Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/312/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898646 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010898646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa : Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Bratislava, Primaciálne námestie 1, proti odporcovi : S.. Z. T., P. P., V. X. X/B, o zaplatenie 150,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 6C 164/2003-168 zo dňa 21.04.2010, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny 150,32 Eur (4.528,70 Sk) s poplatkom z omeškania a náhrady trov konania, titulom nedoplatkov z vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu odporcom. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,59 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd rozhodol prvýkrát o návrhu rozsudkom zo dňa 20.06.2007 č.k. 6C 164/03-94 a návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ( v poradí prvý ) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu. Súd prvého stupňa pri svojom opätovnom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa vychádzal zo skutkového zistenia, že odporca bol nájomcom bytu L. P., V.. X.S. X/B, Č.. P. XXX. Navrhovateľ predložil v konaní vyúčtovanie za r. 2000 s vyúčtovaným nedoplatkom odporcu 1.066,60 Sk, pričom skutočný nedoplatok mal predstavovať sumu 1.266,60 Sk, z ktorej sumy však navrhovateľ 200,- Sk odrátal z dôvodu vrátenia preddavkov na meraciu a regulačnú techniku. Prvostupňový súd z vyúčtovania za r. 2000, ktorý predložil odporca, a ktoré odporcovi doručil navrhovateľ, však bol nedoplatok vyčíslený na sumu 1.466,60 Sk. Navrhovateľ do odporcom do zaplatených platieb za september 2000 zarátal aj sumu, ktorú zaplatil ako nedoplatok za vyúčtovanie za rok 1999; v roku 2000 však tento nedoplatok požadovali od odporcu uhradiť opätovne. Uvedené rozpory navrhovateľ nevedel vysvetliť, rovnako tak ani skutočnosť, prečo každý z účastníkov disponuje iným vyúčtovaním za to isté obdobie. Odporca v konaní preukázal, že v mesiaci júl 1999 zaplatil úhradu 1.620,- Sk, avšak vo vyúčtovaní sa uvádza úhrada len vo výške 1.420,- Sk. Spomínané nezrovnalosti viedli k pochybnostiam súdu o všetkých vyúčtovaniach, ktoré urobil navrhovateľ, pretože nevychádzali z pravdivých údajov a boli zmätočné. Navrhovateľ tiež tvrdil, že vo februári 2000 odporca nezaplatil zálohovú platbu vo výške 1.420,- Sk, odporca však výpisom z účtu preukázal, že túto sumu riadne zaplatil. Platby za jednotlivé mesiace odporcovi odchádzali zo sporožírového účtu. Odporca namietal, že vo vyúčtovaní za rok 2001 za 4 mesiace je účtovaná spotreba za teplo vo výške 5.384,- Sk a za predchádzajúci celý rok 7.333,10 Sk. Spôsob výpočtu tepla navrhovateľ nepripojil, ani nevedel vysvetliť. Napriek reklamácii odporcu s ním navrhovateľ o reklamácii nekonal. Dôkaz - nariadenie znaleckého dokazovania, žiaden z účastníkov nenavrhol a nakoľko by znalecké dokazovanie niekoľkonásobne prevýšilo výšku žalovanej istiny za teplo, súd prvého stupňa znalecké dokazovanie nenariadil. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporca bol platil nižší zálohový predpis, než ako bol stanovený. Nepreukázal tiež riadne doručenie vyúčtovania odporcovi a nevedel sa vyjadriť k hodnotám uvádzaným vo vyúčtovaní. Nešpecifikoval, koľko z tejto sumy činilo nájomné, koľko zálohový predpis; preto prvostupňový súd celé vyúčtovanie vyhodnotil ako nesprávne a založené na úhradách, ktoré sú nereálne. Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 671, § 697 Obč. zák. a dospel k záveru, že navrhovateľ svoj návrh opieral o vyúčtovanie, ktoré však bolo v rozdielnej výške doručené odporcovi, nezrovnalosti nevedel na pojednávaní vysvetliť a na odstránenie rozporov nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Zálohové platby si navrhovateľ uplatňoval neoprávnene, pretože tieto sa musia odraziť vo vyúčtovaní služieb za rok 2001. Navrhovať na podporu svojich tvrdení neprodukoval v konaní žiadne dôkazy. Prvostupňový súd tiež poukázal na to, že navrhovateľ požadoval priznať z nezaplatených súm poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo však v zmysle novelizácie vyhl.