Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/247/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899061 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010899061.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: L. I., bytom X. X, G., zastúpenej JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom, AK so sídlom Blumentálska 22, Bratislava, proti odporcovi: Z. G., bytom E. XX, zastúpenému JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom Radlinského 1701, Dolný Kubín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: N. H. poisťovateľov, so sídlom Y. U. XX, G., za ktorú koná M. - N. K., a.s., so sídlom O. V. 4, G., IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody na zdraví 179.097,79 eur, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. februára 2010 č.k. 11C/95/2002-335, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v napadnutej časti týkajúcej sa súdneho poplatku p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke XX.XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a konanie v časti o zaplatenie XX.XXX,XX eur zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume X,XXX,- eur na účet súdu a uviedol, že o náhrade trov konania a trov štátu rozhodne samostatným rozhodnutím. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v súvislosti s prevádzkou vozidla odporcu vznikla navrhovateľke, ktorá bola dňa XX.XX.XXXX účastníkom dopravnej nehody, škoda na zdraví, za ktorú zodpovedá odporca ako prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Obč. zák., a preto bol povinný v plnom rozsahu nahradiť navrhovateľke náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Obč. zák.. V posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného XX.XX.XXXX, S.. X. I. ohodnotil bolestné pri zvýšení položky XXX/d na dvojnásobok, celkom počtom XXX bodov, čo pri hodnote XX,- Sk za X bod predstavuje sumu XX.XXX,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane psychických následkov podľa posudku psychiatria ohodnotil počtom XXXX bodov, pričom však došlo k matematickej chybe, keď správny súčet jednotlivých položiek predstavuje XXXX,X bodov, čo pri hodnote XX,-Sk za X bod predstavuje sumu XXX.XXX,-Sk. Túto náhradu za základné bodové ohodnotenie vedľajší účastník navrhovateľke uhradil. Navrhovateľka žiadala zvýšiť peňažnú náhradu základného odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na XX-násobok, t.j. na sumu X.XXX.XXX,- Sk. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka vo veku XX rokov, t.j. na začiatku produktívneho veku utrpela pri dopravnej nehode viaceré ťažké zranenia, ktoré mali za následok jej dlhodobú práceneschopnosť a rekonvalescenciu a už samotný výpočet týchto poranení, opakované operácie, dĺžka ich liečenia, sťažili jej zdravotnú pohodu a odôvodňujú mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť. Pri určení výšky tejto náhrady vychádzal zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca S.. S. J. zo dňa XX.XX.XXXX a jeho dodatku, ktorým ohodnotil bolestné počtom XXX bodov, čo podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. za X bod XX,-Sk predstavuje sumu XX.XXX,-Sk a po zhodnotení počtu poranení navrhovateľky a skutočností, že podstúpila opakované operácie, v dôsledku ktorých trpela značnými bolesťami, po úraze a po jednotlivých operáciách trpela bolesťami 4. stupňa, bol jej podávaný O. (liek porovnateľný s S.), počas rehabilitácie trpela bolesťami X.-X. stupňa, považoval za primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. XX-násobok základného bodového ohodnotenia, čo predstavuje sumu X.XXX.XXX,-Sk a po odpočítaní poskytnutého plnenia v sume XX.XXX,-Sk priznal navrhovateľke náhradu v sume X.XXX.XXX,-Sk. Pri posudzovaní miery sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky vychádzal zo skutočností, že navrhovateľka pred nehodou rekreačne športovala, lyžovala, tancovala, mohla šoférovať, chodila na turistiku, zúčastňovala sa kultúrnych a spoločenských podujatí, cestovala autom, bola schopná v plnom rozsahu sama si zabezpečiť svoje potreby a v súčasnosti je vylúčená z časti týchto aktivít, a to pokiaľ ide o športovanie, tancovanie, fyzickú prácu, dlhšiu chôdzu a aj pri vykonávaní domácich prác má isté obmedzenia, keď nevie si čupnúť, zaviazať šnúrky; po úraze prežíva život v podstate pasívne; je síce schopná samostatnej chôdze, avšak po prejdení určitej vzdialenosti a doby chôdze si musí oddýchnuť, cíti bolesti a aj keď sa jej s určitým časovým odstupom po prerušení štúdia podarilo venovať sa štúdiu jazykov, obáva sa záťaže počas štátnicových skúšok z dôvodu pretrvávajúcich problémov s pamäťou; zmenila sa aj psychicky, býva nervózna, je temperamentnejšia v prežívaní bežných situácií; pred dopravnou nehodou mala partnera, teraz nie, cíti sa menejcenná, má jazvy na končatinách, nenosí z toho dôvodu sukne, šaty, topánky na vyššom opätku, stratila schopnosť plnohodnotne sa zúčastňovať spoločenského, kultúrneho, športového života a z týchto dôvodov dospel k záveru, že miera jej sťaženia spoločenského uplatnenia je mimoriadna a odôvodňuje priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom za primerané považoval zvýšenie základného bodového ohodnotenia na jeho XX- násobok, čo predstavuje sumu XXX.XXX,- Sk a po odpočítaní vyplatenej náhrady v sume XXX.XXX,- Sk jej priznal sumu XXX.XXX,-Sk. Prihliadol pritom k jej veku, pohlaviu, k značnej obmedzenej možnosti pracovného uplatnenia, k obmedzeniu spoločenského života a k vylúčeniu športového uplatnenia a na skutočnosť, že možnosť jej uplatnenia sa v rodinnom živote, t.j. pri hľadaní životného partnera a založení si rodiny je čiastočne obmedzená, ale nie je vylúčená a prihliadal aj na to, že navrhovateľka študuje tak, ako pôvodne plánovala a nejde v jej prípade o profesionálneho športovca, alebo kultúrnu, spoločensky či politicky angažovanú osobu, čo by odôvodňovalo priznanie vyššieho zvýšenia odškodnenia. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nepriznal navrhovateľke mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia za vážne duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy a za vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, ktoré boli v posudku S.. X. I. obodované na XXXX bodov, keď zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca S.. S. P. vyplýva, že u navrhovateľky neboli zistené vážne duševné poruchy podľa položiek č. XXX, XXX cit. vyhl. a znalec síce obodoval počtom bodov XXX s návrhom na ich zvýšenie položku č. XXX - vážne duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ale sám však konštatoval, že nezistil klinické príznaky pre vážnu duševnú poruchu, i keď je nesporné, že navrhovateľka duševnú poruchu má, táto však nie je vážna, ale znalec ju považoval za zreteľa hodnú. Z uvedených dôvodov vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a čiastočné zastavenie konania v sume XX.XXX,XX eur odôvodnil ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a späťvzatím návrhu navrhovateľkou v tejto časti. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 vety prvej a § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, keďže odporca nebol od poplatku oslobodený a uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol o poplatkovej povinnosti, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie namietajúc, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktoré odňatie spočívalo v porušení práva právne a skutkovo argumentovať prejednávanú vec v zmysle § 118 ods. 3 O.s.p.. Uviedol, že vzhľadom na to, že bol v čase prejednávania veci dlhodobo práceneschopný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom mal záujem zúčastniť sa pojednávania, podľa jeho názoru mu rozhodnutím bez jeho vypočutia bola odňatá možnosť konať pred súdom. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol o poplatkovej povinnosti, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj vedľajší účastník na strane odporcu a žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť tak, že je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady za bolestné sumu XX.XXX,XX eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume X.XXX,XX eur a súdny poplatok z návrhu v sume X.XXX,- eur. Podľa jeho názoru mal súd prvého stupňa samostatnosť jednotlivých navrhovateľkou uplatnených nárokov vyjadriť aj vo výroku rozhodnutia a mal uviesť samostatne sumu priznanú titulom náhrady bolestného a samostatne sumu priznanú titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol, že prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa napáda v časti XX.XXX,XX eur, ktorá predstavuje súčet priznanej náhrady za bolestné prevyšujúcej XX-násobok náhrady zodpovedajúcej obodovaniu bolestného a priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prevyšujúcej XX-násobok náhrady zodpovedajúcej obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolaním napáda výrok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola priznaná náhrada bolestného prevyšujúca sumu XX.XXX,XX eur a v časti, v ktorej bola priznaná náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia prevyšujúca sumu XX.XXX,XX eur. Za neprimerané považoval zvýšenie náhrady za bolestné na XX-násobok sadzby stanovenej znalcom a za primerané by podľa jeho názoru bolo zvýšenie najviac na XX-násobok z dôvodu, že navrhovateľka netrpela osobitne mučivými stavmi, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že netrpela najvyšším možným stupňom bolestivosti, ale druhým najvyšším stupňom bolestivosti, a to len v akútnej fáze, teda tesne po úraze a po operáciách. Poukázal na to, že len jedna z operácií je obodovaná vyšším počtom bodov, ostatné operácie boli hodnotené len nižším počtom bodov, ako napr. odstránenie dolnej zaisťovacej skrutky z pravého predkolenia X,X bodov, hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená XX,XX bodov, odstránenie cudzieho telesa po osteosyntéze pravého predkolenia XX,XX bodov, odstránenie cudzieho telesa po osteosyntéze ľavej stehnovej kosti, a teda obodovanie týchto operácií poukazuje na to, že nejde o veľmi bolestivé operácie, ktoré by spôsobovali osobitne výrazné bolesti. Namietal, že znalec nezvýšil základnú sadzbu celého bolestného na 2-násobok, ako to umožňuje Vyhláška č. 32/1965 Zb. pri stanovení určitých kritérií, ktoré objektivizujú bolestivejší spôsob liečby zranení, ale považoval za podstatné zvýšiť len náhradu pri jednej operácii na X-násobok. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal na to, že je len málo oblastí, v ktorých je uplatnenie navrhovateľky úplne stratené, a to v oblasti športovania a vykonávania práce, ak sú spojené s fyzickou námahou, avšak navrhovateľka pred dopravnou nehodou športovala len rekreačne, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nechcela pracovať manuálne a nebráni jej nič v príprave na povolanie, na ktoré sa chcela pripravovať pred úrazom a je pravdepodobné, že ukončí vysokoškolské štúdium v tomto smere. Nie je u nej ani stratená možnosť nadviazať partnerský vzťah a založiť si rodinu. Namietal, že z ustálenej judikatúry charakterizujúcej, kedy ide o prípad hodný osobitného zreteľa a kedy je primerané výrazné až XX-násobné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že o prípad hodný osobitného zreteľa ide len celkom vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, ak kultúrne, športové, alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne a výrazné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (až XX-násobné) je vyhradené výlučne prípadom, keď u poškodeného došlo k veľmi výraznému obmedzeniu možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s jeho mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových aktivít pred úrazom alebo v prípade, že poškodený je takmer vylúčený zo života, a keď jeho uplatnenie v spoločenskom živote je takmer úplne stratené. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Cdo 182/2005 nemožno prehliadnuť, že už samo bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom negatívnych následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach. Primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 cit. vyhl. až na X-násobok predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver o tom, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Namietal neprimeranú výšku priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľke, a to najmä vzhľadom na koncepciu Vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej všetky negatívne následky úrazu sú dostatočne odškodnené už poskytnutím základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a až v prípadoch hodných osobitného zreteľa je možné aplikovať ust. § 7 ods. 3, teda musí ísť o výrazné osobitosti prípadu, ktoré odlišujú osobu poškodeného od iných obdobne postihnutých osôb a zistiť, aký je primeraný násobok náhrady v porovnaní s osobami s obdobnými následkami. Podľa jeho názoru v danom prípade je primerané zvýšenie na XX-násobok stanovenej sadzby. Namietaj aj nesprávne určenú výšku súdneho poplatku z dôvodu, že sadzba súdneho poplatku za návrh, ktorý bol splatný v čase podania návrhu, bola 5% , a teda výška súdneho poplatku z priznanej sumy predstavuje sumu X.XXX,- eur. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že sumy uvedené vedľajším účastníkom v jeho odvolaní, v časti navrhnutého petitu rozhodnutia, sú v rozpore so sumami, ktoré uviedol v odôvodnení odvolania, ako sumy, ktorých prevýšenie priznané súdom prvého stupňa napáda odvolaním. Uviedla, že vedľajší účastník zrejme zohľadnil aj vyplatené plnenie na základe bodového ohodnotenia, avšak v odvolaní túto skutočnosť neuviedol. Ďalej poukázala na to, že pokiaľ ide o priznanie mimoriadneho odškodnenia, ako aj určenie jeho výšky, toto je vždy vecou posúdenia a úvahy súdu a v danom prípade podľa jej názoru prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vrátane znaleckého z dvoch medicínskych odvetví dostatočne zistil a správne vyhodnotil skutkový stav a v súlade s ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. rozhodol o priznaní primeraného mimoriadneho odškodnenia obidvoch súčastí nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne a právne správne. K odvolaniu odporcu uviedla, že podľa jej vedomostí sa odporca osobne nezúčastnil ani jedného pojednávania a jeho právny zástupca sa po prevzatí veci na všetkých ďalších pojednávaniach ospravedlnil a odporca ani hodnoverne nepreukázal, že v čase uzatvárania veci, kedy mu mala byť odňatá možnosť na záverečné vyjadrenie, t.j. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a pri vyhlasovaní rozsudku dňa XX.XX.XXXX bol stále práceneschopný, keď predložená kópia práceneschopnosti bola naposledy predĺžená pri jeho ospravedlnení neúčasti na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je aj v napadnutých častiach vecne správny. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky 32/1965 Zb., ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu a vedľajšieho účastníka z hľadiska skutočností, ktoré uviedli na svoju obranu, pričom v súlade s ust. § 127 ods. 1 O.s.p. nariadil aj znalecké dokazovanie na posúdenie skutočností, na ktoré bolotreba odborné znalosti. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že poškodenie zdravia navrhovateľky, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX je prípadom hodným osobitného zreteľa vzhľadom na počet a závažnosť utrpených zranení, dĺžku a priebeh ich liečby, ako aj vzhľadom na mieru sťaženia jej spoločenského uplatnenia, ktoré odôvodňuje mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a aj za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Odporca vo svojom odvolaní namietal, že postupom súdom prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Podľa ustálenej judikatúry pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia jeho práv a oprávnených záujmov. Odporca namietal porušenie ust. § 118 ods. 3 O.s.p. súdom prvého stupňa, podľa ktorého na záver pojednávania môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a poukázal na to, že bol dlhodobo práceneschopný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom mal záujem zúčastniť sa pojednávania a rozhodnutím bez jeho vypočutia mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že odporca a ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili žiadneho z nariadených pojednávaní pred súdom prvého stupňa, právny zástupca odporcu písomne ospravedlňoval svoju neúčasť, ako aj neúčasť odporcu na pojednávaniach práceneschopnosťou odporcu a predložil aj doklad o jeho práceneschopnosti, ale nie vždy preukázal aj jej trvanie k dátumu pojednávania a ich neúčasť na pojednávaní žiadal ospravedlniť aj z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorú skutočnosť však nepreukázal. Neúčasť odporcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.06.2009 ospravedlňoval právny zástupca odporcu bez uvedenia dôvodu a so súhlasom, aby súd pojednával v ich neprítomnosti, neúčasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 ospravedlňoval kolíziou s iným pojednávaním, ktorú však nepreukázal a taktiež uviedol, že súhlasí, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Aj neúčasť odporcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.01.2009, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, ospravedlňoval právny zástupca odporcu z dôvodu kolízie pojednávaní, ale predvolanie na iné pojednávanie nepredložil a nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, a preto boli splnené zákonom stanovené podmienky § 101 ods. 2 O.s.p. pre prejednanie veci v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Vyhlásenia rozsudku dňa 03.02.2010 sa odporca a jeho právny zástupca taktiež nezúčastnili, neúčasť ospravedlňoval právny zástupca odporcu ďalšou kolíziou pojednávania s iným pojednávaním, avšak predvolanie na iné pojednávanie opätovne nepredložil a neúčasť odporcu ospravedlňoval z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil potvrdenie, z ktorého je zrejmá práceneschopnosť odporcu od 29.05.2009, ale týmto potvrdením nie je preukázané aj trvanie práceneschopnosti odporcu dňa 03.02.2010. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v konaní nebolo zistené porušenie ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa, keď konal vo veci a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, pretože nebola preukázaná existencia dôležitého dôvodu odôvodňujúca odročenie pojednávania. Z odvolania vedľajšieho účastníka je zrejmé, že nerozporuje skutočnosť, že u navrhovateľky ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. odôvodňujúci priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a aj odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale namieta len neprimeranosť výšky priznanej súdom prvého stupňa u obidvoch uplatnených nárokov. Za primerané zvýšenie odškodnenia bolestného považuje najviac XX-násobok znalcom stanovenej sadzby, t.j. po odpočítaní poskytnutého plnenia v sume XX.XXX,XX eur a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na XX-násobok znalcom stanovenej sadzby, t.j. po odpočítaní poskytnutého plnenia v sume X.XXX,XX eur a rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním vo zvyšnej priznanej časti nad tieto sumy. Zvýšenie odškodnenia za bolesť je determinované osobitnými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa vymykajúcimi sa z bežného rámca bolestí vyvolaných poškodením zdravia, jeho liečením a odstraňovaním následkov. Výnimočnosť týchto okolností môže spočívať predovšetkým v charaktere a povahe zranenia, v dôležitosti orgánu, ktorý bol poškodený, v spôsobe a trvaní odstraňovania následkov zranení, v počte a charaktere ďalších komplikácií, ktoré pritom môžu nastať. Podľa prílohy A. zásad pre hodnotenie bodu I./1 vyhlášky treba za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky považovať aj sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Keďže posudzovanie charakteru, miery a intenzity bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov je otázkou odbornou, správne súd prvého stupňa postupoval, keď pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia za bolesť vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca S.. S. J. a z dodatku k tomuto posudku. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že navrhovateľka pri dopravnej nehode utrpela viaceré zranenia, a to poranenie viacerých orgánových systémov, zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti, nedislokovanú zlomeninu vnútorného kondylu ľavej stehnovej kosti, otvorenú zlomeninu pravého predkolenia II. stupňa, zápal holennej kosti po otvorenej zlomenine, zlomeninu hákovitého výbežku ľavej lakťovej kosti, natrhnutie vonkajšieho postranného a zadného skríženého väzu pravého kolena, úraz hlavy s otrasom mozgu, pomliaždenie a odreniny ľavej časti tváre, nerovnomernú šírku zreníc, pomliaždenie brušnej steny, poúrazovú anémiu, úrazový šok ťažkého stupňa a následné duševné poruchy hodnotené psychiatrom a psychológom. V súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku dopravnej nehody nebol priamo ohrozený jej život, bol však ohrozený možnými komplikáciami týchto početných zranení. Počas liečenia sa vyskytli komplikácie pri liečení otvorenej zlomeniny pravého predkolenia, keď došlo k vzniku zápalu kosti s následným vytekaním hnisu a nutnosťou odstránenia dolnej zaisťovacej skrutky v októbri roku XXXX a predčasnému vybratiu Kuntscherovho klinca v marci XXXX. Následkom infekcie došlo k predĺženému hojenia zlomeniny pravého predkolenia. Pre toto predĺžené hojenie navrhovateľka dlhodobo nosila ortézu na pravom predkolení. Jej zdravotný stav bolo možné považovať za ustálený v decembri roku XXXX, po zhojení operačnej rany po poslednej operácií v novembri XXXX. Celkovo absolvovala X operácií, počas dvoch rokov od úrazu bola trvale liečená na H. B. U. a V. Q., dlho chodila pomocou barlí a neskôr nosila ortézu. Na komplikáciu stavu navrhovateľky zápalom kostí otvorenej zlomeniny predkolenia poukázal aj S.. X. I. vo svojom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že v dôsledku uvedeného zápalu bolo treba navrhovateľku opakovane hospitalizovať, operovať a preliečovať antibiotickou liečbou a vzhľadom na tieto skutočnosti zvýšil túto položku na X-násobok. Vykonaným dokazovaním ďalej bolo preukázané, že navrhovateľka po úraze a po operáciách zlomenín trpela bolesťami IV. stupňa a užívala lieky na zmiernenie bolesti patriace do skupiny opiátov a počas rehabilitácie trpela bolesťami II.