Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/440/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010897842 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010897842.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľa: N.. W. Y., G.Á. Y. C. Ú. R., G.. G. M..B.., N. M. XXX, H., zast. Mgr. Zuzanou Pavelkovou, bytom Dlhá Lúka 32, Nová Baňa, proti odporcovi: V.. W. K., bytom H., C. XX, zast. JUDr. Róbertom Dupkalom, advokátom v Bratislave, Miletičova 23, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. septembra 2010 č.k. 5C 601/2008-179 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva zo dňa 27.03.2002, uzavretá medzi V.. I. K. ako predávajúcim a V.. W. K. ako kupujúcim, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/4 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, Katastrálnym úradom D. H., Správa katastra G., kat. územie H., a to konkrétne pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 396m2, pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy o výmere 440m2, stavba - rodinný dom, súp.č. XXX, postaveného na parc.č. XXXX/ X, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 33,19 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaní mal za preukázané, že v čase podania návrhu existovali dva rozsudky Krajského súdu v Bratislave, a to č.k. Z-2-33Cb 14/96-285 vydaný dňa 14.03.2002 na zaplatenie sumy voči V.. I. K. vo výške 3.321.623,- Sk s prísl. a rozsudok č.k. 81Cb 155/1997-219 zo dňa 13.07.2001 na zaplatenie sumy voči V.. I. K. vo výške 730.000,- Sk s prísl. v prospech navrhovateľa. V priebehu konania bolo preukázané, že znesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo 8/2008 zo dňa 10.12.2008 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 81Cb 155/1997-219 zo dňa 13.07.2001 na zaplatenie sumy voči V.. I. K. vo výške 730.000,- Sk s prísl. zrušený a vrátený Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a tento následne rozsudkom zo dňa 01.06.2010 č.k. 81Cb 155/1997-275, avšak v čase vyhlásenia rozsudku nebol predmetný rozsudok právoplatný, preto k uvedenej pohľadávke priznanej neprávoplatným rozsudkom navrhovateľovi neprihliadol. Mal tiež preukázané, že na spoločnosť R., G.. G. M..B.. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.1997 č.k. 38K 177/96-92 vyhlásený konkurz, pričom za správcu bol ustanovený advokát N.. W. Y.. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.03.2002 č.k. Z-2 33Cb 14/96-285 bola odporkyňa 1/ V.. I. K. zaviazaná zaplatiť navrhovateľovu sumu 422.688,- Sk spolu so 17% úrokom z omeškania od 14.05.1996 do zaplatenia, sumu 700.000,- Sk so 17.5% úrokom z omeškania od 28.10.1996 až do zaplatenia a sumu 2.198.935,- Sk spolu so 17,6% úrokom z omeškania od 28.01.1996 až do zaplatenia, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2002 a vykonateľnosť dňa 07.10.2002 a že cca 2 týždne
po vyhlásení rozsudku došlo dňa 27.03.2002 k podpisu kúpnej zmluvy uzavretej medzi V.. I. K. ako predávajúcou a V.. W. K. ako kupujúcou, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu po veľkosti 1/4 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX. Katastrálnym úradom D. H., Správa katastra G., kat. územie H., a to konkrétne pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku - záhrada o výmere 396m2, pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy o výmere 440m2, stavba - rodinný dom, súp.č. XXX, postavený na parc.č. XXXX/X v prospech odporkyne, Správa katastra G. povolila vklad dňa 12.04.2002. Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 08.06.2010 evidovaného Katastrálnym úradom H., Správa katastra G., kat.