firma V., so sídlom v Bratislave, P. č. 2, uznal v roku 1994 neexistujúci záväzok v sume 500.000.000,-Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme Y. F., S.. XX/A, O. P., zastúpenej konateľkou Z. C. a obžalovaný H.. B. F., spolumajiteľ firmy O. spol. s r.o. so sídlom Bratislava, P. č. 2 uznal v roku 1993 neexistujúci záväzok v sume 100.000.000,-Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme Y. F. P., zastúpenej prokuristom X. K., D. č. 17, Praha a tieto začali uhrádzať formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ v pomere 1,-Sk ku 1,-Kč v roku 1993 a 1994 prostredníctvom účtu firmy Q. spol. s r.o. číslo XXXXXX-XXX/XXXX založeného v H. a rozvojovej banke, a.s. Bratislava a osobného účtu na meno H.. B. F. číslo XXXXXXXXXX/XXXX založeného v Tatra banke, A.S. B. nábrežie 5, Bratislava dňa 08.12.1992 a osobného účtu na meno Q. Q., S. XXXX, V., číslo XXXXXXXXXX/XXXX založený v Tatra banke a. s. Bratislava dňa 09.02.1994, na účet číslo XXXXX-XXX/XXXX firmy Y. F. P. založený v Komerčnej banke Praha a účet číslo XXXXXX XXXX/XXXX neexistujúcej firmy H. I. spol. s r.o. Praha, B. č. 8, založený v Investičnej a poštovej banke a.s. Praha, Perlová č. 1 na odcudzený občiansky preukaz na meno B. W., trvale bytom V., I. č. XXXX/X nasledovne: ÚHRADY ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ČESKEJ REPUBLIKY VYKONANÉ OBŽALOVANÝM ING. B. F. Dátum príkazu Číslo účtu suma v Sk suma v euro celková škoda z danej platby pre SR na úhradu v Sk v euro 22.4.1993 XXXXXX-XXX 120 000 Sk 3 983,27 € 29 933,85 Sk 993,62 € 30.4.1993 XXXXXX-XXX 900 000 Sk 29 874,53 € 223 765,17 Sk 7 427,64 € 04.05.1993 XXXXXX-XXX 200 000 Sk 6 638,78 € 49 643,54 Sk 1 647,86 € 30.05.1993 XXXXXX-XXX 800 000 Sk 26 555,14 € 192 320,46 Sk 6 383,87 € 14.07.1993 XXXXXX-XXX 880 000 Sk 29 210,65 € 206 635,48 Sk 6 859,04 € 11.08.1993 XXXXXXXXXX 980 000 Sk 32 530,04 € 227 337,23 Sk 7 546,21 € 23.08.1993 XXXXXXXXXX 1 050 000 Sk 34 853,61 € 239 056,97 Sk 7 935,24 € 17.09.1993 XXXXXXXXXX 7 940 000 Sk 263 559,72 € 1 787 742,75 Sk 59 342,19 € 28.09.1993 XXXXXXXXXX 5 700 000 Sk 189 205,34 € 1 277 085,66 Sk 42 391,48 € 06.10.1993 XXXXXXXXXX 3 300 000 Sk 109 539,93 € 729 886,34 Sk 24 227,79 € 14.10.1993 XXXXXXXXXX 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 322 258,55 Sk 43 890,94 € 25.10.1993 XXXXXXXXXX 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 315 648,21 Sk 43 671,52 € 05.11.1993 XXXXXXXXXX 7 400 000 Sk 245 635,00 € 1 599 729,64 Sk 53 101,30 € 24.11.1993 XXXXXXXXXX 1 630 000 Sk 54 106,09 € 349 283,72 Sk 11 594,10 € 24.11.1993 XXXXXXXXXX 5 620 000 Sk 186 549,82 € 1 222 777,89 Sk 40 588,79 € 02.12.1993 XXXXXXXXXX 7 780 000 Sk 258 248,69 € 1 643 932,76 Sk 54 568,57 € 13.12.1993 XXXXXXXXXX 8 200 000 Sk 272 190,13 € 1 723 723,10 Sk 57 217,12 € 05.01.1994 XXXXXXXXXX 4 900 000 Sk 162 650,20 € 1 009 473,03 Sk 33 508,37 € 14.01.1994 XXXXXXXXXX 4 000 000 Sk 132 775,68 € 820 499,03 Sk 27 235,58 € 18.01.1994 XXXXXXXXXX 3 700 000 Sk 122 817,50 € 757 497,81 Sk 25 144,32 € 01.02.1994 XXXXXXXXXX 5 800 000 Sk 192 524,73 € 1 168 730,71 Sk 38 794,75 € 03.02.1994 XXXXXXXXXX 2 600 000 Sk 86 304,19 € 523 401,43 Sk 17 373,74 € 14.02.1994 XXXXXXXXXX 8 100 000 Sk 268 870,74 € 1 621 817,98 Sk 53 834,49 € 29.03.1994 XXXXXXXXXX 2 500 000 Sk 82 984,80 € 484 282,36 Sk 16 075,23 € 29.03.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 968 564,72 Sk 32 150,46 € 18.04.1994 XXXXXXXXXX 1 800 000 Sk 59 749,05 € 341 996,37 Sk 11 352,20 € SPOLU 102 900 000 Sk 3 415 654,25 € 21 837 024,76 Sk 724 856,43 € ÚHRADY ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ČESKEJ REPUBLIKY VYKONANÉ OBŽALOVANÝM Q. Q. Dátum príkazu Číslo účtu suma v Sk suma v euro celková škoda z danej platby pre SR na úhradu v Sk v euro 15.02.1994 XXXXXXXXXX 1 XXX 000 Sk 46 471,49 € 280 176,28 Sk 9 300,15 € 28.02.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 994 225,31 Sk 33 002,23 € 02.03.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 981 802,41 Sk 32 589,87 € 08.03.1994 XXXXXXXXXX 5 500 000 Sk 182 566,55 € 1 076 746,77 Sk 35 741,44 € 11.03.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 977 389,85 Sk 32 443,40 € 18.03.1994 XXXXXXXXXX 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 168 749,43 Sk 38 795,37 € 22.03.1994 XXXXXXXXXX 5 500 000 Sk 182 566,55 € 1 069 196,39 Sk 35 490,82 € 28.03.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 969 055,01 Sk 32 166,73 € 08.04.1994 XXXXXXXXXX 8 000 000 Sk 265 551,35 € 1 527 799,50 Sk 50 713,65 € 08.04.1994 XXXXXXXXXX 6 500 000 Sk 215 760,47 € 1 241 337,09 Sk 41 204,84 € 18.04.1994 XXXXXXXXXX 14 200 000 Sk 471 353,65 € 2 697 971,33 Sk 89 556,24 € 19.04.1994 XXXXXXXXXX 9 000 000 Sk 298 745,27 € 1 709 102,57 Sk 56 731,81 € 20.04.1994 XXXXXXXXXX 10 500 000 Sk 348 536,15 € 1 992 927,19 Sk 66 153,06 € 22.04.1994 XXXXXXXXXX 18 400 000 Sk 610 768,11 € 3 488 772,45 Sk 115 806,03 € 27.04.1994 XXXXXXXXXX 13 500 000 Sk 448 117,90 € 2 553 102,72 Sk 84 747,48 € 27.04.1994 XXXXXXXXXX 11 800 000 Sk 391 688,24 € 2 231 600,90 Sk 74 075,58 € 29.04.1994 XXXXXXXXXX 24 000 000 Sk 796 654,05 € 4 534 159,89 Sk 150 506,54 € 02.05.1994 XXXXXXXXXX 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 866 843,26 Sk 61 967,84 € 03.05.1994 XXXXXXXXXX 1 500 000 Sk 49 790,88 € 279 880,55 Sk 9 290,33 € 04.05.1994 XXXXXXXXXX 22 000 000 Sk 730 266,22 € 4 102 774,16 Sk 136 187,15 € 04.05.1994 XXXXXXXXXX 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 864 897,35 Sk 61 903,25 € 06.05.1994 XXXXXXXXXX 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 235 541,72 Sk 74 206,39 € 06.05.1994 XXXXXXXXXX 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 862 951,43 Sk 61 838,66 € 09.05.1994 XXXXXXXXXX 16 200 000 Sk 537 741,49 € 3 013 252,74 Sk 100 021,67 € 11.05.1994 XXXXXXXXXX 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 229 703,97 Sk 74 012,61 € 11.05.1994 XXXXXXXXXX 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 229 703,97 Sk 74 012,61 € 12.05.1994 XXXXXXXXXX 11 100 000 Sk 368 452,50 € 2 061 396,19 Sk 68 425,82 € 12.05.1994 XXXXXXXXXX 11 000 000 Sk 365 133,11 € 2 042 825,05 Sk 67 809,37 € 12.05.1994 XXXXXXXXXX 5 200 000 Sk 172 608,38 € 965 699,11 Sk 32 055,34 € 13.05.1994 XXXXXXXXXX 24 600 000 Sk 816 570,40 € 4 566 106,18 Sk 151 566,96 € SPOLU 311 900 000 Sk 10 353 183,30 € 58 815 690,76 Sk 1 952 323,27 € čím spôsobili Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škodu obžalovaný Q. Q. v sume 58 815 690,76 Sk (1 952 323,27 €) a obžalovaný H.. B. F. v sume 21 837 024,76 Sk (724 856,43 €). V bode II. obžalovaný X.. H. G., ako majiteľ firmy W. spol. s r.o. v Q., K. č. XXX v rozpore s uzatvorenou zmluvou XXXX/XX-XX s firmou S. H. spol. s r.o. Bratislava, Bartoňova č. 19 zo dňa 02.05.1994, prevzal na základe protokolu uzatvoreného dňa 03.05.1994 s neexistujúcou firmou H. I. spol. s.r.o. Praha, B. č. 8 záväzok, ktorý vznikol úverovou zmluvou medzi firmou S. H. spol. s.r.o. Bratislava, Bartoňova č. 19 a AB O., a.s. Q. O., Bělská č. 151, filiálka S. nad B. na sumu 88 000 000,-Kčs potom, čo doposiaľ neznáma osoba zamenila dňa 17. 05.1994 v zmenárni Slovenskej sporiteľne na Štúrovej ulici v Bratislave sumu 16 200 000 Kč na sumu 18 306 000,- Sk, v rovnaký deň vložil sumu 18 600 000,-Sk (617 406,89 € ), na účet svojej firmy č. XXXXXXX XXX/XXXX založený vo B. a.s. Bratislava pobočka centrum, s príkazom na úhradu do Českej republiky firme H. I., spol. s.r.o, V. formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ a k uvedenej finančnej transakcii predložil úverovú zmluvu č. XX/X/XX medzi AB O. a.s., Mladá Boleslav, filiálka S. nad B., Štefánikova 620 a S. H. spol. s r.o. O. 19, Bratislava zo dňa 27.11.1992 s prílohou a dodatkom, zmluvu č. XXXX/XX-XX a protokol o splátkach záväzku na úhradu do 20.05.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), do 31.05.1994 sumu 20 000 000,-Sk (663 878,38 €), do15.06.1994 sumu 35 000 000,- Sk (1 161 787,16 €) a do 30.06.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), čím by v prípade zrealizovania týchto úhrad vznikla Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škoda 17 272 747,13 Sk ( 573 350,17€ ). Keďže dňa 19.05.1994 sa informoval v banke o stave platby a po zistení, že platba bola zaslaná na posúdenie Národnej banke Slovenska, dňa 20.5.1994 vypísal pre Q. I. šek na výber sumy 18 599 000,- Sk (617 373,70 €) a k uvedeným transakciám nedošlo. t e d a v bode I. obžalovaní 1./ Q. Q. a 2./ H.. B. F. na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, v bode II. obžalovaný 3./ X.. H. G. dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a v úmysle ho spáchať, na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol iného do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. č í m s p á c h a l i v bode I. obžalovaní X./Miroslav Q. a 2./ H.. B. F. pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom v čase spáchania skutku. v bode II. obžalovaný 3./ X.. H. G. pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom v čase spáchania skutku. Za to sa o d s u d z u j ú 1./ obžalovaný Q. Q. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne sa z r u š u j e výrok o treste právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I z 29. 01. 2004 sp. zn. 1T/350/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21. 02. 2006 sp. zn. 5To/120/2004 a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu rozsudku Okresného súdu Martin z 25. 10. 2011 sp. zn. 3T/103/2007, právoplatného dňa 28. 10. 2011, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmeny ku ktorým došlo zrušením, stratili podklad. 2./ obžalovaný H.. B. F. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny. 3./ obžalovaný X.. H. G. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 3 ( tri ) roky. Podľa § 228 ods.1Tr. por. účinného do 31.12.2005 poškodenej Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, sú povinní nahradiť škodu obžalovaný Q. Q. vo výške 1 952 323,27 Eur a obžalovaný Ing. Vladimír Gališ vo výške 724 856,43 Eur, každý s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. 12. 1995 do zaplatenia. o d ô v o d n e n i e : Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave dňa 3. decembra 2001 pod sp. zn. 2Kv 13/01 podala podľa § 176 ods. 1 Tr. por. obžalobu na obžalovaných Q. Q., H.. B. F. a X.. H. G., a to na obžalovaného Q. Q. pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v bode 1/, podbody I. 1.1 až 1.59, II., III., IV., pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v bode 2/, podbody I., II. a na obžalovaných Q. Q., H.. B. F. a X.. H. G., ako členov organizovanej skupiny pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. v bode 3/, podbody I., II., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bodoch 1/, 2/, 3/ obžaloby. Krajský súd predmetnú obžalobu prijal (ešte v predchádzajúcom zložení senátu), pričom uznesením zo dňa 28.08.2002 sp. zn. 1T/46/01 postupom podľa § 23 ods. 1 Tr. por. vylúčil zo spoločného konania časť žalovanej trestnej činnosti obžalovaného Q. Q. podľa obžaloby pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., v bode 1/I. 1.1. až 1.59.,II.,III. a IV. a pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v bode 2/I. a II. obžaloby na tam uvedenom skutkovom základe, týkajúcej sa obž. Q. Q., v záujme urýchlenia trestného konania, ktorá bola následne zaevidovaná pod sp. zn. 1T/23/02 a následne uznesením z 03.03.2010 právoplatne skončená zastavením tejto časti trestného stíhania podľa § 231 ods. 1 Tr. por., § 223 ods. 1 Tr. por., z dôvodu § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 31.12.2005, per analogiam, pre jeho neprípustnosť. Ohľadne zostávajúcej, predmetnej stíhanej trestnej činnosti všetkých troch obžalovaných podľa bodu 3./ obžaloby Krajský súd v Bratislave prvý krát rozhodol rozsudkom dňa 24.11.2004, na základe ktorého boli všetci traja obžalovaní Q. Q., H.. B. F. a X.. H. G. uznaní za vinných a to obžalovaní Q. Q. a H.. B. F. v bode I. rozsudku z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a obžalovaní Ing. B. F. a X.. H. G. v bode II. rozsudku z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na v podstate nezmenenom skutkovom základe podanej obžaloby. Obžalovaný Q. Q. bol odsúdený podľa § 250 ods. X Tr. zák. (účinného v čase spáchania skutku) s použitím § 35 ods. X Tr. zák. k súhrnnému odňatia slobody vo výmere XX rokov, so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny podľa § 39a ods. X Tr. zák., za súčasného zrušenia výroku o treste I. rozkazu R. súdu G. z XX.XX.XXXX, sp. zn. 3T/534/2000. Obžalovaný H.. B. F. bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. (účinného v čase spáchania skutku) s použitím § 35 ods. 2 k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15.04.2002, sp.zn. 2T/63/2001. Obžalovaný X.. H. G. bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. (účinného v čase spáchania skutku) k trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a zaradený pre výkon trestu podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne podľa § 228 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal nahradiť poškodenej strane Ministerstvu financií Slovenskej republiky škodu obžalovaných Q. Q. vo výške 58.815.690.76 Sk a H.. B. F. vo výške 21.837.024,73 Sk. Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. bola so zvyškom nároku na náhradu škody poškodená strana Ministerstvo financií Slovenskej republiky odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach. Na podklade odvolaní všetkých troch obžalovaných proti tomuto rozsudku rozhodoval uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 24.11.2004 pod sp. zn. 2To/59/2005, ktorým zrušil tento rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, podrobne rozviedol, čoho sa všetci traja obžalovaní svojimi odvolaniami domáhali, akými vadami trpelo predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok a v akom smere má v novom konaní krajský súd doplniť dokazovanie. Senát krajského súdu, vzhľadom na zmenu zákona a zmenu zloženia senátu musel po zrušení veci vykonať znovu celé dokazovanie. Na rozdiel od písomne podanej obžaloby, na hlavnom pojednávaní prokurátor zmenil právne posúdenie konania všetkých troch obžalovaných v bode 3./ obžaloby, ktorý navrhol právne kvalifikovať ako pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 3 písm. a), ods. 4, sčasti ( v bode II.) v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. s tým, že vypustil právne posúdenie spáchania činu ako organizovanej skupiny a pre zárobok. V novom súdnom konaní boli ku skutku bodu 3./obžaloby opätovne vypočutí všetci traja obžalovaní. Obžalovaný Q. Q. poprel spáchanie skutku a keďže následne využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať, postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. por. boli prečítané všetky jeho predchádzajúce výpovede. Od začiatku prípravného konania spáchanie žalovaných skutkov popieral. Uviedol, že v roku 1990 podnikal so svojou firmou SF P. Púchov so sídlom na Družstevnej ulici č. 2 v Bratislave a že na rovnakej adrese mal sídlo i jeho bývalý spolužiak, spoluobžalovaný H.. B. F., ktorý ho v mesiaci október 1990 oslovil, že pozná v Prahe zahraničnú firmu H. I., ktorá má záujem podnikať na Ukrajine. Následne mu aj dohodol stretnutie v Prahe, kde jednal s konateľkou tejto firmy a dohodli sa, že firma Inter I. vstúpi do aktivít SF P. Púchov vo forme tichého spoločníka na jeho investovanie na Ukrajine (stavba domčekov) s vkladom dva krát po 250 000 000,-Kčs s tým, že so splácaním dlhu, na základe ústnej dohody, mal začať začiatkom roku 1992 a celý dlh (500 000 000,-Kčs) vyplatiť do 3 až 5 rokov spolu s úrokmi, v akej výške nevedel uviesť. Spísali zmluvu o tichom spoločenstve a peniaze mu odovzdali v Prahe. Tieto investoval do aktivít na Ukrajine, ale odmietol vypovedať, akým spôsobom. V roku 1993 ho vyhľadal obžalovaný H.. B. F. a oznámil mu, že musí dať tieto záväzky do poriadku a firme H. I. začať vracať 500 000 000,- Kčs dlh. Najskôr mu odovzdal sumu 100 000 000,- Sk., po 2-3 týždňoch ďalšiu sumu 100 000 000,- Sk a do mesiaca sumu 120 000 000,- Sk. Potvrdenie mu nedal. Nevedel uviesť, akým spôsobom obž. H.. B. F. realizoval tieto platby. Uviedol, že voči firme Y. F. P. nemala jeho firma žiadne záväzky a väzbu medzi Y. F. P. a H. I. nepozná. Doklady o záväzkoch mu boli vo februári 1991 odcudzené. Obžalovanému H.. B. F. podpísal asi 4 až 5 kusov čistých papierov (bez textu) s hlavičkou SF Dobrochod Púchov, dal mu aj splnomocnenie k jeho účtom a v jeho mene splácať uvedený dlh, ale nemal žiadny doklad o prevodoch z jeho účtu, nakoľko ich osobne preberal obžalovaný H.. B. F.. Bol rád, že dával tieto záväzky do poriadku, pretože sa bál o svoj život a rodinu a vyhýbal sa stretnutiam so zástupcami spoločnosti H. I.. Z akých zdrojov mal sumu 320 000 000,- Sk, ktorú odovzdal obž. H.. F., odmietol uviesť, ale mali súvisieť so zastrelením S. v V.. Uviedol tiež, že podstatu „clearingu“ nepozná a ani nevie, čo všetko je k tomu potrebné. Pri ďalšej výpovedi 10.06.1994 zmenil časť svojej predchádzajúcej výpovede, keď uviedol, že firma Y. F. P. skutočne existuje, cez K., so zastúpením v Prahe a má sídlo na S. 13/A a je registrovaná pod č. XXX/ XXXX a doklady o tejto firme má mať obž. H.. B. F.. Pri jednaní o tichom spoločenstve tejto firmy jednal s pani „C.