Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/100/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009899968 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009899968.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: O. D. K. S. Á. P. Z. R. Á. , trvale bytom: H. XX, XXX XX T., t. č. Z. X, XXX XX T., zastúpená JUDr. Ľudovítom Mrázom, advokátom v Bratislave, Bajzova 4, P.O. BOX 165, proti odporcom: I. O.. D. D. K. S. Á. P. , trvale bytom: H. XX, XXX XX T., II. O.. O. U. K. Ž. Z. R. O. Č. , trvale bytom: E. T. XX, XXX XX H., obaja zastúpení JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom v Bratislave, Riečna 2, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy a určenie, že záložné právo nevzniklo, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky a odporcov v I., II. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 30. januára 2009, č. k. 14C 16/1999-369, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 30. januára 2009, č.k. 14C 16/1999-369, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluva o pôžičke 199.163,51 € (6.000.000,-- Sk) uzavretá dňa 5. januára 1998 medzi odporcom v I. rade ako dlžníkom a odporcom v II. rade ako veriteľom, ako aj dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 25. februára 1999 sú neplatné, p o t v r d z u j e ; vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že záložná zmluva uzavretá dňa 9. marca 2000 medzi odporcom v I. rade ako záložcom a odporcom v II. rade ako záložným veriteľom o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v T., E. Č. T. - S., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. ako parcela č. XXXX/X-W. vo výmere 1.086 m2 a parcela č. XXXX/X-zastavaná plocha vo výmere 205 m2 s domom súpisné číslo X.XXX, ktorej vklad povolil Okresný Ú. T. O.., katastrálny odbor, dňa 15. mája 2000 pod č. R.-XXX/XXXX, je neplatná a na základe tejto zmluvy záložné právo nevzniklo, p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 30.1.2009, č. k. 14C 16/1999-369, po predchádzajúcej zmene návrhu navrhovateľkou, určil, že zmluva o pôžičke 199.163,51 € (6.000.000,-- Sk) uzavretá dňa 5.1.1998 medzi odporcom v I. rade ako dlžníkom a odporcom v II. rade ako veriteľom, ako aj dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 25.2.1999, sú neplatné. Ďalej určil, že záložná zmluva uzavretá dňa 9.3.2000 medzi odporcom v I. rade ako záložcom a odporcom v II. rade ako záložným veriteľom o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam R. T., E. Č. T. - S., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. ako parcela č. XXXX/X-záhrada vo výmere 1.086 m2 a parcela č. XXXX/ X-zastavaná plocha vo výmere 205 m2 s domom, súpisné číslo X.XXX, ktorej vklad povolil Okresný Ú. T. O.., katastrálny odbor, dňa 15.5.2000 pod č. R.-XXX/XXXX, je neplatná a na základe tejto zmluvy záložné právo nevzniklo. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 641,38 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., § 34, § 37, § 39, § 150, § 657 Občianskeho zákonníka. Po vecnej stránke dôvodil tým, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke vrátane jej dodatku č. 1, ako aj neplatnosti záložnej zmluvy a tiež že záložné právo na základe tejto záložnej zmluvy nevzniklo, nakoľko právne postavenie navrhovateľky je neisté a bez takéhoto určenia by vo svojom existujúcom hmotnoprávnom postavení rozvedenej manželky v prebiehajúcom spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) objektívne mohla byť vystavená ujme pri rozhodovaní o majetku patriaceho do BSM. Otázku neplatnosti napadnutých právnych úkonov nie je možné riešiť v konaní o vyporiadanie BSM, nakoľko odporca v II. rade nie je a ani nemôže byť účastníkom konania o vyporiadanie BSM; nie je tak možné neplatnosť riešiť ako predbežnú otázku pri určení masy majetku patriaceho do BSM navrhovateľky a odporcu v I. rade. