Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/296/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201588 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201588.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: JUDr. G. K., bytom A. XX, XXX XX R., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR Bratislava, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-P-115/DI-BCP-2010 zo dňa 28.07.2010, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2010 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-P-115/DI-BCP-2010 zo dňa 28.07.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V č.p.: ORP- P-438/V-OBCP-2010 zo dňa 09.06.2010, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 2 písm. e/ tohto zákona mu bola uložená pokuta vo výške 40,- eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur na tom skutkovom základe, že dňa 06.04.2010 v čase okolo 0,15 hod. v Bratislave na Trenčianskej ulici ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože ako vodič nemal pri sebe platný doklad predpísaný zákonom. Žalobca žiadal rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že v správnom konaní rozhodovala osoba, ktorá mala byť vzhľadom na jej vzťah k veci podľa § 9 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. vylúčená. Tvrdil, že v čase rozhodnutia správneho orgánu jestvovala prekážka v konaní, spočívajúca v predbežnej otázke, ktorou sa zaoberal vojenský prokurátor a ktorá bola rozhodujúca pre prípustnosť dôkazov použitých správnym orgánom v konaní, o ktoré žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci samej. Ďalej žalobca namietal, že pri rozhodovaní o výške pokuty sa správny orgán aj žalovaný opierajú o právne predpisy, skutočnosti a okolnosti, ktoré nie sú vzhľadom na povahu priestupku prípustné alebo významné. Pokiaľ ide o zaujatosť zamestnanca prvostupňového orgánu (npor. E.), žalobca uviedol, že túto namietal v odvolaní, pričom však žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal. Žalobca nesúhlasil s právnymi závermi žalovaného a s posúdením zisteného skutkového stavu, ktorým malo byť preukázané, že sa žalobca dopustil priestupku. Žalobca spochybnil odbornú úroveň rozhodnutia, ako aj zamestnancov žalovaného. Poukázal na to, že dôkazy proti nemu zadovážili policajti pohotovostnej motorizovanej jednotky KRPZ Bratislava (policajti L. a D.) spáchaním služobných priestupkov a trestných činov. Žalobca tvrdil (tieto skutočnosti uviedol i v trestnom oznámení), že samotné zastavenie motorového vozidla bolo aktom policajnej svojvôle bez zákonného dôvodu, čím bol spáchaný služobný priestupok. Neoznámením zákonného dôvodu zastavenia a bezdôvodným vyzývaním na odovzdanie nešpecifikovaných dokladov vzniklo podozrenie, že ppor. D. sa dopustil zneužitia právomoci verejného činiteľa. Žalobca preto žiadal, aby bolo konanie o objasňovaní priestupku prerušené do rozhodnutia, či jestvoval dôvod na zastavenie vozidla a na výzvu žalobcovi, aby sa legitimoval, o ktorých malo byť v zmysle jeho trestného oznámenia rozhodnuté. Keďže jeho žiadosti o prerušenie konania vyhovené nebolo, považoval žalobca rozhodnutie o priestupku za vydané predčasne, nakoľko v čase vydania rozhodnutia nebolo rozhodnuté o tom, či dôkazy použité proti žalobcovi boli zadovážené zákonne a sú tak vôbec prípustné. V žalobe žiadal žalobca predvolať ako svedkyňu Mgr. G. D., referentku špecialistku KDI KR PZ SR Bratislava, aby sa vyjadrila, ako zisťovala, že žalobca vo svojich podaniach namietal konanie policajtov D. a L., ktoré nasledovalo po zistení priestupku, čiže po údajnom zákonnom zastavení vozidla a výzve na predloženie dokladov. Žalobca tiež namietal, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav, pretože v prípade, ak by bolo rozhodnuté, že policajti nemali dôvod a tým ani oprávnenie zastaviť vozidlo žalobcu a požadovať od neho „doklady“, žalovanému