“, ktorá hovorila lámanou češtinou. V tom čase už obž. H.. F. nebol jeho zamestnancom. Tejto firme poskytol prázdny hlavičkový papier svojej firmy, nimi boli pripravené a podpísané zmluvy, neboli overované a vo februári 1991 mu boli odcudzené. K plneniu došlo asi po týždni a peniaze, dvakrát po 250 000 000,- Kčs, preberal osobne proti podpisu od pani C. a za prítomnosti neznámeho muža. Tieto peniaze na viackrát vyviezol do Ruska. Rozpor oproti prvej výpovedi vysvetlil tým, že tento vyplynul zo spôsobu jeho zadržania, pričom nevedel vysvetliť rozdiel medzi Y. F. P. a H. I., čo vie objasniť iba obžalovaný H.. B. F.. Vo výpovedi z 01.07.1994 obž. Q. Q. uviedol, že s K. sa zoznámil začiatkom roku 1993 v hoteli X. v Bratislave, kde mu ho predstavil H.. B. F., ako zástupcu a konateľa firmy Y. K., ktorý ho požiadal čo najskôr vyrovnať podlžnosť. Nemal však peniaze a dohodli sa, že v jeho mene bude pohľadávku uhrádzať H.. B. Gališ. K týmto sa dostal až v roku 1994, kedy 320 miliónov Sk postupne odovzdal obž. H.. F.. Na zmluvách zo 17.12.1990 a 07.01.1991 o prevzatí súm 300 000 000,- Kčs a 200 000 000,-Kčs potvrdil, že podpisy a pečiatky firmy P. sú platnými, že tieto zmluvy podpísal, ale ich originály mu boli odcudzené vo februári 1991. Dňa 26.10.1994 obž. Q. Q. vypovedal, že H.. B. F. vedel o jeho aktivitách na Ukrajine. V mesiaci október 1990 tam aj vycestoval s J. K., kde rokoval s pánom B. z Ruska, ktorý zastupoval armádu ZSSR. Po návrate jednal s nemeckým partnerom z Prahy, boli to dvaja páni a jedna pani, ktorí vystupovali ako zástupcovia firmy Y. F. P. a H. I. V.. Oproti predchádzajúcim výpovediam uviedol, že zmluvy na sumu 300 miliónov Kčs a 200 miliónov Kčs boli už vopred podpísané pani C. a nevie, prečo na zmluvách figurovala firma H. I.. Vlastnoručne ich podpísal, prítomný tam bol X. K., ktorého vnímal ho ako konateľa firmy H. I.. Peniaze na vrátenie dlhu mu doniesol nebohý B. S., ale nevedel uviesť z akých zdrojov. Dňa 10.11.1994 uviedol, že nevedel, čo je potrebné na zavedenie účtu pre vrátenie dlhu a že nevie podstatu clearingu, všetky doklady doložil k účtu obž. H.. B. F., jemu boli ukradnuté a odovzdal mu len peniaze. Nikdy neobdržal faktúru od RoRo a H. I., odkiaľ ich mal obž. H.. B. F. nevie, pripustil, že asi od Y. alebo H. I.. Doklad o prevzatí časti záväzku z Y. na H. I. v roku 1993 nemal, ale banke ho asi doložil obž. H.. B. F.. Následne 14.11.1994 vypovedal, že nepoznal obsah činnosti firiem O. spol. s.r.o. a Q. obž. H.. F. a vedel iba o existencii firmy, ktorá sídlila na Družstevnej ulici. O privatizácii I. Galanta nemal žiadnu vedomosť. Finančnú podporu zo strany firmy Y. F. P. zdôvodňuje tým, že on mal styky v Rusku a oni nie a oni mali peniaze, on ich nemal. Pri ďalšej výpovedi dňa 29.11.1994 uviedol, že keďže nezačal podnikať v Rusku, K. cez obž. H.. B. F. žiadal vrátiť dlh napriek tomu, že podľa zmlúv mal začať splácať dlh až 30.03.1994 a aj z dôvodu, že mal voči nemu nedôveru, bol trestne stíhaný a vo väzbe. Dňa 10.02.1995 vypovedal, že peniaze od Y. F. P. vložil do firmy, ktorú má v Kyjeve a tieto prinášajú zisk a spolu s peniazmi z firmy SF P. Púchov od jej založenia plnil záväzok voči firme Y. F. P.. Tiež peniaze zaistené na účte v Tatra banke a.s. Bratislava pochádzajú zo ziskov firmy v Kyjeve (63 000 000,-Sk) a je z nich ochotný vyplatiť svojich veriteľov. Názov firmy v Kyjeve a osobu, ktorá firmu vedie, odmietol uviesť. Taktiež poprel, že by zápis v poznámkovom notese H.. B. F., kde pri mene Q. je suma 2 000 000,-Sk a 30% úrok, súvisela s jeho osobou. Obžalovaný Q. Q. vo viacerých písomných podaniach opakovane uvádzal, že zo žalovaného skutku sa necíti byť vinným, že si plnil iba záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke z rokov 1990-1991 od firmy, ktorá existovala, čo potvrdil svedok X. K., ktorý v čase brania pôžičky vo výške 500 000 000,- Kčs bol prokuristom firmy, ktorá mu požičala peniaze a nemohol predvídať, že dôjde k rozdeleniu Československého štátu na Českú a Slovenskú republiku a že požičané peniaze bude vracať bankovou technikou,tzv. clearingom. Namietal tiež nedostatočne preukázanú totožnosť pani C., ktorú mu predstavil X. K., ako zástupkyňu firmy, ktorá mu požičala 500 000 000,-Kčs. Obžalovaný H.. B. F. na hlavnom pojednávaní taktiež využil svoje zákonné právo a odmietol k veci vypovedať, preto podľa § 207 ods. 2 Tr. por. boli prečítané jeho predchádzajúce výpovede. Spáchanie skutkov, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu, poprel. Vo svojich výpovediach postupne uviedol, že v roku 1990 začal na základe živnostenského oprávnenia podnikať pod obchodným názvom Q. Bratislava v oblasti stavebno-údržbárskych a obchodných prác so sídlom na Družstevnej ulici č. 2, oproti priestorom firmy obž. Q. Q., ktorý bol jeho priateľom zo strednej školy a zámer podnikania mu pomáhal nadväzovať obchodné vzťahy po celom území republiky. V roku 1992, z dôvodu možnosti privatizovať I. Galanta, založil si firmu O. spol. s r.o., kde boli jeho spoločníkmi aj G., I. a F.. Po neúspechu vo verejnej súťaži na privatizáciu I. Galanta, firma sa zamerala na výstavbu rodinných domov, obchodných zariadení a stavieb na vývoz do SRN a Ruska, k čomu mali prisľúbené finančné krytie 100 000 000 ,- Kčs od firmy Y. F. P., so zastúpením v Prahe. So zástupcom tejto firmy X. K. podpísal, ako zástupca firmy O. spol. s r.o., niekoľko zmlúv na zabezpečenie výroby a odbytu obytných kontajnerov do SRN a iné zmluvy o pôžičke, resp.úvere. Pri týchto jednaniach boli prítomní partneri K., dvaja muži a jedna žena a W. z Prahy. Po podpísaní zmluvy o kapitálovom vklade prevzal osobne od K. na viackrát sumu 100 000 000,-Kčs, a to 40 000 000,- Kčs, 40 000 000 ,- Kčs a 20 000 000,-Kčs, ktoré mal vrátiť do konca roka 1992. Za prítomnosti W. spísali doklady o prevzatí peňazí a prepáskované peniaze v 1 000,- Kčs bankovkách po 100 000,- Kčs previezol na územie Slovenskej republiky v roku 1992. Časť peňazí uschoval v trezore Tatra banky, a.s. Bratislava na Herlianskej ulici, časť na inom bezpečnom mieste, ale nepoužíval ich, hoci ich mal od konca roka 1992 k dispozícii, pretože boli určené na rozbehnutie výroby I. Galanta, kde mali podnikateľský zámer a žiadali o jej predaj. O prevzatí peňazí mali vedomosť aj ostatní jeho spoločníci, ale doklady im neukazoval a peniaze u neho videl aj G.. Najskôr uviedol, že niekedy na jeseň 1993 postupne začal vyberať peniaze a vkladať na svoj účet k predisponovaniu na účet Y., neskôr uviedol, že keď bolo zrejmé, že privatizáciou I. Galanta nemôžu získať do vlastníctva, na jar v roku 1993 X. K. žiadal vrátenie celej sumy peňazí a na túto sumu mu odovzdal tri faktúry firmy Y. F. P. s tým, že peniaze má poukázať na účet firmy v Komerčnej banke, a.s. Praha. Platby realizoval cez svoj osobný účet v Tatra banke a.s. Bratislava, v malých čiastkach, nakoľko ho K. o to požiadal a ten mu začiatkom roka 1994 potvrdil, že peniaze v celej sume obdržal. Suma, ktorá prevyšovala 100 000 000 ,- Kčs, predstavovala úroky; nevedel uviesť, o akú čiastku išlo. Uviedol tiež, že X. K. sa s obž. Q. Q. zoznámil v sídle firmy na P. ulici č. 2, keď chodil na jednania do firmy O. s r.o. a po čase začal spolupracovať s firmou P. Púchov v aktivitách na Ukrajine a chceli do toho zapojiť i jeho firmu. V tom čase videl u obž. Q. v kufríku viac peňazí v hotovosti, ale nevedel, že by mal záväzok voči firme Y. F. P. a to až 500 000 000,-Kčs. Dozvedel sa to až od X. K., ktorý sa nemohol skontaktovať s obž. Q., ktorý bol vo väzbe. Preto ho koncom roka 1993 X. K. požiadal, aby sám zabezpečoval aj vrátenie záväzkov firmy P. Púchov, s čím obž. Q. súhlasil, ktorý si otvoril účet v Tatra banke a.s. a poveril ho manipuláciou s účtom na zabezpečenie úhrad. Prvých 100 000 000,-Sk mu odovzdal asi vo februári 1994 a tieto peniaze dal k ostatným na bezpečné miesto a postupne ich osobne od februára 1994 po častiach začal splácať cez Q. účet. V marci 1994 mu Q. odovzdal ďalších 100 000 000,-Sk a v apríli 1994 sumu 120 000 000,-Sk, ale odkiaľ ich vzal nevedel. Menšie čiastky zasielal preto, lebo to bolo technicky aj bezpečnostne najlepšie možné. Úhrady robil v rámci starého bloku na základe troch faktúr a zmlúv, ktoré mu pre Dobrochod Púchov dali zástupcovia firmy Y. F. P.. Obž. Q. sa zaujímal o platby a preto mu vždy ukázal bankový doklad. Výpisy z účtov, na základe dohody s obž. Q., si každý preberal osobne. Kópie príkazov zasielali faxom aj do Y.. Dňa 17.05.1994 zistil, že jeho účet v Tatra banke je zablokovaný. Na tento účet zložil predtým 2 000 000,- Sk, ktoré boli jeho a neboli určené na úhradu firme Y. F. P.. Novotný mu oznámil, že časť záväzkov firmy Dobrochod Púchov prevzala firma H. I.. Tieto mali byť zasielané na účet v Investičnej banke v Prahe, ktorú zastupoval W., ktorého ale nepoznal a K. mu to nevysvetlil. Sám si nepreveroval firmu Y., ale od K. vedel, že ide o nemeckú firmu so zastúpením v Prahe, na Chlumeckého 17. K veciam, ktoré boli nájdené 19.05.1994 počas prehliadky osobného motorového vozidla zn. Peugeot XXX B. V. XX XX uviedol, že sumu 29 000,-DM zabezpečila jeho manželka, nakoľko mali záujem v zahraničí kúpiť osobné motorové vozidlo a dala mu ich 17.05.1994, aby ich uložil na svoj devízový účet v Tatra banke a.s. Bratislava, že hotovosť 6 258,20 Kčs, 2.230,-ATS a 400,-FRF nepochádzajú z jeho činnosti a pásky na peniaze pochádzajú zo sumy 20 000,-DEM. Z. C. nepozná a nikdy s ňou neprišiel do styku a nepodpisoval s ňou žiadne zmluvy, rovnako tak ani Y. Y.. Poprel tvrdenie obž. Q., že mu požičal 200 000 000,-Sk na doplatenie dlhu firme Y. F. P.. Ohľadne kolkovania peňazí 100 000 000 ,- Kčs uviedol, že si na to nepamätá a nevie, ako to prebehlo. Obž. X.. H. G. ani Q. I. nepozná a k písomnosti z bloku a súčtu čísiel na spodnej časti listu uviedol, že si nepamätá, že by niečo také písal. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoje výpovede z prípravného konania, že suma 100 000 000,-Kčs od X. K. neprechádzala bankovým prevodom na územie Slovenska, ale táto suma bola z Prahy do Bratislavy prevážaná osobným motorovým vozidlom, ktoré on osobne riadil. Celá suma 100 miliónov Kčs bola v tisíckorunových bankovkách a tieto mal uložené v kufríku a troch väčších taškách a celú sumu 100 miliónov Kčs mal uloženú v batožinovom priestore vozidla, pričom kufrík s peniazmi, ako aj tašku s peniazmi, vedela odniesť jedna osoba. Zvyšné dve tašky taktiež vedela odniesť jedna osoba. Peniaze mal schované na Slovensku, na bezpečnom mieste v inej firme a menšia časť peňazí bola uložená asi v troch alebo štyroch bezpečnostných schránkach v Tatra banke. Z tejto celej sumy 100 miliónov Kčs začal potom postupne splácať dlh K. S týmito peniazmi nerobil žiadne úkony ani prevody, boli stále uložené na jednom mieste až do ukončenia posledného prevodu. K jednotlivým prevodom uviedol, že vždy zobral určitú sumu z týchto peňazí, prišiel do banky a predpísaným spôsobom banka urobila transakciu do Čiech, že prevody realizoval vždy v jednej banke a nič iné s peniazmi nerobil, ani ich nepoužíval. Po pripomienke znalca ohľadne hmotnosti a veľkosti bankoviek v celkovej sume 100 miliónov Kčs zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď, že uvedenú sumu 100 mil. Kčs prevážal na trikrát a to v rozličných dňoch. Ohľadne zákonnej povinnosti okolkovať československé bankovky uviedol, že peniaze už boli okolkované. Obžalovaný X.. H. G., rovnako ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že niekedy koncom roku 1993 ho priateľ Q. I. nakontaktoval prostredníctvom svojho strýka D. s ľuďmi, ktorí mali firmu W. v Bratislave so sídlom na G. ulici. Dohodli sa, že mu firmu odstúpia a spracoval návrhy, ako Zmluvu o prevode obchodných podielov a dňa 08.04.1994 podal na bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek návrh na zápis do obchodného registra a stal sa konateľom a jediným spoločníkom firmy. Presne si nepamätal, kedy mu volal domov O. a na stretnutí mu povedal, že má pohľadávky voči nejakej firme v Čechách a chcel kontakt na firmu, ktorá by dokázala, za určitú odmenu, túto pohľadávku zrealizovať. Neskôr mu povedal, že by to mohlo ísť cez firmu W., špecifikovali podmienky a dohodli sa, že prinesie doklady od firmy W. a O. vypracuje návrhy zmlúv. Tieto doklady odovzdal neznámemu mužovi v reštaurácii X. v Bratislave. Neskôr mu telefonoval z firmy Karat H. od O. muž a priniesol mu zmluvy, kde bola i zmluva medzi firmou W. a firmou S. H., list vlastníctva na objekt X., ktorý bol v zmluve založený ako zaťažená nehnuteľnosť k pohľadávke, ktorá bola predmetom nimi uzavretej zmluvy a dohodli si 30%. províziu. Potom podpísal tieto doklady, podpisy overil u notára X.. V. a odovzdal ich osobe, ktorej odovzdával i pravé doklady od firmy W.. K plneniu malo prísť tak, že mu budú doručené peniaze, tieto uloží do VÚB banky na svoj účet s príkazom na úhradu na určitý účet. Q. I. požiadal, aby mu išiel robiť ochranu. Vo VÚB banke na Leningradskej ulici ho vzali do zadnej miestnosti, kde peniaze prepočítali. Všetky boli zabalené vo vákuovom balení s nápisom VÚB a dal príkaz, aby boli prevedené na účet, ktorý bol uvedený v zmluve a predložil i splátkový kalendár medzi H. I. spol. s r. o. V., Široká ul. č. 8 a firmou W. spol. s r.o. Q.. Po krátkom čase po vložení peňazí do banky mu telefonoval muž, ktorý mu predtým doručil peniaze a povedal, že peniaze treba vybrať, vypísal šek Q. I. a na druhý deň mu odovzdal peniaze. Postupoval takto podľa pokynov firmy S. International, keďže to vyplývalo aj z mandátnej zmluvy, ktorú ako majiteľ firmy W. uzatvoril s firmou S. H.. Spoluobžalovaných Miroslava Q. a H.. B. F. nepozná, nikdy s nimi neprišiel do styku a o nejakých bankových, prípadne clearingových prevodoch, nemal vedomosť. Na hlavnom pojednávaní opätovne uviedol, že neprevzal záväzok inej firmy, ale na základe mandátnej zmluvy vysporiadal záväzok firmy S. H., na základe úverovej zmluvy s AB O., že bol len splnomocnený na vysporiadanie tohto záväzku, na základe pokynov mandanta a ním predložených dokladov a to úverovej zmluvy, zoznamu záväzkov a pred tým, ako išiel do banky, obdržal ešte aj splátkový kalendár pre spoločnosť H. I., s ktorou nikdy nekomunikoval, osobne nerokoval a len na základe pokynov mandanta mal plniť v prospech spoločnosti H. I.. Vzťah jeho firmy bol len so spoločnosťou S. H., z čoho vyplývalo konať v prospech tejto spoločnosti, so žiadnou inou spoločnosťou vzťah nemal a plnil len na základe pokynov spoločnosti S. H.. Po nahliadnutí do zmluvy č. XXXX/XX - XX (z č. l. 1758 - 1759/zv.11) uviedol, že ju pozná a túto podpisoval 02.05.1994 tak, ako je napísané v zmluve; či tam bol podpis O. v čase, keď ju podpisoval, si nepamätal a to aj po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že v čase jeho podpisu tam podpis O. ešte nebol. Overiť zmluvu k notárovi išiel pravdepodobne preto, aby mal doklad o uzavretí tejto zmluvy a pravdepodobne to požadovala aj banka. Po nahliadnutí do Protokolu o splátkach (č. l. 1766/zv.11) uviedol, že sa nevie vyjadriť, kedy a či ho vôbec videl, ani kedy ho podpísal, ale potvrdil, že je na ňom jeho podpis. Či aj tento protokol dával overovať notárovi, si nepamätal. Firmu W. kupoval za účelom pripravovaného projektu - výroby ekologických tvárnic, 08.04.1994 podal návrh na zmenu do Obchodného registra a dňa 22.06.1994 tento vzal späť z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na realizáciu projektu a to aj z dôvodu, že činnosť mandátnej zmluvy nepriniesla požadovaný efekt. Vzhľadom k týmto krokom ostali vo firme W. pôvodní spoločníci. Zo strany spoločnosti S. H. mal sľúbenú odmenu tak, ako je to uvedené v zmluve a úverovú zmluvu firmy S. H. a AB Banky pravdepodobne videl, ale až po podpise zmluvy. Niečo o tejto zmluve vedel, avšak podrobnosti nie a vedel tiež, že je krytá záložnou zmluvou. Nevedel však, že išlo o úver 88 miliónov Kčs, ale vedel, že úver je poskytnutý AB bankou, ktorú určite videl medzi jeho podpisom zmluvy a príchodom 17.05.1994 do VÚB banky. Nezdalo sa mu podozrivé, prečo ho Barna požiadal o prevzatie záväzku, nakoľko je právnik a vychádzal z toho, že pri vysporiadaní tohto záväzku bude potrebné vykonať aj iné úkony, nie len odniesť peniaze do banky. Peniaze mu doniesli na parkovisko za Národným divadlom v Bratislave dvaja neznámi muži, potom išiel s Q. I. do banky, kde mal otvorený účet, predložil doklady na firmu W., úverovú zmluvu, mandátnu zmluvu a splátkový kalendár s tým, že príkaz na úhradu určite nevypisoval. Na podrobnosti si už nepamätal, ale v banke asi povedal, že sa bude plniť, boli tam totiž termíny, v ktorých sa malo uhrádzať. Keby dal príkaz na úhradu, peniaze by odišli. Uviedol tiež, že asi nedal pokyn pracovníčke banky, v akom bloku sa má do Českej republiky uhrádzať, nakoľko ani v mandátnej zmluve sa nič o tom nehovorilo a v tom čase nič nevedel o clearingovom zúčtovaní. Šekovú knižku z banky nemal, ale šek z banky vypísal pre Q. I. na výber sumy 18 599 000,- Sk z dôvodu, že v tom čase bol zaneprázdnený a mal iné povinnosti. Pokiaľ vyberaná suma bola nižšia o 1.000,- Sk, nakoľko na účte museli zostať nejaké peniaze. Nevedel, či sa Trajter poznal s O., prípadne s ľuďmi firmy S. H.. Po vložení peňazí do banky mu za 1 až 2 dni volali z firmy S. H., aby peniaze vybral a vrátil ich, čo bral ako príkaz a ten zrealizoval. Po vložení sumy 18 600 000,- Sk do banky netelefonoval a ani sa neinformoval na transakciu, nakoľko nemal na to dôvod a nemal strach, že transakcia už bola zrealizovaná, nakoľko termín splatnosti bol až 20-teho a nevypisoval príkazný lístok. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalej dokazovanie výsluchmi svedkov Q. F. Z., t.