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke je daný tým, že ide o prvotný právny úkon, od ktorého sa odvíjajú a sú závislé ďalšie, nadväzujúce, právne úkony a právne skutočnosti ohľadne predmetných nehnuteľností, pričom tento právny úkon môže mať aj vplyv na rozsah majetku v BSM. Neplatnosť zmluvy o pôžičke je daná podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že tento právny úkon nebol zo strany odporcu v I. rade a odporcu v II. rade vážny. Odporcovia pri podpisovaní zmluvy o pôžičke nemali skutočnú vôľu poskytnúť pôžičku a prijať finančné prostriedky ako pôžičku, teda právne následky, ktoré by inak z platného úkonu nastali. Navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem aj na určení, že záložné právo nevzniklo, lebo záložné právo bolo vložené do katastra nehnuteľností a dodnes je tam zapísané. Záložné právo, hoci bolo vložené do katastra nehnuteľností, nikdy nevzniklo, lebo nikdy nevznikla zabezpečovaná pohľadávka odporcu v II. rade voči odporcovi v I. rade. Pri určení neplatnosti záložnej zmluvy bol naliehavý právny záujem daný tým, že táto zmluva oprávňovala odporcu v II. rade predať nehnuteľnosti spôsobom podľa článku IX. zmluvy, čo aj urobil a previedol ich na spoločnosť L. Q. J. J.. J. S..Z.. Záložná zmluva je absolútne neplatná, nakoľko pri jej uzatváraní odporcovia mali v úmysle dosiahnuť právne následky uvedené v záložnej zmluve, a to vloženie záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, aby odporca v II. rade mohol založené nehnuteľnosti následne previesť do vlastníctva tretej osoby. Úmysel odporcov bol skutočný, vážny, avšak sa priečil dobrým mravom, etickým, všeobecne zachovávaným a uznávaným zásadám v spoločnosti. Týmto úkonom odporcovia navyše obchádzali zákon, konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka o rozsahu BSM a jeho vyporiadaní po zániku manželstva. Tým je daná neplatnosť záložnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Splnená je aj požiadavka úplného vyriešenia obsahu spornosti právneho vzťahu. Pri tej bolo potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že odporca v II. rade následne previedol predmetné nehnuteľnosti na ďalší subjekt, obchodnú spoločnosť L. Q. J. J.. J. S..Z.., proti ktorej sa navrhovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 28C 147/2007 domáha určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí, resp. ku dňu zániku BSM patrila, do BSM. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za to, že odporca v I. rade síce podpísal s odporcom v II. rade zmluvu o pôžičke, podľa tejto zmluvy však odporca v I. rade neprevzal od odporcu v II. rade žiadnu sumu a odporca v II. rade žiadnu sumu odporcovi v I. rade neodovzdal. Jediným dôkazom o poskytnutí pôžičky boli výpovede odporcov, tie však súd vyhodnotil ako nedôveryhodné. Súd neuveril ich tvrdeniam o poskytnutí pôžičky, o použití peňazí na nákup suroviny na Ukrajine a následným stratám a uspokojení pohľadávky odporcu v II. rade predajom predmetných nehnuteľností. Odvolávali sa na ďalšie dôkazy o poskytnutí pôžičky, žiadny iný dôkaz však nepredložili. Osobitne odporca v I. rade nepredložil žiaden dôkaz o tom, ako s peniazmi (podľa neho požičanými) nakladal, konkrétne aké operácie vykonával. Odporca v II. rade vôbec nevysvetlil, ako získal peniaze, ktoré mal požičať. Odvolával sa pritom na obchodné tajomstvo, hoci na druhej strane tvrdil, že peniaze poskytol ako občan, nie ako podnikateľ. Spôsob, akým mala byť obchodná činnosť odporcov na Ukrajine uskutočňovaná, ako aj skutočnosť, že s tak vysokou čiastkou bolo vždy manipulované len hotovostne, vyvoláva nedôveru a pochybnosti. V neprospech odporcov svedčí aj okolnosť, že zmluvu o pôžičke podpísali pätnásť dní pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu v I. rade. Z vykonaného dokazovania nevyvstali žiadne pochybnosti o tom, že pôžička nebola poskytnutá. Vzťah navrhovateľky a