Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1T/46/2001 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001896653 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1001896653.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Karola Kováča, v trestnej veci odsúdeného Q. Q. a spol., pre pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, na základe návrhu odsúdeného JUDr. H. G. z 30.04.2013, na neverejnom zasadnutí konanom 22. mája 2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 474 Tr. por. súd vyslovuje, že odsúdený X.. H. G., nar. XX. XX. XXXX v O., trvale bytom Q., K. XXX, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T/46/2001 zo dňa 07. 09. 2012, právoplatne dňom 21.11.2012 odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov, n i e j e ú č a s t n ý podľa Článku V písmeno a/ rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o amnestii zo dňa 02. 01. 2013. o d ô v o d n e n i e : Krajskému súdu v Bratislave bolo dňa 30.04.2013 doručené písomné podanie odsúdeného X.. H. G., prostredníctvom zvoleného obhajcu, ktorým žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, že je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013 zákona č. 1/2013 Z. z. podľa článku I. a že podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol právoplatne uložený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1T/46/2001 zo dňa 07.09.2012, sa mu odpúšťa s účinkom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. K odôvodneniu podaného návrhu uviedol, že na jeho osobu sa vzťahuje článok I. Rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013 o amnestii a že nie je vylúčený z amnestie podľa čl. V ods. a), keďže zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že Rozhodnutie prezidenta republiky o amnestii sa nevzťahuje na tresty právoplatne uložené za také trestné činy, ktorých následkom bola smrť, ťažká ujma na zdraví alebo škoda veľkého rozsahu. Ďalej uviedol, že ustanovenie článku V ods. a) sa vzťahuje na všetky takéto právoplatne uložené tresty, bez ohľadu na ich právnu kvalifikáciu, a to na rozdiel od ustanovenia článku V ods. b), c), kde sú uvedené taxatívne trestné činy podľa ich zákonného pomenovania s tým, že na tresty uložené za tieto trestné činy sa rozhodnutie o amnestii nevzťahuje. Vzhľadom na skutočnosť, že v jeho prípade ide o odsúdenie za pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase činu a bol mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, pričom však v dôsledku jeho konania, ktorý je predmetom rozsudku, nenastal následok v podobe škody veľkého rozsahu, vzťahuje sa na neho Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o amnestii podľa článku I., a to bez ohľadu na to, že skutok bol kvalifikovaný aj podľa ods. 4 § 250 Tr. zák. účinného v čase činu. Táto žiadosť odsúdeného bola zaslaná na prípadné vyjadrenie prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že zastáva názor, že predpoklady účasti na vyhlásenej amnestii u odsúdeného JUDr. G. nie sú naplnené. Poukázal na predmetné rozhodnutie prezidenta SR o amnestii, ktorým v článku I. všeobecne odpúšťa všetky tresty odňatia slobody právoplatne uložené pred 02.01.2013, ktorých výkon je podmienečne odložený, avšak iba za predpokladu, ak súčasne nie je splnená niektorá z vylučujúcich podmienok stanovených v článku V., v ktorom pod písm. a/ rozhodnutia o amnestii sa udelenie amnestie, mimo iného, nevzťahuje na tresty právoplatne uložené za trestné činy s následkom škody veľkého rozsahu. X.. H. G. bol právoplatne odsúdený za pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, §250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase činu a tak, ako bolo konštatované v rozsudku, svojim konaním naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, u ktorého osobitná priťažujúca okolnosť, vyjadrená v ods. 4 predmetného ustanovenia, spočívala práve vo veľkom rozsahu škody, i keď jeho konanie nedospelo do štádia dokonania, ale iba pokusu. Uviedol, že rozhodnutie prezidenta pri stanovení predpokladov účasti na amnestii nerozlišuje medzi jednotlivými vývojovými štádiami trestných činov, rovnaké predpoklady účasti na amnestii tak musia byť splnené pri dokonaných posudzovaných trestných činov, ako aj pri trestných činoch spáchaných vo vývojových štádiách pokusu alebo prípravy. V tejto súvislosti za podstatnú skutočnosť považuje výklad právneho pojmu následku trestného činu a jeho rozlíšenie od pojmu účinok trestného činu. Uviedol, že následkom trestného činu trestnoprávna teória rozumie porušenie alebo ohrozenie chráneného spoločenského vzťahu (objektu trestného činu), účinkom zmenu na hmotnom predmete útoku. Účinok sa prejavuje v oblasti hmotnej - ako reálne zmena v množstve, kvalite a pod., účinok pri majetkových trestných činoch, v užšom slova zmysle, kvantifikuje reálny úbytok peňazí alebo iných majetkových hodnôt. Následok sa na rozdiel od toho prejavuje v oblasti záujmov spoločnosti, nie v konkrétnej- peniazmi alebo inou mierou, kvantifikovanej veličine. V posudzovanom prípade bol chráneným spoločenským vzťahom záujem štátu na trestnoprávnej ochrane majetku. Následkom konania obvineného bol zásah do tohto chráneného záujmu a to vo veľkom rozsahu, ktorý sa však, vzhľadom na vývojové štádium odsúdeného, skutku neprejavil v spôsobení konkrétneho účinku, ku ktorému smeroval. Preto bol prokurátor názoru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie, že odsúdený X.. H. G. je účastný amnestie. Po oboznámení sa s obsahom podaného návrhu a preskúmaní podmienok pre rozhodnutie podľa § 474 Tr. por., Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na rozhodnutie podľa citovaného ustanovenia, vychádzajúc z príslušných ustanovení Rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013 o amnestii, publikované v Zbierke zákonov pod č. 1/2013 (ďalej len „amnestia“), dospel k záveru, že na odsúdeného X.. H. G. sa v danej trestnej veci amnestia nevzťahuje. Pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, na základe práva dané mu Ústavou Slovenskej republiky, podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), rozhodnutím z 2. januára 2013 o amnestii, zákona č. 1/2013 Z. z. udelil amnestiu. V zmysle Článku I amnestie prezident Slovenskej republiky odpúšťa tresty odňatia slobody právoplatne uložené predo dňom tohto rozhodnutia, ktorých výkon je podmienečne odložený, s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa Článku V písmeno a) amnestie prezident Slovenskej republiky rozhodol, že toto rozhodnutie sa nevzťahuje na tresty právoplatne uložené za trestné činy s následkom smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo škody veľkého rozsahu. Podľa § 474 Tr. por. rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak je taká osoba v čase rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. V prejednávanej trestnej veci bol X.. H. G., ako obžalovaný 3./, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.09.2012, sp. zn. 1T/46/2001, uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom v čase spáchania skutku, teda dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a v úmysle ho spáchať, na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol iného do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo na tom skutkovom základe, že: obžalovaný X.. H. G., ako majiteľ firmy W. spol. s r.o. v Modre, Národná č. 173 v rozpore s uzatvorenou zmluvou XXXX/XX-XX s firmou S. H. spol. s r.o. O., Bartoňova č. 19 zo dňa 02.05.1994, prevzal na základe protokolu uzatvoreného dňa 03.05.1994 s neexistujúcou firmou H. I. spol. s.r.o. V., Široká č. 8 záväzok, ktorý vznikol úverovou zmluvou medzi firmou S. H. spol. s.r.o. Bratislava, Bartoňova č. 19 a AB O., a.s. Mladá Boleslav, Bělská č. 151, filiálka Kralupy nad Vltavou na sumu 88 000 000,-Kčs potom, čo doposiaľ neznáma osoba zamenila dňa 17. 