č. Q., X. O., Q. F., R. P., notára X.. Q. V., H.. B. V., Q. G. a znalca P.. H.. B. B., D.. Postupom podľa § 211 ods. 1 Tr. por., so súhlasom prokurátora a obžalovaných, boli prečítané svedecké výpovede O. F., H.. Q. E., H.. P. Y., H.. V. Y., J. K., X. W., H.. Q. I., Q. W., X.. V. P., Q. Q., H.. U. U., X. S., H.. J. G., Ing. H. P., X. V., O. T., O. S., J. V., H. O., X. O., Y. O., Y. S., X. E., X. B. B. B., X. G., Q. B., R. Q., P. O., X. S., Q. V., V. O., H. Q., Q. V., V. W., I. P., V. S., J. B., X. Q., Z. C. a X.. B. Z. a podľa § 211 ods. 2 písm. a/ Tr. por. bola prečítaná výpoveď svedka X. K., ktorý zomrel. Podľa § 211 ods. 4 Tr., por. so súhlasom prokurátora a obžalovaných, boli prečítané aj znalecké posudky znalca z odboru ručného a strojového písma B. Y. č. 35/97 z 31.08.1998 a č. 47/95 z 25.07.1996 a jeho výpovede, čítaný a oboznámený rozsiahly listinný a dokumentačný materiál, ako aj oboznámené pripojené spisy o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaných Q. Q. a H.. B. F., pričom dospel k jednoznačnému záveru o vine všetkých troch obžalovaných v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K vine v bode I. obžalovaných Q. Q. a H.. B. F. Súd, na základe aj obhajobných tvrdení oboch obžalovaných, že platby v tzv. starom bloku realizovali na základe reálne vzniknutých záväzkov pred menovou odlukou, primárne zisťoval skutočnú existenciu záväzkov oboch firiem P. a O. s firmou Y. a aj reálne prevzatie finančných prostriedkov obžalovanými, na základe ktorých každý uvedený dlh splácali. V spise sú totiž dve kópie zmluvy o tichom spoločenstve uzatvorenej medzi firmou Dobrochod, zastúpenej majiteľom Q. Q. a Y., zastúpenou konateľkou Z. C. zo 17.12.1990 (č.l.405/zv.3) a zo 07.01.1991(č.l.406-407/zv.3), podľa ktorých v oboch prípadoch predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných zdrojov (kapitálového vkladu) na podnikateľské aktivity firmy Dobrochod na Ukrajine s dobou trvania zmluvného vzťahu od 01.01.1991 do 31.12.1996 s tým, že mesiac po tomto termíne je možné zmluvu predĺžiť o ďalšie dva roky, pričom Y. sa zaväzuje poskytnúť do podnikania P. finančné zdroje, jednorázovo v objeme 300 000 000,- Kčs uhradených v hotovosti do 31.03.1991 a predstavuje 50% z celkového vkladu a majiteľ Dobrochodu podľa zmluvy sa zaväzuje splatiť tento dlh do konca splatnosti zmluvy a poskytnúť rozbor ročného plnenia podnikateľských aktivít (výstavba rodinných domov, rekreačného zariadenia a závodu) a že za poskytnutie kapitálového vkladu sa zaviazal každoročne 15% z 300 000 000,- Kčs, ako prvú splátku za roky 1991-1993 uhradiť do 30.03.1994 a druhú aj s úrokmi za roky 1994-1996, spolu s celým vkladom 300 000 000,- Kčs do 30.03.1997, resp. podľa druhej zmluvy to isté a tie isté dátumy, len na sumu 200 000 000,- Kčs. Pokiaľ ide o obžalovaného H.. F., ako zástupcu firmy O., z rámcovej obchodnej zmluvy medzi firmou Y. F. XXXX P., zastúpenej X. K. a firmou O., spol. s r.o, zastúpenej H.. B. F. vyplýva, že 27.11.1992 uzatvorili obchodný kontrakt v oblasti zabezpečenia a sprostredkovania dodávok stavebných dielcov a komponentov pre výstavbu bytov v SRN na dobu od 01.01.1993 do 31.12.1998 (č.l.409-410/zv.3) a rovnako tak aj ročný kontrakt (HZ) z 27.11.1992, na dodávky montážnych stavebných dielov, t.j. obytných buniek - kontajnerov pre výstavbu kompletných bytov a objektov, mesačne v roku 1993, v počte 100 kusov v hodnote 70 000,- korún za jednu obytnú jednotku s účinnosťou podpísania zmluvy oboma stranami zaplatením zálohy 50% ročného kontraktu, t.j. 41 000 000,- korún na obdobie od 01.01.1993 do 31.12.1993 s možnosťou predĺženia ( č.l 411-413/zv.3). Z ďalšieho listinného dôkazu (č.l 414/zv.3) vyplýva, že Y. F. P., Chlumová 17, Praha ako dodávateľ vystavil dňa 19.12.1992 faktúru č. XXX/XX/XX (HZ-XX/XX-podľa ročného kontraktu) pre O. spol. s r.o, P. 2, Bratislava, ako dôvod skrátenej splatnosti 31.12.1992 na sumu 40 000 000,- Kčs s dátumom vystavenia tejto faktúry 19.12.1992. Z výpovede svedka X. K. (zomrel XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode - č.l. XXXX-XXXX/zv.XX)vyplýva, že ako podnikateľ pôsobil vo viacerých firmách a jednou z nich bola aj firma Y. v K., kde bola aj registrovaná od 22.03.1998 (č. HR B 132 91 - č.l. 392-394/ zv. 3), ktorú založil Y. Y. s ďalšími, v oblasti zábavy a iných činností. Postupne priberali ako prokuristov Z. C. a X. S. a on bol od 04.04.1990 prokuristom a pôsobil aj na území ČSFR, kde mali vybavenú registráciu a povolenie činnosti na Federálnom ministerstve zahraničných vecí a Ministerstve financií a v Prahe mala obchodné zastúpenie na Chlumovej 17 s rozšírením podnikania, obchod s priemyslovými podnikmi, bankové poradenstvo a v roku 1992 sa pretransformovali do novovzniknutej firmy MA.C. s.r.o. (založenej ešte 27.12.1990 - č.l. 395,404/zv. 3) a spoločenskej zmluvy z 28.01.1992(č.l. 398-403/zv.3). Uviedol, že v roku 1990 sa zameriaval na Slovensko, kde sa zoznámil s H.. F. a cez neho aj s Q. Q., rokovali o možnej spolupráci na území ZSSR, čo oznámil aj Z. C. a Y. Y.. Potvrdil, že vstúpili do firmy P., ako tichý spoločník s podielom 500 000 000,- Kčs a od Y. sa dozvedel, že Q. prevzal 500 000 000,- Kčs, ale obsah zmluvy nepoznal, lebo nebol pri jej podpise a ani pri odovzdávaní peňazí; uviedol však, že si myslí, že naraz to nebolo, lebo toľko peňazí firma nemala. Mali však spojenie na iné zahraničné firmy,ktoré na ich činnosť, v prípade potreby, poskytovali peniaze. Na podporu svojho tvrdenia predložil doklad z 29.08.1990, že firma D&G E. W., Ltd. z Írska poskytla ekvivalent 20 000 000,- USD pre Y. a preto mali z čoho poskytnúť peniaze a že dokladovú časť záväzkov mala na starosti výkonná riaditeľka pani C.. Keďže podľa zmluvy mal obž. Q. odvádzať ročne úroky a tieto neodvádzal, začal pátrať po Q.. Uviedol tiež, že už v roku 1990 firma chcela vstúpiť do jednaní ohľadne získania firmy I. Galanta a obž. F. mu v roku 1992 navrhol vstúpiť do privatizácie tejto firmy, aby mu poskytli na kúpu finančné prostriedky, keďže tam plánoval výstavbu kontajnerov. Dohodli sa na zálohe 100 000 000,- Kčs, iných jeho spoločníkov nepoznal, ale jedného mu predstavil. Po podpísaní kontraktu v Prahe na trikrát, v prítomnosti W., podpísal Ing. F. prevzatie peňazí na výdavkové doklady a k prevzatiu peňazí došlo ešte v roku 1992 a to zálohy 100 000 000,-Kčs na zavedenie výroby kontajnerov. Keďže museli splácať financovanie, fakturovali mu prevzaté peniaze a koncom roka 1992 mala firma finančnú tieseň, preto vystavil 19.12.1992 faktúru na sumu 40 000 000,- Kčs, č. 001/12/92 so splatnosťou do 31.12.1992, ktorou požadoval vrátenie aspoň 40 000 000,- Kčs a 03.01.1993 túto pohľadávku preniesli na firmu MA.C. s.r.o. Keďže v tomto čase bol už v spojení s obž. Q. a záväzok 300 000 000,-Kčs sa podujal vyrovnať a sumu 200 000 000,- Kčs vo valutách, preto pri postúpení pohľadávky na MA.C. pohľadávka 200 000 000,- Kčs nebola uvedená. Dohodli sa, že platby bude uhrádzať na účet firmy Y. v komerčnej banke na číslo účtu XXXXXXXX, lebo pri postúpení pohľadávky na MA.C. sa tak dohodli. Obž. F. postupne splatil celý dlh a začiatkom roka 1994 ho požiadal aj o splácanie dlhu za Q. od 17.02.1994, ale nevedel vysvetliť, prečo po malých čiastkach. Pokiaľ platby išli na účet H. I. v H. banke, toto ihneď signalizoval H.. F., ktorý mu uviedol, že plnil na základe postúpenia pohľadávky medzi Y. a H. I. ale, že túto firmu vôbec nepozná. Preukázané bolo tiež, že v Komerční banke a.s. Praha bol založený účet č. XXXXX-XXX/XXXX firmy Y. a že v rozhodnom období sumy vkladané oboma obžalovanými v Slovenskej republike, v miliónových čiastkach z tohto účtu v Českej republike vyberal práve X. K.. V podstate zhodne, ako svedok X. K., vypovedal aj svedok X. W. ohľadne vstupu Y. cez X. K. do spoločnosti MA.C., ktorý sa tak v roku 1992 dozvedel o existencii záväzkov firmy P. Q. Q. a firmy Q. H.. F.. O obž. Q. a jeho firme nič nepočul a nepoznal ho, ale obž. H.. F. spoznal začiatkom roka 1992, ale k obchodu medzi nimi nedošlo. Záväzkom firmy Y. neprikladal dôležitosť, lebo sa netýkali firmy MA.C., lebo vznikli pred vstupom firmy Y. do MA.C. Až keď mu X. K. ponúkol postúpenie pohľadávok, z dôvodu finančnej výhodnosti (20% vymoženej sumy) súhlasil a 03.01.1993 podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky. Pripustil, že pri spisovaní prílohy k zmluve došlo k administratívnej chybe, keď na strane dlžníka je dvakrát uvedená firma Q. a O., čo ale nevedel vysvetliť, lebo to mal na starosti X. K.. Problémy nastali v máji 1994, keď prestali chodiť na účet peniaze a zistili, že idú na účet firmy H. I., spol s.r.o., ktorá však neexistovala a ktoré mali patriť Y. a MA.C. Nevie nič o firme H. I. a ani o postúpení pohľadávky 200 000 000,- Kčs P. od Y., ako aj záväzku Q. u Y.. Z listinnných dôkazov a zo svedeckých výpovedí mal súd preukázané, že firma Y. F. P. skutočne vznikla 29.11.1985, ako spoločnosť pre zábavné podniky a obchod s priemyselnými zariadeniami, že jej konateľom bol do 04.04.1990 pán Y. Y., od 04.04.1990 Z. C. a prokuristami X. S. a X. K. a od 07.02.1994 firma pre stratu majetku už neexistuje. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l.XXX-XXX/zv.X) firma Y. F. P. mala v zastúpení pani Z. C. dňa 15.01.1993 uzatvoriť zmluvu s firmou H. I. spol. s.r.o. Praha 1, Široká ul.č. 8 o postúpení pohľadávky firmy P. v sume 200 000 000,- Kčs, avšak existencia tejto firmy nikdy nebola preukázaná. Z vyjadrenia Magistrátu hl. mesta Prahy (č.l.1883 - 1892/zv. 11) vyplýva, že IČO XXXX XXXX firmy H. I. s r.o., Široká 8 nezodpovedá štruktúre, ktorú stanovuje ČSÚ a nemohlo jej byť teda pridelené, čo podložili výpisom zo živnostenského registra Prahy 1, že firma s podobným názvom H.-H. I. D. s.r.o, adresa Sokolská 1619/22, Praha 2 bola zapísaná, ale pod číslom XXXX XXXX. Taktiež adresa firmy H. I. s.r.o. Široká 8, Praha bola šetrením polície zistená ako obytný dom s právnymi priestormi v prízemí a na uvedenom čísle sídlila cestovná kancelária, ktorej názov firmy nebol známy. Taktiež ani firma Y. F. nikdy nesídlila na adrese Chlumská č. 17, Praha. Podľa ďalších listinných dokladov mala RoRo F. P., v zastúpení X. K., na základe zmluvy zo dňa 03.01.1993, postúpiť pohľadávky, ktoré vznikli firmám O. a P. spoločnosti MA.C. spol. s r.o. so sídlom Jerevanská ul.č.1, zastúpenej konateľom X. W. (č.l. 415-417/zv.3). Z výpovede svedkyne Z. C. (č.l.2114-2115/zv.12) mal súd preukázané, že firma Y. F. bola založená Y. Y. z Poľska, ktorý býval v Düsseldorfe a v roku 1990 kúpila obchodné podiely tejto firmy spolu s X. S. z V. a X. K. z Prahy a že od januára do februára 1991 bola konateľkou firmy Y. F., že do jej kúpenia obchodných podielov bola firma činná len na území P. a prakticky otvorila pre firmu nové oblasti pôsobnosti pre obchod so spotrebným tovarom medzi Poľskom a Nemeckom. Po odstúpení z firmy a predaji obchodného podielu S. s firmou už nič nemala. Obž. Q. Q. a obž. B. F., ako aj B. W. nepoznala, ani ich mená v súvislosti s firmou Y. F. a poprela, že by firma udržiavala kontakty s firmami Q. a P. a H. I.. Po predložení zmlúv zo 17.12.1990 a 07.01.1991 o poskytnutí finančných prostriedkov 300 miliónov Kčs a 200 miliónov Kčs pre P., zastúpenej Q. Q. a zmluvy z 15.01.1993 o postúpení pohľadávky 200 miliónov Kčs z Y., zastúpenej Z. C. na H. Trade, zastúpenej B. W. uviedla, že nepozná písmo ani obsah na predložených listinách, podpisy na týchto zmluvách nie sú jej, uviedla, že krstným menom sa podpisuje iba v prípade, že je to nevyhnutné, pečiatky na predložených listinách nikdy nemala, sú sfalšované a firma Y. obchody uvedené v zmluvách nikdy nevykonávala. Podpis Z. C. už na prvý pohľad, je aj podľa súdu odlišný od sfalšovaných podpisov na vyššie uvedených zmluvách a o amatérskom vypracovaní týchto falzifikátov svedčí aj nepresnosť v priezvisku Z. C., keď na zmluve zo 07.01.1990 je nesprávne uvedené meno Z. C.. Na základe uvedeného súd mal preukázané, že spoločnosť Y. skutočne existovala, ale neuveril obhajobným tvrdeniam Q. a F., že reálne existoval ich záväzok, u obž. Q. vo výške 500 000 000,- Kčs a u obž. H.. F. vo výške 100 000 000,- Kčs s touto firmou, uzatvorený pred menovou odlukou medzi Českou a Slovenskou republikou a následne tak aj povinnosť tento dlh splatiť na základe platobnej zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou zo 04.02.1993 č. 33/93 formou clearingového zúčtovania. Svedok X. K. ešte v prípravnom konaní predložil síce na podporu svojho tvrdenia o možnej finančnej podpore pre Y., v anglickej verzii, doklad vystavený firmou D&G E. W., J.. W. Z. O. Y., Cork, Írsko z 29.08.1990 adresovaný X. K., Y. F. Düsseldorf 4000, s adresou Chlumova 17, Praha 3, vo veci I. Galanta a stavebný areál na Ukrajine, že potvrdzujú, že sú ochotní a schopní spolupracovať pri financovaní uvedeného projektu a na začiatok prisľubujú 20 000 000,-USD alebo ekvivalentnú čiastku pre úver, ktorý má byť poskytnutý a že požadujú kompletné návrhy peňažných tokov a s podmienkou obvyklých požiadaviek nevidia žiaden dôvod, prečo by sa tento úver nemal zrealizovať (č.l.161-162/zv.2). Z výpovede svedka X. B. bolo zistené, že v rokoch 1990-1991 zaregistroval spoločnosť D&G E. W. Ltd., ako írsku spoločnosť, ktorá nebola rezidentom, ako jedna z niekoľko sto takýchto spoločností, ktoré založil v mene zakladateľských agentov OCRA Foundation Agents na ostrove Man, čo bola vtedy bežná prax, bola legálna a že existovali aj írske spoločnosti, ktoré neboli rezidentom, ale nemohli obchodovať v Írsku, ale táto prax už zanikla. Vymenovaným riaditeľom a tajomníkom tejto spoločnosti boli V. a O. D., so sídlom The Avenue, Sark, The Channel Islands a rovnako ako on, boli zrejme riaditeľom resp. tajomníkom stoviek spoločností, ale nemali priamu účasť v nich. Z úradu Registra spoločností bol získaný údaj, že D&G Financial Services Ltd. bola zaregistrovaná 22.08.1990 a zanikla dňa 10.12.1996 a na evidovanej adrese Unit 5 Rossdale, House, Bishoptown, Cork už neexistuje žiadna takáto spoločnosť a neobchoduje po dobu viac ako 10 rokov. Ďalej bolo oznámené, že X. je známy účtovník s dobrou povesťou v súvislosti s inými írskymi spoločnosťami, ktoré nie sú rezidentom, pretože táto medzera v zákone bola využitá v 90. rokoch ešte pred jej uzavretím. Zistené bolo taktiež, že jediným úkonom Johna B. v súvislosti so spoločnosťou D&G Financial Services Ltd. bolo jej založenie ako írskej spoločnosti - nerezidenta, že nemal a nemá žiadne ďalšie obchody so spoločnosťou D&G Financial Services Ltd., že o X. K. nemá žiadnu vedomosť, rovnako ani o spoločnosti D&G E. v Prahe, ktorú nikdy predtým nevidel a po nahliadnutí do prísľubu uviedol, že o hlavičkovom papieri, o pečiatke a ani o podpisoch nič nevie, nemá vedomosť o žiadnej transakcii týkajúcej sa sumy 20 000 000 € (zrejme nesprávne je uvedené € namiesto USD), že nemá vo svojej kancelárii žiadne účtovné knihy ani účtovné záznamy a ani nič iné zo spoločnosti D&G Financial Services Ltd. K osobe Q. Q. uviedol, že v danom čase bola tajomníkom v jeho kancelárii a pomáhala pri založení spoločnosti v mene a za X. B.. Z výpovede svedka X.. B. Z. bolo zistené, že spoločnosť D&G Financial Services Ltd pozná, mal v nej funkciu sekretára, resp. tajomníka spoločnosti približne v rokoch 1991-1997, ktorú spoločnosť založili dve írske alebo britské firmy. Z titulu svojej funkcie bol štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti a okrem neho vo firme figurovali ešte nejakí výkonní riaditelia, ktorých menom nepozná, ale ani ich nikdy nevidel, avšak figurovali na rôznych papieroch, boli to Íri, jeden muž a jedna žena. Funkciou spoločnosti D&G Financial Services Ltd. bolo prevádzanie finančných transakcií pre tretie osoby a vlastné finančné transakcie boli iba nepatrného rozsahu. O konkrétnej finančnej transakcii firmy rozhodoval vždy poverený človek, ktorý mal plnú moc k výkonu tej ktorej transakcie a boli to rôzni ľudia viazaní k firme iba obchodnou zmluvou. Spoločnosť D&G Financial Services Ltd. v Českej republike žiadnu pobočku zriadenú nemala a nemala ju ani nikde inde na svete. Existovala auditorská firma zriadená v Prahe, na adrese Omská 8, Praha 10 D&G Financial Services Limited (CZ), ktorú firmu spoluzakladal, avšak táto firma pri vzniku nemala vôbec žiadnu náväznosť na firmu D&G v Corku a jediným spojením medzi obidvomi firmami bol on a názov firmy, ktorý zvolili z dôvodu, že sa im páčil. Náplňou tejto firmy bola auditorská činnosť a tvorilo ju štyri alebo päť auditorov a inú činnosť, než auditorskú, firma nevykonávala. Po zistení zamerania činnosti firmy prenechal svoj podiel iným. Po nahliadnutí do prísľubu 20 miliónov USD spoločnosťou D&G Financial Services Ltd z 29.08.1990 uviedol, že tento list nevidel, ale vylúčiť to nemôže, ale rozhodne nejde o žiadny finančný prísľub ale len o predkontraktačné vyjadrenie pripravenosti vstúpiť do jednania o uvedenom obchode a firmu k ničomu nezaväzuje. Podpísaný bol X. D. O´D., ktorého podpis poznal, ako i pečiatku a tlačiareň pána O´D., ktorú on sám používal, avšak tento zomrel v roku 1997 v New Yersey v USA. Preto za tento obchod bol zodpovedný O´D., že by o tom niekedy spolu hovorili si nespomenul ani či skutočne peniaze boli niekomu poskytnuté, či peniaze boli prevedené na firmu Y., pričom meno X. K. mu nič nehovorilo, rovnako ako názov firmy Y.. K Q.. H. Q. uviedol, že je jeho družkou a v čase jeho výsluchu bola dlhodobo chorá, často v nemocnici a neschopná sa dostaviť k výsluchom, pričom uviedol, že vo firme nemala žiadne postavenie, ktoré by ju oprávňovalo k uzatváraniu a k zjednávaniu obchodov, vôbec pre firmu nepracovala a len z praktických dôvodov mala podpisové právo k účtu v H. a.s. so sídlom v Prahe. Z odpovede vedúcej vrchnej štátnej zástupkyne v Düsseldorfe, Nemecko, na základe predchádzajúceho dožiadania Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že dožiadanie nemohli vybaviť a príslušným útvarom polície vykonané zistenia neviedli v ich sfére kompetentnosti, na ktorú im bola zaslaná žiadosť o právnu pomoc. Napokon šetrením Finančného riaditeľstva Českej republiky bolo zistené, že zastúpenie spoločnosti RoRo F. Düsseldorf 4000, Chlumová 17, Praha 3 nebolo nájdené a v Českej republike ani žiadne daňové priznanie táto spoločnosť nepodávala. Na základe vyššie uvedeného a v rozpore s tvrdeniami oboch obžalovaných a X. K. a čiastočne aj X. W. o reálnom poskytnutí finančných prostriedkov 500 000 000,- Kčs a 100 000 000,- Kčs obžalovaným Q. Q. a H.. B. F., bolo súdom zistené, že firma Y. GmbH Düsseldorf 4000, SRN, ako predmet svojej činnosti uvádzala dovoz a vývoz priemyselných zariadení, odstraňovanie odpadov a obchod s materiálmi na recykláciu, pričom od 07.02.1994 už neexistuje. Svedkyňa Z. C., ktorá bola v rozhodnom období konateľkou a majiteľkou a ktorej podpisy sú na zmluvách z17.12.1990 a z 07.01.1991(č.l.405-407/ zv.3) poprela uzatvorenie vyššie uvedených zmlúv s firmou Dobrochod, pričom táto firma reálne ani nemohla takéto finančné prostriedky obžalovaným poskytnúť, nakoľko už začiatkom roka 1994 zanikla. Súd mal taktiež za preukázané, že potvrdenie spoločnosti D&G Financial Services Ltd bolo len predkontraktačným vyjadrením prísľubu poskytnutia 20 000 000,- USD, resp. ekvivalentnej čiastky Y. F. Düsseldorf 4000 a že nebolo ani nikdy naplnené. Vyššie uvedené zmluvy o poskytnutí financií firmám oboch obžalovaných Dobrochod a O. v sumách 500 000 000,- Kčs, resp. 100 000 000,- Kčs, ktoré slúžili ako doklad banke na prevod peňazí po menovej odluke k ich zúčtovaniu v starom bloku, v pomere 1,-Sk ku 1,- Kč, boli len fiktívne za účelom finančného zisku, nielen pre oboch obžalovaných, ale pravdepodobne aj X. K. a ďalších doposiaľ neustálených osôb, pravdepodobne z Českej republiky. Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené dňa 17.12.1990, resp. 07.01.1991, podľa ich textu len upravovali ich predmet a to poskytnutie finančných zdrojov na podnikateľské aktivity Dobrochodu, kde sa Y. ako tichý spoločník zaviazal poskytnúť jednorazový objem 300 000 000,- Kčs priamou platbou v hotovosti do 31.03.1991 a že podnikateľ ( obž. Q. ) sa zaviazal poskytnutý kapitálový vklad za každý rok uhradiť 15% z 300 000 000,- Kčs, prvú splátku do 30. marca 1994 a druhú celý vklad do 30. marca 1997, resp. podľa zmluvy 07.01.1991 tie isté podmienky, len na sumu 200 000 000,- Kčs, pričom reálne naplnenie tohto záväzku, resp. akékoľvek prevzatie peňazí obž. Q. nebolo preukázané. Napokon sám X. K. nepotvrdil priamu vedomosť o skutočnom poskytnutí 500 000 000,-Kčs obžalovanému Q. Q., odvolal sa len na zmluvy, ktoré neskôr videl a ktoré mala uzatvoriť Z. C., ktorá však nevedela nič o poskytnutí finančných prostriedkov, poprela, že by podpísala tieto dve zmluvy, resp. priamo vylúčila svoj podpis aj pečiatku firmy na zmluvách, ktoré jednoznačne označila za falošné. Za falzifikát označila aj zmluvu o postúpení pohľadávky firmy SF P. V. z 15.01.1993 medzi Y. a H. I. na sumu 200 000 000,- Kčs, ktorá firma však taktiež nikdy neexistovala. Rovnako z výpovede tejto svedkyne vyplýva, že spoločnosť D&G Financial Services Ltd nepozná a že firma Y. uvádzané obchody ani nikdy nevykazovala. Podľa súdu, ak by takéto vysoké finančné prostriedky D&G Financial Services Ltd boli Y. poskytnuté, svedkyňa by o nich musela mať vedomosť. Pokiaľ X. K. predložil potvrdenie o finančnom prísľube spoločnosti D&G, ako možný zdroj financií pre Y. na poskytnutie financií, podľa predložených zmlúv o pôžičkách firmám oboch obžalovaných Q. Q. a H.. B. F., X. K. nikdy nepotvrdil, že tento finančný prísľub D&G bol zrealizovaný a žiadne doklady preukazujúce splnenie tohto finančného prísľubu neboli zistené. Napokon to sama vylúčila aj Z. C., v tom čase konateľka spoločnosti Y.. Zakladateľ spoločnosti spoločnosti D&G v Írsku, resp. tajomník v Českej republiky, ako štatutárny orgán, nikdy uvedený prísľub 20 000 000,- USD nevideli a ani X. K. nepoznali. Naviac aj podľa súdu z predloženého potvrdenia D&G z 29.08.1990 vyplýva len, že ide o prísľub ekvivalentu 20 000 000,- USD na aktivity podnikania na Ukrajine, avšak ako vyplýva z vyššie uvedeného, obžalovaný Q. Q., ktorého sa toto podnikanie malo týkať a aj podľa vykonaného dokazovania, dovtedy nebol ešte v kontakte s firmou Y. a aj privatizácia I. Galanta firmou O., ktorej cieľom bola táto aktivita, v tom čase ešte neexistovala. Z výpovedí svedkov O. F., Q. E. a Q. G. vyplýva, že spoločnosť O. spol. s.r.o. 06.07.1992 založili spolu s obž. H.. F., aby sprivatizovali I. Galanta, ale po tom, ako tento zámer nebol úspešný, sa všetci spoločníci dohodli, že pokiaľ nesprivatizujú iný podnik, pod týmto menom nebudú inak podnikať a aj z čl. 7 ich spoločenskej zmluvy vyplývalo, že nad čiastku 500 000,-Kčs bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Jednania firmy sa uskutočňovali v Bratislave na Družstevnej ulici. Účet firmy O. s.r.o. bol založený do VÚB Bratislava mesto, Nám. SNP č. 19 a podpisový vzor mal len svedok G. a obž. Ing. F., pričom na dispozíciu s účtom boli potrebné oba podpisy. Z účtu bolo prevedených iba 10 000,-Sk na verejnú súťaž TOS Galanta a inú činnosť firma nevykonávala. Ani jeden svedok nepotvrdil vedomosť o akejkoľvek pôžičke pre O., vôbec nepoznali firmu Y., ktorá im mala poskytnúť 100 000 000,- Kčs pôžičku a nemali žiadnu vedomosť, že by firma O. spol. s.r.o. prijala v rámci HZ 11/92 od firmy Y. vklad do činnosti firmy O. a ak by sa tak stalo, museli by o tom všetci štyria spoločníci vedieť a peniaze by museli byť vedené na účte v účtovnej uzávierke. K faktúram z 19.12.1992 dva krát po 40 000 000,-Kčs a raz na 20 000 000,-Kčs od Y. pre O. zhodne uviedli, že tieto nikdy nevideli. Zhodne potvrdili, že ak by záväzok 100 000 000,-Kčs chcel niektorý z konateľov prevziať, potreboval súhlas ostatných spoločníkov. Svedok Q. G. potvrdil tiež, že na jeseň 1992 videl v kancelárii firmy O. na Družstevnej ulici č. 2 v Bratislave viac peňazí (prepáskovaných tisíckorunáčok), keď v tom čase bol s obž. Ing. F. na Z. ulici v Bratislave v Tatra banke na požiadanie obž. Ing. F., že preváža cennosti a doklady k privatizácii a videl u neho vtedy v taške aj previazané peniaze, ale odkiaľ ich mal, akej nominálnej hodnoty, a v akom množstve, či boli alebo neboli okolkované nevedel, rovnako ani o pôvode peňazí a obžalovaného F. sa na to nepýtal. X. K. poznal iba z videnia, lebo mu ho v kancelárii predstavil obž. H.. F., ale nikdy mu neuviedol, že je z Y. a že by mali voči nemu finančný záväzok. Poprel tvrdenie obž. Ing. F., že by mu povedal, že peniaze sú od firmy Y. pre firmu O.. Pre súd bolo teda preukázané, že o privatizácii TOS Galanta mal obž. Ing. B. F. vedomosť až na prelome rokov 1991-1992 a rovnako tak aj z výpovedí svedkov O. F., Q. G. a H.. Q. E., spoločníkov tejto firmy vyplýva, že nepotvrdili existenciu žiadnej pôžičky pre firmu O., že spoločnosť O. bola síce založená dňa 06.07.1992 za účelom privatizácie I. Galanta, ale po tom, ako sa spoločníci dohodli, že pokiaľ nesprivatizujú iný podnik, nebudú inak podnikať. Napokon aj podľa spoločenskej zmluvy O. nad čiastkou 500 000,-Kčs bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Preto obž. Ing. B. F. nebol ani oprávnený podpísať dňa 27.11.1992 s Y. Rámcovú obchodnú zmluvu, ako aj Ročný kontrakt (H.Z.), ako sa obhajoval a že na tomto základe následne a postupne na tri krát prevziať celkovo 100 000 000,- Kčs, čo bol vlastne dôvod na neskoršie splácanie jeho záväzku v tzv. clearingovom zúčtovaní v starom bloku. Súdom bolo preukázané, že pre privatizáciu TOS Galanta mala O. úverový prísľub 36 miliónov Sk z Tatra banky a.s. Bratislava, ktorý však nikdy nebol poskytnutý. Z listinných dôkazov a svedeckých výpovedí bolo taktiež preukázané, že konateľom spoločnosti BOSIS, spol. s.r.o. bol práve obž. H.. B. F. a tento viedol aj celú agendu spoločnosti a jedinou transakciou, na ktorú bol oprávnený za firmu O. spol. s.r.o., bolo vyplatenie privatizačných projektov I. F. zo základných vkladov spoločníkov, že k privatizácii I. Galanta nedošlo a O. spol. s.r.o. nikdy nerozvinula naplno svoje aktivity a ani neviedla účtovníctvo a na účte spoločnosti boli len povinné zákonné vklady jednotlivých členov. Žiaden zo spoločníkov nepotvrdil existenciu poskytnutého úveru firmou Y. a nikto z nich túto firmu ani nepoznal, rovnako ani firmy H. I. a MA.C., na ktoré neskôr boli fiktívne pohľadávky z Y. postúpené a ani vedomosť, že by firma O., spol. s.r.o. ( aj Dobrochod) mala s týmito firmami nejaké zmluvy alebo záväzky. Navyše prvých päť platieb (22.04.1993,30.04.1993, 04.05.1993) obž. H.. F. bolo uhradených z firmy Q., v ktorej obžalovaný H.. F. sám podnikal, na základe živnostenského oprávnenia, od roku 1990 (v oblasti stavebno-údržbárskych a obchodných prác z účtu firmy Q. spol. s r.o. číslo XXXXXX-XXX/XXXX založeného v Investičnej a rozvojovej banke, a.s. Bratislava), preto na úhradu z tohto účtu z jeho strany taktiež nemal absolútne žiadny dôvod. Súd preto pokladal za preukázané, že ani spoločnosti O. nikdy nevznikol záväzok 100 000 000,- Kčs voči Y., napriek tvrdeniu svedka X. K. a X. W. a nimi predložené doklady považoval len za účelovo vytvorené na konci roka 1992, teda v čase, keď sa už vedelo o nastávajúcej menovej odluke medzi oboma štátmi, keď využili účet spoločnosti O., prostredníctvom obž. F. na úhradu fiktívneho záväzku 100 000 000,-Kčs clearingovým zúčtovaním v starom bloku. Podľa súdu predložené doklady boli účelovo vyrobené a napokon nasvedčujú tomu aj predložené doklady, keď Rámcová obchodná zmluva síce bola podpísaná obž. H.. F. a X. K. 27.11.1992, ale podľa jej textu bola uzatvorená na dobu od 01.01.1993 a stanovujúca v jednotlivých bodoch všeobecné, nič nehovoriace podmienky. Z jednotlivých bodov platobných podmienok a dodacích termínov Rámcovej obchodnej zmluvy z 27.11.1992 a aj z Ročného kontraktu (HZ) z toho istého dňa, z ktorej má vyplývať konkrétna objednávka kupujúceho od predávajúceho na dodanie 100 ks obytných buniek a zabezpečenie montáže u konečného odberateľa, tento kontrakt mal taktiež stanovené podmienky a mal nadobudnúť účinnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami zaplatením zálohy 41 000 000,- Kčs a uzatvorený bol na dobu od 01.01.1993 do 31.12.1993. Preto nebol dôvod, aby RoRo už 19.12.1992, teda po 22 dňoch, vystavilo pre O. faktúru označenú HZ-11/92 s dátumom splatnosti 31.12.1992 na sumu 40 000 000,- Kčs, nakoľko ak by aj reálne odovzdali na základe Ročného kontraktu - HZ uvádzanú sumu 41 000 000,- Kčs, ničím nebolo preukázané aj reálne zaplatenie tejto zálohy. Ak by aj skutočne došlo k zaplateniu uvedenej zálohy v deň podpisu kontraktu, resp. neskôr, nebol žiadny dôvod na jeho fakturovanie pre O., nakoľko k žiadnemu plneniu zo strany O. nedošlo a ani nemohlo dôjsť, nakoľko výroba kontajnerov nikdy nebola spoločnosťou BOSIS začatá a nemohla teda ani nič firme Y. dodať a tá preto nemala dôvod ani na vystavenie vyššie uvedenej faktúry, čo rovnako platí aj o dôkazoch ohľadne spoločnosti Y., vyššie uvedené v súvislosti s vinou obž. Q.. Naviac podľa príslušných daňových úradov podľa sídiel spoločností SF P. a O. bolo zistené, že ako daňové subjekty spoločnosti O., spol. s.r.o., Družstevná 2, Bratislava, resp. P., stavebná firma, Družstevná 2, Bratislava, majiteľ Q. Q., prípadne P., stavebná firma, Hollého 844, Púchov v rokoch 1990-1993 a ani neskôr nepodali žiadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rozhodné zdaňovacie obdobie, takže aj týmto bolo pre súd preukázané, že ani jeden z obžalovaných nemohol uvedené čiastky prijať, nakoľko by im tak vznikla daňová povinnosť odviesť príslušnú daň, čo však nebolo preukázané, že by urobili. Rovnako bolo súdom preukázané, že štyri platby z 02.05.1994, 04.05.1994, 09.05.1994 a 12.05.1994, ktoré boli poukázané z osobného účtu Q. Q., číslo XXXXXXXXXX/XXXX založeného v I. banke a. s. O. dňa 09.02.1994 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX založený v Investičnej a poštovej banke a.s. Praha, Perlová č. 1, na odcudzený občiansky preukaz na meno B. W., trvale bytom Praha, Taussigova 1172/1, že išlo o neexistujúcu firmu H. I. spol. s r.o. s udanou adresou Praha, Široká č. 8 a že B. W., nar. 13.06.1968, bytom Praha, Česká republika, stratil občiansky preukaz, na základe ktorého potom bol založený účet v banke na túto neexistujúcu spoločnosť. Tieto skutočnosti boli preukázané nielen množstvom aj vyššie uvedených listinných dokladov, ale potvrdzuje to výpoveď aj svedka B. W. a príslušné doklady k strate jeho občianskeho preukazu ( č.l. 1877- 1881/ zv.11). Vykonaným dokazovaním mal súd preto vinu obidvoch obžalovaných za preukázanú v tom smere, že obž. Q. Q., ako majiteľ firmy P., W. firma V., so sídlom v Bratislave, Družstevná č. 2, uznal v roku 1994 neexistujúci záväzok v sume 500 000 000,-Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme Y. F., Kraherstr. 11/A, BRD Düsseldorf, zastúpenej konateľkou Z. C. a obž. H.. B. F., ako spolumajiteľ firmy O. spol. s r.o. so sídlom Bratislava, Družstevná č. 2 uznal v roku 1993 neexistujúci záväzok v sume 100 000 000,- Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme Y. F. P., zastúpenej prokuristom X. K., Chlumová č. 17, Praha a tieto začali uhrádzať formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ v pomere 1,-Sk ku 1,-Kč v roku 1993 a 1994 prostredníctvom účtu firmy Q. spol. s r.o. číslo XXXXXX-XXX/XXXX založeného v Investičnej a rozvojovej banke, a.s. Bratislava a osobného účtu na meno H.. B. F. číslo XXXXXXXXXX/ XXXX založeného v Tatra banke, A.S. Vajanského nábrežie 5, Bratislava dňa 08.12.1992 a osobného účtu na meno Q. Q., Komenského 1642, Púchov, číslo XXXXXXXXXX/XXXX založený v Tatra banke a. s. Bratislava dňa 09.02.1994, na účet číslo XXXXX-XXX/XXXX firmy Y. F. Düsseldorf založený v Komerčnej banke Praha a účet číslo L. 1655/5100 neexistujúcej firmy Inter Trade spol. s r.o. Praha, Široká č. 8, založený v Investičnej a poštovej banke a.s. Praha, Perlová č. 1 na odcudzený občiansky preukaz na meno B. W. (č.l. 1253, č.l. 850-851) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v bode 1/. Takto zrealizovanými platbami obaja obžalovaní spôsobili škodu Slovenskej republike vo výške 80 652 715,52 Sk(2 677 179,70 €) na základe podrobného výpočtu znalca z odboru bankovníctva a medzinárodných financií Doc. H.. O. B., D.. Podmienky, za ktorých bolo možné uhrádzať platby medzi Slovenskou republikou a Českou republikou tzv. „clearingovým zúčtovaním" upravovala „Platobná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, uverejnená v Zbierke zákonov č. 33/1993 (č.l. 447-449/zv.4) a Protokol (príloha platobnej zmluvy) medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o platobnom vysporiadaní vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi právnickými a fyzickými osobami, ktoré vznikli pred 8.februárom1993. Znalec Doc. H.. O. B., D., nielen v podrobnom písomne vypracovanom znaleckom posudku, ale aj pri viacerých výsluchoch, ozrejmil mechanizmus platobného styku pred dňom 08.02.1993 a po ňom medzi fyzickými a právnickými osobami sídliacimi v Slovenskej a Českej republike, ako i metodiku clearingového zúčtovania medzi oboma republikami po menovej odluke. Systém clearingového zúčtovania vo všeobecnosti, bez zohľadnenia konkrétnych zmluvných podmienok bol založený na tom, že vzájomné vysporiadanie pohľadávok a záväzkov neprebiehalo bezprostredne medzi zúčastnenými subjektami, t.j. fyzickými a právnickými osobami, ale sprostredkovane, cez jednotlivé komerčné banky a clearingové centrum, ktoré účtovne evidovalo denné finančné toky a denné vzájomné saldá jednotlivých komerčných bánk. Keďže tieto denné saldá mali charakter úverového vzťahu, súčasne ich denne úročili dohodnutým úrokom a tento úrok sa k saldu v dohodnutom termíne pripisoval tzv. anglickým zostatkovým systémom počítania úrokov na bežnom účte. K fyzickému vysporiadaniu salda k prevodu finančných prostriedkov, k tzv. vynulovaniu salda, prichádzalo po splnení určitých, vopred dohodnutých podmienok a zvyčajne k týmto podmienkam patril určitý termín alebo prekročenie určitej sumy salda. Medzinárodné clearingové zúčtovanie medzi dvomi štátmi pomocou tretej meny funguje na tom istom princípe, len s tým rozdielom, že domáce subjekty vedú účtovníctvo aj v domácej mene a aj v cudzej mene. V tomto prípade môže prísť ku kurzovým stratám alebo ziskom (ak nie sú finančné transakcie zabezpečené na trhu derivátov) a to v závislosti od zmeny kurzu cudzej meny a v závislosti od toho, či je daný subjekt v pozícii prijímajúceho platbu alebo v pozícii platiaceho. Toto bol aj prípad starého a nového bloku. Znalec vysvetlil, že do 07.02.1993 vrátane, platila na území bývalej ČSFR jednotná mena - Kčs. Dňom 08.02.1993 sa táto jednotná mena rozdelila a vznikli 2 (dve) nové národné meny - SKK (medzinárodné označenie slovenskej koruny) na území Slovenskej republiky a CZK (medzinárodné označenie českej koruny) na území Českej republiky. Toto rozdelenie malo za následok aj vlastný výmenný kurz SKK voči CZK. Keďže ekonomika a mena ČSFR boli predtým jednotné, vznikol problém uhrádzania vzájomných platieb medzi fyzickými a právnickými osobami, sídliacimi na území Českej republiky a Slovenskej republiky, nakoľko ich záväzky a pohľadávky vznikli v Kčs a nie v SKK, resp. CZK, alebo v inej - cudzej - mene. Z tohto dôvodu bola prijatá 04.02.1993 Platobná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a protokol k tejto zmluve, zverejnená v Zbierke zákonov č. 33/1993. Obsahom tejto zmluvy bola skutočnosť, že prípadné kurzové straty, resp. zisky vyplývajúce z transakcií, ktoré boli dohodnuté pred rozdelením jednotnej meny, ale boli realizované po rozdelení meny, budú znášať rozpočty Slovenskej republiky, resp. Českej republiky. Štátne rozpočty boli zastúpené ministerstvami financií a účty ministerstiev financií boli vedené v Národnej banke Slovenska (NBS), resp. Českej národnej banke (CNB). Na základe tejto dohody vznikli pracovné pojmy „starý blok" a „nový blok" (samotné pojmy, ako také, sa v zmluve nevyskytujú). Za starý blok boli považované platby, kedy sa po termíne 08.02.1993 vrátane, uhrádzali platby medzi českými a slovenskými subjektmi, ktoré vznikli na základe zmlúv pred týmto termínom a za nový blok sa považovali platby, kedy sa po termíne 08.02.1993 vrátane, uhrádzali platby, ktoré vznikli na základe zmlúv medzi českými a slovenskými subjektmi po tomto termíne. Fyzickým prevodom finančnej sumy z účtu Ministerstva financií Českej republiky v ČNB na účet Ministerstva financií v Slovenskej republike v NBS zanikol reálne dňom 19.12.1995 starý a nový blok. Do tohto dňa k fyzickým prevodom finančných súm nedochádzalo, len sa účtovne evidovali saldá, úroky a zostatky na účtoch NBS a ČNB. Zmluvne zanikol starý a nový blok k 30.09.1995 zrušením Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou zo dňa 04.02.1993. Pri výpočtoch komu a v akej výške vznikla škoda znalec uviedol, že na území Slovenskej republiky vznikla škoda Ministerstvu financií Slovenskej republiky a to z toho dôvodu, že platby v rámci starého a nového bloku boli evidované na účte Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý bol vedený v NBS a z tohto účtu boli tiež z prostriedkov štátneho rozpočtu uhrádzané kurzové rozdiely a úrokové platby. Škoda, ako taká, spočívala v tom, že v deň reálneho zániku starého a nového bloku, t.j. 19.12.1995 - česká strana zaplatila slovenskej strane (42 658 296,14 USD, 120 000 000,00 DEM a 32 500 000,00 ECU) a ak by neboli uhrádzané neoprávnené platby, o sumu uvedenej škody (v SKK) by česká strana poukázala na účet Slovenskej republiky vyššiu položku. Na území Českej republiky vznikla škoda Ministerstvu financií Českej republiky z toho istého dôvodu, že platby v rámci starého a nového bloku boli zaevidované na účte Ministerstva financií Českej republiky, ktorý bol vedený v ČNB a z tohto účtu boli tiež z prostriedkov štátneho rozpočtu uhrádzané kurzové rozdiely a úrokové platby. Znalec Doc. H.. O. B., D., jednoznačne zotrval aj na hlavnom pojednávaní na záveroch svojho písomne vypracovaného posudku a zotrval i na výške spôsobenej škody tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku vo vzťahu k transakciám obžalovaného Q. Q. (58 815 690,76 Sk (1 952 323,27 €)) a obžalovaného H.. B. Gališa (XX 837 024,76 Sk (724 856,43 €)). V súvislosti s faktúrou na základe hospodárskej zmluvy, podľa ktorej mali byť finančné prostriedky vrátené do konca roku 1992, t.j. pred menovou odlukou dodal, že táto spadala pod režim platobnej zmluvy uzatvorenej medzi Českou a Slovenskou republikou zo 04.02.1993 bez ohľadu na to, že splatnosť mala byť do konca roku 1992. Pokiaľ zmluvy boli uzavreté pred 08.02.1993 a k platbám došlo po tomto dátume, tieto platby spadali pod režim uvedenej platobnej zmluvy. K obranným tvrdeniam a výpovediam obžalovaných krajský súd dodáva, že existujú nielen rozpory v ich vzájomných výpovediach, ale i rozpor ohľadne sumy, ktorú bol obž. Q. Q. údajne dlžný X. K. a sumou, ktorá bola v konečnom dôsledku na účet Y. prevedená. X. K. bol podľa vyjadrenia obž. Q. dlžný sumu 500 000 000,- Kčs s tým, že uhradených bolo len 311 900 000,- Sk (10 353 183,30 €) a zvyšná suma sa na základe výpovede obž. H.. F. neuhrádzala z dôvodu požiadavky samotného veriteľa X. K., ktorý sa týmto vlastne vzdal sumy 188 100 000,- Sk (6 243 776,14 €), čo vyznieva prinajmenšom nelogicky. Navyše obž. Q. Q. nevedel ani žiadnym spôsobom preukázať príjem a prípadné následné investovanie 500 000 000,- Kčs , keď uvádzal, že všetky peniaze investoval na podnikanie na Ukrajine. R.. Q. jednak odmietol uviesť, akým spôsobom previezol túto sumu na Ukrajinu, resp. do bývalej ZSSR, pričom je nereálne až naivné, že by sumu 500 000 000,- Kčs mohol v rozhodnom období nelegálne vyviesť z územia republiky. Ak by aj peniaze, ktoré boli použité na splácanie dlhu Y., pochádzali z ním uvádzaných zdrojov podnikania na Ukrajine a obž. Q. nedoložil bankový prevod týchto peňazí, tak v prípade pravdivosti jeho výpovede, by došlo k porušeniu Devízového zákona Slovenskej republiky a to vo veľkom rozsahu. Ohlasovacia povinnosť colným úradom bola totiž v tom čase od sumy 200 000,- Sk (6 638,78 €) a vyššie a fyzické aj právnické osoby podnikajúce v zahraničí mali povinnosť oznámiť túto skutočnosť Národnej banke Slovenska a to ako založenie účtu v cudzine, tak aj tzv. prevodovú povinnosť, ktorá spočívala v prevádzaní prostriedkov z týchto účtov na účty v slovenských bankách. Otvorenie účtu v zahraničí bolo podmienené súhlasom Národnej banky Slovenska. Vykonaným dokazovaním neboli tieto skutočnosti preukázané a obrana obžalovaného Q. ničím nepotvrdená a preto je aj týmto vyvrátená. Napokon svedkyňa Z. C. nepotvrdila poskytnutie finančných prostriedkov spoločnosti Y. obžalovanému, predložené dve zmluvy, na ktorých bol jej podpis označila za falzifikáty, ktoré nikdy nepodpísala a aj použitú pečiatku Y. nikdy nemala. V mnohých písomných podaniach obž. Q. Q. sa sám už strácal v tom, čo uvádzal a ako vypovedal, keď sa vyjadroval o pôžičke od X. K., resp. od pani „C.