Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/72/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200320 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200320.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci navrhovateľa: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Námestie sv. Františka 8, Bratislava, o vyslovenie nesúladu časti Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008 so zákonom, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Ustanovenia § 6 bod 1, 2 a § 10 bod 1, 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008 zo dňa 04.11.2008 o pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby, rekonštrukcie stavieb a bytov n i e s ú v s ú l a d e s § 4 ods. 3 písm. d/, i/, § 6 ods. 1 a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a. Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2010 sa navrhovateľ domáhal vyslovenia nesúladu § 6 bod 1, 2 a § 10 bod 1, 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008 zo dňa 04.11.2008 o pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby, rekonštrukcie stavieb a bytov s § 4 ods. 3 písm. d/, i/, § 6 ods. 1, § 11 ods. 4 písm. g/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení) a s § 53 ods. 2, § 66a písm. a/, b/ zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len živnostenský zákon). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v zmysle § 4 ods. 3 písm. i/ v spojení s § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo určuje všeobecne záväzným nariadením (ďalej aj VZN) pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Obec teda môže určovať všeobecné pravidlá, ktorými sú povinné riadiť sa subjekty podnikajúce v tejto oblasti. V rámci svojej právomoci obec (obecné zastupiteľstvo) nemôže preniesť svoju pôsobnosť na niekoho iného, v danom prípade starostu, aby voči podnikateľským subjektom podnikajúcim v danej oblasti používal právne prostriedky, na využitie ktorých obec nemá zákonné zmocnenie. Uviedol, že neexistuje právna úprava, ktorou by obec bola zmocnená upravovať všeobecne záväzným nariadením podmienky živnostenského podnikania a ukladať podnikateľom povinnosti, prípadne obmedzenia. Na obce nebola zákonom prenesená štátna správa v tejto oblasti a preto územná samospráva nemá normotvornú právomoc v oblasti realizácie práva na podnikanie. Poukázal na to, že orgánmi štátnej správy na úseku živnostenského podnikania sú živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady a Ministerstvo vnútra SR, pričom tieto orgány môžu od obce vyžadovať vyjadrenia (§ 53 ods. 2 živnostenského zákona). Do podnikateľskej činnosti konkrétnych podnikateľov môžu podľa žalobcu zasahovať jedine orgány oprávnené na to právnymi predpismi, pričom starosta obce, resp. mestskej časti, prípadne miestna rada, na rozhodovanie v tejto oblasti neboli zmocnení zákonom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pri určovaní pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením ide o všeobecnú úpravu (VZN je právna norma vydávaná orgánom samosprávy vo veciach územnej samosprávy alebo prenesenej štátnej správy, ktorá je všeobecne záväzná pre všetky osoby a subjekty pôsobiace na území daného samosprávneho celku), pričom § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení jednoznačne ustanovuje, ktorý orgán obce je oprávnený tieto pravidlá určovať. Týmto orgánom je obecné zastupiteľstvo. Ani obecnému zastupiteľstvu však zákon podľa žalobcu nezveril rozhodovanie v individuálnych administratívnoprávnych vzťahoch (formou uznesenia). Tým, že VZN Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008 v § 6 bod 1 a 2 zveruje starostovi mestskej časti a miestnej rade konanie a rozhodovanie o povolení predĺženia alebo skrátenia prevádzkovej doby, v súvislosti s tým ukladá povinnosti podnikateľom a v § 10 bod 1 a 2 ponecháva v platnosti už vydané povolenia, resp. určuje dobu platnosti povolení podľa tohto VZN, je v napadnutej časti v rozpore so zákonom, pretože mestská časť nie je oprávnená vydávať žiadne individuálne správne akty týkajúce sa podnikateľskej činnosti v oblasti predaja v obchodoch a v oblasti prevádzky služieb. Navrhovateľ uviedol, že Okresná prokuratúra Bratislava IV dňa 14.05.2009 podľa § 22 ods. 1 písm. a/ bod 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podala proti VZN žalovaného č. 6/2008 protest prokurátora pod sp. zn. Pd 23/09-7, v ktorom navrhla napadnuté ustanovenia VZN zrušiť pre nezákonnosť. Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves protest prokurátora prerokovalo na svojom 20. zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 30.07.2009 a uznesením č. 364/2009 protestu prokurátora nevyhovelo. Odporca v písomnom vyjadrení k obsahu návrhu uviedol, že vymedzenie samostatnej (samosprávnej) normotvornej pôsobnosti obcí v čl. 68 Ústavy SR určuje rámec umožňujúci vydávanie VZN obciam (konkrétne obecným zastupiteľstvám) aj bez zákonného splnomocnenia, pokiaľ sú vydávané vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona. V § 4 zákona o obecnom zriadení, ako aj v § 7a zákona o Hl. meste SR Bratislave, je ilustratívny výpočet samostatnej pôsobnosti obce, resp. mestskej časti, pričom ide o samostatnú originálnu pôsobnosť. V rámci originálnej pôsobnosti môže obec ukladať aj iné povinnosti a stanovovať podmienky, ak ich neupravuje iný zákon. Keďže žiadny zákon neupravuje predajnú a prevádzkovú dobu, obec môže túto oblasť za účelom dosiahnutia požadovaného účelu samostatne regulovať vrátane ukladania povinností subjektom za podmienky, že neodporujú ústave. Novelou zákona o obecnom zriadení účinnou od 01.01.2002 (zák. č. 453/2001 Z.z.) zákonodarca zaviedol základné interpretačné pravidlo rozdelenia pôsobnosti na samostatnú a prenesenú, keď v § 4 ods. 4 ustanovil, že: „Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.“ Odporca mal za to, že ustanovením § 6 VZN, ktorým sa upravuje prevádzková a predajná doba nad rámec všeobecnej úpravy uvedenej v § 3 VZN, obec nezasahuje do výkonu živnostenského podnikania, ale zabezpečuje úlohy samosprávy vyplývajúce priamo zo zákona. Takýmito úlohami je napr. zásobovanie obyvateľov, ochrana a zabezpečenie verejného poriadku, a to najmä zabezpečením pokojného, ničím nerušeného bývania, ktorú obec zabezpečuje a vykonáva vo verejnom záujme. Odporca ďalej dôvodil, že základný rámec stanovenej predajnej a prevádzkovej doby, ktorou sa zabezpečujú rovnaké podmienky pre všetkých podnikateľov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť na území mestskej časti, je ustanovený v § 3 predmetného VZN. Každému podnikateľovi, ktorý chce nad rámec všeobecne stanovenej doby vykonávať podnikateľskú činnosť, je mu táto povolená (§ 6 ods. 1 VZN). V prípade, ak v rámci predĺženej doby dochádza v dôsledku činnosti prevádzky k rušeniu nočného kľudu a tým aj k narušeniu pohody bývania vlastníkov bytov a susedných stavieb, mestská časť je vo verejnom záujme oprávnená skrátiť prevádzkovú dobu, ktorá bola stanovená nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby (§ 6 ods. 2 VZN). Nikdy však nemôže dôjsť k skráteniu všeobecnej prevádzkovej doby vyplývajúcej z § 3 tohto VZN, čím je zabezpečená rovnosť pre všetky podnikateľské subjekty podnikajúce na území mestskej časti. V zmysle § 7a ods. 2 písm. f/ zák. č. 377/1990 Zb., ktorý je podľa názoru odporcu špeciálnym zákonom vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, mestskej časti je vyhradené zabezpečovať úlohy na úseku spotrebiteľa a utvárať podmienky na zásobovanie, najmä určovať pravidlá času prevádzky služieb a spravovať miestne trhoviská. Oporca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/00 z 25.04.2002, podľa ktorého všeobecne záväzné nariadenie obce nemožno považovať za nesúladné s Ústavou SR len na tom základe, že vo svojich ustanoveniach obsahuje aj bližšiu úpravu o povinnostiach vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám, ak tieto povinnosti majú inak oporu v zákone a neprekračujú ústavný ani zákonný rámec. Odporca preto vyjadril názor, že napadnuté ustanovenia VZN č. 6/2008 nijakým spôsobom nezasahujú do živnostenského podnikania upraveného živnostenským zákonom a už vôbec nemajú žiadnu súvislosť s namietanými ustanoveniami živnostenského zákona. Navrhoval preto návrh v celom rozsahu zamietnuť. Z obsahu administratívnych spisov odporcu a z listín priložených navrhovateľom k návrhu súd zistil, že miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves uznesením č. 267/2008 zrušilo uznesenie č. 193/2008 zo dňa 13.05.2008, ktorým bolo prijaté VZN č. 2/2008 a schválilo VZN č. 6/2008 o pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby, rekonštrukcií stavieb a bytov, s účinnosťou od 01.12.2008. VZN č. 6/2008 v § 3 rozdeľuje obchody a prevádzky služieb na území mestskej časti pre účely tohto nariadenia na dve kategórie, pričom kategória č. 1 - obchodné domy, hypermarkety, supermarkety, nákupné strediská, čerpacie stanice pohonných hmôt, prevádzky s pohostinskou činnosťou bez obsluhy umiestnené mimo obytných zón, prevádzkarne poskytujúce pohostinské služby v ubytovacích zariadeniach, má určený začiatok prevádzky 00.00 hod. - koniec 24.00 hod., kategória č. 2 - maloobchod, služby, remeselné činnosti a prevádzkárne nešpecifikované v kategórii č. 1, má určený začiatok najskôr od 06.00 hod. - koniec najneskôr do 22.00 hod. V § 6 ods. 1 upravuje VZN podmienky predĺženia prevádzkovej doby nasledovne: a/ predĺženie prevádzkovej doby môže na základe žiadosti podnikateľa individuálnym súhlasom povoliť starosta na základe kladného vyjadrenia miestnej rady. Miestna rada pred vydaním svojho vyjadrenia posúdi všetky relevantné faktory zohľadňujúce záujmy podnikateľa ako aj obyvateľov v okolí prevádzky. Za týmto účelom podnikateľ doloží žiadosť súhlasom majiteľa nehnuteľnosti (budovy), v prípade umiestnenia prevádzky v bytovom dome súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v rodinnej zástavbe súhlasom majiteľov bezprostredne susediacich domov; b/ individuálne predĺženie prevádzkovej doby z dôvodu konania neverejnej - uzavretej spoločenskej akcie (stavby, promócie, stužkové slávnosti atď.) povoľuje starosta na základe žiadosti podnikateľa najneskôr dva pracovné dni pred konaním akcie. V § 6 ods. 2 VZN je upravené skrátenie prevádzkovej doby nasledovne: a/ starosta môže individuálne povolený čas predaja/prevádzky na základe kladného vyjadrenia miestnej rady skrátiť, ak vplyvom činnosti prevádzky dochádza k preukázanému porušovaniu verejného poriadku, alebo voči prevádzke bola podaná opodstatnená sťažnosť alebo činnosťou ručí nočný pokoj, alebo inak narúša verejný poriadok v jej okolí; b/ pri dočasnom uzavretí prevádzkárne je predávajúci povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkárne, a to najneskôr 24 hodín pred dočasným uzavretím prevádzkarne za predpokladu, že prevádzkáreň je uzavretá dlhšie ako jeden deň. V § 10 ods. 1 VZN ustanovuje, že povolenia na prevádzkovú dobu vydané pred účinnosťou tohto nariadenia zostávajú v platnosti, ak schválený čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb pred účinnosťou tohto VZN je v súlade s týmto VZN. Podľa ods. 2 povolenie na prevádzkovú dobu vydané podľa tohto nariadenia má dobu platnosti najviac 6 mesiacov, pokiaľ starosta na základe rozhodnutia miestnej rady nerozhodne o dobe kratšej. Proti uvedenému VZN podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV dňa 14.05.2009 protest prokurátora pod č.k. Pd 23/09-7, ktorého obsah sa zhoduje s vyššie opísanými dôvodmi žaloby. Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves uznesením č. 364/2006 protestu prokurátora podanému proti VZN č. 6/2008 nevyhovelo. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 250zfa ods. 3 O.s.p.) preskúmal predmetné všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti v napadnutom rozsahu a rozsudkom verejne vyhláseným dňa 09.02.2011 návrh podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil s názorom odporcu, že možnosť individuálneho predĺženia resp. skrátenia prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky rozhodnutím starostu mestskej časti po vyjadrení miestnej rady nad rámec všeobecnej úpravy obsiahnutej v čl. 3 VZN č. 6/2008 nezasahuje nezákonným spôsobom do výkonu živnostenského podnikania na území mestskej časti a nevybočuje z rámca normotvornej právomoci odporcu. Uviedol, že pokiaľ sa miestne zastupiteľstvo uznieslo na zverení tejto kompetencie starostovi, ide o prípustný spôsob realizácie samosprávnej kompetencie miestneho zastupiteľstva vyplývajúcej zo zákona. Zaujal názor, že navrhovateľom namietaná úprava režimu individuálneho predĺženia resp. skrátenia všeobecne stanovenej prevádzkovej doby neznamená zásah do podnikateľských oprávnení jednotlivých podnikateľov, čo je nepochybne v právomoci príslušných orgánov štátnej správy, ale len umožňuje časovo ohraničiť výkon konkrétnej prevádzky na území mestskej časti, a to v záujme udržania