Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/96/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899073 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899073.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: currant, spol. s r.o., Kniežaťa Pribinu 14, Trenčín, IČO: 36 406 601, zast. Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO: 36 859 095 proti žalovanému: Bau3Mex a.s., so sídlom Príjazdná 7/A, Bratislava, IČO: 35 761 903, zast. JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou, Račianska 66, Bratislava, o zaplatenie 75.434,21 Eur (2.272.531,10 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. 10. 2010 č. k. 27Cb/78/2004-278 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. 10. 2010 č. k. 27Cb/78/2004-278 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 75.434,21 Eur (2.272.531,10 Sk) spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne a úrokom z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur (400.000,- Sk) od 01. 12. 1999 do zaplatenia, zo sumy 13.277,57 Eur (400.000,- Sk) od 30. 12. 1999, zo sumy 14.937,24 Eur (450.000,- Sk) od 01. 02. 2000 do zaplatenia, zo sumy 14.937,24 Eur (450.000,- Sk) od 01. 03. 2000 do zaplatenia a sumy 36.354,41 Eur (1 095.213,10 Sk) od 01. 04. 2000 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh žalobca odôvodnil skutkovo a právne pohľadávkou na zaplatenie kúpnej ceny voči právnemu predchodcovi žalovaného Vojenské stavby Bratislava, š.p. titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11. 11. 1999, ktorej predmetom bol predaj motorových vozidiel uvedených v prílohe kúpnej zmluvy. Účastníci kúpnej zmluvy sa dohodli pre prípad omeškania sa so zaplatením kúpnej ceny podľa dohodnutého splátkového kalendára na zmluvnej pokute vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Súčasne si žalobca uplatnil v zmysle § 369 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka v platnom znení nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie so zaplatením kúpnej ceny. Žalobca nadobudol pohľadávku jej postúpením zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 07. 2007 od Petra Bartoša, ktorý uvedenú pohľadávku nadobudol od pôvodného žalobcu v tomto konaní spoločnosti AMX, s.r.o. Pôvodným veriteľom pohľadávky bola spoločnosť TIBO, s.r.o. Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania zistil, že dňa 29. 10. 1999 uzatvorila Irena Poláčková ako veriteľka a spoločnosť TIBO, s.r.o. ako dlžník zmluvu o pôžičke na sumu 1.500.000,- Sk v hotovosti. Dňa 11. 11. 1999 uzatvorili spoločnosť TIBO, s.r.o. ako predávajúci a Vojenské stavby Bratislava, š.p. ako kupujúci kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol predaj nákladných motorových vozidiel a strojov za kúpnu cenu spolu vo výške 2.795.213,10 Sk, ktorú mal kupujúci (Vojenské stavby Bratislava, š.p.) zaplatiť podľa dohodnutého splátkového kalendára postupne do 31. 03. 2000. Spoločnosť TIBO, s.r.o. uznala dňa 30. 11. 2000 svoj dlh zo zmluvy o pôžičke voči H. a zaviazala sa ho vrátiť do 29. 10. 2003. Záväzok z pôžičky bol zabezpečený záložnou zmluvou, predmetom ktorej bola pohľadávka spoločnosti TIBO, s.r.o. voči Vojenské stavby Bratislava, š.p. titulom zaplatenia kúpnej ceny podľa uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 1999. Spoločnosť TIBO, s.r.o. a H. súčasne uzatvorili dohodu o vysporiadaní dlhu, podľa ktorej spoločnosť postúpila pre prípad nevrátenia pôžičky do 29. 10. 2003 nasledujúcim dňom t. j. dňom 30. 10. 2003 svoju pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za odpredané nákladné vozidlá a stroje pani H. Spoločnosť TIBO, s.r.o. uzatvorila v zastúpení novým konateľom G. K. dňa 14. 02. 2002 zmluvu, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky spoločnosti TIBO, s.r.o. na zaplatenie kúpnej ceny za odpredané nákladné vozidlá a stroje spolu vo výške 2.795.213,10 Sk na spoločnosť AMX, s.r.o. Dňa 04. 11. 