“ v sume 500 000,- (päťstotisíc) korún a to slovom aj číslom, takže už aj z tohto pohľadu nebol dôvod splácania úhradou z jeho účtu v sume až 311 900 000,- Sk (10 353 183,30 €). Ani jeho obhajoba, že podpísal obž. H.. B. F. prázdne hlavičkové papiere, ho nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko hoci bol majiteľom bankového účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX založeného v Tatra banke a. s. Bratislava a obž. H.. B. F. mal len dispozičné právo k jeho účtu, obž. Q. Q. mal vedomosť o pohyboch na účte, nakoľko tieto sú oznamované bankou majiteľom účtu formou výpisov z účtu. Vo väčšine prípadov banky zasielajú svojím klientom výpisy raz do mesiaca a to na konci, resp. možnosť maximálne kvartálneho výpisu a to vždy ku koncu daného štvrťroka. Preto obž. Q. musel byť upovedomený, že ku dňu 31.03.1994 z jeho účtu odišlo 38 400 000,- Sk(1 274 646,48 €). Táto suma bola prevedená v čase od 15.02.1994 do 28.03.1994 a tak začiatkom apríla 1994 musel byť obž. Q. oboznámený, že z jeho účtu bola prevedená suma 38 400 000,- Sk (1 274 646,48 €). Krajský súd len dodáva, že toto bol iba začiatok všetkých transakcií, nakoľko celkovo bolo prevedených do 13.05.1994 suma 311 900 000,-Sk(10 353 183,30 €). Začiatkom júla 1994 by potom obžalovanému Q. Q. pri kvartálnych výpisoch z účtu došlo oznámenie, že k 13.05.1994 bola celkovo uhradená suma 311 900 000,- Sk (10 353 183,30 €). Nie nezanedbateľnými prejavmi sú i rozporné tvrdenia obžalovaného Q. Q. o tom, keď uvádzal, že doklady o prevodoch z jeho účtu osobne preberal obžalovaný H.. F., pričom podľa obžalovaného H.. F. výpisy z účtov si s Q. preberali každý osobne. Pri hodnotení pravdivosti tvrdení oboch obžalovaných, sa krajský súd prikláňa k obrannému tvrdeniu obžalovaného F., a to vzhľadom na objem sumy v miliónoch, ako logickú, v snahe, aby prevody a narastajúci zisk bol každým osobitne aj kontrolovateľný. Napokon aj samotné založenie účtu v Tatra banke 09.02.1994, obžalovaným Q. na jeho meno a nie na firmu P. nasvedčuje o podvodnom úmysle obžalovaného, ktorý napriek tomu, že tvrdil, že pôžička vznikla jeho firme P., úhrady išli z jeho osobného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX založený v Tatra banke a. s. Bratislava dňa 09.02.1994. Napokon aj dátum založenia tohto účtu potvrdzuje jeho účelové založenie na úhradu fiktívneho záväzku. Obranu obžalovaného Q. Q., že časť peňazí získal zo svojich aktivít svojej firmy P., krajský súd neprijal, nakoľko zo spisového materiálu bola preukázaná insolventnosť tejto firmy nielen v žalovanom období, ale i pred ním (ako vyplýva zo zvyšnej pôvodne žalovanej a vylúčenej trestnej činnosti), ale nezačal vykonávať ani žiadne konkrétne kroky v podnikaní v súvislosti s predmetom predložených zmlúv, na základe ktorých boli podpísané (výstavba rodinných domov, výstavba rekreačného zariadenia, výstavba závodu). K hospodáreniu firmy P. boli vypočutí aj niektorí bývalí pracovníci tejto firmy, z ktorých výpovedí je zrejmé, že firma P., konateľom ktorej bol obžalovaný Q. Q., mala už začiatkom roku 1991 finančné problémy. Ako potvrdila svedkyňa R. P., pracovala vo firme P. ako stavebná technička asi 5 mesiacov a to od júla 1990 do januára 1991. Po odchode pre práceneschopnosť, do firmy sa už nevrátila a odišla pre finančné problémy firmy. Obžalovaný Q. získaval financie od záujemcov o stavbu rodinných domov a materiál nakupoval takpovediac na dlh, lebo faktúry nepreplácal a uviedla, že po čase sa vo firme neplatili mzdy. Zrejmú insolventnosť firmy P. potvrdil aj svedok V. Y., ktorý uviedol, že vo firme P. pracoval ako stavebný technik od 1.10.1990, pričom firma mala finančné problémy aj s vyplatením nájomného a preto aj dostala výpoveď a presťahovala sa na G. majer do priestorov Stavokombinátu, neskôr na Miletičovu ulicu, v apríli 1991 na Lamačskú cestu, kde v júli 1991 skončila svoju činnosť. Obžalovaný Q. na nevyplatených mzdách dlhoval viacerým robotníkom zo W. a aj svedkovi z titulu nevyplatenej mzdy asi 100.000,-Sk. Zhodne so svedkyňou R. P. aj vypovedal, že nemali vedomosť o aktivitách firmy P., resp. obžalovaného Q., že by dostal úver v sume 500 miliónov Kčs od firmy Y. Düsseldorf a že ani nemohol dostať žiadny úver, pretože ak by takéto peniaze mal, nemusel by brať zálohy na stavbu rodinných domov, vyplácal by zamestnancov a uhrádzal faktúry. Vinu obžalovaného H.. B. F., podporuje aj listinný dôkaz a to poznámkový blok, ktorý bol zaistený u obžalovaného H..F. pri jeho zadržaní (č.l. 2162-2226/zv.13) a zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectvo, ručné a strojové písmo, B. Y. jednoznačne vyplýva, že textové útvary v karisbloku č. 6-65, ako aj textové útvary na sporných lístkoch označených č. 2, č.3 a 1a (číslicový zápis), jednoznačne vyhotovil jeden a ten istý pisateľ a to konkrétne obžalovaný H.. B. F.. Na sporných lístkoch označených č. 1,č.4,č.5 a č.1a (okrem uvedeného číslicového zápisu) znalec uviedol, že nie je možné jednoznačne potvrdiť ale ani vylúčiť z podozrenia sporných textových útvarov obžalovaného H.. B. F.. Krajský súd dodáva, že výsledky tohto grafologického skúmania znalca sú tiež jedným z dôležitých dôkazov, nakoľko zápisky majú jednoznačnú súvislosť s poukazovaním peňazí formou clearingového zúčtovania a tvoria podrobnú evidenciu investovania a zisku. Súd neuveril ani obranným tvrdeniam obž. H.. B. F., keď mal jednoznačne preukázané, že tento v žiadnom prípade nemohol v žalovanom období okolkovať 100 miliónov federálnych československých korún, nakoľko fyzickej osobe bolo zákonom Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 02.02.1993 č. 26/93 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú menu a o zmene a doplnení devízového zákona, umožnená na základe § 2 ods. 2 výmena maximálnej sumy 4.000,- Kčs s tým, že na základe odseku 5 sa výmena bankoviek vyznačila v preukaze totožnosti. Právnickej osobe bolo podľa § 7 ods. 1, 2 tohto zákona umožnená výmena do výšky pokladničného zostatku, ktorý bol ku dňu výmeny bankoviek preukázateľný zápisom v pokladničnom denníku. Všetky tieto zákonné opatrenia boli urobené práve s ohľadom predísť takýmto nezákonným transakciám, ako bolo zistené v predmetnom prípade. Ako vyplýva z výpovede obžalovaného H.. F., takýto účet, ako právnická osoba nemal a hodnoverne sám nepreukázal a ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že iná právnická osoba by viedla takýto účet v jeho prospech. Podľa oznamovacej a archivačnej povinnosti banky, podľa výšky sumy, je 15 až 20 rokov, existencia takéhoto účtu nebola preukázaná. Napokon sám obžalovaný H.. F. uvádzal, že po prevzatí sumy 100 miliónov Kčs, tieto neuložil na účet v banke, ale časť uložil iba do sejfov a časť z tejto sumy na bezpečnom mieste v nemenovanej firme. Pokiaľ ide o peniaze uložené v sejfoch banky, krajský súd dodáva, že ani tejto časti jeho obhajoby neuveril, nakoľko by bolo prinajmenšom porušením bankového tajomstva, ak by príslušná banka bez povolenia otvorila cudzí sejf, napokon toto jeho tvrdenie sa ani nepreukázalo a bolo aj nelogické, aby banka sama otvorila cudzí sejf a sama by okolkovala tam uložené peniaze, nakoľko banka v žiadnom prípade nemohla otvoriť cudziu bezpečnostnú schránku - sejf, nie ešte sama kolkovať peniaze z uzamknutého sejfu. Preto v tejto časti súd neprijal obranu obžalovaného H.. F. o systéme a možnosti kolkovania 100 miliónov korún. Napokon sám obžalovaný tvrdil, že so sumou 100 miliónov Kčs až do termínu jednotlivých splátok - transakcií s peniazmi nehýbal a nerobil žiadne úkony. K tejto časti jeho tvrdenia súd dodáva, že podľa § 2 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 27/1993 Z.z. bola výmena bankoviek fyzickým osobám uskutočnená v dňoch 04. až 06. februára 1993 a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, právnickým osobám bola výmena bankoviek uskutočnená v dňoch 06. a 07. februára 1993 a ani prípadné rozpísanie sumy 100 miliónov Kčs na jednotlivé fyzické osoby neprichádzala do úvahy, keďže by muselo ísť o 25 000 fyzických osôb. Keďže obžalovaný H.. F. uviedol, že všetky československé bankovky v celkovej sume 100 miliónov Kčs dostal v tisíckorunových bankovkách, tak súd považuje za potrebné zdôrazniť, že bankovky v nominálnej hodnote tisíc korún, boli na základe Vyhlášky č. 28/93 Z.z., (ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu československej meny na slovenskú a o zmene a doplnení devízového zákona) a to konkrétne podľa § 1 tejto vyhlášky - kolkované. Má to význam z toho dôvodu, že jedinou neokolkovanou bankovkou zostávala bankovka v nominálnej hodnote 10,- Kčs, čo však nemá vplyv na obranu obžalovaného Ing. F., nakoľko tento jednoznačne uviedol, že uvedená suma bola v tisíckorunových bankovkách. Napokon aj prevoz sumy 100 miliónov Kčs v 10 Kčs bankovkách podľa spôsobu transportu uvádzaného obžalovaným, v takých malej nominálnej hodnote by bolo nereálne. Napokon aj neskôr zmenenú obhajobu obžalovaného H.. F. (pravdepodobne na základe výsledkov dokazovania), že sumu 100 miliónov Kčs prevážal už v okolkovaných 1 000,- Kčs bankovkách, je taktiež vyvrátená, nakoľko podľa Vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 228/1993 Z.z. zo dňa 17. októbra 1993 o vydaní bankoviek po 1 000,- Sk do obehu a o stiahnutí okolkovaných bankoviek po 1 000,- Kčs z obehu, podľa § 5 ods. 1, ods. 2, dňom 22. októbra 1993 sa sťahovali z obehu okolkované 1 000,- Kčs bankovky a tieto prestávali byť zákonnými peniazmi na území Slovenskej republiky 22. októbrom 1993 a teda po tomto termíne neumožňovala obžalovanému Ing. F. plniť záväzok 100 miliónov korún v bývalej československej mene po 25.10.1993 (15 splátok podľa rozsudku). Napokon sám uviedol, že peniaze mal privážať na územie Slovenskej republiky na jeseň 1992, kedy neboli bankovky ešte vôbec kolkované, lebo proces kolkovania sa začal 13.01.1993 a prebiehal pod gesciou NBS a za účasti komerčných bánk (VÚB, Slovenskej štátnej sporiteľne, Slovenskej poľnohospodárskej banky, Ľudovej banky a IRB) a samotná výmena bankoviek sa vykonala v dňoch 04.02.1993 až 07.02.1993 (fyzické osoby 04.02. 1993 až 06.02.1993 a právnické osoby a živnostníci v dňoch 06. a 07.02.1993) a k 08.02.1993 bolo na jedného obyvateľa okolkovaných približne 5 200 Kčs a preto zákonite ich mohol doviesť len neokolkované. Napokon predmetná vyhláška síce podľa § 5 ods. 3 umožňovala Národnej banke Slovenska a bankám podľa § 1 ods.1 zákona č. 21/1992 o bankách so sídlom v Slovenskej republike vymieňať bankovky uvedené v odseku 1 za zákonné peniaze od 23. októbra 1993 do 05. novembra 1993 a pri výmene presahujúcej 100 000,- mohli žiadať uloženie okolkovaných bankoviek po 1 000,- na vkladné knižky alebo na účet v banke. Ani táto alternatíva však u obž. H.. F. nebola preukázaná, že by tak urobil, napokon touto možnosťou sa ani neobhajoval. Z uvedeného súd preto vyvodil záver, že žiadny úver vo výške 100 miliónov Kčs v hotovosti ani obžalovanému H.. F. poskytnutý nebol a ani nemohol byť, nakoľko po dátume 07. februára 1993 žiadna banka na území Slovenskej republiky nemohla prijať neokolkované bývalé federálne bankovky za účelom akejkoľvek úhrady. Navyše po 05.11.1993 mohol obžalovaný H.. F. plniť v banke jedine slovenskými korunami. Obrana obžalovaného H.. F. aj obžalovaného Q. Q. bola v tomto smere vyvrátená. Krajský súd ju považoval za nepravdivú a účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko i samotné kolkovanie uvedenej sumy tak, ako to prezentoval obžalovaný Ing. F., bolo technicky nemožné a vylúčené. Naviac bolo notoricky známou skutočnosťou, že fyzicky sa bankovky kolkovali v NBS za prítomnosti armády a príslušníkov polície. V príslušných bankách sa peniaze už len vymieňali za neokolkované. Pokiaľ teda obžalovaný H.. F. tvrdil, že peniaze mu okolkovali v banke a za existencie jeho tvrdenia, že uložením peňazí do sejfu v Tatra banke s peniazmi nerobil žiadne úkony, súd považuje za vyvrátenú obranu obžalovaného H.. F. i v tomto smere, nakoľko Tatra banka peniaze nekolkovala. Napokon, pokiaľ neskôr zmenil svoje výpovede, že bankovky na Slovensko prevážal okolkované je taktiež vylúčená, nakoľko v čase, keď prevážal peniaze bývalé federálne bankovky ešte neboli a ani nemohli byť okolkované. I keď obžalovaný H.. F. zmenil neskôr na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď ohľadne transportu 100 miliónov Kčs na územie Slovenskej republiky, keď na hlavnom pojednávaní, v rozpore so svojou výpoveďou z prípravného konania uviedol, že uvedenú sumu previezol na jedenkrát, krajský súd sa touto otázkou nezaoberal ako primárnou, nakoľko pri konfrontácii so znalcom z odboru bankovníctva, bola táto možnosť prevozu v osobnom motorovom vozidle, vzhľadom na váhu a obsiahlosť uvedenej prepravovanej sumy 100 miliónov Kčs v tisíckorunových bankovkách, technicky možná. Krajský súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že protiprávne konanie obžalovaných Q. Q. a H.. B. F. spočívalo v tom, že využili existenciu clearingového zúčtovania medzi Českou republikou a Slovenskou republikou za účelom uhrádzania záväzkov a pohľadávok medzi subjektami týchto dvoch republík, ktoré vznikli pred 08. februárom 1993. Na základe prevodov pomocou tzv. „starého bloku" sa platby uskutočnené subjektami v Slovenskej republike prevádzali na účty subjektov Českej republike v pomere 1Sk - 1 Kč. Následne po výbere českých korún v hotovosti z účtu v Českej republike, bolo možné tieto prostriedky vymeniť na území Slovenskej republiky v aktuálnom kurze /viď znalecký posudok, kde sú rozpísané jednotlivé kurzy za jednotlivé dni/. V tomto období kurz 1 Kč sa približne rovnal 1,16 Sk. Tento kurzový rozdiel bol súčasne aj neoprávneným ziskom obžalovaných, nakoľko na takéto platby v rámci starého bloku mali oprávnenie len tie subjekty, ktorých záväzky vznikli pred 08. februárom 1993 (Platobná zmluva medzi ČR a SR a Protokol k tejto zmluve 33/93 Z.z.). Túto situáciu využili po tom, čo sa v roku 1992 predstavitelia politickej reprezentácie Slovenskej a Českej republiky dohodli na rozdelení Česko-slovenskej federatívnej republiky. Tento zámer bol potvrdený prijatím federálneho ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky vtedajším Federálnym zhromaždením a ustanovili sa ním zároveň aj základné princípy delenia meny. Dátumom vzniku samostatných mien bol 1. január 1993, kedy došlo k rozdeleniu ČSFR. K tomuto dátumu zároveň z ústredia ŠBČS pre SR vznikla Národná banka Slovenska a v Českej republike súčasne vznikla Česká národná banka. Keďže však z technických a z organizačných dôvodov, ale hlavne z dôvodu nepripravenosti nových bankoviek nebolo možné uskutočniť súčasne výmenu federálneho obeživa za nové, zvolil sa neskorší termín, aby sa oba nové štáty mohli pripraviť. Týmto termínom mal byť 30. jún 1993. Dovtedy mala medzi oboma štátmi fungovať menová únia. Počas tohto prechodného obdobia mala ako platidlo naďalej zostať československá koruna. Rozdelením ČSFR však pokračoval rast nedôvery nielen zahraničných objektov, ale aj obyvateľstva k slovenskej korune, čo sa prejavilo v náraste devalvačných očakávaní a v dôsledku toho nastal silný odlev peňažných prostriedkov zo Slovenska do Čiech, čo na jednej strane vyvolalo nedostatok zdrojov na Slovensku a na strane druhej zas neprimeraný rast peňažnej masy v Českej republike. Česká strana dohodu o menovej únii predčasne vypovedala, a preto došlo 8. februára 1993 k menovej odluke. Keďže nové slovenské bankovky a mince, ktoré mali nahradiť federálne obeživo ešte neboli pripravené došlo ku kolkovaniu federálnych bankoviek. Menovú odluku a výmenu peňazí komplikovala skutočnosť, že nebolo známe skutočné množstvo obeživa, ktoré sa na území SR do 8.2.1993 nachádzalo, ale len jeho teoretické množstvo. Preto aj podľa súdu túto situáciu práve využili okrem obžalovaných, pravdepodobne aj iné osoby najmä z Českej republiky, na obohatenie sa na úkor Slovenskej republiky, využijúc tak tento historický moment. Zo znaleckého dokazovania bola výška škody ustálená na základe kurzového rozdielu a úrokovými nákladmi. V prípade, ak by vo výroku podrobne uvedené platby neboli poukazované do Českej republiky oboma obžalovanými, tak v tomto prípade by štátny rozpočet Slovenskej republiky, zastúpený Ministerstvom financií Slovenskej republiky, obdržal v rámci vysporiadania clearingu od Ministerstva financií Českej republiky o vyššiu sumu vyčíslenej škody. Teda Slovenská republika by získala od Českej republiky sumy 21 837 024,76 Sk (724 856,43 €)- obžalovaný F. a 58 815 690,76 Sk (1 952 323,27 €)- obž. Q. Q.. K vine v bode II./ - obž. X.. H. G. Podstata obhajovacích prednesov obž. X.. H. G. spočívala v tom, že po tom, čo kúpil už založenú firmu W. za účelom podnikania, na základe oslovenia X. O., podpísal s ním, ako konateľom S. H. dňa 02.05.1994 mandátnu zmluvu na vysporiadanie jeho záväzku, že jeho ľudia pripravili všetky dokumenty a plnil len na základe poverenia vyplývajúceho z mandátnej zmluvy a na základe splátkového kalendára a dokladov, ktoré mu O. a jeho ľudia priniesli, títo mu aj odovzdali peniaze a pri vkladaní peňazí do banky a aj následného neskoršieho výberu postupoval len podľa ich pokynov a robil to z dôvodu, že mal za to podpísanú 30 % províziu, čo považoval za primerané za jeho predpokladu, že budú potrebovať aj jeho právnické služby. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané že spoločnosť S. H., spol. s r.o. 27.11.1992 skutočne uzavrela úverovú zmluvu č.46/0/92 s AB Bankou, a.s. Mladá Boleslav, filiálka Kralupy nad Vltavou na sumu 88 000 000,- Kčs za podmienok stanovených v tejto zmluve ( č.l. 1760 - 1765 / zv. 11) s tým, že splátky úveru boli stanovené mesačne k 20. dňu bežného mesiaca, v čiastke 2 100 000,- Kčs, pravidelne mesačne počnúc prvou splátkou od 20.06.1993 a poslednou splátkou 20.12.1996 vo výške 1 900 000 Kčs. Prípadné skoršie splatenie úveru bolo stanovené len po dohode klienta s bankou, najmenej mesiac vopred. Podľa textu tejto úverovej zmluvy č. 46/0/92 vyplýva, že banka na základe rokovania s klientom poskytla strednodobý úver na nákup obchodného strediska Jadran - Bratislava, LV č. XXXX, ev. list. č. XXX č.p. XXX v celkovej výške 88 000 000,- Kčs s tým, že úver bude jednorazovo čerpaný s dátumom čerpania v závislosti na predloženie zaregistrovanej kúpnej a zástavnej zmluvy a bude čerpaný z filiálky Kralupy nad Vltavou prostredníctvom bežného účtu klienta XXXXXXX/XXXX a konečná splatnosť úveru bola stanovená k 20.12.1996. Súčasne bolo stanovené, že banka si vyhradzuje právo kontroly vyžiadaných príslušných podkladov priamo na mieste klienta a súčasne bol v ten istý deň spísaný dodatok č. 1 k tejto zmluve pre prípad oddelenia meny, resp. odstúpenia Českej republiky alebo Slovenskej republiky od menovej únie a zavedenia republikových mien. Zo zmluvy č. 2003/94-25 uzavretej medzi S. H. a firmou W. uzavretej dňa 02.05.1994 (č.l.1758-1759/ zv.11) a podpísanej zastúpeným za S. H. - J. O. a za zástupcu - firmu W.- nečitateľný podpis (obžalovaný X.. G. však nespochybnil, že ide o jeho podpis), z ktorej vyplýva, že zástupca na základe poverenia firmou S. H. sa zaväzuje vysporiadať záväzok voči AB banka a.s. Q. Boleslav, pobočka Kralupy nad Vltavou, ktorý dlhuje veriteľovi za odplatu a súpis záväzkov tvorí neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy, zastúpený sa zaviazal po vysporiadaní záväzku zástupcom zriadiť ako protihodnotu záložné právo na zaťaženú nehnuteľnosť v prospech zástupcu, že finančné operácie sa vykonajú prostredníctvom bankového ústavu zástupcu, ktorý zariadi záležitosť v termíne do 3 mesiacov od podpisu zmluvy a odplata pre zástupcu bola stanovená 30% z rozdielu záväzku a skutočnej úhrady veriteľovi. IV oddiel stanovoval pokyny pre zástupcu, ktorý na základe tejto zmluvy mal vysporiadať záväzok tak, ako je uvedené v oddieli II. ods. 1 v mene zastúpeného (viď reálny príkaz na úhradu - nie v mene zastúpeného) a zároveň mu bola udelená plná moc jednak konzultovať zariadenie záležitostí a informovať zastúpeného, v rozhodujúcich okolnostiach záležitostí (X. O. nevedel nič o H. I.). Súčasne sa zastúpený zaviazal poskytnúť zástupcovi všetky potrebné údaje a dokumentáciu potrebnú k splneniu danej úlohy a spolupracovať v predmetnej záležitosti s tým, že v záverečných ustanoveniach bolo stanovené, že práva a povinnosti účastníkov zmluvy sa riadia obchodným zákonníkom, že zmluva nadobúda účinnosť podpisom zodpovedných zástupcov účastníkov zmluvy, pričom vidimáciou pracovníčky notárskeho úradu X.. V. zo 16.05.1994 bolo osvedčené, že predložená listina doslovne súhlasí s predloženým originálom. Z Protokolu z 03.05.1994 (č.l.1756/zv.11) spísaného pri príležitosti rokovania o vzájomnom vyporiadaní pohľadávky AB banky a firmou Karat International vyplýva, že prítomní mandatári za AB banku - Inter I. spol. s.r.o., Široká 8, Praha 1, jej konateľ B. W. s číslom účtu XXXXXXX/XXXX, Investičná banka a.s. a za Karat International - spoločnosť W. Q., jej konateľ X.. H. G. sa dohodli na splnení záväzku firmy Karat International voči AB Banke, že dlžník uhradí prostredníctvom peňažného ústavu Strecha s.r.o. mandatárovi AB banky v termínoch do 20.05.1994 - 20 000 000,- , do 31.05.1994 - 20 000 000,-, do 15.06.1994 - 35 000 000,- a do 30.06.1994 - 20 000 000,- (v akej mene nie je uvedené) a že po overenom splnení poslednej splátky budú sa považovať všetky záväzky firmy Karat International voči AB banke za vyrovnané v celej výške. Okrem podpisov oboch mandatárov a pečiatok ich firiem z protokolu vyplýva, že pracovníčkou notárskeho úradu JUDr. Q. V. bola potvrdená vidimácia tejto listiny. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava -vidiek (č.l.1626/zv.11) vyplýva, že spoločnosť W. s r.o. bola založená 26.11.1991 spoločníkmi - H.. U. U., Q. Q., V. G., X. E. a X. B. s predmetom činnosti stavebná činnosť, nákup a predaj stavebného materiálu, poradenská a sprostredkovateľská činnosť v oblasti stavebníctva a rekonštrukcia starých bytov a prideleným IČO XXXXXXXX. Z oznámenia Obvodného súdu Bratislava I z 10.09.1996 (č.l. 1624/zv. 11) vyplýva, že spoločnosť W. s.r.o. Bratislava dňa 08.04.1994 požiadala o zápis zmien do obchodného registra, ale dňa 22.06.1994 sa dostavil X.. H. G. a uviedol, že návrh z 08.04.1994 berie späť a súčasne doložili uznesenie tohto súdu z 22.06.1994, ktorým súd konanie zastavil (č.l. 1625/zv. 11). Zo zmluvy o bežnom účte ( č.l.1612-1616/zv.11) vyplýva, že obž. X.. H. G. založil účet č. XXXXXXX- XXX/XXXX vo VÚB banke, pobočka Bratislava centrum dňa 11.05.1994 na firmu W. spol. s r.o. v Modre, Národná č. 173 . Z výpovede svedka X. O., ako majiteľa S. H. spol. s r.o. bolo zistené, že AB Bankou (v Českej republike) mu bol poskytnutý úver vo výške 88 000 000 Kčs za účelom kúpy objektu Jadranu v Bratislave na základe úverovej zmluvy 46/0/92. Túto banku si vybral preto, že bola jedinou, ktorá nemala problém s poskytovaním úverov, dostal ho na základe písomnej žiadosti bez akéhokoľvek vybavovania a peniaze išli z banky priamo predávajúcemu, teda firme Z.. Pokiaľ ide o platby do AB Banky do Českej republiky, tieto platil prevodom a uhrádzal ich z nájmov z objektu Jadran, hoci zo začiatku tieto nájmy nedosahovali výšku, ako mal uhrádzať úver, ale postupne sa to rozbiehalo. Zo strany banky bol viackrát vyzvaný na pravidelné a riadne plnenie úverovej zmluvy a dokonca tam aj viackrát bol, ale či to banka akceptovala, sa nevedel vyjadriť. K zmluve č. XXXX/XX-XX uzavretej medzi Karat H. a firmou Strecha uviedol, že jemu neznáme osoby sa nejakým spôsobom dozvedeli, že ako majiteľ objektu Jadran v Bratislave má podlžnosť voči banke a že by boli schopní mu pomôcť a uhrádzať jeho záväzky voči AB Banke a tým sa stanú spoluvlastníkom predmetného objektu. Na základe ich ponuky bola spísaná a vopred nimi pripravená zmluva č. XXXX/XXXX-XX, obsah zmluvy bol vzájomne konzultovaný a bola časovo obmedzená na tri mesiace pred podpisom firmy Strecha a plnenie malo ísť podľa zmluvy do AB Banky a upresnené bolo znením súpisu záväzku, ktoré dlžník dlhoval veriteľovi a tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, k čomu bola priložená aj kópia úverovej zmluvy a aj splátkový kalendár, ktorý vychádzal zo zaslaného konečného stavu záväzku AB Banky. Keďže z výpisov AB Banky zistil, že záväzok sa neplnil, nedošlo k žiadnemu pohybu. Zmluva vypršala a považoval ju za bezpredmetnú, lebo viac za ním nikto nedošiel. JUDr. G. poznal ako osobu, ktorej meno bolo na zmluve podpísané a stretol sa s ním v Jadrane. Obžalovaného Q. Q., H.. B. F., osoby K., W. nepoznal a Q. I. len z videnia. Firmu H. I. taktiež nepoznal a o Protokole z 03.05.1994 medzi Inter Trade a Strecha nevedel nič uviesť a po nahliadnutí doň uviedol, že ho vidí po prvýkrát. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred podpisom zmluvy ho pravdepodobne vyhľadal obžalovaný X.. G. za firmu Strecha, nakoľko nemohol vedieť, že takáto firma existuje, ale bližšie sa nevedel vyjadriť, pretože podľa neho zmluva stratila platnosť, nakoľko nevie, že by sa plnili nejaké podmienky podľa uvedenej zmluvy, ale čo bolo dôvodom uzavretia zmluvy s firmou Strecha, nevedel. Pripustil, že úverová zmluva bola z dôvodu neuhradenia dlhu AB Bankou vypovedaná k dátumu 01.03.1995 a že z celkového dlhu bolo uhradených zopár miliónov. Na všetky ďalšie položené otázky svedok na hlavnom pojednávaní konkrétne nevedel odpovedať s tým len, že sa už nepamätá konkrétne kedy, za akých okolností zmluvu podpisoval, lebo vtedy podpisoval množstvo listín. Z listu AB Banky, v likvidácii z 01.10.1996 vyplýva, že úverová zmluva XX/X/XX z 27.11.1992 a jej dodatok č. 1 sú autentické a bol na ich základe firme Karat International poskytnutý úver 88 000 000,- Kčs na nákup obchodného strediska Jadran v Bratislave, ktoré bolo zastavené v prospech banky na základe zástavnej zmluvy č. 36/92 z 27.11.1992 a vložené do katastra nehnuteľností v katastrálnom území Bratislava III (LV č. 2881). Úverová zmluva bola k 01.03.1995 vypovedaná a dlh nebol uhradený. AB Banka nikdy nepoverila mandátnou zmluvou firmu Inter I. na jednanie o vzájomnom vyporiadaní pohľadávok AB Banky s Karat International a nič o takom jednaní im nebolo známe. Súčasne oznámili, že firma Karat International oznámila firme K. a.s. Praha 5, ktorú AB Banka, a.s. 01.01.1995 poverila vymáhaním pohľadávky od Karat International, že na základe plnej moci previedla firme Bohemia Comex spol. s.r.o. úhradu 40 000 000,- Sk na účet XXXXXXX-XXX/XXXX a taktiež údajne tejto firme boli predané ako súčasť dohody o vzájomnom vyporiadaní drahé kamene v hodnote 41 100 000 Sk. Žiadnu z vyššie uvedených úhrad alebo drahé kamene AB Banka neobdržala a rovnako firme O. D. spol. s.r.o. nedali žiadnu plnú moc k rokovaniam za AB Banku . Jednoznačne sa vyjadrili, že kópie plných mocí a oznámenie o zmene platobného styku firmou Karat International sú falzifikáty, ktoré ich banka nevydala. Aj z výpovede svedka H.. J. G. bolo preukázané, že k plneniu úverovej zmluvy spoločnosťou Karat Internacional nedošlo a preto AB Banka v tom čase už bola v likvidácii, rovnako tak aj informácie, ako vyplývali z vyššie uvedeného listu AB banky. Z jeho výpovede vyplývalo tiež, že Ing. X. B. úverovú zmluvu uzatváral 27.11.1992, ale jeho podpis - podpisy sú na zmluve nečitateľné. K plneniu zmluvy neprišlo a preto AB Banka a.s. Mladá Boleslav pred svojou likvidáciou poverila 01.01.1995 firmu K. a.s. U Okrouhlíku 3 Praha 5 na vymáhanie pohľadávky, ktorá zistila, že firma Karat International spol. s.r.o. dňa 10.10.1994 zaslala firme Bohemia Comex spol. s.r.o. Roudnická 45/1B 40 350 000,- Sk, na základe podvodných informácií od firmy Inter Trade spol. s.r.o. Praha Široká ul. č. 8, ktorá predložila firme S. International spol. s.r.o. falšovanú plnú moc od AB Banky Mladá Boleslav a že Karat International spol. s.r.o. druhú časť pohľadávky zaplatila firme Bohemia Comex spol. s.r.o. drahými kameňmi v hodnote 41 000 000,-Sk. Z výpovede svedka H. P., bolo aj preukázané, že ako likvidátor AB Banky vychádzal z dokladov spoločnosti a že táto banka nikdy neudelila plnú moc firme H. I. spol. s.r.o. na vymáhanie pohľadávky 88 000 000,-Kčs od firmy Karat International spol. s.r.o., že Karat Internacional nevyplatila väčšinu úveru, ktorý bol od 01.05.1995 vymáhaný cez spoločnosť Nexum a.s. AB banka a zmluvu č. XXXX/XX-XX z 02.05.1994 AB Banka nikdy neobdržala a od 03.05.1994 ani žiadne peniaze. Identické skutočnosti vyplývali aj z trestného oznámenia s prílohami AB banky z 29.05.1995 a ozrejmené boli aj ďalšie detaily podvodného zneužitia poskytnutého predmetného úveru AB Bankou a aj v ňom figuroval X. O. ( č.l. 1779-1780/ zv.11). Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C/62/93 súd zistil, že v tomto občiansko- právnom spore bolo vedené konanie na základe návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy objektu Jadran žalobcom Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava proti žalovanému firma Homar podanej 20.04.1993 s rozšírením návrhu na strane odporcu v druhom rade aj firmou Karat International z 29.09.1993 a z rozsudku z 02.09.1994 právoplatného 03.10.1994 vyplýva, že súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom s tým, že odporca bol povinný do 15-tich dní odovzdať navrhovateľovi predmet kúpnej zmluvy a navrhovateľ bol povinný vrátiť kúpnu cenu 40 350 000 Sk. Z výpovedí svedkov Q. Q. a H.. A. U. bolo preukázané, že v roku 1991 s P. G. a J. E. založili W. s r.o zameranú na stavebnú činnosť, ktorú prakticky nerozbehli a na podnet Ing. U. firmu odstúpili obž. X.. G., na ktorého ich nakontaktoval X. D. a zmluvu o prevode obchodného podielu podpísali u notára X.. V. 11.02.1994. Z výpovede notára JUDr. Q. V. ohľadne overovania zmluvy č. XXXX/XX-XX z 02.05.1994 a Protokolu z 03.05.1994 vyplýva, že išlo o vidimáciu uskutočnenú dňa 16.05.1994, zamestnankyňou úradu P. Q., ktorá v tom čase pracovala a keďže do osvedčovacej knihy sa osvedčujú len podpisy, v danom prípade nešlo o takéto osvedčovanie podpisov, ale len o overenie pravosti listiny. Vzhľadom k dátumu tohto úkonu uskutočneného pred 17 rokmi, nevedel sa vyjadriť, či bol pri overovaní tejto listiny. Potvrdil, že obž. X.. G. pozná, ako bývalého spolužiaka z vysokej školy a v tom čase na jeho úrad chodil častejšie, nakoľko v tom čase pôsobil ako advokát. Z oznámenia VÚB banky zo 16.04.1997 (č.l.1960/zv.12) vyplýva, že vklad 18 600 000,- Sk na účet spoločnosti Strecha, s.r.o., Národná 173, Modra č. XXXXXXXXXX bol uskutočnený dňa 17.05.1994 v pobočke na Gorkého 7 v Bratislave. Na základe dožiadania súdu VÚB banka dňa 09.05.2011 oznámila, že predmetný príkaz na úhradu do Českej republiky zo 17.05.1994 vo výške 18 600 000,- Sk z účtu č. XXXXXXX-XXX/XXXX sa nepodarilo dohľadať v systéme v archívnych a registratúrnych služieb VÚB a.s., Bratislava a súčasne zaslali doklad z 29.12.2005 (návrh na vyradenie registratúrnych záznamov), z ktorého pod číslom 1071- pokladničné doklady z roku 1994, ODD. 25.000, pobočka BA centrum vyplýva, že tento požadovaný doklad sa tam reálne nachádzal(č.l.1245-1248/II. súdnej časti spisu). Výber z účtu 18 599 000,- Sk bol realizovaný 20.05.1994 Q. I. prostredníctvom šeku VÚB banky. Na základe oznámenia a dokladov Slovenskej sporiteľne, a.s Bratislava bolo zistené, že dňa 17.05.1994 bola dotovaná pokladnica zmenárne na Štúrovej ul. v Bratislave v sume 18 306 000,- Sk a bola použitá na nákup v sume 16 200 000,- CZK v kurze 1,13 a že tento nákup CZK uskutočnil X. S., bytom Brezovica 105. Svedok X. S. uviedol, že koncom roku 1992 stratil občiansky preukaz a nový mu bol vydaný 22.01.1993 OV PZ Dolný Kubín a že nezamieňal v dňoch 22.02.1994, 29.04.1994 a 17.05.1994 sumu 16 200 000 českých korún za slovenské koruny a že na to musel byť zneužitý jeho stratený občiansky preukaz. Z Interbanky Praha, pracovisko Bratislava dostával výpisy z účtu, hoci on si v tejto banke účet nikdy nezaložil a banke odpísal, že účet ruší. Z banky mu prišlo vyrozumenie, že jeho podpis nesúhlasí. Z posudku znalca z odboru písmoznalectva B. Y. (č.l. 1719-1729/zv.11)bolo preukázané, že sporné podpisy na zmluve o bežnom účte právnickej osoby z jednoznačne nepochádzajú od X. S.. Z oznámenia VÚB a.s. Bratislava z 02.06.1994 vyplýva, že obž. X.. H. G. za účasti Q. I. predložil likvidátorke pobočky Q. F. Z. dňa 11.05.1994 žiadosť o zriadenie podnikateľského bežného účtu na spoločnosť Strecha a bolo zriadené číslo tohto účtu 364 21 47 - 112/0200 s tým, že musia ešte predložiť buď spoločenskú zmluvu alebo návrh na zápis do obchodného registra a do 90-tich dní predložiť výpis z obchodného registra na uvedenú spoločnosť. Dňa 17.05.1994 asi o 11.00 hod. obž. X.. G. spolu s I. vložili na tento účet spoločnosti W. sumu 18 600 000,-Sk a keď sa pracovníci pobočky pokladničného oddelenia informovali, odkiaľ priniesol vklad, pretože bol zabalený v originál vákuovom balení pobočky VÚB, a.s. Bratislava mesto potvrdil, že vklad vyberal z tejto pobočky, čo pracovníci preverovali a zistili, že v tento deň ani v jednej pokladnici z účtu podnikateľa nebola tak vysoká suma vyberaná. Súčasne však oznámili, že v tento deň dotovali väčším objemom peňazí Slovenskú sporiteľňu, mestskú pobočku Bratislava. Podľa oznámenia banky vklad na účet č. XXXX XXXXX bol vykonaný s požiadavkou na prevod tejto sumy do Českej republiky v starom bloku, k úhrade bola priložená úverová zmluvu č. XX/ X/XX uzavretá medzi S. International a AB Bankou Mladá Boleslava, ďalej zmluvu č. XXXX/XX-XX o vysporiadaní záväzkov za firmu Karat International spoločnosťou s.r.o. Strecha a protokol o splátkach záväzku. Z dôvodu, že išlo o vysoký objem slovenských korún na prevod v starom bloku, podklady na prevod bol zaslaný na posúdenie do ústredia VÚB a.s. a v stanovisku ústredia z 18.05.1994 bolo oznámené, že platbu na overenie zaslali Národnej banke Slovenska, ako gestorovi platobného styku s Českou republikou. Súčasne oznámili, že 19.05.1994 v dopoludňajších hodinách sa JUDr. H. G. informoval o platbe do Českej republiky, zároveň priniesol aj návrh na zápis zmien do obchodného registra a slečna F. Z. mu oznámila, že platba bola zaslaná na posúdenie do NBS. V poobedňajších hodinách oznámil Q. I., aby bola platba do Českej republiky pozdržaná a že 20.05.1994 zloženú sumu 18 600 000,- Sk z účtu vyberú a o 11.00 hod. dňa 20.05.1994 bol tento výber uskutočnený, na šek v sume 18. 599 000,- Sk, ktorý bol vystavený na Q. I., ktorého totožnosť bola overená podľa predloženého občianskeho preukazu. Na preukázanie tohto tvrdenia predložili fotokópiu pokladničnej zloženky(č.l.1619/zv.11) o vklade 18 600 000,-Sk s pečiatkou a podpisom zložiteľa (Strecha spol. s.r.o. a nečitateľný podpis) a fotokópia šeku série F 404 273 VÚB banky, vystaveného 20.05.1994 na meno Q. I. na sumu 18 599 000,-Sk s pečiatkou firmy Strecha a nečitateľným podpisom, na druhej strane s overeným občianskym preukazom Q. I. SB 190 619, 71 02 25/6062. Na základe uvedených dôkazov mal senát krajského súdu za preukázané, že obžalovaný X.. H. G., ako majiteľ firmy W. spol. s r.o. v Modre, Národná č. 173 v rozpore s uzatvorenou zmluvou XXXX/XX-XX s firmou Karat International spol. s r.o. Bratislava, Bartoňova č. 19 zo dňa 02.05.1994, prevzal na základe protokolu uzatvoreného dňa 03.05.1994 s neexistujúcou firmou Inter Trade spol. s.r.o. Praha, Široká č. 8 záväzok, ktorý vznikol úverovou zmluvou medzi firmou Karat International a AB Bankou, a.s. na sumu 88 000 000,-Kčs potom, čo doposiaľ neznáma osoba zamenila dňa 17.05.1994 v zmenárni Slovenskej sporiteľne na Štúrovej ulici v Bratislave sumu 16 200 000 Kč na sumu 18 306 000,- Sk, v rovnaký deň vložil sumu 18 600 000,-Sk (617 406,89 € ), na účet svojej firmy č. XXXXXXX XXX/XXXX založený vo VÚB a.s. Bratislava pobočka centrum, s príkazom na úhradu do Českej republiky firme Inter Trade, spol. s.r.o, Praha formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ a k uvedenej finančnej transakcii predložil úverovú zmluvu č. XX/X/XX medzi AB Bankou a.s., Mladá Boleslav, filiálka Kralupy nad Vltavou, Štefánikova 620 a Karat International spol. s r.o. Bartoňova 19, Bratislava zo dňa 27.11.1992 s prílohou a dodatkom, zmluvu č. XXXX/XX-XX a protokol o splátkach záväzku na úhradu do 20.05.1994 sumu 20 000 000,- Sk ( 663 878,38 €), do 31.05.1994 sumu 20 000 000,-Sk (663 878,38 €), do15.06.1994 sumu 35 000 000,- Sk (1 161 787,16 €) a do 30.06.