č. 87/1995 Z.z. od 1.1.2009 nie je možné, pretože poplatok z omeškania bol zmenený na 1 promile najmenej 0,85 Eur za každý deň z omeškania, pričom navrhovateľ v tomto smere svoj návrh neupravil. Z uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Odporca naopak produkoval v konaní dôkazy o tom, že nie je dlžníkom navrhovateľa a že riadne uhrádzal všetky platby v zmysle požiadaviek navrhovateľa. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu, spočívajúcu v súdnom poplatku za odpor vo výške 16,50 €. Predmetný rozsudok v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 150,33 Eur (4.528,70 Sk), spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ najmenej však 0,83 Eur (25,- Sk) za každý i začatý mesiac omeškania denne, zo sumy 35,40 Eur (1.066,60 Sk) od 18.07.2001 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 114,92 Eur (3.462,10 Sk) od 23.12.2002 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že vo vyúčtovaní za rok 2000 v kolónke február platba odporcu 1.420,- Sk uvedená nie je, je ale uvedená pri mesiaci január, nakoľko za nájom bytu sa platilo pozadu, t.j. za odbývaný mesiac. Vo výročnej rekapitulácii uvedenej na vyúčtovaní za rok 2000 sú zaúčtované všetky platby, ktoré odporca za mesiac január až december 2000 poukázal. V odôvodnení rozsudku sa píše, že vyúčtovanie za rok 2001 s dátumom 18.03.2005 obsahuje položku vrátenie rozúčtovania za MaRT z vyúčtovania za rok 1990 - 200 Sk a mínus 1.066,60 Sk, vyúčtovanie za rok 2000. V tejto časti navrhovateľ poukázal na pravdepodobnú chybu v písaní, nakoľko v tomto prípade sa jedná o doklad označený ako informácia o vlastníkovi za rok 2001, ktorý neobsahuje položku 1.066,60 Sk, ako vyúčtovanie za rok 2000, ale položku vo výške 1.266,60 Sk ako vyúčtovanie za rok 2000. Nesúhlasí s tvrdením že vyúčtovanie za rok 2000 je zmätočné, nakoľko na základe vyúčtovania služieb za rok 2000, ktoré bolo vypracované v júni 2001 vznikol odporcovi nedoplatok 42,04 Eur (1.266,60 Sk) a to na základe toho, že predpísané zálohy boli vo výške 671,58 Eur (20.232 Sk) a skutočné náklady vo výške 713,62 Eur (21.498,56 Sk). Nedoplatok uvedený vo vyúčtovaní bol znížený o sumu 6,64 Eur (200 Sk), ktorá bola odporcovi vrátená v mesiaci 9/2001 (vrátenie rozúčtovania MaRT z roku 1999), tak ako je to aj uvedené vo vyššie uvedenom doklade nazvanom informácia o vlastníkovi za rok 2001 zo dňa 18.03.2005. V nadväznosti na vyššie uvedené dlží odporca navrhovateľovi z vyúčtovania služieb za rok 2000 sumu 35,40 Eur (1.066,60 Sk). Navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že k vyúčtovaniu nepripojil spôsob výpočtu tepla, nakoľko na podporu svojich tvrdení predložil vyúčtovanie dodávky tepla na UK a TUV a služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2001 do 30.04.2001, ktoré bolo prílohou návrhu zo dňa 02.04.2003, ktorý bol prvostupňovému súdu doručený dňa 16.05.2003. Listom zo dňa 06.04.2005, ktorý bol prvostupňovému súdu doručený dňa 08.04.2005, predložil navrhovateľ aj spotrebu teplej energie na UK a ohrev úžitkovej vody za rok 2001, zmluvu o výkone správy a jej dodatky č. 1, 2 preukazujúce výkon správcovstva spoločnosťou C - realitná agentúra, s.r.o. do 30.04.2001, protokol o fyzickom odovzdaní a prevzatí správy obytného domu a špecifikáciu jednotlivých položiek zálohových platieb za 01 - 04/2001. Rovnako navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením, že nepreukázal v konaní, že odporca platil menej, ako bolo stanovené zálohovým predpisom. Za obdobie 01 - 04/2001 mal odporca poukázať na účet navrhovateľova sumu 246,66 Eur (7.431 Sk), v skutočnosti uhradil 223,86 Eur (6.744 Sk). Odporca nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu dňa 