2002 spoločnosť TIBO, s.r.o. v zast. konateľom G. K. oznámila dlžníkovi Vojenské stavby Bratislava, š.p., že pohľadávku postúpila na spoločnosť Bankrot servis, s.r.o. vo výške 2.675.627,- Sk a toto oznámenie prevzal dlžník Vojenské stavy Bratislava, š.p. dňa 16. 12. 2002. Dňa 28. 02. 2002 uzatvorila spoločnosť Bankrot servis, s.r.o. ako postupca a P. E. ako postupník zmluvu o postúpení tej istej pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny voči Vojenským stavbám Bratislava, š.p. Dňa 30. 10. 2003 oznámila p. H. V. Vojenským stavbám Bratislava š.p. postúpenie pohľadávky na vrátenie pôžičky postupníkovi Q. V. a založenie pohľadávky. Uznaním zo dňa 05. 11. 2003 uznali Vojenské stavby Bratislava, š.p. svoj peňažný záväzok a tento sa zaviazali uhradiť najneskôr do 31. 12. 2004. Dňa 12. 11. 2004 uzavrel tento štátny podnik s Q. V. písomnú dohodou o vysporiadaní záväzku, v ktorej sa dohodli, že ako dlžník uhradí veriteľke na jej účet istinu vo výške 2.795.213,- Sk a titulom príslušenstva 2.875.658,- Sk, čím bude záväzok vysporiadaný v plnej výške. Tieto peňažné sumy boli odpísané z účtu štátneho podniku ako dlžníka v prospech účtu Q. V. dňa 15. 12. 2004. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, že postúpenie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny právnym predchodcom žalobcu na H. V. ku dňu 30. 10. 2003 bolo preukázané a k zániku záväzku zaplatiť kúpnu cenu prišlo peňažným plnením poskytnutým Q. V. spoločnosťou Vojenské stavby Bratislava, š.p. dňa 15. 12. 2004. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 02. 2002, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny voči Vojenským stavbám Bratislava, š.p. zo spoločnosti TIBO, s.r.o. ako postupcu na spoločnosť AMX, s.r.o. ako postupníka posúdil súd prvého stupňa ako absolútne neplatný právny úkon. Aj pre prípad platnosti tejto zmluvy prvostupňový súd dovodil, že žalovaný sa zbavil svojho záväzku zaplatiť kúpnu cenu poskytnutím peňažného plnenia Q. V., pretože žalovanému nebolo pred 15. 12. 2004 preukázané ani oznámené postúpenie tejto pohľadávky. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie § 1 ods. 1, 2 , § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 524 ods. 1, § 526 ods.1, § 34, § 36 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 8.607,28 Eur úspešnému žalovanému proti žalobcovi. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré doplnil svojim podaním zo dňa 12. 03. 2012 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom jej rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil vadami konania uvedenými v § 221 ods. 1 O.s.p. a to inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplným zistením skutkového stavu veci, nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a nesprávnym právnym posúdením veci. V odôvodnení ďalej poukázal žalobca na skutočnosť, že Q. V. nebola nositeľom pohľadávky vymáhanej v tomto súdnom konaní, teda plnením Q. V. neprišlo k splneniu pohľadávky žalobcu. Obranu žalovaného o splnení dlhu Q. V. považuje žalobca za nepreukázanú a nevieryhodnú, nakoľko žalovaný vo svojom odpore z 24. 04. 2005 namietal existenciu svojho dlhu ako takého čo do jeho dôvodu, vzniku a výšky, pričom obranu týkajúcu sa plnenia Q. V. a doručenia oznámenia z 30. 10. 2003 o postúpení pohľadávky H. V. Q. V. začal používať žalovaný až v obsahu svojho písomného podania z 19. 09. 2007. Žalobca poukázal na skutočnosť, že o postúpení pohľadávky žalovaný vedel najneskôr dňa 16. 04. 2004, keď mu bol doručený platobný rozkaz spolu s prílohami a vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s námietkou absolútnej neplatnosti článku III dohody o vysporiadaní dlhu z 30. 11. 2000 uzatvorenej medzi H. V. a spoločnosťou TIBO, s.r.o. z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a ďalej poukázal na to, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti podľa § 205 ods.1, 2 O.s.p.