odporcu v I. rade počas rozvodového konania od roku 1996 až do rozvodu bol vyhrotený a nepriateľský. V konaní nebolo potrebné bližšie ich skúmať a hodnotiť, pre súd bolo podstatné zistenie tohto stavu, ktorý viedol odporcu v I. rade po dohode s odporcom v II. rade ku konaniu, ktorým sa snažil vyňať z BSM predmetné nehnuteľnosti. Odporca v I. rade nebol podnikateľ, a preto potreboval súhlas navrhovateľky na disponovanie so spoločným majetkom. Odporca v I. rade nepodnikal v zmysle Obchodného zákonníka, bol len spoločníkom v obchodných spoločnostiach. Pri poskytnutí vkladu do obchodnej spoločnosti ide o dispozíciu s majetkom, pri ktorej ak ide o majetok v BSM, sa vyžaduje aj súhlas druhého manžela, lebo spravidla nejde o bežnú záležitosť. Takto vzniknutá majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama osebe nie je podnikaním. Podnikaním by bolo konanie odporcu v I. rade len ak by spĺňalo všetky znaky uvedené v ustanovení § 2 ods. l Obchodného zákonníka, t.j. ak by odporca podnikal na základe živnostenského alebo iného oprávnenia vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.1996, sp. zn. Obz 5/1995. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k uzavretiu ktorej sa vyžaduje i skutočné odovzdanie a prevzatie peňazí. Súd prvého stupňa sa preto zaoberal aj otázkou, či je možné vysloviť neplatnosť právneho úkonu, ktorý je podľa úpravy v Občianskom zákonníku úkonom reálnym, ak vôbec nedošlo k plneniu. Dospel pritom k záveru, že vzhľadom na daný skutkový stav to možné je. Odporcovia v čl. I. napadnutej zmluvy o pôžičke výslovne uviedli, že predmetom zmluvy je „záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky“. V čl. II. bod l si vzájomné práva a povinnosti upravili tak, že predmetnú finančnú čiastku je veriteľ povinný odovzdať dlžníkovi bezodkladne po podpise zmluvy. V čl. V. bod l zmluvy uviedli, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu obomi stranami, teda dali najavo, že ich vzájomné záväzky majú byť platné aj bez reálneho odovzdania peňazí, že vyjadrili iba vôľu peniaze požičať, tie však mali byť odovzdané až po jej podpísaní. Napadnutú zmluvu síce nazvali zmluvou o pôžičke, ale uzavreli ju ako vôľovú, konsenzuálnu, ako obdobu zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorej predmetom je tiež len záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Preto bolo možné vysloviť neplatnosť zmluvy o pôžičke podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tento úkon nebol zo strany oboch odporcov vážny. Odporcovia pri podpisovaní zmluvy o pôžičke nemali skutočnú vôľu poskytnúť a prijať finančné prostriedky. Z ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2002) vyplýva, záložné právo je právo akcesorické, slúži iba na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia. Záložné právo preto nemôže samo osebe existovať, je závislé od vzniku a trvania pohľadávky, ktorú má zabezpečiť. Z akcesorickej povahy tiež vyplýva, že záložné právo platne vznikne na základe platnej záložnej zmluvy, ak platne vznikla tiež pohľadávka, k zabezpečeniu ktorej má slúžiť. Ak pohľadávka, pre ktorú bolo záložné právo zriadené, v skutočnosti platne nevznikla, nie je tu ani záložné právo, aj keby samotná záložná zmluva bola bezvadná. Ak neexistuje pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená záložným právom, nie je to dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy; táto okolnosť má za následok, že podľa záložnej zmluvy, hoci ide o platný právny úkon a aj keď podľa nej bolo vložené záložné právo do katastra nehnuteľností, záložné právo nevznikne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 21Cdo 957/2001. Rozlišuje sa teda medzi platnosťou záložnej zmluvy a vznikom záložného práva. Z týchto záverov vychádzal aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku zo dňa 20.10.2003, č.k. 19S 285/2002-38. Zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu v správnom súdnictve bolo predmetom tohto konania len určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Znamená to, že záložné právo, hoci bolo vložené do katastra nehnuteľností, nikdy nevzniklo, lebo nikdy nevznikla zabezpečovaná pohľadávka odporcu v II. rade voči odporcovi v I. rade. K platnosti záložnej zmluvy sa však nevyžaduje, aby v nej určená pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať, skutočne existovala. Platná preto môže byť záložná zmluva aj vtedy, ak zabezpečovaná pohľadávka nikdy nevznikla, napr. ak zanikla ešte pred uzavretím záložnej zmluvy alebo ak zabezpečovaná pohľadávka, ktorá má vzniknúť ešte len v budúcnosti, v skutočnosti nevznikne, alebo ak sa nesplní podmienka, na ktorej je závislý vznik zabezpečovanej pohľadávky. Súd prvého stupňa mal za to, že aj predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom dôvod neplatnosti je odlišný od zmluvy o pôžičke. Pri uzatváraní záložnej zmluvy odporcovia mali v úmysle dosiahnuť právne následky uvedené v zmluve, a to vloženie zmluvy do katastra nehnuteľností, aby odporca v II. rade mohol založené nehnuteľnosti následne previesť do vlastníctva tretej osoby. Úmysel odporcov bol skutočný, vážny, avšak sa zjavne priečil dobrým mravom, teda etickým, všeobecne zachovávaným a uznávaným zásadám v spoločnosti. Odporcovia ním obchádzali zákon, konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka o rozsahu BSM a jeho vyporiadania. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľka mala v konaní plný úspech. Sume 116,18 € zodpovedá zaplatený súdny poplatok, sume 525,20 € zodpovedajú trovy právneho zastúpenia. Spôsob výpočtu náhrady trov konania súd prvého stupňa aj v rozsudku uviedol. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie všetci účastníci konania. Odvolanie navrhovateľky smeruje proti tomu výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov konania dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala mu, že jej nepriznal náhradu za úkon - vyhotovenie návrhu, z dôvodu, že návrh bol podaný pred dňom udelenia plnej moci advokátovi a účasť na pojednávaní 18.9.2007; nepriznal jej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny určenej podľa hodnoty veci alebo práva, pričom podporne použil ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch. Vyhotovenie návrhu vo veci samej a udelenie plnomocenstva sú samostatné úkony právnej pomoci aj napriek tomu, že najskôr došlo k poskytnutiu právnej služby - napísaniu návrhu vo veci samej a až následne k prevzatiu zastúpenia v konaní. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 40/1994. Namietala tiež, že súd prvého stupňa jej nepriznal odmenu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 18.9.2007 napriek prítomnosti navrhovateľky a aj jej právneho zástupcu. Za tento úkon právnej služby si však odmenu neuplatňuje. V závere podaného odvolania uvádzala, že podľa ustanovenia § 13 ods. 7 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pri preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia. Iba ak hodnotu veci alebo práva nie je možné určiť v peniazoch, prichádza do úvahy základná sadzba tarifnej odmeny. Vyplýva to aj z výslovného znenia ustanovenia § 13 ods. 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. V danom prípade je hodnota práva 199.163,51 € (6.000.000,-- Sk), teda určiteľná v peniazoch; táto hodnota mala byť základom pre výpočet náhrady trov právneho zastúpenia. V prípade ustanovenia právnej normy o odmenách advokátov ide o rozdielnu právnu konštrukciu predpisu o tarifnej odmene advokátov, oproti poznámke č. 1 k prílohe č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, kde výslovne sú vymenované konania, ktoré treba považovať za konania, u ktorých nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmeniť tak, že jej prizná náhradu trov konania spolu v sume 6.951,93 €. Odvolanie odporcov v I. a II. rade smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď podľa ich názoru sa súd prvého stupňa dostatočne vecou nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Nestotožnili sa so záverom súdu v tom, že zmluva o pôžičke je neplatná z dôvodu nedostatku vážnosti zmluvných strán a taktiež nesúhlasili so záverom súdu v tom, že záložná zmluva je neplatná z dôvodu, že úmysel odporcov sa prieči dobrým mravom. Odporca v I. rade je podnikateľom dlhú dobu a pri začatí podnikania mal súhlas navrhovateľky na disponovanie majetkom patriacim do BSM, čo preukazuje aj skutočnosť, že nehnuteľnosť počas manželstva dával do prenájmu bez súhlasu navrhovateľky a vykonával ďalšie úkony dispozície s majetkom patriacim do BSM v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Nesúhlasili s názorom súdu prvého stupňa ani v tom, že postavenie spoločníka v právnickej osobe nebolo podnikaním, nakoľko práve jednotliví spoločníci tvoria právnickú osobu, ktorá prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu riadi svoju obchodnú činnosť, jednotliví spoločníci na jednotlivých valných zhromaždeniach určujú smer i ekonomické ciele takejto spoločnosti. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že spoločník nemá postavenie podnikateľa, by odporovalo princípu obchodných spoločností. Nie je im zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k záveru o nedostatku ich vôle pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, nakoľko takáto skutočnosť nebola v konaní nijakým spôsobom preukázaná a taktiež nie je zrejmá skutočnosť, že uzavretie záložnej zmluvy sa prieči dobrým mravom. Zmluva o pôžičke má všetky podstatné náležitosti; kedy a ako budú peňažné prostriedky odovzdané, je ponechané na vôľu účastníkov, preto nie je dôvod na podozrenie, že peňažné prostriedky odovzdané neboli. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K otázke výšky náhrady trov konania sa vôbec nevyjadrili. V priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní vôbec nedôvodili, že odporca v II. rade odporcovi v I. rade skutočne, fyzicky, pôžičku peňazí (199.163,51 € /6.000.000,-- Sk/) poskytol, kedy, kde sa tak stalo, z čoho odporca v II. rade získal taký obnos peňazí, kedy, na základe akej právnej skutočnosti; ale ani to, na čo konkrétne odporca v I. rade peniaze použil, kedy, na základe akej právnej skutočnosti, aký prospech mu to donieslo. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v I., II. rade (vo veci samej) navrhovateľka dôvodila, že súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Vzhľadom na namietanú absolútnu neplatnosť právnych úkonov išlo v podstate o riešenie právnej otázky, od ktorej sa odvíjala platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov, t. j. či odporca v I. rade bol oprávnený bez súhlasu a vedomia navrhovateľky ako druhého bezpodielového spoluvlastníka uzatvárať zmluvy, ktoré mali a mohli zaťažiť majetok obidvoch v tom čase ešte manželov, resp. nakladať s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, ktoré patrili do zaniknutého avšak nevysporiadaného BSM. Prijať pôžičku v sume 199.163,51 € (6.000.000,-- Sk) za trvania manželstva, ktorej dôsledkom je dopad na spoločný majetok v čase rozvodového konania bez vedomia a súhlasu druhého manžela, nie je v súlade s právom, ani s dobrými mravmi a nie je bežným právnym úkonom. Poukázala na skutočnosť, že odporca v I. rade nebol registrovaný ako podnikateľ - fyzická osoba, ktorá podnikala na základe živnostenského oprávnenia. Právne neobhájiteľné je tvrdenie odporcu v I. rade, že podnikanie spočíva v tom, že bol spoločníkom spoločnosti s ručeným obmedzeným. Odporcovia zároveň nesprávne interpretujú ustanovenie o prekážke rozhodnutej veci, nakoľko sa opakovane odvolávajú na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci zamietnutého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, hoci