Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/179/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899843 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899843.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu NAUTILUS s.r.o., Hrobákova 21, 851 02 Bratislava, IČO 35 693 142, práv. zást. JUDr. Milan Škultéty, advokát, 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému Mesto SENEC, Mestský úrad Senec, Mierové námestie 8, 903 01 Senec, IČO 00 305 065, práv. zást. Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, o zaplatenie 99 154,88 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok v Pezinku, č.k. 9 Cb/16/2008-188 z 15.3.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku, č.k. 9 Cb/16/2008-188 z 15.3.2011 v napadnutej časti z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92 365,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,13% ročne od 19.05.2003 do zaplatenia a na náhradu trov konania 13 199,10 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa zaplatenia sumy 2 987 140,- Sk domáhal z titulu náhrady škody (ušlého zisku). Svoj návrh v časti o zaplatenie 204 545,- Sk zobral späť a preto súd v tejto časti konanie uznesením z 24.11.2008 zastavil. Z predložených dokladov súd zistil, že účastníci uzavreli 1.9.1998 zmluvu o dielo podľa ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo „Revitalizácia - Slnečné jazerá Senec - II. Etapa“. Žalobca časť diela riadne dokončil a odovzdal žalovanému a túto časť vyúčtovanú faktúrou č. 398078 z 8.9.1998 v sume 1 500 000,- Sk žalovaný zaplatil. Ďalšiu časť diela žalobca nevykonal z dôvodu, že žalovaný pre nedostatok finančných prostriedkov pozastavil realizáciu prác, ale zmluvu nevypovedal ani žiadnym spôsobom neukončil, práve naopak, po celú dobu trvania zmluvného vzťahu stále ubezpečoval žalobcu, že k naplneniu zmluvy, tak ako bola dohodnutá, dôjde. Žalobcovi tým, že žalovaný riadne od zmluvy neodstúpil (a žalobca nemal dôvod na odstúpenie od zmluvy) spôsobil žalobcovi škodu - ušlý zisk -, ktorý mu vznikol tým, že pri plánovaní ďalších aktivít musel počítať s tým, že zmluvný vzťah so žalovaným stále trvá a vzhľadom na to, že bol technologicky veľmi náročný, musel svoje ostatné aktivity obmedzovať. Ušlý zisk si uplatnil vo výške 15% z dohodnutého objemu poskytovaných služieb, vychádzal z ceny diela v ktorej cene mal už kalkulovaný zisk 15%. Žalobca listom z 9.12.2002 vyzval žalovaného na okamžité riešenie situácie, ktoré riešenie žalovaný neposkytol a k zániku zmluvy o dielo došlo uplynutím času - lehoty na plnenie, ktorá podľa čl. III. zmluvy bola rok 2002. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalovaný po vykonaní časti diela oznámil žalobcovi, že nemá finančné prostriedky a že v prácach sa bude pokračovať, keď zoženie finančné prostriedky. Podľa názoru súdu žalovaný takýmto konaním porušil svoje povinnosti zo zmluvy tým, že neposkytol potrebnú súčinnosť podľa čl. VI. bod 1 zmluvy o dielo, ale najmä v odmietnutí plnenia zo zmluvy, čo zakladá nárok na náhradu škody podľa § 373 Obch. zák.. Žalovaný si síce oznámením, že nemá finančné prostriedky splnil svoju notifikačnú povinnosť podľa § 377 ods. 1 Obch. zák., ale nie v celom rozsahu keď oznámil len dôvod trvania prekážky (nedostatok financií), ale neoznámil dôsledok prekážky, teda rozsah a predpokladaný čas trvania. Žalobca si v zmysle § 384 ods. 1 Obch. zák. splnil svoju povinnosť na zmiernenie škody, keď prestal pokračovať v prácach podľa zmluvy. Náhrada škody podľa Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Ide o zodpovednosť bez zreteľa na okolnosti zavinenia, z uvedeného dôvodu je aj námietka žalovaného, že tento stav nezapríčinil, právne bezvýznamná, pričom zákon však umožňuje oslobodiť sa od tejto zodpovednosti za škodu, tzv. možnosť liberácie, preukázaním, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Žalobca ako poškodený je v tomto prípade povinný preukázať, že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že mu vznikla škoda a že existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. Porušenie zmluvnej povinnosti môže spočívať v porušení akejkoľvek povinnosti, ktorú priamo určuje zmluva alebo