by ostal ako jediný prípustný dôkaz priznanie žalobcu, že v tom čase nemal pri sebe vodičský preukaz. Priznanie ako jediný dôkaz podľa žalobcu na objasnenie priestupku nepostačuje. Žalobca tiež namietal, že žalovaný pri odôvodňovaní uloženej výšky pokuty poukázal na ust. § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., prihliadol na záznamy o žalobcovi v evidencii vodičov za posledné tri roky, avšak nijakým konkrétnym spôsobom neuviedol, akými úvahami sa riadil pri určovaní výšky pokuty. Takéto odôvodnenie žalobca nepovažoval za dostatočné a skutočnosť, že správny orgán pri rozhodovaní o druhu a výmere sankcie prihliadal na záznamy v evidencii vodičov, považoval žalobca za rozporné so zákonom. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k žalobným námietkam uviedol, že žalobca pri kontrole hliadkou PZ nepredložil platné doklady ustanovené na vedenie a premávku motorového vozidla - vodičský preukaz a občiansky preukaz. Bolo zistené, že žalobca má vodičský preukaz vydaný a to, že platné doklady nemal počas jazdy motorovým vozidlom pri sebe, bolo zaznamenané v správe o výsledku objasňovania priestupku spísanej hliadkou PZ, ktorá žalobcu zastavila a kontrolovala. Taktiež predmetné zistenie vyplýva z úradného záznamu hliadky PZ, ako aj zo samotného vyjadrenia žalobcu ako priestupcu. Jednou z úloh PZ je odhadovať priestupky a zisťovať ich páchateľov. Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a pôsobí pri jej riadení. Oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky upravuje § 69 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v písm. c/ zákon dáva policajtovi oprávnenie požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu. K námietke žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený zamestnanec prvostupňového orgánu, žalovaný uviedol, že starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky prvostupňového orgánu (Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Bratislave V) npor. E., ktorý prejednával priestupok, predvolal žalobcu na ústne prejednanie priestupku. Zo zápisnice zo dňa 09.06.2010 vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o svojich právach, pričom nenamietal zaujatosť zamestnanca prvostupňového orgánu. Z tejto zápisnice ďalej vyplýva, že na otázku, či mal v danom čase pri sebe doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla, žalobca potvrdil, že predmetné doklady pri sebe nemal. Pri rozhodovaní o priestupku prvostupňový správny orgán vychádzal zo spisového materiálu postúpeného z Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Bratislave II a taktiež z vyjadrenia žalobcu pri ústnom prejednaní priestupku. Žalovaný mal za to, že nebol dôvod na prerušenie správneho konania z dôvodu konania o predbežnej otázke, nakoľko predmetom predbežnej otázky v danom prípade nebolo, či k spáchaniu priestupku došlo. Skutočnosť, že žalobca nemal pri vedení vozidla platné doklady ustanovené na vedenie a premávku vozidla a teda sa dopustil priestupku, vyplýva zo samotného spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia žalobcu. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty vychádzal z § 22 ods. 2 písm. e/ zák. č. 372/1990 Zb., podľa ktorého za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k/ citovaného zákona možno uložiť pokutu do výšky 100,- Eur a zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že obvinený má už záznamy v evidencii vodičov týkajúce sa porušenia povinností účastníka cestnej premávky. Pri určení druhu sankcie a jej výmery správny orgán vychádzal z § 12 zák. č. 372/1990 Zb., ako aj z čl. 52 ods. 2 Nariadenia prezidenta PZ o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov Policajným zborom č. 7/2002, podľa ktorého pri rozhodovaní o druhu a výmere sankcie poverený policajt vychádza zo závažnosti priestupku a jeho prípadných následkov, zo spôsobu jeho spáchania, miery zavinenia, pohnútky, ako aj z okolností, za ktorých bol priestupok spáchaný ako tiež zo zistenia, či bol obvinený za obdobný skutok v posledných dvoch rokoch postihnutý. Pritom prihliada na osobné a majetkové pomery obvineného. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06.04.2009 v čase o 0,15 hod. vykonávala hliadka PMJ OPP KR PZ Bratislava kontrolu žalobcu riadiaceho motorové vozidlo Subaru Impreza, EČV: BA-804SO. Ako vyplýva z úradného záznamu spísaného dňa 06.04.2010 v Bratislave hliadka (ppor. D., npráp. L.) spozorovala na Trenčianskej ulici v Bratislave motorové vozidlo, ktoré vychádzalo z čerpacej stanice SHELL na Bajkalskej ulici. Po vzájomnom vizuálnom kontakte vodiča s hliadkou tento náhle zvýšil rýchlosť, pričom hliadka nadobudla dojem, že vodič chce ujsť. Vozidlo bolo zastavené 10 metrov pred križovatkou ulíc Trenčianska a Miletičova. Keďže hliadka plní úlohy napr. i pri odhaľovaní drogovej trestnej činnosti a pátraní po hľadaných osobách, rozhodla sa toto vozidlo aj s osádkou skontrolovať. Vo vozidle sa nachádzal iba vodič (žalobca), ktorý bol hliadkou vyzvaný, aby predložil občiansky preukaz, vodičský preukaz a doklady od uvedeného vozidla. Vodič (žalobca) začal kričať a žiadal od hliadky vysvetlenie, aký bol dôvod na jeho zastavenie, keď sa ničoho nedopustil. Po vysvetlení, že bude podrobený dychovej skúške a bude kontrolovaný, začal žalobca verbálne napádať členov hliadky, nadávať im do chudákov a kreténov, pričom sa vyhrážal, že ich vyzlečie z uniformy, že je právnik a tým, že ho hliadka zastavila dopúšťa sa zneužívania právomoci verejného činiteľa. V úradnom zázname sa ďalej uvádza, že žalobca nazval ppor. D. „sopľavým kreténom“ a že ho „vyzlečie z uniformy“. Na opakované výzvy hliadky, aby predložil doklad totožnosti, žalobca odpovedal, že mu má dať hliadka pokoj a neotravovať ho s „blbosťami“. Na základe týchto okolností sa hliadka rozhodla neznámeho vodiča (žalobcu) predviesť na OO PZ Ružinov - západ. Na OO PZ bola zistená totožnosť žalobcu. V administratívnom spise sa tiež nachádza správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spísaná, npráp. C. L., referentom PMJ OPP KR PZ Bratislava. Zo správy vyplýva, že žalobca bol kontrolovaný po zastavení hliadkou PZ, pričom nepredložil občianky preukaz a ani vodičský preukaz. Alkohol v krvi žalobcu zistený nebol. Správu podpísal i žalobca, ktorý však nepripojil žiadne vysvetlenie ani námietky k zneniu správy. Z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že žalobca bol v uplynulých rokoch viac krát riešený v blokovom konaní a boli mu opakovane uložené pokuty za spáchané priestupky na úseku cestnej premávky. Dňa 27.04.2010 pod č.p.: ORP-P-438/V-OBCP-2010 prvostupňový orgán (Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V, okresný dopravný inšpektorát) vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok, podľa ktorého bol žalobca uznaný vinným, že dňa 06.04.2010 okolo 0,15 hod. v Bratislave na Trenčianskej ulici ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pretože ako vodič nemal pri sebe platné doklady predpísané zákonom alebo osobitným predpisom, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 tohto zákona sa žalobcovi uložila sankcia vo výške 40,- Eur. Proti tomuto rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal neopodstatnenosť rozhodnutia o priestupku rozkazom, spochybnil závery správneho orgánu a ku skutkovým zisteniam uviedol, že sa ani v jednej chvíli nevzdialil na viac ako 800 metrov od miesta, kde sa nachádzal vodičský preukaz a nebyť kriminálneho policajného zákroku, trvanie priestupku by neprekročilo časový rámec 5 minút, pričom pohnútkou jeho konania bol nákup cigariet na najbližšej pumpe a išlo o neúmyselný čin bez akýchkoľvek následkov. K úvahám prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní druhu a výšky sankcie žalobca