Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/165/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201283 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201283.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: C. V., U. F. XX, L., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, Bajzova 2, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-71/PK-2009 z 24.07.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. p.: SLV-71/PK-2009 z 24.07.2009 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 661,91 €, na účet právnej zástupkyne žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 26.08.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-71/PK-2009 zo dňa 24.07.2009, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 140 zo dňa 09.04.2009, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.") prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe poukázal na to, že na strane žalovaného došlo v konaní o rozklade k porušeniu zásady objektívnosti a nestrannosti počas konania a aj pri rozhodovaní, pretože minister vnútra Slovenskej republiky rozhodoval vo veci jeho prepustenia ako prvostupňový orgán a následne po podaní rozkladu ako druhostupňový, odvolací orgán, pričom poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil či už na nižšom alebo vyššom stupni. Opačný postup by bol v rozpore s obsahom práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedenú v článku 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky. Požiadavka na prerokovanie jeho záležitosti t.j. rozkladu nezávislým a nestranným orgánom, je i v súlade s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V žalobe žalobca uviedol, že Personálny rozkaz ministra vnútra SR z 9.4.2009 ako rozhodnutie prvostupňové, ale ani napadnuté rozhodnutie neobsahuje v skutkovej vete výroku rozhodnutia identifikovateľné vymedzenie skutku, ktorým mal zvlášť hrubým spôsobom porušiť služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť, teda popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Podľa názoru žalobcu nedostatočnou špecifikáciou skutkovej podstaty sa napadnuté rozhodnutie stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Za vadu napadnutého rozhodnutia považuje žalobca aj to, že nebol podpísaný konajúcou osobou, pričom táto vada doposiaľ nebola odstránená. Žalobca mal zároveň pochybnosti, či o jeho prepustení rozhodol kompetentný orgán, keďže podľa ust. § 193 ods. l zákona č.73/1998 Z.z. návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Zrejme bolo úmyslom zákonodarcu prenechať rozhodovanie o prepustení policajta zo služobného pomeru nadriadenému, ktorý pozná osobu policajta z hľadiska doterajších plnení služobných povinností a jeho postoja k nim počas trvania služobného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na spôsob získania vecného dôkazu, nahrávky na CD nosiči, teda nie z mobilu, ako sa mu pôvodne kládlo za vinu, sa domnieva, že takto získaný materiál je v rozpore so zásadou obsiahnutou v § 238 ods. l zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého získaný dôkaz musí byť v súlade s právnym predpisom a dôkaz teda musí byť prvotný, autentický, získaný zákonným spôsobom. Žiaden záznam žalobcovi nebol prehratý, žalobca nebol pri tom a k dôkazu sa žalobca nevyjadril. Od začiatku konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobca tvrdil, že sa nedopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, tak ako bol opísaný v odôvodnení. Žalobca zdôraznil, že skutkový stav nebol dostatočným spôsobom zistený. Za dôkaz protiprávneho konania žalobca nepovažoval výpovede maloletých a mladistvých G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q., navyše ich svedecké výpovede pokladal za nevierohodné, pretože pre ich opakovanú činnosť sú voči nemu ako príslušníkovi polície zaujatí. Žalobca poukázal, že pokiaľ ide o obrazový a zvukový záznam, tento zhliadol jeho nadriadený najskôr v médiách, až neskôr vykonal zvukovú a obrazovú nahrávku a jeho hlas, ako tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nadriadený opoznal. Bližšie nerozvádzal, aké postupy a metódy použil nadriadený na opoznávanie jeho hlasu a prečo nebol prítomný pri tomto opoznávacom úkone, aby sa k nemu mohol vyjadriť. Žalobca je toho názoru, že listinné dôkazy preukazujú skutočnosť, že v čase protiprávneho konania, vykonával štátnu službu, podieľal sa na zadržaní maloletých a mladistvých, vyhotovoval úradné záznamy potvrdzujúce pravdivosť jeho výpovede. K hodnovernosti výpovede svedkov uvádza žalovaný, že sú spontánne a jednotné, zachádzajúce až do podrobnosti. V napadnutom rozhodnutí sa však žalovaný nevysporiadal s jeho výpoveďou ako