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti náhrady trov konania z dôvodu nesprávnej aplikácie § 14 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď za pojednávania konané dňa 29. 10. 2007 a 05. 12. 2007 súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 1-iny odmeny za úkon právnej služby napriek tomu, že išlo o meritórne pojednávania a prvostupňový súd mal priznať odmenu v plnej výške. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaných odvolaní, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 554 Občianskeho zákonníka možno pohľadávku zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej osoby na veriteľa, ak to osobitný zákon nevylučuje. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolaní spochybnil uzavretie dohody o vysporiadaní dlhu medzi H. V. a spoločnosťou TIBO, s.r.o. dňa 30. 11. 2000, predmetom ktorej bolo okrem iného aj zabezpečenie postúpenia pohľadávky voči Vojenským stavbám Bratislava, š.p.. Po porovnaní listinných dôkazov založených v spise a listín predložených žalovaným na pojednávaní pred odvolacím súdom, zistil odvolací súd rozdiely v listinách, keďže ani jedna listina, ktorá svedčí o nositeľovi pohľadávky H. V., nebola predložená v origináli a niektoré predložené kópie sú overované notársky dvakrát. Oznámenie o postúpení pohľadávky predložené súdu prvého stupňa v kópii( č. l.112) sa nezhoduje s originálom predloženým žalovaným na odvolacom pojednávaní v podpise H. V.. Nepochybne pohľadávka uplatnená v konaní bola predmetom viacerých postúpení zmluvami o jej postúpení podľa ust. § 524 Obč. zákonníka, pričom jediné oznámenie o postúpení, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 16. 12. 2002 je oznámenie o postúpení na spoločnosť Bankrot servis s.r.o. (č. l. 30 spisu). Vtedajší konateľ spoločnosti TIBO, s.r.o. G. K., ako vyplýva z dokazovania pred súdom prvého stupňa, uviedol, že takúto zmluvu podpísal. Toto oznámenie súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatný právny úkon pre nedostatok vôle konateľa G. K., pričom žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil súdu, prečo podľa tohto oznámenia v čase, kedy mu bolo doručené neplnil. Zdôvodnenie, že sa mu nepodarilo spojiť s konateľom spoločnosti TIBO, s.r.o. nie je, vzhľadom na dôsledky oznámenia o postúpení pohľadávky podľa ust. § 526 Obč. zákonníka, relevantné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko G. K. ako je na l. č. 132 (bez dátumu), v ktorom uviedol, že túto pohľadávku postúpil len na spoločnosť AMX, s.r.o., ktorý bol pôvodne žalobcom v tomto konaní. Toto oznámenie bolo dané pre potreby spoločnosti AMX, s.r.o. Spoločnosť AMX, s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky Vojenským stavbám Bratislava, š.p. (č. l. 232) oznámením zo dňa 21. 02. 2002, ktoré bolo prevzaté dňa 22. 02. 2002 a podpísané nečitateľným podpisom a súd prvého stupňa sa prevzatím tohto oznámenia nezaoberal v súvislosti s účinkami tohto oznámenia podľa ust. § 526 Obč. zákonníka. Následne až v roku 2003 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky H. V. (č. l. 112 spisu) a na základe tohto oznámenia veriteľky, žalovaný plnil dňa 15. 12. 2004 Q. V., keďže H. V. zomrela a nie je zrejmé, či táto pohľadávka bola alebo nebola predmetom dedičstva. Za tejto situácie a po tom ako boli súdu predložené opätovne overené kópie dokladov týkajúce sa pohľadávky H. V., odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci bude potrebné vypočuť ako svedka X. I., bývalého konateľa spoločnosti TIBO, s.r.o., opätovne posúdiť predložené listinné dôkazy, určiť bez pochybností nositeľa uvedenej pohľadávky a teda osobu vecne aktívne legitimovanú na jej vymáhanie. Z uvedených dôvodov s poukazom na ust. § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu podľa ods. 2 cit. ust. vrátil na ďalšie konania za účelom doplnenia dokazovania v naznačenom smere, na opätovné vyhodnotenie predložených listinných dôkazov. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.