dobre vedia, že išlo iba o uznesenie a nie o rozsudok, nešlo o rozhodnutie vo veci samej. Odporca v I. rade nikdy ani nepreukázal, že mal jej súhlas ako manželky na podnikanie s majetkom v BSM. Takýto súhlas ani nemohol mať, nakoľko podľa ustanovenia § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka môže manžel dať súhlas na použitie majetku v BSM iba ak v prípade druhého manžela ide o podnikateľa. Nakoľko odporca v I. rade postavenie podnikateľa nemal, nemohla mu dať takýto súhlas. Na odporcovi v II. rade bolo, aby preukázal, že finančné prostriedky v čase údajnej pôžičky mal a odporcovi v I. rade ich poskytol, pričom odporca v II. rade sa odpovedi na existenciu peňažných prostriedkov vyhol. Poukázala aj na personálne prepojenie odporcu v I. rade a odporcu v II. rade s obchodnou spoločnosťou G. U. I..J.., na ktorú bol urobený aj prvý neúspešný pokus o prevod nehnuteľností uvedených v LV č. XXXX pre katastrálne územie S.. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Odporca v I. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania navrhol odvolaciemu súdu jej odvolanie zamietnuť. Predmetom konania je určenie neplatnosti jednotlivých právnych úkonov a je zrejmé, že taký predmet sa nedá oceniť v peniazoch, a preto hodnota jedného úkonu právnej služby by mala byť 1/13-ina z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Nie je zrejmé, prečo navrhovateľka vychádzala pri určovaní hodnoty jedného úkonu nie z predmetu konania, ale z predmetu konkrétneho právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa domáha. Predmet konania a predmet právneho úkonu nie sú pojmy totožné, a teda si ich nemožno zamieňať. Navrhovateľka nepodala žalobu naplnenie, ale žalobu určovaciu, predmetom ktorej je určenie neplatnosti právneho úkonu. Jej prístup považuje za účelový, neprimeraný, nezákonný. Odporca v II. rade sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto ďalej prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď po vykonanom dokazovaní na odvolacom súde na pojednávaní dňa 16.11.2011 za účasti všetkých účastníkov konania, ich právnych zástupcov (§ 214 ods. l písm. a/ O.s.p.) vyjadrením navrhovateľky, odporcov v I., II. rade, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 10.12.2009, č.k. 28C 147/2007-296, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2011, sp.zn. 14C 206/2010 (§ 213 ods. l, 5 O.s.p.) postačovalo preskúmanie veci v ďalšom období už len na základe písomných stanovísk účastníkov konania; dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a odvolaniu odporcov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. novembra 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.); o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Pojednávanie dňa 16.11.2011 odvolací súd odročil na neurčito. Navrhovateľka následne svojím podaním zo dňa 8.3.2012 (rešpektujúc úlohu danú jej odvolacím súdom) oznámila, že trvá na podanom návrhu a rovnako zotrvala na svojom návrhu v tom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Napriek tomu, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 28C 147/2007 je právoplatne skončené v jej prospech (predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosti vedené pre katastrálne územie S. v LV č. XXXX patria do nevyporiadaného BSM). V ňom si súdy vyriešil jednoznačne a zhodne neplatnosť zmlúv (o pôžičke v znení dodatku č. l, záložnej zmluvy) ako predbežnú otázku. Na návrhu v prejednávanej veci trvá naďalej, lebo bez rozhodnutia súdu o neplatnosti zmlúv uzavretých medzi odporcami by jej právne postavenie bolo neisté. Odporca v I. rade v konaní o vyporiadaní BSM by mohol tvrdiť, čo aj tvrdil, že za pôžičku zodpovedá aj ona, a teda postihuje celý spoločný majetok, hoci zmluvu o pôžičke odporca v I. rade uzavrel krátko pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva bez jej vedomia a súhlasu a