31.01.2001. Navrhovateľ však poskytoval odporcovi služby až do 30.04.2001 z dôvodu, že vlastníci bytov na Námestí Hraničiarov č. 6/B v Bratislave podpísali zmluvu o výkone správy s novým správcom Bytovým podnikom Petržalka, s účinnosťou až od 05.01.2001. Z vyúčtovania služieb za rok 2001, ktoré bolo vypracované v máji 2002 vznikol odporcovi nedoplatok vo výške 92,12 Eur (2.775,10 Sk). K úhrade nedoplatku zahŕňajúceho aj nedoplatok z vyúčtovania za rok 2001, bol odporca vyzvaný upomienkou zo dňa 04.12.2002 doručenou dňa 12.12.2002 uložením na pošte. Upomienkou bola odporcovi stanovená 10 dňová lehota na úhradu, ktorá uplynula dňa 22.12.2002. K uvedenému odvolaniu navrhovateľa podal písomné vyjadrenie odporca. Ohľadom navrhovateľovej výhrady v odvolaní, týkajúcej sa nezaplateného preddavku vo výške 47,14 Eur uviedol, že v stĺpci platby je úmyselne vynechaná suma 1.420,- Sk, ktorá bola zaplatená bankou a je vo výpise z banky uvedená ako trvalý príkaz. Kópiu výpisu prevzala aj právna zástupkyňa navrhovateľa dňa 21.04.2010 na pojednávaní. Tvrdenie, že táto suma je uvedená za mesiac január, je nepravdivé. Za január, február a marec je tiež vo výpisoch z banky uvedená ako úhrada suma 1.420,- Sk. Vo všetkých výpisoch z banky za rok 2000 je 12 súm, nie 11, ako to je v stĺpci platby vo vyúčtovaní za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2000. Ak by tvrdenie navrhovateľa bolo pravdivé, podobné vyúčtovania by mali byť aj za rok 1999-11 a rok 2001-3. Pokiaľ ide o „chybu v písaní“, toto tvrdenie navrhovateľa odporca nemôže prijať. Predpísané zálohy boli vo výške 20.232,- Sk. Odporca zaplatil 21.543,- Sk (platby). Nedoplatok ako rozdiel medzi platbami a nákladmi je -155,56 Sk a nie ako rozdiel medzi predpísanými zálohami a nákladmi -1.466,60 Sk alebo ako je v odvolaní -1.266,60 Sk. Navrhovateľ má iné sumy vo vyúčtovaní nedoplatku za užívanie bytu vo výške -1.266,60 Sk alebo -1.066,60 Sk, o ktorých odporca nie je informovaný. Takýto výpočet nedoplatku je podľa odporcu hrubým porušením účtovných predpisov. Rovnakým postupom je vypočítaný nedoplatok aj za r. 1999, ktorý bol navrhovateľom omylom zaplatený aj napriek preplatku v sume 289,04 Sk. Podobne aj v r. 1999 navrhovateľ za mesiac júl dostal 1.600,- Sk tak, ako to znelo v novom predpise platieb, ale vyúčtoval len 1.420,- Sk. Vyúčtovaný nedoplatok 1.045,- Sk síce navrhovateľ vrátil, ale bez sumy 180,- Sk (rozdiel medzi 1.600,- a 1.420,- Sk). Odporca mal za to, že predmetné odvolanie sa znovu nezaoberá tým, ako vznikli sumy tzv. nedoplatkov, ani za rok 1999, 2000, ani 2001, v ktorých sú veľmi veľké nezrovnalosti vo fakturáciách. V odvolaní nie je odôvodnené to, prečo v ročných rekapituláciách v kolónke zostatok vyúčtovania v r. 99 je 735,- Sk z r. 98, 509,- Sk v r. 2000 z r. 99, keď každý rok je uzavretý na nulu. Podľa odporcu vyúčtovanie výpočtu tepla bolo predložené, ale s nezrovnalosťami. Vyúčtovanie za obdobie od 01.01.2001 do 30.04.2001 sa vôbec nezaoberá faktúrou C-TERM-u realitná agentúra. Aj napriek tomu bol vykonaný trik vo fakturácii spočívajúci v prispôsobení nevyhovujúcej sumy vo faktúre C-TERM-u za teplú vodu zo 66.913,82 Sk na 82.094,82 Sk ako alikvotná časť na 4 mesiace a prevzatie premrštenej sumy 207.595,49 Sk. Náklady vo vyúčtovaní za obdobie od 01.01.2001 do 30.04.2001 vo výške 10.206,09 Sk boli vyrátané z premrštených súm vo faktúre C- TERM-u realitná agentúra, keď rok predtým boli náklady tej istej spoločnosti za 12 mesiacov vo výške 7.333,10 Sk. Pritom nebola vykonaná privatizácia energií a vody, neboli zmenené cenové podmienky. Odporca poukázal na to, že podrobné dôkazy o spôsoboch fakturácie za nájom bytu od navrhovateľa sú uvedené v spise zo dňa 12.07.2009, ako dôkazy k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 446/2007. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považoval za spravodlivý a navrhoval, aby súd návrh navrhovateľa znovu zamietol z dôvodov porušovania účtovných zásad, falšovania faktúr pre svoju potrebu, premrštenej fakturácie a vymyslených súm nedoplatkov. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok postupom na základe § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zistil, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 671 Obč.zák. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci, spôsob jej užívania. Podľa § 697 Obč.zák. ak nezaplatí nájomca nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 dní po ich splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Vzhľadom na riadne zistený skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súdom prvého stupňa má odvolací súd za to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto mu ním uplatňovaný nárok voči odporcovi nemožno priznať. Svoje ( v poradí druhé ) rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 Os.p.). Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto napadnutého rozhodnutia. Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena ( t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena ( t.j. ktoré skutočnosti preukazuje navrhovateľ, ktoré odporca ). V predmetnej právnej veci je určujúcou hmotnoprávnou normou, ktorou sa riadi právny vzťah účastníkov ust. § 671 Obč.zák., ktoré upravuje právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, založený zmluvou o nájme bytu. V spore o zaplatenie dlhu z ročného vyúčtovania nákladov za užívanie bytu ( ako v prejednávanej veci ) má prenajímateľ (navrhovateľ) povinnosť tvrdenia, že s nájomcom ( odporcom ) uzavrel zmluvu o nájme bytu a že na jej základe bol odporca povinný uhrádzať pravidelné platby za nájom a zálohové platby za služby poskytované s nájmom bytu v stanovenej výške a že odporca si túto povinnosť neplnil; t.j., je jeho povinnosťou v konaní preukázať, že mu na vyúčtovaní vznikla voči odporcovi pohľadávka, tiež jej výšku a že ju odporca riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva dôkazné bremeno na jeho tvrdenia. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli v konaní preukázané, prenajímateľ ( navrhovateľ ) by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i bremeno dôkazné. V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní. V súdenej veci navrhovateľ preukázal, že odporca bol v rozhodnej dobe nájomcom označeného bytu, a teda povinný uhrádzať navrhovateľovi stanovené platby titulom nájomného ako aj titulom zálohových platieb za služby, ktoré boli odporcovi poskytované spolu s užívaním predmetného bytu - táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. V konaní sa však navrhovateľovi nepodarilo preukázať jednoznačne ( t.j. bez akýchkoľvek pochybností ), že si odporca tieto povinnosti riadne a včas neplnil a že mu z titulu ročného vyúčtovania za roky 2000 a 2001 vznikla navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka. Je nutné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že ročné vyúčtovania, o ktoré navrhovateľ opieral svoj uplatňovaný nárok, sú zmätočné - jednak každý z účastníkov disponoval s iným ročným vyúčtovaním za rok 2000, navrhovateľ nevedel v konaní preukázať, ktoré z predložených vyúčtovaní je správne. Vyúčtovania obsahovali nezrovnalosti aj v jednotlivých položkách, dokumentujúcich odporcom poukazované úhrady. Odporca v konaní vyvrátil tvrdenie navrhovateľa o tom, že nezaplatil úhradu za mesiac február 2000, keď ním produkované listinné dôkazy - výpisy z bankového účtu, preukazujú, že na základe trvalého príkazu boli navrhovateľovi z jeho účtu odposlané preddavky za mesiac január, február i marec 2000, vyúčtovanie navrhovateľa za rok 2000 však platbu za mesiac február 2000 vykazovalo ako neuhradenú. Navrhovateľ trval na tom, že súčasťou ním doručovaného vyúčtovania za rok 2001 odporcovi bol aj rozpis spôsobu výpočtu tepla; toto tvrdenie navrhovateľa však rovnako v konaní zostalo nepreukázané, keď jeho doručenie nemožno vyvodzovať zo skutočnosti, že