uviedol, že svoje predchádzajúce porušenia právnych predpisov (zákaz státia, zastavenia) nepovažoval za porovnateľné skutky so skutkom, ktorý sa mu v rozkaze kládol za vinu. Žalobca bol dňa 09.06.2010 Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, okresným dopravným inšpektorátom predvolaný na ústne prejednanie priestupku. O priebehu ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že po zákonnom poučení podľa § 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb.; § 17 ods. 1 a § 73 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. žalobca vypovedal a uviedol, že dôkazy zadovážené príslušníkmi PMJ boli zadovážené v súvislosti so spáchaním služobných priestupkov a trestných činov verejných činiteľov, o ktorých v čase spísania zápisnice rozhodoval obvodný prokurátor v Bratislave. Vzhľadom na to žalobca žiadal, aby správny orgán prerušil konanie do rozhodnutia o konaní policajtov, ktorí zadovážili všetky dôkazy vo veci. Taktiež žalobca uviedol, že zo záznamov v jeho karte vodiča nie je možné hľadieť na jeho osobu ako na osobu, ktorá sa priestupkov tohto druhu dopúšťa bežne. Na otázku zamestnanca spisujúceho zápisnicu žalobca uviedol, že pri sebe vodičský preukaz nemal, pričom dĺžka jeho konania by nebola presiahla 5 minút, nebyť zákroku príslušníkov PMJ. Dňa 09.06.2010 pod č.p.: ORP-P-438/V-OBCP-2010 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie o priestupku s totožným výrokom ako rozkaz zo dňa 27.04.2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal zaujatosť zamestnanca prvostupňového orgánu npor. E., ktorý vo veci rozhodoval rozkazom a po podanom odpore i samotným odvolaním napadnutým rozhodnutím. Keďže npor. E. využil oprávnenie podľa § 87 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., musel nadobudnúť presvedčenie o žalobcovej vine a preto neprejednával po podanom odpore vec nezaujato, ale s presvedčením o žalobcovej vine. Žalobca v podanom odvolaní taktiež namietal existenciu dôvodov, pre ktoré malo byť konanie prerušené s poukazom na § 29 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. V čase konania pred prvostupňovým orgánom sa tiež riešila otázka, či policajti spáchali v súvislosti so zákrokom voči osobe žalobcu trestné činy, o ktorých rozhodoval v tom čase obvodný prokurátor v Bratislave. Túto okolnosť považoval žalobca za relevantnú predbežnú otázku, nakoľko od jej posúdenia závisí to, či dôkazy, o ktoré sa prvostupňový orgán opieral pri rozhodovaní, boli prípustné a zadovážené zákonným spôsobom. Ďalej vo svojom odôvodnení žalobca namietal zistený skutkový stav tvrdiac, že dôvodom na výkon právomoci policajta na zastavenie vodiča podľa zákona o policajnom zbore nemôže byť výkon inej právomoci podľa osobitného zákona (zák. č. 8/2009 Z.z.), ale vždy len objektívna skutočnosť a okolnosť. V opačnom prípade ide o manifestáciu vôle policajta formou policajného zákroku, čo je neprípustné a je svojvôľou, za určitých okolností s trestnoprávnymi následkami. Taktiež žalobca namietal čas zastavenia jeho vozidla, ktorý podľa neho nebol o 0,15 hod. ale o 0,05 hod. dňa 06.04.2010. V podanom odvolaní žalobca tiež tvrdil neprimeranosť uloženej pokuty, ktorú nazval prejavom arogancie a nepružnosti represívnych zložiek verejnej moci. Nesúhlasil s tým, že správny orgán prihliadol na jeho tri záznamy v evidencii vodičov, pretože tieto nepovažoval za také, ktoré podľa § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. sú skutočnosťami a okolnosťami majúcimi vplyv na posúdenie určenia druhu a výšky sankcie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.p.: KRP-P-115/DI-BCP-2010 zo dňa 28.07.2010. Odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V rozhodnutí sa konštatuje, že zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobca dňa 06.04.2010 o 0,15 hod. viedol osobné motorové vozidlo, pričom pri kontrole hliadkou PZ nepredložil platné doklady - vodičský preukaz a občiansky preukaz. Toto zistenie žalobca nespochybňoval. Správny orgán prvého stupňa postupoval pred vydaním rozkazu o uložení priestupku v súlade s § 52 ods. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s poukazom na § 87 ods. 1 tohto zákona vzhľadom na skutočnosť, že obvinený sa priestupku dopustil, o čom nemal správny orgán prvého stupňa dôvod pochybnosť a taktiež vec nebola vybavená v blokovom konaní. Z dôvodu podania odporu proti rozkazu, sa rozkaz zrušil a správny orgán prvého stupňa pokračoval v konaní. K námietke žalobcu k zaujatosti zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa npor. E. pre pomer k veci žalovaný uviedol, že tento zamestnanec nerozhodoval vo veci na viacerých stupňoch. Taktiež tento zamestnanec nie je blízkou osobou účastníkovi konania, nie je jeho priamo pracovne podriadený a nemá k nemu blízky priateľský alebo nepriateľský vzťah. Taktiež neexistujú dôvody o zaujatosti pre pomer k veci. Ďalej podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia neobstojí tvrdenie obvineného, že je daný dôvod na prerušenie konania a to z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, nakoľko predmetom predbežnej otázky v danom prípade nie je, či k spáchaniu priestupku zo strany obvineného došlo, ale až následné konanie hliadky PZ. Skutočnosť, že priestupku sa obvinený dopustil, bola preukázaná ihneď po zastavení motorového vozidla obvineného hliadkou PZ a ako už je vyššie uvedené, obvinený ani túto skutočnosť nespochybnil. Ďalej sa v odôvodnení žalovaný stotožnil so zisteným skutkovým stavom, ktorý vykonal správny orgán prvého stupňa, ako i s jeho právnymi závermi o výške a spôsobe uloženia sankcie. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Podľa § 69 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. policajt je oprávnený požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu, d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu, e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme, f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením, i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená, j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 100,- Eur. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Žalobou napadnutým právoplatným rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 2 písm. e/ tohto zákona bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 40,- eur a bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur, z dôvodu, že dňa 06.04.2010 v čase okolo 0,15 hod. v Bratislave na Trenčianskej ulici ako účastník cestnej premávky porušil § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z., pretože ako vodič nemal pri sebe platný doklad predpísaný zákonom. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že v správnom konaní rozhodovala osoba, ktorá mala byť vzhľadom na jej vzťah k veci vylúčená. Starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky prvostupňového správneho orgánu npor. E. vydal vo veci prejednania priestupku rozkaz podľa § 87 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a preto musel nadobudnúť presvedčenie o žalobcovej vine, teda neprejednával po podanom odpore proti rozkazu vec nezaujato, ale s presvedčením o žalobcovej vine. K tejto námietke žalobcu je potrebné uviesť, že z prejednávania a rozhodovania veci sú vylúčení zamestnanci správneho orgánu, u ktorých možno mať pochybnosť o ich nepredpojatosti pre ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, alebo, ak sa v tej istej veci zúčastnili na konaní ako zamestnanci správneho orgánu iného stupňa. V danom prípade nemožno takúto pochybnosť (obavu) u npor. E. konštatovať len pre to, že vo veci vydal rozhodnutie v rozkaznom konaní. Oprávňovalo ho k tomu vykonaným dokazovaním preukázané zistenie priestupku i jeho páchateľa. K tomuto súd poznamenáva, že správny