dôkazom, neuvádza z akého dôvodu ju považuje za nevierohodnú, nevysporiadal sa s tým, prečo mu neuveril. Podľa žalobcu samo konštatovanie, že skutková podstata protiprávneho konania bola zistená na základe výpovedí svedkov nemožno uznať za riadne odôvodnenie vtedy, ak on ako žalobca tvrdí, že sa nedopustil konania, v ktorom možno vidieť podstatu protiprávneho konania zakladajúceho prepustenie zo služobného pomeru. Žalobca je toho názoru, že je podstatnou vadou konania, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje presne špecifikované dôvody, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Žalobca vo svojom doplnení žaloby zo dňa 17.9.2009 uviedol, že podľa písomného záznamu žalovaného z 8.4.2009 pri oboznamovaní a opoznávaní osôb, bola nahrávka na CD nosiči, záznam, na hranici zrozumiteľnosti, záznam bol nekvalitný, nebolo možné rozoznávať zvuk ani obraz, existovali pochybnosti o tom, či zaznamenaný hlas patrí určitej osobe z dôvodu, že záznam bol nejasný, obraz slabo rozpoznateľný. Pri opoznávaní žalovaným boli použité výrazy, asi, pravdepodobne, domnievam sa, pričom záznam, nahrávka na CD nosiči už bola upravovaná. S jeho námietkou, že výpovede svedkov sú nevierohodné, pretože svedkovia sa dopúšťali protiprávnej činnosti a z toho dôvodu vyvodzoval zaujatosť voči nemu ako príslušníkovi polície, sa žalovaný vysporiadal tak, že ich výpovede sú vierohodné, pretože sa priznali k trestnej činnosti S odpoveďou žalovaného sa neuspokojil, pretože nesúvisí so vzťahom svedkov ku nemu. Žalobca sa na základe uvedených skutočností domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-71/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 spolu s prvostupňovým rozhodnutím - Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 140 zo dňa 09.04.2009 s tým, aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 6.10.2009 uviedol, že vykonaným prešetrením danej veci v súlade s platnou právnou úpravou bolo protiprávne konanie žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. Tieto dôkazy žalovaný považoval pre vydanie personálneho rozkazu za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito dôkazmi riadne preukázal. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď sa ako policajt v rámci výkonu služby zúčastnil ponižujúceho zachádzania s mladistvými a maloletými osobami, ktoré boli predvedené na OO PZ Košice - juh, nezabránil tomuto konaniu a ani ho neoznámil. Žalovaný uviedol, že bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, že ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Zo zadováženého spisového materiálu najmä však z obrazového a zvukového záznamu je podľa názoru žalovaného dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo mu bolo preukázané dôkazmi, ktoré boli obstarané predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v samostatnom personálnom konaní o jeho prepustení, a taktiež ani v podanom rozklade, sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutkový stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalovaný má za to, že práve zadováženými dôkazmi, s ktorými sa mohol oboznámiť aj žalobca a po ich vyhodnotení jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, je dostatočne preukázaná tá skutočnosť, že žalobca sa počas výkonu štátnej služby dňa 21.3.2009 aktívne spolupodieľal na ponižujúcom zaobchádzaní so šesticou mladistvých a maloletých rómskych chlapcov predvedených na OO PZ Košice - juh, keď ich spoločne s ďalšími príslušníkmi KR PZ Košice nútil, aby sa vyzliekli donaha a navzájom sa udierali do rôznych častí tela, tomuto konaniu nezabránil a ani ho neoznámil nadriadeným. Žalovaný ďalej uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe, že zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ príslušný nadriadený pred vydaním napadnutého rozhodnutia vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom, ktorý k nemu vo svojej písomnosti č. p.: OZP-2/KE-1-2009 zo dňa 8.4.2009 zaujal súhlasné stanovisko a odporučil jeho realizáciu. Poukazovanie ohľadom toho, že minister vnútra SR rozhodoval vo veci jeho prepustenia ako prvostupňový orgán a následne po podaní rozkladu ako druhostupňový orgán, na ustanovenia správneho poriadku zo strany žalobcu je nedôvodné. Podľa ust. § 247a zákona č. 73/1998 Z. z., sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Personálne konanie o prepustení žalobcu sa realizovalo v súlade s ustanoveniami zákona. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 244 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého, proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie, proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní. Pokiaľ ide o to, že výrok personálneho rozkazu mal podľa žalobcu obsahovať popis skutku, konania porušujúceho zákon, s uvedenou námietkou nie je podľa žalovaného možné súhlasiť. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého pri určenej obsahovej štruktúre rozhodnutia výrok má obsahovať len autoritatívne riešenie otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania a uvedenie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo (právny názor NS SR č. 4 Sž 74/02). Predmetom rozhodovania žalovaného v danej veci, bolo skončenie služobného pomeru žalobcu jedným z jeho druhov upravených v ust. § 189 zákona č. 73/1998 Z. z., a to prepustením zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Personálny rozkaz, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ spĺňa jednak formálne, tak aj obsahové náležitosti rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. V súvislosti s právnym názorom žalobcu, že personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie nie sú podpísané konajúcou osobou, žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a § 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ ide o ostatné výtlačky personálneho rozkazu, prípadne rozhodnutia o podanom rozklade, tieto sa vyhotovujú ako odpisy s doložkou „v.r." k podpisovej doložke ministra vnútra SR a doložkou „Za právnosť:“, kde sa podpisuje príslušný pracovník žalovaného, ktorý odpis vyhotovil. Uvedený spôsob je v súlade s už uvedeným ust. § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ ide o legislatívnu skratku, ktorá bola zavedená v ust. § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. „(ďalej len „nadriadený")" s poukázaním na čl. 2 písm. o) bod 2 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 62/2003 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov za nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. sa považuje len minister vnútra Slovenskej republiky, pretože túto právomoc prepustiť zo služobného pomeru podľa uvedeného ustanovenia zákona nedelegoval na žiadneho z ostatných nadriadených žalobcu. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že obrazovo-zvukový záznam bol zadovážený v súlade s právnymi predpismi. S uvedeným dôkazom sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca dňa 8.4.2009, kedy mu bolo umožnené oboznámiť sa s návrhom na jeho prepustenie, vrátane dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie, ako aj s celým podkladovým materiálom na vec sa vzťahujúcim. Žalobca po oboznámení sa s návrhom na prepustenie prehlásil, že žiadne pripomienky nemá a ani v lehote stanovenej navrhovateľom nepredložil ohľadom predmetnej veci žiadne námietky, pripomienky, návrhy či dôkazy. Samotný obrazový a zvukový záznam bol nasnímaný a zaznamenaný niektorým z tam prítomných policajtov práve počas ich protiprávneho konania. Tento obrazový a zvukový záznam zhliadol nadriadený najskôr v médiách, aby následne vykonal zvukovú a obrazovú analýzu jeho jednotlivých sekvencií (videonahrávok), pri ktorej bol na zvukovej a obrazovej nahrávke č. 5 a č. 6 opoznaný hlas žalobcu (úradný záznam z obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok č. p.: KRP-210-14/PP- PMJ-2009). Ak žalobca namietal, že nebol prítomný pri opoznaní, žalovaný poukázal na to, že práve žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými zadováženými dôkazmi, tzn. že aj s úradný záznamom z obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok č. p.: KRP-210-14/PP-PMJ-2009, ku ktorému sa mohol vyjadriť, čo nevyužil. Ak žalobca poukázal na akýsi rozpor vo svedeckých výpovediach, ktorý však bližšie nekonkretizuje, táto námietka je podľa žalovaného nedôvodná. Nie je dôvod neveriť výpovedi maloletých a mladistvých osôb, na ktorých došlo k spáchaniu protiprávneho konania, pretože ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-zvukovým záznamom, s ktorým sa mohol oboznámiť aj samotný žalobca. Je potrebné uviesť, že zásada objektívnej pravdy bola v danom prípade dôsledne dodržaná. Žalovaný má za to, že pri hodnotení dôkazov je povinný starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Podľa názoru žalovaného podstata princípu voľného hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. slobodný. Príslušný nadriadený žalobcu zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré boli ministrom vnútra SR vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, pritom dospel k záveru, že žalobca sa dopustil konania, zakladajúceho dôvod prepustenia zo služobného pomeru. Skutočný stav v predmetnej veci bol teda dostatočne a úplne zistený. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave zistil, že dňa 08.04.2009 bol žalobca oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj s dôkazným spisovým materiálom. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. s poukázaním na § 238 ods. 3 uvedeného zákona bol žalobca poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, čo žalobca svojím podpisom potvrdil. Z úradného záznamu zo dňa 21.03.2009 vyplýva, že dňa 21.03.2009 v čase o 11:05 hod. boli hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky vyslané Operačným strediskom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach na M. v Košiciach, kde malo dôjsť k lúpeži. Po príchode na miesto bolo zistené, že za obchodným centrom Hornbach leží na chodníku pani E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, L., ktorú prepadli šiesti chlapci, pričom jej vytrhli kabelku a utekali smerom na ulicu Moldavskú. Hliadky začali prepátravať okolie, pričom zbadali muža, ktorý prenasleduje viacerých mladistvých Rómov. Prenasledovaním bol zadržaný F. Q., ktorý ukázal miesto prepadu poškodenej a tiež uviedol, že keď si všimli poškodenú, tak sa vzájomne dohodli, že ju okradnú. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bolo hliadkami rozhodnuté o obmedzení osobnej slobody mladistvých Rómov, nakoľko boli dôvodne podozriví z lúpeže, ktorú po vzájomnej dohode vykonali. Upovedomením o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru č. KRP-210-5/PP- PMJ-2009 zo dňa 08.04.2009 bol žalobca oboznámený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 s odôvodnením, že dňa 21.03.2009 v čase okolo 11:40 hod na ul. J. č. 64 v budove Obvodného oddelenia PZ Košice Juh, potom čo podľa § 85 Trestného poriadku žalobca spoločne s ďalšími policajtmi obmedzili na osobnej slobode G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q. a následne spolu s ostatnými policajtmi tieto mladistvé a maloleté osoby, pod hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy nútili, aby sa vyzliekli donaha v uzatvorenej časti schodišťa a uvedené osoby nútili, aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela. Ak by tak nekonali, bolo by voči nim použité fyzické násilie zo strany príslušníkov PZ. V tomto konaní sa žalobca nesnažil ostatným príslušníkom PZ zabrániť. Týmto konaním je žalobca dôvodne podozrivý, že porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom. Na základe uvedených skutočností bol žalobca personálnym rozkazom č. 140 zo dňa 09.04.2009 prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, z dôvodu, že z jeho strany nedošlo k hrubému porušeniu služobnej prísahy spočívajúce v tom, že nebol čestný a disciplinovaný, nedošlo ani k hrubému porušeniu služobnej povinnosti, ktoré malo spočívať v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomito neplnil úlohy uložené mu zákonom a nedošlo ani k hrubému porušeniu základných povinností policajta tým, že sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Tiež uviedol, že dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí si navzájom odporujú, pretože jeho údajné konania, ktorými mal porušiť služobnú prísahu, služobné povinnosti a základné povinnosti policajta sa navzájom vylučujú. Na základe zistených skutočností odvolací orgán považoval podaný rozklad za nedôvodný a preskúmavané rozhodnutie potvrdil. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa služobný pomer končí aj prepustením. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Podľa § 233 ods. l, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3, 4, zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade správnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodností, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, Či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Úlohou krajského súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom, a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere. Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. sú jednak: 1. porušenie služobnej prísahy, alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a 2. jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že nie je možné z obsahu administratívneho spisu jednoznačne ustáliť, či žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa vypočúvania svedkov -maloletých a mladistvých Rómov dňa 08.04.2009, keďže podľa obsahu administratívneho spisu išlo len o vypočutie osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, a nie o vypočutie svedkov. Z obsahu administratívneho spisu hlavne zo zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci osôb G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q. nevyplýva, že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že bolo jednoznačne preukázané, že by žalobca bol prítomný na konaní, ktoré sa mu kladú za vinu, na ktorý poukazuje žalovaný na predloženom CD nosiči, na ktorom sa nachádzajú obrazovo-zvukové záznamy: Cigoši 1, 2, 3, 5, 6, ďalej zvukové záznamy a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí uvedených obrazovo-zvukových záznamov súd konštatuje, že aj napriek tvrdeniam obsiahnutým v administratívnom spise, že žalobca sa mal aktívne spolupodieľať na ponižujúcom zaobchádzaní so šesticou mladistvých a maloletých rómskych chlapcov, súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia nevedel jednoznačne potvrdiť uvedený záver žalovaného, pretože z uvedeného obrazovo - zvukového záznamu tváre príslušníkov policajného zboru boli nedostatočne zrejmé, naviac na fotografiách založených v administratívnom spise sú niektoré tváre policajtov rozrastrované. Z uvedeného CD nosiča nie je preukázané ani to, že žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu, tak ako je to opísané v rozhodnutiach žalovaného. Ďalej súd uvádza, že v administratívnom spise, sa nenachádza podobizeň žalobcu vo forme fotografie, a tak nie je súdu známa podobizeň žalobcu. Súd nemôže považovať za dôkaz ani úradný záznam (zvuková a obrazová analýza video nahrávok) zo dňa 3.03.2009, kde na 2. strane je uvedené: ,,pravdepodobnosť spoznania policajtov PMJ podľa hlasu: nstržm. C. V....“ Takto potom okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu, ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, neboli doteraz jednoznačne preukázané, a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Vychádzajúc z uvedeného, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko č. 1 zo dňa 06. decembra 2007), ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03. novembra 2006), treba prihliadnuť na skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. a vyhodnotenie doteraz „zisteného" stavu veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe a preskúmavaným rozhodnutiam správnych orgánov Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyslovil právny názor v rozsudkoch sp. zn. 3Sžo/246/2010 z 18. januára 2011 v právnej veci žalobcu G. G. proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a sp. zn. 5Sžo/248/2010 zo 14. júla 2011 a v právnej veci žalobcu B. U. proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, v ktorej išlo o rovnakú skutkovú vec. O rovnakú skutkovú vec išlo tiež pri žalobcovi O. L. proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu aj v tejto preskúmavanej veci bude môcť žalovaný pristúpiť k vyhodnoteniu dokazovania v tom smere, či sa žalobca aktívne zúčastnil predmetného (zhora opísaného) skutku, pokiaľ budú skutočnosti ohľadom jeho vyššie uvedeného konania preukázané a rozpory budú odstránené. Z tohto dôvodu nesporne bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. 3Sžo/246/2010 z 18. januára 2011 v právnej veci žalobcu G. G., rozhodnutím č. 5Sžo/248/2010 zo 14. júla 2011 v právnej veci žalobcu B. U. a rozhodnutím č. 5Sžo/10/2011 zo 25. augusta 2011 v právnej veci žalobcu O. L. stanovil rozhodujúcu interpretáciu zákona aj ku vzťahu k prejednávanej veci z dôvodu, že ide o rovnakú skutkovú vec. Podľa najvyššieho súdu, pokiaľ budú skutočnosti z vyššie uvedeného preukázané a rozpory odstránené, bude môcť žalovaný pristúpiť k vykonaniu dokazovania v tom smere, či sa žalobca aktívne zúčastnil pri obmedzovaní predmetného skutku. Okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru neboli jednoznačne preukázané a nebol dostatočne zistený skutkový stav. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.07.2009 z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, keď zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstráni vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach, pričom je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 OSP). O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie a príprava zastupovania, žaloba) podľa § 11 ods. 3, prvá veta vyhlášky, realizované v roku 2009 vo výške 1/6 výpočtového základu, t.j. 2 x 115,90 € (§14 ods. 1 písm. a), b) vyhl.), účasť na pojednávaní dňa 23.3.2012 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 63,58 € (§ 14 ods. 3 písm. d) vyhl.) 2 x 6,95 €, 1 x 7,63 € paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, cestovné vlakom v sume 39,96 € podľa § 15 ods. 1 vyhl. (doklad o nákladoch na uplatnené cestovné v sume 31 € nebol predložený, a preto nemohol súd náhradu v tejto sume priznať), náhrada za stratu času 12,71 € za 24 načatých polhodín, 305,04 € (§17 ods. 1 vyhl.). Trovy žalobcu súčtom uvedených položiek predstavujú čiastku 661,91 €, ktoré žalovaný zaplatí na účet právnej zástupkyne žalobcu. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.