Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sd/51/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201448 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201448.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľky: J. Y. G. Ň. G. F. Á., bytom XXX XX Q., D. Č.. XXXX/X, zastúpenej advokátom T.. T. Š., bytom XXX XX Q., U. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o vdovský dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júna 2010 p o t v r d z u- j e. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa opravným prostriedkom zo dňa 7. júla 2011 domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júna 2010, ktorým odporkyňa navrhovateľke priznala vdovský dôchodok od 18. mája 2008 v sume 1. 473,- Sk mesačne. Napadnuté rozhodnutie žiadala preskúmať z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nesúhlasí s určením doby, za ktorú sa vdovský dôchodok priznal, t. j. tri roky spätne. Podľa jej názoru jej nárok na vdovský dôchodok nezanikol, pretože splnila podmienky nároku na dávku, ktorý podľa § 113 ods. 1zák. č. 461/2003 Z.z. nezaniká uplynutím času. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25. augusta 2011 uviedla, že v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 písm. d) zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí uvedenej doby má nárok na vdovský dôchodok, ak dosiahla vek 45 rokov a vychovala 2 deti. Vdovský dôchodok bol navrhovateľke odňatý od 16. júla 1999. Podľa ust. § 46 ods. 4 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a), c) až e) do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok. Dňa 12. septembra 1999 navrhovateľke vznikol nárok na vdovský dôchodok, nakoľko splnila podmienku uvedenú v § 46 ods. 2 písm. d) zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t. j. dosiahla vek 45 rokov a vychovala 2 deti. Podľa ust. § 264 ods.1 zákona číslo 461/2004 Z.z. o sociálnom poistení vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. bol navrhovateľke priznaný vdovský dôchodok od 18. mája 2008 t.j. najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Odporkyňa ďalej uviedla, že z ust. § 97 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 113 a zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na dávku nezaniká síce uplynutím času, ale nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo je časť patrila, a preto môže ísť o priznanie dávky alebo zvýšenie dávky. Navrhovateľka žiadosť o vdovský dôchodok spísala 18. mája 2011, vdovský dôchodok jej bol priznaný v súlade so zákonom od 18. mája 2008. Pretože navrhovateľke jej zavinením sa podľa § 112 ods.1 písm. d) priznala dávka od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrila, bolo možné výplatu dávky priznať iba 3 roky spätne odo dňa podania žiadosti o dávku, a preto žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 5. mája 1999 odporkyňa podľa § 46 a § 96 zákona číslo 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke od 16. júla 1999 vdovský dôchodok a jeho výplatu zastavila. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľka nespĺňa ani jednu z podmienok trvania nároku na vdovský dôchodok Žiadosťou z 18. mája 2011 navrhovateľka požiadala o priznanie vdovského dôchodku od 18. mája 2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júla 2011 odporkyňa podľa § 46 zákona číslo 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 264 ods. 1a podľa §112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľke vdovský dôchodok od 18. mája 2008 v sume 1. 473,- Sk mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľke bol odňatý vdovský dôchodok od 16. júla 1999. Dňa 12. septembra 1999 navrhovateľke vznikol nárok na vdovský dôchodok, nakoľko splnila podmienku uvedenú v § 46 ods. 2 písm. d) zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t. j. dosiahla vek 45 rokov a vychovala 2 deti. V súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odporkyňa navrhovateľke priznala vdovský dôchodok od 18. mája 2008, t. j. 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľke nárok na dávku nezanikol, ide o pokračovanie výplaty dávky. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a) je invalidná, b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c) vychovala aspoň tri deti, d) dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti, e) dosiahla vek 50 rokov alebo f) dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách. Podľa § 46 ods. 4 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nárok na výplatu vdovského dôchodku vznikne znova, ak a) sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a), c) až e) do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel za okolností uvedených v odseku 2 písm. f). Podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Podľa § 113 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nárok na dávku nezaniká uplynutím času. Podľa § 109 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003 Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Podľa § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Keďže navrhovateľka vychovala 2 deti nárok na vdovský dôchodok jej znova vznikol po splnení podmienok v zmysle ust. § 46 ods. 4 zák. Vznik nároku na vdovský dôchodok navrhovateľky ide o do 12. septembra 1999, kedy dosiahla vek 45 rokov a vychovala 2 deti. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľke bol odňatý vdovský dôchodok od 16. júla 1999 rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 5. mája 1999, pretože nespĺňala podmienky trvania nároku na vdovský dôchodok podľa ust. § 46 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a teda od 16. júla 1999 nemala nárok na výplatu vdovského dôchodku. č. 100/1988 Zb. Navrhovateľke dosiahnutím veku 45 rokov a tým, že vychovala dve deti znova vznikol nárok na vdovský dôchodok od 12. septembra 1999 v zmysle ust. § 46 ods. 2 písm. d) zák. č. 100/1988 Zb. Je nutné uviesť, že zákon o sociálnom poistení rozlišuje medzi vznikom nároku na dávku a vznikom nároku na výplatu dávky. Navrhovateľke nárok na vdovský dôchodok nezanikol uplynutím času, ale zanikol v zmysle ustanovenia § 46 zákona číslo 100/1988, keďže nespĺňala podmienky trvania nároku na vdovský dôchodok. Nárok na vdovský dôchodok, ktorý jej znova vznikol od 12. septembra 1999, jej od tejto doby stále trval, len jej od tohto dátumu nevznikol nárok na výplatu vdovského dôchodku, keďže oň v tej dobe nepožiadala, požiadala oň až žiadosťou z 18. mája 2008, a preto odporkyňa rozhodla správne, keď dávku - vdovský dôchodok priznala navrhovateľke v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z., t. j. 3 roky spätne od uplatnenia nároku, t. j. 3 roky spätne od 18. mája 2008, od podania žiadosti o vdovský dôchodok. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 252j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporkyne dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3.júna 2010 podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V zmysle ust. § 250l O.s.p. súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu na základe opravného prostriedku, preto sa nezaoberal nárokom navrhovateľky na náhradu škody. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky cestou Krajského súdu v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonala navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).