Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/112/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201328 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201328.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ D. R., Q. XX, H., 2/ I. G., U. XX, H., 3/ I. G., U. XX, H., všetci zastúpení: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti G. S., bytom Y. 6, H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: A-2011/1669-DLD zo dňa 06.06.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.08.2011 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/1669-DLD zo dňa 06.06.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a bolo potvrdené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov (ďalej len stavebný úrad) č. SÚ/CS 5563/2010/18/Pix-29 zo dňa 14.01.2011, ktorým bolo stavebníčke G. S., bytom Y. 6, H., vydané stavebné povolenie na stavbu „M. dom, U. ul., H.“ na pozemku parc. č. XXXX v k. ú. M. a zároveň jej bolo povolené odstránenie existujúceho rodinného domu súp. č. XXXX a garáže na pozemku parc. č. XXXX. Žalobcovia v žalobe uviedli, že predmetná stavba bola povolená v preluke medzi domom vo vlastníctve žalobcu 1/ a domom vo vlastníctve žalobcov 2/ a 3/ bez akéhokoľvek odstupu od týchto stojacich stavieb, čo žalovaný zdôvodnil len tým, že na U. ulici v H. sú aj stavby vo vlastníctve žalobcov postavené na hranici pozemkov. Žalobcovia poukázali na to, že stavby v ich vlastníctve boli postavené a skolaudované ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) a jeho vykonávacích predpisov, teda za iného právneho režimu pre umiestňovanie stavieb a preto len faktický stav v predmetnej lokalite nemôže byť podľa ich názoru podkladom pre rozhodnutie o umiestnení stavby na hranici pozemku v preluke medzi domami vo vlastníctve žalobcov. Vyjadrili názor, že pre umiestnenie stavieb platí striktná právna úprava obsiahnutá v § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z.). Poukázali na § 6 ods. 4 uvedenej vyhlášky tvrdiac, že aj v prípade stiesnených územných podmienok, ktorými stavebný úrad odôvodnil svoje rozhodnutie, musí byť zachovaná vzdialenosť medzi jednotlivými stavbami aspoň 4 metre a aj to len za predpokladu, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Tieto vzdialenosti (odstupy stavieb) nemôžu byť skrátené, resp. úplne vylúčené ani v prípade, ak na žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná. Uviedli ďalej, že právny poriadok pripúšťa aj také umiestnenie stavieb, medzi ktorými nie je voľný priestor, avšak takéto umiestnenie sa nazýva radová zástavba a je upravená vyhláškou č. 17/1982 Zb. o technických požiadavkách na výstavbu skupinových rodinných domčekov v osobnom vlastníctve (ďalej len vyhláška č. 17/1982 Zb.), pričom len takáto radová zástavba môže byť výnimkou z § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Stavebný úrad vo svojich rozhodnutiach výslovne uviedol, že v danom prípade nejde o vytvorenie radovej zástavby, teda potvrdil, že neexistuje výnimka z § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a medzi stavbami musia byť zachované odstupy. Žalobcovia namietali, že pokiaľ stavebný úrad i žalovaný odôvodnili svoje rozhodnutia postupom podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., prekročil rámec zákona, pretože uvedené ustanovenie síce za určitých podmienok umožňuje skrátiť vzdialenosti medzi stavbami uvedené v § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky, neumožňuje však tieto odstupy úplne vylúčiť. Aj pri iných riešeniach vzdialeností medzi domami totiž musia byť splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., z ktorého vyplýva, že medzi stavbami musia byť zachované aspoň také odstupy, ktoré vlastníkom stavby umožnia údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami. K stiesnenosti podmienok v danom území žalobcovia uviedli, že stavebný úrad vychádzal zo skutočností, že stavebníčka vlastní parcelu č. XXXX . druh pozemku záhrady o výmere XXX mX zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. M., na ktorej navrhla umiestniť stavbu, pričom pre malú výmeru tejto parcely sú pomery stiesnené. Žalobcovia však poukázali na to, že stavebníčka vlastní aj parcelu č. XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá bude uvoľnená práve po odstránení stavby, ktorej odstránenie je povolené napadnutými rozhodnutiami. C. č. XXXX a XXXX ležia vedľa seba a v úhrne poskytujú stavebníčke plochu o výmere XXX m2. C. medzi domami žalobcov je široká XX m a teda pri zachovaní odstupu X m od každého domu by stavebníčke zostal priestor široký X m, čo je podľa žalobcov dostatočná šírka na priečelie domu priľahlé cestnej komunikácii. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí stiesnenosťou miestnych pomerov je preto podľa žalobcov zavádzajúce, nakoľko uvedené pomery umožňujú umiestnenie stavby medzi domami žalobcov aj pri zachovaní odstupov podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobcovia v priebehu konania namietali umiestnenie povoľovanej stavby len pokiaľ ide o možné znehodnotenie ich stavieb a zásah do ich práv. Nenamietali umiestnenie stavby v rozpore s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Vzhľadom na uplatňovanie koncentračnej zásady považoval žalovaný ich postup za obchádzanie striktne určeného spôsobu uplatňovania ich procesných práv v konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v odseku 5 pripúšťa aj takzvané iné riešenia, ako výnimky z priamo číselne určených odstupov stavieb a stanovuje podmienky, za ktorých je možné tieto iné riešenia pripustiť. Ak sa postupuje podľa ods. 5, nemusí byť v konaní preukázané, že ide o stiesnené územné podmienky, správne orgány toto kritérium uviedli len ako podporný argument. V konaní sa podľa žalovaného preukázalo, že podmienky na uplatnenie postupu podľa ods. 5 boli splnené. Stavebníčka na účely konania predložila súhlasné stanoviská príslušných dotknutých orgánov. Záujmová lokalita nie je regulovaná na úrovni územného plánu zóny a platná územnoplánovacia dokumentácia - územný plán Hlavného mesta SR Bratislava rok 2007 neurčuje regulatívy priestorového usporiadania v tom zmysle, že by záväzne reguloval spôsob umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch. To podľa žalovaného znamená, že nie je dôvod ani právny základ na to, aby stavebný úrad od stavebníčky požadoval zmenu projektu a osadenie stavby do vnútornej časti pozemku. Konanie bolo striktne návrhovým konaním, v rámci ktorého správne orgány skúmajú splnenie zákonných požiadaviek na navrhované umiestnenie stavby a v prípade, že tieto podmienky sú splnené, nemá stavebný úrad inú možnosť ako stavbu povoliť. Vyhláška č. 532/2002 Z.z. podľa žalovaného takisto pripúšťa umiestnenie stavieb na hranici pozemkov za predpokladu, že jej umiestnením nebude trvale obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Aj splnenie tejto požiadavky bolo v konaní preukázané, nakoľko namietaná stavba sa umiestňovala na hranici pozemkov v časti, kde sú tieto pozemky zastavané taktiež na spoločnej hranici. Umiestnenie stavby v styku s fasádou susednej stavby je v praxi bežné, v takomto prípade je treba určiť povinnosti a opatrenia, aby sa zabránilo možným škodám na cudzom majetku, čo bolo v danom prípade splnené. V prípade umiestnenia stavby v styku s inou stavbou takisto odpadá povinnosť prihliadať na možnosť údržby susednej stavby, keďže osadenie stavby a technické riešenie tohto osadenia vylučujú, aby sa v budúcnosti vytvorila potreba vzájomnej údržby stavieb. Táto vzniká, ak sa stavba umiestňuje s určitým odstupom od susednej stavby. Namietaná stavba bola podľa žalovaného umiestnená a povolená na spôsob radovej zástavby, čo žiadny právny predpis nevylučuje. Uviedol, že mu nie je známa existencia a účinnosť vyhlášky o radovej zástavbe, na ktorú sa žalobcovia odvolávajú. Nakoniec žalovaný uviedol, že stiesnené územné podmienky nemusia vyplývať výlučne z veľkosti stavebného pozemku, ale aj z charakteristík okolitej zástavby, t.j. z osadenia stavieb na susedných pozemkoch. K tvrdeniu žalobcov, že šírka priečelia domu 8 m je dostatočná, žalovaný poznamenal, že pri odstupe namietanej stavby z každej strany dva metre od spoločnej hranice, kedy by stavebníčka v týchto protiľahlých fasádach nemohla navrhnúť okná z obytných miestností, by nebolo možné štandardne navrhnúť stavbu tak, aby bola zabezpečená vhodná svetlotechnika jej vnútorných priestorov. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa 29.03.2010 podala stavebníčka G. žiadosť o vydanie stavebného povolenia a o povolenie na odstránenie existujúcich stavieb na stavebnom pozemku. Stavebný úrad v spojenom územnom a stavebnom konaní, v ktorom upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania pre znalosť pomerov staveniska, umožnil všetkým účastníkom konania vyjadriť sa k návrhu a uplatniť voči navrhovanej stavbe námietky. Rozhodnutím zo dňa 14.07.2010 stavebný úrad stavbu povolil. Na základe podaných odvolaní žalovaný stavebné povolenie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie stavebného povolenia v spojenom konaní. Po vrátení veci stavebnému úradu stavebníčka pozmenila projektovú dokumentáciu a v opätovnom konaní po zhromaždení stanovísk dotknutých štátnych orgánov a inštitúcií vydal stavebný úrad dňa 14.01.2011 stavebné povolenie č.j. SÚ/CS 5563/2010/18/Pix-25, ktorým povolil stavebníčke stavbu rodinného domu na U. ulici v H. na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. M. a zároveň povolil odstránenie stavby existujúceho rodinného domu a garáže. V odôvodnení svojho rozhodnutia stavebný úrad okrem iného uviedol, že umiestnenie stavby zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania, pričom vzhľadom na stiesnenosť pomerov (pozemok je z obidvoch strán oklieštený stavbami susedných rodinných domov na hranici pozemku) je možné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky, ktoré platí pre riešenia podmienené obmedzeniami neumožňujúcimi aplikáciu § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky, teda dodržanie stanovených odstupových vzdialeností. Z dôvodu uvedených skutočností vyplývajúcich z tvaru pozemku a z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby (navrhovaná stavba rodinného domu nadväzuje na existujúcu zástavbu a rešpektuje okolitú zástavbu, kde sú všetky okolité rodinné domy umiestnené a zrealizované na hranici pozemku) stavebný úrad postupoval pri umiestňovaní stavby § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., a to na základe výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné odstupové vzdialenosti podľa § 6 ods. 1 uvedenej vyhlášky (inžiniersko-geologický prieskum, statický posudok spolu s vypracovaným technologickým postupom prác). Konštatoval, že požiadavky stanovené v § 6 ods. 1 vyhlášky boli pri umiestňovaní navrhovanej stavby rodinného domu splnené, čo bolo deklarované predloženými súhlasnými stanoviskami a vyjadreniami všetkých dotknutých orgánov s prípadnými pripomienkami, ktoré boli zapracované do osobitných podmienok stavebného povolenia. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. A-2011/1669- DLD zo dňa 06.06.2011 zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 14.01.2011 potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že stavebný úrad dostatočne zistil vo veci skutkový stav, zabezpečil dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, preskúmal, či dokumentácia spĺňa zákonné požiadavky a zároveň aj zabezpečil procesné práva účastníkov konania a rozhodol o ich námietkach. Preto žalovaný nevidel dôvod na zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia. Uznesením zo dňa 11.06.2012 pribral súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. do konania účastníčku správneho konania - stavebníčku G. S., bytom Y. 6, H.. I. zaujala k veci písomné stanovisko listom zo dňa 11.09.2012, v ktorom uviedla, že predtým ako dotknutý pozemok kúpila od svojho otca a strýka, osobne navštívila oboch susedov (žalobcov) a povedala im o svojom úmysle stavať dom na hranici pozemku, pričom obaja susedia jej prisľúbili, že jej dajú potrebné súhlasy v stavebnom konaní, tak ako oni dostali súhlas od pôvodného vlastníka pozemku, aby mohli stavať svoje domy na hranici pozemku. Stavebníčka poukázala na to, že v stavebnom konaní splnila všetko, čo jej stavebný úrad určil, stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a všetky podmienky výstavby a normy sú splnené tak, aby pri výstavbe nedošlo k ohrozeniu alebo poškodeniu domov susedov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa ods. 2 stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Podľa ods. 3 ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Podľa ods. 4 v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Podľa ods. 5 iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Z ustanovení citovaných právnych noriem vyplýva, že § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. upravuje všeobecné požiadavky kladené na odstupy stavieb a to požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej obrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Toto ustanovenie zároveň stanovuje pravidlo, že odstupy stavieb musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. V § 6 ods. 3 vyhláška určuje minimálne odstupy rodinných domov, ak tieto vytvárajú medzi sebou voľný priestor (najmenej 7m), pričom ods. 4 umožňuje zníženie týchto odstupových vzdialeností pre prípad stiesnených územných podmienok (až na 4m). Vyhláška