orgán nekonal celkom v súlade so zákonom, keď sa so žalobcom vznesenou námietkou zaujatosti staršieho referenta oddelenia bezpečnosti cestnej premávky prvostupňového správneho orgánu npor. E. vysporiadal len v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní a nerozhodol o tom samostatným rozhodnutím, ako mu to ukladá § 12 ods. 1 Správneho poriadku. Toto formálne pochybenie s ohľadom na nižšie uvedené závery však nemohlo mať vplyv na zákonnosť súdom preskúmavaného rozhodnutia, pretože aj keby o predmetnej námietke zaujatosti rozhodol žalovaný samostatným rozhodnutím, nebol by výsledok konania iný. Súd sa po oboznámení sa so spisovým materiálom na podklade žalobných dôvodov stotožnil so závermi, ku ktorým dospel správny orgán, a to že žalovaný sa dopustil vyššie opísaného priestupku. Potvrdzujú to správa o výsledku objasňovania priestupku, úradný záznam hliadky PZ, ako aj samotné vyjadrenia žalobcu, ktorý nijako nespochybnil skutočnosť, že ako vodič nemal pri sebe platné doklady predpísané zákonom. V rozkaznom konaní (ani počas celého správneho konania) nebol predložený žiaden dôkaz v prospech žalobcu, ktorý by vyvrátil alebo spochybnil zistený skutkový stav. Po podanom odpore npor. E. pokračoval ďalej v správnom konaní, predvolal žalobcu na ústne prejednanie priestupku, pričom z ním vykonaných úkonov nevyplýva žiadna pochybnosť o jeho nezaujatosti pre pomer k veci, či iný dôvod uvedený v § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Zo zápisnice zo dňa 09.06.2010 vyplýva, že žalobca nenamietal zaujatosť zamestnanca prvostupňového orgánu a na otázku, či mal v danom čase pri sebe doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla, potvrdil, že predmetné doklady pri sebe nemal. Preto súd nemal pochybnosti o hodnovernosti správy o výsledku objasňovania priestupku, ako aj o obsahu úradného záznamu členov hliadky, ktorá žalobcu kontrolovala. To, že si žalobca uvedomoval protiprávnosť svojho konania, dodatočne žalobca potvrdil vo svojom odpore proti rozkazu, v ktorom uviedol, že sa ani v danom čase nevzdialil na viac ako 800 metrov od miesta, kde sa nachádzal vodičský preukaz a nebyť kriminálneho policajného zákroku, trvanie priestupku by neprekročilo časový rámec 5 minút, pričom pohnútkou jeho konania bol nákup cigariet na najbližšej pumpe a išlo o neúmyselný čin bez akýchkoľvek následkov. Preto sa právne nelogickým javí žalobcovo spochybňovanie právneho posúdenia jeho konania žalovaným, ktoré bolo kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. v spojení s § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z., najmä ak samotný žalobca nepredkladá dôkaz spochybňujúci zistený skutkový stav, ktorý vyslovené právne závery plne podporuje. Žalobcovej námietke o tom, že v čase rozhodnutia správneho orgánu jestvovala prekážka v konaní, spočívajúca v predbežnej otázke, ktorou sa zaoberal vojenský prokurátor a ktorá bola rozhodujúca pre prípustnosť dôkazov použitých správnym orgánom, súd neprisvedčil. Žalobca vo svojich podaniach (trestné oznámenie) napádal konanie službukonajúcich policajtov vyjadrujúc podozrenie, že sa svojim konaním mohli dopustiť trestného činu alebo služobného priestupku. Predmetom žalobcom spochybnených úkonov konajúcich policajtov neboli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zistenie spáchania priestupku a preto nebol dôvod na prerušenie správneho konania. Objasňovaním priestupkov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania priestupku podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o priestupku sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, ohliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosť, či sa službukonajúci policajti pri služobnom zákroku voči žalobcovi dopustili namietaných konaním trestného činu alebo porušili služobnú disciplínu spôsobom, ktoré nemá vplyv na zákonnosť a presvedčivosť