úz. H., okres G. mal preukázané, že V.. W. K. bola v čase vyhlásenia rozsudku výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Mal tiež za preukázané, že voči V.. I. K. sa vedie exekučné konanie od júla 2003 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.03.2002 č.k. Z-2-33Cb 14/96-285, ktoré exekučné konanie nie je skončené. Vychádzal z ust. § 42a ods. 1, 2 a 3, § 42b ods. 1,2 a 4 Obč.zák. a vyslovil názor, že k úspešnosti odporovateľnosti veriteľa stačí, že bol dlžníkovým právnym úkonom (objektívne posudzované) ukrátený v uspokojení svojej vymáhateľnej pohľadávky, napriek tomu, že napríklad úmysel dlžníka sledoval subjektívne skrátenie iného veriteľa. Odporovacia žaloba sa tak stáva nástrojom k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky v exekučnom konaní, buď postihnutím veci alebo iných majetkových hodnôt alebo vymožením peňažnej náhrady odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Dospel k záveru, že v danom prípade ide o odporovateľnosť právneho úkonu -kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej došlo medzi osobami blízkymi, konkrétne medzi sestrami, ktoré bývajú v spoločnej domácnosti a obidve boli aj účastníčkami konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. Z-2-33Cb 14/96. Vyvodil, že v danom prípade z predmetného spisu Krajského súdu D. H. sp.zn. Z-2-33Cb 14/96 vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 14.03.2012, na ktorom došlo k vyhláseniu predmetného rozsudku č.k. Z-2-33Cb 14/96-285 bol prítomný N.. I. Y. ako právny zástupca odporcu 1/ V.. I. K. a tiež odporca osobne (bez uvedenia podrobnejších identifikačných údajov), t.j. buď V.. I. K. ako odporkyňa 1/ alebo V.. W. K.Á. ako konateľka spoločnosti W., G..M..B.., predmetný rozsudok bol následne doručovaný navrhovateľovi, ktorý ho riadne prevzal dňa 18.09.2002, N.. I. Y., advokátovi, ktorý ho riadne prevzal a potvrdil jeho prevzatie podpisom na doručenke do vlastných rúk dňa 18.09.2002 a následne spoločnosti W., G..M..B.. ako odporcovi 2/, ktorý riadne prevzal rozsudok dňa 17.09.2002 a proti rozsudku nebolo podané odvolanie zo strany odporcov, ale zo strany navrhovateľa N.. W. Y., správcu konkurznej podstaty úpadcu R., G.. G. M..B.. v časti trov konania. Tvrdenie odporkyne, že zásielku zo súdu neotvárala a odniesla ju N.. I. Y., považoval za účelové, nakoľko spoločnosť W., G..M..B.. N.. I. Y. ako advokát nezastupoval, zastupoval v konaní výlučne V.. I. K.. Odvolanie zo strany N.. I. Y., právneho zástupcu V.. I. K., bolo podané voči doplňujúcemu rozsudku zo dňa 27.08.2003 č.k. Z-2-33Cb 14/96-297, ktorým bola odporkyňa X/ V.. I. K. zaviazaná na zaplatenie sumy 129.492,- Sk titulom súdneho poplatku a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2004 č.k. 1Obo 287/03-312 bolo odvolanie odporkyne 1/ odmietnuté pre neodstránenie vád odvolania, ktoré uznesenie bolo doručované navrhovateľovi, ktorý ho prevzal dňa 30.12.2004, spoločnosť W. prevzala uznesenie dňa 30.12.2004 a právnemu zástupcovi V.. I. K. dňa 03.01.2003. Mal za to, že v tomto konaní odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania náležitej starostlivosti, nakoľko spoločnosť W., G..M..B.., v ktorej je odporkyňa konateľkou od roku 1996 až doteraz, bola aj účastníkom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. Z-2-33Cb 14/96 a mala vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní. Poukázal na to, že buď V.. I. K. alebo odporkyňa V.. W. K. ako konateľka spoločnosti W.. G..M..B.. boli prítomné pri vyhlasovaní rozsudku v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. Z-2-33Cb 14/96 zo dňa 14.03.2002, t.j. mali vedomosť o vzniku vyššie uvedenej pohľadávky Konštatoval, že skutočnosť, že právny zástupca V.. I. K. nepodal odvolanie voči predmetnému rozsudku, nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, nakoľko vznikla minimálne pochybnosť o tom, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi V.. I. K. ako predávajúcou a V.. W. K. ako kupujúcim, pričom predmetnou zmluvou bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu predmetných vyššie uvedených nehnuteľností došlo dňa 27.03.2002, t.j. necelé dva týždne po vyhlásení predmetného rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 14.03.2002, ako aj skutočnosť, že V.. I. K. a odporkyňa sú sestry žijúce v spoločnej domácnosti a taktiež s poukazom na to, že spoločnosť W., G..M..B.. bola taktiež účastníkom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. Z-2-33Cb 14/96. Dospel tak k záveru, že úmysel dlžníka - V.. I. K. ukrátiť svojho veriteľa musel byť druhej strane známy a odporkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by skutočne preukázala, vyvinula náležitú starostlivosť tak, ako to má na mysli ust. § 42 ods. 2 Obč. zák., neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tomto konaní ako odporkyňu zaťažovalo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 os. 1 O.s.p. a úspechom navrhovateľa v konaní.