Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/165/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201283 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009201283.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: C. V., U. F. XX, L., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, Bajzova 2, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/165/2009-57 zo dňa 23.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/165/2009-57 zo dňa 23.03.2012 o výrok, ktorým by zrušil aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného - Personálny rozkaz č. 140 zo dňa 9.4.2009 z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov vo veci návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 26.08.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-71/PK-2009 zo dňa 24.07.2009, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 140 zo dňa 09.04.2009, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23.03.2012, č.k. 4S/165/2009-57 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného z 24.07.2009, č. p.: SLV-71/PK-2009, nakoľko zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca podal návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku v zmysle § 166 O.s.p. z dôvodu, že súd nerozhodol o časti predmetu konania, nakoľko žalobca sa domáhal aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, t.j. personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 140 zo dňa 09.04.2009. Krajský súd v Bratislave rozhodol o návrhu žalobcu na vydanie dopĺňacieho rozsudku uznesením zo dňa 23. 10. 2012 tak, že návrh žalobcu zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp. zn. 5Sžo/63/2012 zo dňa 31. 1. 2013 tak, že napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 23. 10. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vyčítal to, že nepostupoval podľa § 166 O.s.p. v spojení s § 246 c ods. 1 vety prvej O.s.p., nevydal vo veci dopĺňací rozsudok a vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Podľa názoru odvolacieho súdu bola uvedeným postupom účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 166 ods. 1 O.s.p., ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. sa podľa § 246c O.s.p. použijú pre konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. len v prípade, ak ide o riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v tejto časti a aj to len primerane. Predmetná otázka je však riešená v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., z ktorého jednoznačne vyplýva možnosť - nie povinnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prípade, ak súd podľa okolností prípadu dospeje k záveru, že takýto postup je vhodný. Súd nie je povinný samostatne odôvodňovať, prečo dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko táto skutočnosť vždy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu. Uvedený právny názor bol už viacnásobne judikovaný v rozhodnutiach tunajšieho ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nesprávne preto požadoval žalobca vydanie doplňujúceho rozsudku v tom smere, že vo výroku rozsudku malo byť uvedené aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 140 zo dňa 09.04.2009. Pre úplnosť veci však súd poukazuje na to, že vo výroku rozsudku nezrušil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 140 zo dňa 09.04.2009, pretože má za to, že nedostatky tohto rozhodnutia je možné odstrániť v konaní o rozklade pred žalovaným. Odvolacie konanie totiž tvorí s prvostupňovým konaním pred správnym orgánom jeden celok a preto si odvolací orgán, v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, musí všímať i všetky nové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia a je oprávnený aj z vlastného podnetu vykonať nové dokazovanie za účelom spoľahlivo zisteného skutkového stavu a prípadne aj sám zrušiť prvostupňové rozhodnutie. Tento právny názor súdu vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, doterajšej súdnej praxe, v zmysle ktorej súd zruší aj prvostupňové správne rozhodnutie ak to vyžadujú okolnosti preskúmavanej veci. Súd v tomto prípade nemusí zdôvodňovať, prečo nepristúpil aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 5Sžok/63/2012 nerozporoval predmetný právny názor prvostupňového súdu. Vyčítal mu, že o návrhu žalobcu nevydal dopĺňací rozsudok v súlade s ustanovením § 166 O.s.p. a nerozhodol na nariadenom pojednávaní podľa § 250f ods. 1 O.s.p. V danom prípade sú formy rozhodnutí vo veci návrhu na doplnenie rozsudku špecifikované vo vyššie citovanom ustanovení § 166 O.s.p. Podľa predmetného ustanovenia, súd vo veci vydá dopĺňací rozsudok len v prípade, ak návrhu na doplnenie rozsudku vyhovie. Keďže súd v zmysle vysloveného právneho názoru (ktorý nebol odvolacím súdom spochybnený) nedospel na základe okolností k záveru, že je potrebné zrušiť v súdnom konaní aj prvostupňové rozhodnutie, a teda doplniť vydaný rozsudok 4S/165/2009 o výrok, ktorým by zrušil aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného, konal v súlade so zákonnou úpravou ktorá má prednosť aj pred vysloveným právnym názorom nadriadeného súdu, keď o zamietnutí návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku rozhodol uznesením podľa § 166 ods. 2, druhá veta O.s.p. Uvedený postup je v súlade aj s doterajšou súdnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v obdobných prípadoch rozhodoval napr. v konaniach sp. zn. 8Sžo/238/2010 zo dňa 10.3.2011, 3Obo 3/2010 a nezákonnosť takéhoto postupu nekonštatoval ani Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 442/2010 zo dňa 20.10.2010. V danom prípade teda súd zastáva názor, že konal v zmysle výslovnej dikcie zákona, keď o nevyhovení návrhu na doplnenie rozsudku rozhodol uznesením. Iný postup, a to vydanie rozsudku ak súd takémuto návrhu nevyhovie, tak ako to požaduje Najvyšší súd Slovenskej republiky, by bol v rozpore s úpravou obsiahnutou v ust. § 166 ods. 2, druhá veta O.s.p., ktorú je súd povinný rešpektovať a uprednostniť pred právnym názorom nadriadeného súdu. Podľa názoru krajského súdu, súd postupoval v súlade s doposiaľ zaužívanou súdnou praxou aj v prípade, keď vo veci návrhu na doplnenie rozsudku nenariadil pojednávanie. Vychádzal pritom zo zákonnej úpravy osobitnej časti O.s.p. upravujúcej postup súdov pri preskúmavaní správnych rozhodnutí (piata časť O.s.p.). Podľa § 250f ods. 1 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo, ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Náležitosti žaloby definuje § 249 a podmienky na podanie žaloby sú upravené v § 247 ako aj 250b ods. 1 O.s.p. Súd v danom prípade nenariadil pojednávanie z dôvodu, že návrh na doplnenie rozsudku nepovažoval za žalobu v zmysle uvedených ustanovení a vychádzal z konštrukcie, že žalobou, ktorú možno preskúmať na nariadenom pojednávaní je návrh podaný v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Z uvedeného dôvodu nemal za to, že návrh na doplnenie rozsudku je žalobou na prejednanie ktorej treba nariadiť pojednávanie. Súd poukazuje na okolnosť, že účastníkom konania nebola odopretá možnosť konať pred súdom, pretože vo veci prejednania žaloby prebehlo riadne verejné pojednávanie, na ktoré boli účastníci zákonným spôsobom predvolaní. Túto konštrukciu súdu podporovala aj okolnosť, že vo veci bolo vydané uznesenie a nie rozsudok, ako i doterajšia zaužívaná súdna prax. Nejednalo sa teda o svojvoľný postup prvostupňového súdu ale o postup v súlade s doterajším výkladom procesného predpisu. Vzhľadom na okolnosť, že procesný postup pri vydávaní uznesenia, ktorým nebolo vyhovené návrhu na doplnenie rozsudku nie je explicitne zákonnom upravený, súd sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nariadil vo veci pojednávanie. Na nariadenom pojednávaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku č.k. 4S/165/2009-57 zo dňa 23.03.2012 nemieni vyhovieť z dôvodov, ktoré sú popísané vyššie. Na základe uvedeného súd podľa § 166 ods. 2, druhá veta O.s.p. rozhodol uznesením, ktorým návrh žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za konanie o vydanie dopĺňacieho rozsudku, pretože s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. na to nebol daný právny dôvod. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.