uvedený rozpis tvoril prílohu návrhu navrhovateľa na súd v predmetnej právnej veci, podobne ako ďalšie prílohy žalobného návrhu. Vzhľadom na predmet sporu - výšku uplatňovanej pohľadávky ani odvolací súd nepovažoval za hospodárne vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie, keďže samotné náklady na dokazovanie znalcom by s veľkou pravdepodobnosťou značne prevýšili predmet sporu. Súd prvého stupňa preto nemohol o návrhu navrhovateľa rozhodnúť inak, než jeho návrh zamietnuť. Na margo vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa, v ktorom odporca poukazuje aj na svoje vyjadrenie zo dňa 12. 7. 2009, odvolací súd poznamenáva nasledovné. Vo vyjadrení odporca namieta, že odvolací súd pri rozhodovaní o v poradí prvom odvolaní navrhovateľa prehliadol skutočnosť, že navrhovateľ toto odvolanie datoval dňom 3. 8. 2006, hoci smerovalo proti rozsudku zo dňa 20. 6. 2007, a súdu prvého stupňa bolo doručené dňa 1. 8. 2007. Tento zrejmý omyl v písaní ( dátumu ) nemôže odvolateľa, ktorý sa dopustil takejto chyby, zbavovať práva na preskúmanie dôvodov jeho odvolania odvolacím súdom, keď inak odvolanie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, ako to bolo v danom prípade. Mylný je aj názor odporcu, že uvedené odvolanie navrhovateľa bolo podané oneskorene, po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty, ktorá naozaj v danom prípade uplynula dňa 31. 7. 2007, v ktorý deň však navrhovateľ svoje odvolanie aj podal na pošte ( poštová obálka s odtlačkom razítka poštovej pečiatky dňa 31. 7. 2007 pripojená k č.l. 99 spisu ). Odvolanie navrhovateľa tak bolo podané včas; keďže lehota na podanie odvolania je lehotou procesnou, na jej dodržanie stačí, ak účastník procesný úkon - v danom prípade odvolanie - v posledný deň lehoty - v danom prípade dňa 31. 7. 2007 - podá pošte na doručenie. V odvolaní tiež odporca namieta, že sa nezakladá na pravde, že by súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie ešte pred vynesením jeho v poradí prvého rozsudku ( č.k. 6C 164/2003 - 94 zo dňa 20. 6. 2007 ). K tejto námietke odvolací súd dodáva, že odvolací súd môže získať vedomosť o vykonanom dokazovaní len z obsahu zápisníc z pojednávania, založených v spise, v ktorých sa má vykonanie každého dôkazu po správnosti zaznamenať. Do zápisníc z pojednávania založených v spise ( ktoré predchádzali v poradí prvému rozsudku v súdenej právnej veci ) sa však vykonanie dokazovania nepremietlo. Na pojednávaniach, ktoré predchádzali v poradí druhému rozsudku prvostupňového súdu v danej veci, ako to vyplýva z obsahu ich zápisníc, súd prvého stupňa rozhodol o procesných návrhoch navrhovateľa na zmenu žalobného petitu a následne sa zameral podrobne na odstránenie rozporov v tvrdeniach oboch účastníkov konania a snažil sa vysvetliť nezrovnalosti v listinných dôkazoch, ktorými disponovali a ktoré predložili účastníci, pričom po ich preskúmaní v súčinnosti s účastníkmi konania dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom, ktorý už bolo možné oprieť o relevantné výsledky dokazovania. Názor odporcu, že dispozičné oprávnenie navrhovateľa v zmysle § 95 ods. 1, 2 O.s.p., t.j. aj zmenu návrhu, môže navrhovateľ urobiť len vtedy, ak je predmet žaloby ( istina 4.528,70 Sk, resp. 150,33 € ) pravdivý a dokázaný, je úplne mylný. Právo meniť návrh ( žalobný petit ) je jedným zo základných procesných práv navrhovateľa, o ktorom je súd - v prípade uplatnenia jeho zmeny - povinný vždy rozhodnúť, čo je aj v záujme ostatných účastníkov konania, teda aj odporcu ( aby bolo zrejmé, o akom návrhu - v danom prípade o akej výške pohľadávky - vlastne súd rozhoduje ). Až následne súd zisťuje ( vykonávaním dokazovania ), či navrhovateľ uplatňované právo žiada priznať dôvodne; opačný postup by bol nelogický až absurdný. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie mu trov odvolacieho konania nepodal ( § 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.