prostriedky (ktoré zrejme ani neboli poskytnuté) pre účely rodiny nikdy nepoužil. Nie je preto dôvod, aby ekonomické dôsledky znášala aj ona. Pri navyšovaní pôžičky o úroky a zmluvné pokuty by ponechanie takejto zmluvy o pôžičke v platnosti znamenalo, že odporca v I. rade dosiahne svoj cieľ, pripraví ju o posledný spoločný cenný majetok - rodinný dom, čo aj doteraz preukázal, keď jeho právnymi úkonmi v BSM nezostalo okrem použitého bytového zariadenia nič. V čase rozvodového konania, resp. po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, predal motorové vozidlo Mercedes, ktoré bolo v BSM, použil prostriedky zo súkromných účtov v zahraničí patriace do BSM výlučne pre svoje účely, na zabezpečenie údajnej pôžičky uzavrel záložnú zmluvu a na základe nej umožnil prevod spoločného rodinného domu na obchodnú spoločnosť L. Q. J. J.. J. S..Z.., kde jediným spoločníkom a konateľom je odporca v II. rade. V prospech odporcu v II. rade by zostala v katastri nehnuteľností zapísaná záložná zmluva, ktorú by správa katastra akceptovala (podľa jej vyjadrení vklad zmluvy bol povolený a je preto pre ňu záväzný); tým by na nehnuteľnostiach viazol nedôvodne obmedzujúci právny inštitút. Právna zmena by vyžadovala začať nové súdne konanie o tej istej právnej otázke, ktorú súd prvého stupňa v tomto konaní po rozsiahlom dokazovaní už vyriešil a ako predbežnú otázku si ju zhodne vyriešili aj súdy obidvoch stupňov v konaní o určení, že nehnuteľnosti patria do BSM; čo by bolo jednoznačne nehospodárne. Má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti obidvoch zmlúv, lebo bez tohto určenia by jej postavenie bolo právne neisté (prostredníctvom určenia možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom). Odporcovia v I., II. rade sa k podaniu navrhovateľky vôbec nevyjadrili. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (v časti, v korej súd prvého stupňa určil neplatnosť zmluvy o pôžičke vrátane jej dodatku, záložnej zmluvy a určenia, že záložné právo nevzniklo) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má preventívny charakter a svoje významné miesto a dôležitosť nadobúda aj v situáciách, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav právnej neistoty, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. V prípade, ak možno v konkrétnom prípade očakávať splnenie takýchto funkcií, je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa na danosti naliehavého právneho záujmu u navrhovateľky na určení neplatnosti právnych úkonov a určení, že záložné právo nevzniklo. Je potrebné uviesť, že manželstvo navrhovateľky a odporcu v I. rade bolo právoplatne rozvedené v marci roku 1998, pričom zánikom manželstva (rozvodom) zaniklo aj ich BSM; konanie o vyporiadanie BSM vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 27C 54/2000 nie je právoplatne skončené. Práve z dôvodu odstránenia právnej neistoty navrhovateľky v rámci posúdenia toho, aký majetok patril do zaniknutého BSM vo vzťahu k peňažným prostriedkom v sume 199.163,51 € (6.000.000,-- Sk) a k nehnuteľnostiam uvedeným v LV č. XXXX pre okres T. O.., Z. T. - E. Č. S. a katastrálne územie S., preukazuje naliehavý právny záujem na takomto určení. To isté platí aj pre záložnú zmluvu a záložné právo, ktoré sú z povahy akcesority závislé na zabezpečovanej pohľadávke vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Naliehavý právny záujem je daný aj tým, že takéhoto určenia sa nemožno domáhať priamo v konaní o vyporiadanie BSM z toho titulu, že jeho subjektmi môžu byť len bývalí manželia; manžel a tretia osoba (§ 59 ods. 3 Trestného zákona - štát; § 53 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií - konkurzný správca úpadcu) alebo pozostalý manžel a dedičia druhého manžela, ktorú podmienku odporca v II. rade nepochybne nespĺňa. Na tomto mieste je potrebné ešte zdôrazniť, že na veci nič nemení ani skutočnosť, že neplatnosť