získaných dôkazov použitých ako podklad pre objasnenie priestupku, je pre posúdenie procesnej použiteľnosti takýchto dôkazov právne irelevantná. Súd dáva do pozornosti, že podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, ktorý upravuje organizáciu Policajného zboru a určuje úlohy a s tým súvisiace povinnosti a oprávnenia policajtov a dotknutých osôb, policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku a zakázať jazdu na nevyhnutne potrebný čas. Taktiež je policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti a ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť, je policajt oprávnený takúto osobu predviesť na útvar Policajného zboru za účelom zistenia jej totožnosti. V správe o výsledku objasňovania priestupku a v úradnom zázname hliadky PZ súd nevidel žiadne rozporné tvrdenia príslušníkov PZ, ktoré by pre ich prípadný súvis so spáchaním trestného činu alebo porušenia služobných predpisov službukonajúcimi policajtmi mali vplyv na zistenie skutkového stavu. Súd sa nestotožnil ani so súvisiacim žalobcovým tvrdením, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav, pretože v prípade, ak by bolo rozhodnuté, že policajti nemali dôvod a tým ani oprávnenie zastaviť vozidlo žalobcu a požadovať od neho „doklady“, žalovanému by ostal ako jediný prípustný dôkaz priznanie žalobcu, že v tom čase nemal pri sebe vodičský preukaz, pričom priznanie ako jediný dôkaz podľa žalobcu na objasnenie priestupku nepostačuje. Aj vzhľadom na vyššie uvedené časti odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje konanie správnych orgánov oboch stupňov v danom prípade za dôsledne dodržiavajúce právny poriadok. Pri jeho aplikácii správne orgány vychádzali zo základných zásad správneho konania. Presne zistili skutočný stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. V predmetnom priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým druhom správneho konania, správne orgány objektívne zistili, že došlo k spáchaniu priestupku a že ho spáchal žalobca. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa odôvodnenia výšky uloženej pokuty, je súd toho názoru, že uloženie pokuty za spáchanie priestupku a jej výška v rámci prípustnej zákonnej sadzby sú zásadne v diskrečnej právomoci žalovaného. Či sa bude uložená pokuta pohybovať v hornej alebo v spodnej hranici prípustnej sadzby, závisí od jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené v súlade s právom, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite odôvodniť. Správne uváženie o otázkach, v ktorých zákon dáva priestor správnemu orgánu na voľnú úvahu, je v zásade preskúmateľné súdom iba v tom rozsahu, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho uváženia, ale len preskúmať, či takáto úvaha nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takúto úvahu boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. V danom prípade bola pokuta uložená blízko dolnej hranice možného zákonného rozpätia, pričom správny orgán pri určovaní jej výšky zobral do úvahy trvanie zisteného porušenia zákona a tiež, že nedostatok bol zaznamenaný len v jednom prípade. Z uvedeného hľadiska preto uložená pokuta spĺňa tak represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty blízko dolnej hranice zákonnej sadzby za zjavne vybočujúce z medzí a hľadísk zákona. Napriek tomu, že žalobca nenamietal druh a výšku uložených sankcií, je súd názoru, že správne orgány postupovali zákonným spôsobom, uložili žalobcovi primerané sankcie, pričom vzali do úvahy aj skutočnosť, že za posledné dva roky bol žalobca orgánmi PZ uznaný vinným zo spáchania siedmich priestupkov, v dvoch prípadoch sa jednalo o zavinenie dopravnej nehody, v štyroch o prekročenie stanovenej rýchlosti jazdy a v jednom prípade bol postihnutý za spôsob jazdy. Z vyššie uvedených dôvodov bol postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.