Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/49/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898035 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľov: 1/. C. F., W.. XX.XX.XXXX, F. R. G.. Č.. X, F., 2/ Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. R. G.. Č.. X, F., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Košická ul. č. 52, Bratislava, proti odporcovi: S. V., W.. XX.XX.XXXX, F. F. W. M. Č.. XX, M., zast. advokátom: JUDr. Pavel Čičmanec, Prievozská ul. č. 14/A, Bratislava, o určenie výšky nájomného, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. októbra 2010, č. k. 15C 101/2003-263, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorí sa domáhali určenia výšky nájomného k bytu, nachádzajúcemu sa v F., na R. G.. Č.. X, X. T., o výmere podlahovej plochy 88,2 m2 a celkovej úžitkovej ploche 98,7 m2, v bytovom dome, vo výlučnom vlastníctve odporcu, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX a to za obdobie od 01.01.2002 do 31.12.2004 v sume 1.312,- Sk (43,55 eur) mesačne a od 01.01.2005 v sume 2.104,- Sk (69,84 eur) mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c), § 132 O.s.p., § 671 ods. 1, § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 písm. b) Opatrenia MF SR č. 01/R/2008 a vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu navrhovateľov 1/ a 2/ na požadovanom určení spätne, nakoľko takéto určenie by predstavovalo iba riešenie otázky, ktorá sa v danom prípade bude riešiť ako otázka predbežná v konaniach o určenie neplatnosti výpovede a o nedoplatok, ktorý navrhovateľom mal vzniknúť titulom ich nájmu k danému bytu s tým, že v prípade spätného určenia nájomného, by došlo k porušeniu preventívnej povahy a účelu určovacej žaloby, ktorým je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu navrhovateľov skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a preto nie je opodstatnená tam, kde už k porušeniu došlo, nakoľko v takom prípade je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania mal preukázanú existenciu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania k predmetnému bytu, ktorý vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ vznikol dňa 26. apríla 2002 prechodom nájmu po smrti jeho právnej predchodkyne a navrhovateľke 2/, vznikol nájomný vzťah ako manželke navrhovateľa, titulom práva spoločného nájmu bytu manželmi. Poukázal na skutočnosť, že právna predchodkyňa navrhovateľa 1/ akceptovala zvýšenie úhrady nájomného odporcom od 01.04.1993, určeného výmerom zo dňa 08.10.1993 v sume 725,-Sk, a spolu s úhradami za služby celkovo v sume 883,-Sk, pričom odporcovi písomne listom zo dňa 10.02.1997 oznámila, že ďalšie zvýšenie nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu, určené výmerom zo dňa 27.12.1995, ktorým bolo určené nájomné sumou 1.800,-Sk, spolu s úhradami za služby celkovo v sume 2.010,-Sk od 01.01.1996 neakceptuje, a navrhovatelia, ako nájomcovia bytu platili do 06.10.2003 sumu vo výške 883,- Sk mesačne a od 07.10.2003 platia sumu 1.470,- Sk mesačne. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v danom prípade sa na byt nevzťahuje regulovaný nájom, keďže ide o byt vo vlastníctve fyzickej osoby a cena nájmu v prípade neregulovaného nájomného má zodpovedať požiadavke primeranosti, ktorá však podľa návrhu, ako aj s poukazom na znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní, primeranou nie je, a nakoľko ide o návrhové konanie, súd nemôže prekročiť petit a určiť viac, ako navrhovateľ žiada, z dôvodu ktorého návrhu navrhovateľov vyhovieť nemohol a bolo potrebné návrh zamietnuť. Poukázal ďalej na skutočnosť, že ak by sa aj na predmetný byt regulácia výšky nájomného vzťahovala, výška nájmu z nej vyplývajúca predstavuje maximálnu hranicu, ktorá nemôže byť prekročená a preto by súd musel primeranosť posudzovať v rámci uvedenej výšky, pričom navrhovateľ žiadal určiť nájomné vo výške nižšej mesačnej platby, ako určil znalec. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému priznal náhradu trov potrebných na úspešné bránenie práva proti navrhovateľom, ktorí vo veci úspech nemali a ktoré spočívajú v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení. Povinnosť navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu v sume 797,66 eur odôvodnil právne ustanovením § 148 ods. 1 a vecne neúspechom navrhovateľov 1/ a 2/ v konaní. Proti v tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň z dôvodu, že im bola postupom prvostupňového súdu odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. e), a) O.s.p. a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že nájomné za užívanie štvorizbového bytu, nachádzajúceho sa v F. na R. G.. Č.. X, na 2. poschodí v nehnuteľnosti, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele číslo XXXX, katastrálne územie L. Y., zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXX, je za obdobie od 01.01.2002 do 28.02.2003 v sume 19,63 eur mesačne; za obdobie od 01.03.2003 do 31.12.2003 v sume 38,09 eur mesačne; za obdobie od 01.01.2004 do 30.04.2008 v sume 59,53 eur mesačne; a za obdobie od 01.05.2008 v sume 59,53 eur mesačne. Namietli záver prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o nedostatku ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko odporca, ktorý nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydražením, a bez ohľadu na skutočnosť, že je fyzickou osobou, vstupuje do všetkých práv a povinnosti prenajímateľa v predmetnom nájomnom vzťahu, teda po nadobudnutí vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti, ex lege vstúpil do práv a taktiež povinností (pôvodného) prenajímateľa a preto zmena v osobe vlastníka nemôže mať vplyv na zmenu podmienok existujúcej nájomnej zmluvy s tým, že žiaden z účastníkov nemôže svojvoľne meniť jej podmienky. Navrhovatelia vo svojom odvolaní ďalej uviedli, že samotná zmena vlastníka právnickej osoby na fyzickú osobu nemôže mať za následok automatické vylúčenie regulácie nájomného, keďže prijatie takéhoto výkladu by v praxi mohlo mať za následok jednoduché obchádzanie účelu úpravy regulovaného nájomného a to spôsobom zmeny vlastníctva na fyzické osoby. Poukázali na svoje vyjadrenie na pojednávaní zo dňa 21.09.2010, na ktorom upravili svoj žalobný petit tak, že žiadali, aby súd rozhodol o určení regulovaného nájomného v takej výške, ako navrhol znalec, z čoho vyplýva, že išlo o zmenu ich žalobného petitu a pokiaľ mal prvostupňový súd pochybnosti o tomto ústnom podaní navrhovateľov, bolo jeho povinnosťou v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 O.s.p. ich vyzvať na doplnenie tohto podania, čo však prvostupňový súd neurobil a tým navrhovateľom odňal možnosť pred súdom konať. Zároveň uviedli, že ako nájomníci nemajú právnu možnosť podať žalobu na splnenie povinnosti odporcovi prijímať nájomné v regulovanej výške (ekvivalent žaloby o zaplatenie nájomného), keďže takáto v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje s tým, že iba autoritatívny výrok súdu o určení nájomného môže vytvoriť medzi účastníkmi pevný právny základ. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nárokov uplatnených navrhovateľmi 1/ a 2/ v konaní, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania (§ 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka); nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu (§ 686 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Keďže ustanovenia o nájme bytu (§ 685 až § 716 Občianskeho zákonníka) majú vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave nájmu (§ 663 až § 684 Občianskeho zákonníka) postavenie osobitnej právnej úpravy, pri nájme bytu neplatí, že nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník v § 696 až § 699 neupravuje spôsob výpočtu nájomného a spôsob jeho platenia; nevymedzuje ani prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že tieto otázky upraví osobitný právny predpis. Z ustanovenia § 686 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná a dohoda o nájomnom (alebo dohoda o spôsobe jeho výpočtu) musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa a nájomcu o nájomnom nemôže byť jednostranne menená (nájomné nemôže byť jednostranne zvýšené alebo znížené), pokiaľ sa tak zmluvné strany nedohodli; prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (pozri § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že Opatrenie Ministerstva financií č. 01/R/2008 Slovenskej republiky zo dňa 23. apríla 2008 o regulácii cien nájmu bytov a ani predošlé, resp. následné opatrenia, ktorými sa regulovala, resp. reguluje cena nájmu bytov, a ani zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, nepredstavujú osobitný právny predpis, ktorý predpokladá ustanovenie § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver je v súlade s ustálenou súdnou praxou. Už z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4. februára 2009 sp. zn. 3M Cdo 6/2008 zaoberajúcom sa dosahom právnej úpravy o regulácii cien nájmu bytov, ktoré schválilo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v máji 2009 a bolo publikované ako R 35/2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyplýva, že zo samej skutočnosti, že štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného. Z uvedeného opatrenia však zároveň vyplýva, že sa nevzťahuje na byty, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb, ako je to v posudzovanej veci. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nie je úlohou súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníka konania, t. j. navrhovateľov 1/ a 2/, ktorí sa síce s určením regulovaného nájomného na základe znaleckého posudku č. 5/2009, vypracovaného K.. R. Ď. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 21.09.2010 stotožnili a uviedli, že nemajú voči nemu žiadne námietky, avšak v žiadnom prípade sa nebolo možné stotožniť s argumentáciou odvolateľov, že im postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že uvedené tvrdenie neposúdil súd prvého stupňa podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) tak, že je to ich návrh na pripustenie zmeny petitu s tým, že v prípade, ak to z ich tvrdenia nevyplývalo, bolo povinnosťou súdu ich podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvať na odstránenie vád návrhu, resp. jeho doplnenie, nakoľko s poukazom na ust. § 5 O.s.p., súd voči účastníkovi zastúpenému advokátom nielen poučovaciu povinnosť nemá, ale najmä z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva (viď č. l. 220 spisu), že právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ uviedol, že na podanom návrhu trvá naďalej, z čoho ani pri akejkoľvek snahe posúdiť uvedené tvrdenie podľa jeho obsahu nevyplýva, že ide o návrh na pripustenie zmeny petitu. Navrhovatelia napriek záverom znaleckého posudku trvali na svojom návrhu (ako to vyplýva aj z obsahu ich odvolania), t. j. žiadali určiť nájomné v nižšej výške, ako určil znalec (ako maximálnu cenu nájmu v zmysle regulačných predpisov), pričom odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že v posudzovanej veci sa na byt, ktorý je v nájme navrhovateľov 1/ a 2/ regulovaný nájom nevzťahuje, keďže ide o byt vo vlastníctve fyzickej osoby (odporcu) s tým, že v prípade neregulovaného nájmu, musí nájomné zodpovedať požiadavke primeranosti, čo v prejednávanej veci vzhľadom na návrh navrhovateľov splnené nebolo. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.