vyššie označených právnych úkonov vyriešil súd ako prejudiciálnu otázku v konaní (už právoplatne skončenom v prospech navrhovateľky) vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 28C 147/2007 (o určenie, že dané nehnuteľnosti patria do nevyporiadaného BSM navrhovateľky a odporcu v I. rade), práve z dôvodu, že odporca v II. rade nebol účastníkom daného konania; a teda rozsudok nie je záväzný aj pre odporcu v II. rade (§ 159 ods. 2 veta pred bodkočiarkou O.s.p.). Táto skutočnosť odôvodňuje záver o tom, že nejde o vec už právoplatne vyriešenú. Naďalej tak pretrváva existencia naliehavého právneho záujmu u navrhovateľky, potreba odstrániť právnu neistotu jej (ale aj odporcov v I., II. rade rade). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke vrátane jej dodatku pre nedostatok vážnosti vôle v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke je simulovaným právnym úkonom, t. j. odporca v I. rade a ani odporca v II. rade nemali vážnu vôľu takúto zmluvu uzavrieť, išlo o predstieraný prejav, nevyjadroval vôľu vyvolať právne následky. Existenciu vážnosti vôle odporcu v I. rade a odporcu v II. rade v zmluvu o pôžičke spochybnila okrem iného aj skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 5.1.1998 v nezanedbateľnej sume 199.163,51 € (6.000.000,-- Sk) počas konania o rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu v I. rade a už dňa 20.1.1998 bolo ich manželstvo rozvedené, keď z vykonaného dokazovania (výsluchmi) boli preukázané vážne nezhody oboch bývalých manželov aj v otázke majetku. Odporcovia v I., II. rade nepredložili nijaký relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, žeby odporca v II. rade vlastnil peňažné prostriedky v takej sume a žeby ich aj reálne odporcovi v I. rade odovzdal. Ak záložná zmluva uzavretá medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade bola uzatvorená za účelom zabezpečenia predmetu zmluvy o pôžičke a realizáciou dohodnutého zabezpečenia malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetu zálohu, hoci de facto neexistoval dôvod, prečo zabezpečovať predmetné nehnuteľnosti vzhľadom na simulovanú zmluvu o pôžičke a jej predmet, tak takéto konanie odporcov nesledovalo podľa práva mravné ciele, takéto konanie je zjavne neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd považuje za dôležité ešte poznamenať, že odporcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre nich priaznivejšie rozhodnutie. K argumentu odporcov, že z titulu postavenia odporcu v I. rade ako spoločníka v obchodnej spoločnosti je spoločník podnikateľom, odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý používa pojem “podnikateľ“. Koho možno považovať za podnikateľa, upravuje ustanovenie § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Vyplýva z toho, že Obchodný zákonník upravuje päť skupín podnikateľov, pričom na základe uvedeného možno konštatovať, že spoločník v obchodnej spoločnosti sám o sebe nemá postavenie podnikateľa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa vo veci samej vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec posúdil správne po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Zmenu nebolo spôsobilé vyvolať ani doplnené dokazovanie odvolacím súdom (z dôvodov uvedených vyššie). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že ďalej už nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto v konečnom dôsledku preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude vychádzať z vyjadrení účastníkov konania, posúdi základ pre výpočet náhrady trov konania úspešnej navrhovateľke, dá reálnu možnosť navrhovateľke vyčísliť všetky trovy, ktorých náhradu v konaní žiada, ktoré vyčíslenie mu bude základom. V odôvodnení uvedie a presne odôvodní spôsob výpočtu navrhovateľke priznanej náhrady trov konania (§ 142 a nasl., § 224 ods. 1, 3 O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.