Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/118/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010897836 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010897836.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: A. J. V., T. E. (skrátene: A. J. V., T.), IČO: XX XXX XXX, Š. C.. Č.. XX, V., zast. advokátom: JUDr. Kamil Beresecký, Farská ul. č. 33, Nitra, proti odporcom: 1/ T., D.. T.., IČO: XX XXX XXX, S.Ľ. C.. Č.. X, P., zast. advokátkou: JUDr. Eva Nováčková, Brančská 7, Bratislava, 2/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Viera Šantová, Sládkovičova ul. č. 1, Nitra, o zaplatenie istiny 397.413,- Sk (3.191,69 eur) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. septembra 2006, č. k. 14C 87/1998- 356, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 397.413,-Sk (13.191,69 eur) so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 22.03.1999 do zaplatenia, návrh vo zvyšnej časti zamietol, a zamietol tiež návrh proti odporcovi 1/ a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ trovy konania v sume 49.612,-Sk (1.646,81 eur). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 438, § 451 ods. 1, 2 § 456, § 457 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané užívanie nebytových priestorov o rozlohe 635,86 m2 iba odporkyňou 2/ v období od 17.03.1997 do 17.01.1998, pri priemernej cene 750,-Sk (24,89 eur) za m2/rok predstavuje sumu 39.741,25,-Sk (1.308,27 eur) mesačne a za 10 mesiacov celkom sumu 397.413,-Sk, a zároveň mal preukázané, že odporkyňa 2/ za užívanie týchto priestorov navrhovateľovi (vlastníkovi) neplatila finančnú čiastku, ktorú by získal od iného zákonného nájomcu, čím získala majetkový prospech, ktorý je povinná navrhovateľovi vydať. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania nebolo preukázané užívanie predmetných nebytových priestorov odporcom 1/ a teda jeho bezdôvodné obohatenie sa na úkor navrhovateľa, z dôvodu, ktorého návrh voči nemu zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania jednoznačne nepreukázal, kedy vyzval odporkyňu 2/ na zaplatenie žalovanej istiny, z dôvodu ktorého uložil odporkyni 2/ zaplatiť úrok z omeškania k pohľadávke v súlade s § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z., nasledujúci deň po doručení návrhu, t. j. 22.03.1999, kedy bol návrh odporkyni 2/ doručený náhradným doručením, vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda vo výške 17,6% a vo zvyšku presahujúcom zákonný nárok, v časti príslušenstva pohľadávky, návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. a vecne zásadou čiastočného úspechu navrhovateľa v konaní, ktorému priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech v spore mal iba čiastočný s tým, že navrhovateľovi priznal trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh z priznanej časti v sume 15.896,- Sk, za súdny poplatok za odvolanie v sume 15.896,- Sk a z trov, ktoré vznikli jeho právnym zastúpením. Rozhodnutie o trovách konania odporcu 1/ odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom odporcu 1/ v konaní, ktorému priznal plnú náhradu trov konania, ktoré vznikli jeho právnym zastúpením. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa proti odporcovi 1/ zamietol a v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi 1/, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne žalovanú istinu (397.413,-Sk ) so 17,6% úrokom z omeškania od 11. februára 1998 do zaplatenia a titulom trov konania sumu 82.189 ,- Sk. Vo svojom odvolaní navrhovateľ uviedol, že rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 06.12.2001 bola odporcovi 1/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu aj s príslušenstvom od 03.09.1998 do zaplatenia s tým, že konanie v časti o zaplatenie istiny 132.471,- Sk bolo zastavené, návrh voči odporkyni 2/ a vo zvyšku bol zamietnutý a o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že odporcom 1/ a 2/ prvostupňový súd náhradu trov konania nepriznal a nakoľko uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 12Co 283/2002, bolo odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietnuté a vo zvyšnej časti prvostupňový rozsudok zrušený, výrok tohto rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté proti odporcovi 1/, by mal byť právoplatný. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok postráda hmotnoprávne dôvody pre rozhodnutie obsiahnuté v jeho výroku, keď prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z názoru, že odporca 1/ skutkovo predmetné nehnuteľnosti neužíval, nakoľko ich užívala výlučne odporkyňa 2/. Poukázal na skutočnosť, že právny vzťah formálne zakladajúci právo užívať nehnuteľnosť mal pôvodne odporca 1/ na základe zmluvy zo dňa 20.06.1996, ktorý následne uzavrel s odporkyňou 2/ podnájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov a zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, z ktorej vyplýva, že odporca 1/ dal odporkyni 2/ do podnájmu nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte na Ď. C.. Č.. XX L. V., t. j. dal odporkyni 2/ k užívaniu zariadenie predajne a predmetnú predajňu z čoho vyplýva, že odporca 1/ predmetnú nehnuteľnosť užíval minimálne tým, že v celom objekte mal uskladnené veci. Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko v prvostupňovom konaní bolo listinnými a faktickými dôkazmi preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť užívala ako svoju predajňu odporkyňa 2/, ktorá to výslovne aj potvrdila a nakoľko si navrhovateľ v konaní uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania jeho veci, je pre súd rozhodujúce len to, kto v skutočnosti nehnuteľnosti užíval ako faktický užívateľ. Poukázal na skutočnosť, že franchisingová spolupráca neumožňuje, aby jeden priestor užívali viaceré subjekty, nakoľko by už nešlo o franchising s tým, že pokiaľ sa navrhovateľ vo svojom odvolaní odvolal na rozhodnutia Okresného súdu v Nitre (konanie o návrhu navrhovateľa na vypratanie nehnuteľností odporcami) v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zdôraznil, že súdy v konaní o vypratanie nehnuteľnosti (ktoré sú predmetom tohto sporu) pri svojom rozhodovaní nikdy nezisťovali, ktorý z odporcov tieto priestory v skutočnosti užíval, vec bola posudzovaná iba z právneho hľadiska (vypratanie nehnuteľností) posúdenia predbežnej otázky z titulu absencie predchádzajúceho súhlasu obce na uzavretie zmluvy o nájme medzi pôvodným vlastníkom a odporcom 1/ a preto mal za to, že odvolávanie sa na uvedené rozhodnutia v tomto konaní, je v zmysle nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní titulom vydania bezdôvodného obohatenia irelevantné a so skutočným užívaním nehnuteľností nesúvisí. Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že navrhovateľ opomenul skutočnosť, že odporca mal s pôvodným vlastníkom ešte pred odporcom 1/ uzavretú zmluvu o nájme nehnuteľností, ktorá bola platná, keďže na nájom nehnuteľnosti sa nevzťahovali ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme, z čoho vyplýva, že odporca túto nehnuteľnosť užíval neprerušene, na základe zmluvy od pôvodného vlastníka. Vo svojom vyjadrení odporca 1/ ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu v Nitre, sp. zn. 19C 30/2001, ktorým bol návrh voči odporcovi 1/ tiež zamietnutý, pričom predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené aj voči odporcovi 1/ v tomto konaní, avšak za iné obdobie, ako v tomto konaní s tým, že uvedeným rozhodnutím bola povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi uložená tiež iba odporkyni 2/ z dôvodu preukázania, že iba odporkyňa 2/ sporné priestory užívala, pričom Krajský súd v Nitre uvedený rozsudok zrušil iba z dôvodu, že odporca 1/ bol v rozsudku nesprávne označený. Poukázal na rozpor v odvolaní navrhovateľa, ktorý na jednej strane so zamietnutím návrhu voči odporcovi 1/ nesúhlasí, na druhej strane však výslovne súhlasí s tým, aby bola odporkyňa 2/ zaviazaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom navrhovateľ sám uviedol, že nevie presne určiť, či odporca 1/ tieto priestory užíval a preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno, čo sám vo svojom odvolaní aj potvrdil. Odporca1/ v priebehu odvolacieho a dovolacieho konania založil do spisu rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 21.01.2009, č. k. 19C 30/2001-69 a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.11.2009, č. k. 19Co 158/2009-289 s poukazom na skutočnosť, že v uvedených rozhodnutiach bola riešená aj otázka pasívnej legitimácie odporcu 1/ v spore, pri rovnakom právnom základe (určenie, či odporca 1/ bol užívateľom navrhovateľových priestorov, ktoré sú predmetom prejednávanej veci) s tým, že súdy dospeli k záveru, že odporca 1/ nikdy nebol pasívne legitimovaný na plnenie voči navrhovateľovi (titulom vydania bezdôvodného obohatenia). Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. apríla 2008 č. k. 2Co 579/2006-381 o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a konanie zastavil a na dovolanie navrhovateľa proti uvedenému uzneseniu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. marca 2010, spisová značka 5Cdo 313/2008, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 243d ods. 1 veta prvá O.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu § 243d ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny a odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej právnej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvého stupňa, keď prvý rozsudok zo dňa 6. decembra 2001, č. k. 14C 87/98-126, ktorým bola odporcovi 1/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 397.413,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 03.09.1998 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie istiny 132.471,- Sk bolo zastavené a návrh voči odporkyni 2/ a vo zvyšku zamietnutý, bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. októbra 2003, č. k. 12Co 283/2002-184 zrušený a odvolanie odporcu 1/ odmietnuté. Z odôvodenia tohto uznesenia vyplýva (názor odvolacieho súdu bol pre ďalšie rozhodovanie prvostupňového súdu podľa § 226 O.s.p. záväzný), že z hľadiska posúdenia dôvodnosti nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní je právne významná len tá skutočnosť, kto nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľa užíval, a kto sa užívaním týchto priestorov na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil s tým, že prvostupňovému súdu bolo nariadené doplniť dokazovanie na zistenie, ktorý z odporcov, a v akej miere nebytové priestory užíval a po tomto zistení, ustáliť mieru obohatenia sa na úkor navrhovateľa. Odvolací súd vo svojom uznesení zároveň uviedol, že v ďalšom konaní sa bude prvostupňový súd musieť vysporiadať s námietkou navrhovateľa o dobe vzniku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, s poukazom na jeho tvrdenie o výzve zo dňa 15.01.1998, ktorú odporcovia 1/ a 2/ prevzali dňa 11. februára 1998. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V posudzovanej veci je nesporné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., vedenej na Liste vlastníctva číslo XXXX, ako parcely číslo XXX, O. Y. L. L. XXXX R. a domu, súpisné číslo XXX, v celosti. V konaní ďalej nebola sporná skutočnosť, že odporkyňa 2/ užívala predmetnú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy uzavretej s D. Š. (skutočnosť preukázaná v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C 36/1998) a odporca 1/ podnikal na základe franchisingu, keď zabezpečoval priestory pre svojich klientov s tým, že odporca 1/ uzavrel s odporkyňou 2/ dňa 15.09.1996 Franchisingovú zmluvu, v súlade s ktorou odporkyňa 2/ podnikala ako živnostníčka v uvedenom priestore vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa . Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že užívanie nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa odporcom 1/ v konaní preukázané nebolo, navrhovateľ v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sa odporca 1/ na jeho úkor obohacoval, nakoľko z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom jednoznačne vyplýva a túto skutočnosť aj odporkyňa 2/ v priebehu konania potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti užívala výlučne ona. Nebolo možné sa stotožniť s námietkami odvolateľa tvrdiaceho, že skutočnosť, že sa v predmetných priestoroch nachádzali aj hnuteľné veci vo vlastníctve odporcu 1/, preukazuje aj ich užívanie týmto žalovaným subjektom, nakoľko pokiaľ v uvedenom priestore boli aj hnuteľné veci odporcu 1/, v žiadnom prípade nie je možné túto skutočnosť považovať za faktické užívanie nehnuteľností. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.