Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/263/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898990 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898990.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Bratislava, Ružová dolina 10, 825 21 Bratislava 26, IČO: 35 937 874, proti povinnému: KIDS Slovakia s.r.o. Myjavská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 31 339 930, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Parrákom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, pod č. EX 188/1997, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2,69 eur (81,- Sk) a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.4.2011, č.k. 1Er 745/1997 - 20, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.4.2011, č.k. 1Er 745/1997 - 20 v odvolaním napadnutej časti m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučnej činnosti v celkovej výške 30,10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej Ex. por.) vyhlásil exekúciu vedenú pod sp. zn. 1Er 745/1997 za neprípustnú a exekúciu zastavil. Tretím výrokom uznesenia zaviazal oprávneného, aby zaplatil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 124,03 eur do troch dní od jeho právoplatnosti. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že súdny exekútor 26.3.2009 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný a dňa 4.3.2009 bol vymazaný z obchodného registra. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 203 Ex. por. a § 14, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, účinnej do 30.4.2008 (ďalej len vyhláška). Vychádzajúc z časovej a vecnej špecifikácie úkonov exekučnej činnosti, vyhotovenej súdnym exekútorom, priznal exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky za 9 hodín vynaložených na exekúciu v sume 59,76 eur a odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 vyhlášky za 6 úkonov exekučnej činnosti v sume 19,92 eur, DPH k priznanej odmene vo výške 19 % v sume 15,14 eur a náhradu hotových výdavkov v sume 29,21 eur, spolu 124,03 eur. Proti uzneseniu včas podal odvolanie v časti priznaných trov exekúcie oprávnený. V odôvodnení odvolania uviedol, že súdny exekútor výšku uplatnenej odmeny riadne nepreukázal špecifikáciou úkonov a výdavkov; oprávnenému doručil iba upovedomenie o začatí exekúcie. Podľa § 22 vyhlášky patrí exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, avšak účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; náklady na archiváciu sú nákladmi exekútora po skončení exekúcie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p.; prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom súdneho a exekútorského spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keď v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3 O.s.p. v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie exekútorským spisom, z ktorého vychádzal aj súd prvého stupňa. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo 17.9.1997 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5101 000676 bolo vydané 29.9.1997. S podnetom exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 16.6.2008 oprávnený nesúhlasil, a preto ho exekučný súd uznesením č.k. 1Er 745/1997 - 13 z 21.8.2008 zamietol. Podaním z 9.3.2009 súdny exekútor doručil exekučnému súdu opakovaný podnet na zastavenie exekúcie a súčasne si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 124,03 eur. Dôvodom bola skutočnosť, že spoločnosť povinného bola dlhodobo bez majetku - naposledy podala daňové priznanie 2.4.2001 a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2008 č.k. 34 Exre/1202/2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2009, súd zrušil obchodnú spoločnosť KIDS Slovakia s.r.o., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro., vložka č. 4137/B, bez likvidácie. Spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra v celom rozsahu dňom 04.03.2009. Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. uhrádzať náklady exekúcie má v zásade povinný. Výnimka z tejto zásady je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to iba pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením. Podľa ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktorým sa toto konanie vzhľadom na dátum začatia exekúcie (§ 36 ods. 2 Ex. por.) riadi, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, m ô ž e súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Tým, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho uznesenia iba citoval ustanovenie § 203 Ex. por. a bez bližšieho odôvodnenia účelnosti úkonov exekučnej činnosti a bez akéhokoľvek preukázania uplatnených hotových výdavkov konštatoval, že v súlade s citovanými ustanoveniami zaviazal oprávneného, aby zaplatil súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške ním uplatnenej, nedostatočne zistil skutkový stav, a preto vec nesprávne právne posúdil. V prípade zastavenia exekúcie spôsob stanovenia odmeny exekútora určuje § 14 vyhlášky, ktorý stanovuje odmenu podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a) a ďalej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky. Z citovaného znenia vyhlášky je zrejmé, že ide o dva samostatné spôsoby určenia odmeny, (keďže medzi písmenom a/, b/ je čiarka, nie „a“), teda časovú odmenu si exekútor môže uplatniť len za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v taxatívnom výpočte úkonov odmeňovaných paušálnou sumou (§ 15 ods. 1 vyhlášky). Z úkonov, ktoré si súdny exekútor uplatnil podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, odvolací súd prevzatie a zaevidovanie žiadosti o vykonanie exekúcie a spracovanie zmluvy o vykonanie exekúcie považoval za úkony administratívneho charakteru, ostatné uplatnené časovo odmeňované úkony si exekútor uplatnil aj ako úkony paušálne odmeňované podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, pričom súd prvého stupňa mu za ne odmenu aj priznal. Keďže ich vykonanie bolo dokladované v exekútorskom spise, nie je možné v tejto časti akceptovať odvolaciu námietku oprávneného. Ako už bolo uvedené, časovú odmenu si exekútor môže uplatniť len za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú svojím obsahom zahrnuté v úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou (§ 15 ods. 1 vyhlášky); odmena priznaná súdom prvého stupňa vo výške 19,92 eur plus DPH v sume 3,78 eur, spolu 23,70 eur je dôvodná. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom smerujúcim k dosiahnutiu účelu exekúcie. I keď to z citovaného ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky expressis verbis nevyplýva, uplatnené hotové výdavky je nutné aj náležite preukázať, keďže ide o nárok súdneho exekútora, o ktorom rozhoduje súd. Zo spisu súdneho exekútora je preukázané 4 x doručovanie písomností (oprávnený, povinný, daňový úrad a sociálna poisťovňa), za čo mu patrí náhrada vo výške 6,40 eur (4 x 1,6 eur). Vynaloženie ostatných uplatnených hotových výdavkov nebolo preukázané vôbec. Vzhľadom na vyššie uvedené právne dôvody a dôkazy vyplývajúce zo súdnych a exekútorských spisov preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním zmenil tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 30,10 eur. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p.. Keďže oprávnený si v odvolacom konaní žiadne trovy neuplatnil, súd mu náhradu trov nepriznal. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.