zákon, na základe uzavretej zmluvy vrátane povinností, ktoré vyplývajú z aplikovateľných obchodných zvyklostí. V danom prípade sa žalovanému vytýka, že porušil zmluvnú povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť na splnenie zmluvy o dielo podľa čl. VI, bod 1 zmluvy o dielo a podľa názoru súdu odmietol plnenie zo zmluvy o dielo, ktoré odmietnutie spočívalo v požiadavke žalovaného pre žalobcu nepokračovať vo vykonávaní diela, pretože nemá zabezpečené finančné prostriedky na zaplatenie ceny diela. Samotný žalovaný nerozporoval tieto skutočnosti, ale bránil sa, že žalobca mal pokračovať vo vykonávaní zmluvy o dielo, nevyčkávať pasívne, ale vykonávať dielo v zmysle zmluvy o dielo, k čomu súd hypoteticky poznamenáva, že za takých okolností by možno namiesto sporu o náhradu škody sa viedol na súde spor o zaplatenie ceny diela minimálne 20 miliónov Sk a tiež uvádza, že ak by žalobca pokračoval vo vykonávaní diela, konal by tak v rozpore s jednoznačne prejavenou vôľou žalovaného nepokračovať vo vykonávaní diela. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný však nepreukázal, že by svoje vyššie uvedené povinnosti neporušil, tiež neuviedol dôvody, resp. neprodukoval dôkazy, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi jeho zodpovednosť. Naopak žalobca ako poškodený preukázal, že v dôsledku vyššie uvádzaného konania žalovaného došlo podľa názoru súdu k odmietnutiu plnenia podľa zmluvy o dielo, ktorej uzatvoreniu predchádzalo osobitné konanie najskôr vo forme verejnej súťaže, neskôr užšej súťaže, pričom súd v danom prípade akcentuje jednu z vedúcich zásad zmluvného práva pacta sunt servanda vyjadrujúcu právnu záväznosť zmlúv a ich uzatváranie za účelom, aby sa plnili. V danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo s celkovou dohodnutou cenou diela vo výške 23 405 700,- Sk, plnenie žalobcu záviselo od poskytnutej súčinnosti zo strany žalovaného a jeho finančnej pripravenosti, pokiaľ prevzal na seba zmluvný záväzok zaplatiť vyššie uvedenú cenu diela, ktoré povinnosti si žalovaný ako zmluvný partner nesplnil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zaplatenie ceny diela bola zanedbateľná záležitosť vzhľadom na jeho ročný rozpočet v tom čase cca 135 miliónov Sk, ktorú skutočnosť súdu jednak nepreukázal, potom uvedené tvrdenie bolo v rozpore s prejavenou vôľou žalovaného nepokračovať vo vykonávaní diela žalobcom. Skončenie platnosti zmluvy o dielo uplynutím času dojednaného na dokončenie diela podľa čl. III zmluvy o dielo, malo za následok vznik škody na strane žalobcu v dôsledku konania žalovaného a jeho nepreukázania neporušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu vzniknutého titulom zmluvy o dielo, resp. nepreukázania, že ich porušenie bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť podľa § 374 Obchodného zákonníka alebo nepreukázanie takého konania žalovaného, ktoré by viedlo k splneniu zmluvy o dielo, ktorú výšku škody v podobe abstraktného ušlého zisku 15% z dohodnutého objemu služieb mal súd za preukázanú vzhľadom na list žalovaného zo dňa 18.5.2006 (č.l. 70 súdneho spisu) a k nemu predložené doklady, pričom podľa tvrdenia žalobcu 15% zo sumy 23 405 700,- Sk, po odpočítaní vtedy platnej DPH a ceny zaplatených prác 1 500 000,- Sk, predstavuje uplatňovaná škoda vo výške vyčíslenej žalobcom po čiastočnom späťvzatí 2 782 595,- Sk čo je 92 365,23 eur. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedenú metodiku výpočtu škody je 15% zo sumy 23 405 700,- Sk, po odpočítaní vtedy platnej DPH a ceny zaplatených prác 1 500 000,- Sk, podľa jednotlivých rokov po odpočítaní DPH, je cena dohodnutá podľa zmluvy o dielo za rok 1998 suma 1 415 094,30 Sk, za rok 1999 suma 5 400 000,- Sk, za rok 2000 suma 5 400 000,- Sk, za rok 2001, za rok 2002 suma 2 165 130,00 Sk, čo je celkom suma ceny za dielo nevykonaných prác bez DPH vo výške 19 780 224,- Sk, z toho 15% je 2 967 033,60 Sk, čo je 98 487,47 eur. Na základe uvedeného súd mal za to, že medzi porušením povinností žalovaného podľa zmluvy o dielo a vznikom škody vyčíslenej žalobcom podľa § 381 Obchodného zákonníka, je daná príčinná súvislosť, resp. kauzálny nexus, pretože vyššie uvádzané popísané konanie žalovaného v rozpore so zmluvou o dielo je príčinou, ktorého následkom je škoda vzniknutá žalobcovi. Žalobcovi mal vzniknúť podnikateľský zisk v súvislosti s riadnym plnením zmluvy o dielo, ktorý v dôsledku konania žalovaného v podobe signalizácie nedostatku finančných prostriedkov a zastavenie prác podľa zmluvy o dielo, bol zmarený. Predmetná škoda žalobcu by nebola vznikla, keby žalovaný si plnil svoje povinnosti podľa zmluvy o dielo, resp. neodmietol plnenie podľa zmluvy o dielo a tým by neporušil svoje zmluvné povinnosti, resp. minimálne keby jeho konanie bolo v súlade so všeobecnou preventívnou povinnosťou v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, čo rozhodne súd nepovažuje za splnenú na strane žalovaného, ktorý bez preverenia, resp. istého zabezpečenia si svojich možností financovania diela, uzavrel zmluvu o dielo vo výške ceny diela 23 405 700,- Sk. Uvedené skôr svedčí o ľahkovážnosti, resp. nedbalosti pri uzatváraní záväzkového vzťahu bez uvedomenia si zodpovednosti momentom vzniku takéhoto záväzkového vzťahu uzatvorením vyššie uvedenej zmluvy o dielo, takéto správanie je v obchodnoprávnych vzťahoch neprípustné, neospravedlniteľné a nereparovateľné s výnimkou zákonných, resp. zmluvných možností zániku predmetného záväzkovoprávneho vzťahu, u ktorých zväčša tiež právna úprava počíta s možnosťou nároku na náhradu škody. Na základe uvedeného tým, že konaním žalovaného došlo k porušeniu povinností zo záväzkového vzťahu, v príčinnej súvislosti so vznikom škody vyčíslenej žalobcom v podobe abstraktne určeného ušlého zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka vo výške 15% z dohodnutého objemu služieb vyčíslenej v sume 2 782 595,- Sk čo je 92 365,23 eur, opierajúc sa o porovnateľné zmluvy o dielo najmä z roku 1999, 2000, 2002. Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania podľa § 369 Obch. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. S týmto rozhodnutím vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd návrh zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu a to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že podľa jeho názoru neboli preukázané základné predpoklady pre vznik práva na náhradu škody. Povinnosť preukázať naplnenie takýchto predpokladov je na strane žalobcu a nie na strane žalovaného. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že žalovaný je povinný preukazovať v prípade sporu o náhradu škody, že nejakú právnu povinnosť neporušil, ale naopak žalobca musí preukazovať, že žalovaný porušil právnu povinnosť. V ďalšej časti sa zaoberal predpokladmi vzniku práva na náhradu škody. Uviedol, že splnenie predpokladov žalobca v konaní nepreukázal. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že odvolanie žalovaného je účelové keď argumentuje, že v zmluvnom vzťahu neporušil žiadnu povinnosť a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby pokračoval v zmluvne dohodnutých prácach. K tomuto vyjadreniu podal stanovisko žalobca, v ktorom opätovne poukazoval na to, že neboli splnené predpoklady pre vznik práva na náhradu škody a namietal neplatnosť zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. nariadením pojednávania a z predložených písomných dokladov zistil zhodne so súdom prvého stupňa, že účastníci konania uzavreli 1.9.1998 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie diela „Revitalizácia - Slnečné jazerá SENEC - II. etapa“. Odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a námietka žalovaného, že zmluva o dielo uzavretá 1.9.1998 (ďalej len zmluva), bola v odvolacom konaní vznesená až po uplynutí odvolacej lehoty v stanovisku žalovaného z 29.11.2011. Z dôvodu, že predmetom sporu je náhrada škody za porušenie zmluvnej povinnosti, odvolací súd prihliadol i na túto námietku a dospel k záveru zhodne so súdom prvého stupňa, že zmluva je platná, pretože i keď ako objednávateľ je v nej uvedený Mestský úrad Senec, zmluva je podpísaná štatutárnym zástupcom Mesta Senec - primátorom. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že uplynutím času dojednaného na dokončenie diela skončila platnosť zmluvy a to malo za následok vznik škody na strane žalobcu. Záväzok zo zmluvy nezaniká márnym uplynutím lehoty dohodnutej na plnenie. Záväzok zo zmluvy zaniká dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy a splnením záväzku. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 19.8.2003 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 987 140,- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú mu spôsobil žalovaný neposkytnutím súčinnosti, pri zhotovení diela, ktorú mu bol žalovaný ako objednávateľ povinný poskytnúť v zmysle čl. VI. ods. 1 zmluvy o dielo a tým mu prakticky znemožňoval splnenie záväzku a ako ďalší dôvod vzniku škody uviedol, že žalovaný podľa svojho vyjadrenia nemal na dielo zabezpečené finančné krytie. Podľa ustanovenia § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za škodu podľa cit. ust. je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. V konaní odvolací súd zistil, že podľa zmluvy o dielo zo dňa 15.8.1998 sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal v čl. VI. bod 1 zmluvy, že poskytne zhotoviteľovi (žalobcovi) za účelom predmetu plnenia tejto zmluvy potrebné priestory. Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že žalovaný mu túto súčinnosť neposkytol. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď v konaní neskúmal, či žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť potrebné priestory, či porušenie tejto zmluvnej povinnosti malo za následok vznik škody a či je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody je otázkou skutkovou a súd zisťuje jej existenciu v konkrétnych súvislostiach. Dôkazná povinnosť preukázať splnenie predpokladov na náhradu škody zaťažuje poškodeného t.j. žalobcu. Žalovaného zaťažuje dôkazná povinnosť v prípade zistenia, že sú dané predpoklady pre náhradu škody preukázať, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Ak súd prvého stupňa v novom konaní dospeje k záveru, že je daná povinnosť nahradiť škodu, bude skúmať výšku škody a to nielen z hľadiska ušlého zisku z nerealizovania diela podľa zmluvy, ale i to, či žalobca mal viazané kapacity z dôvodu zmluvy o dielo resp. či v rozhodnom čase mal nejaké ponuky na uzavretie zmlúv, ktoré odmietol a pod.. Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné urobiť záver o neplatnom nároku žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná škoda u žalobcu by nebola vznikla, keby si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti resp. minimálne keby jeho konanie bolo v súlade s § 415 Obč. zák.. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia vyjadrujúca všeobecnú prevenčnú povinnosť prichádza do úvahy totiž len vtedy ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Pokiaľ postup stanovený právnou normou bol v danej veci dodržaný, je aplikácia § 415 vylúčená. Citované ustanovenie totiž nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ale porušenie tejto povinnosti (namiesto porušenia konkrétnej zákonnej či zmluvnej povinnosti) predstavuje protiprávne konanie, ktoré ak je príčinou vzniku škody, znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák.. Skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobcovi, že nemá finančné prostriedky na ďalšie platenia prác podľa zmluvy o dielo a že v prácach sa bude pokračovať až keď žalovaný zoženie finančné prostriedky nie je porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu, ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Oznámenie nedostatku finančných prostriedkov na zaplatenie vykonaných prác nezakladá protiprávne konanie v zmysle § 373 Obch. zák.. V prípade preukázania odopretia plnenia toto konanie je možné kvalifikovať len podľa ustanovenia § 326 Obch. zák.. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie žalovaného, že žalobca v priebehu odvolacieho konania zmenil skutkový a právny základ svojho nároku, nie je správne. Ako je horeuvedené žalobca už v návrhu na začatie konania uviedol, že náhrady škody sa domáha z dôvodu porušenia zmluvného záväzku (čl. VI. ods. 1 zmluvy o dielo) a skutočnosť, že v návrhu sú uvedené i iné žalobcom tvrdené porušenia zmluvy je právne i vecne irelevantná. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. i o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.