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na postup podľa § 104 a O.s.p. dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázala na ust. § 372n O.s.p., podľa ktorého ak sa konkurzné alebo vyrovnacie konanie začalo do 31.decembra 2005 na súde, ktorý je príslušný podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2005, je tento súd príslušný ak na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným a vyrovnacím konaním s výnimkou vaporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj po 31.decembri 2005. Mala tiež za to, spory z odporovateľných právnych úkonov podľa § 15 a nasl. zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, účinného do 31.12.2006, ktoré podal správca konkurznej podstaty za trvania konkurzu, sú spory vyvolané konkurzom a k prejednaniu týchto sporov je podľa § 372n O.s.p. v spojení s § 9 ods. 3 písm. a/ O.s.p. (v čase podania žaloby § 9 ods. 4 písm. a/ O.s.p.) v znení účinnom do 31.12.2005, príslušný krajský súd. Preto, keď vo veci rozhodoval Okresný súd Pezinok, je konanie postihnuté procesnou vadou podľa § 221 ods.1 písm. f/ O..p.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Os..p.) prejednal vec v rozsahu odvolacích dôvodov bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Odporkyňa ako jediný odvolací dôvod uviedla, že vo veci rozhodol vecne nepríslušný súd s poukazom na ust. § 372n O.s.p. a § 15 a nasl. zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, účinného do 31.12.2006, čím došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a záujmov. Podľa názoru odporkyne je konanie postihnuté i vadou spočívajúcou v tom, že vo veci rozhodol vecne nepríslušný Okresný súd Pezinok, nakoľko ide o spor vyvolaný konkurzom. Nedostatok príslušnosti súdu zakladá vadu konania a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. V danom prípade bol však nedostatok príslušnosti namietaný neopodstatnene.
Prechodné ustanovenie novely Občianskeho súdneho poriadku § 372n O.s.p. rieši príslušnosť súdu na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným a vyrovnacím konaním (s výnimkou vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV), resp. v zmysle zákona, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§19 ods. 2 ZKV). Na konanie a rozhodovanie vo veci, ktorá súvisí s konkurzom, je príslušný súd, na ktorom prebieha konkurz. Ide o všetky konania, ktoré sa dotýkajú konkurznej podstaty alebo s konkurznou podstatou súvisia. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o konkurze a vyrovnaní, prípadne z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, prípadne úpadku.
Ak však žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.
O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci. K podaniu žaloby neviedlo správcu konkurznej podstaty úpadcu vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, ale autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na
konkurznom práve mohol podať bez toho, aby jej podanie ovplyvňovalo konkurzné konanie vyhlásené na jeho majetok ako úpadcu. V danom prípade nešlo o spor vyvolaný konkurzom, z ktorého dôvodu vecná príslušnosť Okresného súdu Pezinok bola daná.
Odporca rozhodnutie súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska nenamietal. Odvolací súd však napriek tomu poznamenáva, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite vyhodnotil (§ 132 O.s.p. ), vyvodil z neho správny právny záver a odvolací súd sa aj jeho odôvodnením v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje a niet k nemu navyše ani čo dodať.
Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním