Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/265/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899336 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899336.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa v 1.rade: O.. I. E., O. V. Š.R. XX, V., K. Y. XX.X.XXXX, P.Á. O. po I.C. E.: X. Xa) E. O.. B. E., O. V. F. XX, V., K. Y. XX.X.XXXX, P. O.F. po B. E.: X. Xaa) E. U. G., V. B. XX. D. XXXX/XX, X. Xab) E. U. F.Á., V. R.. F. XXXX/X, Č. M. F., Š., K. L.. P. M., R., U. X, V., X. Xb) E. O.. U. M., P. O. taktiež po I. E., K. Y. XX.X.XXXX, O. V. U. X, V., P. O.F. po U. M.: X. Xba) E. W. E., V. Y.. B. XXX/X, U., X. Xbb) E. G. E., V. E. XXX, V., K. L.. L. P., R.Á., P. XX, V., proti odporcom X. X.E.: V. Y. ". X. V., K. XX, V., C.: XXXXXX, K. L.. Y.R. L., R., Y. X, V., X. X.E.: O.. U. V., O. V. Š. XX, V., K. Y. XX.XX.XXXX, L. O.F. X. Xa) E. Slovenská E., K. D. Ú. V., F. X, V., odporca X. X. E. : F. Y., V. P. X, V., zastúpený JUDr. Ladislavom Jonášom, advokátom, Bajzova 1, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinnosti, o odvolaní navrhovateľky v 1bb) E. G. E. R. odporcu X. X.E. R. odporcu X. Xa) E. proti E. OkresnÉ. F. V. C. K. Y. XX.U. XXXX Č..M.. XXC/ XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie navrhovateľky v Xbb) E. G. E. o d m i e t a . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom v 1aa) rade, v 1ab) rade, v 1ba) rade a v 1bb) rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dohoda o prevode členských práv a povinnosti k X C. Y.Ž. V. odporcu X. X. E. Č.. V. XX, X. P., na Š. XX, X. V., uzavretá medzi odporcami v 2. a v 3. rade, doručená odporcovi v 1. rade 5.2.1998, je neplatná a odporcom v 1. rade, v 2a) rade a v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľke v 1ab) rade a navrhovateľke v 1bb) rade. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa v 2. rade U. V. uzavrela najneskôr dňa 17.1.1998 dohodu o prevode členských práv a povinnosti nájomcu k X C. Y. V. XX, X P., na Š. XX, X. V. s navrhovateľom I. E.. Dňa 17.1.1998 bola spísaná aj príloha k tejto dohode a dotazník. Následne dňa 5.2.1998 U. V. uzavrela aj dohodu o prevode tých istých členských práv a povinnosti k tomu istému bytu s odporcom v 3. rade, ktorú doručila odporcovi v 1.rade dňa 5.2.1998 a dňa 2.3.1998 doručila odporcovi v 1. rade odstúpenie od tejto dohody s tým, aby neakceptoval túto dohodu a neuzavrel nájomnú zmluvu s odporcom v 3.rade, nakoľko už uzatvorila dohodu o prevode členských práv a povinnosti s navrhovateľom I. E.. Odporca v 1. rade dňa 10.2. 1998 vrátil dohodu o prevode členských práv a povinnosti navrhovateľovi z dôvodu doručenia inej dohody už dňa 5.2.1998. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že k uzavretiu tejto dohody došlo 5.2.1998 a že toho istého dňa bola aj doručená odporcovi v 1.rade, taktiež nikto z odporcov nenamietal odstúpenie od tejto dohody odporkyňou v 2. rade. Vychádzal tak z toho, že prílohou k dohode o prevode členských práv a povinnosti nájomcu k X C. Y. V. XX, X poschodie, na Š. XX, X. V., mal preukázané, že k uzavretiu dohody medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom došlo najneskôr 17.1.1998, pretože je logické, že najprv sa spíše dohoda a príloha k nej súčasne alebo až následne. Skutočnosť, že k dohode o prevode členských práv a povinnosti nájomcu k X C. Y. V. XX, X P., na Š. XX, X. V. medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom došlo pred uzavretím dohody medzi odporkyňou v 2. rade a odporcom v 3. Rade, dovodil aj z odstúpenia od dohody odporkyňou v 2. rade, ktorú doručila odporcovi v 1. rade dňa 2.3.1998. S ohľadom na uvedené uzavrel, že dohoda o prevode členských práv a povinnosti nájomcu k X C.U. Y. V. XX, X P., na Š. XX, X. V. uzavretá medzi odporkyňou v 2. rade a odporcom v 3. rade je v zmysle § 39 Obč. zák. neplatná, nakoľko odporkyňa v 2. rade nemohla dňa 5.2.1998 previesť na inú osobu viac práv a povinnosti ako mala sama, keďže tieto práva a povinnosti previedla dňa 17.1.1998 na navrhovateľa. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľky v 1bb) rade namietala aktívnu legitimáciu W. E., ako brata navrhovateľa E., ktorý nebol dedičom po navrhovateľovi I. E., uviedol, že tvrdenie navrhovateľky v 1bb) neobstojí, nakoľko navrhovateľ v 1ba) E. W. E. L. P. O.Á. po U. M., jednej z právnych nástupcov po I. E.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným navrhovateľom v 1ab) rade a v 1bb) rade náhradu trov konania, nakoľko boli v konaní plne úspešní. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 16,60 eur a trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka v 1 bb) rade z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v 1ba) rade ako účastníka konania odvodzujúceho svoju legitimáciu právnym nástupníctvom P.D. K. U. M., ktorá sa však stala dedičkou po navrhovateľovi bez právneho dôvodu a na základe neuvedenia navrhovateľky v 1 bb) rade ako zákonnej dedičky, čím neoprávnene dedička U. M. nastúpila do dedičského konania ako matka poručiteľa po I. E.. Ona sa dozvedela o smrti svojho otca I. E. až v roku 2009 pri dedičskom konaní po starej matke U. M., a teda jej uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na obnovu dedičského konania po D. I. E. na ochranu oprávneného dediča, a preto nemala možnosť domáhať sa svojich zákonných práv v dedičskom konaní. Navrhovateľ W. E. - brat navrhovateľa, tak nie je jeho právnym nástupcom, a preto nemôže mať aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní. Pokiaľ súd rozhodol, že dohoda o prevode členských práv a povinností je neplatná a zaviazal odporcov na náhradu trov konania navrhla v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj odporca v 3.rade domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie. Uviedol, že podľa jeho zistení z termínov po predložení jeho zmluvy družstvu, odporkyňa U. V. možno uzatvorila nejakú zmluvu F. I. E., avšak táto zmluva nemala náležitosti požadované zákonom - napríklad nebol úradne overený podpis prevádzajúcej a do termínu predloženia jeho zmluvy, teda do 5.2.1998, nikto družstvu vierohodný doklad o inom prevode nepredložil. Nedopustil sa žiadneho konania, pre ktoré by nebol dobromyseľný a nemal mať ochranu voči tretej osobe, ktorá zmluvu družstvu nepredložila skôr, než bola predložená a zaevidovaná jeho zmluva z 5.2.1998. Je toho názoru, že navrhovateľom napadnutá zmluva bola riadne a zákonným spôsobom uzatvorená, platná a jej účinky nastali aj voči družstvu, aj voči tretím osobám, teda aj voči navrhovateľovi, jej podaním družstvu. Poukázal na označenie dohody za neplatnú, po viac ako trinástich rokoch, za, ktorú dobu predmetný byt naviac prestal byť družstevným - bol prevedený do osobného vlastníctva a v súčasnej dobe s týmto bytom už nie je spojené vlastnícke právo odporcu v 1.rade, čo znamená, že odporca v1.rade nie je schopný riešiť nájomný ani iný vzťah k tomuto bytu s treťou osobou - teda ani s právnymi nástupcami navrhovateľa. Podľa neho tak rozhodnutie o neplatnosti zmluvy o prevode členských práv nerieši vlastnícke práva k bytu, a teda je právne nevykonateľné. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie nástupca odporkyne v 2.rade domáhajúc sa jeho zrušenia v tejto časti a zastavenia konania voči nemu pre nedostatok pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že Slovenskej republike pripadlo dedičstvo po odporkyni v 2.rade ako odúmrť, predmetom ktorej bol poručiteľkin majetok podľa súpisu aktív a pasív, ktorý bol v tomto prípade len zostatok na peňažnom účte, ku dňu smrti poručiteľky neboli zistené žiadne ďalšie aktíva ani pasíva a nemala ani členské práva v V. Y. N., členský podiel ešte pred smrťou previedla na navrhovateľa dňa 9.10.1997, neskôr na odporcu v 3.rade dňa 5.2.1998. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1, 472 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 175x ods. 1 O.s.p. poukázal na to, že Slovenská republika v zmysle žiadneho ustanovenia zákona nemôže byť právnym nástupcom žiadnej zomrelej fyzickej osoby, teda ani odporkyne v2.rade, a preto nemôže byť účastníkom konania, pretože absolútne v každom smere postráda pasívnu legitimáciu v tomto súdnom spore, neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by jeho pasívnu legitimáciu v tomto súdnom spore zakladal. V konaní o dedičstve po poručiteľke nebol porušený zákon, D. Ú. V. nadobudol len majetkové práva, ktoré ku dňu smrti vlastnila a nemôže zodpovedať za právne úkony, ktoré učinila v čase pred smrťou, i pokiaľ by boli neplatné. Nedostatku pasívnej legitimácie nasvedčuje i skutočnosť, že pokiaľ by Slovenská republika mala snahu dohodnúť sa na mimosúdnom urovnaní sporu, nemohla by takúto dohodu uzatvoriť, pretože nedisponuje žiadnym právom alebo povinnosťou, ktoré by malo byť predmetom takejto dohody. Z týchto dôvodov sa preto odvolal voči výroku, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania. Odporcovia v 2. a 3. rade vo svojich vyjadreniach k odvolaniam ostatných účastníkov konania zotrvali na svojej argumentácii uvádzanej v nimi podaných odvolaniach. Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávneným a ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. b),c) O.s.p.). Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 202 ods. 4 O.s.p.). Navrhovateľka v 1bb) E. G. E. podala odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností medzi odporcami v 2. a 3.rade aj voči navrhovateľovi v 1ba) rade W. E. z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní. Podanie odvolanie je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať odvolanie však prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorého vyznelo rozhodnutie a bol ním dotknutý na svojich právach - pre posúdenie je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom (nárokom) uplatňovaným navrhovateľom v konaní. Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. V danej veci ide práve o takýto prípad, keď odvolanie navrhovateľky v 1bb) rade G. E. smeruje proti rozsudku, ktorým bolo jej návrhu vyhovené, a teda týmto rozhodnutím jej nebola spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho teda nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, navyše keď odvolanie voči odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne aktívnej legitimácie navrhovateľa v 1ba) rade nie je prípustné. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie navrhovateľky v 1bb) rade G. E. odmietol, ako podané neoprávnenou osobou a neprípustné, a vec prejednal len na základe odvolania podaného odporcom v 3.rade. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu; teda výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa aj vo vzťahu k odporcovi v 2a) rade, ktorého predchodkyňa bola účastníčkou neplatného právneho úkonu, ako aj vo vzťahu k odporcovi v 1.rade, nakoľko výrokom o neplatnosti dohody bol dotknutý jeho právny vzťah k odporcovi v 3.rade z dôvodu, že až predložením dohody členské práva a povinnosti mohli účinne prejsť na odporcu v 3.rade vo vzťahu k odporcovi v 1.rade, a preto sa musí napadnutý výrok rovnako vzťahovať aj na neho (§ 212 ods. 2, písm. c/ O.s.p.); a z dôvodov odvolania podaného odporcom v 3.rade, ktorými je viazaný, vrátane konanie ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru že odvolaniu nie je možné vyhovieť. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie na zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom na posúdenie platnosti dohody o prevode členských práva a povinností uzatvorenej medzi odporcami v 2. a 3.rade (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom o tom, že odporkyňa v 2.rade uzatvorila s odporcom v 3.rade spornú dohodu o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom X-C. V. Č..XX na Š. H. Č..XX X. V. až po tom, ako skoršou (rovnakou) dohodou previedla členské práva a povinnosti spojené s nájmom rovnakého bytu na navrhovateľa a na tomto základe následne vyvodil aj správny právny záver o tom, že neskoršie uzatvorená dohoda o prevode členských práva a povinností medzi odporcami v 2. a 3.rade je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, pričom svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj dostatočne, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil. Obsah odvolania odporcu v 3.rade nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním tvrdených odvolacích dôvodov, keď v odvolacom konaní nemohli byť už uplatňované nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu alebo by mohli spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva. Obrana odporcu v 3.rade, že zmluva uzatvorená medzi U. V. a I. E. nemala náležitosti požadované zákonom, keď na nej nebol úradne overený podpis prevádzajúcej, nemá oporu v zákone. Ani skutočnosť, že do termínu predloženia jeho zmluvy dňa 5.2.1998 odporcovi v 1.rade (bytovému družstvu), nikto vierohodný doklad o inom prevode nepredložil, nemá vplyv na záver o platnosti prevodu členských práv a povinností uskutočnených dohodou uzatvorenou medzi odporkyňou v 2.rade a navrhovateľom v 1.rade s účinnosťou od 1.2.1998, keďže zákon nevyžaduje pre platnosť dohody súhlas predstavenstva bytového družstva a predložením zmluvy bytovému družstvu nastávajú právne následky v podobe prevodu členských práv a povinností na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu a medzi samotnými zmluvnými stranami dochádza k účinnému prevodu na základe platnej zmluvy jej uzatvorením alebo iným dohodnutým dňom. V tomto prípade je preto, z hľadiska platnosti prevodu členských práv a povinností na navrhovateľa, právne irelevantné, ktorá zo zmlúv bola odporcovi v 1.rade skôr doručená. Napokon ani skutočnosť, že odporca v 3.rade bol pri uzatváraní dohody s odporkyňou v 2.rade dobromyseľný, nemôže mať vplyv na posúdenie právnych následkov spojených s jej uzatvorením dňa 5.2.1998, keď účinnosťou skoršej dohody dňa 1.2.1998 už odporkyňa v 2.rade nemohla (platne) previesť členské práva a povinnosti na odporcu v 3.rade. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú spôsobilým odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm. e/ O.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia veci samej a v ich dôsledku súdom prvého stupňa doteraz zistený skutkový stav nemôže obstáť. Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 120 ods. 1,4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy , tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. V prípade ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to pre neho za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla ani inak v konaní najavo ( napr. dopytom zo strany súdu alebo pri dokazovaní), spravidla ani nebude predmetom dokazovania. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah účastníkov a určuje rozsah dôkazného bremena, teda ako okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, tak aj nositeľa dôkazného bremena vo vzťahu k jednotlivým skutočnostiam. Z hľadiska posúdenia toho, či skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní, sú nové, je rozhodné zistenie, či boli účastníkmi konania uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa alebo či v priebehu tohto konania vyšli inak najavo. Odporca v 3.rade založil svoje odvolacie dôvody aj na tvrdení, že sporný byt prestal byť družstevným, keďže bol prevedený do osobného vlastníctva a v súčasnej dobe s týmto bytom už nie je spojené vlastnícke právo odporcu v 1.rade. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca v 3.rade si túto skutočnosť uplatnil po prvýkrát až v podanom odvolaní. V priebehu prvostupňového konania túto skutočnosť netvrdil a ani v konaní nevyplynula inak najavo. Odporca v 3.rade bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvého stupňa končí, a to nielen osobitným poučením na č.l. 104,202,211, ale aj v predvolaniach na pojednávanie v dňoch 9.10.2008, 10.2.2011, 31.3.2011. Odporca v 3.rade si vo vzťahu k tejto ním tvrdenej skutočnosti v odvolacom konaní neuplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2, písm. e/ O.s.p. a ani žiaden z dôvodov podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v rámci ktorých by bolo možné na túto novú skutočnosť prihliadnuť z hľadiska posúdenia riadneho zistenia skutkového stavu. Pokiaľ by však aj bol tento odvolací dôvod odporcom v 3.rade riadne uplatnený, odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť ním tvrdená v odvolacom konaní ohľadne toho, že odporca v 1.rade nie je vlastníkom sporného družstevného bytu, je novou skutočnosťou, ktorá ním však nebola, napriek poučeniu, riadne a včas uplatnená v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto nie je spôsobilá byť odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2, písm.e/ O.s.p. v spojení s § 205a ods.1, písm. c/ O.s.p.. , a teda by na ňu nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť ; a napokon aj v prípade jej zohľadnenia v odvolacom konaní, by ju bolo potrebné považovať za dôkazne nepodloženú; táto nová skutočnosť nemôže obstáť ani z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý prichádza do úvahy len v tom prípade, ak súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z tvrdení účastníkov nevyplynuli alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli účastníkmi tvrdené a vykonanými dôkazmi preukázané, prípadne vyšli inak počas konania najavo. Súd prvého stupňa správne ustálil, na základe výsledkov dedičského konania vedeného pod F..K.. XXD XXX/XXXX, Y. O. XX/XXXX po neb. poručiteľovi I. E., K.. Y. XX.X.XXXX ( právoplatné osvedčenie o dedičstve sp.zn. XX Y. XXX/XXXX, Y. O. XX/XXXX K. Y. XX.X.XXXX), okruh dedičov po neb. navrhovateľovi ( B. E. R. P. U. R. U. M. R. U.), F. M. X. M., R. L. P. O., Ď. P.. Týmto nie dotknuté právo navrhovateľky v 1bb) rade domáhať sa následne ochrany oprávneného dediča; súdu prvého stupňa v sporom konaní neprináležalo zisťovať okruh dedičov a ani preskúmavať správnosť dedičského rozhodnutia a v tomto smere bol jeho právoplatným výrokom viazaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol na novú skutočnosť tvrdenú odporcom v 3.rade až v podanom odvolaní prihliadnuť a skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvého stupňa na základe tých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené účastníkmi konania do skončenia dokazovania pred súdom prvého stupňa, bolo potrebné považovať za úplný. So zreteľom na uvedené odvolací súd, na základe takto ustáleného skutkového stavu, dospel ku zhodnému záveru o neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinnosti M. X C. Y.U. V. odporcu X. X. E. Č.. V. XX, X P., na Š. XX, v V., uzatvorenej medzi odporcami v 2. a v 3. rade, doručenej odporcovi v 1. rade dňa 5.2.1998. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešných odporcov zaviazal tak pomerne na náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožnil s obranou odporcu v 2a) rade v tom, že Slovenská republika, ktorá nadobudla dedičstvo po odporkyni v 2.rade ako odúmrť, nie je jej právnym nástupcom ( dedičom), avšak má obdobné postavenie ako dedič, a hoci sa nestala univerzálnym právnym nástupcom odporkyne v 2.rade, nastúpila ako účastník do konania na jej miesto, a to postupom podľa § 107 ods. 3 O.s.p.. Taktiež treba uviesť, že trovy konania, na náhradu ktorých bol odporca v 2a) rade zaviazaný, vznikli počas jeho účasti v konaní, a teda sa nejdená o dlh poručiteľky vzniknutý za jej života, za ktorý je jeho zodpovednosť obmedzená do výšky ceny nadobudnutého dedičstva; totiž ku dňu smrti poručiteľky 11.10.2000 žiadne trovy právneho zastúpenia nevznikli; trovy právneho zastúpenia, na zaplatenie pomernej časti ktorých bol odporca v 2a) rade zaviazaný, vznikli až v roku 2009 prevzatím právneho zastúpenia navrhovateľky v 1bb) rade a v roku 2011 prevzatím právneho zastúpenia navrhovateľky v 1ab)rade. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom ich náhradu nepriznal, keďže nepodali návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1, vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.