verejného poriadku. Z týchto dôvodov vyslovil záver, že miestne zastupiteľstvo mestskej časti v návrhom napadnutých ustanoveniach VZN č. 6/2008 len podrobnejšie upravilo podmienky realizácie pôsobnosti samosprávy určovať čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb vyplývajúcej zo zákona. Keďže ide o rýdzo samosprávnu kompetenciu obce a niet žiadneho zákona, ktorý by určoval obmedzenia samosprávnej regulácie otázky predajnej a prevádzkovej doby na území samosprávnej jednotky, nevidel z hľadiska vymedzenia návrhu dôvod pre záver, že namietané ustanovenia VZN č. 6/2008 nie sú v súlade s navrhovateľom označenými ustanoveniami zákona. Na základe odvolania navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.12.2011 (sp. zn. 5Svzn/1/2011) zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/72/2010-72 zo dňa 09.02.2011 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. bola skutočnosť, že navrhovateľovi nebolo pred rozhodnutím súdu vo veci doručené písomné vyjadrenie odporcu k obsahu návrhu, čím sa podľa názoru odvolacieho súdu vytvoril stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uviedol, že vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia sa ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní zaoberal len okrajovo s tým, že v ďalšom konaní a novom rozhodnutí krajský súd zohľadní aj príslušnú judikatúru Ústavného súdu SR, na ktorú navrhovateľ v odvolaní poukázal (sp. zn. II. ÚS 94/95, sp. zn. II. ÚS 19/97, sp. zn. II. ÚS 60/97, sp. zn. II. ÚS 55/2000). Najvyšší súd SR dal zároveň krajskému súdu do pozornosti aj nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 a sp. zn. III. ÚS 10/01, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Szvn/1/2010. Uviedol, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa vrátane námietok uvedených v odvolaní a nové rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť. Podľa článku 67 ods. 2 Ústavy SR povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Podľa ods. 3 štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa článku 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Podľa článku 71 ods. 1 Ústavy SR na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. Podľa ods. 2 pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon. Podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. Podľa písm. i/ plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa ods. 2 vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené uznášať sa na nariadeniach. Podľa § 53 ods. 2 živnostenského zákona živnostenský úrad si môže vyžiadať vyjadrenie aj od ďalších orgánov, najmä od obce a policajného zboru, ktoré sú povinné ich zaslať najneskôr v lehote 20 dní. Podľa § 66a živnostenského zákona štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú a) živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V ďalšom konaní krajský súd odstránil odvolacím súdom vytýkanú procesnú vadu a doručil navrhovateľovi písomné vyjadrenie k obsahu návrhu, opätovne preskúmal námietky navrhovateľa uvedené v návrhu a v odvolaní proti neskôr zrušenému rozhodnutiu vo veci, a to najmä vo svetle vyššie označenej judikatúry predovšetkým Ústavného súdu SR a dospel k záveru, že podanému návrhu je potrebné čiastočne vyhovieť. Obec je podľa čl. 65 ods. 1 Ústavy SR právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Pri výkone svojich kompetencií disponuje normotvornou právomocou - oprávnením vydávať všeobecne záväzné nariadenia, pričom pri výkone štátnej správy na to musí byť výslovne splnomocnená zákonom. Vo veciach, v ktorých realizuje územno-samosprávne kompetencie, je obec oprávnená realizovať svoju normotvornú právomoc v zmysle čl. 68 Ústavy SR aj bez zákonného splnomocnenia, a to na úpravu spoločenských vzťahov, ktoré sa týkajú vecí územnej samosprávy v jej územnom obvode. Pri uplatňovaní normotvornej právomoci môže orgán územnej samosprávy ukladať povinnosti, avšak nie spôsobom, ktorý by obmedzil základné práva a slobody fyzických alebo právnických osôb nad rámec zákona. Zákon o obecnom zriadení v § 4 ods. 3 demonštratívne vymedzuje pôsobnosť obce pri výkone samosprávnych funkcií. Niet pochýb o tom, že určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktorých sa týkalo predmetné VZN, nie je bližšie regulované žiadnym zákonom a je ponechané