-III. stupňa. Zhodnotením poškodenia zdravia navrhovateľky a jeho následkov odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že ide o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, odôvodňujúci primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť nad stanovenie najvyššej výmery a že primeraným v danom prípade sa javí zvýšenie o XX-násobok základného bodového ohodnotenia ustáleného znaleckým dokazovaním vo výške XXX bodov. Nepovažoval za dôvodné námietky vedľajšieho účastníka uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa neprimeranosti priznanej náhrady, z dôvodu, že navrhovateľka netrpela osobitne mučivými stavmi, keď netrpela najvyšším možným stupňom bolesti, ale druhým najvyšším stupňom bolesti, a to len tesne po úraze a po operáciách a že len jedna z operácií bola obodovaná vyšším počtom bodov a ostatné operácie boli hodnotené len nižším počtom bodov. Ako rozhodujúce skutočnosti opodstatňujúce zvýšenie odškodnenia za bolesť na XX-násobok odvolací súd zohľadnil počet zranení, ktoré navrhovateľka utrpela pri dopravnej nehode, závažnosť týchto zranení najmä pohybového aparátu v súvislosti s poškodením viacerých častí tela, za súčasného šokového stavu, počet absolvovaných operácií a s tým spojené intenzívne a dlhotrvajúce bolesti, duševné strasti a útrapy v dôsledku obmedzenia pohybu a bezvládnosti pri odstraňovaní poškodení zdravia aj na ďalšie komplikácie, ktoré sa pridružili k prvotným zraneniam, podstatnou mierou prispeli k prehĺbeniu už vzniknutých bolestí a k ťažkostiam pri odstraňovaní následkov zranení a predĺžili dobu liečby. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, a to najmä znaleckého správne vyhodnotil aj mieru sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky, v dôsledku poškodenia jej zdravia pri dopravnej nehode na základe zistených okolností týkajúcich sa zmeny jej života po úraze a túto mieru sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky správne vyhodnotil ako dôvod zvlášť hodný osobitného zreteľa, a to najmä vzhľadom na výrazne mladý vek navrhovateľky, jej pohlavie, značne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, na jej vylúčenie zo športového života, na obmedzenie jej účasti na spoločenskom a kultúrnom živote, ako aj čiastočné obmedzenie pri hľadaní si životného partnera a založení si rodiny, v súvislosti s trvalými následkami poškodenia jej zdravia, ktorými súd okrem iného početné jazvy na končatinách, v dôsledku ktorých nemôže nosiť sukne, letné šaty, krátke nohavice, navštevovať kúpaliská a pláže, a to už od veľmi mladého veku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, uviedol všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a na ktoré prihliadol a dostatočne sa vysporiadal aj so všetkými námietkami a tvrdeniami účastníkov. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o poplatkovej povinnosti, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume X.XXX,- eur podľa § 2 ods. 2 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. a výšku súdneho poplatku z návrhu určil v správnej výške, zodpovedajúcej sadzbe 6% z priznanej istiny podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je Prílohou zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nesprávne vedľajší účastník vo svojom odvolaní namietal, že v čase podania návrhu bola sadzba poplatku X%, keď v danom prípade nevznikla poplatková povinnosť podaním návrhu na začatie konania navrhovateľke, keďže táto bola od súdneho poplatku oslobodená, ale poplatková povinnosť vznikla v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1992 Zb. až rozhodnutím súdu, kedy sadzba súdneho poplatku bola stanovená vo výške X%. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.