05.1994 v zmenárni Slovenskej sporiteľne na Štúrovej ulici v Bratislave sumu 16 200 000 Kč na sumu 18 306 000,- Sk, v rovnaký deň vložil sumu 18 600 000,-Sk (617 406,89 € ), na účet svojej firmy č. XXXXXXX XXX/XXXX založený vo VÚB a.s. Bratislava pobočka centrum, s príkazom na úhradu do Českej republiky firme Inter Trade, spol. s.r.o, Praha formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ a k uvedenej finančnej transakcii predložil úverovú zmluvu č. XX/X/XX medzi AB Bankou a.s., Mladá Boleslav, filiálka Kralupy nad Vltavou, Štefánikova 620 a Karat International spol. s r.o. Bartoňova 19, Bratislava zo dňa 27.11.1992 s prílohou a dodatkom, zmluvu č. XXXX/XX-XX a protokol o splátkach záväzku na úhradu do 20.05.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), do 31.05.1994 sumu 20 000 000,-Sk (663 878,38 €), do15.06.1994 sumu 35 000 000,- Sk (1 161 787,16 €) a do 30.06.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), čím by v prípade zrealizovania týchto úhrad vznikla Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škoda 17 272 747,13 Sk ( 573 350,17€ ). Keďže dňa 19.05.1994 sa informoval v banke o stave platby a po zistení, že platba bola zaslaná na posúdenie Národnej banke Slovenska, dňa 20.5.1994 vypísal pre Q. I. šek na výber sumy 18 599 000,- Sk (617 373,70 €) a k uvedeným transakciám nedošlo. Za to bol JUDr. H. G. odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku bol mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 ( tri ) rokov. Tento rozsudok, vo vzťahu k navrhovateľovi, X.. H. G. nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2012 a teda vyššie uvedená skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu začala plynúť dňom 22.11.2012. Ku dňu vyhlásenia amnestie preto odsúdenému X.. H. G. plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia a spĺňal by podmienky amnestie Článku I. Použitie vyššie citovanej amnestie na uvedené odsúdenie vylučuje vyššie uvedený Článok V písmeno a). amnestie. S ohľadom na právoplatne uznanú právnu kvalifikáciu skutku, pre ktorú bol X.. H. G. uznaný za vinného je zrejmé, že kvalifikačným znakom trestného činu, ku ktorému bezprostredne smerovalo konanie odsúdeného X.. H. G., bolo spôsobenie škody veľkého rozsahu, ako trestnoprávne relevantného následku. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že Článok V písmeno a) amnestie nie je možné vykladať takým spôsobom, že sa tento článok nevzťahuje na prípady, v ktorých k faktickému spôsobeniu škody veľkého rozsahu nedošlo z dôvodu, že zo strany páchateľa bola trestná činnosť rozvinutá len v rámci niektorého z trestne relevantných vývojových štádií trestného činu v podobe prípravy podľa § 7 ods. 1 Tr. zák. alebo pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., teda že nedošlo k dokonaniu trestného činu. Následok trestného činu vymedzený v Článku V písmeno a) amnestie je potrebné vnímať v rovine identifikácie skutkových podstát jednotlivých trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, za ktoré bol páchateľ odsúdený, a to bez ohľadu na to, či bol tento trestný čin spáchaný v štádiu prípravy alebo pokusu a teda či predpokladaný následok skutočne nastal. Takýto záver je odôvodnený predovšetkým spoločenskou nebezpečnosťou prípravy a pokusu, ktorú týmto vývojovým štádiám Trestný zákon (zákon č. 140/1961 Zb.) pripisuje a ktorá je vyjadrená rovnakou trestnosťou, ako pri dokonanom trestnom čine (§ 7 ods. 2, § 8 ods. 2 Tr. zák.). Okrem toho je pri interpretácii predmetného článku amnestie potrebné sa oprieť aj o výkladové ustanovenie § 89 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trestným činom sa rozumie len čin súdne trestný, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj príprava na trestný čin, pokus trestného činu, organizátorstvo, návod a pomoc. S prihliadnutím na uvedené a s poukazom na tú skutočnosť, že Článok V písmeno a) amnestie nerozlišuje vývojové štádiá trestného činu v zmysle vylúčenia jeho aplikácie v týchto prípadoch (teda v prípadoch vývojových štádií trestného činu), je z dobrodenia amnestie vylúčený aj páchateľ, ktorý sa dopustil prípravy alebo pokusu toho trestného činu, ktorého skutková podstata upravuje následok v podobe škody veľkého rozsahu, smrti a ťažkej ujmy na zdraví. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.