umožňuje aj iné riešenia vzdialeností stanovených v spomenutých ods. 3 a 4 a to iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na odstupové vzdialenosti podľa § 6 ods. 1 alebo podľa územného plánu zóny. Podľa vyhlášky je tiež možné umiestniť akúkoľvek stavbu (nielen rodinný dom) na hranici pozemku, avšak len za predpokladu, že takýmto umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. V prejednávanej veci postupoval stavebný úrad podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a nakoľko nebol spracovaný územný plán predmetnej zóny, ktorý by stanovoval konkrétne požiadavky na umiestňovanie stavieb na jednotlivých pozemkoch, vychádzal zo súhlasných stanovísk všetkých dotknutých orgánov a inštitúcií deklarujúcich splnenie požiadaviek uvedených v ods. 1 tohto ustanovenia. Postup stavebného úradu, ktorý umiestnil a povolil stavbu podľa návrhu stavebníčky na hranici stavebného pozemku s nulovým odstupom od susedných stavieb vo vlastníctve žalobcov, postavených taktiež na hranici pozemku, sa neprieči právnemu poriadku Slovenskej republiky. Tvrdenie žalobcov, že existujúca právna regulácia umiestňovania stavieb neumožňuje úplne vylúčiť odstupy stavieb, považoval súd za neopodstatnené. Stavebný zákon ani jeho vykonávacia vyhláška nezakazujú umiestňovanie stavieb na hranici pozemkov bez akýchkoľvek odstupov od susedných stavieb, stanovujú však podmienky, ktoré musia byť pri takomto umiestnení stavieb dodržané. Žiadne z vyžiadaných záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré boli spracované ku konkrétnemu návrhu a projektu stavebníčky a teda s plnou znalosťou navrhovaného riešenia umiestnenia stavby, nedeklarovalo nesplnenie niektorej z požiadaviek pre vzájomné odstupy stavieb. Žiadne z týchto záväzných stanovísk nebolo v priebehu stavebného konania a ani v žalobe namietané ako nezákonné. Predmetom žaloby neboli ani námietky tvrdiace nesplnenie niektorej z požiadaviek uvedených v § 6 ods. 1 vyhlášky. Pre aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nie je nevyhnutné, aby boli v predmetnom území stiesnené územné podmienky, ktorých existencia sa vyžaduje v prípade zníženia odstupových vzdialeností medzi rodinnými domami podľa § 6 ods. 4 vyhlášky. Pokiaľ stavebný úrad postupoval pri umiestňovaní stavby podľa § 6 ods. 5 vyhlášky, vychádzajúc z tvaru a veľkosti pozemku a hlavne z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby (okolité rodinné domy sú umiestnené a zrealizované na hranici pozemku), postupoval v súlade so zákonom, pričom svoj postup aj dostatočne odôvodnil. Vzhľadom na to, že povolená stavba bola umiestnená v styku s rodinnými domami vo vlastníctve žalobcov, čo podľa katastrálnej mapy zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru daného prostredia, nebolo potrebné riešiť údržbu susedných stavieb a užívanie priestorov medzi povolenou stavbou a susednými stavbami, ku ktorým majú ich vlastníci (žalobcovia) zabezpečený dostatočný prístup. Nakoľko nebolo nevyhnutné, aby pri postupe podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. bola preukázaná existencia stiesnených územných podmienok, nepovažoval súd za potrebné sa osobitne vyjadrovať k námietkam žalobcov v tomto smere. Je však toho názoru, že stavebný úrad s ohľadom na vyššie opísané okolnosti (najmä veľkosť a tvar pozemku a okolitú zástavbu) správne vyhodnotil dané územné pomery ako stiesnené. Súd záverom poznamenáva, že považuje za pochopiteľné obavy žalobcov z narušenia statiky ich domov pri hĺbení základov povolenej stavby, ktorými odôvodnili svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Je však treba zdôrazniť, že stavebný úrad pri rozhodovaní vo veci na bezpečnosť susedných stavieb pamätal pri nariaďovaní opatrení stavebníčke smerujúcich proti vzniku škôd na susedných stavbách. Za všetky škody, ktoré by vznikli pri realizácii povolenej stavby, samozrejme nesie zodpovednosť stavebníčka a preto bude aj v jej záujme, aby realizáciou stavby poverila takého zhotoviteľa, ktorý bude schopný nariadené preventívne opatrenia dodržať. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že z hľadiska vymedzených žalobných dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcov neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobcovia v konaní úspech nemali, pribratej účastníčke žiadne trovy v konaní nevznikli a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia právo na náhradu trov neprináleží. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.