obci (mestskej časti) ako originálna samosprávna kompetencia. Odporca je teda oprávnený tieto otázky upravovať aj bez osobitného zákonného splnomocnenia všeobecne záväzným nariadením. Kompetenciu uznášať sa na nariadeniach priznáva zákon výlučne obecnému zastupiteľstvu, ktoré rozhoduje podľa zákona o obecnom zriadení o základných otázkach života obce. Žiaden iný orgán obce (mestskej časti) nie je oprávnený záväzným spôsobom upravovať otázky určovania času predaja v obchode a času prevádzky služieb. VZN ako normatívny právny predpis nižšej právnej sily je svojou povahou určený neuzavretému okruhu adresátov, bližšie neurčeným osobám, ktoré vstupujú do regulovaného spoločenského vzťahu. Pre VZN je charakteristická práve jeho všeobecne záväzná povaha, keď ako normatívny akt určuje abstraktné pravidlá nie pre vopred známe subjekty, ale pre každého, koho sa týka. Tým sa líši od individuálneho správneho aktu, ktorý je naopak rozhodnutím o práve alebo povinnosti konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Súd prehodnotil svoj názor vyjadrený v skoršom rozsudku zo dňa 09.02.2011 a má za to, že prokurátorom napadnuté články VZN týkajúce sa povolenia, predĺženia alebo skrátenia prevádzkovej doby starostom mestskej časti nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/, i/ a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., pretože neobsahujú konečnú úpravu všeobecne záväzných pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré by boli vopred jasné a záväzné pre každého, koho sa môžu týkať. Citované ustanovenia VZN naopak vytvárajú priestor pre starostu, na ktorého presúvajú rozhodovanie o individuálnom predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby vo forme individuálneho správneho aktu, k čomu nemá obec (mestská časť) ani jej starosta zákonné oprávnenie. Obec je v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnená vydať len súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej či inej činnosti a aj to len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K vydaniu individuálneho správneho aktu (v akejkoľvek forme) o predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky zákon obec (mestskú časť) ani jej starostu nesplnomocňuje. V ustanovení § 4 ods. 3 písm. i/ uvedeného zákona predpokladá len určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (teda pre bližšie neurčených adresátov), ktoré je v zmysle § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnené vydať iba obecné (miestne) zastupiteľstvo. Nakoľko mal súd zato, že napadnuté ustanovenia VZN sú v uvedenom rozsahu v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb., musel zároveň konštatovať, že sa priečia aj ustanoveniu § 6 ods. 1 tohto zákona, ktorý rozpor VZN obce vo veciach územnej samosprávy so zákonom výslovne zakazuje. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že namietané ustanovenia VZN Mestskej časti Bratislava Karlova Ves č. 6/2008 zo dňa 04.11.2008 sú v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku v rozpore so zákonom o obecnom zriadení. Vo zvyšnej časti, v ktorej navrhovateľ namietal nesúlad predmetných ustanovení so živnostenským zákonom, súd návrh zamietol, pretože mal zato, že namietané ustanovenia s oprávnením živnostenského úradu vyžiadať si od obce vyjadrenie (§ 53 ods. 2) resp. so zákonným vymedzením kompetentných orgánov štátnej správy na úseku živnostenského podnikania (§ 66a písm. a/, b/) súvisia len okrajovo. Aj keď možno súhlasiť s tvrdením prokurátora, že územná samospráva nemá normotvornú právomoc v oblasti realizácie práva na podnikanie, z odôvodnenia návrhu nevyplýva, v čom presne by mal spočívať rozpor VZN v namietanej časti s uvedenými ustanoveniami živnostenského zákona. Ako bolo uvedené vyššie, určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb je kompetenciou územnej samosprávy a jej uplatnením nedochádza k zásahu do podmienok živnostenského podnikania, ktorého štátnu správu obec nie je podľa zákona oprávnená vykonávať. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/3011 Z.z.). Súd nepriznal v konaní z väčšej časti úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania podľa jeho výsledku (§ 250k ods. 1 O.s.p.), nakoľko podľa obsahu spisu navrhovateľovi žiadne trovy v konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.