Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/90/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898282 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898282.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľky: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O.. Č.. XX, H., zastúpená: advokátska kancelária HRABOVECKÝ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 859 991, Námestie Martina Benku č. 2, Bratislava, proti odporcom: 1/ I. Č. H. - M., I. O.. Č.. XX, H., 2/ R. I. G. M. H., C. T. Č.. X, H., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. novembra 2010, č. k. 13C 295/2002-285, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom 1 /a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcom 1/ a 2/ zaplatenia sumy 875.000,- Sk (29.044,67 eur) titulom zvýšeného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 3d ods. 2, 3, 4 písm. b), ods. 5, 7, § 4b ods. 1, § 22 ods. 1, 3 veta prvá, § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), článkom 36 ods. 1 písm. b) Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a vecne nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie odporcov 1/ a 2/ v konaní, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že k úrazu navrhovateľky došlo v H., na schodoch, ktoré sa nachádzajú na pôvodnej parcele číslo XXXXX/X (v súčasnosti má pridelené parcelné číslo XXXXX/X), ktoré vedú z M. na Y. O., ktorej vlastníkom nie je ani odporca 1/, ani odporca 2/, keďže na uvedenú parcelu nie je v súčasnosti založený list vlastníctva a zo zabezpečených listinných dokumentov mal preukázané, že vlastníkmi predmetnej parcely sú N., Z. Z. J. G. s tým, že k právoplatnej konfiškácii nedošlo a zároveň nedošlo k právoplatnému prídelu uvedenej parcely, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru, že vlastníctvo tejto parcely na štát a následne na odporcu 2/ neprešlo. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že nakoľko odporca 2/ nebol nikdy vlastníkom predmetnej parcely, nemohol s ňou ako vlastník disponovať a teda ju ani zveriť do správy odporcovi 1/, pričom k rovnakému zisteniu dospel aj v prípade schodov, nachádzajúcich sa na predmetnej parcele, ktorá je vo vlastníctve fyzických osôb s tým, že uvedené schody nie sú nikde evidované, v geometrických plánoch nie sú zakreslené a žiadny z účastníkov nedisponuje dokumentáciou k nim, kto a kedy ich vybudoval, a kto je ich vlastníkom nebolo v konaní zistené ani preukázané. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľky tvrdiacej, že zodpovednosť odporcov 1/ a 2/ sa má odvíjať od toho, že v Protokole o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy zo dňa 23.03.1992 a zo dňa 01.07.1992 je uvedené, že odporca 2/ zveril odporcovi 1/ do správy Y. O., keďže schody, na ktorých došlo k úrazu navrhovateľky sa na tejto ulici nenachádzajú a táto ulica ani nie je predmetom konania, keďže uvedené schody vedú z M. na Y. O. a sú akýmsi spojovacím článkom, skratkou a prechodom medzi týmito ulicami. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zároveň uviedol, že zaoberajúc sa argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľky,
že predmetné schody je potrebné posúdiť ako miestnu komunikáciu IV. triedy dospel k záveru, že dané schody sa ako miestna komunikácia v zozname nenachádzajú, do siete miestnych komunikácii zaradené nie sú, nevedie sa o nich technická evidencia a preto miestnou komunikáciou v zmysle cestného zákona nie sú. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd ďalej uviedol, že predmetné schody sa charakterom a účelom najviac približujú zákonnému pojmu verejná účelová komunikácia, nezaradená do siete miestnych komunikácii s tým, že takémuto posúdeniu bráni skutočnosť, že schody nie sú v žiadnej dokumentácii ani geometrických plánoch vyznačené a preto skonštatoval, že za daného stavu sú len stavbou na pozemku parcelné číslo XXXXX/X. Vzhľadom na zamietnutie návrhu navrhovateľky pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie odporcov 1/ a v 2/ vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa uviedol, že z hľadiska procesnej ekonómie ďalej neskúmal dôvodnosť návrhu, teda čo bolo príčinou úrazu navrhovateľky a aké zranenia presne utrpela, či sú správne bodovo ohodnotené a či výška požadovaného zvýšeného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedá utrpeným zraneniam a ďalej, či je správne vyčíslená a dôvodne požadovaná náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom odporcov 1/ a 2/ v konaní, ktorým právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili.
Pri proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka vo svojom odvolaní uviedla, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z Protokolu o zverení miestnych komunikácii III. IV. triedy mestským častiam zo dňa 10.07.1992 nepochybne vyplýva, že odporca 2/ zveril sporné schody do správy odporcovi 1/ a tento mal povinnosť zabezpečiť ich schodnosť, čo preukazuje aj každoročná starostlivosť odporcu 1/ o zimnú údržbu týchto schodov s tým, že opačné tvrdenia je potrebné vnímať ako tendenčné, uvádzané v úmysle vyhnúť sa zodpovednosti za vzniknutú škodu navrhovateľke, spôsobenú nezodpovednou a nedostatočnou starostlivosťou o ich schodnosť. Poukázala na skutočnosť, že ku škode na jej zdraví došlo na schodoch postavených na pozemku s parcelným číslom XXXXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. a preto vo vzťahu k predmetu konania považuje za právne irelevantné vlastnícke právo k pozemku, na ktorom sa sporné schody nachádzajú, pričom zo zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon ) a štatútu R. I. G. M. H. vyplýva, že predmetné schody sú takzvanou komunikáciou IV. triedy a sú vo vlastníctve odporcu 2/ a odporca 1/ je súčasne zodpovedný za ich schodnosť a za škody, príčinou, ktorých boli závady v schodnosti, čím je daná aj pasívna legitimácia odporcu 1/ v tomto konaní.
Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, s tým, že navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, respektíve odkazy na právne normy, ktorými by sa prvostupňový súd podrobne nezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech.
Súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcov v danom spore, keď mal za preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi pozemku, na ktorom sa nachádzajú schody, na ktorých navrhovateľka utrpela úraz, v súvislosti s ktorým si uplatnila v konaní nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na jej zdraví.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom - navrhovateľom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným - odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preukázania, či žalované subjekty disponujú vecnou pasívnou legitimáciou v spore, t. j., či nesú zodpovednosť za schodnosť schodov, na ktorých navrhovateľka utrpela úraz a dospel k správnemu právnemu záveru, že schody, nachádzajúce sa na parcele č. 22213/8, nie sú vo vlastníctve ani jedného z odporcov, predovšetkým však odporcu 2/, ktorý ich správu mohol zveriť odporcovi 1/ a preto je ich zodpovednosť za škodu vylúčená, nakoľko v konaní nie sú vecne pasívne legitimovaní.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.
Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.