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), čím by v prípade zrealizovania týchto úhrad vznikla Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škoda 17 272 747,13 Sk ( 573 350,17€ ). Keďže dňa 19.05.1994 sa informoval v banke o stave platby a po zistení, že platba bola zaslaná na posúdenie Národnej banke Slovenska, dňa 20.5.1994 vypísal pre Q. I. šek na výber sumy 18 599 000,- Sk (617 373,70 €) a k uvedeným transakciám nedošlo tak, ako vyplýva z II. výrokovej časti tohto rozsudku. Niet pochýb o tom, že svedok X. O. uzavrel za firmu Karat International 27.11.1992 Zmluvu č. XX/X/ XX o poskytnutí úveru s AB Bankou a.s. Mladá Boleslav - filiálka Kralupy nad Vltavou v sume 88 000 000.-Kčs na kúpu obchodného strediska Jadran v Bratislave, táto úverová zmluva bola uzavretá pred menovou odlukou medzi Českou a Slovenskou republikou a v prípade riadneho splácania tohto úveru podliehal tento záväzok pod vyššie citovaný Protokol a teda aj zákonným platbám tzv. clearingovým zúčtovaním v tzv. starom bloku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že svedok X. O. svoj úverový záväzok voči AB banke takmer vôbec neplnil napriek tomu, že podmienky splatiť predmetný úver boli v zmluve presne stanovené a dohodnuté, teda mesačne v sume 2 100 000,-Kčs, s výnimkou poslednej vo výške 1 900 000, - Kčs, a to od 20.06.1993 až do 20.12.1996. Napokon pre súd boli výpovede tohto svedka nepresvedčivé, nekonkrétne a zo spisu vyplývalo množstvo skutočností, že z jeho strany išlo o minimálne špekulatívne, nečestné, ak nie protiprávne konanie, čomu nasvedčujú najmä vyjadrenia zástupcov AB Banky, ktorá medzičasom skrachovala. Bolo preukázané, že firma H. I. nikdy nebola reálne založená a účet číslo XXXXXX XXXX/XXXX tejto neexistujúcej firmy s adresou Široká č. 8, Praha v Investičnej a poštovej banke a.s. Praha, Perlová č. 1 bol založený na odcudzený občiansky preukaz na meno Vojtech Slivka, trvale bytom Praha, Taussigova č. 1172/1. Rovnako, ako vyplýva z bodu I. tohto rozsudku, nelegálna platba v sume 16 200 000,-Sk z účtu obžalovaného Q. Q. XXXXXXXXXX/XXXX zaslaná na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX tejto neexistujúcej firmy Inter Trade odoslaná dňa 09.05.1994 cez clearingové zúčtovanie bola z tohto účtu v Českej republike doposiaľ nezistenou osobou v hotovosti vybraná a následne dňa 16.05.1994 vymenená v kurze 1,13 na sumu 18 306 000,- Sk na odcudzený občiansky preukaz X. S. v zmenárni v Slovenskej sporiteľni na Štúrovej ulici v Bratislave. Práve túto sumu 18 600 000,- Sk ( preukazujú to hlásenia banky) následne obž. X.. H. G., ako majiteľ, krátko predtým odkúpenej firmy Strecha, vložil na svoj novozaložený účet firmy Strecha spol. s.r.o. vo VÚB - pobočka centrum, Gorkého č. 7, Bratislava číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa súdu vina obž. X.. H. G. spočíva v tom, že napriek tomu, že vedel o dohodnutých splátkach, termínoch a presne stanovených podmienkach úverovej zmluvy č. XX/X/XX uzatvorenou medzi Karat International a AB Bankou z 27.11.1992, podpísal ako majiteľ spoločnosti Strecha s r.o. za 30% províziu dňa 02.05.1994 zmluvu č. XXXX/XX-XX s firmou Karat International spol. s r.o., ktorou sa zaviazal vysporiadať záväzok Karat International voči AB Banke, teda poskytnutý 88 miliónový úver uhradiť AB Banke do troch mesiacov napriek tomu, že v podmienkach úverovej zmluvy bolo jasne uvedené, že skoršie splatenie úveru je možné len na základe dohody klienta s bankou a dodatkom k úverovej zmluve. Podvodný úmysel obž. X.. H. G. je preukázaný aj následným jeho konaním, keď hneď na druhý deň 03.05.1994 podpísal Protokol o vzájomnom vyporiadaní pohľadávky banky AB Banka, a.s. , filiálka Kralupy nad Vltavou a firmou Karat International, z ktorého vyplýva, že prítomní mandatári za AB Banku - mandatár Inter Trade spol. s.r.o., Široká 8, Praha 1, jej konateľ B. W. s číslom účtu XXXXXXX/ XXXX, Investičná banka a.s. a za Karat International - mandatár spoločnosť W. Q., jej konateľ X.. H. G. sa dohodli na splnení záväzku firmy Karat International voči AB Banke, že dlžník uhradí prostredníctvom peňažného ústavu Strecha s.r.o. mandatárovi AB Banky v termínoch do 20.05.1994 - 20 000 000,- , do 31.05.1994 - 20 000 000,-, do 15.06.1994 - 35 000 000,- a do 30.06.1994 - 20 000 000,- a po overení pravosti listiny na notárskom úrade 16.05.1994, dňa 17.05.1994 sumu 18 600 000,-Sk (617 406,89 € ) vložil na účet svojej firmy č. XXXXXXX XXX/XXXX založený vo VÚB a.s. Bratislava pobočka centrum, s príkazom na úhradu do Českej republiky firme Inter Trade, spol. s.r.o, Praha formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“, keď k uvedenej finančnej transakcii predložil úverovú zmluvu č. XX/ X/XX medzi AB Bankou a.s., Mladá Boleslav, filiálka Kralupy nad Vltavou, Štefánikova 620 a Karat International spol. s r.o. Bartoňova 19, Bratislava zo dňa 27.11.1992 s prílohou a dodatkom, zmluvu č. XXXX/XX-XX a falošný Protokol o splátkach záväzku na úhradu a to do 20.05.1994 sumu 20 000 000,- Sk ( 663 878,38 €), do 31.05.1994 sumu 20 000 000,-Sk (663 878,38 €), do15.06.1994 sumu 35 000 000,- Sk (1 161 787,16 €) a do 30.06.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), pričom firma Inter Trade, spol. s.r.o, Praha nikdy neexistovala a preto ani jej mandatár pri podpisovaní protokolu nikdy nemohol byť, ktoré skutočnosti vyplývajú zo zistení v súvislosti s vinou obž. Q. Q. a H.. F. v bode I. tohto rozsudku. Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného X.. H. G., táto je podľa názoru krajského súdu účelová. Jeho konanie, a to nielen ako právne vzdelaného človeka, bolo nelogické a až naivné, celá transakcia na základe zmluvy č. XXXX/XX-XX z 02.05.1994 a Protokolu z 03.05.1994 bola nielen v rozpore s úverovou zmluvou č. XX/X/XX, ale aj samotné prevzatie záväzku splatenia úveru 88 miliónov Kčs za inú osobu nelogické, lebo tento záväzok trval podľa zmluvy až do 20.12.1996 a preto nebol žiadny dôvod, aby bol uhrádzaný už v máji a júni 1994, v štyroch platbách a v rozpore so zmluvou o poskytnutom úvere. Pokiaľ by bol obž. X.. H. G. zneužitý na takéto konanie inými osobami, konal minimálne v nepriamom úmysle, pretože si musel byť vedomý o podvodnej transakcii a dôsledkoch z nej vyplývajúcej. Napokon podľa jeho tvrdenia nemohlo dňa 03.05.1994 dôjsť k rokovaniu so mandatárom AB Banky, zástupcom Inter Trade spol. s r. o. a ani k podpísaniu Protokolu, nakoľko bolo preukázané, že táto firma neexistuje a ak by aj s niekým rokoval, ako vyplýva z Protokolu z 03.05.1994, tak by rokoval len s človekom, ktorý nemal mandát na také rokovanie a v rozpore s úverovou zmluvou a teda nemohol jednať so zástupcami Inter Trade, ktorá spoločnosť nikdy neexistovala. Jednoznačne konal v rozpore so zmluvou uzavretou s Karat International, ktorá ho neoprávňovala na prevod peňazí na splatenie úveru Inter Trade, ale AB Banke a pokiaľ by aj podpísal a opečiatkoval vopred pripravené dokumenty inými osobami, ako v niektorých výpovediach uvádzal, musel si byť vedomý svojej zodpovednosti pri takomto úkone a aj z toho vyplývajúcej i trestnoprávnej. Napokon zámer vložiť uvedenú sumu a previesť do Českej republiky na účet neexistujúcej firmy mu ani nevyšiel, nakoľko banka hneď pri vklade 18 600 000,- Sk transakciu pozastavila a následný výber peňazí z banky prostredníctvom šeku, ktorý bol vypísaný na meno Mareka I., bol len dôsledok získania informácie, že platba bola daná na posúdenie do NBS. Táto skutočnosť bola preukázaná z obsahu listu VÚB banky, že práve obž. JUDr. H. G. sa v dopoludňajších hodinách dňa 19.05.1994 informoval o platbe do Českej republiky a pracovníčka banky mu oznámila, že platba bola zaslaná na posúdenie do NBS a konanie Q. I., ktorý v poobedňajších hodinách toho istého dňa žiadal, aby platba do Českej republiky bola pozdržaná, bola len logická reakcia na zistenú informáciu. Napokon na výber tak vysokej sumy ( 18 599 000,- Sk) v hotovosti bolo potrebné ju nahlásiť minimálne 48 hodín vopred, lebo banky z bezpečnostných dôvodov vyžadovali túto ohlasovaciu povinnosť už pri sume 2 miliónov. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava z 20.09.1996 taktiež vyplýva, že bežný účet č. XXXXXXX-XXX/XXXX Q. I. vykazoval nulový zostatok a v roku 1994-1996 nebol na ňom uskutočnený žiadny obrat a ani na sporožírovom účte č. XXXXXXX-XXX/XXXX H. G. neboli uskutočnené žiadne obraty, okrem odúčtovaných poplatkov a úrokov a v roku 1994 vykazoval zostatok 96,20 Sk (3,19 €). Ohľadne dotácie z VÚB zo 17.05.1994 v sume 18 000 000,- Sk bolo zistené, že v tento deň bola sumou 18 306 000,- Sk dotovaná pokladnica zmenárne na Štúrovej a bola použitá na nákup CZK v sume 16 200 000,-, čo v prepočte činilo 18 306 000,- Sk (607647,88 €) a bol prepočet uskutočnený stanoveným kurzom 1,13 so súhlasom dealingu ústredia a podľa údajov predaj CZK uskutočnila iná osoba, ako vyplývalo z dožiadania. Z listinného dôkazu - potvrdenia zmenárne zo 17.05.1994 (č.l. 1951/ zv12) množstvo 16 200 000,- CZK bolo zamenené na 18 306 000,- Sk X. S., Brezovica 105. Tomuto oznámeniu korešpondovali aj listinné dôkazy. I keď obžalovaný X.. H. G. dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo po pozastavení platby bankou sám nevybral predtým vloženú sumu, ale použil na to šek a Q. I., podľa súdu sú indície, že za týmto podvodným konaním, okrem X. O. a ďalších osôb, mohol stáť aj Q. I., nakoľko nielenže bol iniciátorom predaja spoločnosti Strecha obžalovanému X.. G., robil aj tzv. ochranu obžalovanému pri vkladaní peňazí a sám napokon na základe vypísaného šeku aj vyberal sumu 18 599 000,- Sk (617373,70 €). Pravdepodobne tak robil z bezpečnostných dôvodov, aby niekto iný sa k takto vysokej čiastke peňazí nedostal. Z celého spisového materiálu pre súd vyplývalo, že na tejto trestnej činnosti sa podieľalo pravdepodobne viac, doposiaľ neustálených osôb, ktoré na týchto finančných podvodoch získali protizákonným spôsobom, nielen na tú dobu mimoriadne vysoké finančné sumy a zneužili obdobie menovej odluky oboch štátov a s tým súvisiace okolnosti, neucelenú legislatívu a možno aj menej skúseností pracovníkov bankového sektoru a jednotlivcov a rovnaké platí v tejto súvislosti uvedené ohľadne obž. Q. a H.. F. v bode I. rozsudku. Jednotlivé prevody do Českej republiky v celkovej výške 95 000 000,- Sk (3 153 422,29 €) neboli prevedené a len zohľadňujú pokus obžalovaného X.. G. o takýto nelegálny prevod peňazí v tzv. clearingovom zúčtovaní v starom bloku na základe banke predloženej úverovej zmluvy č. XX/X/XX, zmluvy č. XXXX/XX-XX z 02.05.1994 a falošného Protokolu z 03.05.1994, avšak banka uvedenú transakciu ihneď zaslala na posúdenie NBS a preto k transakcii ani nedošlo. Napokon podľa súdu obž. X.. H. G. sumu 95 miliónov Sk (3 153 422,29 €) sám ani nemohol získať z bežného podnikania ( napokon sa týmto ani neobhajoval) a uhrádzať v takých časových intervaloch, ako je uvedené v Protokole a je viac ako logické, že za účelom finančného zisku sa dal zneužiť inými osobami na nezákonné využitie reálne poskytnutého úveru pre iný subjekt na jeho splácanie, v rozpore nielen s úverovou zmluvou, ale aj mandátnou zmluvou na splácanie úveru. Ak by aj podľa banke predloženého splátkového kalendára 95 miliónová suma Sk v hotovosti bola pripravená, logika veci nedávala zmysel deliť ju na štyri po sebe idúce platby, v krátkych časových intervaloch. Pravdepodobne však v celosti naraz nebola k dispozícii, ale len vložená suma 18 600 000,- Sk (617 406,89 €), ktorá tak bola určená pomocou clearingového zúčtovania na prevod do Českej republiky v tzv. starom bloku, so zámerom ju vzápätí v hotovosti vybrať v Českej republike v českých korunách a tieto po prevoze na Slovensko opätovne vymeniť v aktuálnom kurze na Sk a takto podvodne zneužívať vyššie uvedenú platobnú zmluvu a úver poskytnutý AB Bankou firme Karat International. Napokon v Protokole stanovený splátkový kalendár sa priečil logike, nakoľko komerčnými bankami takýto úver sa považoval za strednodobý až dlhodobý, t.j. s minimálnou splatnosťou 4 rokov a preto sústredenie splatenia úveru 95 miliónov Sk do obdobia 40 dní bolo účelové, v snahe využiť existenciu clearingového zúčtovania medzi oboma republikami v starom bloku a z tohto pohľadu obhajoba obžalovaného bola taktiež nelogická. V konečnom dôsledku z Úverovej zmluvy č. XX/X/XX z 27.11.1992 uzavretej medzi firmou Karat International a AB Bankou, bol splátkový kalendár poskytnutého 88 miliónového úveru rozvrhnutý na dobu 3 a pol roka s tým, že prvá splátka mala byť uhradená 20.06.1993 vo výške 2 100 000,- Kčs a mesačne v rovnakej výške, vždy k 20. dňu mesiaca a posledná splátka v sume 1 900 000,-Kčs až dňa 20.12.1996 a celkovo mal Karat International splatiť úver aj s úrokmi banke 106 900 000,- Kčs a to až 20.12.1996. K námietke obžalovaného, že nevedel, že v danej veci ide o clearingové zúčtovanie, bola pre súd neakceptovateľná, nakoľko s prihliadnutím k obsahu predložených dokladov banke musel vedieť, že koná v rozpore s úverovou zmluvou a že príkaz na realizáciu platieb bol z jeho strany daný v clearingovom zúčtovaní a v starom bloku vyplýva z vyššie uvedeného obsahu oznámenia VÚB banky. Navyše obžalovaný X.. H. G., bez ohľadu na to, že bol vysokoškolsky vzdelaný - právnik (v tom čase advokát ), musel vedieť, že zmluvne dohodnutá provízia 30% z prevzatého 95 miliónového záväzku na úhradu počas 40. dní, v období tesne po menovej odluke, je nereálna a keďže aj sám obžalovaný uvádzal, že peniaze nemal a že tieto prostriedky mu odovzdali neznáme osoby tak, ako popísal a mali byť cez jeho účet prevedené vkladom v hotovosti, nemôžu pochádzať z legálnych zdrojov. Uvedená provízia by teoreticky mohla byť reálna, ak by použil na splatenie záväzku, akúsi pôžičku z vlastných zdrojov, čo však preukázané nebolo a obžalovaný takéto peniaze ani nemal. Napokon je v rozpore s logikou, že obžalovaný JUDr. G. podpísal s X. O. mandátnu zmluvu dňa 02.05.1994, čím prevzal na splnenie úverového 95 miliónového záväzku, vlastnú povinnosť a tým aj zodpovednosť na jeho splatenie. Preto podľa súdu obž. JUDr. G. tak konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 4 písm. b/ Tr. zák. Napokon, ako vyplýva z vyššie uvedeného, k prevedeniu celkovej sumy 95 miliónov Sk nedošlo, ale nie pričinením obžalovaného X.. H. G., ale vďaka obozretnosti VÚB banky dňa 18.05.1994 /č.l.1622/, keď požiadali ústredie banky o preverenie transakcie a následnej odpovede a rozhodnutia Národnej banky Slovenska. Skutočnosť, že dva dni po tomto upozornení banky dňa 20.05.1994 vystavil obžalovaný X.. G. šek na meno Q. I. na výber sumy 18 599 000,- Sk (617 373,70 €), len podporuje vyššie uvádzané tvrdenia súdu, že po overovaní o stave transakcie a zistení, že platba bola zaslaná na posúdenie Národnej banke Slovenska, následné vypísanie šeku pre Mareka I. dňa 20.05.1994 na výber sumy 18 599 000,- Sk (617 373,70 €) a tak k uvedeným transakciám napokon nedošlo, že si bol vedomý nezákonnosti svojho konania a týmto krokom sa snažil zabrániť k jeho odhaleniu. Keďže obžalovaným X.. H. G. nedošlo k prevodu uvedených platieb, k spôsobeniu škody nedošlo, ale v prípade úspešného prevodu, by bola jej výška, na základe banke predloženého rozpisu splátok vo výške 17 272 747,13 Sk (573 350,17 €)tak, ako ju vyčíslil znalec vo svojom znaleckom posudku, voči ktorému súd nemal absolútne žiadne výhrady. Pokiaľ ide o obhajovaciu námietku obž. X.. G. k znaleckému posudku a výpovediam znalca, ohľadne zúčtovania platieb v ten istý deň znalec vysvetlil, že celkový posudok a vyčíslená škoda sa skladá z dvoch položiek a to prvej, ktorá vznikla kurzovým rozdielom a druhej, ktorá vznikla na základe úrokov a na túto je práve naviazaný úrok, ktorý je okrem iného aj funkciou času. Dodal, že pokiaľ by sa zlikvidovali zostatky ihneď, tak čas bude nulový, aj úrok ako taký, by sa rovnal nule, ale ide o viac menej hypotetickú úvahu, pretože z hľadiska medzinárodného platobného styku technicky nie je možné zúčtovať alebo zlikvidovať ihneď. Pri fungovaní starého a nového bloku bol tento zostatok zlikvidovaný iba raz a to v decembri 1995. Za relevantný údaj alebo hodnôt pri výpočtoch vychádzal zo stanovených kurzov NBS na daný deň, ktoré sú vyhlasované v určitej hodine jeden krát denne. Na základe vyššie uvedeného krajský súd ustálil, že obžaloba prokurátorky krajskej prokuratúry bola podaná dôvodne. Súd však rozdielne od podanej obžaloby ustálil vinu obžalovaných tak, ako je uvedené vo výrokovej časti v bodoch I. a II. rozsudku, jednak opravou zrejmých nesprávností a pochybení už v podanej obžalobe, v zmysle pokynov NS SR v zrušujúcom uznesení z 11.12.2007 a doplneného dokazovania a jednotlivé transakcie a prevody a spôsobené škody obžalovanými súd stanovil aj v eurách, v súčasne platnej mene, vypustil zo skutku v bode II. vinu obž. Ing. F., nakoľko žiadnym, či už priamym alebo nepriamym dôkazom sa nepodarilo preukázať jeho účasť na participovaní po výbere sumy 16 200 000,-Kč v Českej republike a jej opätovný prevoz do Slovenskej republiky a akékoľvek prepojenie na obž. X.. H. G., resp. osôb v súvislosti s úverom z AB Banky a celej transakcie, nakoľko jediným spojením bola neexistujúca firma Inter Trade tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného a len táto skutočnosť pre uznanie viny obž. H.. F. aj v bode II. rozsudku, bola pre súd nedostačujúca. Krajský súd na základe vyššie uvedených, vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal preukázané, že v bode I. rozsudku obžalovaní Q. Q. a H.. B. F. naplnili po objektívnej a subjektívnej stránke všetky pojmové znaky pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom v čase spáchania skutku a obžalovaný JUDr. H. G. v bode II. pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom v čase spáchania skutku. Pokiaľ zo spisu vyplývalo aj množstvo podozrení z účasti na tejto trestnej činnosti aj iných osôb, senát krajského súdu uvádza, že v zmysle § 2 ods. 8 Tr. por. je trestné stíhanie pred súdom možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom. V tomto ustanovení je upravená jedna zo základných zásad trestného konania, obžalovacia zásada, ktorá predstavuje výnimku zo zásady oficiality (§ 2 ods. 4 Tr. por.), keďže trestné stíhanie pred súdom je možné iba na základe obžaloby, čo znamená, že funkcia žalobcu je v trestnom konaní zverená samostatnému procesnému subjektu - prokurátorovi, ktorý má v konaní pred súdom postavenie strany, ktorý až do podania obžaloby rozhoduje, kedy a či vôbec trestné konanie postúpi do súdneho konania. Pri právnom posúdení skutku všetkých troch obžalovaných, súd vychádzal v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 Tr. zák. ( zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) zo znenia Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko posúdenie konania obžalovaných podľa neskoršieho zákona nebolo pre nich priaznivejšie a nezistil, že by neskoršie zmeny a doplnky zák. č. 140/1961 Zb. v súvislosti s právnym posúdením konania obžalovaných boli pre nich priaznivejšie, rovnako ani rekodifikovaným Trestným zákonom č. 300/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2006. V danom prípade, z pohľadu celej komplexnosti nových hmotnoprávnych ustanovení súd nezistil, že by tieto boli pre obžalovaných priaznivejšie a tým aj potrebu ich použitia. Trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1 Tr. zák. ( zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov) sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci. Podľa ods. 4 (zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku) sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu. Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) sa obzvlášť závažného zločinu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku obohatí seba alebo iného tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a ak spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, potresce sa odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Právo vlastníctva a majetku je natoľko významné, že predstavuje záujem chránený Trestným zákonom v podobe druhového objektu majetkových trestných činov, ako jedného z obligatórnych znakov skutkových podstát trestných činov upravujúcich jeho ochranu poskytovanú pred nezákonnými, protiprávnymi zásahmi v reláciách konkrétnej trestnej činnosti smerujúcej proti cudziemu majetku ako celku, teda majetku, ktorý neprináleží páchateľovi, alebo neprináleží výlučne jemu. Výsledkom legislatívneho procesu úpravy trestnej ochrany práva vlastniť majetok, ktoré je jedným zo základných ľudských práv (čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 1 Dodatkového protokolu k európskej Zmluve o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je i zákonné ustanovenie trestného činu podvodu. Z uvedeného vyplýva, že hmotným predmetom útoku je cudzí majetok tak, ako to je explicitne vyjadrené v normatívnom texte Trestného zákona a ktorý môže byť nielen vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby, ale i vo vlastníctve štátu tak, ako je tomu v prejednávanom prípade. U všetkých troch obžalovaných išlo o úmyselné zavinenie, u obž. JUDr. G. minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Z vyššie uvedených znakov trestného činu podvodu je zrejmé, že k tomu, aby išlo o trestný čin podvodu, musí existovať príčinná súvislosť medzi omylom určitej osoby a majetkovou dispozíciou vykonanou v omyle, ako aj príčinná súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na druhej strane. Na podvode teda môžu byť zainteresované celkovo až štyri osoby, a to páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a osoba obohatená. Okrem páchateľa môže ísť pri ostatných osobách tiež o právnické osoby, pričom páchateľ a osoba konajúca v omyle nemôže byť jedna a tá istá osoba. V omyle teda musí konať osoba, ktorá vykonáva majetkovú dispozíciu, pričom omylom sa rozumie to, že mýliaca sa osoba vychádza z nepravdivých informácií, ktoré jej boli poskytnuté páchateľom a práve v príčinnej súvislosti s nimi poskytne majetkové plnenie. K dokonaniu trestného činu podvodu nestačí samotné podvodné konanie, t. j. uvedenie niekoho do omylu alebo využitie jeho omylu, ale páchateľ alebo niekto iný musí byť obohatený. Z uvedených právnych záverov je potrebné preto vychádzať aj v predmetnom prípade. Obžalovaní tak s podvodným úmyslom konali nielen vo vzťahu priamo k poškodenému, nášmu štátu, ale aj k iným osobám, pričom bola preukázaná príčinná súvislosť medzi omylom poškodeného a uskutočnenou majetkovou dispozíciou a príčinná súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo aj inej osoby na strane druhej, čím bola naplnená skutková podstata trestného činu podvodu. Obžalovaní svojim konaním spôsobili škodu Slovenskej republike a to Q. Q. v sume 58 815 690,76 Sk (1 952 323,27 €) a H.. B. F. v sume 21 837 024,76 Sk (724 856,43 €)a X.. H. G. sa o to pokúsil v sume 17 272 747,13 Sk ( 573 350,17€ ), teda v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. ide u každého z nich o spôsobenie škody veľkého rozsahu. V kontexte formulovaného možno tak konštatovať, že obžalovaný Q. a obžalovaný F. naplnili všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, ktorá skutková podstata je odrazom a zákonným vyjadrením priebehu skutkového deja opísaného vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný G. vo vývojovom štádiu pokusu v intenciách § 8 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku. Obžalovaní Q. Q. a H.. B. F., ako všeobecne a relevantne trestne zodpovedné subjekty, svojim úmyselným konaním, obžalovaný X.. H. G. minimálne vo forme nepriameho úmyslu, porušili, a obžalovaný G. sa pokúsil porušiť, objekt chránený Trestným zákonom, ktorý predstavuje už zmienenú ochranu vlastníctva a majetku a v prípade jeho narušenia takéto konanie sankcionuje prostredníctvom noriem trestnohmotno právneho kódexu s tým, že medzi ich konaním a spôsobeným následkom, resp. následkom, ktorý bol zamýšľaný, je jednoznačná príčinná súvislosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal u každého obžalovaného z ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keď účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť. V zmysle všeobecných zásad pre ukladanie trestu podľa § 31 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa a pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie a tak zabrániť v trestnej činnosti, ako aj prvok individuálnej prevencie, t.j. výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie a tým výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti. Súčasne sa ukladaním trestu vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa. Základom trestnej zodpovednosti je trestný čin a mierou trestnosti predovšetkým stupeň jeho nebezpečnosti pre spoločnosť, ktorý je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za akých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a pohnútkou. Stupeň nebezpečnosti trestného činu spáchaného obžalovanými je vysoký a v danom prípade je daný najmä výškou spôsobenej škody, ktorá je zase adekvátna páchaním a pokračovaním v trestnej činnosti dlhší čas. Pokiaľ ide o zisťovanie motívu konania všetkých troch obžalovaných, krajský súd len pripomína, že tak, ako na výrok o vine musí byť aj zistenie o motíve konania páchateľa založené na nezvratných dôkazoch, ktoré v žiadnom smere nevyvolávajú nijakú pochybnosť. Preukazovanie motívu páchateľa je v podstate tak obtiažne, ako preukazovanie zavinenia a to najmä v prípadoch, ak chýba priznanie páchateľa. Motív páchateľa je súčasťou subjektívnej stránky a nemožno ho priamo pozorovať. V dôsledku toho sa motív konania môže zisťovať len z nepriamych dôkazov. Na myšlienky, motívy a ciele možno dobre usudzovať napr. zo správania sa obžalovaných za danej situácie. Súd vzal do úvahy všetky okolnosti v súhrne, najmä osobnosti obžalovaných, ich doterajší život, výchovu, názory a spôsob vystupovania na verejnosti. Z hľadiska týchto úvah možno konštatovať, že vzhľadom na povahu žalovaného a spáchaného majetkového deliktu, ako i skutočnosti, že objektom trestného činu podvodu bol cudzí majetok, v danom prípade štátny rozpočet Slovenskej republiky, ktorý pri vysporiadaní oboch štátov po ich rozdelení získal o vo výroku uvedenú sumu nižšiu čiastku a obž. JUDr. G. o uvedenú sumu sa pokúsil, čo bolo nosným motívom každého z obžalovaných a to snaha obohatiť sa. Zákonodarca totiž poskytuje ochranu majetkových práv bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Cudzím majetkom sa pritom rozumie majetok, ktorý neprináleží páchateľovi, resp. neprináleží výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, teda úbytok hospodárskej hodnoty, ale i ušlý zisk, teda to, o čo by inak bol majetok oprávnene zväčšený. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku (majetkových práv) páchateľa, alebo niekoho iného. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou, ktorá je spôsobená poškodenému. Môže byť menšie, ale i väčšie než spôsobená škoda. Pri určení druhu trestu a jeho výmery krajský súd okrem vyššie uvedených kritérií, akými sú mimoriadne vysoká nebezpečnosť konania obžalovaných, prihliadol aj na možnosť nápravy a ich pomery, ale zohľadnil aj značné časové prieťahy, ku ktorým došlo v predmetnom konaní, ale bez zavinenia obžalovaných. Obžalovaný Q. Q. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, nebol priestupkovo prejednávaný. V minulosti bol päť krát súdne trestaný, prevažne pre trestnú činnosť majetkovej povahy, pričom prvé tri odsúdenia (Okresný súd Žilina sp. zn. 3T/543/82 z 27.08.1982 a sp.zn. 4T/13/86 z 13.03.1986 a sp. zn. 3T/534/2000 z 10.10.2000) sa na obž. Q. hľadí, akoby nebol odsúdený a preto na ne súd neprihliadal. Ďalej bol však Okresným súdom Košice 1 z 29.01.2004 pod sp. zn. 1T/350/02 právoplatne dňom 21.02.2006 odsúdený pre rovnaký trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., k nepodmienečnému trestu odňatia slobody 2 roky so zaradením do I. NVS, z ktorého výkonu trestu bol podmienečne prepustený Okresným súdom Trnava 06.04.2009 pod sp. z. 3Pp/79/08 s určením skúšobnej doby na 2 roky, pričom 23.12.2011 sa obžalovaný Q. Q. v tejto skúšobnej dobe osvedčil a má sa zato, že vykonal len reálne odpykaný trest odňatia slobody. Obž. Q. Q. bol aj ďalším rozsudkom Okresného súdu Martin z 25.10.2011 pod sp. zn. 3T/103/07, právoplatným 28.10.2011 odsúdený pre trestné činy sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ale bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na vyššie uvedené odsúdenie Okresného súdu Košice 1 z 29.01.2004 sp. zn. 1T/350/02. Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd preto musel ukladať obž. Q. Q. súhrnný trest odňatia slobody, nakoľko ho odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. S prihliadnutím na výškou spôsobenej škody, jeho osobu, ktorý má sklony k páchaniu rovnakej podvodnej trestnej činnosti, uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, uložený tak pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, za súčasného zrušenia výroku o treste právoplatne uloženého rozsudku Okresného súdu Košice I z 29. 01. 2004 sp. zn. 1T/350/2002, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21. 02. 2006 sp. zn. 5To/120/2004 a rovnako aj zrušenia výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu rozsudkom Okresného súdu Martin z 25. 10. 2011 sp. zn. 3T/103/2007, právoplatného dňa 28. 10. 2011. Obžalovaný H.. B. F. bol taktiež súdne trestaný a to Okresným súdom Bratislava I z 15.04.2002 sp. zn. 2T/63/01 pre trestný čin podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. odsúdený k peňažnému trestu 10 000 Sk, ktorý dňa 12.02.2003 zaplatil a preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 19.04.2010 sp. zn. 1T/120/09 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. k peňažnému trestu 200 eur, ktorý zaplatil 27.09.2010 a preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rovnako, ako u obž. Q. Q. súd dospel k záveru, že vzhľadom na výšku spôsobenej škody a v podstate iniciátorstvo predmetnej trestnej činnosti a výrazné napomáhanie pri vkladaní jednotlivých platieb za obž. Q. Q., že na jeho potrestanie a súčasne aj jeho prevýchovu a nápravu bude potrebný a dostačujúci na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Vzhľadom k ustanoveniu § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mali byť obaja obžalovaní zaradení do tretej nápravnovýchovnej skupiny, nakoľko sa im ukladal trest za trestný čin uvedený v § 62. S prihliadnutím na ich osoby a dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov, súd dospel k záveru, že ich zaradenie do prvej nápravnovýchovnej skupiny na základe § 39a ods. 3 Tr. zák., teda inej nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej mali byť podľa odseku 2 zaradení, bude so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň a povahu narušenia oboch obžalovaných, ich náprava a prevýchova v inej miernejšej skupine, lepšie zaručená. Obžalovaný X.. H. G. nebol doposiaľ súdne trestaný, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený a hoci nedošlo k vzniku škody, ale bez jeho pričinenia a súd ho uznal vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti iba v štádiu pokusu, nemohol súd opomenúť ani pohnútku a zištný motív, ktorý smeroval k bezprácnemu, rýchlemu, premyslenému a koordinovanému obohateniu a aj celkové okolnosti skutku, ukladal mu trest s použitím ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., v znení zákona účinnom v čase spáchania skutku, o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, ktorý súdu umožnil pri ukladaní trestu aplikovať, lebo mal vzhľadom na okolnosti prípadu a pomerom obžalovaného JUDr. G. za to, že použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej zákonom, by bolo pre neho neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania a tak mu ukladal trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Z hľadiska všetkých vyššie uvedených kritérií pri ukladaní trestu súd vychádzal z toho, že obžalovaný X.. H. G., ako jediný z obžalovaných nebol doposiaľ súdne trestaný a od spáchania posudzovaného trestného činu, ako aj začatia trestného stíhania, uplynula už dlhšia doba a jeho konanie bolo posúdené len v štádiu pokusu, lebo k dokonaniu činu nedošlo. Zohľadnil tak aj čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu. V tejto súvislosti krajský súd len dodáva, že novelou trestného zákona č. 175/1990 Zb. na rozdiel od znenia platného do 30.06.1990, neviaže postup podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne pomery“ páchateľa, čím sa posilnila samostatnosť súdov a prehĺbil sa proces depenalizácie. Túto skutočnosť, vzhľadom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pri rozhodovaní o treste, súd zohľadnil v jeho prospech a preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 3 ( tri ) roky. Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú na splnenie účelu trestu. Krajský súd na základe vyššie uvedeného pri ukladaní trestov jednotlivým obžalovaným pristupoval diferencovane. Vychádzal jednak zo spôsobeného následku, akým je v danom prípade výška spôsobenej škody vyjadrená v desiatkach miliónov, dobou páchania trestnej činnosti, ako i pohnútkou a motívom, ktoré boli u každého z obžalovaných rovnaké - využiť vo svoj prospech jedinečný, priam historický moment mechanizmu platobného styku pred 08.02.1993 a po ňom, medzi fyzickými a právnickými osobami sídliacimi v Slovenskej a Českej republike, ako i metodiku clearingového zúčtovania platného len po určité obdobie a vyplývajúce nielen z teritoriálneho rozdelenia ČSFR, ale najmä rozdelenia spoločnej československej meny. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah senát krajského súdu dospel k záveru, že jednotlivo uložené tresty budú v danom prípade dostatočné na prevýchovu a nápravu všetkých troch obžalovaných a splnia si svoj účel z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Iné druhy trestov obžalovaným neukladal, nakoľko tak nielenže prokurátor v záverečnej reči nenavrhoval, ale vzhľadom na výšku spôsobenej škody a povinnosti túto uhradiť, prípadné uloženie iných druhov trestov súd nepovažoval za reálne vymožiteľné. Napokon zaistené finančné prostriedky na osobitnom účte v Tatra banke (uznesenie v predmetnej veci z 30. apríla 2010) sú naďalej pre účely trestného konania k dispozícii a v prípade právoplatnosti tohto rozsudku je možné o nich rozhodnúť v samostatnom konaní. Napokon aj o depozitných prostriedkoch súd nerozhodoval v tomto konaní, nakoľko právo na ne si uplatňovali aj iné osoby a dokazovanie v tomto smere by v danom štádiu konania ho neúmerne predlžovalo, nad rámec rozhodovania o uznaní viny a potrestaní obžalovaných a preto bude o nich rovnako rozhodovať až v samostatnom konaní, po právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, Ministerstvo financií Slovenskej republiky si uplatnilo nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v sume 2 677 179,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19.12.1995 do zaplatenia a keďže súd nemal najmenšie pochybnosti o jej výške, ktorú si ako poškodená strana riadne a včas uplatnila, súd zaviazal obžalovaných Q. Q. a H.. B. F. nahradiť Slovenskej republike prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky škodu tak, ako si ju, ako poškodená strana, uplatnilo, riadne a včas a diferencovane podľa jej spôsobenia jednotlivými obžalovanými aj s uplatneným úrokom z omeškania v zmysle § 517 a nasl. Obč. zákonníka . Záverom súd dodáva, že pokiaľ do konania zaslala spoločnosť Glory Daze Associated S.A. 14.09.2009 uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní(nesprávne uvedená sp.zn. 1T/23/02), súd na hlavnom pojednávaní túto spoločnosť uznesením nepripustil do konania ako poškodeného podľa § 206 ods. 3 Tr. por., nakoľko jej toto právo zrejme nepatrí, ako aj z dôvodu oneskorene uplatneného nároku na náhradu škody podľa § 43 ods. 2 Tr. por., nakoľko návrh bolo treba urobiť do skončenia vyšetrovania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do ôsmich dní od doručenia odpisu rozsudku, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.